oko za oko,zub za zub snad chapete

Pinhead: A z coho vychadza stat a zakony o moralke? preco si ludia vytvorili moralku? moralka kazdej spolocnosti vzdy vychadza z nejakej podstaty(nabozenstvo, viera v dobro, nesposobit utrpenie, alebo si to nazvi ako chces) ale vzdy to bude nadradene niekde nad zakon statu, on je len dosledkom moralky. Kto povedal ze laska je hodnota? Stat to len tak napadlo? V starvoekom grecku a rime bola skazena spolocnost v ramci moralky ako ju pozname dnes. Ludia nemali dovod nieco dodrzovat az kym neprislo krestanstvo a to zakorenilo zaklady moralky(to je len priklad).

b)-Prečo sa rozpadávajú rodiny? - Človek to urobil.
-Odkiaľ sú vojny? -Zlý človek to urobil.
-Odkiaľ toľká neláska, nespravodlivosť, pretvárka, zrady? -Zlý človek to urobil...
Za to nemôže Boh, za to môžu ľudia, ľudia si môžu za svoje utrpenie. Oni sa rozhodli.

Stále tu operuješ s kresťanstvom ako tvorcom morálky........ To pred tým tu ako nebolo nič????..... boli tu vysoko vyspelé civilizácie aj bez kresťanstva (Egypt, Sumeri, civilizácie v Južnej Amerike a iné)....... Aby som nezabudol, kresťanstvo (zvlášť jeho rímsko-katolícka podoba) v podstate prebralo celý rímsky právny systém (napr. aj "svätý" Augustín bol pôvodne právnik), tak mi tu nerozprávaj, že kresťanstvo "zakorenilo" morálku......
Popr. vysoko vyspelá čínska civilizácia, ktorá fungovala s filozofiou konfucionizmu a taoizmu a jej morálne zásady sú pomerne vysoko (napr. ani neupaľovali čarodejnice a ľudí s iným názorokm) v živote o nejakom kresťanstve nepočula a dokázala fungovať aj bez neho......
Keď už si spomeniem na kresťanskú morálku, automaticky sa mi vybavia dve mená - Giordanno Bruno a Jan Hus, ktorí reprezentujú obrovský počet ľudí zavraždených kvôli tomu, že ich názory sa nezhodovali s líniou náboženstva......

Ďalej........ "boh" je všemohúci, ale za všetko zlé môže človek????? To je alibizmus........ keď je niečo dobré, tak za to môže "boh" a keď zlé, tak zase len "človek".....

Ale späť k trestu smrti, ako som sa tu už vyjadril vidím jeho opodstatnenie pri najťažších zločincoch u ktorých neexistuje možnosť nápravy........ či by pre nich nebolo lepšie doživotie????? Ak tí, čo sú za doživotie sú ochotní zaplatiť za doživotný pobyt pre takéhoto zločinca v base, budiž....... Ale ja nemám záujem platiť nepoučiteľným vrahom doživotnú rekreáciu........ A navyše pri doživotnom treste existuje stále možnosť úteku a pokračovania v trestnej činnosti popr. trestná činnosť voči spoluväzňom/dozorcom......... Tu sa ukazuje výhoda trestu smrti nakoľko fyzickou likvidáciou jednotlivca sa náklady za jeho živobytie končia a už nemá možnosť páchať trestnú činnosť........
A kto si doživotie zaslúži????? Niekto, kto bol viacnásobne trestaný za kriminálnu činnosť........ Vždy ma dojme keď čítam v novinách že,
"32 ročný XY, ktorý bol už v minulosti 12-krát súdne trestaný sa dopustil trestného činu AB"......... ako takýto niekto môže behať po slobode????? Veď to je nepoučitený recidivista......... Takýto si zaslúži doživotie s dodatkom "použiť len na ťažké fyzické práce".......... nech aspoň trochu napraví svoje škody voči spoločnosti a štátu..........

tukilluki napísal:P41NK1LL3R:
ano je pravda, nikto ti nezabrani utvorit si hocaku predstavu o zivote, ale podme uvazovat racionalne:
a) nikto ako boh, ci vyssia moc neexistuje, v tom pripade neexistuje dovod preco by sa mal jednotlivec vyhybat veciam ako je vrazda..., lebo v takom priprade neexistuje zdroj alebo miera moralky.Pekne o tom pise dostojevskij: "Ked neexistuje boh, vsetko je dovolene."
b)Niekto ako boh, ci vyssia bytost ktora o vsetkom rozhoduje, existuje:
vtedy mi musite dat za pravdu: ze je skutocne rozumnejsie sa podobnym veciam ako je vrazda, trest smrti, ci samovrazda vyhnut.
No problem spociva v tom ze my nevieme ako to je a preto je racionalnejsie sa riadit podla b) ako podla a). Preto si myslim ze je nespravne rozhodovat nie len o smrti inych ale aj o svojej.

