No asi to bude tak, že pre niekoho svadba v kostole vôbec nemusí byť podstatná a má iné priority...

No presne ale + to, že keď som už neveriaci, tak proste nemôžem chcieť, aby tam okolo mňa obskakoval nejaký farár a mlel čosi o bohu..

Svadbu nemusíš mať len na úrade, ak máš peniaze, môžeš ju mať aj na zámku.

hughito napísal:No presne ale + to, že keď som už neveriaci, tak proste nemôžem chcieť, aby tam okolo mňa obskakoval nejaký farár a mlel čosi o bohu..

Svadbu nemusíš mať len na úrade, ak máš peniaze, môžeš ju mať aj na zámku.

veľa zámkov je vysvätených, a sú teda kvázi kostoly. Napríklad nitriansky hrad je doslova kostol, aj výzorovo je to len kostol s múrom okolo

a tie bláboly farára mi samozrejme budú vadiť, ale nejako to pretrpím tú chvílu. Ak sa dá mať civilný sobáš v kostole, tak chcem taký. Ale keďže kostoly patria cirkvy a nie štátu, tak asi žiadna farnosť s tým nebude súhlasiť.

Ja som mal napríklad svadbu na úrade a po pol roku som mal ešte raz v kostole ale fakt len kvôli mojim rodičom. Svokrovci sú ateisti ale moja mamka by sa asi v hrobe obracala keby som nemal svadbu v kostole.
A funguje to všeliako. Veľa farárov sa nedá presvedčiť aby niečo porušili ale nájdu sa aj taký. Keď švagor krstil syna, tak mu ho tamojší farár nechcel pokrstiť, lebo švagor nemal svadbu v kostole. Ale veľmi ľahko sa našiel taký, ktorý za určitú čiastku pokrstí aj bez svadby v kostole.
Ja som teraz rozvedený (šťastne) ale ja stále počúvam moju maminu že Janka (bývalá žena) je stále moja žena. Je to trošku choré ale čo už.

Vyrástla som na dedine, na periférnej ulici, kde 85% obyvateľov tvoria starí ľudia. Z domu do kostola to mám asi 300 metrov. Rodičia ma viedli ku viere odmala, sväté prijímanie muselo byť. Ako dieťa som bola poslušná kresťanka, dokonca som v kostole aj čítavala. Nikdy som však neverila v boha naplno, rada som si čítavala o vesmíre, a uvažovala som: Ako s tým koreluje ten boh?

Neskôr prišiel zlom, ktorý mi dal chrobáka do hlavy. Týkal sa môjho zdravia a toho, že som musela stráviť veľa času v nemocnici, a všímala som si, čo sa deje ľuďom...na detskom to bolo veru pestré. Uvažovala som, ako také niečo ten "boh" mohol dopustiť, keď je vraj taký dobrý. Kecy mojej ultrakresťanskej tety, ako je to cesta, ktorú "boh" pre tých ľudí vybral ma posilnili v tom, že fanatickí klerici nie sú osoby, s ktorými by som si rozumela. Začala som sa zaujmať o prírodné vedy. Došli mi mnohé súvislosti a na náboženstvo som zanevrela. Bratranec študuje za farára a som asi jediná ateistka v rodine. Čo už.

Ako na to reagovalo okolie ? Čo rodičia ?

Rodičia to považuju za "pubertálnu fázu" ako vonkoncom každý môj názor, ktorý sa nezhoduje s tým ich .

Ono to niekedy nieje sranda priznat vo veriacej rodine ze je clovek ateista. Co som zbezne cital tak som natom podobne ako audiotrack... Mame to je jedno ale oco to tazko znasa... samozrejme ze v hadke ujdu aj prirovnania ako komunista a satanista, a ze ci ho nemienim teraz ani len pochovat ako veriaceho ked ja uz neverim a podobne veci. Az cloveka zamrzi taketo uvazovanie...

no kde je teraz ta bratska laska, kde je to pochopenie a tolerancia ked ma rodic (krestan) pochopit a akceptovat to, ze jeho syn/dcera je ateista? su to len pokrytci.

ja v boha neverim, nemam problem to povedat komukolvek v rodine, nehadame sa za to, akceptujeme si navzajom svoju vieru/nevieru v boha. Od malicka ma sice viedli ku krestanstvu, chodieval som na nabozenstvo, aj som ministrovaval, no nikdy som neveril, ze nieco take ako boh existuje. Chybalo mi stale racionalne zdovodnenie a dokaz existencie. Na strednej som uz mal volbu vo vlastnych rukach a vybral som si etiku, ktora mi myslim dala ovela viac ako hodiny nabozenstva.

papierovo krestan sice som, pokrsteny som, mam prve svate prijimanie, birmovku uz nie, pri scitavani som oznacil ze som ateista, no pripadne "vyhody" resp. 1 vyhodu - sobas v kostole, si nechavam ako zadne vratka, pre neviem aky pripad

kazdeho nazor na vieru a jeho vyznanie sa snazim v plnej miere tolerovat a akceptovat a to iste ocakavam aj od druhej strany. nemam problem sa s kymkolvek porozpravat o viere, ateizme, bohu, atd... a potom sa snim v pokojnej atmosfere rozist.

