Na povahe nie, ale clovek reaguje inak, ked vidi zaujem a snahu ako ked vidi nikam nesmerujucu stagnaciu.

na povahe nie ale ovplyvnuje (aspon by mal) to ako vnima clovek ten vztah vazne - a podla toho sa stavia aj k problemom

//edit: vidim, ze ma ColdRain predbehol

Tak ale ked ma niekto na haku predtym tak bude mat aj potom, ved podla toho sa clovek rozhoduje aky dotycny je, nie aky bude, nie?

ak ma uplne na haku tak ano - trufam si ale povedat, ze vacsine ludi na svojom partnerovi/vztahu aspon mierne zalezi

Ale teraz riesime, ci s obruckou dotycnemu zacne zalezat viac. Vy vravite, ze ano, ja. ze nie. (mozno prve 2 mesiace)

Srnec,tým,že sa zosobášite sa všetko mení,už nie ste iba dievča a chlapec,alebo žena a muž,ale manžel a manželka,a keď sa nezmení nič,tak je niekde chyba imho.

Ja byvam s mojim chalanom vyse roka a rozumieme si. Jedina vec medzi nami je nabozenstvo a v pripade svadby by to bolo dost komplikovane. Viackrat sme sa o tom bavili a on povazuje nabozenske predpisy za nezmyselne - berie to cisto racionalne. Pre mna maju zmysel kvoli rodine a tradiciam. V poslednom case mam kvoli tomu dost krizu, lebo mam pocit, ze ma v tom vobec nechape a ze v tom som sama. Cim viac sa o tom rozpravame, tym viac sa on utvrdzuje v tom, ze nabozenstvo je nezmyselne a ja stracam chut "argumentovat" svojimi iracionalnymi pocitmi. (ze nabozenstvo je akosi sucast mojej identity) Nemate s tym nejaku skusenost? Je to totiz jediny bod, cez ktory sa neviem preniest v pripade, ze by mal byt moj manzel.

prestat argumentovat iracionalnom a zacat pocuvat jeho racionalne argumenty

Vyondiat sa na tu temu celkovo. Kazdy to inak berie, tak tu temu pri sebe nepouzivajte a nenutte si jeden druheho nazor a bude dobre. Mas svoje zvyklosti a tradicie v rodine a on svoje, tak to tazko jeden druheho pochopi a zacne sa spravat inak.

Soviet napísal:Vyondiat sa na tu temu celkovo. Kazdy to inak berie, tak tu temu pri sebe nepouzivajte a nenutte si jeden druheho nazor a bude dobre. Mas svoje zvyklosti a tradicie v rodine a on svoje, tak to tazko jeden druheho pochopi a zacne sa spravat inak.

a ako myslis, ze budu potom v manzelstve napr. vychovavat deti, ked jeden ma nato taky nazor a druhy opacny ? Podla mna musia najst nejaku zlatu strednu cestu, nejak sa dohodnut. Podla mna toto je velky problem a poznam ludi, ktorym na tomto vztah stroskotal, lebo nevedeli najst v tejto teme ziadny kompromis a stale mali nato rozdielne nazory a neboli ochotni akceptovat nazor druheho a spravit nejaky ten ustupok.

Ked som pred mnohymi rokmi napisal, ze jedno z kriterii vybery partnerky je aj nabozenska (u mna ateisticka) kompatibilita, tak uzivatel Triple vyslovil na to nazor ze som mentalne retardovany (alebo nieco podobne).
Takze - tento problem riesitelny nie je a odporucam vyber ineho partnera.

beardie napísal:prestat argumentovat iracionalnom a zacat pocuvat jeho racionalne argumenty

ja jeho argumenty beriem, ale neviem, ci dokazem byt stastna, ked sa budem riadit cisto podla racia.

//autoeditácia príspevku (15 Jan 2014, 9:48)

Andi_Cibula napísal:Ked som pred mnohymi rokmi napisal, ze jedno z kriterii vybery partnerky je aj nabozenska (u mna ateisticka kompatibilita), tak uzivatel Triple vyslovil na to nazor ze som mentalne retardovany (alebo nieco podobne).
Takze - tento problem riesitelny nie je a odporucam vyber ineho partnera.

Nabozenska kompatibilita ma svoje vyhody. Ale partner nie je tovar v supermarkete.

//autoeditácia príspevku (15 Jan 2014, 9:59)

Soviet napísal:Vyondiat sa na tu temu celkovo. Kazdy to inak berie, tak tu temu pri sebe nepouzivajte a nenutte si jeden druheho nazor a bude dobre. Mas svoje zvyklosti a tradicie v rodine a on svoje, tak to tazko jeden druheho pochopi a zacne sa spravat inak.

To sa mi zda najrozumnejsie. Ja nechcem, aby sa inak spraval a chapem jeho nazory aj jeho rodinnu vychovu. Ale obcas zneju prilis intolerantne k nabozenstvu. Ja to beriem principialne - ako zakladnu ludsku slobodu. A hned sa rozculim.. Asi bude najlepsie fakt sa na tu temu vykaslat.

