kali:
Kazdopadne upozornujem len nato ze tvoj autor to nijak nepodlozil a tieto reci su mnohymi eugenikmi vyvratene.
Mnohými
eugenikmi ? A ako ?
To je tym ze ludom je skor blizka nejaka forma kolektivizacie, nie anarchia aj ked ty oba pojmy povazujes za rovnake.
To zas neviem ako si k tomu dospel. Každopádne kolektivizácia je bezpochyby imanentnou súčasťou anarchizmu, keďže ako taký stojí proti súkromnému vlastneniu výrobných prostriedkov.
Fakty a okolnosti ako kratke tvranie tohoto zriadenia, obcianska vojna, idea boja proti fasizmu, uzke usporiadanie len na Katalansko a Aragonsko kde je velmi typologicky podobne obyvatelstvo, davaju k ucelenemu a dlhotrvajucemu fungovaniu anarchii ako takej velke otazniky a tu velmi tazko anarchiu ako fungujucu spolocnost hodnotit a tym padom tento tvoj argument so Spanielskom ja povazujem ako za nie dostatocny.
Samozrejme, môžeš mať námietky, veď samotní anarchisti sa na to dokážu pozerať kriticky, ale ako napísal Bookchin:
Táto revolucionárska realita má pre nás väčší prínos, ako tie najviac presvedčivé teoretické argumenty.
Teda - vy tu často popierate samotné princípy a možnosti reálneho existovania anarchistických princípov. To je bezpochyby vyvrátené a Španielsko je najkrikľavejší príklad. Napádate to podľa mňa neserióznymi argumentami, konštrukciami a hlavne prázdnymi domnienkami o tom, že by to nevydržalo atď. Opakujem, skončilo to preto, lebo to bolo ukončené násilne - ako zvonku, tak zo vnútra. Anarchistická spoločnosť sa nerozpadla sama od seba preto, že by sa ukázalo, že to je proste nezmysel a nefungovalo by to. Všetky vaše ostatné útoky na akúsi veľkosť a počet ľudí (kto kde tvrdil, že anarchia by fungovala všade po svete a muselo by to byť pravidlom, resp., že všade by "začala" v rovnakom čase ?) pokladám za irelevantné. Podstatné je, že sa udial precedens, ktorý nemožno bagatelizovať a ktorý ukázal, že myšlienka je funkčná a vysoko efektívna.
__
K Machnovi - o tomto moc neviem, takže sa nemôžem nejak obšírnejšie vyjadriť, každopádne mi príde fascinujúce, ako dokážeš vygoogliť nejaké linky a na ich základe hodnotiť dané udalosti aj osobu Machna.
To, že isté anarchistické osobnosti sa stanú známymi a uznávanými - to je fakt. V Španielsku napr. Durruti. Možno to nie úplne kóšer, ale pokiaľ to je úprimné a daná osoba svoju "slávu" nijak nezneužíva, tak ťažko voči tomu čosi robiť. Proste, tie silné osobnosti a ťahúni sa vyskytnú vždy - aj Bakunin či Kropotkin sú uznávaní asi najviac, a tak čo ? Proste to treba akceptovať (ich veľký prínos), ale treba zostať kritický.
beardie:
ako som uz (neraz) napisal - rezim/stav spolocnosti, aky si ty predstavujes, cize anarchia, resp. anarchokomunizmus/anarchosyndikalizmus, je dlhodobo a globalne (chap vo vacsom rozmere, nie lokalne uzemie, ktore o nicom nesvedci) nerealny a neudrzatelny
Domnienky, ktoré nie sú ničím podložené. Isté odpovede pre seba si nájdeš aj v príspevku pre kaliho.
rovnako, aj komunizmus je nerealny a neudrzatelny v tejto dobe, tvoj zaver je nonsens
Nonsens je primitívny antikomunizmus, ktorý panuje v našej spoločnosti.
ved prave, to je ten najvacsi problem, svet uz nie je na konci 19. storocia, sme trochu inde
cokolvek male je prilis male a cokolvek vacsie je neudrzatelne
Heh, pekne si to obrátil. Ja som len vysvetlil, prečo použil ten pojem obec na základe tvojho nesprávne pochopenia textu, keď si sa domnieval, že nejaké obce (resp. ľudia na ich čele) by autoritatívne o čomsi rozhodovali.
boli tak zivotaschopne, ze neprezili, nie je podstatne, ci sa rozpadli zvnutra (co by sa casom) alebo zvonku
Veľmi zaujímavý záver - takže silná (cháp v presile, hlavne po tej vojenskej stránke na základe zahraničných okolností) vojenský či subverzívna činnosť voči spoločnosti, ktorá to nevydrží, svedčí o tom, že všetko vykonané v danej spoločnosti (teda aj nevojenské veci, lebo tak by si mohol argumentovať, keďže anarchisti mali svojský a inovatívny prístup k vedeniu vojny) sú neúspešné, nesprávne a teda je zbytočné sa nimi ďalej zaoberať.
