Keby nesekol s hokejom, zlyhalo by mu srdce. Bača skrvavil Šatana a spravil by to zas
Zažil štyri-päť otrasov mozgu.

10. sep 2020 o 5:00 MARTIN KILIAN ML.

Martin Bača sa bil za Nitru, a preto ho milovala. (Zdroj: SITA)
A-|A+0205
Trikrát zmlátiť slovanistu? V Nitre vstupenka medzi nesmrteľných.

MARTIN BAČA (31) v októbri a decembri 2011 v Bratislave zbil Miroslava Šatana a v marci 2012 skrvavil Kevina Harveyho. Ako 22-ročné ucho.

„Kto je Bača, že bije Šatana?“ pýtali sa generality Slovana.

Príbeh tvrďasa s 1 256 trestnými minútami, ktorý s hokejom končil v 28 rokoch a dnes robí programátora v Prahe, nie je iba o nálepke nevychovanca, ale aj o medailách s Nitrou a Znojmom za ovácií zimákov. Ešteže bol na konci dňa kolotoč vyšetrení! Posúďte sami.

VYPNÚŤ REKLAMU

AJ TOTO SA DOZVIETE
• Ako často sa v Bačových časoch v Nitre chodilo na pivo a kedy sa pilo v šatni s fanúšikmi

• Pre aký netradičný dôvod odišiel z Nitry a prečo sa potom chcel vrátiť

• Ako detailne opisuje incidenty so Šatanom, prečo ich podľa Baču nevyprovokal slovanista, prečo to nenazýva bitkami, prečo ho výrazne sklamali média a ako vnímal vyhrážky

• Prečo Bača masérovi Nitry povedal, nech po tom, ako skrvavil Šatana, zamkne dvere šatne

• Ako traja SBS-kári a hráč Slovana (a kedy sa s ním potom stretol v jednom tíme) podľa Baču následne vtrhli do šatne a vyhrážali sa mu a ako dopadlo trestné oznámenie a detektor lži

• Približne koľko bitiek Bača absolvoval, koľko vyvolal, či väčšinu prehral, ktorých dvoch bitkárov označil za zákerných a kedy od neho tréneri vyžadovali bitky

• Prečo po otrase mozgu nemohol čo i len vyvenčiť psa a hokej či futbal čo i len v partičke má teraz absolútne zakázaný

• Prečo by pravdepodobne zomrel na ľade, keby neprestal s hokejom

• V ktorom klube zarábal najviac a ako mu teraz vynáša programovanie

Pili v šatni s fanúšikmi
V troch sezónach za Nitru (2011 – 2014) ste s 501 trestnými minútami boli najvylučovanejším hráčom extraligy a tvrdými hánkami ste sa podpísali aj pod bronz a striebro. Aké to boli časy?

V prvej sezóne (2011/12) sme bojovali, aby sme neboli poslední. Diváci nám aj tak neskutočne fandili. To som nikdy predtým nezažil. Prišlo mi to nezvyčajne na slovenské pomery. Potom sa to úplne otočilo a zo smoly nám zrazu všetko išlo. Jožko Stümpel, tréner Antonín Stavjaňa a Tomáš Chrenko nás viedli správnym smerom. Najkrajšia bola prvá medaila, oslava bronzu. Fanúšikovia za nami prišli do kabíny a niečo sme spolu popili.

Chodili ste na pivo často?

Občas sme zašli. Bolo to v norme, žiadne masakre. Niekedy je dobré si pri pive vysvetliť niečo, čo sa v šatni nedá.

VYPNÚŤ REKLAMU

Kto robil v šatni najväčšiu zábavu?

Nemali sme iba jedného zabávača. S Petrom Königom bola sranda, aj Milan Hruška bol komik. Takisto Albín Podstavek, sedeli sme vedľa seba.

Prečo ste v lete 2014 vlastne odišli z Nitry?

Bol som dosť vylučovaný, asi preto ma komisia pri niektorých zákrokoch hodnotila inak. V zápase s Banskou Bystricou (január 2014) som trafil Jamesa Martina a dostal som 8-zápasovú stopku – to bolo trošku príliš. Cítil som krivdu a nevidel veľkú motiváciu zostať v extralige. Nitra ma chcela, ale ja som sa hneď po konci sezóny dohodol so Znojmom.

Myslel som si, že tú hokejovú atmosféru, ktorú som zažil v Nitre, zažijem aj inde, ale nebolo to tak. Mal som v pláne sa sem vrátiť, ale nevyšlo to.

Veru, v „merku“ vás mali i rozhodcovia...

VYPNÚŤ REKLAMU

Zážitky s nimi asi nie sú do novín. Po toľkých rokoch by bolo zbytočné ich vyťahovať. Poviem to takto – nie každý rozhodca vie slušne hráčovi vysvetliť, prečo je vylúčený. To mi na slovenskej hokejovej scéne trošku chýbalo.


Martin Bača nemal problém zhodiť rukavice. (zdroj: SITA)
Zamkni dvere, niekto príde
Odkedy ste na jeseň 2011 dvakrát zbili Šatana, vaše meno vzbudzuje emócie. Ťahá s to s vami dodnes?

Dodnes. Vždy, keď stretnem niekoho nového, hneď mi nadhodí, či som ten, kto zbil Šatana.

Spravili by ste to zas?

Áno, v rovnakej situácii by som sa zachoval rovnako. Nenazval by som to však bitkami. Boli to strkanice, z ktorých Miro odišiel skrvavený. V prvej situácii do mňa strčil a keď som bol na zemi, udrel ma a to ma naštvalo.

„Bolo to chrapúnske a krčmové,“ povedal Šatan a za druhý incident vás ukrižovali aj hokejové legendy. Ako ste to prežívali?

Z hokeja som zvyknutý na provokácie a nadávky, ale trochu ma prekvapili osobné vyhrážky. Najviac ma sklamali média. Účelovo zostrihali obe bitky, aby sa zdalo, že som prišiel k Mirovi a z ničoho-nič ho prvý udrel.

Aj vy ste niektoré tvrdenia Šatana označili za klamstvo?

Možno tam boli emócie z Mirovej strany. Pod ich vplyvom človek niekedy vidí situáciu trochu inak, ako sa naozaj stala.

Stále tvrdíte, že obe bitky vyplynuli z hry? A vy ste nezačali?

Stojím si za tým, že Šatan vyprovokoval obe bitky.

Prvá? Pri našom brankárovi ma strčil, padol som na zem a tam mi dal krosček. To by sa nemalo robiť, naštvalo ma to. Keď som sa postavil, začala mela. Boli tam údery a o plexisklo si rozťal nos.

A druhá bitka? Miro dostal nahrávku, išiel som ho trafiť. Dal si pozor, zdvihol ruky nad hlavu. Zrazili sme sa a padol som na zem. On sa otočil, zabrzdil a keď som ležal na zemi, udrel ma do tváre. Vznikla strkanica, v ktorej sme si mali rozbili tváre.

Po druhej bitke so Šatanom sa vám mali v šatni vyhrážať traja SBS-kári a hráč Slovana. Oni to popreli, vy ani po 9 rokoch nie?

Bolo to tak. Šaťovi (masér Nitry Andrej Šatura) som v šatni povedal, nech pre istotu zamkne dvere. Náhodou prídu nejakí nahnevaní fanúšikovia a vznikne problém – povedal som mu. Nerob si srandu, kto by sem chodil – odvetil.

O chvíľu sa otvorili dvere, prišiel Švarný a za ním ďalší traja SBS-kári. Muž v usporiadateľskej veste držal dvere. Chytili sme sa, neviem, či sme sa raz udreli. Neodídeš po vlastných – hovorili mi. Zľakol som sa a nevedel, čo robiť. Našťastie, jeden SBS-kár dostal rozum a okrem vyhrážok sa nič nestalo.

Ako dopadlo trestné oznámenie? Boli ste na tom detektore lži?

Asi nijak, šlo to do stratena. V ten deň som ho podal na polícii, potom mi tuším prišiel jeden list, ale viac som do toho nevkladal energiu. Bez problémov by som išiel na detektor lži. Dnes si už detailne nespomínam, prečo to polícia ďalej neriešila.

Stretli ste odvtedy so Švarným v zápase?

To neviem, ale viem, že o rok či dva s nami v Nitre trénoval, keď čakal na angažmán. Boli sme teda v jednej šatni. Už sme sa o tom ale nerozprávali a brali to športovo. On asi tiež nebol hrdý na to, čo spravil.

Komické bolo, že párkrát sme trénovali v jednej obrane... Nemám mu prečo nepodať ruku.


Bačovým sezónnym maximom bolo 189 trestných minút (2012/13). (zdroj: TASR)
Choď a stanov hranicu
V seniorskej kariére ste nazbierali 1 256 trestných minút. Prečo ste sa bili?

Chcel som hrať tvrdo, to je všetko. Za celú kariéru som vyvolal asi len tri bitky – dve v Kanade, keď mi to tréner prikázal, a jednu na Slovensku, keď proti Žiline za bránkou napadli Tománeka. Vtedy bolo obdobie, že nás súperi celkom bili, a tak mi Stavjaňa povedal, aby som stanovil čiaru, pokade to už nepôjde. Nebudem sa predsa pozerať, ako nám bijú Jožka alebo Romana – povedal som si.

Približne koľkokrát v živote ste sa na ľade pobili? A s kým to bolo najčastejšie?

Asi pätnásťkrát. Väčšinu som vyhral. S nikým som sa nepobil viac než raz. Dva strety som mal jedine so Šatanom, ale ako som už povedal, bitkami by som to nenazval.

Stretli ste sa aj so zákernými bitkármi?

S dvoma. S jedným v Klagenfurte, volal sa Jean-Francois Jacques, bitkár z NHL. Bil sa s Martinom Nemčíkom. Ja som iba stál vedľa nejakého hráča Klagenfurtu a pozeral sa na bitku. Po bitke, keď mal Jacques zhodené rukavice, išiel okolo mňa, udrel ma do tváre a rozbil mi nos. Neviem teda, či to bol bitkár alebo blázon... Padli sme na zem a tam nás už rozdelili.

Druhého takého som stretol v Košiciach. Prišiel som do strkanice, Jožo Sládok z Detvy zhodil rukavice, spoza rozhodca ma udrel do tváre, rozťal mi obočie a začal som krvácať. Jasné, moment prekvapenia je výhoda, ale začať bitku s nepripraveným protihráčom nie je fér.

Končili ste po bitkách aj na tabletkách či injekciách?

Nikdy.

Patria bitky k hokeju?

Áno, ale určite nie v takej miere ako v Amerike a Kanade. Hráči zo štvrtej lajny, ktorí sa idú na ľad iba pobiť, nepatria do hokeja.

Vyčítali vám doma, že ste bitkár?

Nie. Aj brat Matej hrá podobným štýlom. Nikdy som sa totiž nebil v meste na diskotékach, iba na ľade. Mimo ľadu som si párkrát vypočul, že mám vyzývavý ksicht. Asi preto som v hokeji nemal problém priťahovať bitky.

Zavretý a bez svetla
Bob Probert, Derek Boogaard, Wade Belak, Todd Ewen a Rick Rypien, bitkári známi z NHL, mali depresie a vzali si život. Písalo sa o „boxerskej demencii“. Boli ste od takýchto problémov vždy vzdialený?

Nikdy som nemal takéto problémy. Až na jednu situáciu.

Dva týždne po mojom poslednom zápase kariéry, za Košice v Trenčíne, som po otrase mozgu išiel na ľad. Zatočila sa mi hlava, prišlo mi zle, obnovili sa mi príznaky otrasu. Musel som byť zavretý v byte a nemohol chodiť na svetlo, točila sa mi hlava aj vtedy, keď som bol iba so psom na prechádzke. Po týždni-dvoch sa to začalo zlepšovať a po mesiaci som skúsil bicykel. A znova sa to zhoršilo. To súviselo s nedoliečením, nie bitkou.

Naozaj ste mali toľko otrasov mozgu?

Mal som štyri alebo päť, čo pri hokeji nie je tak veľa. K jednému z nich som ale prišiel na snowboarde. S hokejom súviseli asi iba tri. Liečenie otrasu nie je komplikované, chce to len čas a kľud. Ja som si to ale vždy pokazil zlým liečením.

Problémy začali v Znojme. Nešťastne som hlavou padol do otvorených dvierok striedačky a krk si napichol na roh mantinelu. Po troch týždňoch som išiel na ľad, lebo mi v klube hovorili, že bude dobré, ak sa už vrátim do tréningu. Trénovať s nedoliečeným otrasom bola fatálna chyba. Tak sa to po tom tréningu zhoršilo, že som ďalší mesiac nemohol trénovať.


Martin Bača s priateľkou Katkou a psom Dobbym. (zdroj: archív (MB))
Možno by zomrel na ľade
S hokejom ste končili v 28 rokoch pre vrodenú srdcovú vadu. Svojim spôsobom ste vlastne mali šťastie, že ste v decembri 2017 za Košice v Trenčíne vrazili do mantinelu a s hitom od Dlouhého to skončilo otrasom mozgu a kolotočom vyšetrení, však?

O tom, že mám vrodenú vadu, som dovtedy vôbec nevedel. Zistili mi to náhodne pri banálnom vyšetrení. Do ordinácie som vtedy vstupoval ako profesionálny hokejista a vychádzal z nej ako programátor, ktorý si hľadá robotu. Lekár sa ma vtedy spýtal, či mám vysokú školu. Áno, som inžinier, prečo? – spýtal som sa. Lebo hokej si už nezahráš – povedal mi.

Keby mi to vtedy nezistili, podľa vyjadrení lekárov by som do dvoch rokov odpadol na ľade, zlyhalo by mi srdce a pravdepodobne by som zomrel.

To s človekom zamáva...

Vedome som sa pripravoval, že mi môžu povedať niečo také. Najskôr som si myslel, že preháňa, ale mal pravdu. Dlho som to riešil, stále som chcel hrať, chodil som za viacerými odborníkmi po celom Slovensku. Vždy sa ale všetci zhodli, že hokej mi neodporúčajú a mám hneď prestať.

Voľné víkendy sú na nezaplatenie. Môžem si robiť čo chcem a kde chcem. A dni v týždni? Z hokeja som bol zvyknutý ráno odmakať tréning a bolo. V prvých dňoch „normálnej práce“ som bol po obede už unavený. Na toto si zvyknúť bolo najhoršie. Dnes mi najviac chýba kolektív. Aj strkanice (úsmev).

Ste stále zdravotne limitovaný?

Určite ma čaká operácia srdce, konkrétne výmena chlopne, lebo srdce mám tak zničené, že bez toho nebudem môcť fungovať. Musím si dávať pozor na akúkoľvek chorobu, aby som nedostal zápal srdca. Preto musím užívať antibiotiká aj pri obyčajnej chrípke, dokonca aj vtedy, keď idem k zubárovi.

Nemám žiadne väčšie ťažkosti. Iba nesmiem mať tep väčší než 140. Preto v podstate nič nesmiem robiť naplno, ani zdvíhať ťažké veci. Môžem behať a plávať, ale nemôžem hrať hokej ani futbal, jedine čupieť v bráne na florbale a aj pri tom si musím dávať pozor. Hokej sa bez stopercentného nasadenia hrať nedá.

Prečo ste sa dali na programovanie?

Priateľka Katka v Prahe študovala a dnes tu pracuje. Preto som si tam našiel prácu, čo s vyštudovanou informatikou. nie je problém Popri hokeji sa mi ju podarilo doštudovať, od čias v Nitre som po zápasoch a tréningoch doma programoval, a tak to bolo jasné.

Praha má pre mňa ďalšou výhodu – už lekári na Slovensku mi odporúčali podstúpiť operáciu srdca a liečbu v Prahe, pretože sú tu jedni z najlepších odborníkov v Európe. Dnes tu žijeme aj so psom Dobbym a je nám dobre.

Zarábate viac ako v extralige?

Plus-mínus rovnako. Najviac som mal v Košiciach, toto je menej. Momentálne mám vskutku veľa roboty, koronavírus bol pre mňa v niečom dobrý. Teraz sme vyvíjali bezpečnostný kamerový systém práve v súvislosti s ním. Termálne kamery merajú teplotu ľudí, ktorí prichádzajú do budovy, môj program zaznamenáva dáta a upozorňuje na zvýšené hodnoty. Nenudím sa, som spokojný. Naopak, keby hrám hokej, koronavírus by som asi vnímal úplne inak.

Martin Bača (31)
Narodil sa 2. februára 1989 v Liptovskom Mikuláši. Do 28 rokov bol hokejovým obrancom. Má 191 centimetrov a 96 kilogramov.

Jeho strýkovia Jerguš Bača (majster sveta 2002), Anton Bartánus a bratranec Marek Bartánus boli reprezentanti, otec Ladislav a bratranec Jakub taktiež hrali hokej, brat Matej nastupuje za Liptovský Mikuláš.

Je odchovancom Liptovského Mikuláša, kde medzi mužmi strávil štyri sezóny (2006/07, 2008 - 2011). V kanadskej QMHJL pôsobil v Monctone Wildcats a Shawinigane Cataractes (2007/08). Hral aj za HK Nitra (2011 - 2014), Znojmo (2014 - 2016), Hradec Králové, Litoměřice a Slaviu Praha (2016/17), kariéru pre vrodenú srdcovú vadu končil v HC Košice (2017/18).

V seniorskej kariére nazbieral 471 zápasov, 86 bodov (30 gólov a 56 asistencií) a 1 256 trestných minút. Reprezentoval Slovensko na MS do 18 rokov.

Dnes sa živí programovaním a s partnerkou Katkou bývajú v Prahe.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.

Nezvládnete to a budete páchať samovraždy, vraveli ženám o tehotenských testoch

História presných tehotenských testov je krátka.

14. apr 2020 o 11:07 Soňa Jánošová

(Zdroj: ADOBE STOCK)
Písmo:A-|A+02

Lekári ich neodporúčali. Vraveli, že ich ženy používajú „v stave emocionálnej úzkosti a tá im bráni dodržiavať aj najjednoduchšie pokyny“. Aj takéto názory zverejnili americké noviny, vrátane The New York Times, ešte v roku 1978.

Mnohí lekári takto reagovali na zavedenie domáceho tehotenského testu.

História domáceho testovania je síce pomerne krátka, no veľmi zaujímavá. Poznačilo ju presvedčenie, že o tehotenstve by sa ženy nemali dozvedať samy, zahynulo preň mnoho zvierat a svoju úlohu zohral aj moč mníšok.
Gratulujeme, králik zomrel
Moč a tehotenstvo

Že sa tehotenstvo dá zistiť pomocou moču, vedeli ženy už v starovekom Egypte. Staroveký test spočíval v močení na pšeničné a jačmenné zrnká.

Podľa toho, ktoré zrná rástli, predpovedali Egypťania, či žena čaká chlapca, alebo dievča. Ak nerástli žiadne, žena tehotná nebola.

V stredoveku sa tehotenstvo "spoľahlivo" určovalo miešaním moču s alkoholom alebo skúmaním jeho farby.

Na to, aby mohol vzniknúť akýkoľvek tehotenský test, museli najskôr ľudia prísť na to, že krátko po počatí dieťaťa sa do tela ženy vyplavuje špecifický hormón.

Ľudský choriový gonadotropín známy pod skratkou hCG objavili vedci zhruba pred sto rokmi.

V roku 1927 Nemci Selmar Aschheim a Bernhard Zondek prišli na to, že tento hormón sa nenachádza len v krvi, ale aj v moči a jeho vstreknutie do tiel niektorých drobných živočíchov spôsobí zmeny na ich vaječníkoch.

Tieto zmeny, samozrejme, mohli pozorovať len vďaka pitve laboratórnych zvierat.

Veta „králik zomrel“ sa v prvej polovici minulého storočia stala metaforou pre oznámenie tehotenstva.

Samozrejme, králiky museli v laboratóriu zabiť bez ohľadu na výsledok testu. Takzvaný AZ test pomenovaný podľa jeho objaviteľov bol prelomovým objavom tak v gynekológii, ako aj endokrinológii.

Stále však išlo o pomerne nepresný a zdĺhavý proces, pre ktorý zahynulo obrovské množstvo zvierat.
Príďte o pár mesiacov
Veľmi plodné žaby

Kým hlodavce museli vypitvať, asi desaťcentimetrová samica africkej žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis) reagovala na tehotenský moč tak, že o niekoľko hodín začala znášať vajíčka.

Dobové výskumy preukazovali presnosť testu a žaby sa mohli využívať aj opakovane bez nutnosti ich usmrtenia. Testy na nich sa robili až do konca 60. rokov.

Ich využívanie malo aj svoju odvrátenú stranu. Zavlečenie afrického druhu do USA, Británie a Francúzska má pravdepodobne za následok úbytok domácich druhov žiab. Pazúrnatky ich nakazili hubovitým ochorením, proti ktorému boli imúnne. O pazúrnatkách sa preto hovorí ako o Týfusovej Mary medzi žabami.

Hoci sa testy na zvieratách používali už od dvadsiatych rokov minulého storočia, pre bežné ženy boli nedostupné.

Historik Jesse Olszynko-Gryn vo svojej knihe a štúdii venovanej reprodukčným právam žien uvádza, že lekári len zriedka používali tieto testy na obyčajné informovanie žien o tehotenstve alebo ako prostriedok na včasnú interrupciu.

