Všetci štyria fajčia, obyvateľka bytu sa sťažuje na susedov
Môžu sa majitelia bytov brániť pred fajčiarmi na balkónoch? S otázkami sme sa obrátili na právnika, bytového správcu i realitného makléra.

18. okt 2021 o 16:35 PETER BRIŠKA


Ilustračné foto. (Zdroj: (TK))
Písmo:A-|A+13 925
[ Nechajte si posielať Výber článkov z MY Trnava na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
TRNAVA. Mať za susedov fajčiarov v obytnom dome nie je nič príjemné. A navyše, ak holdujú tomuto zlozvyku intenzívne, problém je na svete.

Do redakcie sa nám ozvala zúfalá Trnavčanka, ktorá žije v osemposchodovom činžiaku na Clementisovej na sídlisku Družba a už roky ju kvári dym z cigariet. Svoje meno si priala ponechať v anonymite, jej identita je redakcii známa.

„V byte bývajú štyria a všetci fajčia. Keď idú na balkón a zapália si, vyzerá to tam, ako keby horelo. A ak mám náhodou otvorené vetračky, všetko mi ide priamo do bytu,“ posťažovala sa pani z Clementisovej.

0 seconds of 0 secondsVolume 0%
 
Nikam to neviedlo
Snažila sa s nimi dohodnúť, ale nikam to neviedlo. Skôr naopak, začali podľa jej slov fajčiť ešte viac.

V článku sa dočítate
Ako sa môžu brániť majitelia bytov pred fajčiarmi na balkónoch?
Môže niekto zakázať fajčenie na balkónoch?
Komu a ako treba dať vedieť, že máte problém so susedom?
V akých prípadoch môže správanie suseda prekročiť aj hranice občianskoprávneho sporu a naplní skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu?
Aké má táto pani možnosti a ako sa vie brániť voči „dymiacim“ susedom, sme zisťovali od viacerých.

S otázkami sme sa obrátili na právnika, bytového správcu i realitného makléra.

Ako prvú sme kontaktovali správcovskú spoločnosť a zisťovali sme, aké má skúsenosti s touto problematikou v bytových domoch, o ktoré sa stará.

„Ako správca neriešime v zmysle zmlúv o výkone správy medziľudské vzťahy, správanie. No a fajčenie k nim rozhodne patrí,“ napísala Jana Hlbocká, manažérka správy bytov spoločnosti Stefe Trnava.

Všetko je na vzájomnom dohovore medzi vlastníkmi. Po upozornení a slušnom dialógu môže prísť medzi jednotlivými vlastníkmi – fajčiarom a nefajčiarom k náprave, ale podľa Hlbockej ide skôr o výnimočný prípad.

Ani v domovom poriadku
Nepomôže, ani keď klauzulu nefajčenia zakotvia vlastníci bytov na spoločnej schôdzi do domového poriadku.

„V minulosti sme na domoch schvaľovali domové poriadky, v ktorých je zakotvený zákaz fajčenia v spoločných priestoroch domu, no dodržiavanie jednotlivých bodov poriadku je nepostihnuteľné, nepokutovateľné a nevymáhateľné,“ dodala Hlbocká.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
V Trnave pribudnú nové cyklochodníky, vieme kde
Čítajte 
Problémom je aj fajčenie vo vlastnom byte, kedy často dochádza k tomu, že pri otvorení dverí bytu dym „vybehne“ na chodbu a susedia nefajčiari všetko cítia.

Správca zvyčajne nepíše upomienky písomne, ale vo vážnom prípade (špaky pod oknami, na parapetoch, na balkónoch, znečistené chodby a pod.) cituje číslo bytu vlastníka na schôdzi a upozorňuje ho na tento stav,“ dodala Hlbocká.

Upratovacie firmy to totiž pranierujú a buď to nechcú upratovať, alebo si zvýšia mesačný paušál, za čo v konečnom dôsledku platia všetci vlastníci bez rozdielu, či sú, alebo nie sú fajčiari. „Tento psychologický „nátlak“ však nefunguje vždy,“ skonštatovala.

Skúsená realitná maklérka Marcela Bartovicová tvrdí, že sa treba vždy ozývať. „Bolo by vhodné písomne kontaktovať vlastníka a popísať problém. Určite je vhodné to dať na vedomie aj správcovi bytového domu,“ povedala Bartovicová.

Niekedy to nemusí pomôcť
Aj ona nám z vlastných skúseností potvrdila, že niekedy nepomôže ani zákaz fajčenia zakotvený v domovom poriadku. „Všetko je to len o ľuďoch a o tom, ako sa k tomu postavia,“ zhrnula.

Ak sa rozhodnete riešiť to súdnou cestou, úspech nie je zaručený. „Riešiť to súdnou cestou býva zdĺhavé, pričom to nemusí skončiť v prospech sťažovateľa,“ zhrnula maklérka. A navyše, počas celého obdobia riešenia problému sa môže situácia medzi susedmi radikálne zhoršiť.

„Osobne si nemyslím, že súd môže nariadiť zákaz fajčenia na balkóne. Na jednej strane ste vonku, ale na druhej strane, áno, dymom a popolom obťažujete okolitých susedov.“ Aké vidí riešenia? Všetko je iba o vzájomnej dohode. „Fajčiari ohrozujú nefajčiarov, nefajčiari práva fajčiarov, je to patová situácia, ktorá sa dá riešiť iba vzájomným konsenzom,“ myslí si.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Ako sme žili v Československu: V Dolnom Dubovom sa rodili operní speváci
Čítajte 
Na názor sme spýtali aj advokátky Janky Dominovej. Susedské spory v bytovom dome upravuje okrem všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník (OZ), aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Základom vlastníckeho práva je v zmysle OZ právo na to, aby vlastník predmet svojho vlastníctva držal, užíval, požíval jeho plody a úžitky a nakladal s ním na základe vlastnej úvahy.

„Výkon vlastníckeho práva konkrétneho vlastníka však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a nesmie dochádzať k zneužitiu práva na úkor iného vlastníka, respektíve tretích osôb. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv,“ doplnila advokátka.

Pojem „nad mieru primeranú pomerom“ je potrebné vykladať tak, že je ním určená hranica medzi dovoleným a nedovoleným konaním. V uvedenom ustanovení je ďalej príkladom uvedené, čoho všetkého je vlastník v rámci výkonu povinný sa zdržať, napríklad vykonávať nepovolené stavebné úpravy, obťažovať suseda emisiami, predovšetkým pachmi, parami, plynmi, vibráciami, hlukom a podobne. Sem možno zaradiť aj obťažovanie suseda fajčením.

Pokiaľ susedské spory nemožno vyriešiť kompromisom, nepomôže ani intervencia správcu alebo predsedu spoločenstva, ochrany vlastníckeho práva je možné sa domáhať podľa OZ, ale aj podľa zákona o vlastníctve bytov.

„Prvým z prostriedkov právnych riešení susedských sporov je inštitút svojpomoci. Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Dôležité je však spomenúť, že bezprostrednosť a primeranosť môže byť vykladaná rôzne. V prípade fajčiaceho suseda si však svojpomoc veľmi predstaviť neviem. Zrejme mu nepôjdete zazvoniť a nezoberiete z ruky cigaretu,“ dodala Dominová.


PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Situácia sa zhoršuje, v okrese Trnava je až sedemdesiat škôl v karanténe
Čítajte 
Ako ďalej uviedla, za praktickejší prostriedok ochrany vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome možno považovať žalobu podľa zákona o vlastníctve bytov, kedy v prípade, ak vlastník bytu svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov v dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu a ďalšie alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru,“ napísala.

Môže to prekročiť hranice
„V niektorých prípadoch správanie suseda môže prekročiť aj hranice občianskoprávneho sporu a naplní skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, čo už riešia kompetentné orgány, pričom aj tieto skutočnosti slúžia ako dôkazy vo vyššie uvedených občianskoprávnych súdnych sporoch,“ skonštatovala.

Ako dodala na záver, nemyslí si, že bežné fajčenie na balkóne by bolo spôsobilé naplniť závažnosť konania, ktoré predpokladá vyššie uvedené riešenie, avšak aj fajčenie na balkóne môže byť extrémne a môže výrazne obmedzovať vlastníkov okolitých bytov.

Čítajte viac: https://mytrnava.sme.sk/c/22765158/vset ... sedov.html

Súd: Vyšetrovatelia NAKA nič neporušili. Podozrivá je inšpekcia
Zdôvodnenie opisuje detaily podozrení voči inšpekcii.

22. okt 2021 o 6:42 PETER KOVÁČ, MATÚŠ BURČÍK


Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+253 1798
[ Začnite deň s prehľadom najdôležitejších správ. Ranný brífing SME obsahuje všetky potrebné informácie. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
BRATISLAVA. Bola to bežná neformálna debata kolegov - policajtov, no zachytili ju odpočúvania a policajná inšpekcia nahrávku použila ako dôvod na stíhanie a väzbu štyroch elitných vyšetrovateľov NAKA.

Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie o väzbe zrušil, sa teraz pozastavuje nad tým, ako to mohlo bratislavskej prokuratúre na okresnom súde prejsť.

Sudca Juraj Kapinaj totiž v polovici septembra vzal do väzby dotknutú štvoricu vyšetrovateľov, teda Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu a Štefana Mašina.

Akcia bola považovaná za silný úder vyšetrovateľom v rámci takzvanej vojny policajtov. Proti tímu NAKA, ktorý rieši najzávažnejšie korupčné kauzy, v nej údajne stojí inšpekcia ministerstva vnútra, bratislavská prokuratúra a SIS.

Vyšetrovateľov na slobodu prepustil krajský súd na základe odvolania o dva týždne neskôr. Uznesenie, v ktorom to senát Magdalény Blažovej odôvodnil, je známe až teraz.

Denník SME ho má k dispozícii. Stíhanie policajtov na základe odpočúvania a svedectva agenta inšpekcie Jána Kaľavského súd označil za nedôvodné a nelogické.

„Na nahrávkach je zachytená neformálna pracovná komunikácia kolegov na pracovisku. (...) Obvinení diskutujú, o aký trestný čin by mohlo ísť, a na aký trestný čin ich poznatky nesedia,“ opísal súd odpočúvania. Hoci tie podľa inšpekcie i prokurátora Juraja Chyla usvedčovali skupinku vyšetrovateľov zo zneužívania právomoci, súd to odmietol.

