Onkourológ: Pacient odmietol liečbu, lebo si chcel splniť sny. Nestihol to
Profesor Ondruš je európskou kapacitou.


Viktor Kiššimon
editor

Zhruba každý pracovný deň v roku sa jeden slovenský muž dozvie, že má rakovinu semenníka. Vyjadrené v číslach výskytu tohto onkologického ochorenia je Slovensko 6. najhoršie v Európe. „Avšak v súčasnosti na Slovensku okolo 95 percent pacientov prežíva minimálne päť rokov od stanovenia diagnózy nádoru semenníka, bez ohľadu na štádium ochorenia,“ hovorí prednosta I. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave prof. MUDr. Dalibor ONDRUŠ, DrSc.

Koľkým pacientom týždenne oznámite, že majú rakovinu semenníkov?

V našom centre je to asi jeden pacient s príznakmi nádoru semenníka mesačne, ktorého odporučíme na operáciu. Väčšina pacientov však príde z iných nemocníc až po operácii, po odstránení semenníka s novozisteným nádorom. Tak ostáva niekedy až na mne oznámiť nepríjemnú informáciu – máte nádor a vysvetľovať, čo to obnáša.

Ako sa v tej chvíli cítite?

Stále je to otázka citlivého prístupu, nedarí sa mi odosobniť. Každého pacienta, najmä mladého, beriem ako svojho príbuzného, ktorý vkladá do mňa určitú dôveru a čaká pomoc.

Záleží podľa vás na tom, ako podobnú správu lekár podá pacientovi?

Žiaľ, niekedy prichádzajú ku mne pacienti s novozisteným nádorom bez podrobnej informovanosti zo strany rajónneho urológa, resp. dokonca operatéra, ktorý v tom čase ešte nemá všetky potrebné informácie o ochorení.

Potom si treba nájsť čas a porozprávať sa.

Pacient musí vedieť, že aj keď je tu diagnóza nádoru, všetko je otvorené. Treba určiť ešte rozsah ochorenia, najmä pomocou zobrazovacích metód, čo nám napovie, ktorým smerom sa bude uberať ďalšia liečba.

Ako zvyknú pacienti reagovať?

Pri detailnej informovanosti o ďalšom postupe a najmä prejavení nádeje, väčšinou na základe deklarovaných dlhoročných skúseností, že liečba bude úspešná – vtedy reagujú vcelku priaznivo. Často si k takémuto rozhovoru treba prizvať najbližších pacienta, napr. rodičov, partnerky, manželky, prípadne starších súrodencov.

V publikácii o rakovine semenníkov, ktorú ste v roku 2009 vypracovali pre Ligu proti rakovine, uvádzate, že toto ochorenie tvorí jedno percento všetkých zhubných nádorov u mužov a že ročne sa diagnostikuje na Slovensku 220 nových pacientov a ročne naň umrie 10 pacientov. Máte k dispozícii aj aktuálnejšie čísla? Ako sa zmenili?

Posledné epidemiologické údaje z Národného onkologického registra SR o výskyte zhubných nádorov sú, žiaľ, dosť staré - z roku 2012. Vtedy sa na Slovensku registrovalo okolo 280 nových prípadov zhubných nádorov semenníka (čo je asi 1,7 % zo všetkých zhubných nádorov) a umrelo 24 mužov (0,3 %).

Čo je príčinou rastu týchto čísel?

Jednoznačná príčina vzostupu incidencie, nielen tohto typu nádoru, známa nie je. Väčšinou ide o multifaktoriálne príčiny, zmena životného štýlu, stravovacie návyky a iné. Pozorujeme aj familiárny výskyt nádorov semenníka u pokrvných mužských príbuzných, teda otec-syn, či u súrodencov.

Ako je na tom Slovensko z pohľadu európskych či svetových štatistík?

Slovensko má šiesty najvyšší výskyt nádorov semenníka v Európe. Avšak päťročné prežívanie je nad európskym priemerom (93 %).

Časové trendy vývoja tzv. štandardizovanej incidencie tohto ochorenia na Slovensku poukazujú na významný nárast. Napríklad v období rokov 1970-1990 o tzv. priemernú medziročnú hodnotu až šesť percent. V posledných desaťročiach vzrastá už pomalšie.

Ako zistím, že by som mohol mať rakovinu semenníkov?

Najčastejším prvým príznakom nádoru semenníka je postupne sa zväčšujúci obsah mieška, ktorý má na pohmat tuhú konzistenciu, niekedy hladký, inokedy hrboľatý povrch spôsobený uzlovitým zatvrdnutím v semenníku. Táto chorobná zmena nie je väčšinou bolestivá.

Pacient tieto zmeny najčastejšie odhalí náhodne, napríklad pri kúpeli. Niekedy sú prítomné bolesti v podbrušku, vyvolané ťahom zväčšeného semenníka za semenný povrazec s pocitom „ťažkého“ semenníka.

Zriedkavejšie sú to bolesti rôznej intenzity, väčšinou tupé, ale môžu byť aj prudké, vyvolané krvácaním do nádoru.

Ďalším zriedkavým prvým príznakom nádorového ochorenia semenníka je strata libida a neplodnosť. Niektorých pacientov privedú k lekárovi aj nešpecifické príznaky, akými sú nechutenstvo, úbytok na hmotnosti, celková slabosť a únava. To je už prejav pokročilejšieho štádia ochorenia.

Čo je príčinou vzniku rakoviny semenníkov?

Jednoznačná príčina ochorenia nie je známa. Medzi rizikové faktory patria rôzne vrodené anomálie vonkajšieho genitálu, napr. chorobný stav, pri ktorom pred narodením alebo krátko po narodení nedôjde k zostupu semenníka slabinovým kanálom do mieška. Tento stav sa volá retencia testis, kryptorchizmus.

Odporúča sa upraviť polohu semenníka do mieška najneskôr do druhého roku života, najčastejšie operačne. Tým sa zabezpečí zdravý vývoj tejto pohlavnej žľazy.

U jedincov bez korekcie tejto anomálie, prípadne u tých, kde sa korekcia robila až po dosiahnutí 10. roku života, je riziko vzniku nádoru vyššie. Úprava polohy semenníka má už len kozmetický efekt.

Medzi ďalšie rizikové faktory patria úrazy semenníka (napríklad pri cyklistike, motorizme, jazdectve na koni a pod.), zápaly semenníka pri mumpse, hormonálne faktory, profesijná expozícia, ale aj vplyvy vonkajšieho prostredia.

Riziko nádoru semenníka u mužov s poruchami plodnosti je takmer dvojnásobné proti populácii mužov s normálnou plodnosťou, respektíve porucha plodnosti môže mať príčinu v nádore semenníka.

Existuje účinná prevencia?

Keďže ide o multifaktorálne ochorenie, jasná prevencia neexistuje. Odporúčajú sa postupy, ktoré umožňujú zistiť ochorenie vo včasnom štádiu, napr. samovyšetrovanie semenníkov pohmatom, podobne ako u žien samovyšetrovanie prsníkov.

Aké sú rizikové skupiny?

Rizikovou skupinou je predovšetkým mladý vek. Niektoré typy nádorov semenníka sú typické pre detský vek, iné pre vek medzi 20. a 30. rokom života, kedy sa vyskytujú najčastejšie. Posledný vzostup výskytu je v najstarších vekových skupinách, teda vo veku nad 75 rokov.

Je to dedičná choroba?

Dedičnosť nádorov semenníka sa jednoznačne nepotvrdila, existuje však familiárny výskyt, ktorý som už spomínal.

Ako sa nádor semenníka diagnostikuje?

Základným postupom v diagnostike tohto ochorenia je starostlivé vyšetrenie obsahu mieška pohmatom, tzv. palpácia. Nález na miešku sa posudzuje porovnávaním oboch strán mieška, teda oboch semenníkov.

Treba zhodnotiť veľkosť a konzistenciu, prípadne aj citlivosť semenníka. Na spresnenie diagnózy sa odporúčajú rôzne metódy, z ktorých najpoužívanejšou je vyšetrenie ultrazvukom, ultrasonografia.

Aké sú spôsoby liečby a prognózy vyliečenia?

Konečnou diagnostickou a základnou liečebnou metódou je operačná revízia semenníka z prístupu v príslušnej slabine a následné jeho chirurgické odstránenie, tzv. orchiektómia. Podrobným mikroskopickým vyšetrením určí patológ typ a lokálny rozsah nádoru.

Potom nasledujú zobrazovacie vyšetrenia, najmä vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT), ktoré zisťujú prítomnosť metastáz, teda rozsah a šírenie nádoru do okolitých či vzdialených orgánov.

V súčasnosti nádory semenníka, ktoré sú lokalizované len na semenník, bez prítomnosti metastáz, ktorých je väčšina, nevyžadujú žiadnu ďalšiu liečbu, len dlhodobé sledovanie.

U pacientov, kde sa zistia zväčšené lymfatické uzliny v oblasti brucha, prípadne vzdialené metastázy, napríklad v pľúcach, či v pečeni, nastupuje chemoterapia, ktorá môže byť aj v týchto prípadoch úspešná. Niektorí vyžadujú po skončení chemoterapie chirurgické odstránenie zvyškových metastatických ložísk, či už v bruchu, v pľúcach, v pečeni alebo v iných lokalizáciách.

V súčasnosti na Slovensku vyše 90 percent pacientov prežíva minimálne päť rokov od stanovenia diagnózy nádoru semenníka, bez ohľadu na štádium ochorenia.

Existuje aj umelá náhrada semenníka, ktorú muži používajú najmä z psychologického hľadiska. Koľko percent pacientov si ju nechá vložiť do mieška?

Niektorí pacienti vyžadujú implantáciu tzv. testikulárnej protézy, u nás je však toto percento nízke. Väčšinou sa zamerajú viac na vyliečenie ako na kozmetický efekt.

Ja som rok odkladal kontrolu so zväčšeným semenníkom. A vy ste mi od srdca otcovsky vynadali, ako som mohol dopustiť, aby narástol až do takej veľkosti. Nádor mal v priemere sedem centimetrov. Je možné, že keby som k vám prišiel skôr, nebol by nádor zhubný? Mám mať dôvod na výčitky?

Aj keby ste prišli hneď na druhý deň po zistení problému, nádor by bol stále zhubný. Na tom by sa nič nezmenilo. Avšak vo vašom prípade môžeme hovoriť skôr o veľkom šťastí, že sa počas toho dlhého obdobia, čo ste odkladali návštevu lekára, nevytvorili metastázy. A možno, keby ste prišli skôr, tak by váš stav nevyžadoval po odstránení semenníka žiadnu ďalšiu liečbu.

Zákernosť tohto ochorenia spočíva v tom, že je spočiatku nebolestivé. Časť pacientov vníma zväčšenie semenníka ako určitý prejav mužnosti, mužskosti a odmietajú vyhľadať lekára.

Niekedy bývajú pozitívnym stimulom pre takto nezodpovedných a hazardujúcich pacientov ich partnerky, priateľky, manželky, ktoré ich presvedčia, aby navštívili lekára a zistila sa príčina tejto „mužskosti“.

Aká je pravdepodobnosť, že sa nádor objaví aj na druhom semenníku?

Väčšina nádorov semenníka sa vyskytuje jednostranne, pričom dominuje pravá strana. Obojstranný výskyt sa pozoruje v rozmedzí jeden až osem percent.

V posledných rokoch sa popisuje dlhší časový interval do manifestácie druhého nádoru, čo sa vysvetľuje zavedením nových terapeutických postupov, zlepšením prežívania pacientov a tým dožitia sa manifestácie nádoru v druhom semenníku.

Pacienti po odstránení oboch semenníkov vyžadujú dlhoročnú hormonálnu substitúciu mužského pohlavného hormónu, testosterónu, väčšinou v injekčnej forme v trojmesačných intervaloch.

Prvýkrát som mal rakovinu semenníka v roku 2002. Po operácii som strávil v nemocnici týždeň. Keď sa mi v roku 2013 rakovina vrátila, domov ma pustili už na druhý deň po operácii. Čo všetko a ako rýchlo sa zmenilo v liečbe?