nemusia, mozu si najst vhodnejsiu pracu
Toto sú stále tie krásne argumenty typu nemusia, v dobe, keď človek je rád, že vôbec má nejakú prácu. Proste - musí sa len umrieť. Áno. Čo mám na toto napísať ? Nehnevaj sa, ale sú to blbosti. Len mi už prosím ťa nenapíš, ako môžu začať podnikať, lebo spadnem zo stoličky, aj keď nemám z akej.
placu, nie pracu => pláca = plat/mzda
Ups, to som si zle prečítal v rýchlosti. Áno, aj to bol faktor, tie ďalšie som tiež opísal.
napadla ta taka vec, ze keby kazdy pracoval aspon na tych 100 %, tak by mal vlastnik/vykoristovatel viac penazi, ktore by mohol vyplacat svojim poddanym, ehm... zamestnancom?
V danej fabrike sa pracuje na 118% - taká je očakávaná norma, alebo ako to nazvať. Nevraviac o tom, že daná firma mala za rok aj ocenenie za najlepšieho dodávateľa istej korporácii z pomedzi vyše 300 iných dodávateľov z celého sveta (to je to, že Slováci sú lacná, ale v podstate kvalitná pracovná sila). Odmena ? 50 evry naviac dostal každý zamestnanec. Jednorázovo. Odrobinka. Výsmech. Proste tie benefície aj z 300 % snaženia by padali do iných vačkov, nie pracujúcim.
este, ze nevolis
Už len voľbami, ktoré sú súčasťou celej tejto šaškárny, by som to zmenil.
http://www.priamaakcia.sk/spravy/Lokaln ... volby.html
na tom sa nezhodneme, pre mna je vyuzivanie cudzich veci zdarma kradez alebo podobne synonymum
Dobre.
___
Ďalší zo série článkov k nášmu Španielsku. Upozorňujem - je to prvá verzia, sú tam chyby, preklepy, text nie je editovaný. Takže toto si nevšímajte.
I.8.1 Je Španielska revolúcia nepoužiteľná ako model pre moderné spoločnosti ?
Práve naopak. Na revolúcii sa zúčastnilo viac robotníkov z miest ako z vidieka. Takže aj keď je pravda, že kolektivizácia bola najrozsiahlejšia vo vidieckych oblastiach, zásadne poznačila aj mestské priemyselné oblasti.
Celkovo,“regióny najviac zasiahnuté“ kolektivizáciou „boli Katalánsko a Aragón, kde bolo takmer 70 percent pracujúcich ľudí priamo zapojených. Celkové číslo pre oblasť republiky tvorilo skoro 800 000 ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a niečo viac ako 1 milión v priemysle.Barcelonské pracovné(robotnícke) výbory prevzali takmer všetky služby, ropu, rybárske spoločnosti, firmy ťažkého priemyslu ako napr. Sopka, výrobu áut Ford, chemické spoločnosti, textilný priemysel a rad menších podnikov... Služby ako voda, plyn a elektrina prevzal nový manažment počas niekoľkých hodín po útoku na kasárne Ataranzas... prevziatie zodpovedajúcich tovární za vojnovú výrobu znamenalo, že metalurgické koncerny začali produkovať ozbrojené autá do 22 júla... Najzručnejšími pracujúcimi v španielskom priemysle boli robotníci Katalánska... Jeden z najpozoruhodnejších počinovtých dní bolo vzkriesenie systému verejnej dopravy v čase, keď ulice boli stále zabarikádované.“ Päť dní po skončení bojov, 600-700 električiek všetkých v čierno červených farbách CNT a FAI, bolo v Barcelone spustených do prevádzky. [AntonyBeevor, TheSpanish Civil War, pp. 91-2]
Okolo 75% celého španielskeho priemyslu sa koncentrovalo v Katalánsku, pevnosti anarchistického robotníckeho hnutia. Kolektivizácia tovární bola v tomto regióne veľmi rozšírená. Ako SamDolgoff správne odpozoroval „rozhodne vyvracia tvrdenie, že anarchistické organizačné princípy nie sú aplikovateľné na priemyselné oblasti, a ak vôbec iba v primitívnych agrárnych spoločnostiach, alebo v izolovaných experimentálnych komunitách.“ [TheAnarchistCollectives, pp. 7-8] Podľa AugustinaSouchy:
