Spoiler
Duševné zdravie
Futbal
Rozhovory
Myslel som si, že zomriem od bolesti, vraví Dominik Greif, ktorý mal rok vážne zdravotné problémy. Pomohli mu na Slovensku
Ondrej LaukoOndrej Lauko
Dominik Greif (vľavo) v zápase proti FC Barcelona. Foto - archív D. Greifa
Dominik Greif (vľavo) v zápase proti FC Barcelona. Foto – archív D. Greifa
Nevedel sa ani otočiť na posteli, teraz vychytal Malorke semifinále pohára. Greifovi pomohli až slovenskí odborníci.
00:00
21:58
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Slovenský futbalový brankár Dominik Greif pôsobí v španielskom klube RCD Mallorca už tretí rok, ale začiatok mal poriadne ťažký.
Natrhol si stehenný sval, zapálili sa mu obe osmičky zuby a potom ho silné bolesti chrbta vyradili na rok. „Hýbať som sa mohol len v ukrutných bolestiach. Napríklad som sa nedokázal prehodiť v posteli z jedného boku na druhý,“ hovorí 26-ročný brankár.
V rozhovore sa tiež dozviete:
reklama
[ Chcete dostávať najdôležitejšie informácie o zdraví a prevencii ochorení? Aktivujte si utorkový newsletter Týždeň v zdraví. ]
aké bolesti prekonal Dominik Greif;
čo mu poradila špecialistka na Slovensku;
ako vníma problematiku duševného zdravia vo futbale;
prečo nie sú futbalisti dostatočne finančne gramotní;
ako ho Slovan nechcel pustiť do iného klubu;
ktoré faktory zvažuje pri chytaní penált.
Po vašom prestupe zo Slovana Bratislava do RCD Mallorca v lete 2021 ste mali viacero zdravotných problémov.
Uf, mal som to naozaj ťažké. Hneď po prestupe som si na tréningu natrhol stehenný sval a bol som mimo mesiac. Celú prípravu som premaródoval, tak ligu začal chytať iný brankár – Manolo Reina.
Potom som chytil zápal osmičky, celý som opuchol, týždeň som bral antibiotiká a prišiel som o desať dní tréningu. Následne sa mi zapálila aj druhá osmička a znovu som bol desať dní mimo.
Potom som dostal covid, desať dní som bol v karanténe a nemohol som trénovať s mužstvom. Za prvý polrok som nemal reálne dva týždne nepretržitého tréningu.
A pokiaľ viem, bolo ešte horšie.
Veru áno. Začal ma bolieť chrbát. Chvíľu som vydržal na injekciách a liekoch, ale po šiestich týždňoch sa bolesti už nedali vydržať. V klube sme začali intenzívne hľadať riešenie. Trvalo však rok, kým sa našlo, a ja som dovtedy zažíval peklo. Už som nerozmýšľal, či budem hrať futbal, či pôjdem na tréning, ale či sa dokážem normálne postaviť, nasadnúť do auta alebo ísť na nákup či prechádzku.
Čo presne vám bolo?
Nehnevajte sa, ale to vám nepoviem. Vie to len moja rodina a pár blízkych známych.
Prečo lekári rok nevedeli prísť na to, ako váš problém odstrániť?
Išlo o skrytý problém v chrbte. Vždy bol proces asi takýto: absolvoval som magnetickú rezonanciu, na nej bol nález, stanovila sa diagnóza a nasadili mi liečbu.
Zakaždým sa muselo počkať pár týždňov, či liečba zaberie. Lenže nefungovala prvá, druhá, tretia, štvrtá, ani neviem, koľko ich dokopy bolo. Bolo to deprimujúce a frustrujúce.
V tom čase som bol invalid. Veľmi dlhý čas som v podstate nevedel, čo mi je.
Keď si roztrhnem krížny väz v kolene, budem mimo osem mesiacov. Existuje jasný protokol, podľa ktorého sa postupuje pri návrate a ten čas sa dá relatívne presne stanoviť.
U mňa sa však nedalo ani len odhadnúť, či a kedy sa môj stav zlepší. Hýbať som sa mohol len v ukrutných bolestiach. Napríklad som sa nedokázal prehodiť v posteli z jedného boku na druhý. Keby som to urobil, „skapal“ by som od bolesti.
Keďže teraz chytáte za Malorku, riešenie sa napokon našlo.
Bola to však ťažká úloha. Bol som u špecialistov v Barcelone, vo Vitorii a všade možne. Moje magnetické rezonancie sa rozposielali po celej Európe. Čím dlhšie to trvalo, tým som bol frustrovanejší.
Po čase som požiadal klub, aby mi umožnil riešiť si to na Slovensku. No a doma ten problém vyriešili. Odhalila to jedna odborníčka. Poradila mi, čo treba robiť, ako treba robiť.
Do tréningového procesu som sa vrátil po viac ako roku pred MS v Katare a odvtedy som nevynechal ani jeden tréning.
Čo konkrétne vám poradila?
Znovu nebudem konkrétny, ale všeobecne môžem povedať, že najprv som dostal lieky, musel som trochu upraviť stravu, začať cvičiť špecifickým spôsobom a aj sa špecificky hýbať.
Išlo vám aj o život?
To zase nie.
Ako sa k vášmu problému stavali v klube? Cítili ste podporu?
Ja som prišiel na Malorku s tým, že sa zoznámim s prostredím a časom budem brankárska jednotka. Zo športovej stránky to vyvrcholilo tým, že Malorka počas mojich problémov angažovala iného brankára – Srba Predraga Rajkovića – a ja som bol na zozname zranených. Nečudujem sa, bol to logický krok.
Psychicky som sa začal pomaly opúšťať. Stále som veril, že sa niečo stane a vyrieši sa to, ale nevedel som, čo a kedy sa stane.
V klube boli najmä na začiatku pozitívni. Fyzioterapeuti, lekári, spoluhráči, všetci ma povzbudzovali. Dokonca aj šéf klubu mi raz povedal vetu, ktorá mi trochu pomohla, že hoci moje bolesti trvajú, zase som o deň bližšie k vyliečeniu.
V klube nevedeli, čo mi je, a boli tiež frustrovaní. Aspoň sa vylúčila možnosť, že moje bolesti sú psychosomatické, lebo z rezonancií som mal vždy nález.
Ťažké bolo, keď som doma trpel v bolestiach a prečítal som si, že by som v sebe mal nájsť pokoru a slušnosť.
Dominik Greif (v žltom) pôsobí v RCD Mallorca. Foto – archív D. Greifa
Kde ste si to prečítali?