jefty napísal:sobas v kostole, si nechavam ako zadne vratka, pre neviem aky pripad

Na čo je to dobré ? Veď keď som raz takto presvedčený, tak kostol je potom pokrytectvo a prospechárstvo.
Sobáš v kostole by som bral ako potupu a urážku.

a čo keď ti tvoja nastávajúca jedného dňa povie že by sa chcela vydávať v kostole? Nevravím že bude veriaca (inak by si ju asi nechcel súdiac podľa tvojích názorov) ale jednoducho to jej rodina vyžaduje, jej sa to páči a podobne. Pošleš ju do riti že je pokrytec a chce ťa potupiť a uraziť?

No poviem to jej rodičom. Pretože vstup do manželstva je vecou mňa a jej, moji ani jej rodičia na to nemajú vplyv, môžu si iba povedať názor a to je tak všetko. Musia akceptovať.
Nerozumiem, prečo by som mal plniť niekoho priania, ktoré sa týkajú len a len mňa a mojej partnerky.

"... jej sa to páči..."
To boli príklady, vynechajme teda rodičov. Ona chce v kostole, lebo sa jej to páči. Prípadne dáva svatbe väčší zmysel a považuje ju za niečo viac, nie iba podpísanie papiera na úrade aj keď v boha neverí. Zvyšok otázky ostáva rovnaký

svatba je len jedna z vecí. Ešte tu bude krst dieťata kde sa tiež môžete nezhodnúť, lebo pre ňu to môže byť viac ako nadiktovanie mena na matrike. Je to rodinná slávnosť, fotky ako sa leje voda na hlavičku a podobne. Takých situácii je viacero kedy sa môžete pohádať lebo si tvrdohlavý egoista a protestuješ proti niečomu, čo ti nijako nenaruší predošlý ani nasledujúci deň. Či stojíš v kostole alebo na úrade. Je to iba o tvojom egu že nechceš a tvrdohlavo neustúpiš.

Andi_Cibula napísal:
Na čo je to dobré ? Veď keď som raz takto presvedčený, tak kostol je potom pokrytectvo a prospechárstvo.
Sobáš v kostole by som bral ako potupu a urážku.

andi, naco je to dobre? sam neviem. no ak naozaj raz partnerka bude vyzadovat sobas v kostole, tak osobne s tym nebudem mat problem a prisposobim sa. sam neviem do akej situacie pridem, ze sa mi to bude hodit.

osobne mi je to jedno, ze kde a akym sposobom sa budem zenit, v tomto som prisposobivy.

Andi_Cibula napísal:No poviem to jej rodičom. Pretože vstup do manželstva je vecou mňa a jej, moji ani jej rodičia na to nemajú vplyv, môžu si iba povedať názor a to je tak všetko. Musia akceptovať.
Nerozumiem, prečo by som mal plniť niekoho priania, ktoré sa týkajú len a len mňa a mojej partnerky.

Plne chapem aj tvoj nazor, do istej miery sa snim viem stotoznit. No ale naco je dobre byt az taky tvrdohlavy a hovorit, ze "musia pochopit"? Zbytocne si vyrabanie konfliktov a hadok v rodine nicomu nepomoze. Ked su obmedzeni oni a maju problem ustupit, tak ustupim ja a je pokoj.

Mojej partnerke sa kostol našťastie nepáči a s cirkevným sobášom taktiež zásadne nesúhlasí. Svatbe neprikladá žiaden vyšší zmysel.
Pokiaľ by mala iný názor, hľadal by som si inú partnerku, čiže tvoja citovaná domnienka je správna:

audiotrack napísal:Nevravím že bude veriaca (inak by si ju asi nechcel súdiac podľa tvojích názorov)

S krstom dieťaťa taktiež nesúhlasím (už len principiálne) a ona taktiež nie. Pri zmene názoru platí vyššie uvedené.

Tvoja ďalšia domnienka o mojom egoizme je +/- taktiež v podstate správna, s čím je tiež moja milá uzrozumená a ľúbi ma aj napriek tomu že som v istých ohľadoch neústupčivý egoista.
Natíska sa mi otázka - prečo by sa náhodou ona nemala prispôsobiť mne ? Prečo práve ja jej ?
Ona je tiež v istých ohľadoch egoistka s čím som ja tiež uzrozumený.
Otázku (ne)viery sme si vyrozprávali v začiatkoch vzťahu a zhodu presvedčenia v tomto ohľade pokladáme za nadmieru prioritnú.

jefty napísal:Plne chapem aj tvoj nazor, do istej miery sa snim viem stotoznit. No ale naco je dobre byt az taky tvrdohlavy a hovorit, ze "musia pochopit"? Zbytocne si vyrabanie konfliktov a hadok v rodine nicomu nepomoze. Ked su obmedzeni oni a maju problem ustupit, tak ustupim ja a je pokoj.