„Nie je ľahkou záležitosťou kolektivizovať a udržať na pevných základoch priemysel zamestnávajúci takmer štvrť milióna pracovníkov v textilnom priemysle v desiatkach roztrúsených továrňach početných miest. Napriek tomu barcelonská syndikalistická textilná únia vykonala tento čin vo veľmi krátkom čase. Bol to ohromne dôležitý experiment. Diktatúra šéfov bola zvrhnutá a platy, pracovné podmienky a produkcia bola stanovovaná pracujúcimi a ich volenými delegátmi. Všetci funkcionári museli vykonávať inštrukcie na základe vzájomného vzťahu a podávať správy priamo ľudom na pracovisku a únijných stretnutiach. Kolektivizácia textilného priemyslu rozbíja raz a navždy mýtus, že pracujúci sú neschopní riadenia administratívy veľkého podniku a korporácie.“[Op. Cit., p. 94]
Naviac Španielsko v 30. rokoch 20.st. nebolo spiatočníckou a sedliackou krajinou ako sa niekedy predpokladá. Medzi rokmi 1910 a 1930, sa počet pracovníkov zamestnaných v priemysle zdvojnásobil na takmer 2,500,000. Toto číslo reprezentovalo niečo okolo 26% pracujúcej populácie (v porovnaní so 16% dvadsať rokov predtým). V roku 1930 bolo iba 45% pracujúcej populácie zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom. [RonaldFraser, TheBloodofSpain, p. 38] Iba v samostatnom Katalánsku bolo 200,000 pracovníkov zamestnaných v textilnom priemysle a 70,000 v kovospracujúcom a strojnom priemysle. Tento fakt bol veľmi rozdielny v porovnaní s Ruskom na konci 1.sv. vojny, kde mestská pracujúca populácia tvorila iba 10% populácie.
Kapitalistické spoločenské vzťahy taktiež prenikli do mestskej ekonómie do 30.rokov 20.st. s poľnohospodárstvom orientovaným na svetový trh a približne 90% farmárskej pôdy v rukách buržoázie. [Fraser, Op. Cit., p. 37] Takže do roku 1936 bolo poľnohospodárstvo prevažne kapitalistické, rovnako ako španielsky poľnohospodársky priemysel zamestnávajúci veľký počet roľníkov, ktorí taktiež nevlastnili dostatok pôdy potrebnej na vlastné fungovanie, alebo boli bez pôdy. Robotnícke hnutie na Španielskom vidieku v 30.rokoch 20.st. bolo založené na tejto veľkej populácii zárobkovo činných vidiečanov (socialistická UGT únia poľnohospodárov mala 451,000 členov v roku 1933, z toho celkový počet členov 40%). V čase ruskej revolúcie 1917 pozostávalo poľnohospodárstvo hlavne z malých fariem, na ktorých pracovali roľnícke rodiny hlavne pre svoje vlastné živobytie, vymieňajúcich a predávajúcich svoje prebytky.
Z tohto dôvodu nemôže byť Španielska revolúcia zamietnutá ako produkt pred priemyselnej spoločnosti. V mestských spoločenstvách prevažne najviac priemyselnej časti Španielska došlo ku kolektivizácii a dalo na vedomie, že anarchistické idey sú aplikovateľné v moderných spoločnostiach. Naozaj, pohodlné marxistické mýty stranou, CNT organizovala mnoho zjednotených mestských pracujúcich spoločenstiev a pracovníci v poľnohospodárstve tvorili minoritu členstva (do roku 1936, CNT robilo nájazdy v Madride, predtým socialistická pevnosť UGT, hlavná oblasť rastu v 30.rokoch 20.st. s ktorou bola spojená ,bola ironicky spojovaná s roľníkmi). Revolúcia v Španielsku bola prácou(hlavne) mestských a vidieckych námezdných robotníkov (s pripojením chudobnýchroľníkov) bojujúcich s dobre rozvinutým kapitalistickým systémom.
V skratke, tak povediac anarchistická revolúcia v Španielsku poskytla mnoho lekcií pre revolucionárov v rozvinutých kapitalistických krajinách a nemôže byť zamietnutá ako produkt priemyselnej zaostalosti. Hlavná sila anarchistického hnutia bola v mestských oblastiach a nie je prekvapením, že spoločenská revolúcia sa odohrala v najviac rozvinutých priemyselných oblastiach rovnako ako na vidieku.
) ako javatar, dokážu uznať aspoň to, že isté princípy (anarchistické) môžu byť prospešné a aplikovateľné aj do praxe - sám tu napísal pekný príspevok, ktorý bol síce v podstate obmedzený na to, že aplikujme anarchistické princípy do mantinelov dnešného systému, ale tým pár diskutujúcim tu sa to páčilo, aj keď to bolo "anarchistické." 