Testy stále zostávali medicínskou záležitosťou a využívali sa najmä vtedy, keď bolo treba vylúčiť iné ochorenie.

„Ak žena poslala do laboratória svoju vlastnú vzorku moču, výsledky nezískala. A ak navštívila svojho rodinného lekára, pravdepodobne jej povedal, aby sa vrátila o pár mesiacov, keď boli zjavné fyzické príznaky pokročilého tehotenstva,“ uvádza Olszynko-Gryn.

Koncom šesťdesiatych rokov už existovala aj nová metóda, ktorú s istými vylepšeniami používajú aj dnešné tehotenské testy.

Išlo o imunologické testy, ktoré prítomnosť hormónu hCG v moči zaznamenávali vďaka protilátkam a farbivu. Ani to však nezmenilo názor, že informácia o tehotenstve nepatrí do „ženských rúk“.
Čo ak budú páchať samovraždy?
Súvisiaci článok Aká pozornosť sa venuje ženám po pôrode? Vyšetrení je málo, problémov mnoho Čítajte

Imunologické testy sa robili aj v laboratóriu americkej firmy Organon Pharmaceuticals, v ktorej v roku 1967 pracovala Margaret Cranová.

Mladá dizajnérka sa vo firme venovala navrhovaniu fľaštičiek na krémy, no tehotenské testy ju zaujali.

Laboratórium vyhodnocovalo testy na základe vzoriek moču, ktoré zaslal ošetrujúci lekár ženy. Potom, ako laboranti test vykonali, zaslali výsledky lekárovi a ten žene oznámil výsledok.

Cranová vedela, že ide o pomerne jednoduchý úkon, ktorý nepotrebuje laboratórne podmienky a ženy by ho vedeli spraviť aj doma.

Do druhého dňa navrhla domáci set, ktorý obsahoval pipetu a skúmavku s protilátkou. Žena nakvapkala moč do skúmavky a po dvoch hodinách sa na vlastné oči mohla pozrieť na výsledok. Keď však test predstavila vedeniu firmy, vysmiali ju.
Could Women Be Trusted With Their Own Pregnancy Tests? - NYTimes.com | Organon’s Predictor home pregnancy test, designed by Margaret Crane in the 1960s. There was so much resistance to the idea that kits weren’t sold to American consumers until 1977Mandyfeminist history 2nd wave

Spoločnosť sa obchodne zameriavala najmä na lekárov, ktorí by tento produkt odmietli. Významnú úlohu však zohrávali aj predsudky, že ženy budú po zistení neželaných tehotenstiev také hysterické, že budú húfne páchať samovraždy, čo uvrhne zlé svetlo na spoločnosť.

Test, ktorý Margaret Cranová navrhla, sa v USA začal aj s jej patentom predávať až v roku 1977, teda o desať rokov neskôr po jej prvom návrhu. Spojené štáty predbehla Kanada, ktorá domáce tehotenské testy zaviedla už v roku 1971 so sloganom „Každá žena má právo vedieť, či je, alebo nie je tehotná“.

Na porovnanie, na Slovensku získali ženy túto vymoženosť až v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Dovtedy boli odkázané na laboratórne testy. Lekár žene odobral krv, tú poslal do laboratória a o pár dní jej oznámil výsledok.
Presné a ekologické
Súvisiaci článok Zmrzačili ich na celý život. Írske ženy pritom chceli iba porodiť Čítajte

Medzičasom prešli domáce tehotenské testy ďalšou dôležitou zmenou, vďaka ktorej sú výrazne presnejšie ako kedysi.

Nedostatkom biologických aj prvých chemických testov bola ich nepresnosť, predovšetkým časté falošne pozitívne výsledky.

Testy totiž často zamieňali hCG za iné podobné hormóny, navyše samotné hCG sa v tele môže tvoriť napríklad aj pri onkologických ochoreniach.

Tento problém sa podarilo začiatkom sedemdesiatych rokov vyriešiť Judith Vaitukaitisovej a Glennovi Braunsteinovi, ktorí vyvinuli citlivejší test. Ten hCG nielen zaznamenával, ale aj meral jeho hladinu a tehotenstvo "oznámil" až vtedy, keď bola taká vysoká, že sa nedala zameniť za žiadny iný jav.

Keďže potrebovali odstrániť vysoký výskyt falošne pozitívnych testov, musela Vaitukaitisová pracovať so vzorkami, o ktorých negatívnosti nemohlo byť pochýb. Moč teda získavala zo ženského kláštora.

Dnešné tehotenské testy na domáce použitie sú jednoduché plastové tyčinky, kazety či prúžky papiera, ktoré sa dajú za pár eur kúpiť v každej lekárni či v drogérii a sú vo väčšine krajín sveta prvou voľbou pri zisťovaní tehotenstva.

Ich presnosť sa pohybuje v rozmedzí 97 až 99 percent.

Ženy majú vďaka nim vo svojich rukách efektívny spôsob, ako sa čo najskôr dozvedieť o tehotenstve, postarať sa o svoje zdravie a zdravie svojho dieťaťa. Čoraz viac sa však vraví aj o ekologických dosahoch, pretože ide o nerecyklovateľný výrobok. Vo vývoji sú preto verzie priateľské k životnému prostrediu, ktoré bude možné dať do kompostu alebo spláchnuť.

DOi.org/10.1016/j.shpsc.2013.12.002

DOI: 10.1136/bmj.2.4067.1253

DOI: https://doi.org/10.1017/mdh.2019.1

Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/22382399/testoval ... -test.html

ROZHOVOR
Každé jedlo jej stále chutí hnusne. Mladej Slovenke koronavírus zmenil čuch aj chuť

Covid-19 - následky
Príbeh Slovenky

Dominika Uhráková žije v Anglicku.

28. sep 2020 o 9:58 Renáta Zelná

Dominika Uhráková žije vo Veľkej Británii od roku 2015. V súčasnosti pracuje na zákaznickom servise v spoločnosti PRS for Music.
Dominika Uhráková žije vo Veľkej Británii od roku 2015. V súčasnosti pracuje na zákaznickom servise v spoločnosti PRS for Music. (Zdroj: archív D.U.)
Písmo:A-|A+46228

Slovenka DOMINIKA UHRÁKOVÁ (25) žije päť rokov v Southamptone vo Veľkej Británii. V marci sa nakazila koronavírusom a doteraz má z nákazy dlhodobé následky.

“Cítila som priam kŕče vyrážajúce do chrbta. Bolo to, akoby ma niekto šľahal po chrbte palicou. Ešte k tomu ma veľmi pálilo v nose,” opisuje priebeh svojho ochorenia.

Hovorí tiež, že ochorenie Covid-19 má doteraz vplyv na jej čuch a chuť a porovnáva prístup ľudí k nákaze v Británii a na Slovensku.

Kedy ste si uvedomili, že zrejme máte koronavírus?

Zle som sa začala cítiť v polovici marca, deň po tom, ako sme začali robiť z domu. Najskôr som cítila silnú únavu, ktorú som spočiatku pripisovala nádche či zlému spánku.

Ale ešte v ten istý deň večer som začala silno kašľať. Akoby som kašľala z hĺbky hrudníka. Bolo mi jasné, že by som mala v najbližšom čase zostať doma a s nikým sa nestretávať. Kašeľ u mňa trval zhruba týždeň a najhorší bol ráno a večer.

Aké príznaky ste ešte mali?
Súvisiaci článok Čo znamená vyliečiť sa z Covidu-19? Mnohí ľudia majú dlhodobé následky Čítajte

Strašné bolesti tela, ale nie ako pri chrípke, keď vás bolia kĺby či svaly. Cítila som priam kŕče vyrážajúce do chrbta. Bolo to, akoby ma niekto šľahal po chrbte palicou.

Ešte k tomu ma veľmi pálilo v nose. Musela som si naň prikladať pohár so studenou vodou, aby som tú bolesť nejako zvládla. Teplotu som nemala veľmi zvýšenú, bola niečo vyše 37 stupňov.

Viete, kde ste sa mohli nakaziť?

Buď v práci (Uhráková pred obmedzením pohybu v krajine pracovala ako čašníčka v reštaurácii, deň pred obmedzeniami nastúpila do novej práce na zákaznícky servis, pozn. red.) alebo u kamaráta, ktorý tiež pracoval v reštauráciách. Príznaky mal niekoľko dní predo mnou. Zrejme sme nakazili jeden druhého.

Ako dlho po stretnutí s ním sa u vás prejavili príznaky?

Príznaky som začala mať asi desať dní po tom, ako som bola s kamarátom. Dovtedy som sa cítila na sto percent zdravo, aj keď predpokladám, že vírus som už roznášala.

Po spozorovaní príznakov ste zrejme išli hneď na test.

“

Pár dní po tom, ako mi začalo byť lepšie, som si všimla, že som stratila čuch a chuť.„

Chcela som, ale v marci v Anglicku testovali iba tých, čo mali zlý priebeh a museli ísť do nemocnice. Ostatní nakazení vtedy vypĺňali iba formulár. Na jeho základe mi bolo povedané, že v žiadnom prípade nemám chodiť von a že sa mám štrnásť dní izolovať. Ak by sa mi príznaky zhoršili, mala som zavolať na priložené číslo.

A zhoršili sa vám?

Nie, celú chorobu som zvládla viac-menej tým, že som ju vyležala.

Nákazu teda nemáte potvrdenú testom?

V júli som letela na Slovensko a musela som podstúpiť test na koronavírus, ktorý vyšiel negatívne. Zároveň som si dala urobiť test na protilátky. Ten potvrdil, že ich v tele mám. A keďže som bola chorá iba v marci, vychádza to tak, že vtedy som mala Covid.

Niektorí ľudia, ktorí hovorili verejne o nákaze, tvrdili, že boli takí unavení, až nezvládli prejsť z kuchyne do obývačky. Vy ste zvládali robiť bežné činnosti?

Aj počas nákazy som stále pracovala z domu, nevzala som si voľno ani na pár dní. Nebolo to tak, že by som sa zadýchala už pri ceste na záchod, ale radšej som celý čas ležala.

Ako dlho od prvého náznaku symptómov trvalo, kým ste sa uzdravili?

Zhruba týždeň. Zopár dní po tom, ako mi začalo byť lepšie, som si však všimla, že som stratila čuch a chuť.

Úplne?

Nemala som žiadny čuch a z chutí som cítila iba tie základné zhruba dva a pol mesiaca. Potom to prešlo do stavu, že mi všetko chutí a vonia inak, ako by malo. To trvá doteraz.

Takže ste šesť mesiacov necítili reálnu vôňu a chuť?

Voda už našťastie chutí tak, ako má. Ale väčšina vecí mi doteraz strašne smrdí. Najviac mäso a akékoľvek teplé jedlo. Keď priateľ varí, musím ísť do druhej izby, pretože ten zápach neviem vydržať.
Súvisiaci článok Necítili ani plnú plienku. Dočasná strata čuchu môže značiť nákazu koronavírusom Čítajte

Sem-tam už začínam cítiť závany toho, čo je okolo mňa. Napríklad som nedávno zacítila vôňu jahôd, ale o niekoľko minút to zase pominulo. Občas cítim deodorant, ale paradoxne mi strašne smrdí.

Kedy presne ste si uvedomili, že sa vám zmysly zmenili?

Spravila som si vodu so sirupom. Keď som sa z nej napila, myslela som si, že sirup je skazený. Chutil totiž zhnito. Potom som si začala všímať, že mi úplne všetko chutí ako zhnité - vrátane čistej vody.

To vám muselo výrazne obmedziť jedálniček.

Nebolo veľa toho, čo som mohla jesť. Zvládla som napríklad čisté cestoviny so syrom. Alebo chlieb s nutelou, na tom žijem už asi pol roka. Aj keď čokoláda stále chutila zvláštne, dalo sa to zvládnuť. Z nápojov mi nebolo zle jedine z harmančekového čaju.

Aký to bol pocit, keď ste si začali uvedomovať, že ste na neurčitý čas prišli o dva dôležité zmysly?

Veľmi zvláštny. Kamarát, s ktorým sme sa zrejme navzájom nakazili, stratil čuch zopár dní predo mnou. Keď mi o tom hovoril, nevedela som si predstaviť, aké by to bolo, nič necítiť.

Začala som sa mať na pozore a občas som svoj čuch testovala. Privoňala som ku káve a bola som rada, keď som ju cítila. Jedno ráno mi však priateľ pripravil kávu a keď som sa z nej napila, chutila ako teplá voda. Žiadna chuť, žiadna vôňa. Mohla som strčiť nos do otvoreného poháru s džemom a nič som necítila. Ťažko sa to opisuje, aby ste si to vedeli predstaviť.

Zľakli ste sa?

Ani nie, hlavne preto, že kamarát mal podobný príznak. Hovorila som si však, že po niekoľkých dňoch to prejde, rovnako ako všetky ostatné príznaky. Môj priateľ sa nakazil tiež a rovnako prišiel o čuch a chuť, ale vrátili sa mu do dvoch dní. Takže ho momentálne používam ako môj nos.

V čom vás ešte obmedzila strata čuchu a chute?

Sú to napríklad menej dôležité situácie, že vyjdete vonku po daždi a necítite tú typickú vôňu. Alebo keby niekde unikal plyn, tak by som to necítila. Keby horelo, nezacítim dym. Som vo facebookovej skupine, kde je veľa ľudí s podobným stavom. Jedna pani tam písala, že horelo u jej susedov a nevedela o tom, kým jej na dvere nebúchali hasiči.

“

Môj priateľ sa nakazil tiež a rovnako prišiel o čuch a chuť, ale vrátili sa mu do dvoch dní. Takže ho momentálne používam ako môj nos.„

Alebo pokazené jedlo. Asi dva týždne po tom, ako som prišla o čuch, som sa “priotrávila” pokazenou šunkou. Nenapadlo mi, že môže byť po záruke. Zdravý človek k šunke privonia a vie, či je ešte dobrá.

Čo vám na tento zvláštny stav povedal lekár?

Volala som mu hneď, keď som čuch a chuť stratila. Najprv sa ma pýtal, či to nemám z alergie. Potom mi povedal, že koronu som zrejme nemala a mám čakať, či sa mi zmysly do dvoch-troch mesiacov vrátia. Vtedy ešte nebolo úplne známe prepojenie medzi koronavírusom a stratou čuchu či chute.

Volali ste mu aj neskôr, keď príznak neprešiel?

Keď mi všetko začalo chutiť zvláštne, ozvala som sa mu, či sa s tým dá niečo robiť. Zo všetkého mi totiž bolo zle. Povedal mi, že som prvá, čo má takýto problém a že som teda zrejme mala koronu. Ponúkol mi jedine lieky na nevoľnosť. Nedala som si ich predpísať, ale bolo dobré vedieť, že tu tá možnosť je.

Máte nejaké vyhliadky, kedy by sa vám zmysly mohli vrátiť?
Súvisiaci článok Covid môže siahnuť na mozog, lekári videli delírium aj vážne opuchy Čítajte

Čítam o tom veľa štúdií. Jedna z hypotéz je, že niektorí ľudia majú stratu čuchu krátkodobo, pretože majú zápal okolo nervov. V momente, ako sa zápal vylieči, opäť sa im čuch vráti.

U tých, čo majú stratu dlhodobo, zrejme došlo k poškodeniu nervov. Návrat zmyslu teda závisí od toho, ako rýchlo a či vôbec sa im nervy samy opravia. Môže to trvať pár mesiacov až rok či dva.

Neexistuje nič, čo by vám mohlo pomôcť?

Nie je zaručené, že pomôže, ale jednou z rád je, každý deň trénovať čuch. Je to, ako keby ste s boľavým kolenom chodili na fyzioterapiu, ibaže dvakrát denne máte privoňať k štyrom vybraným vôňam. A musíte sa sústrediť na to, čo by ste mali cítiť. Mala by som tiež zdravo žiť a najmä sa zdravo stravovať.

Nie je to ťažké, keď vám všetko chutí ako zhnité?

Celý tento stav výrazne ovplyvnil moju životosprávu. Jedna z mála vecí, čo mi chutí, je pizza. Takže som jej zjedla veľmi veľa. Ale ovocie a zelenina stále chutia odporne. Pomáha, keď ich uvarím. Lenže jesť ich musím vychladnuté, pretože teplé chutia horšie.

Už vlastne ani na nič nemám chuť. Vidím dobré jedlo a nepoviem si, mňam, dala by som si. Mama sa ma pýtala, aké jedlo mi má uvariť, keď sa vrátim na Slovensko. A bolo mi to jedno. Často mi celý deň nenapadne, že som hladná. Až večer si uvedomím, že som nič nezjedla a mala by som, ale veľmi sa mi nechce.

Táto nevedomosť a celá situácia musí byť náporom aj na vašu psychiku.

Snažím sa na tom celom nájsť niečo zaujímavé. Fascinuje ma napríklad sledovať, keď niektoré známe veci smrdia ako niečo úplne iné. Ale sú dni, keď mám veľkú chuť na nejaké obľúbené jedlo. Spravím si ho, no po dvoch hltoch je mi na vracanie, lebo chutí zle.

Mala som teda pár mentálne zničujúcich dní, keď sa mi nič nechcelo. Vtedy myslím na všetko, čo možno už v živote nikdy nepocítim. Napríklad milujem vonné sviečky. Bola som nedávno v obchode a išla som od jednej k druhej a nič som necítila. Prišlo mi z toho veľmi smutno. Čuch či chuť neoceníte, keď ich máte každý deň.

Mali ste pred Covidom nejaké chronické ochorenie?

Vždy som bývala relatívne zdravá. Som jedine alergická na peľ, ale to je asi každý druhý človek. Behávam a cvičím, snažím sa udržiavať v pohybe.

Zmenila sa vaša kondička po nákaze koronavírusom?

Snažila som sa začať behať asi mesiac po vyzdravení. Bola to katastrofa. Bežala som sotva tri minúty a pálili ma pľúca, nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Alebo som vyšla jedno poschodie a bola som úplne zadýchaná, čo sa mi predtým nikdy nestávalo. Zadýchala som sa dokonca aj pri prezliekaní do pyžama. Pálenie pľúc pri behu mi prešlo zhruba v auguste. Ale stále mám s dychom trochu problém.
Dominika Uhráková pri teste na nový koronavírus na Slovensku.
Dominika Uhráková pri teste na nový koronavírus na Slovensku. (zdroj: archív D.U.)

Ako hodnotíte prístup ohľadom nákazy a celkovo systém vo Veľkej Británii?

V marci to bolo dosť nanič. Keďže som sa nemohla dať testovať, tak som nevedela, čo presne sa deje. Na jednej strane som si vravela, že sa musím izolovať, na strane druhej som občas mala pocit, či iba nepreháňam a nepanikárim.

Viem si predstaviť, že menej zodpovední ľudia by sa v tejto situácii na opatrenia vykašľali a šli by aj tak do obchodu na nákup. Nám nosil potraviny priateľov brat alebo kamarát.

Teraz v Británii celkom rýchlo narastá počet prípadov. Aký z toho máte pocit?

“

Mladí ľudia si môžu povedať, že celý Covid nejako prekonajú a správajú sa tak, ako vždy. Ale je človek ochotný riskovať, že nakazí niekoho, kto to nebude mať relatívne také jednoduché?„

Momentálne sa krajina snaží situáciu riešiť lokálnymi obmedzeniami pohybu. Znie to, ako dobrý nápad, ale podľa mňa je polovičatý. Ľuďom síce zakážu stretávať sa s inými domácnosťami, ale zároveň nechávajú otvorené reštaurácie a krčmy.

Vyzerá to, že ľudí v parlamente to prestalo baviť riešiť. Nariadenia sú veľmi nešpecifické a viete si ich vyložiť akokoľvek. A momentálne sa nedá dostať k testovaniu.

Na začiatku júla ste boli aj na Slovensku. Líši sa nejako prístup ľudí k opatreniam a pandémii vo Veľkej Británii a u nás?

Na Slovensku ma milo prekvapilo, že ľudia všade vnútri nosili rúška. V Británii to zaviedli len pár týždňov predtým a všetkým to bolo viac-menej jedno. Ja som rúško nosila už od začiatku pandémie, ale ešte do konca apríla na mňa ľudia divne zazerali.

Keď som sa zo Slovenska vracala, nemusela som mať negatívny test. Jedine som vyplnila nejaký formulár a tým to skončilo. Prišlo mi, že Británia veľmi nekontrolovala, kto do krajiny príde.

Teraz je prístup k noseniu rúšok v Británii aký?

Počas leta sa to zlepšilo. Ale teraz ľudia prišli na to, že ich nikto nekontroluje a tak v obchode stretávam ľudí bez rúšok.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí rúško nenosia alebo odmietajú možné očkovanie proti Covidu-19?

Hovorí sa, že nákaza sa má vracať každý rok, tak ako chrípka. Aj keď som koronu prekonala, neviem si predstaviť, že by som ju mala každý rok a potom zase prišla o čuch. Človek si neuvedomí, ako ťažko sa bez neho žije, kým oň nepríde. Najhoršie na tom je, že to nikoho nezaujíma.

Ako to myslíte?