Naopak, dodal, že policajti postupovali podľa nahrávok úplne štandardne a zachytená je len diskusia, ktorá je „bežná a častá, a priam potrebná“ pri dôkladnom vyšetrovaní. V danom prípade išlo konkrétne o plán vyšetrovateľov začať stíhanie kvôli podozreniam z korupcie na samotnej inšpekcii.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Mikulec neverí Santusovej ani po detektore. Sama si vybrala, kde ho absolvuje
Čítajte 
Podozrievali ju, že inšpekčný tím pod vedením vyšetrovateľky Diany Santusovej v spolupráci s SIS pracuje na ich diskreditácii. Keď vo veci začali vyšetrovanie a spustili trestné stíhanie, generálna prokuratúra ho mimoriadnym oprávnením na základe kritizovaného paragrafu 363 zrušila. Inšpekcia následne, naopak, začala stíhať ich.

Krajský súd teraz kritizuje kolegu z nižšieho súdu, keďže svoje rozhodnutie o väzbe vyšetrovateľov ani neoprel o dôkazy.

„Sťažnostný súd nezistil, prečo sudca (Kapinaj) z dôkazov, ktoré v odôvodnení cituje, ustálil závery o existencii podozrenia zo spáchania trestných činov obvineným, keďže neuviedol svoje úvahy a myšlienkové postupy, ktorými vyvodil z citovaných dôkazov príslušný obsah,“ upozornil senát sudkyne Blažovej.

Dodal, že kým niektoré časti odôvodnenia väzby sa neopierajú o žiadne dôkazy, iné časti odôvodnenia zas Kapinaj opakuje dva razy, „avšak ani raz neuvádza, čo z daného dôkazu podľa jeho názoru vyplýva“.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Navzájom sa poznajú, navzájom sa vyšetrujú. Kto je kto vo vojne policajtov
Čítajte 
Sudcovia konštatovali, že nielen, že nenašli dôvod na väzbu pre vyšetrovateľov, ale ani na ich stíhanie.

Na rade je preto generálna prokuratúra, ktorá by mala na základe tohoto rozhodnutia stíhanie zastaviť. Dosiaľ sa však nevyjadrila, ako sa zachová. Čakalo sa totiž práve na písomné odôvodnenie rozhodnutia.

Dosadená Santusová
Z uznesenia vyplývajú aj dosiaľ nezverejnené detaily toho, aké podozrenia voči inšpekcii má tím okolo Jána Čurillu známy ako tím Očistec.

K inšpekčnej službe sa vyšetrovatelia dostali na základe výpovede jedného z kajúcnikov, ktorý opísal snahu Slovenskej informačnej služby o diskreditáciu tímu Očistec. Záujem na tom mal údajne dnes už bývalý riaditeľ služby Vladimír Pčolinský, ktorý bol nominantom Sme rodina.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Bývalý funkcionár NAKA: Tímu Očistec verím. Lučanského som si otestoval a neprešiel
Čítajte 
Zľakol sa vraj toho, že činnosť tímu Očistec smeruje proti nemu, ale aj iným „jemu blízkym osobám,“ napríklad jemu blízkemu podnikateľovi z prostredia spravodajských zložiek Petrovi Koščovi, ktorý je aktuálne stíhaný pre korupciu v inej veci a je na úteku.

Začal preto podnikať kroky smerujúce proti policajtom z tohto tímu, tvrdí vo svojej výpovedi spomínaný kajúcnik.

„Dôvodom kompromitácie malo byť v skutočnosti to, že tím (Očistec) fungoval ako uzavretý organizmus, z ktorého ani SIS nevedela získať informácie o vyšetrovaní tak, ako v minulosti. Nevadili im osoby ako také, ale to, že si nenechali kafrať do vyšetrovania,“ opisuje ďalej výpoveď jedného zo svedkov uznesenie, ktoré má SME v anonymizovanej forme.

Práve tím Očistec pritom vyšetruje korupciu na najvyšších priečkach v štáte. V rámci akcie s rovnakým názvom bol okrem iných obvinený aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či oligarcha Norbert Bödör.

Keď sa následne vyšetrovatelia NAKA zamerali na inšpekciu, dostali sa k tímu Oblúk, ktorý pôvodne viedla Diana Santusová. Výsledkom práce jej tímu bolo spochybnenie viacerých spolupracujúcich obvinených a tiež podozrenia, že ich manipulujú práve policajti z NAKA.

Operatívne, teda neoverené informácie vyšetrovateľov hovorili o tom, že Košč riadi pri výpovediach na inšpekcii najmä bývalého operatívca NAKA Jána Káľavského, a to tak „aby účelovo vypovedal nepravdu o policajtoch NAKA, ktorí sa podieľajú na vyšetrovaní rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti“.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Zvláštne odpočúvania a hry s dátumami. Obvinenia tímu Očistec môžu zvrátiť výpovede
Čítajte 
To, že sa tím Oblúk zameral na činnosť NAKA, podľa obvinených vyšetrovateľov nebola náhoda. Pred súdom v rámci rozhodovania o väzbe vypovedali, že Santusovú do čela tímu podľa ich zistení dosadil dnes už bývalý zástupca riaditeľa inšpekcie Róbert Zaplatílek, a to s cieľom, aby sa cez ňu dostal k informáciám, ktoré potreboval. Dvojica totiž údajne mala nadštandardný vzťah.

Santusová mala podľa nich navyše pomer s dnes už nebohým takáčovcom Martinom Mikulcom. Káľavský vo svojej výpovedi tvrdí, že Mikulec chcel po svojom obvinení s NAKA spolupracovať, no vyšetrovatelia NAKA ho presviedčali, aby sa nevracal zo zahraničia.

Bol však na úteku v zahraničí. Jedným z bodov obvinenia je, že vyšetrovatelia NAKA zariadili, aby sa nevrátil na Slovensko. Vlani v auguste ho našli obeseného v Českej republike.

„Obvinení ďalej disponovali informáciou, že XXXXX ( Zaplatílek) bol po expresnom ukončení služobného pomeru prijatý do SIS, kde v prospech ďalších podozrivých osôb z prostredia SIS alebo osôb blízkych SIS získaval informácie z konaní vedených na NAKA,“ uvádza uznesenie.

Z viacerých zdrojov mali vyšetrovatelia tiež informáciu, že od Santusovej získava informácie aj Košč.

„Tiež mali podozrenie, že XXXXX (Košč) sa stretáva s XXXX (Branislavom Zurianom, exšéfom NAKA) a vymieňajú si informácie z prebiehajúceho trestného konania na Úrade inšpekčnej služby tak, aby výpovede boli zosúladené,“ opisuje uznesenie domnienky vyšetrovateľov.

Dodáva, že na tieto informácie o Santusovej upozornil tím Očistec aj povereného šéfa inšpekcie Petra Scholtza, ktorý sľúbil, že to overí.

Pri Pčolinskom sa ich zastali
Snaha o odstavenie vyšetrovateľov tímu Očistec prebiehala podľa ich výpovedí aj inou cestou. Mali totiž informácie o tom, že Košč je v priateľskom vzťahu s riaditeľom Národného bezpečnostného úradu Romanom Konečným. A práve cez neho údajne zabezpečil, že bezpečnostný úrad otvoril vyšetrovateľom previerky, čo mohlo viesť k ich odstaveniu.

Samotný NBÚ pred časom k téme otvorenia previerok vyšetrovateľov povedal, že musel konať z úradnej povinnosti, keďže došlo k ich obvineniu. Vyšetrovatelia však podľa uznesenia očakávali nefér výsledok preverovania a nepáčilo sa im ani to, že verejne zaznela táto informácia ešte skôr, než boli sami pozvaní na bezpečnostný pohovor.

Ľudia okolo inšpekcie sa vraj spoliehali taktiež na to, že bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta je v priateľskom vzťahu s advokátkou Evou Mišíkovou, ktorá zastupuje nielen spomínaného Košča, ale aj Káľavského a spočiatku aj Pčolinského.

Súd tieto podozrenia vyšetrovateľov z NAKA nijako nehodnotil. Na druhej strane sa ich však zastal v tom, že postupovali správne, keď začali aktivity SIS a inšpekcie riešiť. Skutočnosť, že postupovali v rámci zákona podľa súdu nespochybňuje ani neskoršie rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá vyšetrovanie stopla.

„Zrušovanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale aj súdov nadriadenými orgánmi je všeobecne známou skutočnosťou a bežným javom vo verejnej správe,“ podotkli sudcovia.


(zdroj: SME)
Pre zväčšenie kliknite sem
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22768389/sud-vys ... ekcia.html

Účinnejšia a menej riziková ako AstraZeneca. Nová vakcína obsahuje usmrtený vírus
Spoločnosť Valneva vyvinula dvojdávkovú vakcínu.

23. okt 2021 o 14:41 NINA SOBOTOVIČOVÁ


Sídlo francúzsko-rakúskeho výrobcu Valneva vo francúzskom meste Saint-Herblain. (Zdroj: SITA/AP)
Písmo:A-|A+127 99
[ Nechajte si posielať Ranný brífing SME na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
BRATISLAVA. Je účinnejšia ako AstraZeneca a vyvoláva výrazne menej nežiaducich účinkov.

Francúzsko-rakúska spoločnosť Valneva vyvinula novú nádejnú vakcínu proti koronavírusu. Preparát dostal názov VLA2001 a funguje na úplne inom princípe než všetky ostatné vakcíny proti covidu.

Obsahuje usmrtený vírus
Nejde ani o adenovírusovú vakcínu – akou je preparát od AstraZenecy, a nepatrí ani do skupiny mRNA vakcín, akými sú očkovacie látky od spoločností Pfizer či Moderna. Dvojdávkový preparát od Valnevy obsahuje takzvaný inaktivovaný, teda usmrtený vírus.

Na rovnakom princípe fungujú napríklad vakcíny proti besnote, detskej prenosnej obrne alebo proti žltačke typu A. Vďaka takejto vakcíne sa ľudský imunitný systém naučí rozoznať vírus a zareagovať naň.

“Výsledky tretej fázy klinických testov naznačujú, že toto rozhodnutie môže britská vláda ešte oľutovať.„
EXPERTKA NA FARMACEUTIKÁ PENNY WARDOVÁ Z LONDÝNSKEJ KING'S COLLEGE

Vakcíny od Pfizeru a Moderny sú zasa založené na použití genetickej informácie priamo z vírusu. Po očkovaní sa tak do tela nedostane celý vírus, ale iba jediná konkrétna vírusová bielkovina. Imunitný systém vie vďaka tomu zareagovať a vytvorí si takzvanú protilátkovú odpoveď.

AstraZeneca či Sputnik V sú zase adenovírusovými, resp. vektorovými vakcínami. Ich úlohou je naučiť organizmus, aby rozoznával takzvaný spike proteín, ktorý koronavírus využíva na to, aby prenikol do buniek v ľudskom tele. Keď sa organizmus naučí na tento proteín reagovať ako na cudzí, je schopné zabrániť vstupu vírusu do ľudských buniek a zabrániť tak rozvoju infekcie.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Slovensko daruje viac ako dva milióny dávok vakcíny AstraZeneca
Čítajte 
Porovnávali ju s AstraZenecou
Očkovanie AstraZenecou viaceré krajiny obmedzili pre výskyt nežiaducich účinkov, z ktorých sa vzácne vyskytovali aj veľmi vážne nežiaduce účinky v podobne krvných zrazenín a následných úmrtí.

