Zdravim osadenstvo hojka a LVP !
Trochu by som odlahcil celu sekciu od dramy a trojuholnikov, ktorych sa tu nazbieralo v poslednom obdobi pozehnane, trochu temer filozofickou temou.

Zacal by som citaciou od nasho osobneho moderatora jin-a, z inej temy, ktoru som nechcel kazit a ktora ma inspirovala:

jin napísal:Mám 23, mám manželku, dvojtýždňovú dcérku, stabilné zamestnanie a dom na hypotéku. Aj keď aj toto je možno troška extrém, ale to už nechám na Vašu analýzu

Ja mam 22 rokov a vidim, jin, je uplne niekde inde ako ja. No aj mne uz v hlave skrsaju myslienky, kedy je ten najlepsi cas zdvihnut kotvy a ist od vlastneho ? Vsetko ma svoje plusy aj minusy, nebudem ich rozpisovat kazdy si vie domysliet. Doplnim, ze zijem v ukazkovej rodine, kde mi nic nechyba ako jedine milovane dieta, takze nepotrebujem utiect ani nic podobne.

No na jednej strane mi je neprijemne byt rodicom na krku pridlho, no na druhej, mam niekedy pocit, ze ist moc skoro by ich mohlo ranit a mysleli by si, ze utekam. Byvam v BA takze do skoly len dochadzam a teda tam chyba ten moment tyzdnovych odchodov na skolu aky prezivali mozno nasi rodicia. No o to viac tu prichadza do uvahy otazka kedy je vhodne vyslat impulz na vlastne osamostatnenie sa nazvime to "umelo".

Tema je cisto filozoficka a zaujimaju ma nazory starsieho resp podobne stareho osadenstva. Tema je urcena vyhradne pre ludi dospelych, tak poprosim aby sa jej vyhybali ostatne mladsie rocniky, nech tu mozeme viest serioznu debatu (ak si niekto mladsi mysli, ze zvladne prispiet niecim co ma hlavu a patu nech sa paci).

Tema sa taktiez netyka primarne zakladania rodiny, ale moze snim byt spojena.

Ludia sa podla mna osamostatnuju ked pride zivotny partner, ked sa doma zvysuje napatie medzi clenmi rodiny tzv. ponorka, ked je proste jednoduchy dovod, ze byt uz je maly (2izbovy byt-byvanie v izbe so surodencom) alebo ked clovek po skole alebo aj bez vysokej skoly zaraba uz tak, ze vie zit vo svojom. Rozmyslat nad odchodom moze podla mna iba clovek ktoremu sa nedari, ktoremu je doma super alebo ktory je zvyknuty a na odchod mu neda impulz zivot, ale musi si ho dat sam. Podla mna, na odchod je cas okolo 25r.

k takemu niecomu sa mi velmi tazko vyjadruje. Ako CP-ckar som bol nuteny sa osamostatnit okamzite po najdeni si prace (mimo rodneho mesta).
.
teba nic take netlaci, takze impulzom bude partner/ka. pocit sukromia je totiz na nezaplatenie. byvanie doma je urcite velmi vyhodne (ako po financnej, tak aj "pohodlnostnej" stranke), no netreba si na to velmi zvykat. za chvilu ma totiz clovek 30 a stale zije s maminkou:)
.

Ja som sa od rodičov odstahovala ked som mala 19. Mame medzi sebou vynikajuce vztahy, ziadne napatie, financna situacia nic take tam nebolo..len som stretla jeho:) No a uz takto zijem. Obcas mi je este smutno, hlavne ked som sama doma ale inak to je v pohode. Pre mna bol trosku sok zamenit dom za byt, nevedela som si zvyknut na susedov, vecne vrtanie atd...K rodicom ked idem citim sa trocha ako na navsteve, izba mi sice ostala ale uz je to take..nie moje. Ale zatial nelutujem toto rozhodnutie...Moj brat má 26 a ten si akurat kupil dom takze rodicia ostanu sami. Zatial sa tvaria ako hrdinovia:)