Mojim blízkym je to ľúto, ale sú ľudia, ktorí povedia: Veď to nejako prežiješ. Ľudia tento stav dosť zľahčujú, zrejme preto, že si ho nevedia predstaviť. Sú aj prípady, keď o čuch a chuť prišli malé deti. A nevysvetlíte im, že všetko im bude chutiť odporne a musia aj tak jesť.

Mladí ľudia si môžu povedať, že celý Covid nejako prekonajú a správajú sa tak, ako vždy. Ale je človek ochotný riskovať, že nakazí niekoho, kto to nebude mať relatívne také jednoduché?

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22496684/kazde- ... -chut.html

včera 13:09
Problémy cestoviek
Štát sa chystá opraviť zákon o zájazdoch, ktorý kritizoval Brusel
Denisa Čimová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keď koncom mája začala platiť novela zákona o zájazdoch, majitelia mnohých cestoviek si vydýchli. Novela im totiž potvrdila, že môžu väčšine klientov, ktorí si objednali a zaplatili dovolenku, v čase pandémie ponúknuť namiesto vrátenia peňazí za zrušený zájazd poukaz na dovolenku v neskoršom termíne. Peniaze mali povinnosť vrátiť len vybraným skupinám klientov, ktoré boli v novele presne špecifikované.

Bez tejto pomoci štátu by si cestovky zrejme neporadili. Väčšinu peňazí, ktoré zinkasovali od klientov od konca minulého roku, keď začali predávať pobyty na tento rok, totiž poslali ako zálohy za ubytovanie. Na vrátenie peňazí všetkým klientom, ktorí zaplatili celú dovolenku či zálohu na ňu, by nemali.

No už v čase schválenia i nadobudnutia účinnosti novely bolo jasné, že narazí na Európsku komisiu. Krátko pred jej expresným schválením vo vláde a v parlamente totiž poslala Komisia niekoľkým štátom vrátane Slovenska list, v ktorom spochybnila prístup, že pri snahe pomôcť cestovkám klient nedostáva na výber, či chce peniaze alebo poukaz za nevyužitú dovolenku.
Prečítajte si
Brusel kritizuje Slovensko aj za poukazy, cestujúci má mať právo si vybrať, či chce peniaze
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Vtedy mala kritika z Bruselu adresovaná do dvanástich štátov podobu upozornenia. To však naznačovalo, že ak štáty vo svojej legislatíve neumožnia klientom si vybrať, či chcú voucher na neskoršiu dovolenku alebo peniaze, môže prísť formálna výzva.

A tá do viacerých štátov vrátane Slovenska v lete prišla. Komisia im zaslala formálnu výzvu, pretože ich vnútroštátne predpisy porušujú právo EÚ v oblasti práv cestujúcich.
Náš postup obhajovali

Podľa Komisie Slovensko a ďalšie členské štáty porušujú článok 12 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2302 (smernica o balíkoch cestovných služieb). Počas pandémie, ktorá stopla mnohé služby v cestovnom ruchu, Komisia zdôrazňovala, že práva spotrebiteľov platia naďalej aj v súčasnej bezprecedentnej situácii a vnútroštátne opatrenia na podporu tohto odvetvia ich nesmú obmedziť.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré novelu zákona o zájazdoch pripravilo, začiatkom júla reagovalo, že Slovensko berie výzvu Európskej komisie na vedomie. „Pripravujeme odpoveď, v ktorej budeme reagovať na výhrady a vysvetlíme naše doterajšie kroky. Ďalší postup budeme koordinovať aj s ostatnými deviatimi členskými štátmi, ktoré túto výzvu od Komisie dostali. V tejto chvíli neplánujeme nič meniť a počkáme na vyhodnotenie našej odpovede,“ reagovalo v júli ministerstvo.
Prečítajte si
Štát vytvára nebezpečnú pyramídovú hru, tvrdí šéf spotrebiteľského centra

Pripomenulo, že tento zákon pripravovalo preto, aby zachránilo cestovky pred masívnym krachom, na druhej strane tvrdí, že chráni klientov, aby neprišli o svoje peniaze. „Zákon je podľa nás vyvážený a férový, budeme sa snažiť Komisiu presvedčiť o tom, že takéto riešenie je primeraným a odôvodneným zásahom do práv spotrebiteľov,“ dodal rezort.
Zmena sa už pripravuje

Po necelých troch mesiacoch odvtedy a uplynutí letnej sezóny je však už jasné, že k zmene zákona Slovensko predsa len pristúpi. Do pripomienkovania totiž rezort hospodárstva predložil predbežnú informáciu k ďalšej novele zákona o zájazdoch.

Tá by mala podľa toho, čo sa v nej píše, vyriešiť práve zosúladenie našej legislatívy s európskou smernicou, na ktorú Komisia vopred upozorňovala.

Z odpovede ministerstva vyplýva, že novela reaguje na jej výhrady. „Rezort hospodárstva je v kontakte s Európskou komisiou, ktorá požaduje zosúladenie slovenských právnym noriem s európskymi, preto sme pristúpili k príprave novely predmetného zákona,“ reagovala pre Denník E hovorkyňa ministerstva Katarína Matejková.

Ako plánuje zákon upraviť a koho by sa zmena mala týkať, však zatiaľ nie je jasné.

Ministerstvo nezverejnilo, či novela niečo prinesie aj pre klientov, ktorí už poukaz museli akceptovať, a ak ho nevyužili, môžu tak urobiť do konca leta budúceho roku, alebo až potom dostanú peniaze.

Ministerstvo tvrdí, že podrobnosti v súčasnosti nie je možné poskytnúť.

Jasné však je, že novela začne platiť až pred ďalšou letnou sezónou, rezort totiž neuvažuje o tom, že by ju poslal na schvaľovanie v zrýchlenom režime. V predbežnej informácii o príprave novely sa píše o predpokladanom začiatku pripomienkového konania k novele v novembri. Ministerstvo potvrdilo, že vzhľadom na trvanie legislatívneho procesu očakáva účinnosť predpisu v prvom štvrťroku 2021.

Ministerstvo hospodárstva pripomína, že novela zákona o zájazdoch bola výsledkom dlhých diskusií so všetkými dotknutými subjektmi.

„Jej cieľom bolo rozložiť následky súčasnej nepriaznivej situácie medzi všetky zúčastnené strany, tak medzi cestovné kancelárie, ako aj cestujúcich. Vytvorila pritom časový priestor pre cestovné kancelárie usporiadať si všetky svoje zmluvné vzťahy s cestujúcimi. V žiadnom prípade nebolo úmyslom tejto legislatívy ukrátiť cestujúcich o ich práva,“ dodala Matejková.

Kričal na plačúcu ženu, až kým sa nezlomila. Proti Makóovi vypovedá množstvo svedkov

Akcia NAKA
Kto je Makó?
Rozhodnutie o väzbe
Uznesenie súdu
Pozrite si video
Vypočujte si podcast

Uznesenie opisuje Makóove metódy.

30. sep 2020 o 9:46 (aktualizované 30. sep 2020 o 13:28) Roman Cuprik

Eskorta odvádza Ľudovíta Makóa z budovy Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.
Eskorta odvádza Ľudovíta Makóa z budovy Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+164451

BRATISLAVA. Spolupracoval s takáčovcami, kŕmil ich informáciami a spolu vydierali viacerých ľudí. Tak opisuje prokurátor svoje zistenia o pôsobení bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa.

Vyplýva to z uznesenia o vzatí Makóa do väzby z 19. septembra, ktoré má denník SME k dispozícii v anonymizovanej verzii.

V uznesení je meno zločineckej skupiny skryté, ale polícia už pri zadržaní Makóa spomínala takáčovcov.

Polícia má k dispozícii výsluchy členov skupiny, ktorí sa rozhodli spolupracovať, aj viacerých ľudí, ktorí tvrdia, že ich Makó ešte pred vstupom k daniarom ako šéf súkromnej esbéesky ABAS zastrašoval a vydieral.
Makó na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici (6 fotografií)

Makó výpovede týchto ľudí pred vyšetrovateľmi zľahčoval. Tvrdil, že si len robil svoju prácu riaditeľa súkromnej bezpečnostnej služby.

Zároveň ponúkol vyšetrovateľom, že im dodá informácie o rôznych zločinoch, a žiadal štatút utajeného svedka. Ako riaditeľ kriminalistov mal pritom takéto informácie hneď preverovať alebo ich postúpiť polícii.

Sudca Ján Giertli, ktorý o Makóovej väzbe rozhodol, argumentoval aj tým, že Makó je dôvodne podozrivý, že vie ľudí manipulovať a vydierať a mal by teda byť stíhaný vo väzbe.

„Vie používať rôzne metódy pôsobenia až nátlaku na osoby tak, aby tie napriek objektívnym skutočnostiam vypovedali a konali dokonca až vo svoj neprospech,“ píše sa v uznesení.
Makó v zločineckej skupine

Makó koncom 90. rokov pracoval na polícii a odtiaľ šiel do súkromného bezpečnostného sektora, kde sa začala jeho spolupráca s takáčovcami. Od roku 2004 pôsobil v SBS ABAS až do roku 2014, keď ho vtedajší šéf finančnej správy nominovaný Smerom František Imrecze vymenoval za šéfa kriminálneho úradu.

Na kriminálnom úrade Makó skončil v júni tohto roku po tom, ako minister financií Eduard Heger (OĽaNO) vyhlásil, že Makó nemá jeho dôveru.
Boží mlyn

Makóa polícia zatkla vo štvrtok 17. septembra v rámci akcie s názvom Boží mlyn.
Je obvinený zo zločinu založenia a podporovania zločineckej skupiny, obmedzovania osobnej slobody a vydierania.
Celkovo sú v tejto veci z vydierania obvinení štyria ľudia, ktorí trestnú činnosť podľa obvinenia páchali od roku 2011 do roku 2017.
Dvaja z nich údajne spolupracovali aj so skupinou takáčovcov.
Ak Makóovi dokážu, že niekoho vydieral ako člen nebezpečného zoskupenia, hrozili by mu podľa Trestného zákona najťažšie tresty teda 20 až 25 rokov za mrežami alebo doživotie.

Makó spolu s jedným ďalším obvineným podľa uznesenia využívali svoje postavenie a styky v štátnych zložkách na pomoc mafii.

Polícia zatiaľ nevie presne, kedy sa táto spolupráca mafie s Makóom začala, ale má ju zadokumentovanú od roku 2017, keď už šéfoval spravodajskej finančnej jednotke.

„Z titulu uvedenej funkcie sa dostával k dôležitým informáciám o osobách a obchodných spoločnostiach, ktoré následne zobchodovával,“ píše sa v uznesení.

Prokurátor uvádza aj príklad, keď na skupinu v roku 2017 urobili záťah a chceli jej zablokovať účty.

Týkalo sa to predaja pozemku, na ktorom skupina stavala bytový dom. Daniari na nich dostali podnet ako na neobvyklú obchodnú operáciu.

Makó vtedy podľa svedka vybavil, aby s peniazmi ďalej mohli hýbať. Dostal za to aj odmenu.

Takisto sa v jednej výpovedi spomína, že skupina mala informácie o plánovanej akcii daniarov proti majiteľom "kvízomatov" v júni 2018 a mohla si tak "ošetriť" svoje podnikanie ešte pred zásahom.
Čierny výjazd

V októbri 2011 sa Makó ešte ako riaditeľ súkromnej esbéesky podľa polície zúčastnil na takzvanom čiernom výjazde tejto zločineckej skupiny.
Súvisiaci článok Väzby na biznis, Bödöra a veľké majetky. Makóa s vydieraním spájali už dávnejšie Čítajte

Nemenovaný podnikateľ mal podozrenie, že mu obchodný partner vykráda logistické centrum, ktoré strážila Makóova SBS. Na riešenie situácie si však najal aj mafiánov.

Tí oslovili Makóa a zároveň povedali svojej akejsi zásahovej jednotke, aby počas výjazdu plnili Makóove príkazy.

Zamestnancov logistického centra prepadli o pol štvrtej. Všetkých zhromaždili v kuchynke a po jednom ich odtiaľ brali do zasadačky. Keď sa niekto zo zamestnancov ozval, vyhrážali sa mu bitkou.

V zasadačke už čakal Makó a viedol tam akýsi výsluch.

„Kričal a slovne útočil v tom duchu, že ak sa neprizná, že s kradnutým tovarom má on niečo spoločné, tak zato ponesie následky, aby sa priznal ku krádeži,“ píše sa v uznesení.

Takto zamestnancov firmy držali až do pol dvanástej v noci.

Polícii tento zásah opísal jeden z členov výjazdu, ktorý začal spolupracovať. Tvrdil, že Makó ich aj ubezpečoval, že ich počas zásahu neprekvapí polícia.

„Mal mu odpovedať, že toho sa báť nemusí, že on má policajtov vybavených,“ píše sa v uznesení s tým, že polícia prišla až tesne po tom, ako Makó s kumpánmi z firmy odišiel.

Takéto "čierne výjazdy" a neoficiálne vyšetrovania sa podľa spolupracujúceho svedka robili bežne.
Vypočúvacie metódy

Päť dní po tomto zásahu sa Makó do firmy vrátil. V zasadačke ho už čakala nemenovaná žena, ktorá vo firme pracovala ako fakturantka. Vedenie firmy ju podozrievalo, že im spôsobila škodu asi stotisíc eur.

Makó sa jej predstavil ako vyšetrovateľ, potajme si zapol nahrávanie a začal na ňu tlačiť, aby sa priznala.

„Opakovane na poškodenú kričal, a to aj napriek skutočnosti, že menovaná plakala a popierala svoju účasť a podiel viny na zmiznutom tovare,“ píše sa v uznesení.

Makó jej hovoril, že skončí v base, a žena sa po čase zlomila a povedala, že bude spolupracovať. V tej chvíli ju začal vydierať.

Dohodli sa s ňou, že spíše notársku zápisnicu o vrátení dlhu vo výške 100 952 eur, takže to polícia nebude riešiť.

Neskôr žena na súdoch dosiahla, že zápisnicu uznali za neplatnú, pretože ju podpísala pod nátlakom. Neplatnosť zápisnice po rokoch potvrdil Krajský súd v Bratislave v apríli 2019.

Denník SME má k dispozícii aj tento rozsudok krajského súdu v anonymizovanej forme, kde súd cituje vyhrážky z Makóovej nahrávky.

„Alebo to posunieme na súd, budete to musieť zaplatiť, prípadne si niečo odsedíte? Je to na vás,“ píše sa v rozsudku.

Makó sa neskôr svojím úspechom pochválil jednému zo svedkov, ktorí teraz svedčia proti nemu.

„Doslova 'dokopal' údajne nejakú pani, ktorá v spoločnosti robila administratívu, k tomu, aby podpísala notársku zápisnicu vo vzťahu k vzniknutej škode,“ reprodukuje prokurátor svedkovu výpoveď v uznesení o vzatí Makóa do väzby.
Makó a vydieranie

Správy, ktoré spájali Makóa s podozreniami z vydierania sa objavovali už dávnejšie.

V roku 2017 týždenník Trend upozornil, že Makóa v minulosti preverovala polícia pre podozrenia z vyhrážania a vydierania. Odvolával sa na policajný záznam z roku 2013, ktorý obsahuje informácie z vyšetrovania prepadu a fingovanej lúpeže pancierovaného auta, ktoré patrilo Makóovej bezpečnostnej službe ABAS.

V prípade lúpeže a prepadu polícia stíhala Romana O., ktorého podľa policajného záznamu vydierali dvaja muži, ktorí sa preukázali služobným preukazom polície. Pýtali od neho stotisíc eur z prepadu, ktoré im mal vrátiť. Keď im povedal, že ich dokopy nedá, údajne sa mu vyhrážali násilím proti rodine.

Vydierači mu aj dali číslo, na ktoré má zavolať. Vyšetrovateľ podľa Trendu zistil, že telefónne číslo používal Peter Sloboda, ktorý pracoval pre vtedajšieho konateľa ABAS-u, ktorým bol Makó.
Daniari a stavebníci

V ten istý rok 2017 europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) takisto oznámila, že má dokumenty, podľa ktorých mal Makóov úrad pripravené trestné oznámenie na stavebnú firmu Dúha za krátenie dane, ale nepodal ho.

Naznačovala, že daniari môžu účelovými kontrolami zastrašovať podnikateľov a ich prípadné pochybenia za odplatu zahladzovať.

Portál Aktuality.sk v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu neskôr zistil, že daniari v prípade Dúhy nedodržali rutinné postupy a veľká časť vyšetrovania preto šla do stratena.

Makó všetky tieto obvinenia odmietal. Vydieranie popierala aj firma Dúha.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22498653/krical- ... ra-clankov

Čo znamená vyliečiť sa z Covidu-19? Mnohí ľudia majú dlhodobé následky

Covid-19 - následky
Príbeh Slovenky

Lekár opisuje najnovší výskum.

28. sep 2020 o 9:58 Washington Post, Craig A. Spencer

Americko-kubánsky umelec Jorge Rodriguez-Gerada maľuje zdravotného pracovníka na veľkej ploche v newyorskej štvrti Queens v stredu 27. mája 2020.
Americko-kubánsky umelec Jorge Rodriguez-Gerada maľuje zdravotného pracovníka na veľkej ploche v newyorskej štvrti Queens v stredu 27. mája 2020. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+74811

Text vyšiel pôvodne na webe Washington Post.

Musíme si pohovoriť o "dlhodobom" covide.

Mnohí ľudia, ktorí sa nakazili Covidom-19, majú komplikácie aj dávno po tom, čo sa z ochorenia uzdravili. A my ľudia z medicínskej oblasti nevieme, prečo to tak je.

Môžeme čerpať z podobných ochorení a z rastúceho množstva výskumov, z ktorých mnohé robili pacienti sami. Nie je preto prekvapujúce, že týždne a mesiace po prvých príznakoch Covidu-19, aj keď bolo ochorenie mierne, zažívajú niektorí symptómy, ktoré ich oslabujú. Vidíme to aj pri mnohých iných vírusových nákazách vrátane blízkych príbuzných Covidu-19 - SARS a MERS.
Súvisiaci článok Každé jedlo jej stále chutí hnusne. Mladej Slovenke koronavírus zmenil čuch aj chuť Čítajte

V jednej štúdii na ľuďoch, ktorí prekonali SARS, malo aj dvanásť mesiacov po nástupe ochorenia 24 percent ľudí výrazne zníženú maximálnu fyzickú kondíciu a zhoršený zdravotný stav v porovnaní s bežnou populáciou. Iný výskum ukázal, že dva roky po nástupe SARS-u malo viac ako 50 percent preživších horšie výsledky v teste fungovania pľúc a "ich najvyššia možná fyzická námaha a zdravotný stav boli výrazne horšie ako u bežnej populácie."

Desiatky ďalších štúdií načrtávajú, ako za sebou SARS a MERS nechali mnohých preživších s dlhodobými zdravotnými problémami. Najbežnejšie mali dlhotrvajúcu únavu, neschopnosť vrátiť sa do práce a pokračujúce problémy s duševným zdravím a tiež rôzne srdcové, dýchacie a neurologické symptómy.

Vieme, čo môžu vírusy narobiť s imunitným systémom z dlhodobého hľadiska. A tiež vieme, že iné koronavírusy spôsobili u ľudí podobné symptómy. Prečo majú teda ľudia s dlhodobými následkami po Covide-19 taký veľký problém s tým, aby ich ľudia brali vážne?
Zabúdam mená

Ako lekár som sa staral o stovky pacientov s Covidom-19 v New Yorku a často som ich vyšetroval na pohotovosti. Viem, ako sa tento vírus dotkne takmer každého orgánu v tele. A viem tiež, že mnohí sa nezotavili ani mesiace po prvotnej nákaze. V istom zmysle mám dlhodobé následky aj ja.

“

Predtým, ako som sa nakazil Covidom-19, som dokázal zabehnúť kilometre. Po návrate z nemocnice som mal pocit, že potrebujem invalidný vozík, aby som prešiel sto metrov.„

David Lat

V roku 2014 som sa nakazil ebolou po tom, čo som ošetroval pacientov v Guinei. V nemocnici som strávil devätnásť dní a našťastie som prežil. Ale aj mesiace potom ma boleli kĺby a svaly. Bolelo ma chodiť. Vlasy mi vypadávali v chumáčoch. To všetko nakoniec prešlo.

Ale niektoré veci nie.

Aj dnes, takmer šesť rokov po mojom "uzdravení", mám problémy so sústredením. Drasticky sa znížila moja schopnosť vytvárať si nové spomienky. Zabúdam mená a podrobnosti o ľuďoch, ktorých naozaj dobre poznám. Za posledných šesť rokov sa to ani o trochu nezlepšilo.

Úprimne povedané, mám pocit, ako keby vírus bezohľadne prešiel žiletkou po mojom mozgu. Náhodne poškodil staré spomienky a pri ceste von zanechal vo svojich stopách lepidlo, aby pre mňa bolo ťažšie vytvárať si nové.

Keď som sa rozprával s dlhodobými pacientmi covidu, či už online alebo na pohotovosti, opisovali mi veľmi podobné symptómy, ktoré som prežíval mesiace po mojej nákaze. Opisovali únavu či "zahmlenie mysle". A tiež to, že niektoré dni sa cítili lepšie a v iné zas horšie.

