silmarill napísal:k tej slobode - slobodná a suverénna je aj KĽDR. aj Čile za vlády Pinechota bola slobodná a suverénna krajina. aj Irak za vlády Saddáma Husajna bola slobodná a suverénna krajina. Nigéria, Kongo a iné diktatúry v Afrike sú tiež slobodné a suverénne krajiny. takže im nič nezakazujme, neovplyvňujme ich, nech si kľudne držia svojich obyvateľov ako vo väzení, alebo nech ich rovno zmasakrujú, sú to predsa slobodné a suverénne krajiny. kľudne ich nechajme nech sa zbroja (proti komu? proti nám!), sú to predsa slobodné a suverénne krajiny...
Nevymenoval si vsetkych, takze aby sme to mali uplne
Izrael: rasistický štát
Plenárne zasadanie Organizácie Spojených národov 10. novembra 1975 vyhlásilo sionizmus za formu
rasizmu. V Amerike a vo svete sa zdvihli vlny protestu od (opäť) úbohých, prenasledovaných Židov. Boli
rozzúrení, že takéto obvinenie bolo vznesené voči "jedinej skutočnej demokracii na Strednom východe".
Čo ale je sionizmus ak nie je rasizmom? Dokonca aj David Ben Gurion v diskusii o "hitlerizme"
Menachema Begina napísal: "Môže byť obvinený z rasizmu, potom ale musíme postaviť pred súd celé
sionistické hnutie, ktoré je založené na princípoch čisto židovskej entity v Palestíne."815
Medzinárodná konvencia na elimináciu všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorej uzávery si
adoptovalo zhromaždenie OSN v roku 1965, ratifikovala termín rasová diskriminácia ako:
...akúkoľvek rozdielnosť, vylúčenie, obmedzenie alebo uprednostňovanie založené na rase,
farbe, dedičnosti národnej alebo etnickej, ktorej zámerom by bolo zrušenie alebo oslabenie
uznania, radosti alebo práce na základe rovnakého postavenia, ľudských právach a základných
slobôd v politickej, ekonomickej, kultúrnej alebo akejkoľvek inej oblasti verejného života.
Izrael bol a je národom, ktorý bol založený len pre Židov. Na základe izraelského "Zákona návratu" je
pojem Žid definovaný nie na základe svojej viery, ale židovských predkov. Napriek tomu, že je pre
kresťanov možné konvertovať na judaizmus, prekážky sú také veľké, že "konvertiti" tvoria len malé
percento židovskej populácie. Židovská ortodoxia, štátom podporované náboženstvo v Izraeli, je v
kontroverzii s Americkou reformou a konzervatívnou frakciou, pretože ortodoxia v Izraeli by nikdy
neuznala konverzie od týchto dvoch vetiev judaizmu.
Palestínčan, ktorý sa narodil na hraniciach toho, čo je dnes nazývané Izrael a ktorého rodina tam žila
tisíce rokov než ho izraelská armáda odtiaľ vyhnala, sa do svojej vlasti nemôže vrátiť a stať sa občanom
Izraela. Naproti tomu ateistický Žid, ktorý sa narodil v New Yorku a ktorý neovláda hebrejčinu môže do
Izraela emigrovať a okamžite mu bude udelené občianstvo. Izraelská vláda mu ešte k tomu pomôže s
ubytovaním, nákladmi na živobytie, vzdelanie a množstvom iných vecí, ktoré mu emigráciu uľahčia.
V roku 1948 takmer 94% Izraela patrilo Palestínčanom. Odvtedy boli pozemky vlastnené
Palestínčanmi pravidelne a systematicky zabavované izraelskou vládou. Väčšina palestínskej pôdy išla do
rúk čohosi, čo Izrael nazýva "Národný židovský fond" a zákonom bola ustanovená za pôdu Izraela. Stala
sa "židovskou" zemou a podľa zákona už nikdy nesmie byť predaná nežidovi, prenajatá nežidovi alebo
spravovaná nežidom. Väčšina pôdy sa zadarmo rozdala židovským osadníkom. Sionistická armáda silou
vyhnala Palestínčanov z viac ako 350 miest a dedín v Izraeli a ich domy na okupovaných teritóriách
buldozéry zrovnali so zemou. Dokonca aj staroveké palestínske cintoríny stihol rovnaký osud.
Ďalšie dva zákony sa týkajú Keren Kayment zákona ("Národného židovského fondu"), ktorý schválili
23. novembra 1953 a Keren Hayesod zákona ("Rekonštrukčného fondu"), ktorý bol schválený 10.
Januára 1956. Prezident Israeli Human Rights League doktor Israel Shahak, profesor na Hebrew
University nám vo svojej knihe The Racism of the State of Israel 817 vraví, že v Izraeli existujú celé mestá
(Carmel, Nazareth, Illith, Hatzor, Arad, Mitzpen-Ramen a iné), v ktorých je podľa zákona nežidom
zakázané bývať.
Palestínčania, ktorí v Izraeli ostali, napriek zdanlivému občianstvu, trpia intenzívnou diskrimináciou.
Boli im vydané identifikačné karty, ktoré nemajú izraelské štátne občianstvo; národnosť je uvádzaná ako
Arab alebo Žid, čím sú v židovskom štáte podrobení mnohým diskriminačným pravidlám. V Izraeli
existujú celé osady alebo mestá, v ktorých je pre Palestínčanov nelegálne žiť. Existujú segregované
253
bytové komplexy, školy a rekreačné oblasti, do ktorých Palestínčanom nie je dovolený prístup. Táto
segregácia nie je de facto, je oficiálnou vládnou politikou. Nie je im dovolené slúžiť v armáde napriek
tomu, že tvoria 15 až 20 % izraelskej populácie, v izraelskej vláde ešte nikdy nebol ani jeden Palestínčan.
Izraelský zákon neuznáva legálnosť manželstva medzi Židmi a Palestínčanmi, keďže manželstvá a iné
aspekty občianskych práv sa rozhodujú náboženským súdom, ktorý takéto manželstvá neuznáva.
Kedykoľvek vidím Židov v amerických médiách glorifikovať a povzbudzovať miešané manželstvá medzi
černochmi a belochmi, pomyslím si na ich pokrytectvo, keď podporujú národ, ktorý zákonom odcudzuje
manželstvo medzi Židom a nežidom. Haim Cohen, bývalý sudca Najvyššieho súdu v Izraeli poznamenal:
...horká irónia viery, ktorá viedla rovnaké biologické a rasistické zákony propagované
nacistami a ktoré inšpirovali neslávne norimberské zákony, aby slúžili ako základ na definíciu
judaizmu v štáte Izrael.