V súčasnosti pozorujeme na urologických oddeleniach väčší nápor na lôžka, keďže sa v mnohých nemocniciach redukoval počet lôžok. Pacienti po ľahších operačných výkonoch sa prepúšťajú do domáceho doliečenia oveľa skôr a až na príslušnej ambulancii sa po siedmich až desiatich dňoch skontroluje operačná rana a vyberú stehy.

Ďalším dôvodom pre krátkodobý pobyt v nemocnici môže byť aj menšie riziko získania tzv. nozokomiálnej infekcie.

Ako často je nutná po operácii liečba rádioterapiou a chemoterapiou?

V súčasnosti sa rádioterapia po operácii semenníka používa už len zriedkavo, chemoterapiu vyžaduje asi 40 % pacientov. Jednak je to tzv. zaisťovacia liečba, ktorou sa vyliečia možné mikrometastázy a jednak je to liečba metastatického ochorenia.

Ak sa zobrazovacím vyšetrením po skončení chemoterapie zistia zvyškové, tzv. reziduálne ložiská metastáz, treba ich chirurgicky odstrániť.

Čo sa stane s telom muža, keď príde o semenník či oba?

Odstránenie jedného semenníka väčšinou nespôsobuje mužovi žiadnu zmenu. Druhý semenník preberá hormonálnu funkciu aj za ten odstránený. Je to len určitý negatívny kozmetický efekt.

U väčšiny mužov ostáva zachovaná aj plodnosť.

Ak muž príde o oba semenníky, plodnosť sa samozrejme stratí. Potrebná je hormonálna, tzv. androgénová substitúcia, dopĺňanie testosterónu.

Nedostatok testosterónu prináša nielen pokles sexuálnej, ale aj fyzickej výkonnosti a mentálnej vitality. Testosterón ovplyvňuje aj stav svalstva a pohybovej sústavy. Jeho nedostatok alebo príliš nízka hladina so sebou prinášajú úbytok svalovej hmotnosti, pribúda naopak telesný tuk a to najmä v oblasti pásu.

Rastie tiež riziko depresie a úzkosti. Časť pacientov s nedostatkom testosterónu má zníženú hustotu kostí, tzv. osteopéniu, ktorá môže vyústiť do osteoporózy. Preto pacientom s týmto nádorovým ochorením v pravidelných intervaloch vyšetrujeme hladinu testosterónu v krvi a podľa potreby dopĺňame, aby sme sa vyhli spomínaným prejavom nedostatku testosterónu.

Je človek po rakovine semenníkov náchylnejší na iný druh rakoviny alebo nejaké iné závažnejšie ochorenie?

Nepovažoval by som to za vyššiu náchylnosť. Väčšinu pacientov sledujeme v našom centre dlhodobo, resp. doživotne, robíme im aj iné vyšetrenia, rôzne nádorové markery, zobrazovacie vyšetrenia, pri ktorých sa môže odhaliť aj ďalšie závažnejšie ochorenie, niekedy aj nádor.

Najčastejšie sme zistili rakovinu prostaty, obličky, či tzv. kolorektálny karcinóm. Benefitom tohto sledovania je teda odhalenie tzv. sekundárnych malignít v skoršom štádiu.

Po zistení rakoviny semenníka odporúčate pacientom, aby si nechali odobrať spermie a uložili ich v spermobanke. Viete koľko pacientov túto službu využíva?

Pacientom sa ešte pred odstránením semenníka môže ponúknuť tzv. kryoprezervácia spermií. Po chemoterapii túto službu neodporúčame, nakoľko kvalita aj kvantita spermií môže byť liečbou väčšinou dočasne negatívne ovplyvnená.

U pacientov s podozrením na nádor v druhom semenníku vyšetrujeme pred rozhodovaním o rozsahu operácie hladinu testosterónu. Ak ide o malý nádor a hladina testosterónu je v norme, prichádza do úvahy aj resekcia časti semenníka s nádorom, tzv. parciálna orchiektómia.

Mnoho párov neustojí situáciu, že nemôžu splodiť vlastné dieťa. Zároveň dostane muž strach nadviazať vzťah, pretože sa obáva reakcie partnerky, keď zistí, že tam dole niečo chýba. Máte prehľad, koľko pacientov musí po čase vyhľadať psychologickú pomoc?

Časť pacientov má už založenú rodinu po odstránení prvého semenníka a prípadnej následnej liečbe a netúžia po ďalšom potomstve. Teda v čase odstránenia druhého semenníka sú už vyrovnaní so situáciou, že nebudú mať vlastné deti. Avšak aj v tomto čase možno využiť zamrazené spermie v spermobanke.

Psychologicky náročné obdobie vyžaduje veľmi citlivý prístup zo strany blízkeho okolia pacienta, najmä mladého muža. Myslím si, že dôkladná informovanosť je veľmi dôležitá. Žiaľ, poznal som aj pacientov, ktorých v ťažkom období opustila partnerka.

Mal som pacienta, ktorý odmietal život zachraňujúcu liečbu, lebo si chcel splniť nejaké životné sny, napr. cestu okolo sveta. Žiaľ, nedožil sa jej.

Preto si myslím, že presvedčovanie o potrebe liečby aj za pomoci blízkych, rodiny a priateľov pacienta je veľmi dôležitá. Ak sa to nedarí, čas beží v neprospech pacienta, treba konzultovať psychológa.

Movember je každoročná charitatívna kampaň, ktorá má zvyšovať povedomie o mužských chorobách. Patrí medzi ne aj rakovina prostaty. Ako sa vyvíjajú čísla ohľadom tejto choroby?

Karcinóm prostaty predstavuje v súčasnosti závažný medicínsky a tým aj celospoločenský problém. Ide o najčastejšiu urologickú malignitu u mužov. Dlhodobý trend celosvetového nárastu incidencie sa pripisuje aj vysokému a postupne sa predlžujúcemu veku populácie, najmä vo vyspelých krajinách sveta.

Slovensko sa v celosvetových odhadoch zaraďuje ku krajinám so stredne vysokými hodnotami incidencie karcinómu prostaty. Predikcie výskytu tejto malignity naznačujú, že v krátkej budúcnosti bude karcinóm prostaty najfrekventovanejší spomedzi všetkých zhubných nádorov u mužov na Slovensku.

U nás sa zaznamenáva signifikantný nárast štandardizovanej incidencie ochorenia - z hodnôt 14,5/100 000 v roku 1980 na 50,1/100 000 v roku 2012. V posledných rokoch až o 6,7 percent medziročne. V roku 2012 to bolo okolo 2 000 nových prípadov karcinómu prostaty na Slovensku, čo predstavovalo okolo 12 percent zo všetkých zhubných ochorení u mužov.

Nízka fatalita tejto malignity spôsobuje, že veľa mužov prežíva viac rokov od stanovenia diagnózy. Odhad celosvetovej päťročnej prevalencie v roku 2012 je 3,8 milióna chorých, čo predstavuje najprevalentnejší nádor u mužov vôbec. A to práve prináša so sebou mnoho celospoločenských problémov, ktoré treba riešiť. Jednou z možností je práve kampaň Movember.

Ste aj vysokoškolský pedagóg, profesor na lekárskej fakulte. Majú študenti záujem o odbor urológia či urologická onkológia?

Záujem určite je, avšak súvisí so stavom slovenského zdravotníctva. Na prednáškach, stážach, či seminároch prejavujú naši poslucháči veľký záujem aj o problematiku urologických nádorových ochorení, pri ktorých sa v posledných rokoch dosiahol aj u nás veľký pokrok v diagnostike i liečbe.

Máte aj pokračovateľov vo vašom odbore?

Na Národnom onkologickom ústave vyrástol v priebehu posledných rokov mladý, mimoriadne odborne zdatný tím pod vedením súčasného prednostu tamojšej onkologickej kliniky prof. MUDr. Michala Mega, DrSc., ktorý sa stal aj medzinárodne uznávaným vedcom-onkológom a intenzívne sa venuje aj problematike nádorov semenníka.

Veľa sa diskutuje o reforme zdravotníctva. Čo by tomu slovenskému pomohlo najviac?

V časoch covidovej pandémie odchádza množstvo lekárov i personálu do dôchodku. Veľa lekárov odchádza pracovať do zahraničia. Nie pre covid, ale pre nepriaznivé podmienky v nemocniciach.

Navyšovanie počtu študentov na lekárskych fakultách nám nepomôže, pretože pomaly ich ani nie je kde učiť a ani ich nemá kto vzdelávať.

Ako to myslíte?

Niektoré kliniky v Bratislave, ktoré sú nevyhnutné pre výučbu budúcich lekárov, sú zlučované. Došlo k redukcii lôžok a mnohokrát sú pacienti v takom stave, že nie je vhodné k nim vodiť študentov.

Zároveň odchodom lekárov strácame aj pedagógov. A nám trvá okrem štúdia medicíny, ďalších minimálne päť až desať rokov, kým vyškolíme novú mladú generáciu kvalitných odborníkov, ktorí by boli ochotní pôsobiť aj ako pedagógovia na fakulte.

Vidíte ešte nejaký problém?

Uvažuje sa o zatváraní niektorých nemocničných zariadení, spomína sa nemocnica na Kramároch i tzv. staromestská nemocnica na Mickiewiczovej. Viaceré kliniky sú jedinečné svojho druhu aj v rámci Slovenska a to nielen z hľadiska personálneho, ale aj prístrojového vybavenia. Nemožno ich rušiť bez adekvátnej náhrady.

Slovenskému zdravotníctvu, najmä bratislavskému, podľa môjho názoru pomôže postavenie bratislavskej univerzitnej nemocnice na Rázsochách, kde by mohli medici získavať praktické vedomosti pri lôžku pacienta.

Študenti by boli motivovaní pôsobiť v modernej nemocnici, s klinikami so špičkovým technickým i personálnym odborne zdatným vybavením. Tak by sa zvýšila kvalita výchovy budúcich lekárov, ktorí by po skončení štúdia ostali pracovať doma v prospech slovenského zdravotníctva a slovenských pacientov.

Movember
Movember je každoročná charitatívna genderovo zameraná akcia. Jej účelom je získanie finančných prostriedkov a zároveň zvyšovanie povedomia o zdraví mužov.

Zvláštna pozornosť je venovaná podpore zdravého životného štýlu mužov a osvete v oblasti mužských chorôb, akými sú rakovina semenníkov a rakovina prostaty.

Ďalším cieľom akcie je upozorniť na problematiku duševného zdravia a samovrážd.

Názov charity vznikol zložením dvoch anglických slov: fúzy (moustache) – ako typicky mužský znak – a november.

Každoročná celosvetová akcia je viditeľná už na začiatku novembra, keď sa muži oholia a do konca mesiaca si nechajú rásť fúzy.

Jej cieľom je zvýšenie povedomia o mužských ochoreniach. Dôraz sa kladie na včasnú diagnostiku rakoviny semenníkov najmä u mladých mužov. Veľmi si môžu pomôcť aj sami pravidelným samovyšetrenám.

Starším mužom sa doporučuje pravidelná kontrola prostaty.

Prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
lekár -urológ, onkológ, vedec, vysokoškolský pedagóg,
jeden z vedúcich predstaviteľov slovenskej i európskej urológie v problematike urologickej onkológie - najmä nádorov semenníkov,
prednosta I. onkologickej kliniky LF UK a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave,
garant doktorandského štúdia, habilitačného konania a konania na vymenovanie profesorov v odbore Onkológia na LF UK v Bratislave,
člen Vedeckej rady LFUK v Bratislave, člen špičkového vedeckého tímu „translačný výskum onkologických ochorení“ na LFUK v Bratislave.
okrem prednášok v rámci pregraduálneho i postgraduálneho štúdia na LFUK prednáša na početných vedeckých konferenciách a kongresoch doma a v zahraničí.
je autorom vyše 400 domácich i zahraničných knižných aj časopiseckých publikácií zameraných najmä na onkologickú urológiu s viac než 1250 ohlasmi v medzinárodných citačných databázach.
je aktívnym členom redakčných rád viacerých domácich i zahraničných vedeckých časopisov.
ocenenia: Ceny odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti za najlepšiu publikáciu roka (17x), prémia Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru (2x), strieborná medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (2003), bronzová medaila LF UK v Bratislave (2003), strieborná medaila LF UK v Bratislave (2013), zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (2018).
je čestným členom viacerých domácich i zahraničných odborných spoločností: European Asscociation of Urology, EORTC - Genitourinary Group, European Germ Cell Cancer Consensus Group - člen skupiny expertov, New York Academy of Sciences.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22789716/onkour ... w_hlav_spr

Ľudia odmietajúci očkovanie proti covidu nepredstavujú jednoliatu skupinu. Škála dôvodov a strachov je pestrejšia, než sa môže zo správ o extrémnych prípadoch zdať.