Vytvorenie akéhokoľvek vnútorného sveta s racionalizmom úzko súvisí, dokonca vyžaduje jeho prítomnosť !...
a.) myslíš, že človek ako biologický tvor je riadený len podnetmi od "vyššej moci"?... morálka spoločnosti neexistuje, neexistovala a nikdy existovať nebude...
čo je dovolené? všetko v rámci absolútnej slobody, ktorá končí tam, kde začína sloboda druhého...
a ak hľadáš zdroj morálky, tak sa väčšinou utápaš v otrockých putách, ktoré si si nasadil sám a jediný kľúč od nich si dávno prehltol...
b.) prosím ťa, okrem pojmu 'pravda' sa mi nepozdáva hlavne spôsob, akým zdanlivo žiadaš o súhlas, hlavne keď je očividné, že poukazuješ na slobody ostatných...
tiež neviem prečo používaš pojem racionalizmus tam, kde sa vyslovene nehodí a zdôrazňuje hlavne svoje protiklady...
no a ak je podľa teba nesprávne rozhodovať o niečom, o čom si sa sám rozhodol, že rozhodovať nebudeš, tak tieto cyklické negácie skutočne k ničomu nevedú...

Ja som nenapisal ze za vsetko dobre moze boh, ale ano za vsetko zle moze clovek... Ja som este nevidel ze by boh niekoho strelil do hlavy ci znasilnil. A ano berem boli tu vyspele civilizacie: Egyptska, tiez verila v bozstvo a podla toho sa spravala, indicka podobne, zdroj moralky som nemyslel len krestanstvo ale vsetky druhy nabozenstva, ci nejakeho vierovyznania.

Ano ekonomicke dovody su silne argumenty, to priznavam ale vazne musime toho cloveka zabit? Dobre dovolme to, zabijeme vsetkych tych delikventov co XX krat spachali trestny cin. O 3 az 4 roky sa zacnu ozyvat hlasy ze to nestaci, zabime aj tych co spachali zlocin len XX -1 krat. O par rokov dalej a dalej. Potom sa zacnu ozyvat hlasy napriklad rodicov ktorym zabili deti hoc vykanana vrazda bola "len" prvy krat. Vieme skutocne odhadnut kedy je to dost a kedy nie? Kolko musi ten clovek spachat cinov aby ho zabili? Ja si to nedovolim odhadnut. V com sa lisi vrazda po prvy krat od vrazdy po 15 krat? Skutocne chceme vrazdit aj my?


P41NK1LL3R: preco je to racionalnejsie? lebo ak boh neexistuje a my sa riadime podla toho ako by existoval, teda nevrazdime, nerobime nic zle.Ak existuje detto. Ale ak existuje a my sa riadime ako by neexistoval, no bohuzial ponesieme za to nasledky. Preto pokym nevieme zodpovedat tieto otazky je v nas prospech sa tomu vyhnut ako sa mozno dopustit chyby co by nas mohla mrziet.

tukilluki napísal:Ja som nenapisal ze za vsetko dobre moze boh, ale ano za vsetko zle moze clovek... Ja som este nevidel ze by boh niekoho strelil do hlavy ci znasilnil.