Na Slovensku sa už AstraZenecou neočkuje, nevyužité dávky Slovensko darovalo iným krajinám, vrátane africkej Kene a Rwandy.

Vakcínu od Valnevy v klinických testoch porovnávali práve s AstraZenecou. Štandardne sa pritom vakcíny v tretej fáze testov porovnávajú s placebom.

Dobrovoľníci, na ktorých sa preparáty testujú, sa rozdelia na dve skupiny – prvá dostane vakcínu a druhá placebo. Keďže sú však už na trhu dostupné schválené očkovacie látky proti covidu, nie je viac etické vystavovať dobrovoľníkov riziku podaním placeba. Preto druhá skupina dostala AstraZenecu.

Tretej fázy klinických testov vakcíny VLA2001 sa zúčastnilo približne 4600 dobrovoľníkov, informuje denník Financial Times.

V tomto prípade tak štúdia nevyhodnocovala celkovú mieru účinnosti na základe počtu chorých – obe skupiny totiž dostali vakcínu. Namiesto toho porovnávala hladiny protilátok získaných po očkovaní preparátmi od Valnevy a AstraZenecy.

Silnejšia reakcia, menej nežiaducich účinkov
Okrem toho, že vakcína od Valnevy vyvolala silnejšiu imunitnú reakciu, jej podanie sprevádzalo výrazne menej nežiaducich účinkov ako pri AstraZenece.

Tým, že Valneva využíva usmrtený vírus, je podľa vedcov veľmi pravdepodobné, že bude spoľahlivo účinná aj proti rôznym mutáciám koronavírusu, teda aj proti delte. Práve delta znižuje účinok ďalších už schválených vakcín proti covidu.

Podľa autorov štúdie navyše preparát od Valnevy vyvoláva dobrú reakciu T-lymfocytov, teda bielych krviniek. Ide o tie bunky imunitného systému, ktoré se podieľajú na udržaní dlhodobej imunity, majú totiž oveľa „dlhodobejšiu pamäť“ než protilátky.


SÚVISIACI ČLÁNOK
Kremeľ doplatil na vlastnú taktiku. Rusi neveria domácim vakcínam, denne ich umiera tisícka
Čítajte 
Británia zmluvu vypovedala, ešte môže ľutovať
Spoločnosť Valneva už začala o schválení svojho preparátu rokovať s britským regulačným orgánom. Zároveň sa chystá podať žiadosť Európskej liekovej agentúre, ktorá schvaľuje vakcíny na použitie v štátoch Európskej únie. Firma predpokladá, že v Británii získa súhlas ešte do konca roka, v Únii potom do marca 2022.

Británia bola jedným z prvých podporovateľov Valnevy. V zmluve z minulého septembra súhlasila, že investuje milióny libier do firemnej prevádzky v Škótsku.

Zaviazala sa tiež kúpiť 100 miliónov dávok vakcíny VLA2001 s možnosťou dodatočnej kúpy ďalších 90 miliónov dávok. Podľa agentúry Reuters mal kontrakt hodnotu 1,4 miliardy eur.

O rok neskôr – v polovici septembra – sa však britská vláda rozhodla, že zmluvu s Valnevou vypovie pre údajné porušenie zmluvných podmienok. Firma však v oficiálnom vyhlásení poprela, že by porušila akékoľvek zmluvné podmienky.

„Výsledky tretej fázy klinických testov naznačujú, že toto rozhodnutie môže britská vláda ešte oľutovať,“ cituje web televízie BBC expertku na farmaceutiká Penny Wardovú z londýnskej King's College.

Wardová však podotýka, že vďaka vypovedaniu zmluvy zo strany Británie môže byť Valneva schopná poskytnúť okamžitú dodávku svojho preparátu krajinám, ktoré majú problém so získavaním iných vakcín.

Čítajte viac: https://svet.sme.sk/c/22769314/koronavi ... covid.html

Čo sa dialo pred 11 rokmi v hokejovom Chicagu?

CHICAGO, BRATISLAVA. „Hráč Chicaga Blackhawks z majstrovskej sezóny 2010 obvinil trénera zo sexuálneho zneužívania.“ Tento titulok v máji rozbehol kolobeh udalostí, ktorý otriasol Národnou hokejovou ligou. Chicago teraz čelí škandálu monštruóznych rozmerov.

Navonok vyzeralo všetko pekne. Mužstvo Blackhawks bojovalo o prvý Stanley Cup po 49 rokoch. Za zatvorenými dverami však prežíval jeden z mladíkov peklo. Po jedenástich rokoch sa rozhodol vyjsť s pravdou na povrch.

Jeho príbeh zmení históriu aj súčasnosť Chicaga Blackhawks.

Odtajnené dokumenty
Vyšetrovací spis prípadu zverejnili a dnes je celý sprístupnený na internete.

Sexuálnym agresorom bol Brad Aldrich, video tréner klubu. Obeťou bol vtedy 20-ročný Kyle Beach, ktorý nehral v zápasoch, ale bol k dispozícii a trénoval spoločne s ďalšími mladíkmi pre prípad, že by sa niekto z hráčov Blackhawks zranil. Sezónu strávil v juniorskej súťaži a na farme.

Po príchode k tímu Blackhawks si ho podľa jeho slov začal Brad Aldrich často všímať. Video tréner tímu ho viackrát pozýval k sebe do bytu či hotelovej izby.

Gól za milión a pol? Ako peniaze hýbu svetom NHL
SÚVISIACI ČLÁNOK
Gól za milión a pol? Ako peniaze hýbu svetom NHL
V osudnú noc, začiatkom mája 2010, dotknutý súhlasil.

Tréner ho v ten večer pozval do svojho apartmánu v Chicagu. Lákal ho na domáce jedlo, vraj s ním chcel prebrať hokejové veci. Hráč si myslel, že Aldrich je k nemu taký milý preto, lebo mu bolo ľúto, že musí dlho bývať v hoteli. Keďže Beach nemal s kým ísť v ten deň na večeru, rozhodol sa Aldrichovo pozvanie prijať. Ako tvrdí, domáce jedlo vtedy nemával často.

Aldrich namixoval hráčovi alkoholický drink, po vypití dvoch, troch pohárikov Beach ďalšie odmietol. Obaja si šli sadnúť na gauč pred televízor, Aldrich pustil hokejový zápas. Keď začala bežať reklama, vzal ovládač a prepol na pornografický film. Zasmial sa a povedal: „Tak už asi vieš, čo som pozeral minulú noc.“

Film nechal pustený 15-20 sekúnd, vyhovoril sa na pokazený ovládač. Keď prepol znova, nechal pornografické scény pustené. Začal sa dotýkať sám seba a nabádal vtedy 20-ročného hokejistu k tomu, aby to robil tiež.

Beach odmietol, hovoril, že mu to je nepríjemné. Keď Aldrich naďalej dobiedzal, hráč si dal ruku do nohavíc, asi po desiatich sekundách ju vytiahol a ironicky sa trénera opýtal: „Spokojný?“

Aldrich povedal, že nie je spokojný, priblížil sa k Beachovi, začal sa ho dotýkať a pokúsil sa ho bozkávať. Hokejista sa začal brániť. V tom Aldrich vzal bejzbalovú pálku a na hráča skríkol, že nikam nepôjde. „Ak si neľahneš a nebudeš sa tváriť, že si to užívaš, buď si istý, že si nielen nikdy nezahráš v NHL, ale už nikdy ani nebudeš chodiť,“ kričal na Beacha.

Aldrich mladíka znásilnil a prikázal mu, že o incidente nesmie nikomu povedať.

Beach nebol jediný
V prípade vypočuli 139 ľudí, veľa z nich vypovedalo viackrát. Priestor dostal aj Brad Aldrich, ktorého verziou je, že hráč so stykom dobrovoľne súhlasil, dokonca s ním údajne flirtoval potom, čo sa mu kouč priznal, že je homosexuálne orientovaný.

Počas osudnej noci mala byť v Aldrichovom byte aj žena. S tou mali mať dvaja muži sexuálny styk, ale potom odišla a nevie, čo sa v apartmáne odohrávalo ďalej.

Po rozsiahlom niekoľkomesačnom vyšetrovaní prípadu sa kompetentní priklonili na stranu hráča. Dokonca sa dokázalo, že Aldrich nevhodným správaním obťažoval aj iného mladíka Blackhawks.

Beach, ktorý odohral ročník 2019/20 v slovenskej extralige v drese maďarského Miškolca, zopár dní po zverejnení detailov súhlasil s odhalením svojej osoby. Nechcel zostávať v anonymite.

„Prežil som zneužívanie a dobre viem, že nie som jediný. Pochovával som to v sebe desať-jedenásť rokov. Zničilo ma to. Preto chcem, aby všetci, aj v športovom svete, vedeli, že v tom nie sú sami,“ podotkol v emóciami nabitom interview.

Zamietli to pod koberec
Hokejový klub sa teraz musí popasovať so zlým svetlom, ktoré na ňu prípad vrhá. Povesť hokejovej dynastie zo začiatku desiatych rokov 21. storočia je pošpinená a rúca sa.

Ako odhaľuje spis, poprední funkcionári klubu o danej veci vedeli. Pravda o sexuálnom obťažovaní sa k nim dostala už 23. mája 2010, no vec neposunuli ďalej.

O násilnosti mali podľa spisu informácie generálny manažér Stan Bowman, prezident klubu John McDonough, hlavný tréner Joel Quenneville, šéf administratívy Al MacIsaac i asistent generálneho manažéra Kevin Cheveldayoff.

O situácii sa v tom čase dozvedel aj Jim Gary, vážený mentálny tréner. On bol najpovolanejšou osobou v psychologickej pomoci hráčom, ale sám neurobil nič, čím by výraznejšie pomohol obeti.

Klub sa napriek vážnosti obvinení rozhodol uprednostniť hokej, údajne na povel hlavného trénera Quennevillea. Ten navrhol, aby sa veci s Aldrichom vyriešili po sezóne. Bál sa, že by mohlo narušenie chémie v mužstve zmariť ich úsilie v play off. Samotný kouč vo výpovediach podotkol, že nemal k dispozícii skoro nijaké detaily o tom, čo sa stalo.

Aldrich teda zostal s mužstvom do konca play off. Cestoval s hráčmi, fungoval s tímom. Dokonca bol na ľade a poťažkal si Stanleyho pohár.