Prvé zmapovanie v Česku teraz urobili psychológovia spolupracujúci s vedeckou skupinou BISOP.

Časté argumenty rozdelili do siedmich skupín a navrhli, ako s ich zástancami komunikovať. Prinášame príbehy neočkovaných aj pohľad psychológa – spoluautora výskumu.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Príliš často sú informácie protichodné

Tridsiatnička Tereza hneď na začiatku podotýka, že sa nepovažuje za antivaxera alebo nezodpovedného sebca – dodržiava opatrenia, pravidelne sa spolu s celou rodinou necháva testovať a vlani sa s mužom a synmi presunula na chalupu. Dôveruje medicíne, pochádza z lekárskej a vedeckej rodiny a dáva očkovať seba aj svoje deti.

Vakcínu proti covidu ale zatiaľ nemá v pláne. Je totiž tehotná a gynekológ jej očkovanie neodporučil. „Argumentoval tým, že zatiaľ nepozná dlhodobé dosahy vakcíny na dieťa. Tiež sa nevie, koľko dávok bude ešte potrebných. Ide mi hlavne o to, aby som neublížila dieťaťu,“ dáva nahliadnuť do svojich úvah.

„Pred chorobou mám rozhodne veľký rešpekt, nemyslím si, že je to nejaká chrípočka. Rovnako aj následky. Ale zneisťuje ma, že počas tehotenstva sa odporúča vyhýbať sa bylinkám, kofeínu, na bolesť v krku vám v lekárni s bruchom nepredajú ani Orofar, nenechajú vás zaočkovať sa proti tetanu, ale teraz by ste mali ísť počas deviatich mesiacov tehotenstva na tri vakcíny, ktoré sú tu rok,“ vysvetľuje mladá žena svoje obavy.

Navyše má odmala neurologické a imunologické problémy. Spomína, že keď sa v Česku začalo očkovať proti covidu, práve sedela u svojej alergologičky. „Každé dve minúty jej drnčal telefón. Ona len odpovedala, že nedokáže odpovedať, či sa má pacient dať zaočkovať, pretože SÚKL informácie o zložení vakcíny neposkytuje,“ hovorí. Naráža tým na ďalší zo zdrojov svojej nedôvery: zmätok v informáciách aj v covidových opatreniach.

Od svojich lekárov však zatiaľ nedostala ani žiadne potvrdenie o tom, že by vakcínu nemala dostať. „Bolo mi povedané, že nie je žiaduce vydávať takéto potvrdenia. Hoci nepodporujú, aby som sa teraz dala zaočkovať, papier mi nikto nevystaví,“ dodáva. Teraz je však presvedčená, že skôr ako po šestonedelí sa zaočkovať nenechá.

Ale stále zvažuje možné riziká. „Môže sa stať, že sa nakazím a neprežijem. Ale to sa môže stať aj s vakcínou. Človek dnes nevie, odkiaľ čerpať, pretože informácií sa valí príliš veľa a často sú protichodné,“ vraví.

Postoj odborníkov a autorít k očkovaniu tehotných sa ale v posledných mesiacoch pomerne vyjasnil. Prvotná zdržanlivosť sa preklopila do urgentného odporúčania, aby sa tieto ženy zaočkovať dali. Patria totiž do skupín, ktorým pri nákaze hrozí horší priebeh ochorenia, a česká vakcinologická aj gynekologická a pôrodnícka spoločnosť preto očkovanie jasne odporúčajú bez ohľadu na týždeň tehotenstva.
Problémom je nastavenie opatrení

Nejde iba o tuzemské rady. Na vakcináciu tehotné ženy vyzýva napríklad aj popredná americká zdravotnícka autorita Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) alebo britský Národný zdravotný inštitút (NHI).

Poukazujú na množstvo tehotných s ťažkým priebehom ochorenia, väčšiu nákazlivosť a prudkosť prevládajúceho vírusového variantu delta aj na množiace sa informácie o bezpečnosti vakcíny. Podľa expertov zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by vakcína proti covidu ohrozila plod. Ochorenie matky covidom pre jeho vývin naopak rizikové byť môže.

Čo keby Tereze niekto ukázal práve dáta porovnávajúce rozdiel medzi rizikom, ktoré pre tehotné predstavuje covid, na jednej strane a očkovanie proti nemu na strane druhej?

„Nebránila by som sa preštudovaniu. Z pohľadu dlhodobého vplyvu na plod vám ale dáta zatiaľ nikto nedá. A to ma trápi. Kto mi zaručí, že po vakcíne nebude mať dieťa napríklad imunologické problémy? Kým nebudem o bezpečnosti vakcíny presvedčená, budem očkovanie odkladať,“ hovorí žena, ktorá sa snaží sledovať rôznych odborníkov.

Aj keby sa na tlačovej konferencii vedľa seba postavilo desať lekárov a vyzvali tehotné ženy, aby sa išli dať zaočkovať, nebude to pre Terezu dostatočne pádny dôvod. „Sú to stále cudzie dáta, cudzí ľudia a rozhovory. Vnímate ich, ale neviete, nakoľko je to pravdivé. Úplne rovnako totiž nájdete iných desať doktorov, ktorí vám budú tvrdiť presný opak. Primárne sa teda snažím dôverovať lekárom, ktorí ma majú v starostlivosti a minimálne poznajú moju osobnú anamnézu – alergológ, neurológ, gynekológ… A mne doteraz nikto z nich nepovedal: choďte sa dať očkovať,“ upozorňuje Tereza.

Ilustratívne skupiny neočkovaných podľa mapovania psychológov spolupracujúcich s BISOP-om:

1. Neverím v kvalitu či funkčnosť dostupných vakcín proti covidu-19.
2. Nie som v rizikovej skupine a covidu sa nebojím.
3. Očkovaniu z princípu nedôverujem (odmietam západný prístup medicíny).
4. Mám odpor k nátlaku, prekáža mi upieranie slobody, manipulácia.
5. Covid som prekonal a mám prirodzenú imunitu.
6. Myslím, že nejde o zdravie, ale niečie záujmy.
7. Vakcináciu mi z rôznych dôvodov neodporučil lekár (a nejde len o kontraindikácie).

Zároveň ju hnevá aj tlak na neočkovaných. „Očkovať by sa mal človek kvôli ochrane svojho zdravia. A nie preto, aby som mohla odprevadiť svojho dvojročného syna na kurz plávania. Potom, čo sa prestali uznávať testy, sme prišli o všetky krúžky,“ opisuje.

Nastavenie opatrení označuje za najväčší problém tohtoročnej jesene. Hlavne výnimku z testovania pre očkovaných, ktorí vďaka nej mohli chodiť do práce aj napriek tomu, že mali doma príbuzných s covidom.

„Štve ma, ako sú nastavené opatrenia a ako je spoločnosť úmyselne rozdeľovaná. A možno by som sa menej bála rizík očkovania, keby existovala jednota a hlavne pravdivosť informácií. Viem, že aj vláda to nemala ľahké, ale vyvolávať v ľuďoch obavy, stres a nedôveru je to posledné, čo po takmer dvoch rokoch žitia v strachu potrebujeme,“ dodáva.
Lekári tiež chodia na Facebook a čítajú noviny

Českí psychológovia spolupracujúci s odbornou skupinou BISOP (Centrum pre modelovanie biologických a spoločenských procesov), ktorá radí, ako postupovať proti pandémii, by Terezu medzi ľuďmi odmietajúcimi očkovanie zrejme priradili do siedmej skupiny označenej ako „vakcináciu neodporučil lekár“.

„V ideálnom svete by ľudia so zdravotnou kontraindikáciou boli jedinými nezaočkovanými. Bohužiaľ, v tejto skupine sú aj pacienti lekárov, ktorí sú sami odporcami očkovania a nerozlišujú dobre svoj osobný postoj od odborného,“ konštatujú psychológovia pri svojom mapovaní jednotlivých skupín.

Odporúčajú štátu či odborným zoskupeniam, aby sa na tieto skupiny lekárov zamerali. „Lekári sú ľudia, ktorí si rovnako ako ostatní vyberajú zdroje informácií a majú svoje osobné úzkosti. Ani ich lekárska erudícia ich pred hoaxmi nechráni. Komunikácia by mala byť vedená formou odborných školení napríklad cez Českú lekársku spoločnosť,“ navrhujú experti.

„Už sa celkom vie, ako vakcíny fungujú,“ upozorňuje klinický psychológ Jan Kulhánek, spolupracovník BISOP-u a spoluautor výskumu. „Praktici nemusia mať kapacitu dovzdelávať sa a sú to ľudia podliehajúci rovnakým tlakom ako my všetci. Keď sme ešte pred covidom skúmali, ako funguje manipulácia vo verejnom priestore v súvislosti so sociálnymi sieťami a politikou, ako jedna riziková skupina sa ukázali vysokoškoláci s odbornosťou, kam konšpiračná téma patrí,“ podotýka okrem toho Kulhánek.

Čím to je? „V istom veku hrozí, že zastavia kritické myslenie a podľahnú istote, že im sa nemôže stať, aby ich niekto zmanipuloval. Stratia ostražitosť a môžu spadnúť do konšpiračných pascí,“ upozorňuje.

Tehotné ženy však medzi nezaočkovanými predstavujú špeciálnu kategóriu – rozhýbať sa k vakcíne ich často stojí dlhé zvažovanie a študovanie. A aj keď už sú odhodlané ísť, môžu v cieľovej rovinke naraziť. Svedčí o tom napríklad nasledujúci príbeh z Prahy.

Po konzultácii so svojimi lekármi sa žena rozhodla prekonať obavy a začiatkom decembra vyrazila do očkovacieho centra vo svojej mestskej časti. Tam ale vakcínu nedostala s vysvetlením, že je tehotná a mala by predložiť odporúčanie na očkovanie od svojho gynekológa.

„Takýto prístup nalomil vôľu mojej ženy dať sa zaočkovať,“ opísal Deníku N jej muž. „Vyhodnotila si to ako znamenie, že sa skrátka očkovať nemá.“

Na infolinke spomínaného očkovacieho miesta sa ku konkrétnym prípadom nechceli vyjadrovať. „Očkovanie je dobrovoľné, takže pokiaľ sa naň klientka prihlási, predpokladáme, že má postup od gynekológa stanovený. Odporúčame obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý očkovanie odporučí, potvrdí, alebo povie riziká, a podľa toho sa klientky objednajú, alebo nie. Rozhodnutie je na lekárovi a na klientke,“ opísala prístup očkovacieho centra zamestnankyňa kliniky.
Moje telo to zvládne

Samostatnú skupinu tiež predstavujú ľudia, ktorí chorobu už prekonali a veria, že sa ich telo s prípadnou ďalšou nákazou dokáže popasovať. Ako napríklad päťdesiatnička Zdeňka zo Svitavska.

Covid aj s manželom prekonali tento rok v marci, a to so všetkým, čo k tomu patrí: mala desaťdňové horúčky, kašeľ aj ďalšie príznaky. „To je pre mňa zárukou, že organizmus sa s vírusom vie vyrovnať a bude to vedieť aj v budúcnosti. Navyše mám niekoľkonásobné autoimunitné ochorenie a nevidím dôvod, prečo dráždiť imunitný systém, keď si s tým poradil,“ vysvetľuje.