V rozhovore s mojím bývalým agentom Michalom Holeščákom. Nikde sa nehovorilo o mojom zranení, lebo v klube rešpektovali, že mi nie je dobre, a nezverejnili detaily.
Vyjadrenia Miša Holeščáka bez toho, aby poznal fakty, ma vtedy zamrzeli. Vtedy bolo v kurze si do mňa kopnúť. Pritom som sa s ním nerozišiel v zlom. Vypršal mi kontrakt s jeho agentúrou a podpísal som zmluvu s inou.
Okrem fyzickej stránky ste sa museli zaoberať aj svojou psychikou. Pomohol vám klub stretnutiami s mentálnym koučom alebo akokoľvek inak?
Členom realizačného tímu bol aj mentálny kouč. Ten mi bol k dispozícii, ale príliš som nevyužil jeho služby. Ja som mal pocit, že moja situácia je špecifická a jedinečná, že mi nikto nepomôže.
Bol som frustrovaný, že neviem chodiť. A s tým vám nikto nepomôže. Ťažko teda hovoriť o nejakej pomoci. Hoci zase nemôžem povedať, že klub by sa mi otočil chrbtom.
Ja mám celkovo pocit, že téma duševného zdravia sa vo futbale dosť podceňuje. Čo si o tom myslíte?
Pravdou je, že pre duševné zdravie futbalistov sa nerobí takmer nič. Táto téma sa začína spomínať, ale je v úplných začiatkoch. Stále viac trénerov má vo svojich tímoch aj mentálneho kouča.
V športe ste pod veľkým tlakom. Nedávno som čítal krásny výrok Carla Ancelottiho, ktorý povedal, že nepracuje s futbalistami, ale s ľuďmi, ktorí hrajú futbal.
Myslel tým na to, že futbalisti sú ľudia s každodennými problémami, riešia bežné veci, že dcéra dostala v škôlke vírus, že sa im končí kontrakt v práci, že treba platiť hypotéku, byť doma s rodinou, venovať sa deťom.
Mám pocit, že na Slovensku stále vládne názor, že ak vyhľadáte pomoc terapeuta alebo psychológia, ste slaboch. Ja si myslím, že ak má niekto pocit, že potrebuje pomoc, tak hurá do toho, nech ju vyhľadá.
Ja sám som už navštevoval psychológa a nevidím v tom absolútne žiadny problém ani hanbu. Nebránim sa odbornej pomoci ani v budúcnosti. Mám spolužiaka zo strednej, vyštudovaného psychológa so svojou praxou. Už som sa ho pýtal, či mi vie odporučiť terapeuta, ktorý by sa so mnou porozprával online.
Nemám teraz žiadne výrazné problémy, ale nevidím nič zlé, ak sa niekto chce poradiť s vyštudovaným odborníkom, ktorý vie, čo sa má pýtať, ako položiť otázku, ako reagovať na odpoveď.
Nie je to ako debata s kamarátom na pive, ktorý vás pobúcha po pleci a povie, že to bude dobré. Psychoterapeut dokáže ľuďom zásadne pomôcť a ja môžem ľudí len podporiť, aby sa nebáli a nehanbili.
Druhá podceňovaná téma vo futbale, úzko súvisiaca s duševným zdravím, je nízka finančná gramotnosť hráčov. Poznáme viacero skrachovaných hráčov so psychickými problémami, ktorí sa po ukončení kariéry nevedia zaradiť do bežného života. Niektorí si dokonca siahli na život. Vám niekto radil ohľadom financií?
Ak myslíte nejakú iniciatívu z klubu, tak nikto nikdy. Finančná gramotnosť nie je len otázka ukončeného vzdelania. Pri futbalistoch, ale aj iných športovcoch sa zvykne hovoriť, že doplácajú na nízke vzdelanie, ale nie je to celkom pravda.
Zoberte si situáciu, že vám dá niekto mesačný príjem profesionálneho futbalistu v zahraničí rádovo v desaťtisícoch eur. A my sme presne v tejto situácii. Je to obrovský tlak, že máte iba určitý čas na to, aby ste si zarobili, povedzme 15 rokov aktívnej kariéry. Za ten čas musíte našetriť, uživiť rodinu, prípadne investovať. Sú však aj typy, ktoré si to neuvedomujú. Z nasporených peňazí si kúpia ferrari a potom tak aj dopadnú.
Je to podobné ako s terapeutmi. Aj finanční poradcovia sú vyštudovaní ľudia, a ak niekto nie je finančne gramotný, práve im by mal vložiť svoju dôveru a peniaze, aby sa mu nestalo, že skončí s holým zadkom.
Poviem aj príklad z môjho života. Mám na Malorke pár známych Slovákov, ktorí tu majú apartmány, chodia sem hrať golf, majú sa dobre. Minule mi však jeden z nich povedal, že keby mu dal niekto milión eur, tak nevie, čo s ním má robiť.
Dominik Greif pred zápasom Wolverhampton – Slovan v roku 2019. Foto – TASR/Martin Baumann
Do RCD Mallorca ste prišli zo Slovana, sledujete dianie vo svojom bývalom klube?
Áno, ale len povrchne. Občas si pozriem výsledky; sledoval som európske zápasy, keď mi to dovolili povinnosti.
Čo hovoríte na to, čo sa deje v klube? Slovan dostal zákaz prestupov, angažuje stále viac starších hráčov, ktorí chodia len na hosťovania, prípadne ako voľní hráči.
Neviem to posúdiť, lebo nemám dostatok informácií. Viem len to, čo si prečítam. V kabíne už nie je nikto z mojich bývalých spoluhráčov, teraz odišiel posledný – Čavrić. Navonok to vyzerá fajn, Slovan hrá pravidelne Európu, veci a vzťahy vo vnútri však nepoznám a ani ich nevyhľadávam.
V lete 2021 ste odišli zo Slovana za neštandardných okolností. Klub vás najprv nechcel pustiť do Unionu Berlín, ale nakoniec vám umožnil odísť do RCD Mallorca. Ako si spomínate na toto obdobie?
Situácia bola naozaj neštandardná. Počas troch sezón, čo som chytal pravidelne za Slovan, som mal viacero ponúk z rôznych krajín. Bol medzi nimi aj Union Berlín, ktorý vtedy ponúkol Slovanu okolo 1,5 milióna eur.
Klub si ma však cenil na veľké peniaze. Chcel za mňa 4 – 5 miliónov. Ja síce netvrdím, že som ich nebol hodný, ale dodnes si myslím, že tých päť miliónov je prehnaná suma. Reálne mohol Slovan za mňa očakávať niečo na úrovni 2 – 2,5 milióna.
