Zdravím

Situácia je taká aká je, vidno to v politike, hospodárstve, mentalite, ak budem konkrétnejší tak sa pozrime sa znova na tú politiku, zdravotníctvo, školstvo, kvalita potravín na Slovensku, tmaví obyvatelia ...
Veľa mladých a nádejných ľudí odchádza a ja necítim ostych pridať sa k ním.

Emigrovali ste ? Chystáte sa ? Prečo ?

Ako sa s týmto vysporiadali vaši blízki, rodiny, priatelia ?
Som presvedčený o tom že na rodnej nemám v mojej oblasti budúcnosť (študujem mikroelektroniku, svoj život chcem zasvätiť technike) a celkovo vzdelaní ľudia budú nedocenení. Vadí mi tu tá nespravodlivosť, rozdiely a závisť zo všetkých strán.
S rodičmi som sa o tom ešte nerozprával, ale jedného dňa budem musieť. Bojím sa o ich budúcnosť. Zdravotníctvo im nepomôže a do dôchodku pôjdu zodratí na smrť. Pochybujem ale o tom že ma budú chcieť nasledovať a ja budem mať starosti o ich dôstojný život.

Nechcem tvrdiť že inde to bude automaticky lepšie, ale tu nie...

Prosím odporcov vysťahovalectva aby sa zdržali diskusie. Ďakujem

...samozrejme...aj ja som uvažoval nad emigráciou...kedysi...vtedy som ešte chodil do školy a pozeral som na svet cez magentové okuliare...teraz by som si asi dobre rozmyslel, či by som odišiel...už ma tu viaže dosť vecí a odtrhnúť sa od nich je takmer nemožné...bohužiaľ...pretože s tvojim názorom na smerovanie Slovenska ako celku súhlasím...

Ked pocujem emigracia, tak ma napada uzivatel Les a jeho pribeh o uteku cez Rakusko do USA, ako jedol z odpadkov pri McD, pil so Sinatrom kavu v Opere ci divadle...

Hojko: Bombaaaaaa http://www.hojko.com/ako-som-bol-bezdom ... 37622.html (Ospravedlňujem sa za OT)

Racius, o odchode daleko tiez uvazujem, kedze prvy krat som "emigroval" pred 4 rokmi do Irska. Po mature som sa nedostal na vysoku a mne aj mojej rodine bolo jasne, ze ked ostanem vo svojej dedine co i len rok do dalsich primaciek zblbnem na tolko, ze ostanem nezamestnany do konca zivota. Odisiel som naozaj s tym, ze budem chodit raz-dva krat za rok na dovolenku. S usadzanim bolo vzhladom na moj nizky vek dost problemove, ale nakoniec som sa citil super... rozhodol som sa vsak pojdme studovat, preto som sa vratil domov. O 2 roky by som mal mat druhe statnice a ako si sam napisal vidiac politiku som pripraveny hned po tom ako dostanem diplom odist znovu, ale uz definitivne. Dufam, ze sa to potom este bude dat. Uvedomujem si ze robit manualnu robotu mi nebude az tak po voli ako prvy krat, ved travim cas na skole aby som tak robit nemusel, ale ina moznost na rozbeh asi nebude. Verim vsak, ze raz sa zamestnam aj v tom, comu som obetoval tak vela casu v skole.

My s rodinou (otec, mama, sestra, pesa ja) sme sa odstahovali v roku 2006 do Velkej Britanie, no cela situacia sa zmenila, a ja som sa vratil 5tich rokoch zitia tam spat, a nemienim sa vratit, akurat som premyslal vcera, ze keby ma nejaka silna situacia donutila vratit sa spat, tak to asi uz nezvladnem. Ale to je moj pripad, vratil som sa, lebo som chcel ja, rodina ostala, aj ked tiez uz nie spolu. A ako sa hovori, 100 ludi, 100 chuti, kazdemu vyhovuje nieco ine, kazda krajina je ina a podobne, mozno naberies odvhau, pojdes niekde prec, a zistis po pol roku, ze to nieje ono, a mozno to hned skusis inde ked budes mat dost energie a odvahy a chuti, a mozno trafis na to prave orechove po druhe, a mozno nie, a mozno to vyjde hned na zaciatku, ono sa to nezda, ale pojdes hoc kde za hranice a kultura sa pozorovatelne meni. Len aby si nezostal sklamany...

