Ahojte,
Neviem či som nazval správne to, čo by som tu chcel opísať.
V prvom rade, chcem hneď podotknúť, že nejde o bezcitnosť typu ubližujem, ľuďom zvieratám, nejde o žiadne násilie. Ide skôr o to, že mám niekedy dojem, že mi chýba cit, ako láska k ženám.

Mám pocit, že podstata tohoto problému pochádza ešte z môjho detstva, ale pokúsim sa, aby to bolo čo najstručnejšie. Otca som nepoznal, lebo nikdy neprejavil o mňa záujem. Matka sa na mňa tiež časom vykašlala a od vtedy ju vôbec nezaujíma čo je so mnou. Nedvíha telefón, neodpisuje na správy. Už pár rokov nežijeme spolu.

Teraz k problému:
Stretol som už niekoľko dievčat a síce som sa pri mnohých cítil fajn, ale vždy som si veľmi rýchlo uvedomil také prázdno v sebe. Cítil som že k tej babe nič necítim. A ten pocit, že niekoho lúbim a pocit lásky jednoducho neprichádza. Nejaký čas do zadu som z toho mal aj dosť depresie, ale teraz akoby som to prázdne miesto dočasne vypĺňal krátkodobými známosťami. Bol som aj za psychologičkou, ale to bola taká nejaká štátna, ktorej som neplatil za jednania a nemám dojem, že by nejak pomáhala, iba ma skôr počúvala...

Máte niekto skúsenosť s takýmto stavom? Je tu možnosť, že som ozaj len nenatrafil na ženu, ktorá by vo mne niečo prebudila ? Alebo by som mal navštíviť ozajstného odborníka z odboru psychológie? Dik za rady.

Urcite deficit lasky a citu tam definitivne je. To si myslim si povie aj clovek, ktory nie je odbornik. Predsalen si to mal tazke. Ale myslim si, ze na tom sa da pracovat, a casom ten pocit a cit nadobudnes. A bude to presne tym, ako pises na konci. Ked natrafis na tu spravnu. Ja predtym, ako som sa dal so svojou sucasnou snubenicou dokopy, nebol schopny po zrade zo strany mojej ex citu viac, ako 5 rokov. Proste 5 rokov nic. Nehovorim, mal som nejake vztahy, ale tie vztahy mali vsetko, len nie lasku. Aj ked to tak mozno vyzeralo na prvy pohlad, necitil som to TAK, ako to citim teraz a prezivam teraz. Vdaka tomu, ze som stretol sucasnu, tak sa po tolkych rokoch vsetko zmenilo. Myslim si, ze aj v tvojom pripade jednoznacne pomoze, ak si najdes nejaku osobu, ktora bude tvoja soul mate, tvoja najlepsia kamaratka a zarovena osoba, ktoru milujes. Uvidis, ze ten pocit pride a ten cit, o ktorom mas pocit, ze ti chyba sa prejavi. Vela stastia.

Cau, Busido.

K tomu psychologovi: to, ze bol statny, neznamena, ze nebol odbornik. Pomoc od psychologa nie je celkom taka, ako si ju asi predstavujes. On naozaj iba pocuva, ale zaroven Ti kladie otazky, pomocou ktorych sa Ty sam mas dopracovat k jadru toho, co Ta trapi. Psycholog neurobi terapiu za Teba, v podstate sa liecis sam. On Ti len pomaha hladat spravnu cestu a odhalit veci, z ktorych mas mozno strach alebo ich nevidis. Alebo Ti ukaze iny pohlad na vec, postavi problem do ineho svetla. Nemyslim, ze ked pojdes k sukromnemu psychologovi, bude omnoho lepsi. Ak si nevies sam rady, pokracuj so sedeniami u psychologa, ale mal by si byt dosledny a chodit tam pravidelne. Jedna-dve navstevy to nevyriesia. Zavisi totiz od Teba, ako dlho potrva, kym si zacnes uvedomovat, co by malo byt inak, co Ti brani prezivat emocie. A casto v Tebe musi nieco dozriet alebo sa nieco zlomit, aby si sa posunul dalej. Takze - vytrvaj.