Je totiž rozdiel prestupovať zo slovenskej ligy, z českej alebo poľskej. Naša súťaž nemá v zahraničí taký kredit, aby brankári mohli prestupovať za horibilné sumy. Bol to teda trošku aj boj, aby sa uspokojil Slovan, ale zároveň aj moje ambície.
Ja som sa chcel posunúť ďalej. So Slovanom som dosiahol všetko: vyhral som trikrát ligu, trikrát som bol najlepší brankár súťaže, raz dokonca aj celkovo najlepší hráč. Vedenie mi povedalo, že ma pustí, ak príde tá správna ponuka. Ibaže tá podľa vedenia nechodila, a keď to už trvalo dlhšie, moja frustrácia sa stupňovala. Vtedy som prišiel o účasť na Eure, lebo som zostal v Slovane.
Klub ma napokon uvoľnil do RCD Mallorca, ale celé to nebolo ideálne. Dodnes ma mrzí, že sa to skončilo zle a nadávkami od fanúšikov.
Aj sa vám niektorí vyhrážali?
Obálku so smrtkou som síce nedostal, ale na Instagrame ma označili za potkana, zradcu a čo ja viem čo ešte. Vtedy som vypol sledovanie sociálnych sietí a najmä príspevkov o mne.
Aj v tomto prípade sa vyjadrovali ľudia, ktorí absolútne nepoznali kontext; samozrejme, to ma mrzí. Aj preto, že som istý čas bol aj kapitánom mužstva a pomáhal som riešiť spoluhráčom veci v kabíne aj mimo nej. Čo už, aj taký je futbal, nezostala vo mne zášť.
Teraz môžete vysvetliť celý kontext.
Konkrétne s RCD Mallorca to bolo takto. Už polroka pred mojím prestupom, čiže v januári 2021, som bol na Malorke. Mal som tam ísť na hosťovanie s opciou, ale na sústredení sa Slovanu zranil brankár Michal Šulla.
V tom čase bol covid a cestovať sa dalo len s obmedzeniami. Tromi letmi som sa dostal z Turecka na Malorku, čo mi zabralo celý deň. Absolvoval som tam vstupnú zdravotnú prehliadku a čakal som na rozsah Šullovho zranenia a následné stanovisko Slovana.
Všetko už bolo dohodnuté, zostávalo len potvrdiť podpisom hosťovanie. Do konca prestupového obdobia zostávali posledné dva dni.
Zranenie Michala Šullu bolo nakoniec vážne, vynechal celý zvyšok sezóny. Slovan ma teda na hosťovanie nepustil. Ja som argumentoval aj tým, že Slovan získa titul s akýmkoľvek brankárom, nepotrebuje mňa, veď má pohodlný náskok. Ale nepomohlo to.
Nič som nedosiahol, tak som to zobral tak, že mám platnú zmluvu a zostávam v Slovane. Z toho celého ma mrzela najviac komunikácia. Nikto zo Slovana sa oficiálne neozval Malorke, pritom ja som tam čakal s jej zástupcami pri hotových zmluvách.
Ja som tiež urobil chybu, prehnal som to na Instagrame, lebo som sa cítil dotknutý a pod vplyvom emócií som napísal aj nepekné veci.
Slovan následne vydal tvrdé vyhlásenie, že som utiekol zo sústredenia. Ja mám pritom dodnes fotky a videá, ako som sa lúčil so všetkými. Nikam som neušiel, normálne som išiel na prehliadku pred dohodnutým hosťovaním.
Pochybil som ja, ale aj Slovan. Vedeniu som ešte povedal, že okej, budem tu, ale nedávajte ma hrať, nebude to dobré pre mužstvo, nie som na tom psychicky dobre, dajte príležitosť inému brankárovi, titul získate aj s ním.
Nastupoval som však ja, hoci som bol urazený a demotivovaný. Ťažko sa mi vo zvyšných zápasoch hľadala motivácia a bolo to aj vidieť na mojich výkonoch.
Keď potom v lete prišla ďalšia ponuka z Malorky, bolo jasné, že už musím zo Slovana odísť. Nakoniec sme sa rozišli korektne, ale tá škvrna tam zostala.
Akú úlohu v tom zohral Ivan Kmotrík ml.?
Neviem, čo a kto zasahoval do procesu rozhodovania o mne. Mal som len sprostredkované informácie od môjho agenta.
Bývalý hráč Slovana Jakub Mareš nedávno povedal, že keď rokoval s poľským klubom a na rokovaniach sa mal za Slovan zúčastniť Ivan Kmotrík ml., na stretnutie prišiel neskoro a v šľapkách z prechádzky po pláži.
Zachytil som to, ale ja Ivana Kmotríka poznám tak, že na takéto stretnutia chodil vždy v obleku. Stretol som sa s ním aj s odstupom času a normálne sme si podali ruky, pozdravili sme sa, všetko je medzi nami v poriadku. Beriem to tak, že futbal je biznis a v biznise sa stávajú aj nepekné veci.
Dominik Greif. Foto – archív D. Greifa
Pomohli ste RCD Mallorca do finále pohára, aká bola odveta s Realom Sociedad?
Malorka bola vo finále naposledy pred 21 rokmi a vtedy aj vyhrala. Dodnes je to najväčší úspech v histórii klubu, ale tento náš čerstvý postup do finále sa vníma rovnako ako obrovská vec. Má veľkú odozvu medzi ľuďmi na ostrove.
Ľudia na Malorke nie sú zapálení futbaloví fanatici; nie je bežné, že sa fotia s hráčmi. Teraz je to však iné. Aj dnes ma spoznala pani, ktorej som platil parkovné, a chcela selfie. Celkovo sa ľudia teraz nadchli. Asi aj preto, že sme vyradili najprv Gironu, ktorá sa drží vysoko v španielskej lige, a potom aj Real Sociedad, ktorý mal skvelú minulú sezónu, dostal sa do Ligy majstrov a aj postúpil zo skupiny. Má dobré a moderné mužstvo s mnohými reprezentantmi.
Všeobecne sa naša účasť vo finále berie ako prekvapenie.
V semifinálovej odvete ste chytili dve penalty a boli ste kľúčovým hráčom svojho tímu, pripravovali ste sa špeciálne na exekútorov pokutových kopov?
Je úplne bežné v každom klube, že tréner brankárov pošle zostrih videa s penaltami hráčov. Potom je už na brankárovi, či si ho pozrie a ako ho zohľadní pri prípadnej jedenástke. U nás tréner brankárov pozerá ten zostrih s nami a analyzujeme si nejaké faktory.
