ahojte, takze, mam spoluziacku (momentalne s nou sedim, povodne som mal sediet o lavicu dozadu ale navrhla nech sa presuniem), mal som pre nu slabost uz skor. v predoslej teme sa rozoberal moj problem. ked som s nou vobec niesom sam sebou, neviem co mam povedat, ale to teraz neriesme. ide o to, ze mi dava signaly (neviem to naisto, moze to byt cisto v kamaratskej rovine), proste kedykolvek sa nase pohlady stretnu (ci uz cez prestavku ked sme prec z miesta, alebo na hodine v inej ucebni) tak sa proste usmejeme a dokazeme sa pozerat aj pol minuty na seba, ja vacsinou vyhram a vydrzim dlhsie.
priklad z dneska: prisiel som do skoly len na obed, bol som doma. prisla za mnou spoluziacka spolu s dotycnou a pozdravi ma. spyta sa ci som nebol v skole (ci nieco podobne, nepamatam), ja ze hej, ci som jej chybal. spoluziacka ze jasne, a dotycna sa nasledne ozvala, ze jej som chybal viac. (samozrejme sme zartovali vsetci)
dalej, stale ked sa vidime prvykrat za den tak mi pozdravi a nasledne sa na mna milo usmeje. jasne ze usmevy opatujem. (zatial som si nevsimol, zeby na niekoho tak reagovala)
inokedy zas vobec, ziadne signaly (ked sa zdravime, to je vynimka tamto sa deje stale) ani nic podobne. som z toho debil, neviem co si mam mysliet. aky je vas nazor? su tam sympatie alebo niesu?
btw: sorry ak je nieco nepochopitelne napisane, nemam chut sa piplat