David Lat, ktorý strávil po nákaze covidom v nemocnici 17 dní, z toho šesť na ventilátore, opísal v článku pre Los Angeles Times to, čo cítia mnohí s dlhodobými príznakmi Covidu-19:

"Uzdraviť sa z ťažkého priebehu Covid-19 nie je, ako zapnúť a vypnúť svetlo. Je to skôr ako vypínač s funkciou stmievania. Svetlo je najskôr jasné, potom stmavne, potom opäť zvýši jas... Predtým, ako som sa nakazil Covidom-19, som dokázal zabehnúť kilometre. Po návrate z nemocnice som mal pocit, že potrebujem invalidný vozík, aby som prešiel sto metrov," napísal Lat, ktorý je zakladateľ právnického blogu Above the law (Nad zákonom).
Nevrátili sa do pôvodného stavu

Aký výskum teda máme ohľadom Covidu-19?

Väčšina z toho, čo vieme o dlhodobých príznakoch, pochádza priamo o ľudí, ktorí nimi trpia. Skupiny ako Body Politic (@itsbodypolitic) viedli prvé podrobné prieskumy pacientov a vytvorili rozsiahle podporné skupiny.
Súvisiaci článok Covid môže siahnuť na mozog, lekári videli delírium aj vážne opuchy Čítajte

Ich zistenia podporila v júli aj štúdia z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Ukázala, že 35 percent pacientov s Covidom-19 sa nevrátilo do svojho pôvodného zdravotného stavu, keď sa ich pýtali dva až tri týždne po pozitívnom teste. Najviac zasiahnutí boli ľudia, ktorí mali chronické choroby. Ale do pôvodného zdravotného stavu sa dva až tri týždne po teste nevrátil aj jeden z piatich mladých v rozmedzí od 18 do 34 rokov, ktorí nemali chronické problémy.

Existujú aj správy o tom, že dlhodobé následky majú aj omnoho mladšie deti. Tieto správy presahujú stovky prípadov multisystémového zápalového syndrómu u detí (MIS-C), o ktorých ste možno čítali. Môže trvať aj týždne po nákaze.

Deti s týmto mätúcim syndrómom spájaným s Covidom-19 môžu zažívať smrteľnú "cytokínovú búrku".

Aj keď Covid-19 definujú najmä jeho respiračné symptómy - nízke hodnoty kyslíka, zápal pľúc, syndróm akútnej respiračnej tiesne - istým spôsobom vplýva takmer na každý orgánový systém. Platí to najmä pre akútnu (počiatočnú) nákazu, ale zrejme aj pre dlhodobé a chronické problémy.

Koľko percent pacientov s Covidom-19 má dlhodobé príznaky?

Nevieme to s s určitosťou povedať. Ale viaceré štúdie naznačujú, že približne desať percent ľudí zažilo dlhodobé ochorenie po Covide-19. Aj zlomok z tohto čísla by mal obrovské dopady, keďže na svete sa nakazilo už viac ako 30 miliónov ľudí.
Trvajúce problémy so srdcom

Štúdia z Ríma ukázala, že drvivá väčšina z hospitalizovaných pacientov stále trpí príznakmi aj šesťdesiat dní po prepustení z nemocnice. U mnohých pretrváva únava, problémy s dýchaním, bolesti kĺbov a bolesť v hrudi. Približne 87 percent malo stále aspoň jeden symptóm, a 55 percent malo tri a viac príznakov.

Covid-19 sa spája s mnohými dlhodobými srdcovými problémami vrátane zápalu srdcového svalu (myokarditída) či blanitého obalu srdca (perikarditída) a tiež abnormálnym srdcovým rytmom. U niektorých sa môže vyvinúť kardiomyopatia - ochorenie srdcového svalu, ktoré spôsobuje poruchu pumpovania krvi.

Mnohí vysokoškolskí a profesionálni atléti mali myokarditídu aj po miernom priebehu Covidu-19. Aj preto viaceré ligy a hráči sami ukončili svoju hráčsku sezónu.

Niekoľko štúdií už načrtlo dlhodobý vplyv Covidu-19 na srdce. Štúdia z Wu-chanu v Číne ukázala, že väčšina uzdravených pacientov (15 z 26), ktorým robili MR, mala dlhodobé postihnutie srdca v priemere 47 dní po nástupe symptómov - mali najmä opuch, fibrózu (zjazvenie) či poruchu srdcových kontrakcií.

Ďalší výskum z Nemecka ukázal, že v skupine sto ľudí uzdravených z Covidu-19 (priemerný vek 49 rokov) malo 78 percent srdcovú poruchu a u 60 ukázalo MRI srdcový západ v priemere dva mesiace po nástupe symptómov. Mnohí mali tiež zhoršené fungovanie srdca.
Problémy s dýchaním a obličkami

Keďže je Covid-19 najmä respiračné ochorenie, neprekvapuje nárast údajov, ktoré u pacientov naznačujú poškodenie pľúc. "Zažívajú dlhodobé respiračné symptómy aj mesiace po prvotnej nákaze."
Súvisiaci článok Rada od ženy, ktorá prežila španielsku chrípku, Covid a dve rakoviny Čítajte

Ako pri SARS a MERS (kde malo tridsať percent dlhodobé pľúcne abnormality aj po odznení akútnej nákazy) aj u ľudí uzdravených z Covidu-19 pretrvávali najmä dýchavičnosť a kašeľ. Mnohí mali aj fibrózu, poškodené priedušky a ochorenie pľúcnych ciev.

Ale vieme tiež, že u pacientov na pľúcnom ventilátore, ktorí krátko po uzdravení podstúpili pľúcnu rehabilitáciu, sa poškodenia a príznaky vyriešili skôr a rýchlejšie.

Tí z nás, ktorí pracujú v predných líniách, videli, ako Covid-19 spôsobuje poškodenie či zlyhanie obličiek u mnohých pacientov prijatých do nemocníc. V newyorskom systéme nemocníc Mount Sinai Health System malo na vrchole pandémie 46 percent prijatých pacientov nejaký typ akútneho poškodenia obličiek - 19 percent z nich potrebovalo okamžitú dialýzu.

"Ďalšou epidémiou v USA bude chronické ochorenie obličiek u ľudí, ktorí sa uzdravili z koronavírusu," povedal minulý mesiac v rozhovore nefrológ Steven Coca z Mount Sinai, jeden z autorov štúdie.
Neurologické a mentálne vplyvy

V nervovom systéme sa ukazujú najrôznejšie následky infekcie Covidom-19 - napríklad neprestávajúce bolesti hlavy, anosmia (strata čuchu), dlhodobé postihnutie po mozgovej porážke, ale aj relatívne vzácne stavy - medzi nimi encefalitída, lebečná neuropatia a tiež myasthenia gravis (neurosvalové ochorenie, ktoré spôsobuje slabosť.)

“

Ďalšou epidémiou v USA bude chronické ochorenie obličiek u ľudí, ktorí sa uzdravili z koronavírusu.„

nefrológ Steven Coca

Je tiež veľa prípadov, keď majú nakazení pacienti Guillainov-Barrého syndróm - autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje zmeny pohybových a senzorických funkcií - najmä v nohách a rukách. Rovnaký príznak sme videli aj pri infekciách vírusom zika pred pár rokmi.

Viaceré štúdie tiež skúmali prepojenie nespavosti a Covidu-19. Viaceré ukázali, že nespavosť sa vyskytuje v 30 až 60 percentách prípadov. Našťastie sa tieto problémy zvyčajne vyriešia v priebehu dvoch až troch týždňov, u niektorých však trvajú aj dlhšie.

Okrem neurologického dopadu môže mať Covid-19 ďalekosiahle následky aj na duševné zdravie. Podľa správy z medicínskeho webu STAT môže "1 z 3 uzdravených... zažiť neurologické alebo psychologické následky infekcie."

Táto pandémia si vyžiadala vysokú daň na duševnom zdraví všetkých ľudí. Ale pred ľudí s dlhodobými následkami je pridaným bremenom stres zo samotnej choroby, ale aj nevedomosť toho, kedy sa im polepší. Viacerým ľuďom pomáhajú podporné skupiny.
Tipy od lekára

Čo bude teda ďalej? Čo potrebujeme, aby sme lepšie pochopili dlhodobé účinky Covidu-19? Toto sú moje návrhy:

Uznanie. Jednou z najťažších vecí pre ľudí s dlhodobými následkami Covidu-19 je, že druhí ľudia často neveria, že ich príznaky sú skutočné. Často sú označované iba za "úzkosť" a pacienti sú "upokojovaní", že sa im nakoniec polepší. Problém je, že aj pre lekárov ako som ja je toto všetko veľmi nové a nevieme, ako dlhodobé následky dopadnú - a čo s nimi robiť. Musíme si uvedomiť, že mnohí ľudia sa ešte úplne neuzdravili, aj keď od počiatočnej nákazy prešlo niekoľko mesiacov.
Zdroje a rehabilitácie.Okrem podpory zo strany rodiny a lekárov, potrebujú ľudia s dlhodobými následkami prístup k celkovej zdravotnej starostlivosti vrátane vyšetrení od špecialistov a včasnej rehabilitácie. Vieme, že mnohým to pomáha.
Výskum. Výskum dlhodobých následkov Covidu-19 by mal byť výskumnou prioritou zdravotníckych inštitúcií vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie. Pacienti s dlhodobými následkami sú na celom svete. Musíme ich stav urgentne skúmať.

"Dlhodobé následky Covidu-19 už nemôžu byť iba historkami, musíme ich bežne kvantifikovať a monitorovať rovnako, ako sa to v súčasnosti robí s úmrtiami či pozitívnymi testami," napísala vo vedeckom časopise Lancet Nisreen A. Alwanová, docentka verejného zdravia na univerzite v Southamptone vo Veľkej Británii, ktorá sama prekonala dlhotrvajúce príznaky.

"Musíme definovať a merať, čo znamená 'uzdravenie'. Musíme sa zamerať na trvanie príznakov, ich závažnosť, ako ovplyvňujú kvalitu života a povahu toho, kedy a ako sa objavujú"

Nemôžem s ňou nesúhlasiť. Súrne potrebujeme viac vedomostí o tom, ako môžu zdravotníci čo najviac pomôcť ľuďom s dlhotrvajúcimi príznakmi. Pacientov musíme vnímať ako celok a tak k nim aj pristupovať. Musíme sa zoširoka pozerať na ich zdravotné problémy a pomáhať im stanoviť si dosiahnuteľné ciele.

Aj keď o dlhodobých následkoch Covidu-19 stále veľa nevieme, je aj veľa toho, čo už vieme: Že sú tieto príznaky skutočné, daň za ne je obrovská a potýkať sa s nimi je skľučujúce.

Ak chcete vedieť, ako veľmi skľučujúce, prečítajte si komentár od odborníka na infekčné ochorenia Paula Garnera z Liverpoolskej školy tropickej medicíny o jeho boji s dlhodobými príznakmi po nákaze Covidom-19.

Ako Garner, tak aj mnoho iných ľudí sa zrejme bude zotavovať dlho po tom, čo táto pandémia pominie. Potrebujeme to riešiť hneď teraz.

Autor Craig A. Spencer je riaditeľom projektu Globálneho zdravia v urgentnej medicíne pri medicínskom centre nemocnice NewYork-Presbytarian a univerzity Columbia.

Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/22492962/dlhodo ... ra-clankov

Boli sme za Trnkom na futbale: Kosím trávnik ihriska, vraví

Bývalý generálny prokurátor už nešéfuje dedinskému futbalu.

4. okt 2020 o 17:57 Ján Krempaský

Cigaretka a zapaľovač. Bývalý generálny prokurátor a exšéf futbalového klubu v Hamuliakove Dobroslav Trnka (57) bol v sobotu v plnom nasadení. Jeho zverenci však na domácom ihrisku prehrali s Mostom pri Bratislave 2:3
Cigaretka a zapaľovač. Bývalý generálny prokurátor a exšéf futbalového klubu v Hamuliakove Dobroslav Trnka (57) bol v sobotu v plnom nasadení. Jeho zverenci však na domácom ihrisku prehrali s Mostom pri Bratislave 2:3 (Zdroj: FOTO SME - Marko Erd)
Písmo:A-|A+54118

HAMULIAKOVO. Futbalista Športového klubu Hamuliakovo v červenom drese sám útočí na bránku súpera z Futbalového klubu Slovan Most pri Bratislave B. Akciu však nezakončí, lebo ho zozadu fauluje súper v modrom drese.

"Počkajte," vykríkne bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, preruší rozhovor s redaktorom SME a v zápale športového nadšenia beží k červeno-bielej páske s nápisom Zákaz vstupu, ktorá oddeľuje futbalový štadión v Hamuliakove od pozemku miestnej krčmy.

Z neho sa na sobotný zápas Hamuliakova s Mostom pri Bratislave pozerá zhruba dvadsať divákov, zväčša mužov. Sedia na plastových stoličkách pri umelohmotných stoloch, na ktoré im pivo nosí miestna krčmárka, ktorú oslovujú Zuzanka.

"Čo poviete na naše protiepidemiologické opatrenia," pýta sa Trnka s tak trochu lišiackym úsmevom a ukazuje na červeno-bielu pásku, za ktorú môže iba on ako bývalý šéf klubu a ešte zopár funkcionárov. Zápas v Hamuliakove sa totiž oficiálne hrá bez divákov, hoci podľa tento týždeň schválených pravidiel by ich mohlo byť päťdesiat.

Vzápätí sa však vráti k faulu, pre ktorý bežal k páske. Odmietol však hovoriť priamo na záznam.

"Vidíte, ako som ich naučil rešpektovať rozhodcu," povie s neskrývanou hrdosťou o fanúšikoch Hamuliakova, ktorí vôbec neprotestovali, že arbiter neodpískal faul.

Hoci v tom momente vyhrávalo Hamuliakovo 2:0, nakoniec prehralo 2:3. "Taký je šport," pokrčí plecami Trnka. Len pred mesiacom sa vzdal funkcie prezidenta miestneho futbalového klubu. "Je to súkromná vec," odmietne konkretizovať, prečo tak urobil.
Cigaretka a zapaľovač. Bývalý generálny prokurátor a exšéf futbalového klubu v Hamuliakove Dobroslav Trnka (57) bol v sobotu v plnom nasadení. Jeho zverenci však na domácom ihrisku prehrali s Mostom pri Bratislave 2:3
Trnka v Hamuliakove (9 fotografií)
Prezident klubu

"Pred desiatimi rokmi v obci kúpil dom," vysvetľuje miestny štamgast a bývalý futbalista Juraj Földes, ako prišiel Trnka do Hamuliakova. Spolu so svojim prísediacim pri stole, ktorého volá Ľubko, vravia o bývalom generálnom prokurátorovi ako o Dobrošovi. Rovnako ho volal aj trojnásobný minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).

Trnkov dom sa nachádza hneď za bránou futbalového ihriska. Stredne veľký bungalov nijako nepúta pozornosť v porovnaní s inými domami na ulici. Len je na rozdiel od nich trochu ošumelý. Z jednej strany jeho strechy sa na povrch derie mach.
Súvisiaci článok Bývalý šéf SIS Lexa mal zrejme kontakty na sudcov z kauzy únos Čítajte

"Dobroš nie je nijaký horenos," chváli bývalého generálneho prokurátora Földes. Vraj chodí aj medzi ľudí do krčmy. Na otázku, či aj chlapom zaplatí rundu, neodpovie. Z jeho aj Ľubomírových slov, ktorý neprezradí priezvisko, cítiť, že nechcú povedať všetko, čo si o ňom myslia.

Trnku však považujú za miestnu celebritu. Podobne, ako niekdajšiu premiérku Ivetu Radičovú (SDKÚ), ktorá býva v neďalekej Novej Dedinke.

"Keď ešte nebola premiérkou chodila sem na futbal," vraví Földes. Nezabudne pripomenúť, že ju v roku 2009 volil za prezidentku, hoci teraz je šéfom SMK v obci.

Radičovej dcéra chodila s futbalistom, ktorý hrával za Hamuliakovo, vysvetľuje Földes dôvod návštev futbalových zápasov bývalej premiérky.

Ani on, ani muži v krčme nevedia, prečo sa Trnka vzdal postu šéfa miestneho futbalového klubu. Pamätajú si iba, že ním bol rok a pol.

Bývalý generálny prokurátor sa najskôr nechcel s redaktormi SME rozprávať. Pri prvom oslovení na začiatku zápasu len popri nich bez slova prešiel.

Po prvom polčase vošiel do baru. Jeho majiteľ, ktorého miestni oslovovali Janči, doň nechcel vpustiť reportérov, lebo dnu je vraj už 14 ľudí.

Keď Trnka z baru vyšiel, zamieril si to tentoraz rovno k redaktorovi SME. Na pásikavej polokošeli mal zelenú reflexnú vestu s nápisom Patrick. Oproti časom, keď bol generálnym prokurátorom výrazne schudol.

"Športujem a robím," odpovedá na otázku, ako sa mu poradilo tak viditeľne schudnúť. K práci radí aj to, že dvakrát do týždňa kosí miestny futbalový štadión.

Zdôrazňuje, že v miestnom futbale sa angažuje už sedem rokov. Naznačuje, že nie je dôležité, či bol rok a pol prezidentom klubu, ale to, koľko pre obecný futbal urobil.

Keď vraj prebral klub bol futbal v Hamuliakove v rozklade. Na otázku v čom spočívala jeho práca ako prezidenta klubu priamo neodpovedal, ale podotkol, že sa mu podarilo zohnať niekoľko hráčov. Či klub aj finančne podporoval? Je financovaný z obecného rozpočtu, odpovedá.

Za minulej vlády Petra Pellegriniho (Smer) v roku 2018 dostal Trnka pre klub od Úradu vlády 3705 eur na športovú výbavu.

Okrem futbalu je bývalý generálny prokurátor stále aj vášnivý rybár. Ale teraz nie je na to počasie, hovorí zasvätene.
Nevinný Kočner? Nečítal som spis

Trnka má už takmer rok pozastavenú funkciu prokurátora. Pozastavil mu ju vlani na konci októbra bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Stalo sa tak deň po zverejnení nahrávky, na ktorej mafián Marian Kočner obžalovaný z objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, inštaluje v Trnkovej kancelárii kameru.
Súvisiaci článok Čižnár sa presúva na odbor, kde bude po boku Šufliarskeho a Tichého Čítajte

Trnka bol v čase nahrávky generálnym prokurátorom.

Druhým dôvodom pozastavenia funkcie sú jeho vyjadrenia k prepusteniu veľkopodnikateľa Jozefa Majského z väzby v roku 2004. Tvrdil vtedy, že Majského prepustil preto, lebo podľa košickej prokuratúry pominuli dôvody jeho väzby. Nebola to pravda. Majský vytuneloval nebankové spoločnosti Horizont Slovakia a BMG Invest. Na konci júla tohto roka ho Najvyšší súd definitívne za to odsúdil na deväť rokov.

Nakoľko má Trnka pozastavenú činnosť prokurátora je doma a dostáva len tretinový plat. Na otázku, či sa z toho dá vyžiť neodpovedal. "Je to psychicky náročné," povie o tom, že nemôže robiť prokurátora. Podotýka, že pre štát by bolo prospešnejšie, aby chodil do roboty, keď už dostáva tretinu platu.

V daňovom priznaní za rok 2018, keď bol ešte desať mesiacov riadnym prokurátorom, uvádza dve autá, úspory v hodnote približne 66-tisíc eur, pôžičku presahujúcu 11-tisíc a hypotéku.

Najbližšie sa má pred disciplinárnu komisiu prokuratúry, ktorá bude rozhodovať o tom, či zostane prokurátorom, postaviť 19. októbra. Sľubuje, že sa na pojednávanie iste dostaví.

Na septembrové však neprišiel. Dôvodom vraj boli problémy s platničkou, vysvetľuje.

Prekvapivo netvrdí, že mu bola funkcia prokurátora pozastavená neprávom. "Ja len chcem, aby zvíťazilo právo a spravodlivosť," vraví. Na otázku, či sa nebojí, že ho zbavia funkcie prokurátora, len akoby mimochodom podotkne, že má k dispozícii opravné prostriedky.

Hoci je Trnka v porovnaní s minulosťou mimo hlavného diania, o politiku sa vraj veľmi intenzívne zaujíma. Hodnoteniu viny jeho kamaráta Kočnera v objednávke vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice sa však diplomaticky vyhne.

"Nečítal som spis," odpovie na otázku, čo hovorí na to, že senát Špecializovaného trestného súdu Kočnera neodsúdil za objednávku vraždy.

Naopak, s oveľa väčšou pasiou sa rozhovorí o tom, ako je možné, že "doktor Lipšic" a novinári dopredu vedeli, ako hlasovali členovia senátu o Kočnerovej vine.

Uprostred jeho zápalistého prejavu však zase dôjde na ihrisku k trme-vrme, ktorá ho zaujme. Preruší rozhovor a pri odchode za pásku na tribúnu sa s redaktorom namiesto koronového pozdravu lakťom pozdraví dotykom zovretej päste.

Menšinový podiel Penty vo vydavateľstve Petit Press nemá žiaden vplyv na redakčný obsah.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22502343/boli-sm ... l?ref=njct

Lukratívne pozemky z Kaliňákovej kauzy zmenili majiteľa

Pri obchode sa opäť stretli odídenci z SDKÚ. Dzurinda ich spájal s mafiou.