Penalty sú dvojsečné. Ja ako brankár si pozriem, že daný hráč kopol päť penált doľava, ale on zase vie, že ja som pozeral to video. V konečnom dôsledku sú penalty najmä o šťastí.
Ale určite aj o brankárskych schopnostiach. Aké faktory zohľadňujete pri pokutových kopoch?
Je prirodzené, že každý hráč to má inak. Z Cristiana Ronalda ide zakaždým sebavedomie, iní hráči zase môžu pociťovať stres, ovplyvňuje ich momentálna nálada alebo pocity. Aj mne sa jeden deň lepšie vykopáva do ľavej strany, druhý do pravej. Tak je to aj pri penaltách.
Napríklad s Realom Sociedad som prvú penaltu chytil v záverečnej minúte prvého polčasu. Zdalo sa mi, že protihráč je v strese a vravel som si, že v takýchto situáciách sa zvykne kopať na istotu do stredu brány. Nemal som odvahu zostať stáť, tak som spadol po ľavej ruke, ale vedome som nechal nohy v strede brány. No a hráč to naozaj kopol do stredu.
V rozstrele išiel proti mne uznávaný penaltový špecialista Mikel Oyarzabal. Toho som mal naštudovaného najviac. Vedel som, že buď si poskočí raz pred rozbehom a kopne prudko do niektorej strany, alebo poskočí ešte aj pred loptou, ako je to moderné, aby trochu spomalil, brankár urobil prvý pohyb a potom pomaly kopne vedľa neho.
Čakal som teda do poslednej chvíle, a keď si poskočil aj druhýkrát, už som sa len hodil do strany, kam kopol loptu.
Čiže on najprv kopol a vy ste sa až potom hodili?
Presne tak. Hoci to znie nereálne a rozhodujú stotiny, naozaj sa to tak dá spraviť. Tu hral rolu aj faktor únavy. Rozmýšľal som tak, že Oyarzabal nebude mať na konci zápasu dosť energie, a preto si netrúfne na prudkú strelu, ale radšej dá pomalšiu a umiestni ju.
Počkal som teda ja naňho, nie on na mňa. Bol to risk, ale vyšiel mi.
V tomto kontexte vyzerajú penalty ako hotová veda. Čo hovoríte na frázu, že penalta sa nedá dobre chytiť, iba zle kopnúť?
Nesúhlasím s ňou a práve som vám vysvetlil aj spôsob, ako sa dá chytiť. Samozrejme, sú individuálne situácie, a ak hráč kopne penaltu prudko k žrdi, tak v týchto prípadoch nemá brankár takmer žiadnu šancu.
Ak však brankár stihne správne vyhodnotiť spomenuté faktory a urobí správne rozhodnutie, má šancu na dobrý zákrok a zaslúži si kredit. Napríklad ja som našim hráčom pred rozstrelom vravel, aby nevymýšľali a z plného rozbehu kopli prudko k žrdi. A premenili sme všetkých päť penált.
Vo finále o mesiac v Seville vás čaká Bilbao, trúfate si získať trofej?
Bude to náročné, ale trúfame si. Bilbao hrá brutálne vysoký pressing, celý zápas vo vysokej intenzite. Má na krídlach bratov Williamsovcov, ktorí patria k top šprintérom celej ligy. Naposledy som videl ich zápas s Atléticom Madrid, ako ešte v nadstavenom čase pressovali v plnom šprinte brankára Oblaka. Niečo neskutočné.
My sme však prešli cez ťažkých súperov a sme v pozícii, že nemáme čo stratiť. Sme absolútne uvoľnení. Pre nás pôjde o zápas kariéry. Navyše, každý zápas má svoj dej, môže sa stať hocičo, vylúčenie v piatej minúte, rýchly gól, zranenie kľúčového hráča…
V Španielskom pohári nastupujete pravidelne, ale v lige nechytáte. Prečo je to tak?
Nikdy mi v klube vyslovene nepovedali, že moja súťaž je pohár a budem v nej chytať od začiatku do konca. Realita je taká, že som brankárska dvojka za Predragom Rajkovićom a rešpektujem túto situáciu. Zároveň dúfam, že nastúpim vo finále pohára.
Mohli by vám dobré výkony v pohári otvoriť aj cestu do ligových zápasov?
Ako hovorím, tréner momentálne dôveruje inému brankárovi. Ťažko asi príde k zmene, lebo Rajković chytá dobre a je s ním spokojnosť.
Slovenská reprezentácia, za ktorú ste v minulosti odchytali štyri zápasy, sa dostala na Euro. Myslíte si, že sa do nej ešte vrátite?
V momentálnej situácii, keď tretiu sezónu nehrávam, si v nej nezaslúžim byť. Sú v nej chalani, ktorí chodili na zrazy počas celej kvalifikácie, na Euro by mali ísť oni.
Čo hovoríte na to, aký progres urobila reprezentácia pod vedením Francesca Calzonu?
Poviem úprimne, že neviem. Nechcem to hodnotiť, lebo som nevidel zápasy. Niečo som si prečítal a viem si predstaviť, že v repre to teraz funguje dobre, ale naozaj k tomu neviem zaujať stanovisko, lebo nemám dostatok informácií.
Dominik Greif (26)
sa narodil v Bratislave. S futbalom začal v bratislavskej Vrakuni, neskôr ako žiak prišiel do Slovana. Prešiel v ňom všetkými vekovými kategóriami a debut za áčko absolvoval v máji 2016 ako 19-ročný. So Slovanom získal tri tituly a štyrikrát vyhral Slovenský pohár. V lete 2021 prestúpil do španielskeho prvoligového klubu RCD Mallorca, v ktorom je dodnes. Za slovenskú reprezentáciu odchytal štyri zápasy a nedávno pomohol RCD Mallorca k postupu do finále Španielskeho pohára.
Spoiler
"Platí tiež, že pri tejto diagnóze je veľmi veľa takzvaných čiernych čísel. Znamená to, že mnohé ženy sú nesprávne diagnostikované. Napriek tomu, že syndróm polycystických vaječníkov majú, prepadávajú sitom a lekár im nestanoví diagnózu," hovorí pre SME gynekologička LENKA LAPIDES z reprodukčnej klinky Reprofit.
Podľa WHO zostáva na celom svete nediagnostikovaných až 70 percent žien s týmto syndrómom.
"Ak má žena podozrenie, určite by mala pátrať po diagnóze, aby sa utvrdila, či má alebo nemá syndróm polycystických vaječníkov. Zároveň treba myslieť na možné komplikácie, ktoré toto komplexné ochorenie prináša," vysvetľuje Lapides.