Poviem to tak, človek si rodinu nevyberie, priateľov si však vybrať môže.
Ja tiež zásadne nesúhlasím s mnohými postojmi a názormi rodiny, ale tolerujem ich, tak isto oni musia tolerovať moje. Rýdzou náhodou sme ale neveriaca rodina, ja ani nie som krstený. Rodičia sú zosobášení na mestskom úrade.

vladenko007 napísal:Ja som mal napríklad svadbu na úrade a po pol roku som mal ešte raz v kostole ale fakt len kvôli mojim rodičom. Svokrovci sú ateisti ale moja mamka by sa asi v hrobe obracala keby som nemal svadbu v kostole.
A funguje to všeliako. Veľa farárov sa nedá presvedčiť aby niečo porušili ale nájdu sa aj taký. Keď švagor krstil syna, tak mu ho tamojší farár nechcel pokrstiť, lebo švagor nemal svadbu v kostole. Ale veľmi ľahko sa našiel taký, ktorý za určitú čiastku pokrstí aj bez svadby v kostole.
Ja som teraz rozvedený (šťastne) ale ja stále počúvam moju maminu že Janka (bývalá žena) je stále moja žena. Je to trošku choré ale čo už.

v tomto s tvojou mamkou nemozem suhlasit ... nestaci mat svadbu v kostole ... sviatost manzelstva vysluhuju manzelia nie knaz ... a bez viery nemozes prijat sviatost ... ale o neuzavreti manzelstva by aj tak musel rozhodnut cirkevny sud .... ale myslim ze argument ze si to robil len kvoli mamine by asi stacil ... okrem krstu ale tam je potrebana viera tvojich rodicov...

//autoeditácia príspevku (15 Apr 2014, 20:10)

Balvorn napísal:Ono to niekedy nieje sranda priznat vo veriacej rodine ze je clovek ateista. Co som zbezne cital tak som natom podobne ako audiotrack... Mame to je jedno ale oco to tazko znasa... samozrejme ze v hadke ujdu aj prirovnania ako komunista a satanista, a ze ci ho nemienim teraz ani len pochovat ako veriaceho ked ja uz neverim a podobne veci. Az cloveka zamrzi taketo uvazovanie...

pre otca to musi byt velmi tazke ... skus sa pozriet na to z jeho strany chce pre syna to najlepsie ...
argument ze viera je dar .... a ci bol stastnejsi keby si ho klamal a naoko chodil do kostola ci by bol radsej... by mohli stacit ...
viera sa neda nanutit ani naucit ...

Strapaty. Nanutit a naucit sa da, vid indoktrinacia. Ale to sme mimo. On je stara skola, automaticky si myslel ze ked som zanevrel na boha ze zacnem s drogami a podobne veci. Ciste predsudky voci ateistom, ze nemame moralku. Vela ludi to vidi ciernobielo a myslia si ze bud sa da verit v boha alebo v satana.... A to je smutne... Ale u nas je to uz v pohode... Aj ked teraz idu sviatky tak to bude skuska ci sa pohadame...

uci sa len nabozenstvo ...viera je uplne nieco ine...
nabozenstvo je nauka o bohu ... viera je hlboke presvedcenie ze to nabozenstvo ma pravdu ... vacsinou je podlozena osobnou skusenostou...
preco by ste sa mali hadat ... do kostola mozes ista ale aj tak verit nebudes .. na tom chodenie niekam nic nezmeni .. ak ti chce otec pomoct aby si uveril mal by sa za teba modlit nie hadat sa s tebou ??? aspon ja by som to tak spravil .. boh respektuje slobodnu volu preco by som ja nemal .. boh dava vieru .. a sam hovori malo dostavate lebo malo prosite .. cize ak bude otec prosit o tvoju vieru urcite ju jednho dna dostanes... hadanim sa to len zhorsi ...

A prečo by mal chodiť do kostola, keď neverí?
Nevidím dôvod aby sa prispôsoboval on. Čím skôr obe strany pochopia na čom sú, tým skôr sa môže ich vzťah udobriť.

Často sa stretávam s tým názorom, že veď do kostola môžeš ísť, aspoň tým danému spravíš radosť.
Som zvedavý, čo by odpovedal veriaci, keby mu niekto povie, že nech nejde do kostola, spraví mu tým radosť.

Ako napisal jakub. Pre pokoj v rodine by som siel do kostola a pocuval tam dristy ako je harry potter zly lebo uci o carodejnictve ( ano aj take kazne som zazil) ... Keby som z toho nemal nic len nervy zo zabyteho casu a pretvarovania sa.... Ja by som bol len rad keby ludia pochopili ze ateista sa nerovna satanista... My neverime v nic ( na urovni viery). Nezbrojime proti cirkvi, a ak hej tak vtedy ked sa cirkev snazi nanutit svoje pravdy ludom ktorych to nezaujima a nechcu ich... ( tvoja sloboda konci tam kde zacina sloboda dalsieho)