Mozno si pozabudol...napriklad Jób, co on spravil zle aby ho Boh trestal? A biblia je plna nasilia ci uz zo strany ludi alebo zo strany Boha.

tukilluki,

ty stále nechápeš účel trestu smrti a snažíš sa moralizovať spoločnosť že či chce vraždiť a podobne........ To nie je o vraždení, konečne to pochop, to je proste obranná reakcia väčšiny (spoločnosti) pred menšinou (nebezpeční vrahovia, psychopati a podobne)...... Ty si idealista, si veriaci, v ľuďoch sa snažíš vidieť to, čo považuješ za dobré....... to je síce pekné, ale žiaľ ide o popieranie objektívnej reality...... By to takto robili všetci, tak nejaký vrah by to proste oľutoval, ľudia by mu to odpustili a na druhý deň by veselo zabíjal zas........ a takto by to nešlo....... ako som už spomínal v inom príspevku existuje kauzalita (príčinnosť) a tá znamená to, že po zločine (akcia) musí nevyhnuteľne nasledovať trest (reakcia)...... Ono si sa asi nikdy nestretol s človekom, ktorý Ti proste chce ublížiť a ktorého to, že si veriaci a že v ňom vidíš to "dobré" vôbec nezaujíma........ Možno sa Ti to raz stane a potom ten svoj idealizmus trochu prehodnotíš a začneš sa na veci a hlavne na ľudí dívať trochu viac realisticky.....

edit. gramatika

Kde ho Boh trestal? Pokial viem on nezoslal na Joba zlo ale dovolil satanovi aby ho skusal, a Job v skuske obstal....Takze neviem neviem ci mu Boh ublizil.....Clovek veriaci sa napriklad na tazkosti pozrie ako na skusku na ktorej musi/chce vytrvat lebo veri ze ho caka nieco lepsie. Utrpenie,(pozemske) pre neho nemusi byt nutne zlom. Nevravim ze by sme sa mali za to bicovat, ale ak som veriaci tak musim prijat aj svoj kriz, lebo verim ze to kvoli niecomu bude. (pisem v prvej osobe, aby som nevyznel ako niekto kto zatvrdlo presviedca o svojom nabozenstve. Ja sa tym len snazim riadit.)

