V takomto prípade je ozaj najlepšie to ukončiť a potom uvidíš či jej budeš chýbať alebo nie. Jedine takto si otvoríš oči, a v prípade že zistíš že Ťa už nelúbila a nebude sa už o nič snažiť tak aj ušetríš čas počas ktorého by si bol iba zbytočne nervózny a na pochybách.

Niet tu co dodat...ako tu vacsia uz povedala...chce sa to bud porozpravat...ale tam zalezi na tom ci ti povie pravdu alebo nie, to znamena, ze aj ked sa porozpravate a povie ti, ze vsetko je v najlepsom poriadku, tak to tak byt naozaj nemusi.
Druha vec je rozist sa...ak ju milujes, tak je to ta najtazsia vec, ktoru spravis, ale...milovat znamena aj pochopit, ze ten druhy prestal milovat. Uvidis potom, ako sa to bude vyvijat z jej strany. To je asi riesenie, ktore je najistejsie. Ale daj si to ako poslednu moznost....ale faaaaaaaaakt ako poslednu...lebo sa to potom nemusi dat vratit.
V prvom rade rozhovor a skus sa v tom povrtat.

Keď sa o teba bojí.

aj tak si myslím že ten rozchod je najlepší. Proste keď sa bude chcieť vrátiť, tak to bolo iba v tom, že ten stereotyp ju už nudil a myslela si, že všade sú iní chalani, s ktorými by sa určite tak nenudila...mno a keď jej začneš chýbať, tak sa vráti a všetko bude OK, možno tak ako to bolo na začiatku...alebo si dajte pauzu...to pomáha čo som počula od ostatných...hmmm ale keď sa nevráti, tak bude šťastná, že si to ukončil za ňu, pretože už má vyhliadnutého niekoho iného, alebo ťa už dávno s niekým podvádza. Keď je to tá druhá možnosť, tak to je zbytočné ťahať to ďalej. Tým rozchodom nič nestratíš...iba sa dozvieš pravdu...pretože nie je nič horšie ako žiť týždne alebo mesiace v klamstve a aj tak sa potom s tebou rozíde ona....ďalšia možnosť je, že sa proste iba odľúbila a newie ako ti to povedať...

HEH, tak toto je dobré.
Zopár rokov som na hojku nebol a asi pred mesiacom som si to tu pozrel a bolo mi aj ľúto, že tu nevidím žiadne z tých starích nickov, čo tu boli predtým.
Dnes otvorím túto tému - pozerám : Eritrocit, Schw33nk, Etien, MayDay, Frikso, Shark, fuuuuuha, normálne som dostal radosť, že sú všetci títo ludia stále tu, až som došiel na koniec, kde mi to Schyzo vyjasnil a pokazil radosť .
Inak toto boli v tom čase hlavné "hlavy" tohto fóra.

A ozaj HALOOO, kde ste všetci - hore uvedení ?

//autoeditácia príspevku (21 Apr 2010, 12:06)
HEEEEEJ KLUD
Tento topic bol založený presne - 21 Jan 2007, 19:42
pochybujem, že jeho autor tu doteraz čaká na vaše odpovede.

No takže pripájam sa do diskusie aj ja. Budem písať otvorene. Mám presne problém ako opisuje M4rko_PolO v prvom príspevku.

S priateľkou sme spolu niečo cez 3 roky. 2 a pol roka bolo všetko v pohode a maximálnom poriadku stále. Tešila sa keď šla za mnou, prezváňala mi, volala starala sa čo robím ako žijem a ako sa mám a zrazu bum. Neviem čo sa stalo. Sama od seba mi nedá pusu, neobíme ma, zavolá málokedy (pritom má vysoký paušál a kopu minút zdarma), sms tiež napíše málokedy. Čo sa týka sexu, je to divné, priznám sa možno 1x za mesiac. Pre mňa je to hrozne málo. Jej to "nechýba". A čo človeku nechýba tak to dostáva inde (môj názor). Preto som začal skúmať.