Vravis ze mas 22. Keby som mala 22 a nemala by som partnera s ktorym by som chcela byvat, od rodicov by som sa nestahovala. Ale ak citis ze ta to uz taha prec a zvladol by si to aj financne tak preco nie? Ak nad takymto niecim seriozne uvazujes, normalne si ich posad a porozpravaj sa s nimi o tom. Nemate medzi sebou ziadne problemy, myslim ze to budu brat dospelo aj ked v tvojom pripade asi skor mama si nebude vediet zo zaciatku zvyknut a bude z toho na "vetvy" u mna to bol otec(jeho dievcatko)

Je to aj o peniazoch. Väčšina na to nemá. Povedzme si úprimne, väčšina z tých serióznejších užívateľov hojka nemá výplatu ani 400 ani 500 ani 600€ (jin, pa4a, hojko a neviemkto, stačí sa orientovať v téme o autách..) Ale stats nepustia a 70% obyvateľov zarába menej ako je priemerná mzda 800€ v hrubom.
A keď zarábaš 500€ v čistom, tak aj hanba žiť v 30ke s maminkou nejak ustúpi niekam do stratena lebo si rád, že máš prácu a svojich 500. Nehovorím, že je to dobré, ani že to tak má byť, ale situácia je jednoducho taká.

Osobne som zvedavý kam sa stratí tá halda vysokoškolákov, ktorý skončia v 23-25 školy a nevedia sa zamestnať...to sa potom odchádza jedna radosť.

Pre mňa dôležitá vec: nájomníctvo podľa mňa veľa nerieši. Je to v podstate vyhadzovanie peňazí do luftu.

PS: Nie, nežijem u našich, žijeme v prístavbe u svokrovcov, ale aj stade sme výhľadovo na odchode.

Mám 21 a tiež začínam uvažovať, čo bude keď skončím výšku. Keby že mám dobrú prácu, tak idem už teraz. Otec mi nikdy nezabudne pripomenúť, že ma chová len do 26 a potom dasvidania. Nemám žiadnych chudobných rodičov, je vcelku možné, že ten byt kúpia rodičia a budem im ho splácať (vždy lepšie ako si platiť hypotéku). Lenže na splátky treba prácu, hádam, mi tá výška tú prácu pomôže získať. Snažím sa už teraz byť s peniazmi čo najlepšie. Šetrím kde sa dá. Snažím sa byť popri škole aktívny, aj keď to zatiaľ peniaze nevynáša, v budúcnosti by mohlo.
A toto všetko zatiaľ plánujem, bez toho aby som mal partnerku na život. S ňou či bez nej, osamostatniť sa chcem čím skôr.

Od 24r som zacal vyhladavat prilezitosti na podnajom (pracujem od 22r) pretoze doma zacalo by nechutne dusno a to som vyrastal v rodinnom dome s velkou zahradov (som vlastne bratislavsky sedlak ).
Ale az pred rokom aj daco sa naskytla konecne prilezitost a pekne si uzivam sukromia (svojim sposobom, lebo sa delim este s kamosom a jeho starou).
Platovo to utiahnem celkom v poho ale velmi si uvedomujem ze tie peniaze idu do hnoja, ale na vyber zatial nemam. Samemu mi hypoteku nedaju a aj tak tu by som uz splacat nedokazal.

zaujimava oddychova tema,musim sa priznat ze stale uz ako pomali 28rocny byvam u rodicov,nemam surodencov,vlastnime poschodovy dom o ktory sa samozrejme treba starat(otec je stary-zrobeny a nechcem to nechavat nanho,stale mi prizvukuju ze dom bol a je postaveny pre mna)
vyskusal som aj byvanie v byte s expriatelkou...(padlo preto ze nam to spolu velmi neslo)
aj byvanie v dome s dalsou ex....(padlo kvoli jej ziarlivosti)
od kazdeho zenateho pocuvam ze byvat s rodicmi je to najhorsie co moze byt(najhorsie je ale ked nemate kde byvat)
domec sa da prerobit samostatny vchod atd,momentalne nemam ziadnu zenu ani vo vyhlade a naozaj neviem co je lepsie/horsie
byvat v dome aj ked s rodicmi bez akoze sukromia alebo zivorit po nejakej hypoteke alebo trpnut ohladom najmu kde vlastne peniaze putuju prec a vacsinu kolegov aj v praci ked pocuvam vyplakavat ako mohli mat paradny dom ked pocitali co dali do bytu
zhrnutie : zrejme este u mna neprisiel ten cas resp ta osoba s ktorou by som chcel byt a utvorit si svoju vlastnu rodinu,niekto to moze brat ako vyhovorku ale naozaj nechcem niekde odchadzat sam platit si najom alebo hypoteku a zit z ruky do huby,keby sme byvali v byte alebo mal dalsich surodencov urcite by som odisiel takto to nema zmysel,skor sa oplati zveladovat dom ale zas
to sukromie,nieje nic horsie ako si nabalit nejaku dievcinu a nemat kam s nou ist sexovat