Kyle Beach počas draftu NHL v roku 2008. (Autor: REUTERS)
Poprední funkcionári mali mimoriadnu schôdzu 23. mája, pričom nevideli závažnosť trestného činu. Podľa nich nemali k dispozícii všetky detaily. Vec zamietli pod koberec. Aldricha 16. júna 2010 v tichosti prepustili.

Ešte predtým dostal na výber – buď si vezme voľno na neurčito a vec bude riadne prešetrená klubom, alebo rezignuje. Vybral si druhú možnosť, nechcel, aby sa čokoľvek vyšetrovalo.

Príčinou bol i fakt, že obťažoval ďalšieho mladého hráča a údajne sa nevhodným spôsobom dotýkal iného 22-ročného zamestnanca organizácie.

Šokujúci je nielen fakt, že Aldrichovo meno vyryli na Stanley Cup. Klub mu dokonca povolil stráviť s trofejou dva dni v jeho rodnom meste. Akékoľvek vybočenie zo zaužívaných koľají by totiž razom vyvolalo otázky a podozrenia.

Aldrichova kariéra pokračovala pri dievčenskej reprezentácii USA do 18 rokov. Neskôr pôsobil pri stredoškolských hokejových tímoch, kde ho mali podľa dostupných informácií odporučiť samotní Blackhawks. V roku 2013 ho udali na políciu a odsúdili na 9 mesiacov za sexuálne obťažovanie tínedžera.

Beach sa preto cítil zle. V rozhovore sa so slzami v očiach ospravedlňoval, pretože keby s pravdou vyšiel najavo skôr, nemusel by podobnú traumu ako on zažiť ďalší mladý hokejista.

Posmešky spoluhráčov
Vyšetrovatelia prípadu si pod drobnohľad vzali aj hráčov z vtedajšej zostavy Chicaga. Dvaja z nich sa vyjadrili, že počas play-off 2010 všetci vedeli o tom, že medzi Aldrichom a hráčom malo dôjsť k sexuálnemu aktu.

Brent Sopel tvrdí, že sa toho o Aldrichovi povrávalo naozaj dosť. Smiali sa, že rád „chytá penisy“. Sopelovu verziu potvrdil aj Nick Boynton. Povedal, že sa ho niekoľko spoluhráčov pýtalo, čo sa vlastne stalo.

Vyšiel z anonymity. Hráč Chicaga, ktorého sexuálne obťažovali, hrával aj na Slovensku
SÚVISIACI ČLÁNOK
Vyšiel z anonymity. Hráč Chicaga, ktorého sexuálne obťažovali, hrával aj na Slovensku
Vyšetrovatelia vypočuli štrnásť hráčov. Šiesti tvrdia, že o obťažovaní počujú po prvý raz, iní šiesti vraveli, že čosi započuli po odchode Aldricha z klubu. Iba Sopel a Boynton vypovedali, že o tom mali vedomosť nielen oni, ale celá kabína.

Zo zákulisia prenikajú znepokojivé správy, že si v kolektíve z citlivej situácie robili žarty. Napadnutému hráčovi sa vraj posmievali, v spise sa píše o svedectvách, podľa ktorých sa ho pýtali, či mu nie je smutno za frajerom.

Fanúšikovia preto vyzývali kapitána Jonathana Toewsa, aby tiež prevzal svoj podiel zodpovednosti a verejne sa vyjadril – ak je to pravda – prečo toto správanie dovolil a toleroval. Trojnásobný víťaz Stanley Cupu má povesť jedného z najlepších lídrov v súťaži, jeho renomé je po obvineniach poškodené.

„V tom čase sa to nebralo veľmi vážne,“ povedal Toews a podotkol, že sa o zneužívaní dozvedel po prvý raz až v kempe pred sezónou 2010/11. „Myslel som si, že sa to vyriešilo tým, že Brad (Aldrich) odišiel z organizácie. Keby som toho vtedy vedel viac, ako kapitán by som sa zachoval inak.“

Súčasťou mužstva Blackhawks boli v tom roku aj Marián Hossa a Tomáš Kopecký. Agent Mariána Hossu odkázal, že bývalý hráč sa k celej situácii nebude vyjadrovať. V podobnom duchu reagoval aj Kopecký. „Nebudem to komentovať. Ďakujem za pochopenie.“

Bowman rezignoval
Klub v utorok odtajnil všetky okolnosti prípadu. Výkonný riaditeľ Danny Wirtz sa dušoval, že štruktúry klubu a jeho filozofia sa za jedenásť rokov dramaticky zmenili. On sám ešte v roku 2010 v organizácii nepôsobil. Jeho otec Rocky bol majiteľom, no sľubuje, že o znásilnení nevedel.


Kyle Beach (vľavo) v súboji s Jánom Brejčákom v zápase Banská Bystrica - Miškolc v slovenskej extralige. (Autor: SITA)
Danny nemal problém ani po tak dlhej dobe vyvodiť zodpovednosť.

„Musíme byť lepší a aj budeme,“ povedal. „Ten hráč si zaslúžil lepšie zaobchádzanie.“

V nadväznosti na prípad rozhodol, že nikto, kto pôsobil v manažmente klubu v ročníku 2009/10, v ňom nemôže pokračovať.

Organizácia preto prišla o generálneho manažéra Stana Bowmana i viceprezidenta pre hokejové operácie Ala MacIsaaca. Bowman neskončil len ako manažér Blackhawks, odstúpil aj z pozície generálneho manažéra reprezentácie USA na blížiacej sa olympiáde.

Nikto nechce vziať na svoje plecia plnú zodpovednosť za spôsobené udalosti. Väčšinou sa vyhovárajú na nedostatok informácií či dokonca jeden na druhého.

Kariéry v ohrození
Prípad môže mať presah aj mimo organizácie Chicaga Blackhawks. Joel Quenneville ani Kevin Cheveldayoff už v klube nepôsobia, no doteraz boli obaja súčasťou NHL.

Quenneville trénoval Floridu, ale dva dni po vypuknutí kauzy sa svojho postu vzdal. Správu oznámil krátko po stretnutí s hlavným komisárom NHL Garym Bettmanom, s ktorým diskutoval o svojej úlohe v kauze.

Florida zažíva brilantný štart do sezóny a patrí medzi favoritov na vysoké umiestnenie. Výpoveď kouča môže mať z hokejovej stránky fatálne následky.

Zatĺkanie škandálu ho dobehlo. Quenneville skončil ako tréner Floridy
SÚVISIACI ČLÁNOK
Zatĺkanie škandálu ho dobehlo. Quenneville skončil ako tréner Floridy
Kevin Cheveldayoff pôsobí vo funkcii generálneho manažéra Winnipegu Jets. Vysoký post v klube zastáva od sezóny 2011/12, teda od jeho presťahovania z Atlanty.

Bettman už skôr uviedol, že s obidvomi sa chce porozprávať. Chce poznať ich verzie príbehu, mať zodpovedané kľúčové otázky.

Cheveldayoff sa v oficiálnom vyhlásení vyjadril, že o stretnutie má záujem. Míting je už naplánovaný.

Otázkou je, ako veľmi sú kariéry oboch v ohrození. Ak sú informácie zo spisu pravdivé, mohli by mať na situácii veľmi podobný podiel ako Bowman či MacIsaac. Jets by potom mohli byť prinútení urobiť razantný krok a rozviazať zmluvu aj s Cheveldayoff.

Ich pozícii nepridáva ani fakt, že obaja svoj podiel viny zľahčujú, najprv sa dokonca vyjadrovali, že o ničom nevedeli. Bývalý tréner pred časom hovoril, že sa o zneužívaní po prvýkrát dopočul až v lete z médií.

Svedectvá hovoria, že ide o klamstvá. Quenneville sa počas mítingu 23. mája rozhodol preniesť sústredenosť zo zneužívania späť na hokej. Po Aldrichovom odchode z organizácie naňho napísal pozitívnu spätnú väzbu.

Podľa spisu boli obaja „namočení“ do prípadu spoločne s ostatnými pohlavármi Chicaga.

Smiešna pokuta
Vedenie NHL udelilo Chicagu pokutu dva milióny dolárov. Tá je podľa mnohých diskutujúcich smiešna.


Tréner Joel Quenneville so Stanleyho pohárom v júni 2010. (Autor: TASR/AP)
Asi najzaujímavejším je porovnanie so sankciou, ktorú vedenie súťaže udelilo klubu New Jersey Devils v roku 2010. Za podpis kontraktu s Iľjom Kovaľčukom, ktorým porušili pravidlá kolektívnej zmluvy, im „naparili“ trojmiliónovú pokutu.

Mnohí poukazujú na to, že Blackhawks pykajú za spôsobenie psychickej ujmy na zdraví zneužitého hráča v dôsledku nedostatočného prešetrenia závažných obvinení, kým New Jersey potrestali za ekonomické nezrovnalosti.

Aj samotná liga sa za v tomto porovnaní neadekvátne nízku pokutu dostala pod paľbu kritiky.

Obvinenie Brada Aldricha zo sexuálneho zneužívania mladého hráča možno bude mať ešte veľký dosah. Zmenilo obsadenie vážených postov v klube, ale je možné, že išlo len o prvý konkrétny dôsledok a budú nasledovať ďalšie.

Prípad Chicaga Blackhawks nie je jediným závažným škandálom v zámorskom hokeji. Len pred rokom a pol sa rozhodlo niekoľko bývalých hráčov odhaliť šikanu v popredných kanadských juniorských ligách zahŕňajúcu pravidelné ubližovanie, fyzické a verbálne obťažovanie, fyzické útoky, sexuálne obťažovanie a útoky, či nútenie brať drogy alebo piť alkohol.

Spoiler

Smrť má svoje príznaky. Čo sa deje s umierajúcim človekom

Umieranie a posledné dni človeka sprevádzajú príznaky.

RATISLAVA. Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Pre ľudí, ktorých blízky dosiahol vysoký vek, alebo trpí nevyliečiteľnou chorobou, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať.

Hoci neuľahčia odchod milovaného človeka, pomôžu im pripraviť sa na nevyhnutné a rozlúčiť sa. Nasledujúce príznaky sa môžu objaviť v rozličnom časovom rámci, no vychádzajú zo skúseností a príručiek, ktoré zostavili pracovníci hospicov.

Zväčší sa odstup od ľudí
Ľudia, ktorí umierajú, sa stiahnu do izolácie a začnú sa postupne strániť činností a ľudí, ktorých milujú. Ich svet sa obmedzi na ich byt, neskôr na posteľ.

Stratia chuť rozprávať sa a správanie sa zmení. Môžu byť nezvyčajne ustarostení. U ateistov sa zas môže zrazu objaviť záujem o duchovno.

Túžbu po samote si však netreba brať osobne, neodráža skutočný vzťah k najbližším.