Keď sa o tieto činnosti pokúšam ja často dostávam odpovede "nechaj, nerob, nemám chuť teraz, unavená som, nechcem už som tým presýtená v minulosti toho bolo dosť" a niekedy až priveľmi hnusne "neotravuj ma teraz ty ch..". A toto opakuje až pričasto a dookola. Idem jej dať pusu často otáča hlavu atď. Nevníma ma ako niekedy. Sama od seba sa za mnou nezastaví, musím ju často podpichovať aby ku mne prišla (ked je tu u mňa akcia, alebo potrebuje niečo vybaviť je tu ako na koni, ak má prísť iba čisto za mnou takmer vždy sa vyhovára a niečo argumentuje).

Prvé čo ma napadlo je stereotyp, lenže neustále sa niečo mení takže silne o tom pochybujem. Potom ma napadlo, že ma kopec roboty, pretože po škole chodí pracovať a chodí domov až večer no tiež si myslím, že v tomto by problém nemal byť. Ďalej ma napadlo, že by to mohlo byť v tom iný chalan (skúsenosti z minulých vzťahov o správaní dievčata ma priviedli k tejto myšlienke).

Chcel som sa s ňou o tom baviť no dostanem odpoveď "prestaň mi všetko vyčítať, nechcem sa hnevať", alebo "čo mi neveríš, myslíš si, že ťa podvádzam?" alebo "nemaj také reči, nie som tvoj majetok", alebo "nič mi nevyčítaj" alebo "skús ma pochopiť" a dookola. Tak som sa rozhodol, že ju kúsok pripijem a spýtam sa tak. Pripil som ju a spýtal som sa jej narovinu či ma podviedla. Pozrela sa mi priamo do očí a bez váhania a vytáčania padla jasná odpoveď "Niekoľko krát som ťa chcela podviesť, mala som nutkanie silné, ale vnútorný duch ma presvedčil a povedal mi, že milujem iba teba."

A teraz neviem čo by som mal robiť. Chcel by som aby sa ku mne správala ako niekedy, aby robila samostatné rozhodnutia, aby niekedy prebrala iniciatívu a nenechávala stále všetko robiť mňa a aby si vážila čo pre ňu robím (spravil som jej raňajky neraz do postele a neraz som dostal odpoveď "fuj nechcem nemám chuť teraz jesť").

Alebo je to súce na rozchod? Ten, ale nechcem, lebo ju veľmi milujem, preto sa to snažím napraviť. Čo by ste mi odporúčili? Ďakujem za každú dobrú radu.

neviem, ako mate nastaveny vztah.. no ja by som jej odcitoval predposledny odstavec. narovinu povedz, ze posledny polrok je ako hrat tenis o stenu.
.
a ked odpovie, ze to uz take ako kedysi nikdy nebude, tak sa otoc.. a pomalym krokom odcvalaj smerom k zapadajucemu slnku

lumir napísal:neviem, ako mate nastaveny vztah.. no ja by som jej odcitoval predposledny odstavec. narovinu povedz, ze posledny polrok je ako hrat tenis o stenu.
.

Ten tenis o stenu je dobre povedaná myšlienka. No mám taký pocit, že to tak je. Skúsim to, ale myslím si že to skončí starým spsôbom že prečo jej čo vyčítam.

Kolko ma tvoja priatelka rokov?

Myslim ze sa s nou znova bavit o tom ako ta zanedbava nema zmysel.
Byt na tvojom mieste tak sa snazim pomaly na nu zabudnut. Ak mam volny cas tak nejdem za nou ale si najdem nejaku aktivitu. Snaz sa byt vzdy mat zaneprazdneny a kludne ju odbi ze nemas cas ze si s kamosmi/kamoskou.
Skus sa od nej pomaly odlubit(2-3mesiace) a potom sa snou kludne rozid. Ak za tych par mesiacov nezacne o teba javit zaujem tak ta proste nemiluje a nema to zmysel a ty sa nebudes tak trapit ako by si sa za par tyzdnou..