V texte sa dočítate:
Čo je syndróm polycystických vaječníkov.
Ako ho lekári diagnostikujú, a prečo na jeho určenie nestačia iba cysty na vaječníkoch.
Aké sú základné príznaky syndrómu polycystických vaječníkov.
Čo pre ženu znamená, ak jej lekár diagnostikuje syndróm polycystických vaječníkov.
Ktorá možná komplikácia je podľa lekárky najdesivejšia.
Ako vyzerá liečba.
Či je nutné žene vždy nasadiť antikoncepciu, a aké sú ďalšie postupy.
Ako súvisí syndróm polycystických vaječníkov s neplodnosťou.
Či môže ženám s touto diagnózou pomôcť bezlaktózová alebo bezlepková diéta.
Do akej miery môže pacientkam pomôcť užívanie špeciálnych probiotík.
Čo je syndróm polycystických vaječníkov a prečo o ňom odborníci často hovoria ako o komplikovanom ochorení?
Syndróm polycystických vaječníkov postihuje najmä ženy, zatiaľ nevieme o tom, že by trápil aj mužov.
Dá sa povedať, že ide o komplexné, multifaktoriálne ochorenie, ktoré sa netýka len vaječníkov. Ovplyvňuje aj ďalšie systémy a reprodukčné zdravie.
Môže spôsobovať metabolické zmeny, ovplyvňovať srdcovo-cievny systém, spôsobovať problémy s krvným tlakom, alebo mať vplyv na psycho-sociálne aspekty.
Je to veľmi obšírne a komplexné ochorenie. Tiež je problém v tom, že v minulosti sme o tomto ochorení veľa nevedeli. Avšak každým rokom o ňom zisťujeme viac.
Vďaka tomu vieme ženy varovať, že ak majú tento problém, aké ďalšie komplikácie môžu nastať.
Player cover image
Gyncast
Vaječníky - ich problémy a ochorenia
00:00/71:04
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.
Platí, že syndróm polycystických vaječníkov rovná sa cysty na vaječníkoch?
Názov vychádza z pôvodných poznatkov, nie z aktuálnych. Dnes už vieme, že syndróm polycystických vaječníkov nutne neznamená aj cysty na vaječníkoch.
V minulosti si lekári všimli, že pri tomto ochorení badať na ultrazvuku zmnožené cysty. V skutočnosti to nie sú ani cysty v pravom zmysle slova. Ide o folikuly.
Na ultrazvuku vyzerajú ako čierne bubliny. Aj za normálnych okolností sa v rámci menštruačného cyklu nachádzajú na vaječníkoch.
V čase ovulácie sa jeden z folikulov stáva dominantným a vypúšťame ho ako vajíčko. Vtedy žena môže otehotnieť. Pri syndróme polycystických vaječníkov však nastáva akési zmnoženie a na ultrazvuku vidíme viac folikulov.
Avšak ani tento stav nemusí byť nutne viazaný s diagnózou, o ktorej hovoríme. Napríklad veľa mladých žien má veľkú zásobu vajíčok.
Nás gynekológov to môže pri ultrazvuku zmiasť, pretože to vyzerá tak, že to všetko sú polycystické vaječníky. V skutočnosti pritom ide o normálne folikuly - budúce vajíčka, ktorých počet sa s pribúdajúcim vekom ženy znižuje.
Preto je dôležité, aby sme si pod týmto pojmom nepredstavili len veľa bubliniek a cystičiek. Treba stále myslieť na to, že ide o komplexný stav, kedy porucha folikulov a budúcich vajíčok spôsobuje nefunkčnosť. A tiež, že je to kaskáda, ktorá ovplyvňuje aj iné systémy v tele.
Na internete je naozaj veľa informácií o syndróme polycystických vaječníkov. Mnohé z nich sú zmätočné alebo si protirečia. Sú nejaké signály, ktoré by mohli slúžiť ako červené vlajky a upozorniť nás, že máme zbystriť pozornosť?
Súhlasím s tým, že mnohé informácie o syndróme polycystických vaječníkov sú zmätočné. A to nielen pre ženy, ale aj pre odborníkov.
Platí tiež, že pri tejto diagnóze je veľmi veľa takzvaných čiernych čísel. Znamená to, že mnohé ženy sú nesprávne diagnostikované. Napriek tomu, že syndróm polycystických vaječníkov majú, prepadávajú sitom a lekár im nestanoví diagnózu.
Existuje totiž súbor príznakov, ktoré žena môže mať, a ktoré nás mýlia.
Súvisiaci článok Lekár Bajer: Pri problémoch s neplodnosťou príde najprv žena. Alebo žena a dva metre za ňou muž Čítajte
Typická pacientka, ktorá za mnou príde s tým, že má syndróm polycystických vaječníkov by mala opísať nasledujúce symptómy. Povie, že jej začali vypadávať vlasy, sú mastnejšie, trápi ju akné a začalo sa jej objavovať ochlpenie na miestach, ktoré nie sú pre ženu typické. Napríklad na lícach, brade alebo hrudníku.
Spomenie aj výpadky menštruačného cyklu. Väčšinou uvedie, že najprv jej cyklus vypadol na dva mesiace, potom sa vrátil a následne opäť na tri mesiace zmizol.
Vtedy by som si ja ako gynekologička mala povedať: "Ha! Čierne na bielom, polycystické vaječníky. Je to jasné."
Žiaľ, také jednoduché to nie je.
Prečo?
Stále zisťujeme o syndróme polycystických vaječníkov nové informácie. A tak pribúdajú aj nové príznaky s ním spojené.
Modelový príklad ženy, ktorý som opísala existuje. Lenže táto typická žena so syndrómom polycystických vaječníkov nemusí byť jediná, ktorý týmto ochorením trpí. Môže ho mať aj žena, ktorá vyššie spomenuté ťažkosti vôbec nemá.
Do mojej ambulancie teda príde štíhla žena, ktorá má nielen krásnu postavu, ale aj pleť a vlasy. Vyzerá ako modelka a nikomu ani nenapadne, že by mohla mať skrytý syndróm polcystických vaječníkov. Ochorenie maskuje absencia viditeľných príznakov.
Preto je veľmi ťažké, aby si žena sama diagnostikovala alebo všimla syndróm polycystických vaječníkov. No práve preto je dôležité, aby adresovala svoje otázky odborníkovi. A ten na základe kritérií určí, či má syndróm polycystických vaječníkov, alebo nie.