Inak - neviem, kolko mas rokov, ale mozno je to len take obdobie v Tvojom zivote a postupne dozries. Moze to byt len sucast Tvojho vyvoja.

Mám 23...

Bushido: Láska príde. Je to elementárny cit zakorenený niekde veľmi hlboko v nás a nedá sa len tak vymazať. Tým, že si ako dieťa / adolescent tohoto citu dostával zo strany matky (otca vypustime) veľmi málo je jasné, že u teba nie je až tak silno vystavaný pud lásky ku žene. Ono opomenúc oidipovský komplex, ale práve naša matka je prvá žena v našom živote, ktorú milujeme.
Neviem presne ako to bolo u Vás doma, no poviem Ti jedno. Pokiaľ nájdeš tú pravú, tak minulosť pôjde kompletne bokom a Ty budeš mať lásky na rozdávanie. My Ti tu nepomôžeme, nie že by sme nechceli, ale nevieme.
p4ra má pravdu. Príde Tvoja soul mate, bude dobre

No ja to az takto optimisticky nevidim. City su zalozene na modeli "akcia-reakcia" a u teba sa podstatnu cast zivota city ako reakcia potlacali (inak by si sa asi siel zabit) a nemyslim si ze to "prichod vyvolenej" to zmeni len tak lusknutim prsta.

Moja rada znie - lasku prejavuj aj ak je len cit na velmi nizkej urovni. Ak city dostanu akciu tak reagovat budu. A postupne si svoj citovy zivot vybudujes. City sa vzdy prisposobia tomu co zijes, aj ked im to casto dost dlho trva. A laska je predovsetkym rozhodnutie, cit je uz len doplnenim.

GL

Cítim akoby mi dávali rady najväčšie osobnosti Hojka, tak ma to celkom upokojuje

Netreba to brať tak tragicky.... Niektorí ľudia sú viac emocionálne založení, niektorí racionálne.... Je pravda, že tá druhá skupina je iná, ale rovnako je pravda to, že tento stav netreba považovať za nejakú poruchu, ale proste sa mu prispôsobiť a naučiť sa s ním žiť.... Sú tam pomerne veľké možnosti.... Pokiaľ máš pocit prázdnoty, proste si nájdi nejakého koníčka, ktorí Ťa skutočne aj vnútorne bude baviť a napĺňať.... Čo sa týka vzťahov, nerieš.... Užívaj si radostí života, ktoré ponúka a jedného dňa nájdeš babu, s ktorou Ti bude dobre a postupne k nej aj reálne začneš niečo pociťovať.... Ale nebude to zo dňa na deň.... Z jej strany, pokiaľ o Teba bude vážne stáť, pochopí Tvoju povahu a určité jej zvláštnosti nebude považovať za prekážku....

Ak človek v živote nepoznal lásku, asi bude mať problém vedieť ju prejavovať/cítiť/ k iným ľuďom.
Ja si tiež myslím, že ak sa zamiluješ, tak to príde. Ale nie hneď. Možno bude dotyčná potrebovať pri tebe viac trpezlivosti (ale určite jej za to budeš stáť), aby pochopila, že od teba nemá hneď očakávať vyznania (možno tak to nie je, ale zrejme aj ona sa bude musieť prebojovať cez tvoj múr a nejakú chvíľu to potrvá, než aj ty budeš schopný veriť jej a dôverovať, že bude pri tebe stáť v dobrom i zlom).