SlivkaDesign: Dostali ste sa do fázy prekonávania prvej krízy zo stereotypu. Ono je to sviňa princíp, no stereotyp sa v dlhodobejších vzťahoch dostavuje veľmi často, no dá sa to prekonať. Čo je zaujímavé, tak z pozorovania vidím, že to väčšinou začínajú ženy. Každopádne, pokiaľ sa máme venovať tomuto jednému prípadu - to s tým pripitím nebol vôbec zlý nápad, aspoň vieš, že Ti je verná.
Teraz je ťah na Tebe. Narovinu sa jej musíš spýtať, či aj ona badá vo Vašom vzťahu zmeny a spýtať sa jej či si vie vysvetliť, prečo k tomu došlo a snažiť sa prísť, ako sa to dá zmeniť. Rovno Ti hovorím, že sa priprav aj na možnosť, že Ti povie opäť len to isté - že je unavená a že nevie o čom hovoríš.
Ty najlepšie poznáš Váš vzťah a ty musíš vedieť kde sú hranice. Pokiaľ sa dialógom nič nevyrieši, tak máš dve možnosti. Buď zotrvať, dať tomu šancu a dúfať, že to je len prechodné obdobie, ktoré pominie. Alebo si s ňou sadnúť a porozprávať sa o tom, že takto to ďalej nepôjde a výsledok tej debaty Ti veľa napovie. Keď ju však miluješ tak, ako opisuješ je samozrejmé, že si vyberieš prvú možnosť.

Ono treba vziať do úvahy aj to, že je to možno skutočne spôsobené tým, že toho má veľmi veľa. Škola-robota-vzťah to je sakra zaberák, viem o čom hovorím, vyžaduje si to strašne veľa energie, niekedy priam sebazaprenia a nakoľko škola aj robota sú zrejme nutnosti, tak poľavuje tam, kde cíti oporu a stabilitu. Možno to znie paradoxne, no je to tak, že pokiaľ v tebe cítila istotu, oporu - skrátka prístav, tak začala poľavovať. Logiku mi to dáva - dúfam, že aj Tebe.
Inak bývate spolu? Ak nie, ako často ste spolu?

jin ma pravdepodobne pravdu - stereotyp, skus sa s nou dohodnut na konkretny termin kedy si spravit pekny vecer.. najlepsie cez vikend nech je oddychnuta a moze sa na to tesit...

a samozrejme komunikacia... bez nej sa neda tahat ziaden vztah, nie to este riesit kriza...

johny29: Presne túto radu som dostal od jedného kamaráta. Bohužial zabudnúť na ňu nechcem, mám ju až príliš rád a pokiaľ cítím, že to ide vyriešiť tak to skúsim. Sklamaný môžem byť tak či tak a za pokus nedám nič. A k tej rade, že by som sa mal správať ako ona a robiť presne to isté, lenže neviem či to je vhodné riešenie ... toto si nechávam na koncové ak nepomôžu žiadne slová ... ona má 19 rokov a ja 21 teraz




jin: Dík za pekné vysvetlenie, musím to skúsiť. Snažím sa to prekonať, nechcem ju stratiť. No niekoľko krát som sa jej pokúšal normálne spýtať a narovinu no dostanem odpoveď "či jej neverím, alebo o nej pochybujem", alebo "že čo jej zase vyčítam" a nahnevá sa. Často to takto končí, preto som zvolil ten alkohol aby som aspoň niečo z nej dostal. Tiež mám pocit, že mi je verná, lebo takto otvorene a do očí by mi neklamala a ešte pod vplyvom alkoholu. Nechcem byť naivný, ale osobne si myslím, že mi hovorila pravdu. Takže jednoznačne chcem zotrvať, ale neviem ako a neviem čo by som mal spraviť pre to aby niekedy prebrala tú iniciatívu vo vzťahu aj ona.

Možno má fakt toho veľa, ale je zaujímavé, že ked je so mnou "je unavená" a podobné dristy, ale s kamoškami sa v pohode zabáva, tam jej únava nevadí. Takže možno to fakt bude tým ako hovoríš, že to je pre ňu zaberákom a poľavuje tam kde cíti tú oporu a stabilitu. Len prečo som vždy ja ten u koho poľaví (myslím tým že vo svojej rodine to nerobí)

Sme spolu málo, niežeby nebol čas, ale tieto problémy zohrávajú veľa (cca 2x za týždeň). Bývame od seba iba pár kilometrov (človek dôjde aj pešo). Spolu nebývame, sem tam u seba prespávame.



javatar: Chcel som no je unavená, alebo nemá čas, alebo chuť komunikovať. Pre ňu je všetko v poriadku tak ako to je. Všetko sa to točí okolo toho, že je unavená, že jej nemám nič vyčítať, že jej mám veriť atď. Tento víkend som chcel aby sme boli spolu, ale príde večer a ráno už uteká preč, niekedy aj o 6:00 a pritom nikde nejde a nič nemá v Nedeľu napríklad. (a tento víkend šla s kamoškami na 3 dni na chatu z ktorej neutiekla tak ako odomňa). Moja snaha neopätovaná.

