Norkdapp Ano mas pravdu, zabijanie zvierat pre potravu je celkom v poriadku, ale rokmi to cele straca na tej hlavnej pointe, dobre isto vies, ked lovili Indiani bizonov, tak si ulovili iba jednehop, alebo dvoch, podla toho kolko ludi zilo v kmeni, a dokazali spotrebovat vsetko, nie len maso z chrbta a zo stehna, ale spotrebovali kozu/kozusinu, jazyk, a aj kosti a v podstate vsetko, ked nabehli Europania zacali Biznovo lovit aj napriek tomu, ze im ich netrebalo, a takto to ide do teraz, ludia su nenasytny a pazravy a stale je im malo. A este ma doraza, ked clovek zaboija zvierata, je to v pohode, ved tak to ma byt, ale v Starom Smokonvi si zlezie medved do centra, a zastavi sa pri smetnom kosi ktory vyvrati, uz je na neho vyhlaseny povoleny odstrel....omfg kde sme?
Ale k tebe je zbytocne sa podrobne rozpisovat, lebo ty si jedinec zaslepeny peniazmi, ktory vidi v love prachy....myslim zeby si pre prachy predal aj svoju rodinu...
Audiotrack A ja mam najradsej takych co placu pre tu karmu co dostanu
V súčasnosti
Patria k ohrozeným živočíchom predovšetkým niektoré druhy veľkých predátorov, nosorožce, pandy, veľryby a pod. Človek je v čerpaní zdrojov živej prírody často bezohľadný, a väčšinou sa mu to skôr či neskôr vypomstí. V posledných dvadsiatich rokoch rástli výlovy rýb vo svetových moriach ročne minimálne o 5% ,a to samozrejme neostalo bez následkov. K tomu, aby sa populácia každého druhu mohla udržať a primerane množiť, je treba ponechať určitý počet jedincov. Ak sa populácia nadmerne redukuje, dochádza k rýchlemu vymieraniu. Čo sa týka výlovu rýb, dochádza k paradoxnému javu, keď je postihnutý chov dobytka vo veľkochovoch, a to tým, že až 35 - 40% rýb sa spotrebuje ako rybia múčka na skrmovanie. Samozrejme najviac postihnuté sú niektoré druhy veľrýb, ale už aj niektoré bežné druhy sardiniek, sleďov, kôrovcov atď.
http://www.pzi.sk/view.php?cisloclanku=2009020001
A dalej....na tej stranke greenpeace si si mohol vsimnut aj statusy kazdej velryby:
Veľryba grónska
Veľrybu grónsku začali komerčne loviť začiatkom 18. storočia. Veľrybári si ju cenia najmä pre hrubú vrstvu tuku, z ktorého sa vyrábal olej a kostice používané do korzetov. Keď boli veľryby v európskych vodách už vyhubené, veľrybári sa presunuli na severozápad Atlantického oceánu, a potom do severného Tichého oceánu. I keď sa začiatkom 20. storočia dopyt vo výrobkoch z tejto veľryby podstatne znížil, ich populácia bola zdecimovaná. Počet jedincov sa zvýšil až po efektívnej ochrane tohoto druhu a dnes Veľrybe grónskej nehrozí priame vyhynutie, je však potrebné neustále monitorovanie, aby sa opäť neocitla v kategórii „ohrozené“.
Vráskavec myšok
V 20. storočí bolo komerčným lovom zabitých okolo 704 000 jedincov. Vráskavec myšok je vyhľadávaný najmä kvôli tuku a mäsu, ktoré sa tiež stalo dôležitou komoditou pri obchodovaní. Jeho prudký pokles populácie zastavil až zákaz komerčného lovu veľrýb, ktorý vydala IWC (Medzinárodná veľrybárska komisia) v roku 1986. Island, Japonsko a Nórsko však tlačia na IWC kvôli opätovnému povoleniu komerčného lovu vráskavca myšoka z dôvodu jeho relatívne veľkých populácií v severných vodách. Niektorí biológovia veria, že počet jedincov vráskavca myšoka sa zvyšuje, prežitie jeho populácie však stále závisí od ochrany a udržateľného lovu.