Že covid prekonala v čase, keď sa ešte nemusela rozhodovať medzi vakcínou a rizikom ochorenia, považuje za šťastie, hoci to pre ňu aj jej manžela s cukrovkou a zvýšeným krvným tlakom bolo náročné.

Jej polročná ochranná lehota, keď sa mohla preukazovať prekonaním choroby, už ale uplynula. Ide o minimálnu dobu, počas ktorej človeka podľa vedeckých poznatkov a stanovísk autorít pred opätovným ochorením chráni imunita.

Zdeňka nechce brať vec na ľahkú váhu, a tak si necháva opakovane merať hladinu protilátok. Tá jej v poslednom čase vzrástla, čo môže byť reakcia organizmu na opätovné stretnutie s vírusom, ako jej vysvetlili laboranti.

Experti ale upozorňujú, že protilátky tvoria iba časť imunitnej ochrany proti koronavírusu, ďalšou zložkou je napríklad bunková imunita. Odborníci po celom svete zatiaľ nemajú jasno v tom, aká hladina protilátok človeka spoľahlivo ochráni a ako protilátky uznávať.

„Aj keby som ich nemala – pretože viem, že nie sú jediné určujúce –, myslím si, že aj moja ďalšia imunita je po príznakovom stretnutí s vírusom dostatočná,“ verí Zdeňka.

Svoje rozhodnutie neponáhľať sa s očkovaním vysvetľuje aj tým, že podľa štatistických údajov nekončia opätovne nakazení ľudia na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Okolo oficiálnych štatistík ale stále panujú nejasnosti.

Ľudia z komunity zaoberajúcej sa analýzou dát v polovici novembra odhalili, že Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) vo svojich reportoch chyboval a zverejňoval tabuľky s počtom ľudí s reinfekciou v nemocniciach nie podľa ich aktuálneho množstva, ale podľa toho, koľko ich daný deň v nemocniciach pribudlo. A v neposlednom rade – dáta kolujúce po internete nezohľadňujú veľkosť skupiny v populácii, čo je štatistická chyba.

Nedávno ale ÚZIS zverejnil nové informácie, ktoré poukazujú okrem iného na to, že ani prekonanie choroby nemusí človeka ochrániť natoľko, že už sa s covidom nedostane do nemocnice.

„Takéto prípady preukázateľne existujú: z 18 997 preukázaných reinfekcií ich skončilo v nemocniciach 1 600, 134 prípadov dokonca na JIS-ke,“ informovala Česká televízia s tým, že ide o ľudí, ktorým vyšiel pozitívny test najmenej 60 dní po poslednom pozitívnom teste.

Kým však nie je očkovanie povinné, nezháňa Zdeňka žiadne potvrdenie o tom, že by ho nemohla podstúpiť. Existujúce obmedzenia pre zaočkovaných jej zatiaľ život príliš nekomplikujú, opatrenia dodržiava a s ľuďmi sa aj tak stretáva v súkromí. „Občas mi je ľúto, že niekam nemôžem ísť, ale hovorím si, že asi mám byť doma, je čas adventu, máme vstúpiť sami do seba,“ hovorí.

Vážne zvažovať očkovanie ju prinútila až ťažká operácia jej otca. „Bála som sa, že keby sa jeho stav vyvíjal zle, nemuseli by ma pustiť do nemocnice, aby som sa s ním rozlúčila. To by nás oboch veľmi mrzelo,“ opisuje Zdeňka. Jej otec už je z nemocnice doma a ona tento možný dôvod na očkovanie označuje síce za jediný, ktorý zvažovala, ale pritom stále zlý. „Správne by som mala predsa podstúpiť očkovanie preto, aby som zabránila ťažkému priebehu choroby,“ premýšľa nahlas.

„Stále čakám, kedy niekomu dôjde, že tu ten vírus už bude navždy. Nech je pre vysoko rizikových benefit, že sa môžu raz za pol roka preočkovať, vrátane možných nežiaducich účinkov,“ myslí si. Sama ale zatiaľ pre seba dostatok výhod očkovania nevidí, vrátane kolektívnej imunity – poukazuje na to, že aj v krajinách s vysokou zaočkovanosťou, ako je napríklad Portugalsko, sa zavádzajú nové reštrikcie. Dáta však ukazujú, že záťaž nemocníc a množstvo úmrtí je tam menšie.

Navyše sleduje protichodné názory aj u odborníkov, ktorých považuje za špičky v odbore. „Aby som sa nechala presvedčiť na očkovanie, muselo by to byť od skutočnej kapacity v oblasti imunológie alebo vakcinológie, ktorej verím. Rozhodne nie od politikov,“ hovorí Zdeňka, ktorá sa pozerá jednak na oficiálne informácie ministerstva a ÚZIS, ale aj na odborníkov z expertných skupín, ako je napríklad MeSES, združenie SMIS, ktorého postoje sú od oficiálnych väčšinou odlišné, alebo napríklad imunológa Jiřího Šinkoru, známeho postojom, že očkovať by sa mali len rizikoví ľudia.

Prekáža jej, ako sa téma očkovania spolitizovala. Rozčúlilo ju napríklad vyhlásenie ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha o tom, že zažívame epidémiu neočkovaných. Alebo kampaň zobrazujúca ľudí v ťažkom stave s covidom v nemocniciach.

„My nepotrebujeme strašenie – poznám ľudí, ktorí pol roka nevychádzajú z domu. Je potrebné informovať, hoci aj o negatívnych účinkoch. Niekomu ale vyhovuje ukázať na celú skupinu zlých, ktorí sa nedali zaočkovať. To predsa nemôžeme,“ myslí si Zdeňka, ktorá sa stotožňuje hneď s troma skupinami ľudí odmietajúcimi očkovanie, vymedzenými psychológmi z BISOP – nedôvera v kvalitu vakcín, odpor k nátlaku a patrí k tým, čo covid prekonali a cítia sa chránení.
„Nepracuje sa tu so strachom“

Aby posledná spomínaná skupina zvážila očkovanie, navrhujú psychológovia pristupovať k týmto ľuďom partnersky, zrozumiteľne odovzdávať rôznou formou informácie, že očkovanie ich schopnosť chrániť sa pred nakazením ešte posilní. Že sa s prirodzenou imunitou vhodne dopĺňa.

Psychológovia túto skupinu opisujú ako rôznorodú, keď ide o o vzdelanie a sociokultúrne zaradenie. „Spoločným rysom sa zdá byť väčšia nedôvera v zdravotníctvo,“ píšu autori. Časté psychologické nastavenie opisujú ako kombináciu pocitu osobnej výhry nad chorobou a obranu pred úzkosťou selektívnym výberom informácií.

„Pripustiť si, že prekonaním choroby nie som z obliga, by znamenalo znovu prežívať neistotu. Preto zaujmem postoj bezpečnej imunity, opretý o selektívny výber informácií z médií,“ charakterizujú psychológovia.

Ľudia, ktorí stále váhajú s očkovaním, často spomínajú ako dôvod strach, ktorý niekedy môže byť aj oprávnený.

„Mám vo svojej rodine skúsenosť s vážnymi vedľajšími účinkami po očkovaní,“ zveruje sa napríklad dvadsaťsedemročná Veronika. „Očkovaniu a vede v princípe verím, ale jednoducho sa bojím. Mám pocit, že s nejakým do istej miery oprávneným strachom sa tu vôbec nepracuje. Keď je tento problém v rodine, pred očkovaním vám len poprajú veľa šťastia,“ opisuje Veronika z vlastnej skúsenosti.

„Rovnako ako existujú deti, ktoré zomreli na covid alebo jeho dôsledky – je ich málo, ale sú –, tak sú ľudia, ktorým by bolo dnes lepšie, keby sa očkovať nedali – je ich málo, ale sú. A vymáhanie očkovania mi príde k ich rodinám a okoliu podobne necitlivé, ako keď niekto povie, že covid deti nijako neohrozuje,“ opisuje žena, ktorú nakoniec spoločenské rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými po dlhom vnútornom boji prinútilo ísť sa dať zaočkovať.

Čo teda robiť s nedostatočnou dôverou v kvalitu alebo funkčnosť dostupných vakcín, ktorú má Zdeňka a spolu s ňou množstvo ďalších neočkovaných? „Kľúčovou stratégiou je komunikácia rizík založená na dátach,“ popisujú psychológovia.

„Napríklad, že hoci bola vakcína vyvinutá rýchlo, otestovaná bola v klinických štúdiách na rovnakom počte ľudí, ako je u vakcín obvyklé, len v kratšom čase,“ dodávajú odborníci, podľa ktorých je potrebné v médiách opakovať, že počet ľudí s ukončeným očkovaním je aktuálne 3,5 miliardy a celkový počet podaných dávok sedem miliárd.

Váhajúci ľudia však často poukazujú na to, že ani vedci sa nezhodnú a argumenty z jednej štúdie chcú zmiesť zo stola výsledky inej štúdie. To môže byť pasca. „Vo vede je odjakživa rôznosť názorov a prístupov, ale väčšina z nás sa tým doteraz toľko nezaoberala. Zaujímavé je, že štúdie sa niekedy používajú manipulatívne,“ upozorňuje klinický psychológ Jan Kulhánek.

Poukazuje napríklad na prácu českého youtubera Patrika Korenářa: „Vezme štúdie, ktoré sú citované na podporu alebo odmietnutie nejakého argumentu, poctivo si ich prečíta a potom referuje o tom, ako bol výstup z nich manipulatívne prekrútený. Väčšinou ľudia nejdú do prvotných zdrojov a čítajú manipuláciu, čo je problém,“ podotýka Kulhánek.

Za súčasnými pochybnosťami ľudí vidí aj informačné podhubie spochybňujúce vakcíny, ktoré v Česku vznikalo zhruba posledných pätnásť rokov. „V spoločnosti sa o nebezpečnosti alebo škodlivosti očkovania v súvislosti s deťmi hovorí dosť dlho a antiočkovacie skupiny nie sú zase také malé. Myslím, že to štát dlhodobo extrémne zanedbáva,“ podotýka.
Nezlomné konšpirácie

Oveľa ťažšie ako pri váhajúcich ľuďoch s nedostatkom informácií alebo pri ľuďoch s laxnejším prístupom k očkovaniu sa mení postoj skupiny veriacich v rôzne konšpiračné teórie.

„Vakcinácia je biznis veľkých liekových firiem, ktoré na tom chcú zbohatnúť. Celý covid je podfuk a mediálna bublina, z ktorej chcú ťažiť politici na získanie moci a farmaceutický priemysel kvôli biznisu,“ vykresľujú psychológovia základnú kostru argumentácie tejto skupiny.

K týmto dôvodom sa hlási napríklad aj študent medzinárodných vzťahov na Mendelovej univerzite v Brne Martin. Rád sleduje rôznych odborníkov a vedcov, ktorí sa vyhlasujú za opozičných a umlčiavaných – napríklad Roberta Maloneho, jedného z čelných skeptikov vakcín, alternatívnymi webmi označovaného za vynálezcu mRNA vakcíny.

To sa ale tvrdiť nedá – stál síce pri úplnom začiatku, technológia zabalenia molekuly mRNA do lipidov, „recept“ na mRNA vakcíny sa ale rodila postupne a s prispením množstva vedcov. Za toho, kto na konci deväťdesiatych rokov pokoril hlavné technologické bariéry ich výroby, býva označovaná maďarská biochemička Katalin Karikóová.

Maloneho má vedecký svet za excentrika – šíril napríklad nepodložené tvrdenia o údajnej toxicite spike proteínov vytváraných niektorými vakcínami proti covidu, spochybňoval účinnosť očkovania, zdieľal (neskôr odvolané) štúdie popierajúce bezpečnosť vakcín.