a kolega sa mi uje**** ze ma vidi v tej reklame na kakauko(nesiem ti kakauko mami ved ja uz mam40 )

NoGoodAdvice napísal:Ja som sa od rodičov odstahovala ked som mala 19. Mame medzi sebou vynikajuce vztahy, ziadne napatie, financna situacia nic take tam nebolo..len som stretla jeho:) No a uz takto zijem. Obcas mi je este smutno, hlavne ked som sama doma ale inak to je v pohode. Pre mna bol trosku sok zamenit dom za byt, nevedela som si zvyknut na susedov, vecne vrtanie atd...K rodicom ked idem citim sa trocha ako na navsteve, izba mi sice ostala ale uz je to take..nie moje. Ale zatial nelutujem toto rozhodnutie...Moj brat má 26 a ten si akurat kupil dom takze rodicia ostanu sami. Zatial sa tvaria ako hrdinovia:)

Vravis ze mas 22. Keby som mala 22 a nemala by som partnera s ktorym by som chcela byvat, od rodicov by som sa nestahovala. Ale ak citis ze ta to uz taha prec a zvladol by si to aj financne tak preco nie? Ak nad takymto niecim seriozne uvazujes, normalne si ich posad a porozpravaj sa s nimi o tom. Nemate medzi sebou ziadne problemy, myslim ze to budu brat dospelo aj ked v tvojom pripade asi skor mama si nebude vediet zo zaciatku zvyknut a bude z toho na "vetvy" u mna to bol otec(jeho dievcatko)

Sice to v nazve temy je, nosnou castou a problemom je podla mna-preto ju aj ColdRain zakladal - kedy sa osamostatnit. To znamena ze si veci platit z vlastneho, nie, ze to platia rodicia/priatel. Nechcem ta sudit ale aj ked si sa v 19 odstahovala od rodicov zdaleka si sa neosamostatnila. To len na margo - ak som to zle pochopil tak ma kludne pooprav.

Popravde tiež už dlhšie rozmýšlám nad vlastným bývaním /vek 25/ len čakám v práci na novú zmluvu nakoľko kríza troška okresala zmluvy neurčité na zmluvy určité a to nie je dáka výhra.
Ale najväčší problém vidím v tom, že sám človek ak by aj hypotéku dostal tak ju len ťažko utiahol, plus náklady, ktoré to človeka stojí tiež nie sú zanedbateľné.
Nerátam ešte ak má daná osoba ešte dáke záväzky a podobne.
Takže aj keď pôjdu tie peniaze do luftu tak budem najskôr uvažovať o podnájme a počkám ako sa čo vyvinie a až potom porozmýšlam nad hypotékou.
Nakoľko doma sa to nedá vydržať a možno bývanie bez rodiny človeku troška pomôže prečistiť si hlavu.

ono sa to povie ze podnajom = peniaze do luftu, ale je to vo vela pripadoch jedine riesenie
si zoberne taky Londin, tak je valna vacsina v podnajme a nie len mladi ludia ale aj cele rodiny
v blave je tiez o podmajmi zaujem

Mám už po tridsiatke, som samostatný odkedy pracujem a zarábam. A predsa bývam s rodičmi. Nemám pocit, že by som sa mal za to hanbiť. Bývame vo veľkom, dvojgeneračnom dome a keďže je to nenažraná obluda postavená ešte za komunistov, "kŕmime" ju spoločne. Po finančnej stránke by to naši veľmi ťažko utiahli, majú ešte školopovinné deti. Každí z nás má súkromia dosť. Nepotrebujem robiť každý víkend alkopárty, alebo behať nahý po celom dome. A prečo by som mal utekať od rodiny? Veď sú to moji najbližší, s kým iným by som mal bývať?! Dokazovať si tiež nič nemusím, už som si pár krát dokázal...