Čo sa morálky a viery týka, otázka na kresťanov: Znamená piate prikázanie „Nezabiješ“ absolútny zákaz? Podľa toho by sme mohli totiž vyvodiť tézu „Nikto nemá právo vziať iný ľudský život“. Súhlasíte s ňou? Je toto Vaša posvätná doktrína? Pretože takýto absolútny zákaz stojí na pritenkom ľade, zakazoval by usmrtenie človeka napríklad v nutnej obrane, krajnej núdzi či v spravodlivej vojne. A tieto pojmy pozná aj náboženstvo. V pôvodnom jazyku evanjelií, gréčtine, sa odlišujú dve slová: všeobecné „zabiť“ a slovo „zavraždiť“. V každom z evanjelií, keď Ježiš cituje desatoro, použije slovo „zavraždiť“. Ďalej vo svojich rozhovoroch s farizejmi a zákonníkmi so zjavným súhlasom cituje tvrdé prikázanie z knihy Exodus: „Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť“. Nezabúdajme, že Ježiš na kríži oceňuje postoj jedného zo spoluukrižovaných zločincov, ktorý uznáva, že dostal spravodlivý trest. Apoštol Pavol vo svojom Liste Rimanom píše že „vrchnosť nie nadarmo nosí meč. Je Božou služobníčkou, vykonávateľkou hnevu na tom, kto robí zle“ Tradícia cirkvi v skutočnosti nikdy nemala problém s absolútnym trestom. Okrem toho, že za tisíce jeho uskutočnení v čase inkvizície nesie priamu zodpovednosť, vždy uznávala aj právo civilných autorít na vykonávanie tohto trestu. Sv. Augustín, Tomáš Akvinský, Tomáš Morus, Katechizmy Katolíckej cirkvi zhodne tvrdia, že človek nemá právo vziať život NEVINNEJ osobe, pričom slovo nevinnej má obrovský význam, pretože ďalej potvrdzujú, že trest smrti ako taký si v zásade neodporuje s piatym božím prikázaním. Mierna zmena nastala až v roku 1995, v encyklike Jána Pavla II Evangelium vitae, kde pápež obhajuje nekrvavé tresty v prípade, ak je ich použitie možné a postačujúce, no trest smrti ako taký a priori neodmieta.
No dobre, vidíme, že z náboženského hľadiska môžeme trest smrti považovať za prijateľný. Ba čo viac, dá sa hovoriť, a podobný názor formulovali aj sudca najvyššieho súdu USA Antonin Scalia či jezuitský teológ kardinál Avery Dulles, že za zrušenie trestu smrti v Európe môže skôr sekulárny humanizmus než intenzívnejšie prežívanie kresťanstva. Prečo by teda mali trest smrti akceptovať tí z nás, ktorí sa hlásia práve k humanizmu a pre morálku potrebujú iné zdôvodnenia, než len písmo sväté?
Povedzme si teda najprv, aké sú hlavné úlohy trestu ako takého. Sú to prevýchova – rehabilitácia, ochrana spoločnosti pred páchateľom – represia, spravodlivá odplata – retribúcia a nakoniec je to odstrašenie iných potenciálnych páchateľov –generálna prevencia.
Pri prvom bode, ktorým je prevýchova je celkom zjavné, že tento cieľ trestu absolútny trest v žiadnom prípade neplní. Usmrtenie možno z maniaka nakoniec spraví krotkého baránka, no to sa už na tomto svete neprejaví. Treba však poznamenať, že tento účel trestu neplní ani trest preferovaný ako alternatíva k trestu smrti, a síce doživotné odňatie slobody.
Druhý bod, čiže ochrana spoločnosti pred páchateľom, je prvým vážnym argumentom ZA opätovné zavedenie absolútneho trestu aj v našej krajine. Akokoľvek bezpečné môže byť väzenie, akokoľvek dobre strážené a šanca na útek akokoľvek nízka, nikdy nebude nulová. Okrem trestu smrti. A JA nie som ochotný tolerovať čo len jednopercentnú šancu, že uväznení sérioví a masoví vrahovia, teroristi a pedofilní zabijaci, ktorí sa svojou pretrvávajúcou chuťou po krvi netaja, ujdú a budú opäť zabíjať. Prípady útekov z väzníc nie sú až také ojedinelé a nestávajú sa iba vo filmoch. Kto z nás si vezme na zodpovednosť možnosť, že niekomu ako Dutroux sa podarí ujsť, znásilniť a zabiť ďalšie malé dieťa? A čo potom, znova ho iba zatvoríme do rovnakej cely a budeme čakať, kto bude ďalší?
O spravodlivej odplate takmer nemá zmysel zmieňovať sa. Zaslúži si terorista, vojnový zločinec ktorý zabil stovky či tisíce ľudí; mužov, žien, detí, zaslúži si zver, ktorý sexuálne zneužil a brutálnym spôsobom zabil desiatky detí niečo iné, ako smrť? Ťažko argumentovať, že doživotie je pre takého človeka možno horším trestom. Na tom sa môžem jedine zasmiať. Väznice v západnom svete musia spĺňať prísne kritériá, nesmú porušovať ľudské práva väzňov a tí sa majú často lepšie než niektorí ľudia na slobode. A navyše, čo to takému psychopatovi vadí, keď ho zatvoríte, trebárs aj do stredovekej kobky? Jediné, čo mu bude chýbať, je vraždenie.
Extrémne dôležitým, a z morálneho hľadiska priam zlomovým bodom je odstrašenie potenciálnych páchateľov. Výskumy jednoznačne dokazujú, že trest smrti má výrazný odstrašujúci účinok. Prvý seriózny výskum na túto tému viedol v 70tych rokoch Isaac Erlich, ktorý dospel k záveru, že jeden vykonaný trest smrti môže odstrašiť v priemere až 7-8 potenciálnych vrahov. Teda jedno zabitie neľútostného vraha môže zachrániť až 8 životov nevinných. Čo je morálnejšie? ďalšie výskumy, z rokov 2003 a 2004 vykonané v USA dospeli k ešte prekvapujúcejším výsledkom. Zakladali najmä na moratóriu na trest smrti z rokov 1972-76. Totiž, v roku 1972 Najvyšší Súd USA dočasne zakázal vykonávanie trestu smrti vo všetkých štátoch. V roku, keď moratórium začalo platiť, teda 1972, počet vrážd vo všetkých štátoch rapídne stúpol a stúpal až do konca moratória v roku 1976, kedy opäť klesol. Tieto ekonometrické výskumy pritom neberú do úvahy iba počet vrážd, ale aj veľké množstvo iných premenných veličín ako celkovú úroveň kriminality, mieru objasnenosti trestných činov, demografický vývoj, vývoj ekonomiky, imigráciu atď. Dospeli k záveru, že jeden vykonaný trest smrti môže zabrániť 3om až 14stim vraždám, druhý výskum dospel dokonca k číslu 18. Zabitie jedného vraha môže zachrániť 18 nevinných. Čo sa európy týka, podobný výskum pochopiteľne ešte vykonaný nebol, no v každej z krajín európy, bez výnimiek, počet vrážd rapídne stúpol v období, keď sa prestal vykonávať absolútny trest.
Som presvedčený, že trest smrti nie je zlom, ale naopak-dobrom, pre zachovanie a povznesenie spravodlivosti v spoločnosti. Nie som zástancom trestu smrti pre každého vraha, dokonca nie som ani zástancom trestu smrti pre ľudí, ktorí vraždili úmyselne a plánovane. No rozhodne som za trest smrti pre bytosti, ktoré sa až zdráham ľuďmi nazvať. Som jednoznačne proti tomu aby sme z našich daní platili pohodlné ubytovanie a pravidelnú stravu beštiám Dutrouxovho typu, masovým vrahom, psychopatickým zabijakom, teroristom.
Najsilnejším argumentom odporcov trestu smrti je možnosť, že bude vykonaný na de facto nevinnej osobe. Avšak nesmieme zabudnúť prihliadnuť na technologický a vedecký pokrok v oblasti kriminalistiky. Samozrejme, som ZA trest smrti iba v prípade 100% preukázanie viny (a nevravte mi, že 100% to nie je nikdy. Je. Sú prípady kedy je jednpoducho dostatok nevyvrátiteľných dôkazov, a psychopati málokedy zapierajú)
Po všetkých týchto faktoch sa dostávame k prvotnej otázke, a tou je morálka. Pokiaľ trest smrti nie len ako jediný 100% ochráni spoločnosť pred beštiami, nie len ako jediný poskytne dostatočné potrestanie osobitných prípadov beštiality a čistého zla, ale dokonca zachráni životy nevinných ľudí, nemáme teda nielen morálne právo, ale priam povinnosť zaviesť ho?

