stealth - podľa mojej viery a podľa Biblie - nech počas života robil čokoľvek, ak pred smrťou stihne "uveriť" a to fakt že skutočne a úprimne, tak jeho dušu čaká nebo a telo hrob. A je super, že nás tam hore bude o jedného viacej
O tom je tuším aj jedno podobenstvo o pracovníkoch na vinici - vlastník si najal robotníkov ráno a dohodol sa s nimi na mzde. Počas celého dňa si najímal ďalších a ďalších a dohodol sa s nimi na rovnakej výplate. Poučenie - na čom sa s vlastníkom roboši dohodli, to aj dostali. A bolo jedno, koľko kto odpracoval. Dané do praxe = vo výsledku je jedno, či niekto žil celý život ako grobian alebo ako mních. Ono treba si uvedomiť, že "slušný život" by človek nemal žiť preto, aby tým "uplatil" Boha a zabezpečil si miestenku do neba. Lebo tak to ani podľa mňa (a Biblie) nefunguje. Cez skutky si človek do neba lístok nekúpi. Slušne žiť je dôležité a potrebné kvôli ostatným tu na zemi a "potešeniu" Ocka - prirovnal by som to asi k tomuto: Ak sú deti neposlušné a robia bordel, stále sú to deti svojich rodičov a tí im nikdy nezakážu prísť domov, keď svoje deti skutočne milujú. Druhá analógia - sme adoptívne Božie deti - tým, že sme "uverili" nám náš Otec dal kľúče od domu a máme zaručený finálny pobyt s ním. Ak počas svojho adoptívneho života robíme bordel, tak je z toho určite smutný. Možno (určite) aj plače. No stále to nezabráni tomu, aby sme raz boli naveky s Ním. A On sa nepýta, čo a kto bol dotyčný, než sa stal "adoptívnym dieťaťom." Je rád (a my všetci s Ním), že máme o súrodenca viac. Nech bol aj vrah - teraz je náš. Treba si totižto uvedomiť, že "uverenie" so sebou prináša pomerne slušnú zmenu myslenia a pohľadu na svet ako taký - človek začne svoje konanie hodnotiť aj z pohľadu, že Boh vidí čo dotyčné "dieťa" robí a ak to "dieťa" niečo vyvedie, tak to Boha mrzí a je z toho smutný. A to žiadne dieťa nechce. Pochopiteľne, aj my kresťania sme len ľudia = veeeeľa krát spravíme veci, ktoré Boha určite mrzia. Len sa ich snažíme robiť čo najmenej.
takže zosumarizované: ak dotyčný uverí naozaj a skutočne, tak je úplne jedno kým bol dovtedy - uverením sa stáva Božím dieťaťom a má isté nebo. Toto som tu už dávnejšie písal - možno to už zapadlo prachom: vieme pomerne presne povedať, kto v nebi bude. Nemáme ale ani potuchy, kto tam nakoniec nebude. Teda vieme pomerne presne povedať, kto nebo isté má - každý, kto v Neho uverí, začne mať s Ockom osobný vzťah. No nevieme povedať kam až siaha Božia milosť, či pustí k sebe do neba aj ľudí, ktorí o ňom nepočuli, neprijali ho no viedli dobrý život... to je na Ňom aby si to sám rozhodol.
Tu už nepomôže viera, iba psychiater. Na školení vedúcich práce s deťmi nás učili, že všeobecne človek ktorý začne mať nezdravý vzťah k deťom (pedofília) by mal mať zakázaný prístup k výchovným možnostiam. Neviem si predstaviť ako by som mohol viesť deti k nejakej myšlienke a postuju, ak ich chcem pohlavne zneužívať. Takým ľuďom by som ruky lámal a poslal ich k doktorovi. Ten by mu napravil aj ruky aj rozum. Nie ich ešte kryť cirkevným právom!
predpokladám že aj križiacke výpravy mali na svedomí slobodomurári, svätá inkvizícia bola určite plná zamaskovaných slobodomurárov, spolupráca RKC s fašistami ako Mussolini (ktorý založil vatikán) a Pavelič sú zrejme vymyslená slobodomurárska propaganda a teplých pedokňazov v cirkvi držia určite tiež slobodomurári. (pomáhajú im ilumináti, satanisti a židia.) ináč je cirkev bez hriechu, čistá ako ľalia, za všetko zlé totiž môže niekto iný.
)?