Ako pise print_name a andi_cibula, nie je dobre sa na to vykaslat, myslim si, ze tuto temu treba mat definitivne vyriesenu pred vstupom do manzelstva. Ked je tam velka nezhoda a neriesi sa to od zaciatku, tak je dost mozne, ze to bude hnit, po prichode deti sa tento problem este zvacsi a moze to viest aj k rozchodu... Viera/absencia viery su velmi dolezite atributy cloveka.

// nemyslim, ze tento problem riesitelny nie je, da sa to zvladnut, s velkou davkou tolerancie... A ked ju tvoj partner nema, tak to moze byt problem. V manzelstve by si ty bola stale utlacana a musela sa podriadit.

Poznam manzelstvo, kde su ludia nabozensky rozdielny, sice ani jeden nie je ateista, ale dokazu spolu vychadzat uplne v pohode, pretoze sa vzajomne toleruju a respektuju. kathleen ani ty to nevzdavaj, ak sa k tomu mas postavit racionalne, tak on tiez. Ak nie je clenom sekty, ktora zakazuje tolerovat nabozensku ideologiu, tak z racionalneho hladiska mu nic nebrani dospiet k takemu kompromisu, aby ste boli obaja stastni. Ani kupit zene kvety, ked viem dopredu, ze zvadnu, neposobi zrovna racionalne a vela racionalne zmyslajucich chlapov to z casu na nac robi. No hlavne je nehadat sa kvoli tomu, ako kazde nabozenstvo, aj ateizmus je len ideologia a clovek nezije vecne, aby podlahol nejakym fantasmagoriam a sudil podla toho druhych a to plati rovnako pre veriaceho ako aj pre ateistu. Paradoxne s partnerkou, ktora bola ineho vierovyznania som vydrzal dlhsie, ako s tou, ktora bola rovnakeho, pretoze nikdy som to nepovazoval a nikdy to ani nebudem povazovat za tak dolezite, aby mi to v niecom obmedzovalo zivot. Myslim si, ze na mieste su dolezitejsie otazky, ako napr. ci je pre mna dotycna osoba vyhovujuca po stranke zodpovednosti, dovery a opory.

diki kayko!! nieco take som potrebovala pocut

Ty si potrebovala počuť povzbudenie? Takže to vôbec tvoje rozhodnutie neovplyvní, keď si z 5 príspevkov vybereš ten, ktorý sedí s tvojím názorom. Potom si sa vôbec nemusela pýtať. Podľa mňa to fungovať nebude. Skôr či neskôr sa tie rozdiely prejavia ešte vo väčšej miere. Hlavne pri výchove detí, keďže zvyky a tradície asi dokážete nejako kompromisom riešiť keď spolu bývate. Ale ľahšie sa stane z veriaceho ateista ako z ateistu veriaci. Aspoň si myslím. Takže ak cítiš, že nie si ochotná robiť kompromisy ty, on ich určite nespraví.

Ja si myslím, že 90% ľudí čo tu založia tému (vrátane mňa ) si nenechajú poradiť a čakajú len na to, kedy napíše niekto niečo také, čo chcú počuť, teda čo ich povzbudí v tom, čo chcú oni spraviť

taki su ludia vseobecne - hladaju skor ulavu ako pravdu

ku kathleen: (ne)viera rozhodne nie je vec na ktorej vztah stoji ale rozhodne je to vec na ktorej moze vztah padnut. Najviac sa stotoznujem s tym co napisal piton. Ci to prijmes je na tebe, nasledky svojho rozhodnutia (nech bude akekolvek) budes niest ty sama.

rainbow napísal:Ty si potrebovala počuť povzbudenie? Takže to vôbec tvoje rozhodnutie neovplyvní, keď si z 5 príspevkov vybereš ten, ktorý sedí s tvojím názorom. Potom si sa vôbec nemusela pýtať. Podľa mňa to fungovať nebude. Skôr či neskôr sa tie rozdiely prejavia ešte vo väčšej miere. Hlavne pri výchove detí, keďže zvyky a tradície asi dokážete nejako kompromisom riešiť keď spolu bývate. Ale ľahšie sa stane z veriaceho ateista ako z ateistu veriaci. Aspoň si myslím. Takže ak cítiš, že nie si ochotná robiť kompromisy ty, on ich určite nespraví.

Vies rainbow, ide o to, ze mi bolo vtlkane odmalicka dohlavy, ze rovnake hodnoty a postoje v zivote moze mat clovek len rovnakeho vierovyznania, lebo to je jediny spravny zaklad vztahu. Tieto slova ma prepadavaju, ked sa citim v niecom pri mojom chalanovi nepochopena. Mam chut nediskutovat, ale uzavriet sa do seba a odist niekam prec.. Preto som potrebovala povzbudenie. Obaja sme ochotni robit kompromisy, bavime sa o svadbe aj o vychove deti.