-toto je môj prejav do školy, iba som ho trocha preformuloval.

tukilluki napísal:P41NK1LL3R: preco je to racionalnejsie? lebo ak boh neexistuje a my sa riadime podla toho ako by existoval, teda nevrazdime, nerobime nic zle.Ak existuje detto. Ale ak existuje a my sa riadime ako by neexistoval, no bohuzial ponesieme za to nasledky. Preto pokym nevieme zodpovedat tieto otazky je v nas prospech sa tomu vyhnut ako sa mozno dopustit chyby co by nas mohla mrziet.

Ak má človek v sebe určité zábrany, neznamená to, že je to zapríčinené existenciou toho, čo ty nazývaš "Boh"...
Inak je to všetko o subjektívnej viere, neberiem ti tvoj názor, že ak sa nesprávaš podľa istých prikázaní, ideálov, vzorov morálky, tak ponesieš následky, aj ked s ním nesúhlasím... ale vždy ide o spôsob, akým je myšlienka vyjadrená...
A každý človek dokáže dať na každú otázku jednoznačnú odpoveď, ide len o to, či ju hľadá v sebe alebo v princípe nad ním...
K tomu racionalizmu: každá neempirická, idealistická predstava o vonkajšom svete je podmienená rozumom...

P41NK1LL3R:
k tebe len jedno, k tym zasadam vravim ze clovek ich nema len tak v sebe - dokumentacia viadcerych pripadov ludi ktory nevedelize existuje taka spolocnost ako je nasa(7 rocne dievcatko prvy krat vyslo z pivnice lebo bola nasilu drzana svojim otcom , nevedela co je dobre a co "zle" pozn.: meno si nespomeniem.)
Clovek sa musi odniekadial naucit co je spravne a co nie, nema to len tak jednoducho v sebe.