Prived do dvojgeneracneho domu manzelku/partnerku alebo ak sa nebojis vychovavaj deti. Nejedna rodina sa tak rozpadla a nejedna rozpadne.

Nestretol sa niekto, alebo nezažil sám situáciu, kedy ho rodičia nechceli pustiť z domu ? Našťastie to zatiaľ nie je môj prípad, ale jedna známa to má doma tak, že jej to vyčítajú ak sa na víkend neukáže doma, mama s ňou skoro denne potrebuje telefonovať a tak trochu som ju raz podpichol, že na stenu činžáku postavia prístavbu aby mohla bývať pri nich - ona to za vtip nepovažovala.

SRneC napísal:Prived do dvojgeneracneho domu manzelku/partnerku alebo ak sa nebojis vychovavaj deti. Nejedna rodina sa tak rozpadla a nejedna rozpadne.

A nejedna deti vychová. Nie je to nič nezvyčajné. Veľké rodiny sú prirodzenejšie ako malá bunka o 3-4 ľuďoch. Ak sa stanovia hranice, môže to v pohode fungovať. Samozrejme, ak je jedna zo žien harpia, tak to môže viesť až k rozvodu.

Kedy a do akej miery sa osamostatnit je tazko lokalna zalezitost. V Skandinavskych krajinach ste povazovani viac menej za failure ak sa po strednej neodstahujete od rodicov. Na druhu stranu v azijskych krajinach su multigeneracne obydlia uplne normalne (nezriedka viac ako 2generacne).

Ja tvrdím, že to súvisí s bohatstvom krajiny a s kultúrou. Od nás by sa každý tiež sťahoval od rodičov po strednej ak by ti aj minimálna mzda zaručovala solíndy život. Ale po strednej skoro nikto nezarába toľko aby mohol odísť.

Ked budes nato sam pripraveny sa odstahovat Tym, ze sa nato pytas, tak vidno, ze vahas. Vsetko ma svoje plusy. Ja hned po strednej som prchal z rodneho mesta za pracou a zijem v podnajme teraz. Na vlastne byvanie v dnesnej dobe si netrufam, kedze miesto dakych akcii by vsetky prachy sli do hypoteky a to ja este nechcem.

Co sa tyka viacgeneracnych domov tak si myslim, ze to musi byt peklo. Teda dom este mozno by sa dal zvladnut, keby bol fakt velky. Ale kto ma taky velky dom? malo kto. a viacgeneracny byt s partnerkou ... to by ma asi kleplo. nikdy v zivote, ziadne sukromie, clovek by si ani poriadne zasulozit nemohol.

Toto je podla mna dalsia otazka, lebo utiahnut byvanie v podnajme s dvoma-troma kamosmi sa da aj zo 400e. Resp ak ma clovek partnerku a maju uz aspon trosku vyssi plat tak aj vo dvoch, mozno s jednym spolocnym znamim. Zaroven, najomne v blave je take, ze vychadza rovnako ako hypoteka, takze je to si myslim jedno a tiez pokladam platenie najomneho za nezmysel. Dalsia vec je ale platit hypoteku do 60ky za dvojizbak je na maslu... Cize opat konflikt vynuteneho osamostatnenia a sukromia ale vyhadzovania penazi do luftu za podnajom c/a platenie hypoteky (nehovoriac o potencialnych pravnych problemoch ktore z kombinacii hypoteka + buduce manzelstvo vyvstavaju)

Peklo..peklo... osamostatnenie sa do bytu s cudzími ľudmi nepovažujem za osamostatnenie sa.
Kompromisy rodičov nahradili kompromisy so spolubývajúcimi. Také osamostatnenie je na 2 veci.

Osamostatnenie sa je ísť do vlastného s priateľkou/maželkou. Nie do podnájmu s inými ľudmi.