Čím sa gynekológ alebo gynekologička riadi? Ako vie, či žena má, alebo nemá syndróm polycystických vaječníkov?
Kritériá na diagnostiku syndrómu polycystických vaječníkov vznikli v roku 2003. Odborne sa označujú ako Rotterdamské kritériá. V rokoch 2018 a 2023 boli doplnené, na základe aktuálnych poznatkov.
Podľa týchto kritérií bude gynekológ u ženy pozorovať tri oblasti, pričom na to, aby u nej potvrdil syndróm polycystických vaječníkov, je potrebné, aby splnila dve z troch kritérií.
Prvým kritériom sú známky nadmerného množstva mužských pohlavných hormónov. Lekár buď pozoruje spomínané príznaky - akné, mastné vlasy, či nadmerné ochlpenie, alebo môže nadprodukciu mužských pohlavných hormónov overiť pomocou krvných testov.
Player cover image
Vizita
Tvorbu spermií ovplyvňuje aj teplota. Rizikom môže byť aj laptop v lone
00:00/46:27
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.
Druhým kritériom sú výpadky menštruačného cyklu. Buď ženy referujú, že majú nepravidelný cyklus, alebo ho dokonca vôbec nemajú. Vtedy hovoríme o anovulácii, teda vajíčko sa v čase ovulácie vôbec neuvoľňuje.
A posledným kritériom, ktoré bolo v roku 2023 poopravené, je ultrazvukový nález a obraz cystičiek - zmnožených folikulov. Avšak tento parameter bol v praxi veľmi zmätočný.
Gynekológovia často premýšľali, čo na ultrazvuku vidia alebo nevidia, čo záviselo od viacerých vplyvov. Od toho, aký kvalitný ultrazvuk mali, až po to, či pacientka trpí obezitou a koľko folikulov by na ultrazvuku malo byť.
Preto sa toto tretie kritérium doplnilo ešte o možnosť odobratia AMH hormónu. Ide o takzvaný anti mullerov hormón. Tento parameter krvi nám hovorí, či žena má, alebo nemá zmnožené folikuly.
Prečo je nutné, aby sa výsledok potvrdil dvoma z troch parametrov?
Je to nutné, pretože máme ženy, ktoré nemusia mať typické príznaky.
Mnohé majú akné a nemajú polycystické vaječníky. Alebo majú nepravidelný menštruačný cyklus, pričom dôvodom je obezita, nie syndróm polycystických vaječníkov.
Ak takéto ženy nesprávne diagnostikujeme, onálepkujeme ich. A nálepka s nápisom syndróm polycystických vaječníkov môže mať pre ne celoživotné následky.
Ide totiž o celoživotné ochorenie. V súčasnosti predpoklady hovoria, že toto ochorenie sa nekončí ani menopauzou. Sprevádza ženy od narodenia až do konca života, a to vo viacerých aspektoch.
Čo pre ženu znamená, keď jej lekár diagnostikuje syndróm polycystických vaječníkov?
Toto ochorenie pre ženu predstavuje najmä isté možné rizikové faktory a ďalšie ochorenia, ktoré sa u nej môžu rozvinúť.
Sama by mala čo najlepšie dbať o svoje zdravie. Uvedomiť si, že sa nachádza v rizikovej skupine, a že tento rizikový faktor je naozaj veľký. Môže jej spôsobovať rôzne komplikácie.
Ak gynekológ žene diagnostikuje syndróm polycystických vaječníkov, mala by popremýšľať, čo môže pre seba spraviť.
A čo môže pre seba spraviť?
Jej primárnym konzultantom by mal byť gynekológ. On by jej mal povedať, aké má možnosti.
Napríklad sa môže zapodievať zmenou životného štýlu, viac sa venovať športu, môže sa s lekárom rozprávať o tom, či nie je potrebné nadmerný nárast mužských pohlavných hormónov potlačiť nejakými liekmi.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo pri tejto diagnóze lekári často predpisujú antikoncepciu.
Mnohí čitatelia a čitateľky si teraz hovoria, že veď nadmerné ochlpenie či mastné vlasy nie sú veci, ktoré človeku až tak komplikujú život. Má teda podľa vás syndróm polycystických vaječníkov výrazný vplyv na kvalitu života ženy?
Myslím, že áno.
Ak má žena podozrenie, určite by mala pátrať po diagnóze, aby sa utvrdila, či má, alebo nemá syndróm polycystických vaječníkov. Zároveň treba myslieť na možné komplikácie, ktoré toto komplexné ochorenie prináša.
Okrem srdcovo-cievny ochorení a vysokého krvného tlaku, ktoré som už spomínala, to môže byť aj porušený lipidový profil, zvýšený cholesterol, porucha metabolizmu, dokonca je tam aj určité zvýšené riziko cukrovky druhého typu a aj tehotenskej cukrovky.
Môže nastať zhoršenie reprodukčného zdravia. Žena bude mať problém s otehotnením, prípadne, ak bude tehotná, je tam väčšie riziko potratu, prípadne komplikácií počas tehotenstva.
A to stále nie je všetko. Medzi ďalšie zdravotné komplikácie patria chrápanie, výpadky okysličenia v spánku, úzkosti, depresie, alebo poruchy stravovania.
Ak by som zistila, že mám polycystické vaječníky, zneistilo by ma to. Určite by som robila všetko preto, aby som predišla možným komplikáciám.
Ktorá komplikácia je pre vás najdesivejšia?
Je jedna, pri ktorej vždy premýšľam, či mám o nej mojim pacientkam hovoriť, pretože ich nechcem zbytočne strašiť.
V dôsledku porúch menštruačného cyklu sa totiž môže hromadiť sliznica, ktorá by za normálnych okolností každý mesiac odišla. Táto sliznica, ktorá sa hromadí, môže bujnieť.
Ak sa to roky ignoruje, a teraz nemyslím jeden alebo dva roky, ale desiatky rokov, môže sa v dôsledku toho rozvinúť rakovina sliznice maternice.
To je pre mňa najstrašidelnejšia komplikácia.
Spomínali ste, že jednou z komplikácií je to, že žena bude mať problém otehotnieť. Dá sa už dnes presne povedať, do akej miery súvisí syndróm polycystických vaječníkov s neplodnosťou?
Syndróm polycystických vaječníkov je spojený s neplodnosťou najmä preto, že počas neho môže dochádzať k narušeniu cyklu.
Znamená to, že u ženy s týmto ochorením nemusí každý mesiac dochádzať k uvoľneniu vajíčka. Sem-tam sa možno uvoľní, no nie je to pravidelné. Preto dochádza k zníženiu plodnosti.
