Zvyknete sa zdraviť ľuďom, ktorých poznáte len z videnia ? Napr. keď chodíte často do toho istého obchodu a je tam často tá istá predavačka/predavač a potom ju/jeho stretnete niekde v civile v meste, na ulici. Pozdravíte sa ? Alebo nie ?

Pozdravím sa vtedy, keď vidím, že sme nadviazali očný kontakt. Teda, keď tú osobu poznám, pozerám sa na ňu a ona sa pozrie na mňa, tak sa pozdravím. Ak však vidím, že sa pozerá inde, alebo sa s niekym rozpráva, alebo robí niečo iné, tak nebudem po tej osobe kričať a zdraviť sa jej. Už keď je to taký človek, s ktorým občas prehodím aj pár slov, tak aj keď tam nie je očný kontakt, tak sa pozdravím. Ale tiež nie vždy.

Pinco to zhrnul, rovnako to funguje aj u mňa. Keď je už "vzťah bližší" tak sa na ženy pousmejem, na chlapov kývnem hlavou a pozdravím. Sem tam sa mi stane, že sa stretneme niekde, tak prehodíme pár slov, ale len tak o ničom

To mi je jasné, že keď sa niekto rozpráva s niekým tak nebudem na dotyčného kričať a sa mu zdraviť, aby si ma všimol. Ja som skôr na také situácie myslel, ako píšeš ďalej ... že keď napr. ideme niekde v meste oproti sebe a sa pozrieme jeden na druhého.
Ja niekedy rozmýšľam nad tým, či si ma aj ten napr. predavač pamätá. Predsa len, v takom obchode sa vystrieda veľa ľudí denno denne.

Nuž, pozri.... ak ho chceš pozdraviť sám od seba, tak sa mu pozdrav. Ak to máš urobiť len zo slušnosti, že čo si o tebe pomyslí, tak nemusíš. Ja som robil predavača voľakedy a tých ľudí, čo k nám chodili pravidelne som zdravil normálne. Sem tam sa mi stalo, že keď som niekde platil alebo bol v bare, tak ma oslovili neznámi, že "vy robíte tam, dobre ste mi poradili / nejde mi bla bla bla". Niekto si potrpí na pozdrav, niekto nie. No a kto hej a kto nie bohužiaľ nezistíme
BTW: mne dobre padlo, keď si ma ľudia pamätali ( a to som z kategórie tých, čo si nepotrpia)

Každého koho poznám zdravím. Ak len z videnia tak ako spomenul hore ak sa stretnú oči.
Ak sa niekomu pozdravím a on neodzdraví pomyslím si že bol iba zamyslený. Ak sa to stane znova tak na tretí krát sa mu už nepozdravím pretože odzdraviť sa je slušnosť. Inak je to u mňa teľa.

...a akurát vtedy on teba pozdraví, lebo si ho predtým dva krát pozdravil, takže to znamená, že sa asi zdravíte...a ty ho neodzdravíš...

Tak sa zdravím tak že to nejde prehliadnúť proste nahlas a jasne a keď ma dvakrat ignoruje tak má smolu.

Myslím, že to, kedy sa odzdraviť je celkom jasné.
Ja skôr mávam problém odhadnúť, či danej osobe "tykať", alebo "vykať" (resp. použiť ne/formálny pozdrav...) Ja mám 19, a keď ide niekto, kto je viditeľne o pár rokov starší, nikdy neviem odhadnúť vek, či je ešte slušné tykať, alebo vykať. Každopádne, asi ide aj o to, čo by vyhovovalo viac konkrétnej osobe. Sú osoby, ktoré by "Dobrý deň" odo mňa urazilo, a určite sú aj také, ktoré by pohoršilo "ahoj", takže tak.

Ak je to chalan, vždy sa dá povedať "zdravím", a nič sa tým nepokazí. Ak je to ale dievča, tak "zdravím" je blbosť.

...hovorím o situáciách keď sa stretneme niekde napr. na schodisku, vo výťahu, alebo proste hocikde, kde sa bežne zdravia aj cudzí ľudia.

S týmto inak mám aj ja problém, že neviem odhadnúť vek a či tykať/vykať. Ale pre istotu v takýchto prípadoch radšej vykám, tým si myslím že nič nepokazím a keď chce dotyčný aby som mu nevykal, tak mi to povie, že môžem tykať a problém je vyriešený

Ja vždy vykám, pokiaľ je to osoba, ktorú poznám len z videnia a nikdy sme neprišli do nejakého neformálneho rozhovoru. A je jedno, koľko má rokov. Aj výrazne mladej čašníčke vykám a nezaujíma ma, že možno nemá ani 18. Príde mi to drzé a také povýšenecké začať tykať.