4. okt 2020 o 20:10 Matúš Burčík

Bývalý krajský šéf SDKÚ Valentín Mikuš a súčasný starosta Vrakune Martin Kuruc, keď ich v roku 2008 vyhadzovali zo strany.
Bývalý krajský šéf SDKÚ Valentín Mikuš a súčasný starosta Vrakune Martin Kuruc, keď ich v roku 2008 vyhadzovali zo strany. (Zdroj: Archív SME - Pavol Funtál)
Písmo:A-|A+2269

BRATISLAVA. Zhruba na milión eur vyčíslil v roku 2017 opozičný politik Igor Matovič z OĽaNO škodu, ktorú údajne utrpelo ministerstvo vnútra pochybnou zámenou dvoch lukratívnych pozemkov v Bratislave.

Ministrom bol vtedy Robert Kaliňák zo Smeru. Pozemky získala firma manželky súčasného starostu bratislavskej Vrakune Martina Kuruca spájaného so Smerom aj s dnes už odsúdeným developerom Ladislavom Bašternákom.
Súvisiaci článok Kaliňákov rezort pri obchode s pozemkami vraj prerobil státisíce eur Čítajte

"Je pravda, že Martin Kuruc bol na jeseň 2015 s Bašternákom na poľovačke v Juhoafrickej republike? Ak by to pravda bola, tak kruh sa uzavrel," vyhlásil vtedy Matovič.

Kuruc potom pripustil, že sa s Bašternákom pozná z Donovál, kde "pozná každý každého".

Kruh sa však neuzavrel a dnes už pozemky podľa zistení SME Kurucovci nevlastnia.
V centre a na Tehelnom poli

Jeden pozemok s rozlohou 217 štvorcových metrov je na Rajskej ulici v centre mesta. Druhý s rozlohou dvetisíc štvorcových metrov na Bajkalskej ulici pri Troch vežiach oproti novému futbalovému štadiónu.
Pozemok na Rajskej vedľa modrej administratívnej budovy. Pôvodne tam stál domček, ktorý roky chátral.
Pozemok na Rajskej vedľa modrej administratívnej budovy. Pôvodne tam stál domček, ktorý roky chátral. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Ministerstvo ich koncom roka 2016 zamenilo za štyri malometrážne byty v ružinovskej časti Trnávka na kraji mesta s firmou Kurucovej manželky Zuzany. Firma s názvom Ivanská cesta k bytom pridala doplatok 71-tisíc eur.
Súčasný stav. Domček nedávno zbúrali a pozemok je pripravený na výstavbu.
Súčasný stav. Domček nedávno zbúrali a pozemok je pripravený na výstavbu. (zdroj: SME - Marko Erd)

Realitný maklér Andrej Churý to vtedy označil za sen developerov. Rozdiel oproti trhovej cene odborníci odhadovali na státisíce eur.

Na pochybný obchod upozornil v máji 2017 týždenník Plus sedem dní. Matovič podával aj trestné oznámenie. Vyšetrovanie však išlo do stratena.
Pozemok na Bajkalskej ulici (za cestou vľavo). Roky na ňom stojí bistro Štadión, ktoré je čiernou stavbou. Situácia sa doteraz nezmenila.
Pozemok na Bajkalskej ulici (za cestou vľavo). Roky na ňom stojí bistro Štadión, ktoré je čiernou stavbou. Situácia sa doteraz nezmenila. (zdroj: SME - Marko Erd)

Aj keď Kurucovci pôvodne tvrdili, že na pozemkoch plánujú stavať, dnes to už neplatí. V januári tohto roka Zuzana Kurucová firmu Ivanská cesta predala a už v nej nijako nefiguruje.

Novým majiteľom je ďalší Kurucov známy - podnikateľ Valentín Mikuš.
Dzurindovo upratovanie v SDKÚ

Pred rokmi boli Kuruc s Mikušom v bratislavskom Ružinove komunálnymi politikmi za SDKÚ niekdajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu. Mikuš bol zároveň krajským šéfom strany a ako predseda najpočetnejšieho poslaneckého klubu mal v Ružinove silné slovo.

V roku 2008 tvorili Mikuš, Kuruc a Branislav Záhradník jadro skupiny, ktorú Dzurinda pre rozpory dal z SDKÚ vyhodiť. Zrušil vtedy celú bratislavskú pobočku strany.

Po vylúčení kolegov z bratislavskej organizácie naznačoval Dzurinda ich spojenie s podsvetím. "To, že odišli mafiáni a konjunkturalisti v Bratislave? Čo pre tento národ priniesol Valerián Mikuš alebo Branislav Záhradník? Komu budú tieto celebrity chýbať?" pýtal sa.

Kuruc potom v roku 2010 kandidoval do bratislavského mestského zastupiteľstva s podporou Smeru, ale neuspel. Starostom Vrakune je od roku 2014.
Ivanská cesta, s. r. o.

Kurucovci sa k bytom v Ružinove dostali potom, ako v roku 2012 Kurucova manželka Zuzana vstúpila do firmy Ivanská cesta. Developerská spoločnosť Iuris Invest cez ňu plánovala prerobiť schátraný internát na modernú bytovku. Na Ivanskej ceste dom stojí.
Bytovka v ružinovskej časti Trnávka, ktorú postavila firma Ivanská cesta. Pôvodne to bol starý internát.
Bytovka v ružinovskej časti Trnávka, ktorú postavila firma Ivanská cesta. Pôvodne to bol starý internát. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Aj Kurucová mala už vtedy skúsenosti s komunálnou politikou. V rokoch 2006 až 2010 bola tiež v Ružinove členkou najsilnejšieho poslaneckého klubu vedeného Mikušom.

Aký vklad do projektu Ivanská cesta Kurucová priniesla, nie je známe. Firma Iuris Invest na otázky SME napriek prísľubu neodpovedala. Kurucovú sa redakcii nepodarilo zastihnúť.

Správcom domu sa po jeho dokončení stala firma Bašternákovho brata Petra. Kurucovej v ňom pripadli štyri byty, ktoré neskôr zamenila za pozemky s ministerstvom vnútra pod vedením Kaliňáka.

Ministerstvo má podľa listu vlastníctva byty doteraz. Kúpilo ich vraj ako bývanie pre policajtov.
Kruh sa uzavrel až teraz

Predaj firmy s pozemkami zdôvodnil Kuruc tým, že v rodine napokon ustúpili od zámeru venovať sa developerstvu. "Ďalšie smerovanie spomínanej firmy neviem komentovať. Pre mňa je toto uzavretá kapitola a nehodlám sa v budúcnosti spomínanej oblasti venovať," povedal Kuruc.

Nakoľko bol preňho celý obchod výhodný, neodpovedal.

Súčasný majiteľ pozemkov Mikuš v politike nepôsobí od roku 2010, keď neúspešne kandidoval za starostu Ružinova.

Na pozemku na Rajskej už dal zbúrať starý domček, ktorý tam chátral celé roky. Územie chráni nový plot a je pripravené na výstavbu. Druhý pozemok na Bajkalskej je zatiaľ bez zmeny. Aké má Mikuš s pozemkami zámery, sa redakcii nepodarilo zistiť.

V súčasnosti Mikuš podľa obchodného registra figuruje v piatich firmách. Podniká napríklad v hazarde. Jeho rodinná firma J.N.V. prevádzkuje herne v OC Retro a OC Hron. Zároveň má niekoľko pivární.
Ružinov, takáčovci a SDKÚ

V rokoch 2008 až 2012 bol Mikuš vo firme Petráš Investment spoločníkom podnikateľa Emila Petráša, ktorý bol zároveň vo viacerých firmách s Ivom Ružičom a zavraždeným Jozefom Surovčíkom. Obaja boli v minulosti vplyvnými postavami mafiánskej skupiny takáčovcov, ktorá pôsobila najmä v Ružinove.

Aj v roku 2010 musel vtedajší podpredseda SDKÚ Pavol Kubovič vysvetľovať spoločnú fotografiu so Surovčíkom a ďalším vplyvným takáčovcom Ľubomírom Kudličkom. Kubovič bol starostom Ružinova v rokoch 2002 až 2006.

Kudlička je v súčasnosti obžalovaný z vraždy podnikateľa Romana Krajčiho ešte z roku 2006.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22500031/lukrati ... ref=njctse

Mali nádory a krvácali z nosa. Vysúdila pre nich stovky miliónov

Erin Brockovichová neprestáva bojovať.

2. okt 2020 o 16:56 Ela Rybárová

Pred dvadsiatimi rokmi aktivistku a bojovníčku za práva spotrebiteľov vo filme Erin Brockovich stvárnila Julia Robertsová. Právnika Edwarda Masryho si zahral Albert Finney. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+53

"Mimochodom, tú vodu sme dali doviezť špeciálne pre vás, ľudkovia, priamo z obce Hinkley," hovorí na rokovaní s energetickou spoločnosťou, ktorá znečistila vodu stovkám obyvateľov toxickými látkami, Erin Brockovichová. Manažérke spoločnosti Pacific Gas and Electric pery ustrnú na okraji pohára, napiť sa neodváži.

Vo filme Erin Brockovich rovnomennú aktivistku pred dvadsiatimi rokmi nezabudnuteľne stvárnila Julia Robertsová a za svoj výkon dostala Oscara.

Bol to verný portrét skutočnej ženy, ktorá za vodu bez nebezpečných látok v Spojených štátoch bojuje dodnes a nedáva si servítku pred ústa.

"Žijeme v hypertoxických časoch. Nebojujeme len so samotnými toxínmi, ale aj so skutočnosťou, že sa v životnom prostredí hromadili dlho," hovorí Brockovichová pre portál National Public Radio.

"Americké deti vyrastajú vystavené väčšiemu množstvu chemických látok než akákoľvek generácia pred nimi a je to poznať. Miera chronických chorôb u detí, osobitne tých, ktoré žijú v chudobných pomeroch, rastie," dodáva.
Olovo aj šesťmocný chróm
Súvisiaci článok Dokumentarista: Starostovia sa za ťažbu ropy predávajú lacno Čítajte

Dôsledkami dlhodobého vystavenia zamorenej vode môžu byť napríklad vysoký tlak, neplodnosť, bolesti hlavy, problémy s dýchaním, vyrážky, ako aj viacero druhov rakoviny.

Znečisťovatelia vody, fabriky aj spracovateľské závody však podľa Brockovichovej dokážu problémy držať mimo záujmu médií.

V novej knihe Superman's Not Coming (Superman nepríde) píše, že je to preto, že agentúry, ktoré majú na situáciu dohliadať, nedokážu obrovský problém obsiahnuť, znečisťovatelia sa s poškodenými mimosúdne vyrovnajú, keď je to nevyhnutné, a štát sa snaží všetko udržať v tajnosti.

K tragickej kvalite vody v Spojených štátoch na mnohých miestach prispelo podľa Brockovichovej zlé hospodárenie, úniky chemických látok, nesprávna manipulácia s toxickým odpadom a kalom aj falošné vedecké štúdie.

Nehovoriac o tom, že len zlomok z desaťtisícov chemických látok na trhu sa testuje z hľadiska bezpečnosti pre ľudí. Podľa Brockovichovej je to len jedno percento.
Súvisiaci článok Tráva očernela, dochli kravy. Takto umierala obec, ktorá je slovenským Černobyľom Čítajte

Vo vode v USA sa nachádzajú plasty, olovo a ďalšie chemikálie vrátane šesťmocného chrómu - látky, ktorá Brockovichovú preslávila v prvom prípade.

Ten sa v roku 1996 skončil dovtedy najvyšším odškodením v spore pre toxické znečistenie v USA: 333 miliónov dolárov.
Erin Brockovichová s najvyšším predstaviteľom Navajov Russellom Begayeom v roku 2015. Naďalej bojuje za vodu bez nebezpečných látok.
Erin Brockovichová s najvyšším predstaviteľom Navajov Russellom Begayeom v roku 2015. Naďalej bojuje za vodu bez nebezpečných látok. (zdroj: SITA/AP)
Na počiatku bola nehoda
Znečistenie vôd na Slovensku

Podľa správy Slovenskej agentúry životného prostredia z roku 2018 je zlý chemický stav približne na pätine plochy podzemných vôd na Slovensku.
Znečistenie podzemných vôd chloridmi a síranmi je silne prítomné v areáli chemických závodov Istrochem v Bratislave.
Na skládke v bratislavskej Vrakuni združenie Za našu vodu našlo viac ako 900 kontaminantov. Podľa združenia je to najväčšie ohrozenie pre našu najväčšiu zásobáreň pitnej vody, Žitný ostrov.
Nebezpečenstvo preň predstavuje aj bratislavská lokalita Žabí majer, kam sa zvážal odpad z chemických závodov, či znečistenie na mieste bývalej rafinérie Apollo v Bratislave.
V roku 2017 prerušili dodávku vody v šiestich obciach na Žitnom ostrove pre zamorenie atrazínom. Táto látka na ničenie buriny je v Európskej únii od roku 2003 zakázaná.
Krátkodobá konzumácia atrazínu môže spôsobiť pokles tlaku a po dlhšej dobe aj poruchy motoriky, kardiovaskulárne problémy, ochrnutie končatín či zníženie kvality spermií.

Erin Brockovichová je čerstvá šesťdesiatnička, no zo svojho elánu od čias prvej kauzy, ktorá bola zobrazená v rovnomennom filme, nestratila nič.

Jej príbeh je taký zvláštny, že vyzerá takmer ako vymyslený. Od detstva bola dyslektičkou, no mala fotografickú pamäť.

Študovala módu a interiérový dizajn a v roku 1981 získala titul Miss tichomorského pobrežia.

Krátko nato sa prvýkrát vydala a mala dve deti. Spolužitie bolo nešťastné a búrlivé, rovnako ako jej druhé manželstvo, ktoré vydržalo len rok.

Skončila v nemocnici s anorexiou a prakticky na mizine.

Jej pracovné skúsenosti boli skromné. Tri mesiace pracovala ako manažérka v obchodnom dome, neskôr krátko pôsobila v maklérskej firme.

Pozitívny zlom v jej živote priniesla paradoxne autonehoda.

Nespôsobila ju, no skončila s poranenenou chrbticou a vďaka nej sa zoznámila s právnikom Jimom Vititoeom, ktorý ju v spore proti druhému šoférovi zastupoval.

Spor síce prehrala, ale presvedčila Vititoa, aby ju zamestnal.

A bolo to dobré rozhodnutie, hoci na jej drzé vystupovanie si právnici zvykali len ťažko.

Osamelá matka troch detí sa aktivistkou učila byť za pochodu zoči-voči veľkej nespravodlivosti.

Bez akéhokoľvek právnického vzdelania či praxe sa jej podarilo získať kľúčovú dokumentáciu a dôkazy proti energetickej spoločnosti Pacific Gas and Electric.

Tá znečistila podzemnú vodu v malej obci Hinkley v Mohavskej púšti v Kalifornii šesťmocným chrómom. Táto látka sa používala v chladiacej veži proti korózii v 50. a 60. rokoch.
Žaby s dvoma hlavami
Skutočná Erin Brockovichová v čase, keď do kín prišiel rovnomenný film.
Skutočná Erin Brockovichová v čase, keď do kín prišiel rovnomenný film. (zdroj: SITA/AP)

Brockovichovej, ktorá pracovala ako referentka v právnickej firme Masry&Vititoe, sa zdali podozrivé zdravotné záznamy, na ktoré narazila pri triedení dokumentácie pre iný prípad. Vyrazila priamo do Hinkley, aby si podozrenie overila.

"Voda bola zelená. Videla žaby s dvoma hlavami. Obyvatelia trpeli krvácaním z nosa, rakovinou a zažili opakované spontánne potraty," píše portál The Atlantic.

Brockovichová presvedčila právnika Eda Masryho, aby prípad vzal. Skončilo sa to víťazstvom a rekordným odškodnením pre ich 650 klientov. Brockovichová dostala prémiu 2,5 milióna dolárov.

Film o nej mal veľký komerčný úspech, zaplavili ju po ňom hromady e-mailov a listov. "Ľudia sa našli v tejto bojujúcej dvakrát rozvedenej osamelej matke, ktorá nebola doktorkou, právničkou ani vedkyňou, a uverili, že aj oni môžu bojovať proti neprávosti," píše portál The Atlantic.

Brockovichová v úspešnom ťažení pokračovala. Ďalší prípad znečistenia podzemnej vody v kalifornskej oblasti Kettleman City proti tej istej energetickej spoločnosti mal dvojnásobný počet poškodených než v prípade obce Hinkley. V roku 2006 sa skončil odškodnením v podobnej výške.

V roku 2005 si Brockovichová založila vlastnú konzultačnú firmu. Poskytuje poradenstvo ohľadne znečistenia životného prostredia a často reční na konferenciách.

Mesačne dostáva tisícky e-mailov, kde sa s ňou obyčajní ľudia radia o zdravotných problémoch a znečistení vody.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Často sa jej stávalo, že sa jej ozvalo aj desať ľudí z jednej oblasti. Zakresľovala si ich na mapu a časom sa rozhodla, že sprístupní tieto údaje aj na svojej webovej stránke.

Tam môžu ľudia nahlasovať zdravotné problémy, ktoré podľa nich boli spôsobené znečistením. Brockovichová má už 13-tisíc bodiek na mape.

Známym prípadom bolo mesto Flint v Michigane, kde v roku 2015 pre škrty v mestskom rozpočte museli dočasne využívať ako zdroj pitnej vody miestnu rieku znečistenú priemyselnou výrobou.

Zastaraný systém olovených rúrok začal korodovať pri vysokej hladine chlóru, ktorá bola potrebná na prečistenie vody. Do pitnej vody pre takmer stotisíc ľudí sa tak dostalo olovo.

Voda sa zmenila na hnedú a žltú a zapáchala. Obyvatelia mali vyrážky, hnačky a strácali vlasy. Brockovichová bojovala za poškodených aj v tomto prípade.
Súvisiaci článok Rádiové dievčatá svietili v tme a zomierali. Firma o nich klamala Čítajte

No aj keď sa jej podarí obhájiť práva ľudí, životné prostredie neraz trpí naďalej. Obec Hinkley je stále zamorená a portál Grist píše, že podľa energetickej spoločnosti Pacific Gas and Electric môže trvať jedenásť až päťdesiat rokov, kým sa chróm podarí odstrániť z jej najviac zasiahnutých častí.

Brockovichová cíti, že jej snaženie je stále potrebné. "Mojou jedinou úlohou je dať moc ľuďom," píše. "Pamätajte si, že všetci máme dosť rozumu, zanietenosti a odvahy, aby sme dokázali veci pohnúť dopredu."

Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/22498143/mali-nad ... ml?ref=trz

Slovensko spaľuje cudzí rádioaktívny odpad, nikto nevie vysvetliť prečo a vláda to necháva tak
Ján Kováč
Likvidácia chladiacich veží jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach v podaní Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Foto - TASR
Likvidácia chladiacich veží jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach v podaní Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Foto – TASR

Akoby si v štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti povedali, že na Slovensku máme málo rádioaktívneho odpadu, a preto ho treba voziť zo zahraničia. Už od roku 2015 sa ho u nás ročne spáli približne 50 ton. Takmer toľko ako domáceho. A bude ho ešte viac.

Odpad sa páli, ale aj lisuje a taví. Základ je, aby sa zmenšil objem, aby sa potom v domovskej krajine mohli odpady ľahšie uskladniť. Nakoniec sa totiž odpad musí uložiť v krajine, kde vznikol.
[ TIP: Odoberajte nové články v rubrike Energetika e-mailom. ]

Štátna firma Javys má ambíciu stať sa akýmsi medzinárodným centrom na likvidáciu starých atómok. Preto aj chce svoje spaľovacie a lisovacie kapacity zdvojnásobiť.

Táto predstava má aj silných odporcov. Prakticky celá táto koalícia, keď ešte bola opozíciou, chcela spaľovanie rádioaktívneho odpadu zakázať zákonom.

Po jej príchode k moci sa však spaľuje toľko odpadu, koľko predtým, a Javys sa svojich ambícií nevzdal.

Stále chýba jasné vysvetlenie, čo z toho štát bude mať, či Javysu prudko stúpnu zisky a či budú tieto zisky primerané rizikám.
Pamätáte si, ako Haščák v Gorile spomínal GovCo? To je ten Javys

Firma Javys vznikla odčlenením starých jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré bolo treba postupne zlikvidovať.

Firma na to dostáva stovky miliónov od Európskej únie a z Národného jadrového fondu, do ktorého posielajú odvody všetci slovenskí spotrebitelia elektriny – firmy aj domácnosti.

Firma Javys sa predtým volala GovCo a pod týmto názvom sa často spomína v spise Gorila. „Haščák vysvetľuje Malchárkovi, že okolo GovCo, a. s., sa strhne najväčšia lobistická mela za posledné roky a je tam potrebné dostať čo najviac ich ľudí (nielen do predstavenstva a dozornej rady, ale aj do stredného a nižšieho manažmentu),“ opisuje Gorila debatu medzi lídrom Penty Jaroslavom Haščákom a vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom.