Niektorí ľudia nechcú, aby ich rodina a priatelia videli zoslabnutých, iní už na stretnutia nemajú dosť síl. Pri návštevách treba brať do úvahy pocity umierajúceho a do stretnutí ho nenútiť.
Spánku je čoraz viac

Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí. Nedostatok bdelosti je spôsobený slabnúcim metabolizmom.

Ak sa človek stará o umierajúceho, ktorý je ospalý, mal by mu dopriať pohodlie a nechať spať. Blízkych môže dlhý spánok znepokojovať, no je dôležité si uvedomiť koľko dôležitej energie stojí umierajúceho človeka akákoľvek námaha.

Vo chvíľach, keď má zomierajúci dostatok síl je dobré pomôcť mu z postele, vďaka pohybu klesne riziko preležanín. S blížiacim sa koncom sú prechody medzi vedomím a spánkom čoraz častejšie.
Apetít sa vytráca

Umierajúci človek prestáva byť aktívny a preto jeho telo potrebuje na svoju prevádzku menej energie ako dosiaľ. Začne prijímať čoraz menej stravy a znižuje sa aj potreba piť tekutiny.
Prečítajte si tiež: Ľutujem, že som vám zabil brata Čítajte

Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Bez jedla a tekutín začne ustupovať aj vylučovanie.

Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť. Tekutiny možno ponúknuť v podobe ľadových kociek, jemnú pokožku pier je dobré ovlažiť, alebo pretrieť balzamom.

Starostlivosť je o to dôležitejšia, že človek stráca silu a je preňho náročné zdvíhať ruku, alebo sa obrátiť na posteli.
Zmenia sa základné životné funkcie

Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov. Krvný tlak klesá, tep slabne a mení sa aj spôsob dýchania.

Plytké dýchanie môžu striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľkosekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu. Pomôcť môže zdvihnutie alebo pootočenie hlavy na bok.

Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk. Pokožka pôsobí bledo, alebo sa na nej objavia modrofialové škvrny.

Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby. Vidieť tieto zmeny nie je jednoduché ani pre umierajúceho. Keďže nie sú bolestivé, snažte sa na ne príliš neupriamovať pozornosť zomierajúceho.
Zmätok, halucinácie a bolesť
Prečítajte si tiež: Trúchlenie nemá päť štádií. Vznikol z nich však veľký biznis Čítajte

Mozog umierajúceho človeka je naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu však môže dochádzať k epizódam zmätenosti. S umierajúcim je dobré hovoriť, zorientovať ho v dianí naokolo a predstavovať mu návštevy.

Hoci to na najbližších pôsobí znepokojivo, zomierajúci vníma realitu zdeformovane, prípadne máva halucinácie.

Ak nie sú pre zomierajúceho zdrojom strachu, je lepšie na chyby neupozorňovať.

Je ťažké vyrovnať sa s nevyhnutnou skutočnosťou, že sa bolesti môžu zvyšovať. Osoba, ktorá sa stará o umierajúceho, ​​by mala konzultovať s lekárom možnosť podávať lieky proti bolesti.
Keď nastane smrť

V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú. Zvyčajne stále počuje a vníma dianie okolo seba.

Ak je umierajúci napojený na monitor srdcovej frekvencie, blízki vidia, kedy srdce prestalo pracovať. Znamená to, že človek zomrel.

Medzi ďalšie príznaky smrti patria chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté. Kôli chýbajúcemu svalovému napätiu dôjde k uvoľneniu zvieračov.

Po rozlúčke s blízkymi by sa rodina mala obrátiť na pohrebnú službu, ktoré prenesie telo a pripraví ho na pohreb.

Ani keď je smrť blízkeho očakávaná, nie je jednoduché sa s ňou vyrovnať. Ľudia potrebujú čas, aby sa vysporiadali so svojim trápením. Každý žiali inak. Ak je strata príliš bolestivá, je dobré obrátiť sa nie len na blízkych, ale aj na ľudí s podobnou skúsenosťou, alebo na odborníka.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/20752044/smrt-m ... ml?ref=trz

Fotograf Robert Vano: Zviazali ma a zavreli do pivnice. Zachránilo ma to pred najhorším
Chlap sa o seba stará len v jednom krátkom období, hovorí.

8. nov 2021 o 13:46 KRISTÍNA KÚDELOVÁ


Slovenský fotograf Robert Vano sa po rokoch v USA presťahoval do Prahy. (Zdroj: PALLADIUM)
Písmo:A-|A+47 137
[ Nechajte si posielať Výber rozhovorov na e-mail. Aktivujte si odber jedným klikom. ]
Vraví, že vytvára krásu, ktorú si nikdy nebudete môcť kúpiť. Ani on sám by si ju kúpiť nemohol, pretože napriek tomu, že sa v New Yorku dostal medzi absolútnu fotografickú špičku a pracoval pre najbohatších ľudí, nikdy nezbohatol.

ROBERT VANO má ešte stále zvedavosť a energiu chlapca, ktorý sa teší z takých vecí, ako sú pocit zamilovanosti alebo sladkosti, ktoré mu niekto prinesie. Spoľahlivo tým zakrýva dramatický osud, ktorým si po emigrácii z Nových Zámkov prešiel.

Štúdio má v útulnom byte na pražskom Žižkove. Ani by ste nespoznali, že patrí niekomu, kto sa presadil v tvrdom konkurenčnom prostredí a má skúsenosti, ktoré len vďaka jeho humoru nevyzerajú tak vážne.

Ako prekonávate zlomené srdce?

Jedna známa mi v New Yorku hovorila, aby som nebol smutný, lebo s mužmi je to ako s autobusmi: Keď odíde jeden, príde druhý. U nás bol taký postoj k životu nevídaný. U nás bolo všetko hrozné. Rózsika sa rozviedla? Ježišmaria!

A keď sa človeka spýtate, ako sa má, vždy sa posťažuje.

Tridsať rokov som z Ameriky volal mame, nikdy nepovedala, že sa má dobre. Pritom jej nič nebolo, umrela na starobu. Ahoj, mami, ako sa máš? Hrozne. Odpovedala, ani sa nezamyslela. Prečo sa máš hrozne? Už štrnásť dní prší. Veď si zober dáždnik a choď k Jarke. Ty ma chceš zabiť? Veď sa pošmyknem a zlomím si členok, už nemám pätnásť rokov.

Po čase jej volám znovu: Mami, ako sa máš? Hrozne. Prečo? Odvtedy, ako si volal naposledy, nespadla ani kvapka, pokapali mi všetky muškáty na balkóne. Veď ich polej. Ale ja už neunesiem desaťlitrovú kanvicu!

Stihlo vás toto naše negativistické myslenie poznačiť? Veľmi mladý ste emigrovali.

Cítil som, že všetko je iné. Keďže sme utiekli z povinnej vojny, odsúdili nás za vlastizradu a zbavili nás občianstva aj národnosti. Neexistovali sme.

V Taliansku, kde sme začali, najprv len osem mesiacov cez cirkev zisťovali, kto som a potom mi vydali nové doklady.

A keďže oni nemajú mäkčene, pre nich som bol Vano. Ó, Vanno, to znie taliansky! Presviedčali ma, že som potomok Rimanov, ktorí nás za Cézara okupovali, pretože vanno, to je v taliančine tvar zo slovesa ísť.


Fotograf Robet Vano pri otvorení výstavy Women, ktorú má v pražskom Palladiu (zdroj: PALLADIUM)
Z Talianska ste spolu s najlepším kamarátom odišli do Spojených štátov. Aké boli prvé dni?

V Amerike bolo všetko iné. Aj chlieb bol iný. S Richardom sme sa cítili tak, ako keby sme sa znovu narodili. Myslím si, že to sa človeku stane, nech sa presťahuje do akejkoľvek krajiny.

“Jeden deň prišli, zviazali ma, zabalili do deky, pobalili mi veci a odviezli kdesi do lesa, kde bývali. Zavreli ma do pivnice a nechali ma tam osem mesiacov.„
Otec mi doma hovorieval, že život je ťažký a že človek musí tvrdo pracovať, aby sa presadil. A tam mi pani šéfka z kaderníctva povedala: To je metóda z čias Márie Terézie, to dnes už nefunguje. V Amerike musíte začať na vrchole - a zostať tam.

Keď ste si urobili kurz pre vizážistov, prvú prácu ste si v prestížnej agentúre vypýtali slovami: Som najlepší vo fachu. Ako ste si na niečo také trúfli?

Aj to ma naučili Američania. Človek musí vedieť jedným slovom povedať, čím je alebo čím chce byť. Keď dnes robím kurzy pre začínajúcich fotografov, vidím, že s tým mladí ľudia majú problém.

Spýtam sa ich: čo chceš robiť po maturite? Išiel by som na právnickú, a keď sa to nepodarí... Vtedy ich hneď preruším a vravím: Nepodarí sa to. Ako viete? Ja to neviem, to ty si povedal, že sa to nepodarí.

Človek by si mal sám pre seba predsavzať, čím chce byť. Nekalkulovať s možnosťou, že to nevyjde. Mladý futbalista by mal vedieť už v detstve, že bude hrať za Liverpool. V Amerike som spočiatku nechápal, s akou sebaistotou to ľudia hovoria. Som milionár, povedali tí, čo ešte ani nezačali zarábať. Ale zmysel to má. Keď to raz poviete, už na to musíte našetriť. Mám porsche, poviete. To znamená, že teraz musíte nájsť miesto, kde by ste ho zaparkovali.

Robert Vano
Módny a reklamný fotograf sa narodil v roku 1948 v Nových Zámkoch.
Po maturite v roku 1967 namiesto nástupu na vojnu emigroval cez Juhosláviu a Taliansko do USA.
Získal americké občianstvo a uchytil sa ako kaderník vizážista.
Bol asistentom módnych fotografov, ako sú Horst P. Horst, Marco Glaviano, Giovanni Gastel.
Od roku 1984 je samostatným fotografom. Pôsobil v New Yorku, Paríži, Miláne a v Prahe, kde fotografoval pre módne časopisy: Cosmopolitan, Harper's Bazaar, Vogue, Elle.
Od roku 1995 žije v Prahe, od roku 1996 do roku 2003 pracoval ako umelecký riaditeľ českého vydania časopisu Elle. Do roku 2009 bol kreatívny riaditeľ v agentúre Czechoslovak models.
Odvtedy je na voľnej nohe.
To boli nejaké motivačné kurzy, ktorými ste prešli?

Áno, takéto kurzy vám sprostredkujú firmy, pre ktoré robíte. Viem, že najviac ich bolo pre telefonické operátorky. Im volali všelijakí nahnevaní až rozzúrení ľudia: Kde je ten kostol, kde sa mám ženiť? Aby vedeli, ako pracovať s takými negatívnymi emóciami, dostávali špeciálny tréning.