Čo neznášam je, keď ja sa niekomu pozdravím "dobrý deň" a tá osoba mi odzdraví "ahoj". Myslím tým osobu, ktorú ani nepoznám, alebo stretávam len občas. Iné je, keď je to napríklad otec môjho kamaráta, ktorý ma pozná od narodenia, tak je jasné, že mi nebude vykať. Ale vo vchode u nás sa objavil nový sused. Môže mať tak 35 rokov, ja mám 28 a myslím si, že vyzerám primerane na svoj vek, žiadny holobriadok s tenkým hláskom, a stretol som ho prvýkrát a hneď sa mi pozdravil "ahoj", ako keby som bol nejaký 15 ročný fagan a on "veľký dospelák". Hneď u mňa klesol na úroveň primitíva. Neskutočne ma to vytáča, ale neklesnem na jeho úroveň a budem sa mu aj naďalej zdraviť "vykaním".

Pri tvojom veku to odhadnúť neviem, ale ja nemám ani 20, a keby mi niekto o tých +- 5 rokov starší začal tykať, tak sa v tomto veku ešte určite neurazím. V tej 30-ke to už bude asi iné no, tam už je to samozrejmosť.

Inak, k tým čašníčkam, ja tak rôzne, ak je naozaj fakt mladá, tak sa pozdravím "ahoj", prípadne, ak sa ona tak pozdraví prvá. Kamarátka robila ale v lete čašníčku/barmanku, a tvrdí mi, že ju uráža, keď jej rovesník vyká - tak je to asi rôzne. Má 20.

predavačkam a spol. sa nezdravím, lebo si ich na ulici vôbec nevšimnem. Ani v obchode ich nevnímam, sú pre mňa len "stroje" čo mi naúčtujú tovar. Vôbec sa nesústredim na ne, ale kontrolujem terminál či všetko nahadzuje tak ako má. Navyše, jej prejde cez deň pred očami sto ľudí, a to každý deň. To že si ju ja zapamätám a na ulici spoznám, neznamená že si pamätá aj ona mňa.

ale ak viem, že ma niekto pozná z videnia (napríklad mamina kamarátka a podobne), tak sa pozdravím. Pritom ju tiež poznám len z videnia, rovnako ako ona mňa

Ani ja si veľmi nepamätám predavačov a tak sa im nezdravím.. ale párkrát sa mi stalo, že som na ulici stretol známu tvár, nevedel som ju zaradiť, tak som sa pozdravil. Až potom som si spomenul, že jáááj.. to bol šéf servisu, kde som minulý týždeň mal auto, či nejaký predavač z PC obchodu.. alebo chlapík z banky, u ktorého som rušil svoj bankový účet.

Ale inak už sa pomaly dostávam do veku, kedy ja čakám, či sa mi niekto pozdraví a ja potom odzravím. Ide napr. o nových podnájomníkov v paneláku.. alebo aj niektoré decká.. napr. predvčerom som pri výťahu stretol jednu namyslenú sopľaňu.. ktorá sa mi nepozdravila, len prešla okolo mňa. Si myslí, že mamička jej dala hneď po získani vodičáku golfíka, tak je hotová hérečka. Môžem kakať takýchto ľudí.

A inak sa snažím každému vykať.. aj čašníčkam.. aj mladším.. napr. vo výťahu sa mi nejaký školák pozdraví dobrý deň, ja mu tiež odzdravím dobrý deň, aj keď možno nemal ešte ani 10rokov.

To je velmi zaujimavy myslienkovy pochod. Nepozdravi sa= namyslena? ja byvam v dome tak to neviem posudit, ale co pozorujem u kamaratov, tak sa v panelakoch susedom zdravia malokedy. Nie preto ze by boli namysleni sopliaci, ale skor preto lebo ani jedna strana o to nejavi zaujem. Vlastnictvo auta tu myslim nehra rolu
Inac ja sa vacsinou nezdravim ako prvy, ale ked sa mi niekto raz pozdravi, tak ho uz zacnem zdravit automaticky pravidelne. Casnickam tiez vykam, ale ked uz nejaku stretavam pravidelne tal pouzijem neutralne zdravim a ak odzdravi priatelsky tak uz zacnem zdravit normalne/tykat. Ale tiez v ramci slusnosti "jedno pifko ta poprosim" a pod, nic neslusne.

M142.. no to nesúvisí s autom, ale jednoducho sa tak správa. Bývam v paneláku, v ktorom je 78 bytov. Nehovorím, že poznám všetkých, ale snažím sa zdraviť všetkým, ktorých stretnem v bráne, avšak ak už niekoho poznám, že býva v našej bráne a ani po mesiaci sa nemá k činu pozdraviť, tak ho ignorujem aj ja. Ja keď idem k niekomu na návštevu do cudzej bytovky a stretnem niekoho na schodišti, sa hneď pekne pozdravím. A s tou slečnou sa vídavam niekoľkokrát do týždňa a jednoducho nič.

Na druhú stranu mám ešte jednu susedu.. vekovo je podobná, ale inak oveľa krajšia.. a taktiež má od ocka auto, ale ona sa vždy poctivo zdraví.. a jednoducho nechodí s horenosom ako tamtá.

tak ju pozdrav ako prvy ty

beardie.. už ma to nebaví..

Možno sa len hanbí, alebo ti nevie odhadnúť vek.

To je zas čo za tvar "sa niekomu zdraviť" ?