Rovnako treba myslieť aj na to, že vajíčko je počas celého cyklu oplodniteľné len niekoľko hodín. Teda pár, ktorý sa snaží o dieťa, sa musí do tohto okna trafiť. A keď je cyklus nepravidelný, je to náročné.
Prijať ďalší negatívny tehotenský test je to náročné. Človek to oplače, ide ďalej a dúfa, že ďalší cyklus bude úspešnejší. No je to veľmi frustrujúce.
Povzbudzujúce je, že túto situáciu vieme do určitej miery riešiť. Síce nie u každého, no aj dá sa povedať, že už na to máme páky.
Gynekológovia vedia pomocou ultrazvuku presne sledovať, či vajíčko rastie, ako vyzerá, alebo kedy sa uvoľní. Vedia teda žene povedať, kedy by mala spozornieť.
Existujú aj lieky, ktoré vieme na isté časové obdobie žene nasadiť. No nie doživotne. Môžu žene pomôcť naštartovať rast vajíčka, ktorému sa nechcelo.
Našťastie, veľa týchto polycystických vaječníkov už vieme gynekologicky vyriešiť a zvýšiť tak šancu na tehotnosť.
Takže pomocou liekov viete vajíčko popohnať?
Presne tak, liekmi vieme navodiť, aby sa to tam pohlo tým správnym smerom.
Keď som čítala diskusie na internete pod článkami o syndróme polycystických vaječníkov, mnohé ženy sa sťažovali, že ich lekár odbil tým, že musia schudnúť. Ako veľmi súvisí syndróm polycystických vaječníkov s obezitou?
Je to ťažká otázka, na ktorú v súčasnosti nemáme odpoveď. Dodnes presne nevieme ani to, prečo vlastne ženy majú polycystické vaječníky.
Aktuálne teórie hovoria, že sa s nimi narodíme. A už malé bábätko, dievčatko, má polycystické vaječníky. Potom príde do puberty a už sa prejavujú typické príznaky. Dieťa je korpulentnejšie, má plnšiu postavu a akné.
Len to si trochu protirečí s trendmi, ktoré v súčasnosti vidíme. Napríklad sa ukazuje, že existuje niekoľko podskupín polycystických vaječníkov. Navyše, ako sme si už povedali, sú aj ženy, ktoré sú štíhle a majú peknú pleť, a tiež trpia syndrómom polycystických vaječníkov.
Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti nevieme určiť, ako veľmi je nadváha spätá s touto diagnózou. Vieme len povedať, že u väčšiny typických polycystických vaječníkov pacientky trpia nadváhou a treba na to veľmi dbať, aby sme ich dostali do normálneho BMI.
To je totiž najlepšie a jediné, čo v tomto prípade vieme pre seba urobiť.
Lenka Lapides
vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
Časť štúdia absolvovala vo Fínsku.
Šesť rokov pôsobila v Nemecku, kde zložila atestačnú skúšku v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
Pracovala v tíme popredných lekárov v Bavorsku, pod vedením profesora Kuhna sa venovala gynekologickej onkológii.
Odborné stáže absolvovala v Izraeli, v Spojenom kráľovstve, vo Fínsku, v Nemecku, v Rakúsku, a v Českej republike.
Špecializuje sa na imunologické faktory neplodnosti, ktoré skúma aj v rámci doktorandského štúdia.
Pri syndróme polycystických vaječníkov sa často odporúča zdravý životný štýl. Mnohí ľudia však nevedia, čo si pod týmto pojmom majú predstaviť, a tak často skĺznu do extrémnych diét. Aká je správna cesta, ktorou by sa mali uberať?
Je to veľmi ťažké. Určite nie je dobré, aby lekár pacientku odpinkol s tým, že má iba zmeniť životný štýl. Pretože každý z nás si pod pojmom zdravý životný štýl predstaví niečo iné.
Rozhodne sa treba venovať športovým aktivitám. Je to už aj dobre preskúmané. Vieme, že by sme mali mať minimálne 2,5 hodiny aeróbnej aktivity týždenne.
Javí sa to ako brnkačka, ale keď si to človek vyskúša, zistí, že to nemusí byť také jednoduché.
Ak máme prácu a rodinu, nie je jednoduché zaradiť do života pohyb v takejto miere.
A čo sa týka stravovacích návykov?
Určite by som neodporúčala drastické diéty. Napríklad bezlepková diéta nie je určená pre ženy, ktoré trpia syndrómom polycystických vaječníkov, ale pre tie s celiakiou.
Bezlaktózová diéta opäť nie je určená ženám s touto diagnózou, ale ľuďom, ktorí majú problém s laktózou.
Asi žiadna konkrétna diéta nie je ušitá na mieru pre pacientky s polycystickými vaječníkmi.
Môj dobrý kamarát, lekár Boris Bajer vydal nedávno knižku Protokol prirodzenej plodnosti, ktorá sa týmto zapodieva.
Sú v nej isté odporúčania, ktoré sa dajú označiť za správnu mieru v tom, že ak ich budeme preferovať, naše šance na zmiernenie rizikových faktorov sú lepšie.
Hovorí v nej veľa o nenasýtených mastných kyselinách, o rastlinných tukoch, živočíšnych tukoch, o tom, ktoré minerály by sme mali alebo nemali uprednostňovať.
Takýto prístup považujem za správnu cestu. Nejde o konkrétnu diétu, ale zdravý životný štýl, ktorý nás navádza, ktorým smerom by sme mali ísť.
Napríklad, aby sme sa zamerali viac na celozrnné potraviny, na potraviny s nižším glykemickým indexom, aby sme sa vyvarovali margarínom, preferovali skôr ryby, či olivový olej.
Je to dátami podložená zlatá stredná cesta.
Ak žena trpí syndrómom polycystických vaječníkov je nutné, aby užívala antikoncepciu, alebo sú aj iné spôsoby liečby?
Polycystické vaječníky treba liečiť, ale je to nevyliečiteľné ochorenie. Nie je nám známe, že by sme vedeli žene, ktorá má túto diagnózu, ponúknuť liek, ktorý ju vylieči.
A tak jediné, čo vie spraviť, je celý život konzekventne dbať o pohyb, zamýšľať sa nad tým, ako sa stravuje, a ak nemá cyklus, prebrať s gynekológom možnosti, ako to riešiť. Lebo rozhodne nie je správne roky ignorovať nejaké ochorenie.
Nehovorím, že hormonálna antikoncepcia je pri tejto diagnóze nevyhnutná, no je to dostupná liečba. Bola vyvinutá na to, že v istých prípadoch nám vie pomôcť a byť prospešná.