hmm.. tak pokial maju kamosky prednost a zaroven tvrdi ze ta miluje tak su dve moznosti

1. nemiluje ta ale nechce ta sklamat
2. istym sposobom ma z teba ponorku

v tom prvom pripade nenarobis nic takze podme optimisticky predpokladat ten druhy

bolo by dobre aby vedela ze nie si s tym stavom spokojny a zeby ste mali s tym nieco urobit lebo na lasku treba dvoch...

alebo si vazne len potrebuje trosku vydychnut aj bez teba, zabavit sa... potom sa spolu opijete a bude dobre

Predpokladajme optimisticky ten druhý príklad ponorky Skúsim jej dnes naznačiť, že nie som spokojný s týmto stavom (ale nesmiem to povedať tak aby si myslela, že že jej dačo vyčítam). Akonáhle poviem, že treba lásku dvoch ... okamžite začne konverzácia "že jej vyčítam že ma nemiluje". Na vydýchnutie jej dávam priestor (ked bola na chate, vedel som že je tam, neotravoval som ju )

a kiežby sme sa spolu opili a bolo konečne dobre

no chlape ako si si vychoval taku ju mas - ty jej mas co vycitat a zaroven jej to nesmies vytknut?! ked sa zacne branit, plakat a robit zo seba chudatko (to vdacne robia takmer vsetky) tak jej jasne dat najavo ze to riesit nechces ale chces riesit aby sa to v buducnosti neopakovalo... a pokial uz bude nastvata - nechat vychladnut a pokracovat potom... bez komunikacie to vsak vobec nepojde...

Juj, toto poznám, ak jeden len rieši a druhý sa tvári, že nič nevidí, žiadne problémy a daj pokoj s tým.
Držím palce, ale neviem, keď ste to riešili už tak dlho, či zrazu dnes keď jej niečo povieš znova, sa to zrazu vyrieši.
Lebo ak ona NECHCE, tak s tým moc nenarobíš. A jedine, čo jej to príde, že ju stále s niečím otravuješ. Zas, ak sa to riešiť nebude, ty budeš nespokojnejší a nespokojnejší, lebo na tvoje pripomienky nebudú adekvátne reakcie, k zmenám nepríde a nakoniec sa staneš ľahostajným aj ty a to je zase už cesta k pomalému zániku (ledaže by druhú stranu osvietilo a zistila, čo vlastne chce)

No tak na tom som už prišiel, že bez komunikácie to nejde. Len to musím robiť za cenu toho že bude naštvaná, ale budem to skúšať dokiaľ to pôjde.

Niektorí ľudia komunikovať nevedia, lebo je pre nich ľahšie tváriť sa, že sa nič nedeje.

//autoeditácia príspevku (29 Sep 2011, 9:45)
A bez komunikácie vzťah fungovať nemôže.

Lenze komunikovat sa da naucit...

zuzanuska napísal:Juj, toto poznám, ak jeden len rieši a druhý sa tvári, že nič nevidí, žiadne problémy a daj pokoj s tým.
Držím palce, ale neviem, keď ste to riešili už tak dlho, či zrazu dnes keď jej niečo povieš znova, sa to zrazu vyrieši.
Lebo ak ona NECHCE, tak s tým moc nenarobíš. A jedine, čo jej to príde, že ju stále s niečím otravuješ. Zas, ak sa to riešiť nebude, ty budeš nespokojnejší a nespokojnejší, lebo na tvoje pripomienky nebudú adekvátne reakcie, k zmenám nepríde a nakoniec sa staneš ľahostajným aj ty a to je zase už cesta k pomalému zániku (ledaže by druhú stranu osvietilo a zistila, čo vlastne chce)

Miestami akokeby si opisovala môj prípad. Hučím hučím, chcem to vyriešiť, chcem sa porozprávať, ale vždy bud len otravujem, alebo som ten ktorý unavuje, nechápe a vyčíta. V poslednej dobe stále dookola, predtým také niečo nebolo, nebol problém s ničím. Povedal som: "mojko vadí mi keď si stále unavená a nemáš potom chuť byť so mnou niekde" a bola snaha to napraviť a bolo dobre ... teraz to berie ako výčitky