„Vystupuje proti masovej aplikácii vakcín, o ktorých dosahoch v horizonte piatich alebo desiatich rokov nevieme. Keď si pána doktora vyhľadáte v Googli, bude tam len špina, ktorú naňho hádžu, musíte použiť iné vyhľadávače,“ vraví spomínaný mladý muž, ktorému vraj chýba debata odborníkov a prekáža „cenzúra zo strany sociálnych sietí“.

Priznáva, že alternatívne výklady reality ho priťahujú dlhodobo. Už na začiatku pandémie videl za vypustením vírusu farmaceutický priemysel a sprisahanie elít.

„Mám rozhodne dobrodružný pohľad na svet. V podstate celé dni čítam štúdie, históriu a nekývnem len tak na nejaký názor. Čo mi zostáva, keď všetci pri moci len klamú? Život je dobrodružstvo a myslím, že je to ešte šialenejšie, než si sám myslím,“ smeje sa.

Za pozoruhodný počin považuje napríklad aj video cyklus Planet Lockdown, v ktorom vystupuje okrem iného aj bývalý český prezident Václav Klaus. Seriózne zahraničné spravodajské weby upozornili, že je plný demagógie a klamstiev.

Očkovať proti covidu sa Martin vraj nedá aj preto, že je mladý, nie je obézny, nemá komorbidity a chorobu prekonal, takže ju nepovažuje za rizikovú. „Existuje kalkulačka rizika Oxfordskej univerzity, kde po zadaní mojich údajov aj bez informácie, že som chorobou prešiel, zistím, že šancu na úmrtie mám asi takú veľkú, ako že ma zabije blesk,“ líči. Long covid, teda dlhodobejšie následky choroby aj u mladých, považuje za preceňovaný.

Najsilnejším argumentom proti vakcíne je ale pre Martina nátlak na očkovanie. „Ak to funguje, potom predsa nemusíte ponúkať výhru v lotérii alebo šišky zadarmo,“ hovorí. Pohľad na vakcíny má vraj všeobecne kladný, ide mu ale o vakcínu proti covidu. „Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a každému musí byť jasné, že o zdravie nikomu nejde,“ myslí si.

Je predsa len niečo, čo by ho prinútilo dať sa očkovať? „Čas. Až o tri či päť rokov uvidím dáta a dlhodobé štúdie. Ale vzhľadom na to, že si regulačný úrad vzal na plné vypustenie výsledkov 55 rokov a prvé nevyzerajú sľubne, vidím to tak, že som schopný pre to položiť život,“ dodáva.

Ako si poradiť s tým, že niektorí ľudia vidia za celou pandémiou sprisahania? Podľa psychológov spolupracujúcich s BISOP-om je potrebná transparentná komunikácia vlády, ktorá sa bude sústreďovať na vyvracanie fake news o očkovaní a vysvetľovaní toho, ako veci fungujú – ideálne vizuálnou, ľahko pochopiteľnou formou.

„U ľudí s týmto postojom to ale bude ťažké, niekedy ide až o osobnostné nastavenia. Majú dlhodobo pocit, že svet to s nimi nemyslí dobre, že ich nejako podvádza. Že sú veci inak, než sa hovorí, alebo než si ostatní myslia. A keď niekto dodá článok alebo video, kde niekto tvrdí, že je to všetko inak, tieto ich pocity im to potvrdia,“ vysvetľuje všeobecne, bez ohľadu na konkrétneho človeka, psychológ Ján Kulhánek.

Odpor k nátlaku zase môže podľa expertov prameniť z vlastnej zlej skúsenosti s dominantnou autoritou, u starších generácií sa potom mieša s dozvukmi zneužívania nátlaku minulým režimom. „Obviňujúci prístup nefunguje. Mohol by zabrať stimul na partnerskú spoluprácu,“ komentujú možné stratégie psychológovia.

Ťažko ovplyvniteľná je aj skupina, ktorú psychológovia označili ako tú, ktorá z princípu nedôveruje očkovaniu. „Všeobecne ide o ľudí dlhodobo nedôverujúcich klasickej medicíne, čo chodia maximálne k zubárovi. Nie je to postoj, ktorý vznikol teraz alebo pred mesiacom. Je to životný štýl, ktorým žijú aj v rámci niekoľkých generácií,“ upozorňuje Kulhánek.

„Ale nehovorím, že by sa pre nich nemalo niečo robiť. Mohli by pomôcť ľudia, ktorým veria – napríklad aj medzi homeopatmi sú takí, ktorí očkovanie podporujú,“ dodáva. Mnohí ľudia ale na svoje rozhodnutie cítia taký nátlak, že by podľa psychológa možno bolo užitočnejšie, keby na seba zodpovednosť za rozhodnutie vzal štát a zvážil zavedenie povinného očkovania.
Niekomu prekáža registrácia

Prekážkou na očkovanie ešte pre niektorých ľudí stále môže byť samotná procedúra registrácie. Postrehy priamo z miesta očkovania opísala Deníku N Aneta z Pardubického kraja, ktorá pri očkovaní pomáha s administratívou:

„Všimla som si napríklad rozdiel medzi očkovaním na jar a teraz. Na jar chodili všetci s registráciou, dokázali si ju zariadiť buď sami, alebo im pomohol člen rodiny, sused, alebo využili služby na mestskom úrade. Teraz niektorí prídu priamo na očkovacie miesto a odmietajú sa vopred registrovať s tým, že je to zbytočné, nechcú nikoho otravovať, nechápu, prečo to potrebujeme a podobne. Registráciu im môžeme vytvoriť na mieste, ale, bohužiaľ, kapacita je plne obsadená do konca mesiaca a na každého objednaného človeka máme asi dve minúty, niekedy ani to nie.

A keď sa zmilujeme a vytvoríme registráciu priamo na mieste, spomalí sa to a naberieme oneskorenie. Čo má za následok nahnevanie objednaných ľudí. Mnohí to dávajú dosť najavo. Celkovo by som povedala, že ľudia teraz berú očkovanie tak nejako laxnejšie. Sú objednaní a stane sa, že nedorazia. Keď im voláme, tak povedia, že sa im to dnes nehodí a neprídu. Alebo dorazia o niekoľko hodín skôr či neskôr.

Väčší problém je potom u ľudí, ktorí idú na prvú dávku, alebo boli predtým prvýkrát u svojho praktického lekára a nevedia, ako to chodí na očkovacom mieste. Nezisťujú si dopredu informácie a potom sa stane, že je v čakárni niekoľko ľudí bez registrácie.

Napriek tomu, že máme všade uvedené, že musia vyplniť dotazník a súhlas s očkovaním, tak to veľa ľudí vyplnené nemá, pretože to u praktického lekára nepotrebovali. Všeobecne teraz ľudia nie sú príliš ochotní vypĺňať papiere, ktoré od nich potrebujeme.

A musím povedať, že celkovo je atmosféra horšia, ľudia nahnevanejší, nadávajú, niekedy aj vulgárne. Asi je to spôsobené celkovo dobou. Pandémia trvá veľmi dlho, situácia sa príliš nelepší, ľudia sú frustrovaní. Samozrejme, že je stále dosť aj milých ľudí, niektorí nám napríklad aj donesú čokoládu.

Nemám príliš skúsenosť s ľuďmi, ktorí by chceli prísť a nedorazia. Maximálne sa telefonicky opýtajú, ako to u nás funguje. Je škoda, že väčšina ľudí, ktorí dorazia na očkovanie, sú tretie dávky. Prvých dávok je absolútne minimum. Pomer je trebárs 130:2 za celý deň. Takže záujem o prvé očkovanie u nás v podstate nie je.“
Spoločnosť sa vyhrocuje

Aktuálna bilancia potvrdzuje, že časť ľudí v Česku s očkovaním stále váha. Zhruba tri štvrtiny dospelých už rozhodujúci krok urobili – vakcínu majú (72 percent) alebo s očkovaním počítajú (tri percentá). Ponechajme teraz bokom fakt, že na posilnenie imunity by po šiestich mesiacoch pomohli tretie dávky vakcín.

Podiel tých, ktorí sa očkovať odmietajú, dlhodobo predstavuje zhruba pätinu dospelých – vyplýva to aj z najnovších novembrových dát výskumnej organizácie STEM. Pevne rozhodnutých nepristúpiť na očkovanie je podľa nich 14 percent ľudí, váha šesť percent.

„Od Veľkej noci nesledujeme výraznejšiu dynamiku podpory očkovania,“ konštatujú výskumníci. „Ubúda nerozhodných, medzi tými, ktorí sa očkovať nechcú, naopak, pribúda pevne rozhodnutých sa neočkovať (na Veľkú noc to bolo 10 percent, teraz 14 percent),“ upozorňujú sociológovia s tým, že v skupine zle finančne zaistených ľudí je zhruba pätina tých, ktorí sú pevne rozhodnutí nenechať sa očkovať, čo je vyšší pomer ako priemerne v populácii. „Častejšie sú to aj ľudia so základným vzdelaním a ľudia vo vekovej kategórii 18 – 29 rokov,“ upozorňujú sociológovia.

Platí však, že neočkovaní sú rôznorodá skupina s rozličnými motívmi. Prvý náčrt mapovania možných argumentov priniesli práve psychológovia spolupracujúci s BISOP-om; zároveň však uznávajú, že niektorí ľudia môžu byť takí špecifickí, že do žiadnej z kategórií priamo nespadajú. Pôsobiť môže napríklad tlak od blízkych, ktorí z rôznych dôvodov nechcú, aby sa dali zaočkovať.

„Je potrebné s ľuďmi komunikovať rôznym spôsobom. Ja ako psychológ tiež nemôžem každému, kto príde a povie, že nemôže spať, poradiť to isté. Tak to jednoducho nefunguje,“ upozorňuje Jan Kulhánek.

Vec už spolu s kolegami preberali aj so skúseným marketingovým expertom. „Bolo by dobré, aby títo odborníci rozšírili naše sčasti intuitívne pozorovania o výskum, aké hlbšie hodnoty ľudí spájajú, ako ich osloviť, aby to nebolo konfrontačné a ľudia nemali pocit, že ich niekto niekam tlačí,“ opisuje klinický psychológ.

Nikdy sa zjavne nepodarí presvedčiť na očkovanie všetkých, ktorí nemajú na očkovanie kontraindikácie. Kulhánek s kolegami však vo svojom mapovaní dochádzajú k záveru, že výber vhodných komunikačných stratégií posilňuje šancu zvýšiť zaočkovanosť populácie. A tiež zmierniť napätie v spoločnosti.

„Mám pocit, že naša predtým relatívne mierna spoločnosť sa zrazu vyhrocuje. Zatvárame oči pred tým, že ľudia umierajú. Pred tým, že zdravotníci už nevládzu. Zdieľal som príspevok o tom, že je mi ľúto zdravotníkov, ktorým ľudia poškodili autá. Na to mi v diskusii ľudia odpovedali: spôsobujú si to sami, keď sa im tam človek nedovolá,“ opisuje Kulhánek.

„Myslím, že sa spoločnosť posúva do zvláštne precitliveného naladenia, keď niekto niekomu siaha na jeho slobodu, a na druhej strane k veľkej necitlivosti voči umieraniu a ostatným ľuďom,“ dodáva.

Prípad smeruje pred špecializovaný súd.

BRATISLAVA. Tajné porady špičiek polície s oligarchom Norbertom Bödörom na šiestom poschodí administratívnej budovy a úplatky v desaťtisícoch eur.

Zverejnená obžaloba v kauze Očistec opisuje detaily jedného z najväčších korupčných prípadov, aké polícia vyšetrovala za ostatné roky.

Píše sa v nej, ako sa v polícii podľa vyšetrovateľov vytvorila korupčná chobotnica pod vedením bývalého šéfa polície Tibora Gašpara, ktorá poslúžila aj ako nástroj na sledovanie v minulosti ešte opozičných politikov Igora Matoviča či Daniela Lipšica.

Kompletné znenie obžaloby zverejnil Úrad špeciálnej prokuratúry v anonymizovanej podobe len tento týždeň.

Denník SME prináša najzásadnejšie detaily, ktoré ukázala.