Nižšie v spise sa hovorí aj o dôvodoch. „Haščák vysvetľuje, že do budúcnosti zostanú v štátnom vlastníctve už iba 3 zaujímavé čisto štátne podniky – osobná doprava ŽSR, SEPS a GovCo. Z nich bude GovCo jednoznačne najlukratívnejšie. GovCo bude mať investičné plány rádovo v miliardách, v niektorých rokoch to bude vychádzať aj na viac ako 10 miliárd korún. Je tam priestor na veľké provízie.“

Podľa spisu aj nahrávok mali diskutovať aj o tom, ako pretlačiť v parlamente zákon o jadrovom účte a že niektorých poslancov bude treba „vhodne motivovať“.
Peniaze od štátu a EÚ

Javys je pre lobistov ako stvorený, pretože jeho aktivitám na Slovensku takmer nikto nerozumie. Jeho práca je vysoko odborná a špecifická, takže sa ťažko kontroluje, či sú jeho výdavky primerané, či sa tam neplytvá a nekradne.

Javys dosahuje ročné výnosy okolo 180 miliónov, takže patrí do prvej dvadsiatky najväčších energetických firiem. Drvivá väčšina pochádza z verejných zdrojov – od štátu a od EÚ.

Manažéri Javysu sa už dávnejšie rozhodli, že začnú popritom aj podnikať a ponúkať svoje služby zahraničným atómovým elektrárňam.

Vrátane kontroverzného spaľovania. Podľa dát úradu jadrového dozoru sa prvý dovezený rádioaktívny odpad na Slovensku spálil v roku 2013. Od roku 2015 už ide o masovú záležitosť – ročne sa dováža 44 až 56 ton tuhého a kvapalného rádioaktívneho odpadu najmä z českých elektrární.
Prelomový taliansky kontrakt

Rok 2015 bol pre Javys prelomový aj preto, že sa zaviazal spáliť veľké množstvo odpadu z talianskej jadrovej elektrárne Caorso. Taliani ju odstavili v roku 1990 v nadväznosti na výbuch v ukrajinskom Černobyli.

Podľa rôznych zahraničných zdrojov sa má z Caorsa teraz po 30 rokoch doviezť a v Bohuniciach spáliť takmer 6-tisíc 200-kilogramových sudov s rádioaktívnym odpadom. V prepočte to vychádza na zhruba tisíc ton.

V roku 2018 úrad jadrového dozoru povolil prevoz zhruba rovnakého počtu sudov s celkovou váhou takmer 900 ton.

Odpad z Caorsa sa má na Slovensku spracovať podľa interného časopisu Javysu do konca roka 2022. V niektorých zdrojoch sa hovorí až o roku 2023.

Jeden aj druhý termín môže byť pre Javys problematický. Voľná kapacita aktuálnej spaľovne je totiž približne 100 ton ročne. Vyzerá to teda tak, že dodatočných 900 ton sa v nej do roku 2022 ani 2023 spáliť nedá. Zatiaľ sa na Slovensko doviezlo podľa výročnej správy Javysu len 49 ton. Aké sankcie Javysu hrozia, ak termín nesplní, zatiaľ nie je jasné.

Aj táto časová tieseň však naznačuje, že Javys potrebuje novú spaľovňu najmä na to, aby dodržal zmluvu s Talianmi, ktorú podpísal bez potrebných kapacít.

Ukáže sa to až neskôr, keďže zmluva je utajená a detaily spaľovania talianskeho odpadu nie sú známe.
Čo z toho máme

Nevieme, koľko Javys na talianskom odpade zarobí alebo prerobí. Podľa špecializovaného portálu Nucnet.org má zmluva celkovú hodnotu 37 miliónov eur. Javys sa však na zákazke podieľa s ďalšou talianskou firmou a platí aj prepravu. Aký bude mať z toho čistý zisk, teda nie je jasné.

Hovorkyňa Javysu Miriam Žiaková tvrdí, že sa im to oplatí. „Spracovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu je len doplnkovou činnosťou Javysu, avšak takto získané prostriedky zlacňujú procesy vyraďovania slovenských jadrových zdrojov, respektíve spracovanie a úpravu odpadu pochádzajúceho zo Slovenska,“ hovorí Žiaková.

Denník E si od nej pýtal presnejšie čísla, ktoré by to dokazovali. Žiaková prisľúbila, že sa k zaslaným otázkam vyjadria v priebehu budúceho týždňa.

Vo výročnej správe za rok 2019 sa napríklad píše, že tržby z medzinárodných aktivít boli vlani 2 milióny eur, čo je na pomery Javysu veľmi nízka suma. Od toho bude treba ešte odrátať náklady, ktoré takisto nepoznáme. Takže nie je jasné, či sú tieto zahraničné zákazky ziskové alebo stratové.

Za posledné dva roky získal Javys medzinárodné zákazky spolu za 10 miliónov. V roku 2018 to bolo takmer 8 miliónov; pre Javys to bol druhý najúspešnejší rok, hneď po roku 2015, v ktorom sa podpísal veľký kontrakt s Talianmi.
Čo na to politici

V roku 2018 proti dovážaniu a spaľovaniu rádioaktívneho odpadu rázne vystúpili Igor Matovič a Marek Krajčí ešte ako opoziční politici OĽaNO.

Politici Smeru, SNS a Mosta-Híd podľa ich tlačovej správy vystavili Slovákov zvýšenému riziku pôsobenia rádioaktivity.
Foto – OĽaNO

„Štrnásť európskych krajín využíva jadrovú energiu, ale len štyri z nich majú vlastné spaľovne, ktoré však využívajú len na spaľovanie vlastného odpadu. Len Švédsko bolo donedávna ochotné spracovávať český odpad. Teraz im ho už tri roky spracovávame my. Zdá sa, že Slovensko má ambície stať sa spaľovňou rádioaktívneho odpadu Európy,“ povedal Krajčí, ktorý sa medzičasom stal ministrom zdravotníctva.

Krajčí dokonca presadzoval, aby sa spaľovanie zakázalo v zákone. V parlamente predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o radiačnej ochrane. Hlasovali zaň všetci prítomní poslanci SaS, Sme rodina aj OĽaNO vrátane Veroniky Remišovej, ktorá neskôr prestúpila do strany Za ľudí.

Pokus o zákaz spaľovania rádioaktívnych odpadov teda podporila prakticky celá neskoršia vládna koalícia.
Po voľbách žiadna zmena

S jej nástupom k moci sa však nič nezmenilo. Javys spaľuje toľko zahraničného jadrového odpadu, koľko predtým, naďalej plánuje výrazne zvýšiť svoje kapacity a poskytovať služby zahraničiu.

Ministerstvo hospodárstva pod vedením SaS svoju štátnu firmu Javys obhajuje. „Je to ekonomicky výhodné a žiadne zaťaženie životného prostredia nehrozí,“ povedala pre reláciu Reportéri RTVS z júna tohto roka hovorkyňa ministerstva Katarína Svrčeková.

Denníku E rezort odpísal, že je to záležitosť Javysu. SaS má záujem sa k téme vyjadriť, ale do uzávierky nestihla poslať stanovisko.

„Táto záležitosť bude musieť byť predmetom koaličnej rady. Ja budem hájiť zdravie občanov Slovenska. Minister hospodárstva bude pravdepodobne hájiť ekonomické záujmy Slovenska a budeme sa musieť nejakým spôsobom dohodnúť,“ reagoval pre RTVS minister zdravotníctva za OĽaNO Krajčí.

Spaľovanie zahraničného odpadu trápi aj ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO). Viackrát to už kritizoval a pred pár dňami pozval na stretnutie šéfa Javysu, aby s ním na túto tému hovoril.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Proti spaľovaniu je aj líderka Za ľudí Remišová: „Strana Za ľudí je proti spaľovaniu rádioaktívneho odpadu zo zahraničia na Slovensku. Túto agendu má na starosti ministerstvo hospodárstva a očakávame, že urobí všetky potrebné kroky na zabezpečenie bezpečnosti, ochrany životného prostredia a zdravia našich občanov.“

Strana Sme rodina na otázky nereagovala.
Javys dáva obciam peniaze

Proti spracovávaniu zahraničného rádioaktívneho odpadu v Bohuniciach už roky protestujú niektoré obce, mestá a aktivisti. Niektoré obce ho však aj podporujú. Podľa Reportérov RTVS Javys v regióne štedrejšie podporuje tie obce, ktoré sa mu nestavajú do cesty.

„Kategoricky nesúhlasíme so spracovávaním zahraničného rádioaktívneho odpadu u nás, a to najmä vo forme spaľovania,“ hovorí Michal Daniška z občianskej iniciatívy Chceme zdravú krajinu.

Spracovateľské centrum Javysu bolo podľa neho vybudované na spracovanie odpadu z prevádzky a vyraďovania slovenských jadrových zariadení, najmä z rádioaktívnych záťaží spojených s havarovanou elektrárňou A1.

Spracovávanie zahraničného odpadu je podľa neho zásadnou zmenou poslania a účelu, ktorú obyvatelia neodsúhlasili a niektorí starostovia o nej ani nevedeli. „Je to podobné, akoby sa vybudoval spracovateľský komplex na likvidáciu PCB záťaží na východnom Slovensku, čo by tamojšia verejnosť určite privítala, no časom, po 20 až 30 rokoch, keď už by sa konečne životné prostredie podarilo aspoň ako-tak vyčistiť, väčšinu PCB zlikvidovať a postupne by sa zväčšovala nevyužitá kapacita spracovateľských liniek, by niekto prišiel s nápadom dovážať a ‚likvidovať‘ tam PCB zo zahraničia a prípadne aj rozšíriť spracovateľský komplex. S odôvodnením, že tie linky aj ľudia s praxou tam už sú, tak je potrebné to využiť,“ hovorí Daniška.

Javys hovorí, že zamestnáva 900 ľudí, ktorí bez zahraničných zákaziek postupne nebudú mať čo robiť. V roku 2025 sa skončí vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, v ktorej pracuje zhruba 250 ľudí. V roku 2033 sa má dokončiť vyraďovanie staršej elektrárne A1, ktorá je tiež v Bohuniciach. „Ide pritom o množstvo vysokokvalifikovaných špecialistov z oblasti fyziky, jadrovej techniky, strojárstva, chémie, dozimetrie a mnohých ďalších špecifických odborných činností. Spoločnosť Javys preto už teraz hľadá možnosti svojho ďalšieho rozvoja a uplatnenia na trhu.
Prečo je to vlastne problém?

Javys hovorí, že plní všetky predpísané limity a že vplyv spracovateľského centra na životné prostredie je zanedbateľný.

Zákon podľa neho vyžaduje, aby sa privezená rádioaktivita po spracovaní vrátila do krajiny pôvodu.

Daniška tento argument označuje za marketingový ťah, pretože táto zákonná podmienka negarantuje rovnaké rádionuklidové zloženie.

„Je to o to závažnejšie, že podiel aktivity zostávajúcej v popole môže byť podľa dostupných dát výrazne nižší než 100 percent – v niektorých uplynulých mesiacoch tento podiel dosahoval napríklad len 43, 12, či 7 percent,“ hovorí Daniška.

Ďalej hovorí, že aj novú spaľovňu bude treba raz likvidovať, čo môžu byť desiatky ton ďalšieho rádioaktívneho odpadu. A o ten sa bude musieť postarať Slovensko. Poukazuje aj na zvýšené emisie a riziká spojené s prepravou.

Hovorkyňa Javysu argumentuje, že nové technológie budú mať napriek vyšším kapacitám oveľa lepšie parametre, takže ich vplyv na životné prostredie bude pozitívny.
Chcú zakázať dovoz

Hlavným cieľom iniciatívy je absolútny zákaz dovozu a spracovávania zahraničného rádioaktívneho odpadu, ideálne formou ústavného zákona. Reálne je však podľa Danišku skôr presadenie zákazu spaľovania prostredníctvom zákona o radiačnej ochrane, o čo sa v roku 2018 neúspešne pokúšal Krajčí s podporou takmer celej vtedajšej opozície. To isté podľa neho presadzovali aj odborári a úrad verejného zdravotníctva.

Iniciatíva chce dosiahnuť aj to, aby sa spracovateľské kapacity Javysu zachovali na súčasnej úrovni – aby sa nezvyšovali.

Investičný zámer počíta s tým, že sa celková kapacita zvýši z 8,3 na 12,7 tisíca ton. Napríklad kapacita spaľovania sa má zvýšiť z 240 na 480 ton, kapacita lisovania zo 420 na 1000 ton. Zámer je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Aj tu aktivisti žiadajú, aby sa spracovanie, najmä spaľovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu zakázalo.

Daniška sa odvoláva aj na strategický dokument Národného jadrového fondu, ktorý hovorí, že existujúce spracovateľské kapacity Javysu sú pre potreby Slovenska dostačujúce aj s rezervami. „Pokiaľ budú zavedené nové technológie spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov, nebude to z kapacitných dôvodov, ale kvôli zvyšovaniu efektívnosti a bezpečnosti celého systému nakladania,“ píše sa v stratégii.

Koronavírus1. októbra 2020 20:10
Izolované protilátky zaberajú. Zaberie aj červené víno? Päť rýchlych správ o koronavíruse
Vladimír LeksaVladimír Leksa
Ilustračné foto – Unsplash/Kym Ellis
Ilustračné foto – Unsplash/Kym Ellis

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Každým dňom pribúdajú stovky nových vedeckých článkov na tému koronavírusu SARS-CoV-2 a s ním súvisiacej choroby COVID-19.

Absolútna väčšina z nich však neprejde kontrolou kvality – takzvaným procesom peer-review, čo znamená, že články neboli posúdené nezávislými odborníkmi, ale iba editormi časopisov. Môže sa preto stať, že nie všetky informácie, ktoré sú denne publikované, sú skutočne spoľahlivé.

V tej záplave noviniek sa však dajú nájsť aj také, čo vykazujú vyššiu mieru spoľahlivosti, lebo pochádzajú z renomovaných vedeckých inštitúcií a boli publikované v kvalitných vedeckých časopisoch.

Tu je prehľad piatich správ z tohto týždňa, ktoré považujeme za dôležité a zároveň spoľahlivé:
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
1. Ovocie, zelenina a cvičenie

„Či na konci leta ľudstvo zakričí – tri koronky na hlave, moje meno nehraje –, nezávisí ani tak od počasia, ako od toho, ako sa budeme počas leta správať.“ Touto vetou sme ukončili naše rýchle správy na konci mája, keď leto bolo pred dverami.

Leto sa s príchodom arktického vzduchu minulý víkend skončilo a je očividné, že ľudstvo zatiaľ nemôže zakričať vôbec nič. Nechajme teraz stranou, čia je to vina, a pripravme sa radšej na prichádzajúcu jeseň, ktorá nebude ľahká.

Dôležité budú dve veci – chrániť druhých a chrániť seba. Nech nám je pri tom dobrou pomocníčkou vedecká literatúra.

Začnime prvým cieľom. Štúdia inžinierov z univerzity v Illinois publikovaná v časopise Extreme Mechanics Letters definitívne potvrdila, že aj podomácky vyrobené masky výrazne pomáhajú znížiť šírenie koronavírusovej nákazy.

Samozrejme v kombinácii s častým umývaním rúk a udržiavaním odstupu. Dodržujme všetci tieto pravidlá a bude dobre. Splniť ten druhý cieľ nebude také jednoduché.

Japonskí odborníci totiž odporúčajú chrániť seba zdravou životosprávou. V prvom rade máme konzumovať stravu bohatú na vitamíny D a C, omega-3 mastné kyseliny a minerály (zinok, selén), inými slovami jesť čo najviac ovocia a zeleniny. To by samo osebe nemal byť taký problém. Ale pozor! To nie je všetko.

Najdôležitejšou radou, ktorú si odnesiete z ich článku publikovaného v časopise Journal of Sports Sciences (tzv. take-home-message), je vykonávať pravidelné aeróbne fyzické cvičenia, napríklad beh alebo jogu. Dajme sa do toho.
Prečítajte si
Nechali by ste pracovať kuchárku so salmonelou, keby nemala príznaky? Päť rýchlych správ o koronavíruse
2. Banálne ochorenia neexistujú

Ak niektorí kabaretiéri vo vašom okolí budú trvať na tom, že COVID-19 je banálne ochorenie, nehádajte sa s nimi. Nehovorte im, že ťažko chorí pacienti zasa trvajú na tom, že nemôžu dýchať. Nemá to zmysel.

Medicína napokon pojem „banálne ochorenie“ ani nepozná, preto sa s takýmito zabávačmi netreba púšťať do odbornejších dišpút. Aj na boľavý zub sa totiž dá umrieť.

Ako napríklad uvádza článok v časopise Journal of the History of Dentistry, pred 200 rokmi patrili pokazené zuby medzi hlavné príčiny predčasných úmrtí na svete.

Týchto nedostatočne informovaných občanov treba radšej priateľsky upozorniť na štatistický výskum, ktorý sa uskutočnil vo Veľkej Británii v období od marca do konca júla tohto roku.

Vyplynulo z neho celkom jasne, že v čase koronavírusovej epidémie štatisticky výrazne pribudlo aj úmrtí, ktoré nemožno pripísať na vrub SARS-CoV-2.

Tento nárast veľmi pravdepodobne súvisí s tým, že v čase epidémie majú ľudia z rozličných dôvodov ťažší prístup k lekárskej starostlivosti, na ktorú si už akosi privykli a považujú ju za štandard.

Ten dôvod môže byť buď strach, že sa v nemocnici nakazia, stres, nedostatok lôžok, alebo aj kritické množstvo zdravotníkov v karanténe. Treba falošným prorokom banality povedať, že ak nebudú dodržiavať epidemiologické nariadenia, môže sa im ľahko pritrafiť, že v najbližšom čase umrú.

Nie na COVID-19, ale na niečo, čo aj oni sami určite považujú za čosi ešte banálnejšie, ako je podľa nich koronavírus. Napríklad na boľavý zub.
3. Protilátky účinkujú tak, ako majú

Preteky o vakcínu finišujú. Optimisti zdieľajú názor, že koncom roka, najneskôr začiatkom budúceho roka dobehnú vývojári vakcín do cieľa a začne sa s očkovaním. Pesimisti sa obávajú, že očkovanie sa spustí, až keď už aj tak budeme všetci chorí alebo po chorobe.

Jedno je však isté – kým nebudeme mať účinnú vakcínu, inými slovami kým sa neochránime takzvanou aktívnou imunizáciou, pomôcť nám môže pasívna imunizácia, teda priame použitie už pripravených protilátok.

Každý týždeň sa v tomto smere vo vedeckej tlači objavujú nové a nové terapeutické nástroje založené na protilátkach, ktoré vzbudzujú veľké očakávania.

O sľubných syntetických ťavích nanoprotilátkach sme už tu písali veľakrát.

Imunológovia z Washingtonu v novom čísle časopisu Science teraz zasa informovali o príprave ultrapotentného kokteilu dvoch neutralizačných ľudských protilátok izolovaných z vyliečených pacientov, ktorý perfektne fungoval v predklinických testoch. Nielen že vyliečil pokusné choré škrečky, ale tie zdravé pred chorobou aj ochránil – pasívne ich imunizovali.

Iný prístup zvolili ich kolegovia z Pittsburgu. Opísali ho v časopise Cell.

Pripravili syntetický variant ľudskej protilátky pozostávajúci z dvoch kratučkých úsekov, ktoré sa viažu na vírus. Imunológovia tieto úseky volajú variabilné domény. Tieto dve domény spojili flexibilným proteínovým mostíkom a vytvorili tak takzvanú bivalentnú vysokoafinitnú variabilnú doménu, ktorá sa na vírus dokáže naviazať rovno dvakrát. Tento konštrukt výborne zafungoval, takisto na škrečkoch.

Je dobrou správou, že vieme ochrániť a vyliečiť škrečky. Teraz prídu na rad ľudia.
Prečítajte si
Povinné obrázky pre tých, ktorí odmietajú nosiť rúško. Päť rýchlych správ o koronavíruse
4. Prírodné liečivá ako účinné antivirotiká

Kým sa k nám tieto nádejné liečebné nástroje dostanú, nezostáva nám nič iné, len spoľahnúť sa na prevenciu – na japonskými odborníkmi vyššie spomenutú zdravú životosprávu.

A k vitamínom D a C, o ochrannej funkcii ktorých už máme dostatok dôkazov, môžete pridať niektoré prírodné liečivá, ktoré sa vo vedeckej tlači takisto ukazujú ako účinné antivirotiká.

Čínski autori píšu vo liste v časopise Nature, že je nevyhnutné vyvinúť účinné liečebné postupy nielen na liečbu infikovaných pacientov, ale aj na kontrolu pandémie, a ako preventívnu ochranu navrhujú odvar zo zemolezu. Podľa ich výskumu obsahuje táto rastlina špecifickú mikroRNA, nazvanú MIR2911, ktorá je schopná blokovať RNA chrípky a takisto aj SARS-CoV-2.

Iránski vedci zasa štúdiom koronavírusu typu SARS a MERS, ktoré sa objavili pred pár rokmi, došli k záveru, že prírodná látka zvaná kvercetín má dostatočný potenciál aj na liečbu COVID-19.