Sepiroth:
fajn, ale stale sa argumentuje tym ze len pre "tazkych delikventov". Ale povedz mi aka ma byt ta hranica kto je povazovany za tazkeho delikventa a kto nie? Znova zo sociologickeho hladiska povstava otazka, ci sa hranica nebude casom posuvat nizsie a nizsie az raz tu budeme "trestat" smrtou ludi ktori si to nezasluzia. To je jeden z z hlavnych problemov ktore povstavaju okrem problemov moralnych.

tukilluki napísal:P41NK1LL3R:

Sepiroth:
fajn, ale stale sa argumentuje tym ze len pre "tazkych delikventov". Ale povedz mi aka ma byt ta hranica kto je povazovany za tazkeho delikventa a kto nie? Znova zo sociologickeho hladiska povstava otazka, ci sa hranica nebude casom posuvat nizsie a nizsie az raz tu budeme "trestat" smrtou ludi ktori si to nezasluzia. To je jeden z z hlavnych problemov ktore povstavaju okrem problemov moralnych.

kazdy clovek vlastny tzv. sedliacky rozum...cize nemyslim si ze sa dostaneme k takemu brainwashu ze nebudeme schopny rozoznat tazkych delivkentov od nespravodlivo odsudenych.......
moj nazor som tu uz pisal.....
smrt je pre nich najlepsi trest......zasluzia si jedine tvrdy rezim dozivotie a otroctvo......trest smrti neuznavam aj preto,ze uz kolko ludi bolo odsudenych nepravom....a to nevinny ludia maju zomret?!!ne fakt veznica je lepsia

Sepiroth napísal:Čo sa morálky a viery týka, otázka na kresťanov: Znamená piate prikázanie „Nezabiješ“ absolútny zákaz? Podľa toho by sme mohli totiž vyvodiť tézu „Nikto nemá právo vziať iný ľudský život“. Súhlasíte s ňou? Je toto Vaša posvätná doktrína?

Chcem to trochu objasniť. Niekedy je ťažké pochopiť, čo myslel pôvodný autor, pretože jazyk nie je dokonalý. Podľa mňa je toto prikázanie zle preložené. Malo by znieť: Nezavraždíš - Tak je to v angličtine - "You shall not murder" a nie "You shall not kill". Je rozdiel medzi vraždou a zabitím.

JaJeNiektoIny napísal:Chcem to trochu objasniť. Niekedy je ťažké pochopiť, čo myslel pôvodný autor, pretože jazyk nie je dokonalý. Podľa mňa je toto prikázanie zle preložené. Malo by znieť: Nezavraždíš - Tak je to v angličtine - "You shall not murder" a nie "You shall not kill". Je rozdiel medzi vraždou a zabitím.

a čo ja tvrdím pár riadkov ďalej? to isté:

V pôvodnom jazyku evanjelií, gréčtine, sa odlišujú dve slová: všeobecné „zabiť“ a slovo „zavraždiť“. V každom z evanjelií, keď Ježiš cituje desatoro, použije slovo „zavraždiť“.
Pre upresnenie, ani náhodou nie som veriaci človek, ale veiru rešpektujem. A tak, ak sa veriaci tak veľmi pridŕžajú pravidiel daných v Zákone v otázkach eutanázie, potratov, homosexuality, antikoncepcie, je prinajmenšom trápne a pokrytecké odvrátiť sa od Zákona v otázke absolútneho trestu.

tukilluki: Neviem prečo sa vyhýbaš mnohým mojím otázkam, ale ak sú ti nepríjemné (netvrdím, že to tak je, je to len hypotéza), tak je to v poriadku...
Nedozvedel som sa napr. ako je to s tou morálkou, racionalizmom, spoločnosťou, "pravdou" a pod.
A čo sa týka spomínaných zásad, tak kresťanská viera nie je jediný spôsob, ako sa k nim "dostať" (aj tak je tento pojem, takisto ako všetky hodnoty nezmyselný, pretože ho človek vytvára sám na základe nespočítateľného množstva aspektov...)...

Trest smrti by som zaviedol. SLušný človek predsa nevyvraždí tucty ludi, a kto tak už urobí, je spoločnosti zbytočný = zabiť.
Za neúmyselné zabitia myslím,že ani teraz nie sú tresty, len je velmi ťažké dokázať a je nutné velmi dorazne rozmýšlať na rozsudkom, lebo mnoho zabití sa na sude obhajuje ako neúmyselné, alebo prípadne v sebaobrane.

d4nt3 napísal:SLušný človek predsa nevyvraždí tucty ludi, a kto tak už urobí, je spoločnosti zbytočný = zabiť.

Slušnosť, spoločnosť, zbytočnosť...
Ako sa meria slušnosť? Čo je kritériom zbytočnosti? Kto určuje, čo je dobré pre spoločnosť (a čo to vlastne je?)?

