Podľa štatistiky z roku 1930 na Slovensku sa zaoberalo činnosťou v priemysle z tisíc obyvateľov židovskej národnosti 202 v obchode a peňažníctve 530. V roku 1940 sa urobil súpis majetku. Z celkového majetku 7 miliárd korún vlastnili Židia
3,2 miliardy (45 percent), hoci na Slovensku ich bolo len 2,9 percent. Dr. Tiso 29. septembra 1940 v Ružomberku vyhlásil:
„Spreneverili by sme sa duchu Hlinkovmu, keby sme slovenský majetok nechali v rukách Židov. Čo Židia od Slovákov nazhŕňali, to statočnou prácou, čestným spôsobom za jeden život statočným spôsobom sa zarobiť nedá ...”
http://beo.sk/historia/36-t/128-slovens ... -republika
Pomýlil som sa o 5 percent, ospravedlňujem sa.
Liberalizácia ekonomického pôsobenia a zrušenie mnohých obmedzení pre Židov opäť spôsobili, že získali v hospodárstve disproporčný vplyv. Židia koncom 18. storočia a neskôr takmer úplne ovládli uhorský priemysel, ba celé Uhorsko:
„(Židia) Majú hostince po dedinách, mestách i kúpeľoch, majú statky, píly, vodné i parné mlyny, paliarne, veľké továrne, ohromný obchod drevársky a veľkoobchod vôbec je bezmála celý v rukách židovských. (...) V Uhorsku vychádza 1 000 novín, z ktorých 835 je Židovských. (...)
Židia držia v Uhorsku 70 percent všetkej pôdy, a to buď vlastnej alebo najatej. (...) Obchod s drevom majú Židia. (...) Vôbec všetok obchod a veľký priemysel akoby bol výsadou Židov. (...) Na Slovensku je 21 peňažných ústavov slovenských a 133 židovsko-maďarských, ktoré Slováci nazývajú všeobecne židovskými, pretože ich najviac riadia Židia (...) ...takže Židia sú pánmi Uhorska...“ (K. Kálal, Slovákofilské spisy)
Židia v tom čase predstavovali necelých 5% obyvateľstva Uhorska. Podľa iných štatistík bola držba pôdy poväčšine maďarská. Táto skutočnosť je spôsobená tým, že vyše 70% Židov sa hlásilo k maďarskej národnosti.
Na konci 19. stor. v liste K. A. Medveckému Andrej Kmeť píše:
„Žid je pánom v sklepe, žid je pánom v krčme, žid je pánom vo veľkých dielňach, žid je pánom v palácoch, v kráľovských dvoroch, žid je pánom v súdnej stolici, vo dvoranách zákonodarných, a žid je pánom v chalupe roľníkovej, v rodine, v škole, ba i v kostoloch a v súkromnosti sŕdc, poneváč je pánom v novinách, a pánom groša, chleba, odevu a celého nášho bytia a hnitia.“ [1]
http://sk.metapedia.org/wiki/Hist%C3%B3 ... _Slovensku
Hughito o metódach židovského úžerníctva sa dočítaš v anglických, nemeckých ale aj slovenských spisoch či už od Ľ. Štúra Vajanského alebo aj ďalších, bohužiaľ nemám v hlave bibliotéku. Odporúčam ti len dielo od Vajanského židovstvo na Slovensku a potom hľadať, hľadať a hľadať ak ťa téma naozaj zaujíma aj z druhej strany.
Bohužiaľ musím ťa upozorniť, že takáto literatúra je v nemilosti a nehovorí sa o nej, respektíve sa takéto diela dopredu označujú za antisemitské a ich autori aj keď sa jednalo o významné osobnosti európskej kultúry sú za antisemitov ktorí všadevedelič o píšu len pri židoch im z ničoho nič "drblo". Tým sa pozornosť pekne odvádza od podstaty židovského problému, ktorým je ich nenávsitné náboženstvo a presvedčenie, že ľudia sú len oni, druhí sú len nástroje, ktoré treba vedieť ovládať aby hrali ako oni chcú.
Preto sa nečudujem že sa nič nevie o židovskom nadobúdaní majetku ani o židovskom vraždení.
Jednoducho taká literatúra v tejto krajine je zakázaná a nešíri sa, dokonca ani v učebných osnovách nemá miesto.
Preto sem dám aj jeden odkaz
Židovská tematika na slovenských školách
http://www.ajc.org/atf/cf/%7B42D75369-D ... lovak1.pdf
Tu je krásne vidno ako židia ovplyvňujú respektíve by chceli ovplyvňovať učivo na slovenských školách.
Napriek tomu proti židom ako takým nič nemám, pretože pre mňa sú neškodní, mne nemôžu ublížiť. Uškodiť môžu len nevedomím.
V tomto malom dielku priamo akoby navrhovali aké knihy sa majú na Slovensku v školách používať. Ktoré knihy sú "vhodné" a ktoré nie, to mne osobne pripomína totalitu.
Problémom Sr je, že táto republika je mladá, neskúsená, nevybojovaná v krutých bojoch, inak by si ju Slováci vážili a nedovolili by ju prevziať všelijakým šarlatánom. Na národe sa odzrkadlili maďarizačné snahy, čechizačné snahy a vlastný štát sme mali len 6 rokov, teraz ďalších 17. To je dosť málo na to aby Slováci skutočne pocítili, čo to znamená mať svoj vlastný štát a byť Slovákom, aj tento dnešný štát je len paródiou na nejaký slovenský v rokoch 1939-45 pretože ani tomu nesiaha po členky. Vtedy vládli Slováci závislí na Nemecku, dnes vládnu cvičené opice, slobodomurári a kadejakí šmejdi, ktorí sú platení cudzími a pracujú pre cudzie záujmy a dokonca ešte ani v parlamente sa nevedia vyjadrovať. Teda ak nepočítame ani 17 rokov terajšieho vraj Slovenského štátu skutočne sme boli relatívne slobodným štátom len 6 rokov. ZA 6 rokov je nemožné vytvoriť akýkoľvek pocit hrdosti. Ale verím, že do budúcnosti budú všetky zlé elementy vypudené zo svojich stoličiek a nastúpi nová skutočne slovenská vláda o to sa budem snažiť aj ja.