Kód: Vybrať všetko

Spité deti ako pozitívny vzor dneška

Je pondelok. Pre niekoho najhorší deň v týždni, pre niekoho konečne pondelok, pre niekoho deň kedy sa hodnotí prežitý víkend. Každý jeden z vás už asi zažil situáciu, aké zažívam aj ja v pondelkové rána, napríklad aj na autobusových zastávkach. Študenti, alebo skôr žiaci, ktorí čakajú na zastávke hodnotia prežitý víkend. Nebolo by na tom nič zlé, pokiaľ by však témou rozhovoru, ktorý je nie súkromný ale je verejný, nebol opis toho, ako sa nemenovaná žiačka „opila do nemoty a že spala niekde na lavičke“, až pokým ju nejaký kamarát nezobudil. V očiach kamarátky sa vtedy objavil obdiv a patričná úcta. Vrchol však nie je opiť sa do nemoty, to je už príliš obyčajné, ale to, keď niekoho zoberú aj policajti kvôli výtržnosti. Vtedy sa z mládežníka stáva hrdina- pozitívny vzor dneška. Smutné je, že takéto správanie sa čoraz viac toleruje, a priamo podporuje.

Dnes sa pri dileme čašníka naliať a porušiť tým zákon, nenaliať a neporušiť zákon jednoznačne čašník prikloní k prvej variante, veď biznis je predsa biznis. Pokyny šéfa sú tiež jasné. Veď ruku na srdce, zisk z predaja predraženého alkoholu v mestských krčmách a baroch je niekoľkonásobne vyšší a lákavý ako sladký med, ako možná hroziaca pokuta. Tabuľka vyvesená nad výčapom sa iba červená, že si ju nikto nevšíma a nerešpektuje. Presne takéto isté dôvody motivujú aj k predaju tabakových výrobkov deťom. Veď biznis je predsa biznis a máme kapitalizmus. Výhovorka typu, veď keby som im nepredal ja cigarety, urobí to kolega v inej trafike a ja prídem o zisk, je kruto pravdivá.

Nebudem obšírnejšie rozoberať problém drog, ktoré sa u mládeži vyskytujú, ako jednokorunáky u dôchodcu. Príklad za všetky je snaha o legalizáciu drog jednej pomätenej ľavicovej politickej strany, ktorá sa prezentovala listami marihuany na červenom pozadí či korytnačkou súložiacou s prilbou. Skutočne pekné vzory. Neviem prečo by som sa aj mal čudovať, veď stačí sa len pozrieť okolo nás. Liehovary v snahe zarobiť čo najviac už nepredávajú len pollitrové a tzv. “ploskačkové“ balenia alkoholu, ale už zaplnili trh aj decovými sklenenými fľaštičkami, poldecovými plastikových minipohárikmi, či poldecovými baleniami v papierovo-fóliovom balení, ktoré sa zmestí do každého peračníka každého školáka. Skutočne kreatívne myslenie.

Nátlak na žiakov a študentov je z ich okolia viac ako silný a agresívny, čiže väčšina už pitie alkoholu považuje za úplne normálne. Preto bolo potrebné vymyslieť niečo iné, niečo viac “cool“ ako napríklad podpaľovanie zástaviek MHD, rozbíjanie sklenených výplní na autobusových zastávkach, či prevracanie a likvidovanie smetných nádob. Takéto správanie mládeže nie je náhodné a je iba výsledkom, koncovým produktom experimentov v spoločnosti, ktorá je podporovaná aj napr. aktivitami podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča, ktorého kontroverzné aktivity podporujú a povzbudzujú názory že homosexuálne chúťky sú úplne normálne.

Štát a jeho predstavitelia by mali byť vzorom pre mládež tak, ako to bolo voľakedy. Vtedy keď národné znamenalo skutočne národné. No čo je to za pozitívny vzor, keď predseda napr. jednej národnej strany snažiacej sa o likvidáciu národnej meny výmenou za eurofondy, rád pozerá na dno pohárika a pokušenie mu nedá nezdvihnúť telefón redaktorovi koalícii “nakloneného“ denníka, ako je napr. denník SME? Tak ako sa hovorí, vláda je taká akú si zaslúžime, tak ja hovorím, že aktivity súčasnej mládeže sú len obrazom toho, čo im predkladáme za vzor, čo sami legalizujeme a legitimizujeme, čo teda sami podporujeme.

Smetiskové deti?

Víkendové vyčíňanie podguráženej mládeže si “užíva“ aj Renáta Kútiková- riaditeľka Materskej škôlky na ulici Ľudovíta Okánika v Nitre, ktorej škôlka je pravidelne terčom takýchto aktivít, kvôli jej nevýhodnej polohe. Táto škôlka sa nachádza iba niekoľko desiatok metrov od lávky spájajúcej staré mesto so sídliskom Chrenová. Skôr je však toto miesto známejšie ako hlavné miesto pre občerstvenie pre mládež, ktorá sa zabáva v nočných hodinách v blízkych diskotékach. Dôkazom tejto skutočnosti je aj značné množstvo odpadu v priľahlom okolí.

Inak tomu nebolo ani v pondelok, 18. februára. Rodičia malých detí, ktorí sprevádzali svoje deti do škôlky vítal aj tento pondelok prevrátený smetiak a vedľa neho kopa smetí, ktorej papierový a igelitový obsah v priebehu nočných hodín vietor rozfúkal do okolia. Takéto ataky nie sú zriedkavosťou. Riaditeľka zúfalo ukazuje na steny materskej škôlky a sťažuje sa na pomaľované steny, ktoré už asi prestanú maľovať lebo je to zbytočné. Maľovka fasády je ako nový výkres a nové pokušenie. „Jediné čo nám zostáva je vždy poprosiť niekoho kto ide okolo, aby nám pomohol prevrátený smetiak postaviť na kolieska a smeti nahádzať naspäť do smetiaka“, poznamenala riaditeľka.

Kladiem si otázku, čo vyrastie z detí, ktoré sa musia skoro každý deň pozerať na kopu smetí z prevrátených odpadkových košov?

Pavol Privalinec