Gašpar kvôli Jankovskej zúril
Hoci sa kauza Očistec netýka priamo sudcovskej kauzy Búrka, v obžalobe sa spomína aj bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská. Vo svojej výpovedi sa o nej zmienil kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý je bývalým riaditeľom národnej jednotky finančnej polície.

Opísal situáciu, keď mu v jedno májové ráno roku 2018 zavolal vtedajší policajný prezident Gašpar a požiadal ho, aby sa okamžite dostavil do jeho kancelárie.

Bolo to v deň, keď polícia zadržala trenčianskeho podnikateľa Ondreja Janíčka a Michala Vidu známych z kauzy Fatima, ktorá sa roky ťahala s Jankovskou.

Obaja usvedčovali nominantku Smeru z toho, že ešte ako trenčianska sudkyňa spolupracovala s mafiánskou skupinou čongrádyovcov. V roku 2018 však nastal obrat a Vida zmenil výpoveď, všetko odvolal a vyhlásil, že sa chce Jankovskej ospravedlniť.

Jeho májové zadržanie, ktoré vychádzalo z nového obvinenia z krátenia daní, Gašpara rozčúlilo.

„(Gašpar) uviedol, že XXX (Vida) je osobou, ktorá koná v určitom trestnom konaní v prospech štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, kde popiera, že táto brala úplatky, a po tomto mu zvýšeným hlasom z titulu svojej nadriadenej funkcie vykričal, či chce XXX (Slobodník) povaliť vládu svojou sprostosťou a nech sa spamätá, lebo to takto ďalej nemôže ísť,“ opisuje situáciu obžaloba.

Pri tejto scéne bol prítomný aj Hraško a vtedajší riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Práve jeho prítomnosť úplne neprekvapuje, keďže ku kauze Fatima má blízko.

Z funkcie musel vo februári 2019 odísť po tom, ako nevedel vysvetliť príjem svojej manželky. Mária Krajmerová sa stala novou vlastníčkou trenčianskeho baru Fatima, ku ktorému sa kedysi dostali čongrádyovci. V súčasnosti je Jankovská v kauze obžalovaná a čaká na súd.

K výstupu, ktorý sa odohral v Gašparovej kancelárii, sa Hraško s Krajmerom podľa obžaloby viackrát aj zapojili.

„Viackrát z titulu svojich zastávaných funkcií zvýšeným hlasom zdôraznili, že ich to stálo veľa síl, kým sa im podarilo XXX (Vidu) presvedčiť, aby vypovedal v prospech XXX (Jankovskej),“ píše sa v obžalobe.

Jeden z dvojice Hraško – Krajmer, nie je jasné, ktorý, zároveň uviedol: „Nech ťa Boh chráni, keď teraz ten človek pôjde do väzby, alebo ho do väzby budete dávať“.

Vida bol ešte v ten deň, krátko pred treťou, prepustený na slobodu.

Kováčikových 200-tisíc eur
Kauza Očistec spomína aj dnes už notoricky známu situáciu, keď bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik prišiel v roku 2014 do banky a vložil si na účet 204-tisíc eur v hotovosti. Banka to vyhodnotila ako neobvyklú obchodnú operáciu, čo jej káže aj zákon a transakciu nahlásila finančnej spravodajskej jednotke.

Tam však prípad stopili a nikdy neprebehlo vyšetrovanie. Až predošlé mesiace ukázali, že mohlo ísť o peniaze od mafie, s ktorou Kováčik podľa zatiaľ neprávoplatného verdiktu súdu spolupracoval.

Ako tutlanie prebiehalo, opísal vyšetrovateľom bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky Pavol Vorobjov. Sám podpísal pokyn na ukončenie preverovania udalosti. Konal vraj na priamy pokyn Hraška ako svojho nadriadeného.

„(Vorobjov) tak urobil bez znalosti okolností predmetnej neobvyklej obchodnej operácie a pred ukončením preverenia zo strany finančnej spravodajskej jednotky“.

Kováčik dodnes akékoľvek podozrenia odmieta a tvrdí, že peniaze mal od brata.

Okrem toho, že je obžalovaný v kauze Očistec a neprávoplatne odsúdený za spoluprácu s takáčovcami, je na neho podaná aj ďalšia obžaloba v prípade, v ktorom figuruje spolu s exsiskárom Petrom Koščom prezývaným Pán X.

Udržali na slobode Mikulca
Obžaloba spomína aj dnes už mŕtveho takáčovca Martina Mikulca, ktorý sa minulý rok v auguste obesil a ktorého družku Darinu Juhásovú brutálne zavraždili na Vianoce.

Od bödörovskej skupiny v polícii potreboval Mikulec pomoc začiatkom roka 2017, keď spravila polícia veľký zásah proti takáčovcom. Urobila vtedy viac ako 40 domových prehliadok a zadržala 21 ľudí, z ktorých šli následne viacerí do väzby.

Patril k nim aj šéf skupiny Ľubomír Kudlička, ktorému o pár mesiacov neskôr podľa zatiaľ neprávoplatného rozsudku pomohol za úplatok na slobodu vtedajší špeciálny prokurátor Kováčik.

Pozornosti verejnosti však v tom čase ušiel iný vysokopostavný takáčovec, a to práve Martin Mikulec, ktorý bol blízkym kamarátom exsiskára Františka Böhma.


SÚVISIACI ČLÁNOK
V Bratislave zavraždili družku známeho mafiána
Čítajte 
Ten pre Mikulca cez známych na polícii vybavil, aby mu nerobili domové prehliadky a ani aby pre neho vyšetrovatelia nežiadali väzbu. Dohliadnuť na to mal vtedajší šéf NAKA Peter Hraško.

Samotný Mikulec sa v čase záťahu na takáčovcov vracal z Chorvátska na Slovensko. Na krku mal obvinenie zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Hraško však Böhmovi cez prostredníka odkázal, že všetko je zariadené.

„Hraško informoval (...), že je to zariadené a aby sa XXX (Mikulec) dostavil na hlavný vchod Prezídia Policajného zboru s tým, že bude „iba“ vypočutý a bude prepustený,“ píše sa v obžalobe.

To sa aj stalo a už 1. februára 2017 sa Mikulec naozaj dostavil na policajné prezídium.

„Po jeho vypočutí, v procesnom postavení obvineného, nebol na neho spracovaný podnet na vzatie do väzby, a bol dňa 2. februára zo zadržania prepustený,“ uvádza ďalej obžaloba.

Služba nebola zadarmo. „Za vybavenie tejto záležitosti“ šiel úplatok 50-tisíc eur, z ktorého šla údajne minimálne polovica Hraškovi a zvyšok sprostredkovateľovi. Z anonymizovanej obžaloby nie je jasné, kto robil prostredníka.

Kompro na Jahnátka
Obžaloba vysvetľuje, prečo bol v apríli tohto roka vypovedať na polícii dlhoročný člen Smeru a bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten síce nepopiera, že pozná Norberta Bödöra, na svoju rolu v kauze Očistec v tom čase sám nechápal.

„Prečítal mi nejakú svedeckú výpoveď, ktorá bola zameraná na vyhrážky voči mne. Ja som to hneď poprel. Mne tie mená nič nehovorili,“ reagoval Jahnátek po aprílovom výsluchu.

„Ja si tie mená nepamätám, a ani to nie je pravda. Nikto sa mi nevyhrážal,“ dodal Jahnátek bez bližších detailov.

Obžaloba ukázala, že malá skupinka troch či štyroch policajtov z bödörovskej skupiny sa v roku 2018 rozhodla zadovážiť si na Jahnátka kompromitujúce materiály. Expolitik bol v tom čase predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Policajti na neho preto založili operatívny spis.

„Skutočným účelom založenia predmetného operatívneho spisu malo byť získanie podkladov, ktoré by mohol obvinený XXX v budúcnosti využiť vo svoj prospech voči osobe XXX (Jahnátkovi),“ opisuje obžaloba.

Policajti zašli aj ďalej a vo fiktívnom prípade dokonca vypočuli dvoch bývalých zamestnancov rezortu pôdohospodárstva. Nazbierané informácie však podľa všetkého nikdy nepoužili.

Pomohol aj Imrecze
V obžalobe sa spomínajú viaceré skutky a prípady, ktoré „upratala“ bödörovská skupina policajtov. Ide o vypaľovanie rôznych podnikateľov pod hrozbou, že sa polícia zameria na ich aktivity.

V jednom z bodov obžaloby sa spomína aj meno bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý s políciou spolupracuje. Hoci v kauze Očistec nie je medzi obžalovanými a je stíhaný samostatne, jeho svedectvo využila prokuratúra pri usvedčení korupčných policajtov.

Imrecze opísal, ako po Makóovi posielal 40-tisícový úplatok pre vedie NAKA za účelom, aby košická IT firma Lynx neprišla o bezpečnostnú previerku. Malo by to za následok to, že by s ňou musela finančná správa ukončiť všetky zmluvy na IT.

Peniaze určené pre Krajmera a Hraška poslal Imrecze cez riaditeľa informatiky na finančnej správe Milana Gregu, ktorý ich údajne odovzdal Makóovi.

„Zázrak“ na chudnutie? Prerušované hladovanie nie je žiadna mágia, ale funguje, vraví lekár
Tomáš ČorejTomáš Čorej
Boris Bajer. Foto - archív B. B.
Boris Bajer. Foto – archív B. B.

Prípady športovcov počas ramadánu ukazujú, že prerušované hladovanie krátkodobo nemusí negatívne ovplyvniť výkonnosť.

Nejde o žiadny zázrak, ale niekomu môže pomôcť schudnúť. Tak opisuje prerušované hladovanie lekár a fyziológ Boris Bajer.

„Ľudia si ho často zamieňajú s hurá systémom – niekedy vynechajú raňajky, inokedy nestihnú obed. Ale tak to nefunguje,“ upozorňuje.

S odborníkom v oblasti výživy sme sa rozprávali aj o tom, či pravidelné hladovanie nespôsobuje dlhodobé problémy s trávením. „Prvé štúdie vyzerajú sľubne,“ hovorí.
[ Radi čítate o rodine, vzťahoch či zdraví? Kliknutím si aktivujte týždenný newsletter Jany Shemesh s výberom najlepších článkov. ]

V článku sa okrem toho dočítate:

ako funguje prerušované hladovanie;
pre koho je vhodné a komu sa vôbec neodporúča;
kedy by ho športovcom neodporučil a kedy si ho môžu dovoliť;
či môže zvýšiť citlivosť na inzulín;
na čo si špeciálne treba dať pozor.

Nie sme nastavení na prebytok

„Mnohí sa ma pýtajú, či prerušované hladovanie naozaj pomáha s chudnutím, a ja mám veľmi jednoduchú odpoveď. Áno,“ vraví Boris Bajer.

„Nie je za tým žiadna mágia, žiadny tajný zabudnutý gén, ktorý sa spustí a zrazu začne spaľovať tuky. V skutočnosti je to veľmi jednoduché: telo sa dostane do kalorického deficitu.“

Najprv si však musíme vysvetliť, o čo ide. „Prerušované hladovanie – známe aj pod skratkou IF z anglického intermittent fasting – je vopred naprogramovaným hladovaním v rámci vášho stravovacieho režimu. Presne si naplánujete, kedy budete jesť a kedy budete hladovať.

V posledných rokoch sa z tejto metódy stal módny trend, ale rozhodne nejde o nič nové. Ľudia hladovali už kedysi dávno, v dobe, keď ešte lovili mamuty; náš metabolizmus je z hľadiska genetickej informácie nastavený skôr na nedostatok ako na prebytok. Naopak, v posledných desaťročiach jasne vidíme, že prebytok vedie k zvýšenému počtu prípadov srdcovocievnych ochorení, cukrovky a ďalších metabolických ochorení.“

Najznámejším typom IF je takzvaná metóda 16:8, ktorú literatúra označuje skratkou TRF (z anglického time-restricted feeding). „Jednoducho povedané, šestnásť hodín hladujete a osem hodín jete.“

Pri tomto režime máte oveľa väčšiu šancu dodržiavať základnú zásadu chudnutia, a to kalorický deficit. Vo všeobecnosti platí, že chudnete, ak je váš energetický príjem nižší ako energetický výdaj.