V Amerike ma tiež naučili nehovoriť, že sa cítim zle. Keby som prišiel do práce a povedal, že ma bolí hlava, klient by hneď znervóznel: prečo tu máme niekoho, koho bolí hlava?

Keď je tu osemsto ďalších fotografov? Váš stav prosto nikoho nezaujíma a nikto vám nepomôže, ak vám nepomôže rodina.

V Spojených štátoch ste si prešli aj divokými časmi, bolo obdobie, keď ste brali drogy. Zdá sa, že ste si na seba nedávali veľmi pozor.

Neviem, či boli také divoké. Asi boli. Boli aj takí ľudia okolo mňa, čo fetovali od rána do večera.

Ja som mal šťastie, že keď bolo najhoršie, postarali sa o mňa Richard s manželkou. Jeden deň prišli, zviazali ma, zabalili do deky, pobalili mi veci a odviezli kdesi do lesa, kde bývali. Zavreli ma do pivnice a nechali ma tam osem mesiacov. Neviem, ako by sa to skončilo bez nich.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Tridsaťštyri. Richard ma poznal od detstva, takže pobadal, že som iný, že sa so mnou niečo deje. V New Yorku bolo v tom čase veľa bezdomovcov. Aj mladé dievčatá sedeli pod mostom a čosi si pichali. Človek má tendenciu rýchlo ich odsúdiť, povie: kur*a jedna, treba ju zavrieť. Nikto nepátra po tom, čo sa jej stalo.

Ja som v metre prechádzal okolo jednej ženy, ktorá roky sedela na mriežkach, odkiaľ prúdil teplý vzduch. Cez deň, v noci, v zime. Pýtal som sa jej, koľko asi za deň dostane od ľudí peňazí.

Vraj päťdesiat dolárov za deň. To bolo dosť, ja som v tom čase mal šesťdesiat za týždeň. Lístok z New Yorku do Miami stal 25 dolárov - čudoval som sa, že nejde niekam, kde je stále teplo. Nemôžem odtiaľto odísť, odpovedala mi, toto je moje miesto, obsadili by mi ho.

Bola manželkou advokáta, mali troch synov a krásny dom. Jedno leto sa rozhodli, že pôjdu na dovolenku do Švajčiarska. Ona však nemohla odísť spolu s nimi, lebo mala dôležitú prácu, plánovala sa k nim pripojiť po týždni. Išli teda bez nej a všetci štyria sa zrútili zo serpentín. Zostala sama, všetko jej vzali. Zostali jej len tie mriežky v metre.


Robert Vano: Petra, Tereza, Zdenka. (zdroj: ROBERT VANO)
Vy ste prečo siahli po drogách? Bolo vám ťažko?

Nie. Bral som ich, lebo všetci ich brali, keď sa šlo tancovať.

Takže nebolo to tým, že ste ťažko spracovávali nový svet?

Nie. Mimochodom, my sa tu rozprávame o tom, ako my vnímame Ameriku, ale zaujímavé tiež je, ako Američania vnímajú nás. Moja kamarátka prišla za mnou po revolúcii do Prahy.

Vtedy bolo mesto ako začarovaný Disneyland, všetko bolo čierne, padali omietky. Keď sa pred troma rokmi vrátila, bolo už všetko svetlé, ružové a žlté. Povedala mi: Netušila som, že Praha môže byť taká krásna! To je super, super, hovorila na všetko. Keď som sa jej však nakoniec spýtal, ako sa tu mala, prekvapila ma. Demokraciu už máte, ale dopracovať sa k slušnosti, to vám ešte potrvá.

Nesúhlasíte s ňou?

Skvele to zhrnula. Je to tak, len ja si to už neuvedomujem. Idem do obchodu, vypýtam si eidam s dvadsiatimi percentami tuku. Čože? Prečo dvadsať percent? No lebo nechcem veľa tuku. Pane, vezmite si štyridsiatku a zjedzte polovicu! Dvacku som nikdy nemala a ani nikdy mať nebudem. To by sa v Amerike nikdy nestalo. Tam by predavač ušiel zadným východom, niekde tu dvacku kúpil a doniesol mi ju.

Boli pre vás v živote dôležité vaše korene?

Keď som bol malý, hádal som sa s kamarátom zo sídliska. Keď sa nám minuli všetky nadávky, vytiahol žolíka: Ty Maďar! Išiel som s plačom domov a babička sa ma pýtala: čo sa stalo? Richard mi povedal, že som Maďar. Nabudúce mu povedz, že obaja ste Turci.

Keď prišla príležitosť, naozaj som mu to povedal a on zostal v šoku. Aj on asi odišiel domov s plačom, lebo o chvíľu boli u nás jeho rodičia a sťažovali sa na mňa, že čo ho to učím.

Babička sa ma zastala: Sem do Nových Zámkov nikdy nikto neprišiel, odtiaľto sa len odchádza. Jediní, čo sa tu kedy zjavili, boli Turci. Zostali tu 150 rokov a vyspali sa s každým, kto sa hýbal. Aj s vami!

Ako reagovali?

Naši rodičia sa asi pätnásť rokov spolu nerozprávali, ale my sme zostali kamaráti, spolu sme emigrovali cez Taliansko do Spojených štátov, aj tu v Prahe býva len o ulicu ďalej. Keď som bol mladý, nikdy ma nezaujímalo, odkiaľ som, ale teraz, keď som starší, ma zaujímajú veci, ktoré súvisia s DNA. Čo keď som od Cézara? Čo keď som od Kleopatry? A na webe mi stále vyskakujú americké reklamy: pošlite dolár a kus vlasov.

A poslali ste?

Nikdy som to ešte neurobil. Ale nedávno som pre jeden časopis robil portréty doktora, ktorý to študoval na tých najprestížnejších školách sveta. Pýtal som sa ho, či mám ten dolár poslať.

Robert, nič nikomu neposielaj, ja ti to poviem aj zadarmo. Odkiaľ si? Z Nových Zámkov. No tak ty si napoly Maďar, napoly Turek.

Bol som smutný, že mi nepovedal nič viac ako babička, ktorá mala štyri triedy meštianky, a aj to na mne videl. Povedal: No dobre, keď tak veľmi chceš, urobíme test. Aspoň sa dozvieš, že si bratranec Tona Stana. Ale ja nechcem byť bratranec Tona Stana! Chcem byť prasyn Kleopatry! Aspoň som však zavolal Richardovi, a oznámil mu, že je naozaj Turek.


Robert Vano: Dievča z Milána. (zdroj: ROBERT VANO)
Prečo ste vlastne prišli žiť do Prahy? Už sa vám v USA nepáčilo?

Až do revolúcie sa mi nikdy nepodarilo prísť domov, nedostal som víza. Otec mi medzitým zomrel, chcel som vidieť mamu. Kúpil som si let s prestupom v Prahe a keďže som mal pred odletom do Bratislavy celý deň, šiel som do mesta. Predtým som tu nikdy nebol, zapáčilo sa mi tu.

A potom v roku 1992 tu Američania založili českú verziu Elle. Chceli, aby tu pracovali ľudia, ktorí pre nich už pracovali v iných krajinách.

Zavolali špecialistov z Kanady, Španielska, Austrálie, Francúzska, aby zaučili Čechov a Slovákov, a aj mne ponúkli prácu. Budete kreatívnym riaditeľom, povedali, a to znelo dobre.

A bolo to dobré aj v skutočnosti?

Bolo. Len mi nepovedali, že sa všetko musí robiť podľa licencie, na nič kreatívne takmer nebol priestor. Tí, čo prišli zaúčať nových zamestnancov, mali veľmi vysoké platy. Od šesťdesiat- do stotisíc korún. Česi a Slováci, ktorí po dvoch rokoch nastúpili po nich, už mali len pätnásťtisíc.

Ako sa prejavovalo na vašej práci, že v tých časoch bolo v médiách veľa peňazí?

To sa hovorilo, ale myslím si, že až tak veľa peňazí v nich nebolo. Médiá vtedy vlastnili jednotlivci, každý časopis patril niekomu inému. Okolo roku 2004 prišla spoločnosť Bauer Media, ktorá kúpila polovicu časopisov, a druhú skúpil Andrej Babiš. Takže keď niekto odíde z Harper's Bazaar do Dolce Vita, zostáva v tej istej firme. Predtým vám niekto sľúbil pri prestupe vyšší plat, dnes už nemôže. O všetkom rozhoduje len jeden človek. Neviem, či je to dobré, alebo zlé. Predpokladám však, že to nemôže všetko čítať, takže v jeho rozhodovaní už nie je nič osobné.

Ako sa v nových podmienkach zmenila práca fotografov?

Kedysi bol v každom časopise pán fotograf, hoci aj starší a nie aktívny, ktorý našim fotografiám rozumel, vedel, čo je dobré, čo treba prerobiť a koľko čomu treba dať priestoru.

Dnes už taká profesia nie je, všetko robí grafik. S ním sa musím skamarátiť, lebo všetko ide cez neho, on rozhoduje, v akom formáte a v akej veľkosti mu mám fotografie poslať. A treba ho poslúchnuť, aj keď v takom formáte žiadny foťák nefotí. Takže to, čo by mal robiť on, musíte spracovať doma vy. Ak mu to tak nepošlete, ide za šéfom a sťažuje sa na vás. Problém však majú najmä tí, ktorí sú v týchto firmách zamestnaní.

Prečo?

Súvisí to s tým, že je všade menej peňazí. V každom časopis je titulka, rozhovor, niečo o varení, o sexe, o kultúre. Všetky tieto veci fotili fotografi na voľnej nohe. A ja v pozícii kreatívneho riaditeľa som ich obvolával podľa toho, čo som potreboval. Jednému som volal, keď som potreboval desať strán čiernobielych fotiek, inému, keď som potreboval nafotiť architektúru, a ďalšiemu, keď som potreboval jedlo.

Teraz musí všetko vedieť jeden fotograf, ktorý je vo vydavateľstve zamestnaný. Platiť externých fotografov, modelky a všetkých tých, čo sa starajú o ich oblečenie, mejkap a účes či osvietenie, sa vydavateľstvám neoplatí.

Napríklad české Elle zavolá do svojej materskej firmy a ona mu fotky pošle. Ona na to peniaze má, pretože ostatné časopisy kupujú všetko od nich. Ak teda niekde vidíte fotografie z Paríža, Londýna alebo z Milána, vedzte, že sú prevzaté. Zaplatiť si fotenie Madonny na titulku si tu nikto nemôže dovoliť.

To isté sa deje aj s galériami. Laika galérie sú všade, ale len materská galéria má pôvodné výstavy. Ostatné s ňou majú zmluvu, že každý mesiac dostanú nové fotografie, ale predávať ich nemôžu.

