Tak asi záleží na tom, akú si mal strednú a maturitné predmety. Pretože ja som mala na občianskej práve túto otázku na maturiteMuffi napísal: 14 dec 2023, 8:47 Ja som zo školy vzišiel tak, že som síce vedel vymenovať diela Dobroslava Chrobáka a pamätal som si povodia veľkých slovenských riek, ale nepoznal som rozdiel medzi Vládou SR a Národnou radou SR a podobne, lebo také veci nikto na maturite nevyžadoval.
Tak, ja som mala štastie aj na ZŠ, SŠ aj VŠ a dejepisárov, ktorých stačilo počúvať a pred písomkou si len prečítať text. Častokrát ide aj o prístup učiteľa...aacid napísal: 14 dec 2023, 13:53 ano, toto je problem. na zakladnej/strednej skole s ucis hromady blabolov ktore realne nebudes nikdy potrebovat. naopak je tam vela veci co ta nenaucia.
mna napriklad teraz celkom zaujima historia a na strednej som to vyslovene neznasal. predmety ako dejepis ci geografia by skratka nemali byt hodnotene. mali by fungovat skor na principe odovzdavania informacii zaujimavou formou, nie pozadovania nudnych a nepotrebnych informacii.
myslim ze keby na hodinach dejepisu proste len ucitelka rozpravala (idealne zaujimavo) o historickych udalostiach a o ich dopadoch na spolocnost tak by som si z toho zobral ovela viac.
na druhu stranu, ona to asi ja vysvetlovala, mozno nie zaujimavo ale ja ako pubertak som proste nemal zaujem pocuvat take nieco.
Ja by som povedala, že skôr máme malú škálu, čo sa týka známok. Alebo forma skúšky nie písomný test ale využitie poznatkov v praxi, modelové situácie. Čo napr. asi veľmi nevyužijú žiaci na slovenčine, ale na angličtine áno. Matematika sa asi inak nedá ako príkladmi, ale taká finančná gramotnosť áno. Chémia pokusy. Chcelo by to trošku prekopať ten systém. A napr. taká občianska - fungovanie štátu, voľby a podobné veci - to by mal asi každý občan ovládať, inak štát ovláda jeho. Ale mne trvalo dva semestre pochopiť základy politológie.M142 napísal: 14 dec 2023, 15:41 a aj ked sa mi nechcelo vyjadrovat sa ku znamkam, tak ked uz som toto cele napisal, napisem svoj nazor aj k nimpodla mna ma znamkovanie svoje miesto v systeme. je dolezitym signalom ako pre decka, tak pre rodicov, aby vedeli ako na tom su a v comu sa treba venovat. neviem co si predstavujete mat namiesto nich. len tak nechavat prechadzat studentov? alebo len zaverecne skusky ako na vs, ktore prinesu viac stresu ako priebezne hodnotenie?
otazka pre gymnazistov: nie je to tak prave na gymnaziu? ze si student moze vybrat nejake zameranie? pamatam si, ze kamarati mali nejake seminare a pod, ale neviem, ci mohli napr uplne vypustit chemiu a venovat sa viac niecomu inemu.
Som gymnazistka: Prvé dva roky sme mali všetky predmety. Do tretieho sme si vyberali semináre, podľa toho z čoho sme chceli maturovať a ísť ďalej - chemia, bio, dejepis, obn, matika, fyz, geo, ekonomia, inf , jazyk, - slovencina a anglictina boli povinne. Čiže z maturitných predmetov sme mali v tretom rocniku o 2 hodiny viac, vo 4 dalsie 2 navyse. Ja som mala obn a dej, vo stvrtom rocniku mi odpadli chemia, bio, fyz, geo. Ekonomiu som na gympli vobec nemala. Info odpadla už v tretom. Plus sme mali v prvok rocniku taký predmet, že enviromentalna výchova a kultura umenia. Sranda bola, že vraj sa dalo z toho aj maturovať
Ja som zažila v 2014 aj také, že sme sa zahlásili na jeden predmet len 7 ľudia a riaditeľka povedala, že ak nás nebude 12, predmet neotvorí.Mek napísal: 14 dec 2023, 16:09
v roku pana 2006 ano, len v stvrtom rocniku aj to len v obmedzenej miere, sme mohli ist na hodiny do inych tried, podla svojho vyberu, kde sa prave vyucovalo to co nas zaujimalo.
Ja som bola tiež vždy na humanité predmety, ale vynikala som aj v matike či biológii. Chémia a fyzika bola pre mňa smrť, ale snažila som sa. Mňa vždy bavilo učiť sa, spoznávať a dozvedať sa niečo nové, ale nemala som rada, keď som mala prezentovať vedomosti. To len v tých humanitných predmetochLeslie10 napísal: 14 dec 2023, 16:46
Krásne a výstižne napísané. Úplne súhlasím. Kľudne by som nahradil známkovanie napr. čistou dochádzkou. Nech to dieťa nemá stres. Ako to aj viacero diskutujúcich poznamenalo, zaujíma ich mnoho vecí, ktoré v škole neznášali. Možno je to práve kvôli tomu, že nikto Vás už do toho nenúti. Zaoberáte sa vecami, ktoré vás prirodzene zaujímajú. Ja som bol napr. vždy na humánne predmety, matematika, fyzika či chémia nikdy nebola pre mňa. Avšak zo zvedavosti pokojne si pustím 5 minútové video, ktoré zaujímavo, výstižne, nikým nenútene a bez hodnotenia vysvetľuje a znázorňuje fungovanie atómových elektrární či gravitácie. V škole by som pravdepodobne v rámci učiva tieto predmety prespal.
To je pravda, ale nič na silu nefunguje
S týmto súhlasímLeslie10 napísal: 14 dec 2023, 17:05 Učenie naspamäť rozvíja akurát tak schopnosť prokrastinácie jedinca (samozrejme okrem ľudí, ktorých memorizovanie informácií vyslovene baví). Určite by som dal v rámci študijného programu zásadne viac priestoru pre rozvíjanie kreativity ako pre memorizovanie učiva. Mimochodom ľudstvo disponuje takým enormným množstvom informácií, ktoré by žiadny človek nedokázal naučiť naspamäť. V mojom ponímaní je oveľa dôležitejšie vedieť efektívne hľadať v tom mase informácií a nájsť pre nás to relevantné čo najrýchlejšie.
Takto sme fungovali na tej enviro a na seminároch z obnLeslie10 napísal: 14 dec 2023, 17:21 Okrem toho by som tiež uvítal, ak by bol vyučovací proces viacstranný, tj. aby sa nejednalo iba o počúvanie učiteľa, ale skôr o živú diskusiu. Kľudne by mohli aj žiaci prednášať a učiteľ byť iba dozorom, ktorý by sledoval, či podané informácie zo strany vyučujúceho študenta sú správne. Zaujímavá by bola aj myšlienka, ak by študijný plán záviselo (aspoň do určitej miery) od študentov. Príklad: namiesto "dnes sa budeme zaoberať s..." na "na čo ste dneska zvedavý"?
Autoeditácia príspevku po 1 min 19 sek:
Pardón, že som tu označila pomaly každý komentár, ale po dlhom čase je tu zaujímavá téma. A už dlho som nediskutovala o školstve a pedagogike