„Za osem hodín jednoducho nestihnete zjesť toľko kalórií, a tak sa telo dostane do deficitu,“ pokračuje Bajer.

Ďalším typom IF je metóda 5:2, v ktorej päť dní v týždni prijímate štandardné množstvo kalórií a počas dvoch dní hladujete alebo prijmete len 500 až 600 kalórií.

„Ľudia, ktorí dodržiavajú tento režim, sú dokonca menej hladní.“
Raňajkovať ako králi, obedovať ako páni, večerať ako žobráci

Bajer však zdôrazňuje, že prerušované hladovanie si netreba zamieňať s jedením v náhodných časoch. „Väčšina ľudí trpiaca obezitou vám povie, že raz nestihne raňajky a inokedy obed. Ak chcete vynechať raňajky, v poriadku, možno vám to bude vyhovovať. Ale musíte ich vynechávať opakovane a dlhodobo.“

Hoci medzi hlavné výhody IF patrí flexibilita, mimoriadne dôležitá je práve pravidelnosť. „Aj pri metóde 16:8 odporúčam, aby ste si energetický príjem rozložili rovnomerne.“

V praxi to znamená, že by ste nemali prijať v jednom jedle 200 kilokalórií, v ďalšom jedle 300 kilokalórií a v poslednom jedle 1500 kilokalórií. „Evidentne to nefunguje dobre,“ vraví odborník v oblasti výživy.

„Ak sa vyhladujete doobeda a večer zjete veľké množstvo kalórií, váš žalúdok jedlo do čreva púšťa postupne. Bunky tela však už budú nasýtené energiou a na príjem ďalšej energie sa stanú rezistentnými – povedia si, že ju na ďalšie aktivity netreba. Tak sa budú kalórie ukladať do tukových zásob.

Zároveň je dôležité mať v každom jedle dostatočné a počas dňa rozumne rozdelené množstvo vlákniny, ale aj bielkovín; bez toho napríklad proces proteosyntézy nefunguje dostatočne dobre. Máme na to veľmi pekné štúdie.“

Okrem kalorického deficitu môžu mať vplyv aj cirkadiánne rytmy – ako ľudské telo funguje v jednotlivých častiach dňa. V našom denníku sa im venoval aj vedec Milan Sedliak.

Výskumy naznačujú, že ráno spaľujeme o niečo lepšie, a to predovšetkým sacharidy.
Prečítajte si
Kedy jesť, keď chceme chudnúť či efektívne trénovať? Vedec Sedliak hovorí aj o prerušovanom hladovaní

Potvrdzujú to aj Bajerove zistenia. „Zatvorili sme ľudí do metabolických komôr, v ktorých sa meria príjem a výdaj energie, a dali sme im jedlo s rovnakým množstvom kalórií ráno aj večer. Ukázalo sa, že o niečo efektívnejšie spaľujeme ráno.

Tak trochu platí múdrosť, že máme raňajkovať ako králi, obedovať ako páni a večerať ako žobráci,“ žartuje fyziológ.

Bajer dodáva, že podľa výskumov v metabolickej komore môžeme ľudí rozdeliť na „šetričov“ (z anglického thrifty) a „míňačov“ (zo slova spendthrift). „Šetriči sa bežne sťažujú, že im nezaberajú diéty a lepia sa na nich kilá – ‚konzervujú‘ energiu. Naopak, metabolizmus míňačov je oveľa flexibilnejší.

Šetriči pri znížení príjmu kalórií okamžite znížili RMR – celkové množstvo kalórií, ktoré telo spaľuje v pokoji. Naopak, míňači na to znížením RMR nezareagovali a viac chudli.

Keď sme, naopak, dali šetričom veľké množstvo jedla, začali priberať, lebo nevedeli optimálne reagovať zvýšením výdaja. Ak sme to skúsili na míňačoch, ich metabolizmus sa začal prispôsobovať zvýšeným výdajom. Zaujímavé boli však pokusy, keď sa 24 hodín hladovalo a ďalších 24 hodín sa dopĺňali kalórie za oba dni. Paradoxne svoj výdaj lepšie zvýšili šetriči.“

Tieto zistenia však podľa Bajera treba brať s rezervou. „Štúdie, ktoré sme robili, boli malé a príliš izolované. Ich súčasťou nebola žiadna športová aktivita, a tak by som z nich nevyvodzoval prehnané závery. Ale za zmienku stojí predpoklad, že šetriči majú vyššie šance na dlhšie prežitie, hoci počas života míňačom závidia rýchly metabolizmus a že sa na nich nelepia kilá.“
Môže spomaliť metabolizmus

Na čo si pri prerušovanom hladovaní treba dať pozor? „Samozrejme, v prvých dňoch až týždňoch (podľa konkrétneho režimu) si naň musíte zvyknúť. Spočiatku vás môže bolieť hlava, budete mať málo energie či dokonca tráviace ťažkosti. Telo potrebuje na adaptáciu čas.

Treba si dať pozor i na to, že pri prerušovanom hladovaní je zvýšený pud na močenie. Špeciálnym prípadom je vylučovanie sodíka, čo môže byť problém najmä u ľudí so zvýšeným krvným tlakom užívajúcich niektoré liečivá.“

Aj preto je podľa Bajera dôležité odkonzulovať IF s lekárom.

Nemôže nám však dlhodobé prerušované hladovanie zničiť trávenie? „Štúdie naznačujú, že toto riziko je veľmi malé, a to dokonca aj u cukrovkárov.

Keď cukrovkári hladovali v režimoch maximálne dvoch dní, nedostávali sa do narušenia hladiny cukru, teda do život ohrozujúceho stavu. Všeobecne môžeme povedať, že pri krátkodobých hladovkách sme na základe doterajšieho výskumu nepozorovali vážne zdravotné komplikácie.“

Bajer však upozorňuje ešte na jednu vec. „Prerušované hladovanie môže z dlhodobého hľadiska spomaľovať metabolizmus.

Ak budete dlhodobo hladovať, vaše telo si na to zvykne. Štúdie skôr ukazujú na nezmenený alebo často aj znížený metabolizmus. Stalo sa to aj mne. Zhruba rok som si dával prvé jedlo až po druhej poobede, ale potom sme boli na konferencii, kde sme išli na raňajky. Sám som cítil, že môj tráviaci trakt na to nebol zvyknutý.

Cítil som, že ak by som pri návrate do raňajkovania a obedovania nevedel, čo robiť a ako reagovať, za pár mesiacov by som pribral veľké množstvo kíl. Telo by si začalo ukladať tukové zásoby, pretože začalo jesť v časoch, keď vnútorné biologické hodiny utlmili tráviaci trakt, keďže nemusel spracovávať jedlo.“
Športovci by nestíhali regenerovať

Bajer priznáva, že on sám šesť rokov praktizoval prerušované hladovanie. „Nechcem však byť jeho propagátorom, napokon – dávnejšie som s tým prestal. Snažím sa objektívne pozerať na štúdie a tie jasne hovoria, že IF nie je žiadnou mágiou, ale niekomu môže v chudnutí pomôcť.“

Pre koho je však vhodné? „V prvom rade sa treba poradiť s lekárom. Nie je to žiadna fráza, je úplne racionálne ísť k lekárovi, nechať sa vyšetriť a po niekoľkých mesiacoch podstúpiť základné vyšetrenia znova. Dôležité je mať od lekára, ktorý človeka pozná, aj spätnú väzbu, či hladovanie zvládne alebo je preňho príliš rizikové a mohol by si ublížiť,“ konštatuje.

Tento typ stravovania by Bajer určite neodporúčal športovcom. „Väčšina, s ktorými som pracoval, bola predtým skôr v kalorickom deficite. Keď majú počas dňa dvoj-, trojfázové tréningy, nie sú schopní zjesť dostatočne veľa štandardného jedla, pretože by im bolo zle. Ak má niekto problém prijať dostatok kalórií, prečo by som mu ešte zmenšoval stravovacie okno a predpisoval hladovku? Športovci by potom nedokázali dobre regenerovať.

Existujú však určité špecifické situácie, keď môžeme rozmýšľať o prerušovanom hladovaní aj u športovcov, a to najmä mimo sezóny. Napríklad pri potrebe optimalizácie hmotnosti, keď atlét nie je v optimálnej forme.

Ďalšou situáciou je, keď u atléta chceme natrénovať takzvaný ‚train low‘. Vtedy musí trénovať pri nižšom príjme sacharidov, čo je jedna z metód, ktoré sa v poslednom čase v športovej výžive praktizujú. Jednak preto, aby mal atlét natrénovanú aj situáciu, keď musí podať výkon a nemá veľké zásoby sacharidov v svaloch, a zároveň niektoré štúdie hovoria o efektívnejšom spracovávaní sacharidov a energie, hoci len za určitých podmienok.“

Špeciálnym prípadom sú športovci, ktorí vyznávajú islam. „Vieme napríklad podľa niektorých futbalistov, ktorí ako moslimovia praktizujú ramadán, že krátkodobé hladovanie nemusí negatívne ovplyvniť výkonnosť športovca,“ pokračuje lekár, ktorý zdôrazňuje slovo „krátkodobé“.

„Športovec však na takýto stav musí byť dlhodobo adaptovaný. Dokázali to Mohamed Salah či Karim Benzema, keď výkonnostne zažiarili vo finálových zápasoch Ligy majstrov, alebo v tejto sezóne N’Golo Kanté v semifinále medzi Chelsea a Realom Madrid, v ktorom ho vyhlásili za hráča zápasu.“

Čo však ľudia, ktorí nie sú fyzicky aktívni, ale boja sa, že by hladujúc nepodali dobrý výkon v práci? „Telo dokáže byť mimoriadne flexibilné, toho by som sa nebál,“ komentuje.

„Zo skúsenosti seba a svojich klientov môžem dokonca povedať, že hladovanie má pozitívny vplyv na kognitívne schopnosti. Človek práveže pracuje často oveľa efektívnejšie, lepšie sa mu rozmýšľa.

Pri dostatočne dlhom hladovaní sa totiž dostanete do takzvanej ketózy, pri ktorej sa v tele tvoria ketolátky. Tie môžu mať pozitívne účinky napríklad na mozog.

Treba však rátať s určitým časom adaptácie a, samozrejme, nie každému to sadne.“

Osobitnými skupinami sú tehotné a dojčiace ženy, osoby, ktoré predtým trpeli poruchami príjmu potravy, a deti vo vývine, ktorým IF takisto neodporúča. „Opatrný by som bol aj pri starších ľuďoch. V určitom veku sa chceme vyhnúť chudnutiu, pretože dokonca ide o faktor úmrtnosti.

Prerušované hladovanie neodporúčam ani onkologickým pacientom. Registrujem síce niekoľko malých štúdií, ktoré naznačujú opak, ale momentálne sa vedci zhodujú, že ľuďom s aktívnou formou rakoviny IF rozhodne neodporúčame.“

A aký je Bajerov záverečný odkaz? „IF nie je žiadny zázrak, ale používateľsky je mimoriadne jednoduchý. Spočiatku by som nešiel do viacdňových hladoviek, ale po konzultácií s lekárom by som v prípade niektorých ľudí skúsil metódu 16:8 či pomalé zaraďovanie a pridávanie viachodinových až jednohodinových hladoviek.

Hladovanie je sčasti aj režim 12:12 – dvanásť hodín jeme a dvanásť hodín hladujeme. To je aj prirodzený systém mnohých ľudí a ani nevedia, že sa to dá pokladať za prerušované hladovanie.

Treba dodať, že veľké a dlhodobé štúdie na ľuďoch nás ešte len čakajú. Doterajšie štúdie sú značne rozdielne z hľadiska režimov IF a často neobsahujú fyzickú aktivitu, čo je dôležitá súčasť rovnice.“

MediaBrífing: Europarlament schválil prísne pravidlá pre veľké internetové firmy
Filip StruhárikFILIP STRUHÁRIK

Odoberať
Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E.
MediaBrífing je piatkový newsletter o médiách a internete. Dnes sa v ňom okrem iného dočítate, že:

Európsky parlament schválil pravidlá proti nelegálnemu online obsahu,
rozdelenie Facebooku je o malý krok bližšie,
Babišovi hrozí, že sa bude musieť zbaviť svojich médií
a ponúkneme aj ďalšie správy o médiách.

