Kód: Vybrať všetko

Po spustení stránok Wikileaks a tzv. úniku tajných dokumentov sa časť prezieravejších ľudí začala zaoberať otázkou, čo bude cieľom dezinformačnej kampane tentoraz. Teraz je isté, že táto dezinformačná kampaň je opäť tou istou, akú využil Hitler na „vypálenie Reichstagu", či Bush ml. pri „boji s terorizmom" - útok na dva paneláky kdesi na západe USA. Objavili sa totiž informácie, že americký senát bude schvaľovať zákon, vďaka ktorému budú mať USA právomoc zablokovať akékoľvek internetové stránky. Invencie nápadov vojnových štváčov z Pentagonu teda nezaznamenali žiadne razantné zmeny, stále tá istá pesnička od Adolfa Hitlera. Poďme sa teda pozrieť konkrétne o čo teda ide.

Taktika tejto provokácie je v zásade veľmi jednoduchá, jej používateľ pracuje zhruba takto: zinscenuje útok sám na seba, aby sám potom mohol zdôvodniť represie / teror, ktorý využije na posilnenie svojej (totalitnej) mocenskej pozície, kontroly, spoločenskej infiltrácie a pod.

Prvé veľmi známe využitie tejto taktiky sa odohralo v Berlíne dňa 27. februára 1933. Nacisti potrebovali zdôvodniť teror voči komunistom, preto zinscenovali zapálenie Reichstagu komunistickými aktivistami. Vlastne táto udalosť odštartovala nástup Hitlera k moci. Na základe tejto dezinformácie došlo k predčasným voľbám, NSDAP ako propagandistický ťah využila práve zapálenie Reichstagu, ktorým odstrašovala ľudí (voliča) od Komunistickej strany Nemecka. Tá bola v tej dobe jednou z najsilnejších opozičných strán proti NSDAP. Na základe zinscenovaného útoku na Ríšsky snem bol prijatý splnomocňujúci zákon, ktorý sústredil moc v rukách Adolfa Hitlera. V dekréte o požiari Ríšskeho snemu došlo ďalej k veľmi razantnému obmedzeniu ľudských práv.

„Prvý zo šiestich článkov dekrétu pozastavil do odvolania platnosť siedmich článkov nemeckej ústavy, týkajúcich sa osobnej slobody, slobody prejavu, slobody tlače, práva zhromažďovacieho a telefónneho a poštového tajomstva. V ďalších článkoch dekrétu boli napríklad prevedené niektoré právomoci spolkových krajín na ústrednú vládu a boli umožnené ťažšie tresty vrátane trestu smrti za založenie požiaru verejných budov.

Na základe dekrétu bola čoskoro zakázaná komunistická strana, ale aj demokratické zhromaždenia, zastavené vydávanie novín a časopisov a niekoľko tisíc osôb bolo zatknutých.

Nedávne využitie tejto taktiky sme mohli vidieť v podaní G. Busha ml. pri teroristickom útoku z 11. septembra 2001. Oficiálnu verziu teroristického útoku jasne založenú na dôkazovej báze vyvracia napr. dokument „Duch doby". Opäť išlo o útok, zinscenovaný samotnými predstaviteľmi Bushovej administratívy, ktorého cieľom bolo zdôvodnenie (legalizácia) pre štátno-teroristickú inváziu do Afganistanu a Iraku, ktorej pravým cieľom bolo samozrejme nerastné bohatstvo a kolonizácia.

Kauza „Wikileaks" je teda narysovaná ako podľa šablónky. Samotné USA umožnili únik vybraných, tzv. tajných informácií. Prečo neodhaľujú vojnové zločiny USA spáchané napríklad v Iraku? Tieto tzv. úniky informácií boli samozrejme označené za protizákonné, bola vyvolaná vlna odmietavých reakcií predovšetkým z radov predstaviteľov jednotlivých vlád. Pracuje sa naviac s medzinárodným právom, ktoré upravuje fungovanie zastupiteľských úradov a diplomatické styky a ktoré kladie veľký dôraz na medzinárodne zaručenú ochranu týchto informácií.

Teraz sa objavili správy o tom, že americký kongres má rokovať o zákone, vďaka ktorému budú môcť Spojené štáty americké právne zablokovať akékoľvek internetové stránky. Ak si uvedomíme, že všetky médiá v západnom svete sú buď v rukách súkromných vlastníkov, alebo pod štátno-súkromným vedením (zvoleným na základe marketingovej kampane, tiež označovanej ako „voľby", ľuďmi, na ktorých znižovanie intelektových schopností títo novodobí feudáli aktívne, systematicky a dlhodobo pracujú) a internet je jediným efektívnym variantom pre šírenie reálnych informácií - navyše ostatné tradičné spôsoby kvalitatívne prekonáva - je jasné, aké reálne dôsledky bude mať schválenie tohto zákona. Pravdepodobnosť, že by tento zákon neschválili, je prakticky nulová. Veď sa pozrite na to „hrozné nebezpečenstvo", ako trebárs Wikileaks, ktoré bolo schopné „otriasť" zahraničnou (špinavou) politikou našich skvelých a hrdých Spojených štátov amerických, ktoré bdejú nad svetovým mierom a poriadkom.

Titulok NIFMV