Kód: Vybrať všetko

Počnúc od Krištofa Kolumbusa podrobovanie Ameriky znamenalo propagáciu kresťanstva najnevyberanejšími spôsobmi. Ihneď, akonáhle vystúpili na suchú zem na prvých obývaných ostrovoch Karibského mora Kolumbus zajal šesť domorodcov, o ktorých prehlásil: „mali by byť dobrými sluhami a ľahko z nich urobím kresťanov, pretože sa mi zdá, že nepatria k žiadnemu náboženstvu“. Jeho spoločník Michele de Cuneo, taliansky šľachtic hovoril o domorodcoch ako o „zvieratách“, pretože jedia keď sú lační a „milujú sa otvorene kedy sa im zachce“. Na každom ostrove kde Kolumbus zakotvil umiestnil kríž s príslušným vyhlásením znamenajúcim, že zaberá zem do vlastníctva svojho katolíckeho patróna v Španielsku. Ak sa domorodci zdráhali (alebo nerozumeli o čo ide) pokračuje Kolumbus: „Uisťujem vás, že s pomocou Božou vstúpime násilne do vašej krajiny a povedieme vojnu proti vám a podrobíme vás jarmu a poslušnosti cirkvi, spôsobíme vám toľko zla čo len vládneme tak ako vazalom, čo odmietajú prijímať svojho pána.“ Približne dve tretiny domorodého obyvateľstva zahynulo na kiahne zavlečené sem kolonistami ešte predtým než začali násilnosti. Toto bolo vyhlasované ako „zázračná láskavosť a predvídavosť Božia“ v záujme kresťanstva. Guvernér napísal v r. 1634: „Pokiaľ ide o domorodcov, tí takmer všetci zomreli na kiahne, takže Boh takto zabezpečil naše vlastnícke právo na to čo tu máme.“ Na Hispaniole po príchode Kolumbusa domorodé obyvateľstvo (Arawakovia), ktorí boli šťastný a mierumilovný ľud, obývajúci ostrov s bohatými prírodnými zdrojmi, skutočný raj na zemi, čoskoro utrpeli stratu na životoch 50 000 ľudí. Tí, čo prežili podľahli znásilňovaniu, vraždám, zotročeniu a španielskym nájazdom. Jeden z očitých svedkov to popísal takto: „Tak veľa Indiánov pomrelo, že to nebolo možné zrátať, všade na zemi ležali mŕtvi Indiáni. Zápach bol obrovský, smrtonosný.“ Indiánsky náčelník Hatuey ušiel so svojimi ľuďmi, bol však chytený a upálený zaživa. Keď ho uväzovali na kôl františkánsky kňaz ho nabádal, aby prijal Ježiša, aby sa jeho duša dostala do neba, namiesto do pekla. Hatuley odpovedal, že ak v nebi sú kresťania, radšej pôjde do pekla. Španieli sa rozkošou vyžívali vo vymýšľaní najrôznejších zverstiev. Vyrobili šibenicu, kde sa prsty nôh dotýkali zemi, aby sa obete neudusili hneď. Potom obesili naraz tridsať Indiánov na počesť Ježiša Krista Nášho Spasiteľa a jeho Dvanástich Apoštolov. Následne zabalili telá do slamy a pálili ich za živa. Inokedy mali pôžitok z toho ak jednou ranou mečom uťali niekomu celé rameno, alebo celú nohu až od panvy, alebo hlavu ako mäsiari. Ostrov s ôsmymi miliónmi obyvateľov do konca r. 1496 stratil pri Kolumbusovom príchode v r. 1492 až polovicu obyvateľov, napokon boli všetci domorodci vykynožení, takže Španieli boli „nútení“ dovážať otrokov z iných Karibských ostrovov. Tých však stihol rovnaký osud. Za štvrť storočia boli milióny domorodcov zabitých. Potom Španieli vtrhli do vnútrozemia Mexika v Strednej Amerike. Kultúra týchto miest bola čoskoro úplne devastovaná a domorodci vyvraždení. Do konca 16. storočia sa asi 200 000 Španielov prisťahovalo do Ameriky a asi 60 miliónov domorodcov bolo vyvraždených. Nelíšili sa v tomto ani zakladajúci kolonisti Severnej Ameriky. Na jar 1612 si niektorí Anglickí kolonisti obľúbili život medzi priateľskými a štedrými domorodcami a z Jamestownu sa mnohí k domorodcom nasťahovali (vyriešilo to ich sexuálne problémy, na názor cirkvi sa nepýtali). Guvernér Thomas Dale ich nechal pochytať, niektorí boli obesení, iní lámaní na kolese, alebo zastrelení. Takéto „elegantné“ popravy boli však výsadou iba Angličanov, ktorí chceli žiť ako Indiáni. Voči domorodcom sa používali iné metódy. V oblasti terajšieho Massachussetts prebiehala genocída, ktorú teraz voláme „vojna s Peqoutmi“. Zabijaci boli puritánski kresťania z New Englandu. Keď našli mŕtveho kolonistu nik sa nezdržiaval vyšetrovaním, ale spustila sa lavína pomsty proti Narragansetským Indiánom, napriek dohovorom s ich náčelníkom. Keď ich pequotskí indiáni, čo boli nepriatelia Narragansetských vítali, vypálili aj týmto všetky ich osady. John Masson, puritánsky zástupca veliteľa napísal po jednom takomto masakre: „A naozaj taký hrozný teror spustil na nich Všemohúci Boh, že bezhlavo utekali priamo do horúcich plameňov, kde zahynuli, nad nimi bol Boh, ktorý sa smial nepriateľom Jeho národa. Takýto rozsudok dal Boh proti pohanom, zaplniac celé miesto mŕtvymi mužmi, ženami a deťmi.“ Masonov osobný priateľ to hneď aj ospravedlnil Bibliou: „Strašný bol krvavý pohľad pre mladých vojakov, avšak Sväté Písmo vyhlasuje, že niekedy ženy a deti musia zahynúť s rodičmi.” Kolonisti dokonca vycvičili špeciálnych psov na chytanie a roztrhávanie Indiánov. Pequotov takto prakticky takmer úplne vyvraždili. Vierolomnosť kresťanov pri mierových dohodách bola bežná. Citujeme štátnu radu štátu Virginia: “Mierové zmluvy boli podpísané s dopredu uváženým zámerom porušiť ich“. „Ako náhle Indiáni dostanú pocit istoty, budeme vo výhode, že ich prekvapíme a ustrihneme im rožky“. Pred príchodom Angličanov kmeň západných Abenakiov v New Hampshire a Vermonte rátal 12 000 hláv. Za menej než pol storočia z nich ostalo iba 250 na žive (95 % vyvraždených). Kmeň Potumtuckov mal viac než 18 000 členov. Po päťdesiatich rokoch zostalo iba 920 (95 % vyhubených). Quiripi -Unquachog: pôvodne 30 000, ostalo 1500 (95 % vyhubených). V Massachusetts z pôvodného počtu 44 000 ostalo 6 000 (81% strata). Celkový počet vyhubených Indiánov v období od r. 1500 do r. 1900 v oboch častiach kontinentu je 150 miliónov