Európsky parlament v Štrasburgu. Foto – EP
Európsky parlament schválil pravidlá proti nelegálnemu online obsahu
Zákaz cielenej reklamy na deti, väčšia ochrana pred nelegálnym online obsahom a prísnejšie pravidlá pre algoritmy digitálnych platforiem. To sú len niektoré zo zmien, ktoré zavádza akt o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA), ktorý vo štvrtok schválil Európsky parlament.

DSA sa má vzťahovať na veľké internetové firmy, a to aj na tie so sídlom mimo EÚ. Ide tak zásadnú reguláciu, ktorá sa dotkne služieb, ako je Facebook, Google či Amazon.

Rokovania boli zložité, pretože europoslanci predložili niekoľko stoviek pozmeňovacích návrhov – a za posledný rok mali viac ako 600 stretnutí s lobistami. Nakoniec za kompromisnú verziu legislatívy hlasovalo 530 europoslancov, proti bolo 78 a 80 sa zdržalo.

„DSA skoncuje s digitálnym divokým západom, kde si veľké platformy tvoria vlastné pravidlá a nelegálny obsah sa virálne šíri,“ povedala švédska europoslankyňa Arba Kokalariová.

Aké sú hlavné zmeny:

Nelegálny obsah. Čo je nelegálne offline, má byť nelegálne aj online – to je základný princíp legislatívy. Keď poskytovatelia internetových služieb dostanú upozornenie na nezákonný obsah, mali by okamžite konať a odstrániť ho. Veľké digitálne platformy by zároveň mali zverejňovať, koľko ľudí moderuje obsah a aké jazyky ovládajú.
Cielená reklama. Niektorí poslanci navrhovali úplný zákaz cielenej reklamy, no neuspeli. Podarilo sa však presadiť zákaz cielenej reklamy na ľudí mladších ako 18 rokov. Zakázaná by mala byť aj reklama cielená na základe špecifických osobných údajov, ako je vierovyznanie, sexuálna orientácia, rasa či etnická príslušnosť.
Osobné údaje. Možnosť odmietnuť spracovanie osobných údajov by mala byť rovnako jednoduchá ako udelenie súhlasu. Zároveň by odmietnutie súhlasu nemalo byť penalizované a ľudia by mali mať alternatívnu možnosť použiť službu. V praxi by si teda napríklad mali mať možnosť pozrieť obsah sociálnej siete aj bez toho, aby ňou boli sledovaní.
Internetové obchody by mali mať lepší prehľad o tom, kto cez ne predáva služby či tovary, aby vedeli lepšie zasiahnuť proti nelegálnym alebo nebezpečným ponukám. Nemalo by sa to týkať len online trhov ako Amazon, ale aj portálov typu Booking či Airbnb.
Škodlivý obsah. Veľké platformy by mali mať aj nové povinnosti v boji proti škodlivému, no nie nevyhnutne nezákonnému obsahu. Riešiť by mali aj dezinformácie. Mali by posudzovať a zmierňovať riziká, budú musieť byť prístupné pravidelným nezávislým auditom a budú musieť zvýšiť transparentnosť odporúčacích systémov, ktoré určujú, čo ľudia na službe vidia.
Sloboda prejavu. Poskytovatelia internetových služieb by mali rešpektovať základné práva a slobodu prejavu, budú musieť konať nediskriminačne. Ak by podmienky služieb porušovali základné práva, nemali by byť pre používateľov záväzné.
Výnimka pre médiá. Medzi pozmeňujúcimi návrhmi bola aj výnimka z moderovania obsahu pre médiá. Novinári, fact-checkeri a odborníci však upozorňovali, že by ju mohli zneužiť dezinformačné weby. Výnimka bola nakoniec europoslancami odmietnutá.
Kontrola. Dohliadať na dodržiavanie novej legislatívy má v každej krajine tzv. koordinátor digitálnych služieb. U nás by týmto koordinátorom mohla byť Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá by sa mala čoskoro premenovať na Radu pre mediálne služby.
Pokuty. V prípade nedodržiavania nových pravidiel bude internetovým spoločnostiam hroziť pokuta až do výšky 6 percent ich ročného celosvetového obratu.
Prečo je to dôležité: V roku 2000 prijala EÚ smernicu o elektronickom obchode, ktorá čiastočne regulovala internetový priestor. Odvtedy sa však trh zásadne zmenil, online platformy sa stali veľmi dôležitými pre každodenný život, no zároveň nedostatočne reagovali na šírenie nelegálneho a škodlivého obsahu. Platformy sľubovali samoreguláciu, no tá sa ukázala ako nedostatočná. Preto EÚ pripravila nové pravidlá, ktoré majú byť prvým krokom k zvýšeniu ochrany používateľov.

Únia je zároveň svetovým lídrom v demokratickej regulácii internetových gigantov. DSA sa tak môže stať vzorom pre nové legislatívy aj v iných regiónoch, raz možno aj v USA.

Čo bude ďalej: Schválený návrh ešte nie je definitívny. O konečnej podobe budú v nasledujúcich mesiacoch vyjednávať zástupcovia europarlamentu, Európskej komisie a členských štátov (Rada EÚ). Tieto rokovania sa nazývajú trialóg a do apríla je naplánovaných až päť stretnutí, napísal Euractiv.

Francúzsko má ambíciu schváliť DSA počas svojho polročného predsedníctva v Rade EÚ. Prezident Emmanuel Macron by to chcel ideálne stihnúť ešte pred aprílovými prezidentskými voľbami, keďže vo Francúzsku je téma nelegálneho online obsahu aktuálna. No ak by sa rokovania natiahli, tak by vyjednávanie za členské štáty viedlo v druhom polroku 2022 Česko.

Po prijatí legislatívy budú mať internetové spoločnosti a úrady ešte čas na prispôsobenie sa novým pravidlám. DSA by tak mohla nadobudnúť účinnosť v priebehu roka 2024.

Prieskum: Väčšina Slovákov si želá prísnejšiu reguláciu platforiem a chcú, aby Facebook odstraňoval alebo znižoval viditeľnosť falošných správ a nepravdivého obsahu. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse, ktorý si nechal vypracovať europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP).

Poznámka: Portál Euractiv upozorňuje, že EÚ sa musí pripraviť aj na reguláciu metaverza, teda virtuálneho sveta, ktorý chcú budovať napríklad firmy Facebook, Epic, Microsoft, Nvidia či Roblox. Viac o metaverze sme písali vlani.

Rozdelenie Facebooku je o malý krok bližšie

Foto – TASR/AP
„Na druhýkrát sa usmialo šťastie?“ Touto otázkou začal americký federálny sudca svoje oficiálne stanovisko, v ktorom vysvetľuje, prečo prijal protimonopolnú žalobu na Facebook, hoci vlani podobnú žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie môže byť predzvesťou dlhého súdneho sporu o budúcnosť Facebooku, Instagramu a WhatsAppu, píše denník Guardian.

Čo sa stalo:

Americká Federálna obchodná komisia (FTC) žaluje spoločnosť Facebook za monopolné postavenie na trhu. Súd vlani v júni žalobu zamietol, a tak FTC podala v auguste novú žalobu.
Facebook požiadal súd, aby aj druhú žalobu zamietol, no sudca minulý týždeň tejto žiadosti nevyhovel.
Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje Facebook, Instagram a WhatsApp, sa tak protimonopolnej žalobe nateraz nevyhne.
Argumenty: Obchodná komisia tvrdí, že aj keď sú sociálne siete zadarmo, ich dominantné postavenie na trhu poškodzuje používateľov. Tým, že Facebook kúpil konkurenčné služby Instagram a WhatsApp, podľa FTC obmedzil hospodársku súťaž, čo viedlo k horším službám – ľudia majú napríklad nižšiu ochranu súkromia.

Gigant podľa regulátora ťaží aj z toho, že je zložité pre nové spoločnosti dostať sa na trh sociálnych sietí, keďže je pre ľudí ťažké prejsť na novú službu a preniesť si tam aj všetky fotky či údaje.

Tvrdenia komisie majú potvrdzovať aj slová šéfa Facebooku Marka Zuckerberga, ktorý v jednom e-maile tvrdil, že konkurenciu je lepšie kúpiť, ako s ňou súťažiť. Zuckerberg napísal aj to, že aplikáciu WhatsApp vníma ako hrozbu, a preto by zaplatil aj 1 miliardu dolárov, aby ju mohol získať. Nakoniec za ňu zaplatil až 19 miliárd.

FTC chce docieliť, aby Meta musela predať aplikácie Instagram a WhatsApp.

Čo bude ďalej: Úradom sa zatiaľ nepodarilo pred súdmi dokázať, že Facebook a jeho sesterské aplikácie majú monopolné postavenie. FTC teraz musí predložiť dôkazy, ktoré by to potvrdzovali. Facebook zas využije všetky právne prostriedky, aby jej argumenty spochybnil. Aj keby obchodná komisia v tejto fáze uspela, Facebook sa bude môcť odvolať, a tak celý spor môže trvať ešte niekoľko rokov, vysvetľuje denník Guardian.

Kontext: Spoločnosť Meta čelí hromadnej žalobe za zneužívanie dominantného postavenia na trhu aj vo Veľkej Británii. Podľa žaloby firma zarobila miliardy pomocou nespravodlivo nastavených podmienok, pod vplyvom ktorých sa používatelia museli vzdať osobných údajov výmenou za prístup k jej sieti. Žaloba sa týka 44 miliónov používateľov Facebooku a žiada odškodné 2,3 miliardy libier.

Tento týždeň súd v Kalifornii pripustil ďalšiu protimonopolnú žalobu na Facebook. V nej je firma obvinená z klamania a zavádzania používateľov o ich súkromí, aby získala konkurenčnú výhodu.

Babišovi hrozí, že sa bude musieť zbaviť svojich médií

Foto N – Tomáš Benedikovič
Česká vláda podporila sprísnenie zákona o konflikte záujmov, ktorá politikom zakazuje vlastniť médiá. Zmena by sa dotkla najmä bývalého premiéra Andreja Babiša, napísal český Deník N.

Čo sa zmení:

České zákony už politikom zakazujú ovládať médiá, avšak Babiš tvrdí, že médiá síce vlastní, ale neovláda ich.
Po novom by už poslanci, senátori a členovia vlády nesmeli médiá vlastniť, teda by nesmeli byť uvedení v registri skutočných majiteľov firiem, v ktorom je Babiš zapísaný.
Ak parlament novelu schváli, mala by nadobudnúť účinnosť v júli. Babiš by sa následne musel rozhodnúť, či svoje médiá do 60 dní predá, alebo sa vzdá mandátu. Ak by neurobil ani jedno, hrozila by mu pokuta, a to až do výšky troch percent aktív jeho mediálnych spoločností.
Prečo je to dôležité: „Novela by mala zabrániť politikom ovplyvňovať mediálne domy prostredníctvom toho, že ich vlastnia,“ povedal český vicepremiér Ivan Bartoš (Piráti). Zmenu pozitívne hodnotí aj organizácia Transparency International, ktorá sa venuje problematike konfliktov záujmov.

Európska novinárska federácia v roku 2019 upozornila, že Babiš vlastní až 30 percent českých súkromných médií. Blízky vzťah médií a premiéra je „v demokracii absolútne neprípustný“, napísala federácia. Babiš vlastní napríklad denníky Mladá fronta Dnes a Lidové noviny aj s ich spravodajskými portálmi, najpočúvanejšie rádio Impuls a množstvo ďalších časopisov.

Poznámka: Babišove médiá pred vlaňajšími českými voľbami prehliadali kauzu Pandora Papers, v ktorej figurovali aj Babišove stámiliónové obchody.