Ich štúdie preukázali, že kvercetín znižuje vstup vírusu do bunky blokovaním receptora ACE2, a tiež že aj znižuje hladinu interleukínu-6, čo je molekula do veľkej miery zodpovedná za privolanie takzvanej cytokínovej búrky. Na flavonoid kvercetín sú bohaté napríklad cibuľa a cesnak, ale aj ovocie.

Holandskí vedci zasa vo svojej najnovšej práci pasujú za terminátora SARS-CoV-2 antioxidant resveratrol, ktorý je zložkou červeného vína, ríbezlí a iných prudko farebných plodov. Svoj záver postavili na pozorovaniach in vitro, čo po latinsky doslova znamená – „v skle“. V tomto prípade však nejde o pohár vína, ale o fakt, že účinok resveratrolu pozorovali zatiaľ iba mimo organizmu na úrovni buniek.

Kto by sa chcel o prírodných produktoch proti koronavírusu dozvedieť viac, môže si prečítať veľký prehľadový článok indických autorov v časopise Phytotherapy research.
5. Veľká rana pre liečbu neplodnosti

Počas pandémie COVID-19 sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva starší a chronicky chorí ľudia. Menej sa hovorí o tom, akým spôsobom sú postihnutí aj mladší ľudia.

Už v marci sa z dôvodu koronavírusovej nákazy v USA a Kanade na neurčito pozastavila alebo výrazne obmedzila liečba neplodnosti. Počet párov, ktorých sa toto rozhodnutie dotklo, nie je malý. Odhaduje sa, že jeden zo šiestich párov v reprodukčnom veku má problémy s neplodnosťou a mnohé z nich vyhľadajú liečbu.

Medzi štandardne aplikované spôsoby liečby neplodnosti patrí vnútromaternicová (intrauterinná) inseminácia (IUI) a mimotelové oplodnenie (in vitro fertilizácia – IVF). Oba tieto typy terapie si vyžadujú veľa osobných stretnutí postihnutých párov s lekármi.

To bol aj dôvod, prečo sa liečba neplodnosti preventívne obmedzila. Pre páry, a zvlášť ženy, to je nesmierne náročné obdobie, ktoré môže na nich mať rôzne škodlivé psychologické následky.

Podľa novej štúdie kanadských psychológov uverejnenej v časopise PLOS ONE malo pozastavenie liečby negatívny vplyv na duševné zdravie takmer všetkých takto postihnutých žien a viac ako polovica z nich javila klinicky významné príznaky depresie.

Na štúdii sa zúčastnilo 92 žien vo veku 20 až 45 rokov, ktorým bola pozastavená liečba plodnosti. Tieto ženy sa pokúšali otehotnieť 5 až 180 mesiacov. Viac ako polovici bol cyklus IVF zrušený a približne jedna tretina bola už uprostred cyklu IUI, keď bola liečba prerušená. Vek, vzdelanie, príjem ani počet detí nekorelovali s negatívnym účinkom pozastavenia liečby na duševné zdravie alebo kvalitu života.

Autori štúdie pripomínajú, že pre tieto ženy existuje niekoľko ochranných faktorov, ktoré by im mohli pomôcť, napríklad lepšia sociálna podpora.

Vzťahy4. októbra 2020 15:51
Už na svadobnej ceste sme vedeli, že je koniec – príbeh veľmi krátkeho manželstva
Jana ShemeshJana Shemesh
Ilustračné foto – Flickr.com/Corey Balazowich
Ilustračné foto – Flickr.com/Corey Balazowich

Žaneta a Roman si mysleli, že po štyroch rokoch chodenia sa dobre poznajú. Príprava svadby však odhalila presný opak.

Ak už sa niekto rozhodne vstúpiť do manželstva, zrejme počíta aj s rizikom, že mu nemusí vydržať. Málokto však asi očakáva, že sa nebude rátať na roky, ale len na mesiace. Toto je príbeh páru, ktorému sa to stalo.
Žaneta a Roman

Pochádzajú z jednej dediny, chodili spolu štyri roky. Asi pol roka boli zasnúbení, svadbu plánovali už predtým. „Nedalo by sa povedať, že sme sa dobre nepoznali, hoci čím som starší a skúsenejší, tým viac viem, že ani blízkych ľudí vlastne nikdy dobre nepoznáme,“ hovorí Roman, ktorý pracuje v štátnej správe.
[ Radi čítate o rodine, vzťahoch či zdraví? Kliknutím si aktivujte týždenný newsletter Jany Shemesh s výberom najlepších článkov. ]

S tým súhlasí aj Žaneta. O svojom krátkom manželstve hovoria veľmi otvorene, možno preto, že to bola doslova epizóda a odohrala sa pred pätnástimi rokmi. Ona sa vydala znovu, Roman sa síce neoženil, ale žije v spoločnej domácnosti s priateľkou už viac ako desať rokov. „To hovorím ako dôkaz toho, že som schopný aj dlhodobého vzťahu,“ pripomína s úsmevom.

Prvé trhliny ich vzťahu sa začali objavovať pri príprave svadby. Pohádali sa aj predtým, ale to boli skôr maličkosti. Lenže pred svadbou začali pomaly prichádzať na to, že sa nevedia zhodnúť takmer na ničom, čo ich oboch prekvapilo.

„My sme spolu síce chodili, ale nikdy sme spolu nebývali, teda s výnimkou nejakých dovoleniek, ale to sa nedá porovnávať. Z toho vyplýva aj to, že sme nikdy neriešili veci spolu. Chystali sme veľkú dedinskú svadbu, bolo sa treba dohodnúť na mnohých veciach, hľadať kompromisy, čeliť dobre mieneným, ale nekonečným radám rodičov a ďalších príbuzných a nám to veľmi nešlo,“ opisuje Roman.

Žaneta dodáva, že bola nepríjemne prekvapená z toho, aký bol Roman tvrdohlavý. Jeho zase zarazilo, že je málo praktická, zoberie hneď prvú ponuku a ani si neoveruje, či nie je niečo lepšie, dostupnejšie. „Aby sme to zhrnuli, hádali sme sa o knedličkách do polievky, o svadobnej kapele a či pozvať susedu z bytovky, kde kedysi bývali moji rodičia,“ vraví Žaneta.

Takto to pokračovalo až do svadby. Obaja si v kútiku duše hovorili, že by možno bolo lepšie ju aj zrušiť, ale ani jeden to nevyslovil nahlas. V istom momente na to už bolo asi aj príliš neskoro – všetko bolo nachystané, obe rodiny už minuli veľa peňazí.

„Asi sme sa hanbili niečo povedať, na dedine by z toho bol škandál, možno sme si mysleli, že je to len predsvadobný stres, vlastne už celkom neviem, ale pamätám si, že som si hovorila, že takto som si to teda nepredstavovala. Povedala som to staršej sestre, ale tá ma vysmiala, že každý to tak má, nech sa nestresujem,“ hovorí Žaneta.

Svadba bola taká, aká mala byť. Hostia boli nadšení, zábava sa pretiahla do rána. Žaneta aj Roman boli šťastní. Zdalo sa, že všetko je už zabudnuté – knedličky aj bývalá suseda.
Nebola to ničia vina

Po týždni odišiel mladý pár na svadobnú cestu. „Jeden večer sme sedeli na balkóne a naozaj už neviem, ktorý z nás ironicky pripomenul niečo z prípravy svadby. Bola z toho obrovská hádka, s výčitkami aj slzami na oboch stranách. Nezachránil to už ani sex na uzmierenie. Zo svadobnej cesty sme odchádzali ako dvaja cudzí ľudia, z letiska sme každý odišli iným taxíkom,“ spomína si Roman.

Na nátlak rodičov z oboch strán, ktorí ich spor považovali za nezmysel, si ešte spolu prenajali byt. „Bolo to asi pol roka, mali sme aj pekné momenty, ale hľadali sme únikové cesty. Napokon som to ‚vyriešil‘ ja. Zamiloval som sa do kolegyne a nebola to len platonická záležitosť. Žaneta mi povedala, že sa chce rozviesť. Ja som vôbec nenamietal. Rok a dva mesiace po svadbe sme boli na svadbe u kamarátov už ako bývalí manželia.“

Žaneta dodáva, že hoci sa Roman dopustil nevery, nikdy ho z rozvodu nevinila. „Čisto teoreticky, mohlo sa to stať aj mne, lebo v tom čase som si uvedomila, že Romana neľúbim tak, ako by som si predstavovala lásku k niekomu, s kým chcem byť celý život. Zdal sa mi úplne iný ako počas nášho chodenia. Jeho neveru som vlastne brala ako vyslobodenie. Povedala som si: trapas-netrapas, toto nemá zmysel. Nie som človek, ktorý sa ľahko vzdáva, ale tu nebolo o čo bojovať ani si čo dokazovať,“ hovorí Žaneta.

Hoci opis ich rozchodu pôsobí takmer „idylicky“, nebolo to tak. Do celej veci sa zapojili rodičia, pozývali si ich na stretnutia, kde ich zasypávali výčitkami a vyhrážkami, jedna rodina vinila druhú. „Nebolo to príjemné, žiadny rodič si asi nepredstavuje, že sa mu syn či dcéra rozvedie takmer do roka a do dňa od svadby,“ rozpráva Roman, ktorého mama s ním preto asi tri roky neprehovorila ani slovo.

Dnes sú Roman a Žaneta v kontakte, zhodou náhod sa ocitli na jednej ulici. „Bývame asi dva vchody od seba, naše deti chodia na rovnakú školu, Žanetin manžel a ja pracujeme v jednej budove – nebudeme sa predsa tváriť, že sa nepoznáme, že sme úplne cudzí ľudia,“ rozpráva Roman.

On aj Žaneta hovoria, že po krátkej, ale intenzívnej skúsenosti s manželstvom sa dlhšie vyhýbali záväzným vzťahom. „Jasné, že o sebe pochybujete, veď koľko je takých prípadov, že štyri roky randíte a potom spolu nevydržíte ani na svadobnej ceste? A ako to asi môže vyzerať, keď sa k tomu priznáte niekomu, o koho máte záujem? To pôsobí skôr odstrašujúco ako príťažlivo.“

Obaja sa však zhodujú v tom, že lepší je rozvod do roka ako trápenie a zožieranie sa. „Po rozvode som si často hovorila, že ako dobre, že sme to skončili ešte ako bezdetný pár. Viacero našich známych sa rozvádzalo po dlhšom čase, boli tam už deti a viem, že to bolo veľmi zlé,“ hovorí Žaneta.

Rovnako ako Romana ju mrzí, že sklamali rodičov, ktorí to brali ako hanbu. „Druhú svadbu som už možno aj z poverčivosti mala úplne malú, bolo nás tam spolu do dvadsať, nerobili sme z toho udalosť roka.“

Roman sa už neoženil. „Nechcel som pokúšať šťastie. Je to dobre tak, ako to je.“

10.10.2020, 00:00
Koronakríza ešte viac zdražila nehnuteľnosti. Pribúdajú však aj signály možného pádu cien
Olívia Lacenová
Autor: Olívia Lacenová
3 597
0

Nádeje množstva realitných investorov, že nástup koronakrízy stlačí ceny nehnuteľností nadol a oni budú investovať za výhodnejších podmienok, sa rýchlo rozplynuli.
Koronakríza ešte viac zdražila nehnuteľnosti. Pribúdajú však aj signály možného pádu cien
Zdroj: Dreamstime

Reštrikcie spojené s pandémiou COVID-19 síce negatívne zasiahli celý rad odvetví, ale paradoxne nahrávajú rastu cien nehnuteľností.

Po páde banky Lehman Brothers a počas následnej finančnej krízy v rokoch 2008-2010 pritom realitný trh reagoval prepadom a globálne si odpísal viac ako 10 percent zo svojej hodnoty. Momentálne je však situácia iná.

Obmedzenie výdavkov a rôzne úľavy presmerovali pozornosť ľudí na nehnuteľnosti

Keďže obmedzenia vlád súvisiace s ochranou zdravia verejnosti okresali možnosti na míňanie za cestovanie, kultúru či hromadné športové aktivity, pozornosť verejnosti sa podľa časopisu The Economist sústreďuje investície do nehnuteľností. Spolu s expanzívnou politikou centrálnych bánk a ďalšími opatreniami v niektorých štátoch, ako bolo zvýšenie dotácii na bývanie a zníženie či odklad platenia daní ide všetko o dôvody, ktoré pomáhajú cenám v raste.

Napríklad v USA rástli ceny nehnuteľností počas troch „najhorších“ mesiacov po vypuknutí pandémie viac ako počas troch najlepších mesiacov pred vypuknutím poslednej finančnej krízy. Ako ďalej uvádza The Economist, ceny nehnuteľností v krajinách G7 sa v 2. kvartáli 2020 zvýšili o päť percent. Avšak napríklad v Nemecku vzrástli až o 11 percent.

Lacné hypotéky generujú vyšší dopyt

Zvýšenie záujmu o hypotéky spôsobuje aj nižšie úročenie úverov. Zatiaľ čo Európska centrálna banka drží základnú úrokovú sadzbu na nule už od marca 2016 a nezmenila ju ani po vypuknutí krízy, americká centrálna banka Fed znížila pásmo z 1,50 až 1,75 na 0 až 0,25 percenta a Bank of England z 0,75 na 0,1 percenta. Pokles sadzieb v jednotlivých krajinách tak spôsobil aj nižšie úročenie hypoték, ktoré aj napriek lokálnemu sprísňovaniu podmienok priťahujú záujem verejnosti o vlastné bývanie alebo investíciu do ďalších nehnuteľností.

Ľudia trávia viac času doma, nároky sa zvyšujú

Ďalším faktorom, ktorý mohol prispieť k rastu záujmu o kúpu nehnuteľností je aj fakt, že pandémia so sebou priniesla potrebu a rozšírenie práce z domu, tzv. home office. Spolu s tým, ako ľudia trávia viac času vo svojom byte alebo dome, sa samozrejme zvyšujú aj ich nároky na komfort.

Pokles cien (pravdepodobne) príde

Nádeje množstva realitných investorov, že nástup koronakrízy stlačí ceny nehnuteľností nadol a oni budú investovať za výhodnejších podmienok, sa rýchlo rozplynuli. Samozrejme, do úvahy treba vziať aj fakt, že ceny nehnuteľností patria medzi spätné hospodárske faktory. To znamená, že ekonomický pokles odrážajú s určitým oneskorením. Je teda pravdepodobné, že pokles záujmu a cien ešte len príde. Prečo?

Spolu s rastom cien sa zvyšuje aj riziko realitných bublín. Navyše vzrástla nezamestnanosť a pracovné vyhliadky do budúcna pri súčasnej neistote tiež nie sú ideálne. Podľa ročnej štúdie UBS Global Real Estate Bubble Index z konca septembra 2020 analyzujúcej 25 veľkých miest po celom svete sú výrazne nadhodnotené ceny nehnuteľností až v polovici skúmaných miest.

Zo štúdie, ktorú realizoval UBS Global Wealth Management vyplýva, že eurozóna je regiónom s najviac prehriatymi trhmi s bývaním. Na prvých priečkach sa umiestnili Frankfurt a Mníchov. Za nimi nasleduje Toronto, Hongkong, Paríž, Amsterdam a Zürich. Naopak, najviac podhodnotené ceny nehnuteľností možno nájsť v Chicagu.
Zdroj: Graf

​V posledných štyroch kvartáloch sa v analyzovaných mestách zrýchlil priemerný ročný rast cien upravený o infláciu. Tento trend však aj kvôli rastúcemu podielu práce z domu pravdepodobne nebude udržateľný, a to najmä pri bytoch v centrách miest.

Klesá totiž potreba obyvateľov zdržiavať sa dlhodobo priamo v mestských centrách. To môže mať z dlhodobého hľadiska najmä s ohľadom na možné ďalšie vlny pandémie za následok tlak na ceny nehnuteľností smerom dole.

Komentár hlavnej analytičky TopForex Olívie Lacenovej

KoronavírusRozhovory12. októbra 2020 15:13
Mám covid, je mi zle a bojím sa. Zľahčovanie choroby je cesta do pekla, vraví český novinár Hynek
Renata KalenskáRenata Kalenská
Reportér Českej televízie Jiří Hynek. Foto – J. H.
Reportér Českej televízie Jiří Hynek. Foto – J. H.

V čase rozhovoru ležal reportér Českej televízie Jiří Hynek už štvrtý deň v posteli s vysokými horúčkami.

Koronavírus ho dusí, chudne, nemá chuť do jedla a trápi ho obrovská únava. Aj preto varuje pred zľahčovaním pandémie. Má obavy, že v Česku to dopadne horšie ako v Taliansku.

Vraveli ste mi, že dnes je to prvýkrát, čo ste sa s COVID-om aspoň trochu vyspali. Môžete mi opísať celý priebeh choroby?

Minulú nedeľu dopoludnia som bol v práci a začali ma bolieť svaly. Bolo mi hrozne ťažko a hovoril som si, že to je zvláštne. Večer som zistil, že mám horúčku. Mal som podozrenie, že to je COVID-19.

V pondelok ráno som šiel na testy a to už mi bolo naozaj veľmi zle. Takmer som ani nebol schopný došoférovať auto do nemocnice.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Motala sa mi hlava a horúčky vyskočili k štyridsiatke. Ešte v ten deň popoludní som sa dozvedel, že som pozitívny. Horúčky som mal stále vysoké, ale to človek ešte zvládne.

Lenže mňa to veľmi bolí na prieduškách. Je to naozaj nepríjemný stav. Mal som v živote rôzne virózy, ale toto je to najhoršie, čo som zažil.

Aké sú noci?

Keď človek leží, je to ešte horšie, pretože je zahlienený. V noci nespím, sedím a pozerám do tmy. Nemôžem si ani čítať, pretože je mi tak zle. Nemám chuť do jedla, nemám čuch. Je to naozaj zvláštna situácia.

Chcel som si dočítať Novákovu knižku o Kunderovi, ale nie som schopný ničoho. Nemyslel som si, že to bude prebiehať takto ťažko. Som človek, čo športuje…

Koľko máte rokov?

Štyridsaťpäť. Nemám nadváhu. Nemám žiadne zdravotné problémy. Preto som si myslel, že to bude v pohode.

Aby sme to mali komplet: ste fajčiar?

Som nefajčiar. Mám však okolo seba takých ľudí viac. Sú športovci a nákaza COVID-om sa u nich prejavuje podobne. Je to pomerne ťažký stav. Samozrejme, neležím v nemocnici. Dnes je mi prvý raz o trochu lepšie a dúfam, že sa to bude zlepšovať.

To bagatelizovanie choroby je však cesta do pekla. Ak to pôjde takýmto tempom a zdravotnícky systém sa preťaží, môžeme sa dostať do ešte horšieho stavu, než v akom bolo na jar Taliansko.
Foto – Jiří Hynek

Štyridsiatky horúčky, dýchavičnosť, veľká bolesť na prieduškách… Uvažovali ste o tom, že by ste šli do nemocnice?

Uvažoval som o tom a konzultoval som to s lekármi. Tí mi hovorili, že keby boli horúčky takéto vysoké päť dní, mal by som do nemocnice ísť. Avšak dnes je štvrtý deň a trochu sa to znížilo. Zajtrajšok rozhodne. Keď mi zajtra bude ako dnes, nebudem musieť ísť do nemocnice.

Ako to zvládate psychicky?

Je to nepríjemné a depresívne. Človek nevie, či sa to vôbec skončí. Ten vírus je taký neopísaný, že sa vôbec nedá odhadnúť, čo sa bude diať. Bojím sa neistoty. Ďalšia vec je, že nás je doma päť. Všetci sú v karanténe a musíme tu spolu nejako existovať.

Vy ste jediný pozitívny?

Ja som jediný pozitívny. Deti a žena išli na testy a výsledky mali negatívne. Avšak musia byť samozrejme doma. Pohybujem sa tu v respirátore. Nemôžem sa celé dni držať len v jednej miestnosti. Je to ťažké, dúfam, že sa odo mňa nenakazia.

Keď ste dýchavičný, tak chodiť v respirátore bude asi dosť nepríjemné.

Je to strašné. Pracujem ako reportér, takže som zvyknutý nosiť rúška všade. Nevadilo mi to. Ale nosiť respirátor v tejto situácii je fakt ťažké. Dusím sa v tom.
Prečítajte si
Slovenský primár vo Washingtone: Sú pacienti, ktorí mesiace po prekonaní COVID-u majú prejsť 300 metrov a trvá im to pol hodiny

Bojíte sa komplikácií? Primár washingtonskej nemocnice Peter Kadlečík v rozhovore vyhlásil, že sú pacienti, ktorí mesiace po prekonaní COVID-19 prejdú tristo metrov za pol hodiny.

To som chcel povedať – som hrozne unavený. Mám veľký problém vyjsť po schodoch aj zísť dole. Toto som nezažil. Som dosť energický človek, ktorý vždy športoval, takže sa bojím, aby to nezanechalo niečo na pľúcach.

Únava niekedy pretrváva aj celé mesiace po prekonaní COVID-19. Na sociálnych sieťach také svedectvá čítam čoraz častejšie.

Viem si to predstaviť. Človek je strašne slabý. Navyše som schudol štyri kilá, čo je za taký krátky čas celkom dosť. V niektorých prípadoch to môže byť aj výhoda, ale ja už nemám z čoho chudnúť.