Hm, tak o emigracii by som ti vedel porozpravat asi najviac, ako jeden z mala tu na fore, vzhladom na to, ze som pred cca. 17 rokmi odisiel z rodneho Chorvatska sem na Slovensko s celou svojou rodinou. Ale s tym rozdielom, ze my sme trosku aj museli z obavy, ze mozno raz niekedy sa ta vojna dostane aj do Zagrebu, a nie preto, ze by nam tam bolo zle alebo nieco podobne.

Ked sme prisli sem, tak zaciatky boli hrozne tazke. Museli sme budovat vsetko od zaciatku. Obchody, priatelstva, niekolko rokov (myslim, ze 9) sme zili v podnajme - proste nic uzasne. Ale vzdy lepsie, ako ten blby pocit, ze v noci sa zobudis na sirenu, ze utekajte sa schovat, Srbi zase nevedia co od dobroty a idu bombardovat mesto. Postupne sme si zvykli vsetci. S bratom sme tu dokoncili ZS, SS a pracujeme aj na VS. Ja som sa uspesne zamestnal, brat taktiez - obaja v IT oblasti. Rodicia maju 2 obchody, ktore si neprekvitaju milionmi, ale ziju si solidne. Nasli sme si novych priatelov a kamaratov. Do Chorvatska sa vzdy radi vraciame a milujeme to tam, ale ked si mam predstavit, ze by som sa tam mal vratit zit, tak to asi nie. Tu sa citim viac doma, ale to je dane tym, ze tu mam snubenicu, byt, auto, vybornu pracu, najlepsich priatelov. Proste som tu toho zazil velmi vela a moznosti je tu (aj ked sa to niekomu bude zdat mozno pritiahnute za vlasy) viac, ako v Chorvatsku. Aj tam sa to zlepsi casom, to je jasne, ale to este potrva. Viem si predstavit, ze sa tam vratim niekedy na stare kolena - pri more a tam si spokojne dozijem.

Co sa tyka teba, tak sa toho neboj, ak si presvdceny o tom, ze vonku sa budes mat lepsie. Otec mi stale hovori, ze obetoval vela, hlavne psychickych sil, ked sa rozhodol, ze emigrujeme, ale do dnesneho dna to nelutuje. Lebo to, co mame dnes (cela rodina) by sme tam za danych okolnosti asi nemohli mat. Na druhu stranu ta ale chcem upozornit alebo nie upozornit, skor sa podelit o jednu myslienku - od problemov je najlahsie utekat. Ovela tazsie je ich riesit. Uz som to tu pisal viackrat a za tym si stojim.

p4ra napísal:Od problemov je najlahsie utekat. Ovela tazsie je ich riesit. Uz som to tu pisal viackrat a za tym si stojim.

A suhlasis s tou myslienkou, respektive riadis sa nou?

p4ra napísal:od problemov je najlahsie utekat. Ovela tazsie je ich riesit.

Tak tak, byvaly spoluziak sa pokusil uz 2. odist zo slovenska a stale sa vratil, pricom ja som mu vsetko vybavil, cize ziadne problemy s hladanim prace nemal... teraz je doma, je z neho troska ako z 3/4 obyvatelstva na Slovensku...

BEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEZ, utekaj kym sa da! zaciatok bude tazky ale ako hovori p4ra, najlahsie je od problemov utekat... a slovensko je v dnesnej dobe velky problem

Milo si ma prekvapil ze si spomenul rodicov... otca uz nemam, po jeho smrti sa uz mamča nedokazala sama uzivit, tak sme ju zobrali pod nase kridla so sestrou... teraz jej platime skolu, investujeme do nej neide to najlahsie ale tak pocitame ze uz od januara nastupi do prace...

Ty budes mat dokonceny technicky smer, co sa tu velmi ceni, ale tu sa ceni aj ked mas maturu rok stravis v biednej robote, ktora ti zaplati jazykovku (ak nevies poriadne jazyk) a potom si najdes svoj post, budes zarabat 3x viacej ako by si zarabal na swk Ja hovorim o francuzsku!

U mna asi jediny zaporny bod mojho odchodu su ludia, velmi chyba rodina a kamarati... mam ich aj tu dost, len tu mi moja vekova kategoria pride biedna, detska! nevedia sa bavit... tuto krizu ale riesim tyzdnovkami na Slovensku