Galérie by mal pritom predaj fotiek živiť. Ak ich neživia, skončí sa to ako tu: že tam sedia staré ženy, zaspávajú tam a pondelok ani nie je otvorené. Kedy človek uvidí v galériách moju fotku, keď nikdy nie sú otvorené?


Robert Vano: Záchod v Madride. (zdroj: ROBERT VANO)
Vo filme, ktorý o vás pred troma rokmi vznikol, hovoríte, že v detstve sa vám ženské telo zdalo v porovnaní s mužským nedokončené. To si už asi dávno nemyslíte, však?

Chlapov najmä netreba toľko líčiť a česať.

Prídu, ako sú, asi chodia od rána do večera do posilňovne, neviem, ale stačí im trochu púdru a prehrabnúť si vlasy, a môžeme fotiť. Dievčatá, naopak, prídu o deviatej ráno, a o jednej ešte stále nie sú prichystané.

To čakanie nemám rád, nemám čo robiť, chodím len hore-dole a fajčím.

Na druhej strane, keď už všetko je, ako má, výsledok je suprovejší ako s chlapcami. Moja pani šéfka v Amerike hovorila: móda nie je reportáž, móda je sen. Móda vytvára tváre, ktoré žiadna žena mať nebude, ukazuje šaty, ktoré si žiadna žena neoblečie, modelky sú na miestach, kam sa žiadna nedostane, a vozia sa v autách, ktoré si nikdy nekúpi. Sú prosto veci, čo si nemôžeme dovoliť. No aspoň o nich vďaka móde môžeme snívať.

Vy ste sen vytvárali aj formálne, to vidno práve na výstave fotografií, ktoré máte v pražskom Palladiu. Ako sa módne značky stavali k tomu, že sú niekedy zámerne neostré, aby navodzovali atmosféru sna?

V časopise je móda značky, ktorá zaplatí inzerciu. Takže fotografie, na ktorých je parfum Chanel, kabelka Luis Vuitton alebo auto Porsche, musia byť ostré. Na tom klientovi, samozrejme, záleží. Ako sa však redakcia postaví k fotografiám módy na ostatných stranách, do toho už klient nezasahuje. Jediným problémom je, že stránka v časopise je drahá. Kto nemá tristotisíc, do časopisu sa nikdy nedostane. To je príklad mladých šikovných návrhárov, ktorí navrhujú skvelé handry kdesi v paneláku. Je to nefér.

Ako hodnotíte, aké modelky si dnes návrhári a časopisy vyberajú?

Zažil som už veľa rôznych trendov. V šesťdesiatych rokoch boli možno ešte chudšie ako teraz. Prišli po idoloch, ako boli Sofia Loren a Marylin Monroe. A potom sa v sedemdesiatych rokoch ženskejšie modelky zase vrátili. Dokola sa to musí meniť, aby biznis pokračoval.

Zmena je skôr v tom, že samotná tvár modelky už nie je taká dôležitá ako kedysi. Pri počítačovej postprodukcii sa dá všetko upraviť, a keď je prehliadka, kde ide modelka naživo, je od vás tak ďaleko, že ju aj tak nevidno. Takže kedysi návrhári hovorili: pošlite mi Cindy, Lindu, Naomi. Dnes hovoria: pošlite mi desať dievčat veľkosti 34. Ktovie, možno sa to tiež zmení.

Kto sa fotí najlepšie vám?

Tie, čo sú profesionálne modelky. Viem vymyslieť len tri figúry, keď stojí, sedí alebo leží. Ale ony vedia aj všelijaké iné, s nimi sa výborne pracuje. Takže idem do agentúry a tá mi také nájde.

To je krátke trápenie. Dlhšie by bolo, keby som šiel na Václavák ku koňovi a s tulipánom čakal, kým nejaká príde. Lebo žiadna nepríde. Ani by som v dnešných časoch Me Too nemohol žiadnu osloviť. Mnohí fotografi mali vo zvyku sa ženám prihovoriť, ja som fotograf a vy ste krásna žena. Zašli na kávu a tam prehovoril aj tú, ktorá sa považovala za nefotogenickú. Ja som sa však vždy radšej spoľahol na agentúru.

Prečo je v módnej fotografií oveľa menej mužov?

Lebo dievčatá nakupujú trikrát viac ako muži. To platilo už za čias Adama a Evy. Adam mal na nahom tele jeden list, Eva mala tri. A odvtedy sa nič nezmenilo. Keď ste boli malá, že všetko vám kupovala mama, nie? Aj mne hovorila: žlté si už neobliekaj, už nemáš pätnásť. Chlap sa o seba stará len v jednom krátkom období: od puberty dovtedy, kým si nenájde prvé dievča. Keď už dievča má, všetky nákupy oblečenia nechá na ňu, aj nákup ponožiek.

Vy ste mužov fotili vždy. Mali ste kde ich fotografie ponúknuť?

Nemal som. Prvý módny časopis pre mužov vznikol tuším v roku 1985. GQ. Dnes ich je síce viac, ale stále nie toľko, ako ich je pre ženy: Hanka, Katka, Vlasta, Linda, Klára, Bety, Jana, Zebra.

Žiadny Robert, žiadny Milan. Pre mužov je len rybársky časopis, v ktorom sú vždy fotografie Jakuba Wagnera so sumcom. A potom je časopis o autách, kde nejaká dievčina v bikinách tlačí pred sebou Bentley.

Neraz ste spomenuli, že keď pracujete, musíte byť zaľúbený. Ešte stále to platí?

Áno, ale neznamená to, že musím byť zaľúbený do modela, s ktorým pracujem. Zaľúbený môžem byť do hocikoho, aj do týchto pivoniek. Ak tento pocit v živote nemám, ani neviem, prečo som tu. A ani fotiť sa mi nechce. Našťastie, nikdy to netrvá naveky. To je dobre, nie? Odíde jeden autobus, príde druhý.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/22774735/rober ... ml?ref=tit

Spoiler

Potrebujú Islanders slovenského útočníka?

Keď vlani Steve Yzerman uskutočnil dva zo svojich výborne premyslených trejdov, v oboch figuroval Richard Pánik. Slovenský hokejový útočník najprv prišiel do Detroitu ako súčasť výmeny Anthonyho Manthu za Jakuba Vránu. Potom sa sťahoval na Long Island spoločne s draftovou voľbou za Nicka Leddyho.

O Pánikovi sa hovorí ako o najpreplatenejšom Slovákovi v NHL. Ani v jednom trejde nefiguroval ako hokejista, o ktorého by mal ten-ktorý klub enormný záujem. Bol akýmsi dodatkom. V skutočnosti sa ho trebárs taký Washington potreboval zbaviť.

Tridsaťročný útočník je veľkou záhadou. Len pred štyrmi-piatimi rokmi sa o ňom diskutovalo ako o kandidátovi na najlepšieho Slováka v zámorí. Zbieral desiatky bodov, prekonal hranicu dvadsiatich gólov v sezóne.

Dnes je zahalený herným útlmom, ktorý podčiarkla skutočnosť, že úvod sezóny strávil v AHL. Na farme hral pritom naposledy v ročníku 2015/16.
Rýchly vzlet, strmhlavý pád

Presuňme sa na chvíľu do sezóny 2016/17. Pánik bol príjemným prekvapením. V Toronte si búchali hlavu o stenu, keď videli jeho produktivitu v Chicagu – veď nazbieral 44 bodov.

Tesne prehral súboj o slovenskú jednotku v bodovaní ligy. Jej líder Tomáš Tatar mal 46 bodov, Marián Hossa zaznamenal 45 bodov.

Pánikov status sa v očiach slovenskej verejnosti rýchlo zmenil z farmára na možnú hviezdu. Lenže na tieto závery bolo zjavne priskoro.

Pánik sa na pomyselnom vrchole udržal do sezóny 2018/19, keď pôsobil v Arizone. Tak aspoň tvrdia body. Potom zažil strmhlavý pád.

Jeho bodový prínos sa sezónu po sezóne znižuje. Po 44-bodovej sezóne mal ročník s 35 bodmi, v nasledujúcom ich získal 33, potom už len 22, pred rokom 13. Dnes má jediný.

Jeho výkony sú nekonzistentné, čo zráža jeho povesť i vyťažovanie. V ostatných rokoch to dokazoval na dennodennej báze.

Aktuálny ročník napriek trom prehrám začal z hernej stránky v drese NY Islanders solídne. Blysol sa prvou asistenciou a patril medzi najaktívnejších a najbojovnejších členov tímu. Individuálne mapy zaznamenávajúce strely, hity, zisky a straty puku uňho nezaznamenali žiaden negatívny bod.
Aktivita Richarda Pánika v zápase s Calgary. (Autor: naturalstattrick.com)
Aktivita Richarda Pánika proti Torontu. (Autor: naturalstattrick.com)
Aktivita Richarda Pánika proti Rangers. (Autor: naturalstattrick.com)

Grafy samy osebe naznačujú, že slovenský útočník nie je tak zlý, ako sa o ňom hovorí. A podľa pokročilých štatistík nejde o náhodné tri dobré zápasy.
Rozporuplné názory

Pohľady na Pánikov prínos v NHL sa v zámorských médiách líšia.

Trebárs Matt O’Leary z webu Eyesonisles.com už v lete tvrdil, že by Islanders mali nechať Pánika na farme a ušetriť tým na platovom strope. Pánik stojí ročne klub 2 750 000 dolárov.

Portál o ňom napísal: „Pánik by mal pravidelne hrávať v AHL a v prípade, že by sa vyskytli početné zranenia, by mohol byť bez problémov povolaný a nastupovať v tretej či štvrtej formácii.“

O’Leary sa nemýlil. Jeho scenár vyšiel do bodky, veď Pánika zavolali až v momente, keď ostrovania prišli o viacerých hráčov pre covid.

Novinár NHL.com Brian Compton zasa označil Pánika za 'kľúčovú posilu'. Navrhol ho zaradiť do tretej formácie k Jeanovi-Gabrielovi Pageauovi a Leovi Komarovovi, ktorý medzičasom odišiel do KHL.
Richard Pánik v drese Islanders. (Autor: TASR/AP)

„Pánik nemá ideálny kontrakt, ale je celkom dobrý útočník do spodnej šestice zostavy, ktorému by mohol sadnúť systém trénera Trotza,“ vyjadril sa o ňom zámorský analytik JFresh.
Všetko fajn, produktivita mizerná

Keď Washington Capitals podpisovali v júli 2019 martinského rodáka, videli v ňom niečo viac ako 'defenzívneho krídelníka'.