Ach, ďakujem za povzbudenie, zasa môžem trochu kludnejšie spávať pár dní

ono to citové ochladenie občas príde, keď má človek kopec starostí či stresu a potrebuje sa najprv dostať zo svojich najlhlbších s*ačiek, proste nemá pritom síl ešte nejak "plytvať energiou" voči ostatným ľuďom. keď sa veci dostanú do správnych koľají tak sa ti opäť rozbehne aj toto.

pravdou je aj to, že "tá pravá" ti určite pomôže - v tomto však musím 100% súhlasiť s javatarovým príspevkom - nebude zo žiadny zvrat, ale pomalá zmena vecí k lepšiemu.

ešte jedna vec, mal si už vážny vzťah? čo si predstavuješ pod pojmom "skutočná láska" a "hlboké city"? dúfam že od toho neočakávaš romancu ako z TV filmu (v tomto veku by si mal už mať na to reálny pohľad, ale predsa...)

silmarill napísal:ešte jedna vec, mal si už vážny vzťah? čo si predstavuješ pod pojmom "skutočná láska" a "hlboké city"? dúfam že od toho neočakávaš romancu ako z TV filmu (v tomto veku by si mal už mať na to reálny pohľad, ale predsa...)

Vlastne ani netuším poriadne čo od toho očakávať. Ale asi niečo v tom zmysle, že budem mať pocit, že s touto osobou si dokážem predstaviť život. Alebo niečo také, že by som bol pre toto dievča ochotný aj zomrieť, keby som ju tým mal zachrániť. Je to moc nereálne?

takéto pocity určite neočakávaj na začiatku vzťahu. po roku to možno budeš cítiť, až po pár rokoch si tým budeš istý. nájdi si nejakú holku s ktorou sa proste budeš cítiť fajn, ktorej prítomnosť ťa bude tešiť a ktorej osobnosť ťa bude zaujímať - takéto pocity zo začiatku určite nerieš.

proste na seba veľmi tlačíš a očakávaš od seba pocity, ktorými si ešte ťažko môžeš byť istý.

"Vlastne ani netuším poriadne čo od toho očakávať."

..kazdy druhy den tepla vecera; kazdu stredu sex

jedno je iste - s hladanim to budes mat tazke (kazdy chlap si hlada zenu, co ma aspon nieco z jeho matky a ty tam toho velmi na vyber nemas)

hwip napísal:jedno je iste - s hladanim to budes mat tazke (kazdy chlap si hlada zenu, co ma aspon nieco z jeho matky a ty tam toho velmi na vyber nemas)

no diky, ja som svoju vlastnu nepoznal, kedze zomrela ked som mal 16 mesiacov... aaa vlastne mam pocit, ze ja aj citim, lenze nikedy je az velmi vela a na tom toho uz dost vela padlo...

tu nejde o to ci citis a ci ne ale ze muzi si hladaju zenu podla svojej matky viac menej. AJ clovek bez matky vsak moze mat stastne manzelstvo

tiež nechápem, prečo by si mali chlapi hľadať manželky po vzore svojej matky. moja manželka je absolútne diametrálne iná než moja mamina - po stránke vzhľadu, správania, vzdelania...

nehovorím že má byť úplne ako matka ALE Muž si hĺadá svoju budúcu partnerku, ktorá má aspoň jednu dobrú vlastnosť, ktorú na matke zbožňoval.

Ospravedlňujem sa za nedorozumenia, ktoré som nesprávnym vyjadrením spôsobil

skor si myslis ze je to fajn je to fajn a zrazu pride zlom a nic proste chces byt sam..toto si myslim ze presiel kazdy z nas kazdy si buchal hlavu o stenu preco prave on a ostani nie a preco je to tak...nedepkar z toho skus robit nieco uzitocne, ano povies ze to sa ti povie ale nie je to tak ? chod medzi ludi, stretavaj nove tvare skus si najst nejaku kamaratku s ktoru by si mohol pokecat o vsetkom a bezabran, uvidis ulavi sa ti a nebudes na to vsetko pozerat tak skepticky. Ono nie je podstatne sa pozerat dozadu co bolo ale co bude a zit, tym ze budes sediet a nariekat ze je to tak sa nic nezmeni, len si to dalej budes utvrdzovat.

GL dostan sa z toho a najdi si nieco co je fajn a najlepsie aj s nejakou kamratkou