Vráskavec obrovský
Vráskavec obrovský je zaujímavý pre veľrybárov najmä kvôli svojej veľkosti. Hodnotným tovarom sa stalo jeho mäso a tuk, z ktorého sa vyrába napríklad aj mydlo. Na začiatku 20. storočia bol vráskavec takmer vyhubený, keď medzi rokmi 1910 a 1950 bolo ulovených viac ako 350 000 jedincov. Jeho počet je stále veľmi nízky. Od roku 1986 je komerčný lov veľrýb výrazne obmedzený, a tak sa už objavujú prvé známky úspešného množenia vráskavca obrovského, bude však potrebné ešte najmenej celé jedno storočie intenzívnej ochrany, kým pominie nebezpečenstvo vyhynutia tohto druhu.
Veľryba čierna
Veľryba čierna bola prvou veľrybou, ktorá bola komerčne lovená, začiatky jej komerčného lovu siahajú až do 12. storočia. Keď európski veľrybári vyhubili populáciu vo východnej časti Atlantického oceánu, presunuli sa na severozápad Atlantického oceánu a neskôr aj na sever Tichého oceánu. Na začiatku 20. storočia bol počet jedincov veľryby čiernej prudko znížený a tento druh bol kriticky ohrozený. V skutočnosti je veľryba čierna najohrozenejším druhom spomedzi veľkých veľrýb. Aj keď bol komerčný lov tejto veľryby zakázaný už v roku 1946, ešte začiatkom 80. rokov bolo ulovených niekoľko jedincov na severe Tichého oceánu pre tzv. „vedecké účely“, čo znamená, že z mŕtvej veľryby sa získali informácie o stavbe tela, avšak skutočný dôvod pre odobratie týchto vzoriek bolo speňaženie častí jej tela. Záchrana posledných niekoľko jedincov tejto veľryby si vyžaduje prísnu ochranu týchto zvierat najmä v období ich migrácie – v úsekoch, kde sa tieto veľryby vyskytujú, musia všetky plavidlá plávať pomaly, pretože zrážka s loďou máva pre veľryby často smrteľné následky a taktiež je potrebné zabrániť, aby sa nedostali do styku s akýmkoľvek rybárskym náčiním, najmä bludnými rybárskymi sieťami, do ktorých sa veľryba zamotá, čo jej znemožní vynoriť sa nad hladinu a následne sa udusí.
Bieluha morská
Kedysi sa bieluhy vyskytovali hojne v Severnom ľadovom oceáne. Dnes sú po storočiach lovu zredukované len na lokálne populácie. Bieluha je lovená najmä pôvodným obyvateľstvom severných oblastí, pre ktoré predstavuje tradičný spôsob obživy, i keď v súčasnosti majú prístup k rýchlym člnom a moderným zbraniam. Kvôli tuku, mäsu a koži sa tento druh stal predmetom aj komerčného lovu. Niektoré populácie bieluhy morskej boli vyhubené, pretože boli považované za škodcov a konkurentov pri love lososov. Čelia aj nastávajúcemu ohrozeniu znečistením a to najmä v kanadských zálivoch a niektorých častiach Ruska.
Sviňucha tuponosá
Hoci je lov sviňúch vo väčšine oblastí zakázaný, ešte stále je tento druh ohrozený. Jej zbytočné a náhodné úmrtia spôsobujú najmä moderné rybárske siete, ktoré sú pre ne nelokalizovateľné. Keďže sa sviňucha vyskytuje hlavne v pobrežných oblastiach, jej populácia sa prudko znížila v dôsledku úmrtí v rybárskych sieťach, ale aj kvôli zmenšeným zásobám potravy z dôvodu intenzívneho rybárčenia. Stav sviňúch znižuje aj komerčný rybolov v Čiernom, Severnom a Baltickom mori a severovýchodnom Atlantickom oceáne, ale niektoré populácie sú ohrozené aj v dôsledku znečistených morí.