Ale zas tu neries hovadiny ako co je slusnost, ako sa meria, co je spolocnost a co je pre nu dobro a pod. Podstata jeho prispevku bola jasna. Co by si sa pri niekolkonasobnom vrahovi pytal otazku, sakra, porusil tento chlap slusnost? A co je slusnost? Utrel si predtym aspon noz, nez mu rozparal brucho? Zjavne Ta bavi sa hrat so slovickami ale tuto si podla mna strelil riadne vedla.

Niekolko nasobny vrah, zabijajuci nevinnych ludi asi nekona dobro pre spolocnost, nech uz dobro chapes ako chces.

Vigor napísal:Ale zas tu neries hovadiny ako co je slusnost, ako sa meria, co je spolocnost a co je pre nu dobro a pod. Podstata jeho prispevku bola jasna. Co by si sa pri niekolkonasobnom vrahovi pytal otazku, sakra, porusil tento chlap slusnost? A co je slusnost? Utrel si predtym aspon noz, nez mu rozparal brucho? Zjavne Ta bavi sa hrat so slovickami ale tuto si podla mna strelil riadne vedla.
Niekolko nasobny vrah, zabijajuci nevinnych ludi asi nekona dobro pre spolocnost, nech uz dobro chapes ako chces.

Prosím ťa, ak ktokoľvek napíše, že niečo škodí spoločnosti, automaticky sa stavia do úlohy toho, kto určuje podmienky pre fungovanie v nej...
Ak ti nevadí, že podstatou fungovania vo fikcii má byť napomáhanie tomu, aby sa stala ešte viac nereálnou, tak áno, potom uznávajme aj nelogický a nezmyselný pojem slušnosť, ktorý zjavne nikomu nepovie to isté...
Tým pádom je aj tvoja otázka bezpredmetná, pretože práve poukazuje na nezmyselnosť pojmu...
A áno, baví ma hrať sa so slovíčkami, ale pokiaľ ide o závažný problém, diskusiu, polemiku, tak nebudem miesto jasne zrozumiteľných slov používať zmiešaniny hlások, ktoré jej nič neprinesú...
Sám si sa predsa poukázal na to, čo si mi chcel vyčítať...
Je ťažké manipulovať s "dobrom", keď mne/tebe/nám nie je jasné, čo to vlastne je v akomkoľvek prípade...
(A strelil som vedľa? S názorom, otázkou, ktorá sa vyhýba zaužívanej predstave?...)

To co spolocnosti skodi si ona sama urcila pocas rokov jej existencie. Spolocnost si za mnozstvo rokov fungovania vytvorila iste hranice, standardy ktore nam urcuju okrem ineho aj to, co je slusne, do istej miery aj co je dobre a zle. Kazdy bezny clovek vychovavany v spolocnosti si vie urcit iste siroke hranice slusnosti a moralky o ktorych tu hovorim, inak povedane dilemy a debaty o tom co je slusne a co nie nesiahaju do sfer zavaznych deliktov, o ktorych sa v teme trestu smrti rozpravame. Pretoze tu predsa musia byt tie hranice jasne pre kazdeho normalneho cloveka, ze nie je slusne, kradnut, zabijat a pod.

To, ze spolocnost si sama urcila, ze toto jej skodi je jasne dane tym, ze za podobne delikty su ludia trestani. Toto je tema a miere trestu, nie o jeho existencii.

So slovom dobro je urcite tazke manipulovat, ale ako som povedal, v istych pripadoch sa da bez polemiky urcit ci to dobro bolo alebo nie. A presne o tych pripadoch hovoril aj clovek, ktoreho prispevok zacal tuto nasu malu debatu.

Cize si stojim za tym, ze polemiku o slusnosti si zacal vo sfere, kde je tato debata podla mna absolutne nepripustna z toho hladiska, ze clovek vychovavany v dnesnej spolocnosti nemoze mat pochyby a debaty o tom, ci iste veci su zle alebo nie(vrazda a spol.). Z tohot hladiska si musim stat za nazorom, ze si strelil vedla.

Debata o zmysle a hraniciach slusnosti podla mna nepatri do oblasti trestnych cinov, ktore podmienuju otazky ci uz trestu smrti alebo dozivotneho trestu.