Dovolím si aj ja pridať svoj názor, keďže už to bude viac ako rok, čo sme s priateľkou zbalili veci a odišli do ČR, konkrétne Praha je naše nové bydlisko. Ja som opustil SR po neúspechu na VŠ (robiť nejakú pofidérnu robotu len aby som doma nesedel za pár € mesačne môžem osrať), priateľka dokončila SŠ a odišli sme. Začiatky samozrejme ťažké, ale ak máš aspoň základný kapitál, s ktorým vydržíš pár mesiacov, nemáš na čo čakať, ostatné príde časom.
Ja pracujem vo firme, ktorá sa zaoberá záhradnou architektúrou, táto práca ma veľmi baví, ale popravde, neviem si predstaviť pracovať takto nejaký dlhší čas. Pred pár mesiacmi som začal pracovať pre rádio (obdoba _FM), ktoré ponúka poslucháčom kadečo možné, len nie komerčné sračky typu Europa2, a pod.. Priateľka pracovala v reštaurácií, teraz ju prijali na VŠ a popri tom brigáduje v divadelnej kaviarni. Takže pomaly ale isto sa nám tu život začína rozbiehať, veď nikam sa neponáhľame, žijeme si vlastný spoločný život, síce nie nejaký bohémsky, ale skôr poskromne, no teším sa z toho, že to naberá dobrý smer.
Rodina samozrejme nebola z toho nadšená, ani na strane priateľky, no museli to prijať, v podstate im nič iné ani nezostávalo. Teraz už sú v poho, oceňujú našu samostatnosť a držia nám palce. Domov chodím tak raz za 6 mesiacov, priateľka častejšie.
Kamaráti mi popravde nechýbajú... V mojom rodnom meste to stagnuje asi najviac ako sa dá, všetci moji kamaráti sa nikam nepohli odvtedy, väčšina z nich je na pracáku, fetujú, chlastajú... som rád, že som od toho utiekol.. A konieckoncov, Praha nieje až tak ďaleko, ak ma niekto chce vidieť, poprípade niečo treba doma vybaviť, za pár hodín som tam. no problem.
Na SR sa nevrátim ani za Boha, ani za národ, dobrovoľne určite nie, posuniem sa iba zase niekam ďalej, Berlín je moje ďalšie vysnívané stanovisko... Uvidíme.
Držím palce všetkým čo "emigrovali"

Krstná emigrovala do Nórska

ja - Nemecko
sestra - Irsko
teta a krstna - Rakusko
dalsia teta a 2 bratranci - Anglicko
sesternica - Amerika
sesternica - Spanielsko

Kde mam zacat?

no od seba predsa

Lub0$ napísal: A suhlasis s tou myslienkou, respektive riadis sa nou?

Samozrejme. Davnejsie som aj ja mal 100 chuti sa odtialto pobalit a odist. Ale som si povedal, ze len tak to nevzdam. Ked nic ine, tak vzorom je mi prave moj otec, ktory sa na to tiez mohol vykaslat a vzdal to, ale neurobil. Preto s tou myslienkou maximalne suhlasim a riadim sa nou. A nie len, ked pride na toto, ale na kazdy jeden problem, ci uz je to praca, vztahy alebo cokolvek ine.

Ale aby sme si rozumeli, ja nehovorim, ze URCITE netreba ist a NECHOD. Ak mas sancu na 100%, ze tam uspejes, proste ides na istotu a vies, ze ti tam bude lepsie, tak nevidim dovod neist. Domov mozes prist kedykolvek. Ak vsak ides len tak, ze idem to skusit, a nevies co ta tam caka a hlavne preto, lebo na Slovensku je to nahovno, idem aj keby neviem co bolo, tak to si myslim, ze stoji za zvazenie.

K tejto téme by som chcel napísať toľko, že kríza stíha Západ oveľa viac a vôbec nie je také ľahké sa presadiť ako pred 5 rokmi, navyše aj počty čo to skúšajú sú ďaleko vyššie.
Ale iste, súhlasím, že na Západe veci aspoň fungujú.

Otec ma na SR firmu, co mu relativne dobre vynasa (klop klop) a postupne zauca aj mna, takze mna tu drzi najma toto. Ak by nieco nevyslo, tak prinajhorsom to mozem ist skusit do Londyna, kde byva velmi dobra znama, u ktorej by som mohol zozaciatku byvat, kym by som si nieco nenasiel.
Ale ja zatial nevidim dovody odist, mozno aj preto, ze som z Bratislavy a tu je to predsa len ine ako v mensich mestach na SR.

Frco, Racius si zoberie vela z tvojho postu

a sakra, temu som cital od hojkovho prispevku

p4ra napísal:od problemov je najlahsie utekat. Ovela tazsie je ich riesit.

Nenazýval by som to utekanie od problémov, ale utekanie do iných podmienok.

Ďakujem za podnety a názory.

myslite si, ze je realne zacat po emigracii pracovat na lowend pozicii - skladnik a podobone a potom si najst pracu kde je mozne vyuzit to co studujem?