Vorvaňovec veľký
Populácia vorvaňovca veľkého radikálne poklesla v 20. storočí, kedy bol lovený najmä pre mäso. Krajiny, ktoré sa najviac podielali na love tejto veľryby boli Japonsko, Kanada, Rusko a USA. Náhodnú smrť niekedy spôsobia aj rybárske siete, do ktorých sa zamotá, čo mu nedovolí vyplávať nad hladinu a nadýchnuť sa. Relatívne väčšie zastúpenie jedincov tohto druhu dnes závisí od jeho ochrany a udržateľného lovu (to znamená, že sa uloví menej jedincov, ako sa ich narodí). Hoci počet ulovených vorvaňovcov má klesajúcu tendenciu – v 50. rokoch to bolo okolo 300 jedincov za rok, v 80. až 90. rokoch sa každoročne ulovilo 50 – 60 jedincov a dnes ročný úlovok tvorí približne 1% z celkovej populácie, ešte stále je potrebné monitorovanie počtu vorvaňovca veľkého.
Vorvaň tuponosý
V minulosti bol vorvaň tuponosý najzastúpenejším druhom medzi veľkými veľrybami, kedy sa jeho populácia odhadovala na približne 2 milióny jedincov, ktorí obývali celý svetový oceán vrátane Čierneho a Stredozemného mora. Avšak komerčný rybolov v 19. a 20. storočí ich počet rapídne znížil. Počas priemyselného rybolovu v 20. storočí bolo celkovo zabitých okolo milióna vorvaňov. Sú lovení najmä kvôli veľrybiemu tuku a spermacetovému orgánu, no v poslednom čase aj pre mäso, ktoré sa stalo často obchodovateľnou komoditou na trhoch v Japonsku a východnej Ázii. Komerčný lov vorvaňa tuponosého bol zakázaný v roku 1986 Medzinárosnou veľrybárskou komisiou, no i naďalej sú ohrozovaní napríklad rybárskymi sieťami, do ktorých sa zamotajú a udusia. Vorvaň tuponosý patrí medzi “zraniteľné druhy”, ktorých zachovanie závisí od udržateľného lovu. Ich lov je regulovaný Medzinárodnou veľrybárskou komisiou a medzinárodný obchod s časťami ich tiel je zakázaný zákonom CITES.
Vráskavec dlhoplutvý
Od roku 1985 je vráskavec dlhoplutvý chránený Medzinárodnou veľrybárskou komisiou. Začiatkom 20. storočia boli tieto veľryby lovené vo veľkom najmä kvôli tomu, že zvykli plávať do plytkých vôd veľmi blízko brehov. Medzi rokmi 1910 a 1916 bolo na severnej pologuli ulovených viac ako 60 000 jedincov a enormné čísla dosahoval aj lov v 30. a 50. rokoch 20. storočia. Odhaduje sa, že dnes žije okolo 6 000 vráskavcov dlhoplutvých a to najmä na západe severnej časti Atlantického oceánu.
Vráskavec severný
Celosvetová populácia vráskavca severného sa odhaduje na necelých 60 000 jedincov. Komerčný lov tejto veľryby sa prudko zvýšil v 50. rokoch minulého storočia. Najviac ich bolo ulovených v sezóne 1964/1965 – a to viac ako 25 000 jedincov vráskavca severného. V rokoch 1970-79 bolo ulovených len 150 zvierat, čo sa preukázalo vo veľkom náraste populácie.
Viac detailov tu:
http://www.greenpeace.org/slovakia/velr ... acie/druhy
Tak isto sa tam dozvies rozmnozovanie u kazdeho druhu, a zistis, ze velrybia matka porodi tak jedno mlada za 5 rokov, no za ych 5 rokov ich ulovia 100krat tolko, tak isto zistis, ze neiktore velryby dospievaju az niekedy po 10-20 rokoch, no lovci im ani nedaju sancu zit do takeho veku a preto sa ani nestihnu rozmnozit.