Ak si pacientka vyslovene neželá nasadenie hormonálnej antikoncepcie, sú aj iné možnosti. Existujú napríklad prípravky s inozitolom. Nie je síce rovnako efektívny ako hormonálna antikoncepcia, ale je čiastočne prospešný.
Sú aj iné lieky, napríklad metformin, alebo v súčasnosti sa používajú rôzne moderné preparáty, ktoré nám pomáhajú, aby sa pacientka dostala k normálnym hodnotám BMI.
Nehovorím, že je to záležitosť, ktorú by som brala doživotne. Asi by som sa tým zapodievala len v prípade, keď je to nevyhnutné, ale aj tieto injekcie nám vedia pomôcť naštartovať u pacientky zdravý životný štýl. A po naštartovaní ich môže začať postupne vyraďovať.
A možno sa potom bude vedieť udržiavať tak, aby už tieto preparáty nepotrebovala.
Ak som to správne pochopila, hormonálna antikoncepcia má ženám pomôcť, aby sa im upravil ich cyklus. Aktuálne sú na instagrame veľmi populárne profily, v ktorých autorky zdôrazňujú, že žena by mala byť paňou svojho cyklu a je dôležité sa o svoj cyklus starať bez antikoncepcie. Ako sa na to pozeráte vy?
Venujem sa aj reprodukčnej gynokológii, aj klasickej gynekológii. Praxou som sa naučila na to pozerať z pohľadu pacienta. Už netlačím na pacientky, aby užívali antikoncepciu, viac-menej sa s nimi rozprávam o možnostiach.
Úprimne poviem, že v súčasnosti je moja skúsenosť taká, že ženy nerady berú antikoncepciu. Nechcú užívať hormóny. Mám aj také klientky.
Ak by som trvala na užívaní antikoncepcie, nevrátia sa, pôjdu inam, a možno polycystické vaječníky zostanú u nich nediagnostikované, alebo nedoriešené.
Keď vidím, že si antikoncepciu neželajú, netlačím na nich. Naopak hovorím: "Dobre, tak sa poďme pozrieť na to, čo vieme spraviť."
Môžeme sa lepšie pozrieť na jedálny lístok, na jej životný štýl, či športuje, čo vieme v strave navýšiť. Napríklad môžeme do stravy pridať nejaké minerály alebo iné preparáty.
Tiež sa možno stane, že prioritou pre ňu bude rýchlo otehotnieť, a tak sa rozhodne prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie.
Alebo, ak tieto preparáty nebudú fungovať, pacientka môže zmeniť rozhodnutie a stále sa vieme k tejto liečbe vrátiť.
Môžu byť tieto preparáty úspešné?
Myslím, že áno. Keď je správna kombinácia, môže sa dostaviť pozitívny výsledok.
Mám kamarátku, ktorá trpí syndrómom polycystických vaječníkov. Nikdy však žiadne preparáty neužívala, pretože extrémne dbá na stravu a šport.
Ešte som nestretla nikoho, kto by dokázal takto o seba dbať. A výsledkom je, že má aj pravidelný menštruačný cyklus.
Ak to zvládne ona, viem si predstaviť, že to môže fungovať aj u iných ľudí.
Súvisiaci článok Biológ: Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu (archívny rozhovor) Čítajte
Vnímam, že antikoncepcia sa stala diskutovanou témou. Na jednej strane sú ženy, ktoré ju absolútne odmietajú a tvrdia, že gynekológovia ju im často nezmyselne tlačia. Na druhej strane sú lekári, ktorí hovoria, že sú prípady, keď sa nedá postupovať bez hormonálnej antikoncepcie. Ako to je?
Hormonálna antikoncepcia vie efektívne potlačiť nadbytok mužských pohlavných hormónov. A sú prípady, keď bez nej naozaj nevieme postupovať.
V takých prípadoch je dôležité s pacientkou najmä správne komunikovať. Vysvetliť jej, prečo tieto lieky potrebuje, ako jej môžu pomôcť a ako budeme postupovať. A tiež to, že ju nemusí brať doživotne, ale len určité obdobie.
Môže jej problém upraviť natoľko, že sa jej telo naštartuje a neskôr ju už nebude musieť užívať.
Verím, že niektoré názory sú len o chýbajúcich informáciách. No keď sa žena rozhodne, že napriek informáciám odmieta hormonálnu antikoncepciu, o to viac sa musíme zamerať na možnosti, ktoré máme.
Teraz sa veľa hovorí o mikrobióme a o tom, ako ovplyvňuje zápalové procesy v ľudskom tele. Niektorí ľudia s obchodným duchom sa toho chytili a začali vyrábať špeciálne probiotiká na liečbu syndrómu polycystických vaječníkov. Do akej miery môže pomôcť užívanie týchto preparátov?
Myslím si, že to môže pomôcť. Existujú dáta, ktoré hovoria, že isté suplementy naozaj môžu byť prospešné. Takže áno, užívanie probiotík môže žene čiastočne pomôcť pri liečbe syndrómu polycystických vaječníkov.
Možno aj každodenné užívanie škorice alebo suplementovanie vitamínov B9 a B12.
Avšak netreba zabúdať, že syndróm polycystických vaječníkov je veľmi komplexné ochorenie.
Preto riešenie tohto problému nie je jednoduché a neexistuje žiadny zázračný preparát, po ktorého užití ochorenie zmizne.
Chcela by som, aby niečo také existovalo, no nie som si istá, že to je takéto jednoduché.
Načo by si mali ženy dávať pozor, keď si dohľadávajú informácie o syndróme polycystických vaječníkov?
Myslím si, že keď má žena gynekológa a dá sa s ním dobre porozprávať, práve on by mal byť prvou kontaktnou osobou, ktorá jej poskytne informácie. Až potom by si mali dohľadávať hlbšie veci, ktoré ich zaujímajú.
V dnešnej dobe je však na internete veľmi veľa možností a zdrojov. Sama ako lekárka nie vždy viem, ktorý zdroj je naozaj overený. Musím si to veľakrát preverovať v databázach štúdií. Preto by som sa radšej obrátila na odborníka.
V zahraničí sú aj webové stránky, ktoré združujú pacientky so syndrómom polycystických vaječníkov. V Nemecku aj v Rakúsku existujú združenia, kde sa môžu zaregistrovať a s ďalšími pacientkami si povymieňať informácie. Organizujú aj rôzne školenia.
Mojím želaním je, aby sme aj na Slovensku boli schopní dosiahnuť niečo podobné.
Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/23243952/gyneko ... -paky.html