Mas pravdu v tom, ze moje rozhodnutia urcite neovplyvnia anonymni ludia, ktori mi radia ukoncit vztah na zaklade piatich riadkov mojho popisu. Pytala som sa na skusenosti.

//autoeditácia príspevku (16 Jan 2014, 17:05)

print_name napísal:Ja si myslím, že 90% ľudí čo tu založia tému (vrátane mňa ) si nenechajú poradiť a čakajú len na to, kedy napíše niekto niečo také, čo chcú počuť, teda čo ich povzbudí v tom, čo chcú oni spraviť

Ja povazujem za konstruktivnu radu, ako sa v takom vztahu spravat.. A nie konstatovanie, ze to fungovat nebude, alebo ze si mam hladat ineho.

//autoeditácia príspevku (16 Jan 2014, 17:13)

javatar napísal:taki su ludia vseobecne - hladaju skor ulavu ako pravdu

ku kathleen: (ne)viera rozhodne nie je vec na ktorej vztah stoji ale rozhodne je to vec na ktorej moze vztah padnut. Najviac sa stotoznujem s tym co napisal piton. Ci to prijmes je na tebe, nasledky svojho rozhodnutia (nech bude akekolvek) budes niest ty sama.

Neviem, ci pravda je to spravne slovo - co sa vztahov tyka. Ked niekto tvrdi, ze ma fungujuci vztah, co je meritkom? Ako dokazes, ze to je pravda?

Ked viera nie je vec, na ktorej vztah stoji, preco by mal kvoli nej padnut?

//autoeditácia príspevku (16 Jan 2014, 17:39)

piton napísal:Ako pise print_name a andi_cibula, nie je dobre sa na to vykaslat, myslim si, ze tuto temu treba mat definitivne vyriesenu pred vstupom do manzelstva. Ked je tam velka nezhoda a neriesi sa to od zaciatku, tak je dost mozne, ze to bude hnit, po prichode deti sa tento problem este zvacsi a moze to viest aj k rozchodu... Viera/absencia viery su velmi dolezite atributy cloveka.

// nemyslim, ze tento problem riesitelny nie je, da sa to zvladnut, s velkou davkou tolerancie... A ked ju tvoj partner nema, tak to moze byt problem. V manzelstve by si ty bola stale utlacana a musela sa podriadit.

My sa o tom bavime od zaciatku a myslim, ze kazdy z nas postupne zo svojho upusta. Ku mne je tolerantny a utlacat ma urcite nebude. Ja vsak vyzadujem lojalitu ku kat. Cirkvi, lebo sa s nou spaja moje detstvo, rodina, kamarati. (Cisto citova vec.) On to berie ciste racionalne ako prezitok doby a ma skor negativne skusenosti. Chodenie do kostola berie ako stratu casu, ale nikdy by mi nevycital, ze tam idem.

print_name napísal:Ja si myslím, že 90% ľudí čo tu založia tému (vrátane mňa ) si nenechajú poradiť a čakajú len na to, kedy napíše niekto niečo také, čo chcú počuť, teda čo ich povzbudí v tom, čo chcú oni spraviť

A si predstav, ze to tak funguje nielen na tomto fore. Tebe keby kamarat, mama, alebo sestra povedali, ze mas nieco urobit takto a ty by si to tak necitil, tak to tak na 90% neurobis. Nechat si poradit neznamena nechat rozhodovat inych za seba

Problem dnesnych vztahov je ten, ze partneri svoje problemy riesia mimo vztah, s kamaratmi, rodinou, pripadne uplne cudzimi ludmi... ak ma nieco trapi mal by to vediet v prvom rade partner, o to skor, ak na tom stoji vztah, ak je to vec ktora sa musi zmenit aspon ciastocne, inak to tomu druhemu asi nedojde. BTW. spolocne prekonavanie prekazok moze vztah upevnit, naopak pokial sa s tym vysporiada kazdy po svojom, to moze vztah len rozbit. Nie je podstatne, v co clovek veri, alebo neveri, som za to, ze ak dvaja chcu byt spolu, tak musi urobit kazdy z nich krok k tomu druhemu, tzn. nie ustupovat, ale sam od seba a z vlastneho presvedcenia urobit nieco, cim dokaze tomu druhemu, ze mu na nom naozaj zalezi.

Este ma teraz napadlo, ze poznam aj manzelstvo, kde je chlap ateista a zenska veriaca. Bol som im aj na svadbe a on suhlasil so sobasom v kostole a teda s vychovou deti v jej viere a urobil to pretoze mu za to ta baba stala, aj ked sa z veriacich ludi vacsinou vysmieval. Maju uz aj dieta a su fakt stastna rodinka. Podla mna aj to je priklad toho, ze sa da, ked sa chce.