Prichádzal dvadsaťosemročný útočník, ktorý dokázal, že so správnymi spoluhráčmi nastrieľa aj dvadsať gólov. Pánik mal povesť nenápadného lídra mužstva Arizona Coyotes. Mal byť v najlepších rokoch, preto mu neváhali ponúknuť štvorročný kontrakt na 11 miliónov dolárov.

Výkony, pre ktoré ho chceli, ale nikdy nenapodobnil.

A tak sa natíska otázka. Potrebujú ho v aktuálnej situácii Islanders?

Mužstvo, ktoré pasujú za favorita na Stanley Cup, začalo veľmi zle. Je podpriemerné v kvantite streleckých pokusov. Inkasuje veľa striel - až 32,8 na zápas. Od horších čísel inkasovaných gólov ho chráni len výborne chytajúci Iľja Sorokin.

Ešte horšie sú na tom Islanders v ofenzíve. Menej gólov strieľa iba Arizona. V šestnástich stretnutiach sa hráči okolo lídra Mathewa Barzala presadili 32-krát.

Ak má niekto zaceliť útočnú impotenciu, sotva to bude Pánik. Ten - ako písal analytik JFresh - "pasuje do Trotzovho systému", ale čisto z toho hľadiska, že je rýdzo defenzívny.

Keďže však obrana v tomto ročníku tečie a útok poľavil, nastal veľký problém. Menej bodov ako Newyorčania má spomedzi tímov Východnej konferencie iba Ottawa Senators.

Cháru a spol. môže hriať aspoň fakt, že doteraz odohrali len šestnásť duelov, oproti väčšine tak majú miernu stratu. Na ich obhajobu treba navyše dodať, že pre stavbu novej haly hrali v úvode ročníka všetky zápasy na ľade súperov.

Ale späť k Pánikovi.

Zmenu jeho herného štýlu datujú pokročilé štatistiky od leta 2019, teda od spomínaného podpisu s Capitals.

Vtedy sa z produktívneho a ofenzívu tvoriaceho útočníka stal skôr defenzívne ladený, zodpovedný, no nevýrazný forvard. Až mu prischla nálepka 'nahraditeľný'.
Pánik sa vo Washingtone výraznejšie nepresadil. (Autor: TASR/AP)

Štatistiku Corsi má Richard Pánik od sezóny 2017/18 zakaždým lepšiu oproti zvyšku tímu, ak nepočítame jeho krátky angažmán v Detroite. Rozdiel je v samotnej početnosti streľby na jednu či druhú bránu.

Kým jeho typológia v drese Chicaga a Arizony sa ukazuje ako jasne ofenzívna (viditeľne vyššia strelecká potencia ako priemer tímu), po odchode do hlavného mesta USA bol dominantný najmä v prevencii streľby na jeho bránku.

V mužstve Islanders sa takisto uviedol vysokými číslami Corsi, ale tentoraz je oproti ostatku defenzívne ladeného celku aktívnejší skôr smerom k súperovej bránke.

Môžeme to považovať za znamenie prichádzajúcej ofenzívnej formy? Na podobné závery je zatiaľ priskoro. Vynášať súdy po troch stretnutiach by nebolo objektívne.

Za zmenou Richarda Pánika môže stáť veľa faktorov – špeciálne dôvera trénerov, rola, do ktorej ho zaradia, a spoluhráči, s ktorými hrá. Akoby prišiel o útočné sebavedomie.

„Vždy ho zrážala istá nedôvera zo strany trénerov. Nie je hviezda, preto ak urobil chybu alebo odohral zlý zápas, boli naňho tvrdší a preradili ho do tretieho-štvrtého útoku,“ myslí si Jindřich Novotný, hokejový komentátor, analytik a bývalý tréner. Richarda pozná, jeho kariéru pravidelne sleduje. „Potrebuje vyriešiť akýsi mentálny blok, keď to urobí, vždy naberie formu. Musí však cítiť dôveru.“
(Ne)závislý od spoluhráčov

Novotný si myslí, že Pánik zažiari, keď si nájde chémiu so spoluhráčmi a môže s nimi dlhodobo nastupovať.

„Napríklad v Chicagu to bolo presne o tom. Hral so žičlivými spoluhráčmi, vedeli, ako s ním spolupracovať, vytvorila sa chémia, prišli body. Ale ani keď predvádzal tieto výkony, nemal neochvejnú pozíciu. Bol žiadaný, a teda sa ho nebáli vymeniť. Opäť si musel zvykať na nové prostredie, novú stratégiu. Verím, že najradšej by bol, keby mohol zostať pod dlhodobou zmluvou v jednom klube.“

V Chicagu našiel miesto, kde sa mu darilo a bol spokojný. Hrával dokonca s kapitánom Jonathanom Toewsom. Tréner mu dôveroval a pravidelne nastupoval v presilovkových formáciách.
Ako hráč Chicaga hrával Pánik s najväčšími hviezdami mužstva. (Autor: TASR/AP)

V početných výhodách zaznamenal v ročníku 2016/17 štyri góly a celkom deväť bodov. Ďalších osemnásť gólov pridal v hre piatich proti piatim.

„Je schopný skórovať z rôznych situácií. Keď sa zdravo nasrdí, dokáže pridať aj fyzickú hru,“ hovoril o ňom Toews. „Pripomína mi Hossu, lebo vie potiahnuť aj ďalších spoluhráčov.“

Z výpovedí ľudí, čo s ním hrali alebo sledujú ho, je zrejmé, že Pánik potrebuje cítiť chémiu. Podľa Mareka Viedenského to však neznamená, že nevie byť lídrom.

„Rišo vie potiahnuť druhých, ale potrebuje aj spätnú väzbu. Trebárs keď vyhral Calder Cup, dosť potiahol Ondřeja Paláta a Tylera Johnsona, ktorí potom urobili výraznú stopu aj v NHL. Hokejovo je na tom vynikajúco, ale občas zrejme nedostáva od trénerov dôveru, akú by mal,“ povedal.

Viedenský bol súčasťou produktívneho útoku s Pánikom a Tomášom Tatarom na juniorských majstrovstvách sveta v roku 2009. Kľúčová formácia dotiahla Slovensko až k štvrtému miestu.
Pánik počas MS juniorov v roku 2009. (Autor: TASR/AP)

Spomenul útok Pánik-Johnson-Palát. Trio mladých pušiek pomohlo Norfolku Admirals, niekdajšej farme Tampy Bay, ku Calder Cupu (trofej pre víťaza AHL, pozn. red.) v roku 2012.

Aj vážený insider Chicaga Blackhawks, Scott Powers, si myslí, že jeho pamätná sezóna v klube bola podmienená rastúcim sebavedomím v kombinácii s výbornými spoluhráčmi.

„V tej sezóne mu to skrátka vychádzalo. Dostal príležitosť ukázať sa a využil ju. Mal veľkú minutáž, strieľal góly a jeho sebavedomie rástlo. Už si presne nevybavím, s kým každým nastupoval, ale pomohli mu aj kvalitní spoluhráči,“ reagoval na otázku Sportnetu.

„Po jeho konci v Chicagu som ho detailnejšie nesledoval, ale viem, že nebol schopný napodobniť svoje výkony. Dokonca aj tu som ho vnímal ako náladového hráča. Bol nestály, jeho výkony boli ako na hojdačke. V niektorých stretnutiach mu chýbalo sebavedomie či správny prístup. Na druhej strane, aspoň si vybojoval pekný kontrakt a zarobil si,“ pokračoval Powers.

Šancu ukázať sa pri dobrých spoluhráčoch dostal aj tentoraz. Dva zápasy za sebou odohral v prvom útoku po boku Mathewa Barzala a Zacha Pariseho. V týchto dvoch dueloch však Isles skórovali len jediný raz.

Takýmto tempom sa vo formácii s najväčšou hviezdou mužstva zrejme dlho neudrží.
Láska k spoluhráčom, nenávisť k novinárom

Kariéru jedného z mála slovenských útočníkov v NHL posledných rokov poznačil exces z apríla roku 2018. Polícia ho zatkla v meste Scottsdale potom, čo v podnapitom stave odmietol po výzve opustiť podnik s názvom Bavvy.

Video z jeho zatknutia zverejnil po asi polroku od incidentu portál TMZ Sports. Dodnes je prístupné na YouTube.
Načítavam video...

Aj za jeho prebratie slovenskými médiami sa nahneval na tunajších novinárov a prestal dávať rozhovory. Pred domácim svetovým šampionátom v roku 2019 nechcel dávať rozhovory vôbec.

„Pánik nebude rozprávať, lebo je na nahnevaný na slovenské médiá. Bude hovoriť až v mix zóne po zápasoch na majstrovstvách sveta, lebo je to povinné,“ uviedol na prvom zraze reprezentácie v Piešťanoch pred vyše dvoma rokmi hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja Peter Jánošík.

Pomohol až dohovor Miroslava Šatana, po ktorom sa Pánik pred médiá postavil. Odpovedal však veľmi stroho.

Hokejistov nevrlý vzťah s novinármi je vo veľkom kontraste s tým, ako sa o ňom vyjadril Marek Viedenský. Opísal ho ako vynikajúceho spoluhráča.

„S ním je to jednoduché, on bol vždy kamarát so všetkými. Ako mladší sme spolu dokonca bývali v izbe a keď bol mimo sezóny v Európe, tak sme sa pravidelne stretávali.“

Či sa zmenil postoj Pánika k novinárom, sa pravdepodobne ukáže o zopár týždňov. Zatiaľ nemá istú miestenku na olympiádu, ale predpokladá sa, že ako hráč NHL má veľkú šancu dostať sa do zostavy.
Predstaví sa Pánik v drese Slovenska na olympiáde v Pekingu? (Autor: TASR/Martin Palkovič)

Fanúšikovia po slabom úvode sezóny začali uvažovať, či by mal, alebo nemal reprezentovať v Pekingu.

„V širšom kádri by nepochybne mal mať svoje miesto. Uvidíme, ako na tom bude zdravotne, dnes, v covidovej dobe, sa nič nedá dopredu predpovedať,“ myslí si Jindřich Novotný.

„Keby sa dostal do výberu, možno by mu to mentálne aj herne prospelo a vedel by sa odvďačiť výkonmi. Nechcem hovoriť nič na sto percent, ale určite si myslím, že patrí medzi hráčov s najväčšou nádejou dostať sa na olympiádu.“

„Je ťažké vyjadriť sa k niečomu takému, keďže každý tréner má inú filozofiu a hľadá typologicky iných hráčov,“ diplomaticky dodal Viedenský. „Niekedy sa do reprezentácie nemusia dostať ani tí najlepší, hoci iný tréner by ich bral všetkými desiatimi.“

Richard Pánik reprezentoval Slovensko na neúspešnej olympiáde v Soči. Naposledy v národnom drese nastúpil na domácich majstrovstvách sveta v roku 2019.