A vôbec nemám chuť do jedla. Akonáhle sa trochu viac najem, je mi hneď zle. Väčšinou radšej jem len suché rožky. Najhoršie sú však naozaj noci. Tých sa desím, pretože spať sa v tomto stave jednoducho nedá.

Tabletky na spanie vám nepomôžu? Aké odporúčania ste dostali od lekárov?

Lekári mi odporučili paralen, ktorý mám brať len v prípade vysokých horúčok, čo teda robím. A to je všetko. Dnes človek s doktormi komunikuje viac-menej online, nie osobne. Keď je v kritickom stave, musí si volať záchranku. Osobne som s lekárom hovoril len na odberoch vo vojenskej nemocnici. Tam však ľudí neliečia.

Takže ste štvrtý deň v tomto stave a za celý čas od odberov ste nehovorili s lekárom?

Hovoril, pretože keď je človek pozitívne testovaný, musí sa ohlásiť lekárovi. S praktickou lekárkou som to teda mohol prebrať po telefóne. Dávala mi práve rady, nech si v prípade vysokých horúčok na piaty deň zavolám záchranku.

Už vás nebudem trápiť, pretože počujem, ako sa vám zle hovorí. Ešte jedna otázka – máte nejaký odkaz pre tých, čo COVID-19 bagatelizujú? Teraz ani nemyslím celebrity ako speváčku Báru Basikovú, ale skôr lekárov, ktorí na mnohých môžu v tej chvíli pôsobiť ako autority. Teda Jan Pirk, Lukáš Pollert a ďalší.

Myslím si, že je to súčasť nejakej ich pózy. Oni svoje názory nestavajú na základe reálnych zistení. Je potrebné počúvať epidemiológov a nie ľudí, čo sú skôr celebrity, alebo sa snažia boj proti opatreniam a rúškam brať ako politický boj. Toto nie je politika. Rozhodne by som rúška a opatrenia nezľahčoval, pretože sa nám to môže vypomstiť.

Vy sám ste dôkazom, že ťažší priebeh choroby sa netýka len seniorov, ľudí so zlou imunitou, diabetikov a podobne.

Je to tak.

Americké voľby 2020Donald Trump12. októbra 2020 15:51
Do kampane v USA vstúpil zmarený únos guvernérky. Mala by ďakovať, odkazuje jej Trump
Rastislav KačmárRastislav Kačmár
V Michigane ešte na jar prebiehali protesty proti epidemiologickým opatreniam, chodili na ne aj ľudia so zbraňami, ktorí nesúhlasili s konaním guvernérky Gretchen Whitmerovej. Foto - TASR/AP
V Michigane ešte na jar prebiehali protesty proti epidemiologickým opatreniam, chodili na ne aj ľudia so zbraňami, ktorí nesúhlasili s konaním guvernérky Gretchen Whitmerovej. Foto – TASR/AP

Pripomína to zápletku z akčného filmu. V miestnosti v Michigane sedí skupina mužov. Do suterénu sa dostali cez padacie dvierka schované pod kobercom. Diskutujú o šikane zo strany štátu a ozbrojenom odpore, no ešte predtým museli odovzdať svoje mobily, aby si stretnutie nikto nenahrával.

Ani tieto opatrenia nepomohli. Medzi mužmi totiž bol aj informátor FBI, ktorá členov skupiny sledovala už niekoľko mesiacov.

Informátor síce odovzdal svoj telefón, no od FBI má iné nahrávacie zariadenie, vďaka čomu sa agenti dozvedia o plánoch na zvrhnutie politikov, ktorí porušujú americkú ústavu.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Prečítajte si
Ako fungujú americké voľby a čo sa môže stať, ak Trump nebude chcieť odísť (otázky a odpovede)

Skupina chlapov zrejme mala na mysli hlavne obmedzenia počas pandémie koronavírusu. Jedným zo štátov, kde skupiny nahnevaných občanov ešte na jar protestovali proti opatreniam, bol aj Michigan. Terčom ich hnevu sa stala demokratická guvernérka Gretchen Whitmerová a medzi podporovateľov demonštrácií sa zaradil aj prezident Donald Trump.

Práve guvernérku Michiganu spomínali ako cieľ na svojom stretnutí. Začali plánovať únos, no ich zámer prekazila FBI, ktorá zverejnila aj detaily plánu.
Chceli ju uniesť a potrestať

Dejiskom protestov proti pandemickým opatreniam bolo na jar námestie pred sídlom michiganskej vlády a snemovne reprezentantov v meste Lansing. V apríli a máji sa tam zhromažďovali stovky ľudí, ktorí prenikli aj do budovy. Niektorí z nich mali zbrane.

O mesiac neskôr skupina mužov na tajnom stretnutí hovorí o tom, že dá dokopy aspoň dvesto ľudí a na budovu podnikne útok. Zároveň odtiaľ unesú guvernérku, ktorú považujú za tyranku. Postupne však prejdú k plánu, pri ktorom nebudú potrebovať toľko komplicov. Whitmerovú unesú z jej domu.

Po únose mal nasledovať proces, počas ktorého chceli Whitmerovú obviniť z vlastizrady. Únos chceli stihnúť ešte do volieb, ktoré budú 3. novembra.

Sledovali aj jej dovolenkové sídlo, a ako opísala FBI, zvažovali, že pozornosť polície počas únosu odpútajú tým, že odpália výbušninu pod mostom, ktorý sa nachádza neďaleko domu.

Muži si v lete pravidelne písali, telefonovali a stretávali sa. Trénovali streľbu a pokúšali sa zhotoviť výbušniny. To všetko pod dohľadom FBI, ktorá ich sledovala od marca, keď ich miestna polícia upozornila na to, že sa snažia získať adresy policajtov.

Jeden z členov radikálnej skupiny vyšetrovateľom povedal, že jeho kolegovia uvažujú nad zabíjaním policajtov. Práve on začal s FBI spolupracovať a stal sa jedným z jej informátorov.

Šesť mužov obvinili z toho, že pripravovali únos. Hrozí im doživotie. V súvislosti s prípadom je obvinených aj ďalších sedem ľudí, ktorých budú stíhať za terorizmus. Okrem únosu Whitmerovej plánovali aj útoky na členov bezpečnostných zložiek a na michiganský Kapitol. Úrady v Michigane potvrdili, že medzi zadržanými sú aj dvaja muži, ktorí boli odfotografovaní počas májového protestu proti lockdownu.
Demonštranti počas aprílového protestu v Michigane. Foto – TASR/AP

Členovia skupiny boli podľa Jamesa Claytona z BBC prepojení na hnutie Boogaloo Bois, podľa ďalších správ mali väzby aj na domobranu s názvom Wolverine Watchmen.

Boogaloo Bois je podľa amerických médií domobrana, ktorej členovia chcú čo najvoľnejšie pravidlá pri držbe zbraní a žiadajú, aby štát čo najmenej zasahoval do ich slobôd. Týka sa to aj polície, proti ktorej protestovali napríklad v rámci aktuálnych demonštrácií.

BBC však spomína, že práve protesty proti rasovej nerovnosti spôsobili napätie vo voľne organizovanom hnutí, ktoré nemá jednotné vedenie – časť sympatizantov totiž stála na strane polície.

Facebook v júni odstránil niekoľko ich skupín na sociálnej sieti.

Dvaja zo zadržaných v minulosti slúžili v americkej armáde. Líder skupiny Adam Fox podľa denníka Washington Post mal finančné problémy a žil v suteréne kamarátovho obchodu po tom, čo ho z domu vyhodila jeho priateľka.
Hádka s Trumpom

Z únosu michiganskej guvernérky sa hneď po zverejnení stála celonárodná téma. Whitmerová momentálne patrí medzi najvýraznejšie postavy Demokratickej strany a hovorilo sa o nej aj ako o možnej kandidátke na post viceprezidentky.

Do centra pozornosti sa dostala na jar, keď v Michigane zaviedla prísne opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Lockdown sprevádzali protesty skupín nespokojných ľudí. Chodili protestovať k budove, v ktorej sídli vláda aj michiganská snemovňa reprezentantov. Časť z nich mala zbrane.

Demonštrantov viackrát podporil Donald Trump, na Twitteri im odkazoval, aby „oslobodili Michigan“. Guvernérku kritizoval za jej opatrenia a vyčítal jej, že nechce otvárať ekonomiku.

Kritiku zopakoval aj po tom, čo úrady zverejnili informácie o prekazenom pokuse o únose. Guvernérka podľa neho vládne veľmi zle a prezidentovi by mala poďakovať za to, že „jeho“ ministerstvo a bezpečnostné zložky odhalili pokus o únos.

Whitmerová má na to iný pohľad. Bezpečnostným zložkám sa poďakovala, no plány radikálov vo svojom vyhlásení spojila s Trumpovou rétorikou. Prezident podľa nej mesiace „šíri nedôveru, podporuje hnev a tých, ktorí šíria strach a nenávisť“.

Guvernérka Michiganu v reakcii na únos povedala, že keď pred 22 mesiacmi nastupovala do funkcie, vedela, že to bude ťažké, no „nepredstavovala si, že sa stane niečo podobné“.

Znovu upozornila aj na to, že Trump počas prvej debaty neodsúdil radikálnych nacionalistov. „Nenávistné skupiny to nevnímali ako kritiku, ale ako podporu a výzvu na to, aby konali. Keď naši lídri prehovoria, ich slová majú váhu,“ vyhlásila guvernérka o tom, že Trump organizácii Proud Boys odkázal, aby „ustúpili a boli v pohotovosti“.

Krajne pravicová skupina na internete na jeho výroky reagovala s nadšením a interpretovala ich ako tichú podporu prezidenta. Po debate Trump hovoril, že organizáciu nepozná, a vyzval ich, aby sa stiahli.

Trumpovi priaznivci však upozorňujú na to, že muži, ktorí chceli uniesť Whitmerovú, boli v prvom rade anarchisti, ktorí sú proti všetkým štátnym orgánom. Ukazuje to aj video jedného zo zadržaných mužov, ktorý Trumpa nazval tyranom a nepriateľom. Vo videu ľuďom vyčítal, že prezidenta vnímajú pozitívne.

Aj agentúra AP upozorňuje, že v detailoch, ktoré zverejnila FBI, nie je výslovná zmienka o tom, že by mužov inšpiroval Trump alebo jeho rétorika.
Dôležitý Michigan

Michigan patrí v prezidentských voľbách medzi kľúčové štáty, ktoré môžu rozhodnúť o víťazovi. Pred rokom 2016 ho šesťkrát v rade vyhrali demokrati, no naposledy ho prekvapujúco na svoju stranu získal Donald Trump.

Hillary Clintonovú porazil o necelých 10-tisíc hlasov.

Pokus o únos a aktivity rôznych militantných skupín zrejme budú témou aj v najbližších týždňoch. FBI únos Whitmerovej zmarila v čase, keď ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vydalo správu, v ktorej domáci násilný extrémizmus označuje za jednu z najväčších hrozieb pre USA.

Ministerstvo uvádza, že tieto skupiny ťažia zo sociálneho a z politického napätia v krajine.

To, že spoločnosť je rozdelená, chcela využiť aj organizácia Wolverine Watchmen. Michiganská generálna prokurátorka Dana Nesselová ich označila za extrémistov, ktorých konečným cieľom je vyvolať občiansku vojnu.

Hekeri a kyberbezpečnosť13. októbra 2020 11:49
Slovenku na Instagrame oslovil fiktívny americký námorník. Pripravil ju o 10-tisíc eur
Vladimír ŠnídlVladimír Šnídl
Takzvaní scammeri si pomocou ukradnutých fotiek vymýšľajú legendy, že sú vojaci či lekári - väčšinou ovdovení s dieťaťom. Foto - polícia/Sick of Scammers
Takzvaní scammeri si pomocou ukradnutých fotiek vymýšľajú legendy, že sú vojaci či lekári – väčšinou ovdovení s dieťaťom. Foto – polícia/Sick of Scammers

Na základe rozhovoru s okradnutou Slovenkou prinášame opis toho, ako fungujú podvodníci, ktorí cez romantickú komunikáciu lákajú od žien peniaze.

Slovenke Jane sa aj po deviatich mesiacoch ťažko rozpráva o príbehu, v ktorom prišla o 10-tisíc eur. Uverila podvodníkovi, ktorý sa na ňu napojil cez Instagram.

Komunikoval s ňou cez falošný profil, na ktorom sa prezentoval ako americký námorník, vdovec s maloletým synom. Po niekoľkotýždňovej komunikácii od Jany vylákal vysokú sumu peňazí, ktorej časť si ešte požičala od kamarátky.

„Dúfala som, že som tú situáciu z hlavy už vytesnila, ale keď o tom rozprávam, znovu ju prežívam. Ten človek ma na čas pripravil o sebadôveru,“ hovorí.

„Jana“ je krycie meno. So zverejnením svojho príbehu súhlasila len pod prísľubom úplnej anonymity. O svojom okradnutí doteraz povedala len štyrom ľuďom.

„Chcem ísť s tým príbehom von. Ak to pomôže aspoň jednej žene, ktorá by sa mohla stať ďalšou obeťou, budem rada,“ dodáva.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Denník N pripravuje na november špeciálny magazín venovaný hrozbám internetu. Oslovili sme viacerých psychológov, lekárov, učiteľov a odborníkov na kyberbezpečnosť. Spolu s nimi sme pripravili sériu článkov venovaných:

– internetovým podvodom,
– kyberšikane,
– sexuálnemu nátlaku,
– internetovým závislostiam,
– radikalizácii tínedžerov.

Magazín bude k dispozícii v novinových stánkoch. Držitelia klubového predplatného, ktorí odoberajú naše mesačníky, ho dostanú poštou.

Časopis bezplatne doručíme 10 000 študentom stredných škôl vďaka podpore spoločnosti Eset.
Idú aj po Slovenkách

Jana nebude jedinou obeťou. Na Instagrame v súčasnosti operuje viacero podvodníkov, ktorí oslovujú aj ženy z Česka a zo Slovenska.

„Odvtedy, čo ma podviedli, ma požiadal o priateľstvo aj údajný austrálsky lekár alebo americký vojak na misii. Skúšajú to stále, treba na to ženy upozorniť,“ hovorí.

Podvodníci môžu mať medzi followermi aj viacero Slovákov a Čechov. To im môže dávať dôveryhodnosť, pokiaľ začnú predstierať, že Česko alebo Slovensko v minulosti navštívili, preto píšu ľuďom práve odtiaľto.

„Píšu o sebe, že sú to nezadaní otcovia, ktorí veria v Boha, milujú módu a svoje dieťa. Vedia, čo môže fungovať,“ hovorí Jana.

Svojej obeti potom posielajú aj ďalšie ukradnuté fotky, ktoré pôsobia vierohodne: sú na nich s kamarátmi v bare, v posilňovni, s dieťaťom na výlete. Podvodník, ktorý okradol Janu, si s ňou aj denne telefonoval cez službu Hangout.

„Asi si to viete predstaviť: láska, veľa sľubov, telefonovali sme si, vymieňali sme si e-maily – a stratila som ostražitosť,“ hovorí.

Kto je scammer

Človeku, ktorý okradol Janu, sa oficiálne hovorí „scammer“. Ide o internetového podvodníka, ktorý pod vymyslenými historkami láka od ľudí peniaze.

Tento typ podvodu nie je nový. Po roku 2000 sa bežne objavovali prípady, pri ktorých podvodník predstieral, že prenajíma byt. Zverejnil fotku bytu na inzertnom portáli a od klienta vopred žiadal zálohu za rezerváciu.

Do toho postupne pribudli internetové zoznamky, mobilné aplikácie a sociálne siete. Na nich sa vyprofilovali podvodníci, ktorí útočia špeciálne na ľudí, ktorí sa nebránia romantickej komunikácii.

„Pred obeťou sa vykreslia ako perspektívni spoločníci. Rôznymi emočnými trikmi ich zmanipulujú tak, že z nich vylákajú peniaze.“ Tak znie jedna z definícií scammera.
Na fotkách je istý Victor Sayegh, ktorého fotky podľa instagramového profilu Sick of Scammers zneužili podvodníci pri komunikácii so ženami
Polícia: Deje sa to

O tejto hrozbe vie aj slovenská polícia, hoci presnú štatistiku okradnutých žien k dispozícii nemá.

„Evidujeme prípady, keď sa páchateľ cez sociálne siete nakontaktuje na svoju obeť. Cez ‚romantickú‘ komunikáciu u nej vyvolá pocit empatie, náklonnosti až pocit, že je milovaná,“ opisuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Podvodníkmi sú väčšinou mladí muži z Afriky, ktorí sa však pomocou falošných fotiek a do detailov premyslených príbehov prezentujú ako bieli muži z USA či Veľkej Británie. Píšu o sebe, že sú námorníci, piloti či vojenskí lekári na zahraničnej misii.

Televízia Markíza napríklad v roku 2018 priniesla príbeh Evy z Levíc, na ktorú sa napojil človek, ktorý predstieral, že je americký pilot. Sľuboval jej lásku a manželstvo.

Eva uverila, že má niekde zablokovanú zásielku v hodnote milión dolárov. Na jej odblokovanie mu poslala tisíce eur. Údajným pilotom bol v skutočnosti Afričan, ktorý operoval z tamojšej internetovej kaviarne.

„Väčšinou sa zameriavame na slobodné ženy vo veku štyridsať až šesťdesiat rokov,“ prezradil francúzskej televízii jeden z týchto podvodníkov.

Skúšajú to stále

V posledných mesiacoch na tieto prípady iniciatívne upozorňuje aj polícia. V júni na Facebooku písala o scammerovi, ktorý sa istej Slovenke predstavil ako americký vojak Harris James Robinson – údajný otec jedenásťročnej dcéry.

„Tvrdil, že manželka mu pred štyrmi rokmi zomrela. Nemá nikoho – ani rodičov –, iba dcéru, ktorá žije v Kalifornii. Napísal mi, že by rád vystúpil z armády a chcel by so mnou žiť,“ povedala policajtom žena, ktorú sa pokúsil okradnúť.

Začiatkom septembra zase polícia informovala o inom prípade: podvodník predstieral, že je americký chirurg v Afganistane, posielal jej aj falošný preukaz s hlavičkou OSN.

„Krycie príbehy, ktoré používajú, môžu byť rôzne, spoločné však majú dva atribúty – nadviazanie kontaktu s obeťou a získanie finančných prostriedkov od nej,“ píše polícia.
Ako sa to začína

Do tohto momentu môžete mať pocit, že obeťami scammerov sa môžu stať len naivné, neopatrné ženy, ktoré si veci nepreverujú. Prípad Jany však ukazuje niečo iné: podvodník, ktorý sa na ňu nakontaktoval, mal veci premyslené do detailov.

Jana je tridsiatnička, ktorá už má niečo za sebou. Vyštudovala vysokú školu, istý čas žila v cudzine, navštívila aj krajiny mimo Európy. Hovorí plynule po anglicky a je zvyknutá komunikovať s cudzincami.

„Nebola som naivná, skôr nepripravená. V čase, keď som si s ním písala, som o scammeroch nič nevedela. Keby sa o ich praktikách viac hovorilo, nenaletela by som,“ myslí si.

Začalo sa to tým, že Jana si všimla, že ju na Instagrame začal „followovať“ istý Eric z USA. Pekný čiernovlasý muž vo veku do štyridsať rokov, ktorý mal zverejnené fotky v bielej námorníckej uniforme.

„Začalo sa to tým, že mi napísal len ‚hi‘. Na to som neodpovedala, tak mi poslal cez translátor preložené oslovenie, že či si s ním chcem písať po slovensky,“ hovorí.

Pamätajú aj na detaily

Postupne na ňu údajný Eric vybalil svoj príbeh: slúži na americkej lodi, pričom doma nechal maloletého syna. Nemal problém si s Janou aj zavolať, ale vzhľadom na bezpečnostné obmedzenia vraj mohol komunikovať len zvukom, nie cez videohovor.

„Niekoľkokrát som bola v Afrike, africký prízvuk by som spoznala. Tento muž však hovoril americko-austrálskym prízvukom, čo na mňa pôsobilo vierohodne,“ hovorí Jana.

Viaceré informácie, ktoré jej scammer dával, si Jana vedela overiť aj cez Google. Predstavil sa, že je z malého mesta na americkom stredozápade, ktoré si Jana vyhľadala.

„Žiadny New York alebo Los Angeles. Povedal mi malé mestečko niekde na vidieku, o ktorom som predtým nepočula, ale vedela som si ho vyhľadať,“ rozpráva.

Keď sa na niekoľko dní odmlčal, tak to bolo údajne preto, lebo jeho loď vchádza do zóny, kde hrozia incidenty s ruskými plavidlami.

„Povedal mi presné miesto, kade sa údajne plavia, a ja som si našla články, že tam v súčasnosti naozaj operujú americké lode,“ hovorí.
Muž menom Jim Newman je ďalší, ktorého fotky podľa stránky Sick of Scammers zneužili podvodníci
Pochybnosti vyvracal

Raz jej údajný Eric poslal fotku syna, ktorú si Jana detailne preskúmala. Všimla si, že na fotke je auto s britským evidenčným číslom.

Jana mu povedala, že sa jej fotka nezdá. On jej však s pokojom odpovedal, že ak mala pochybnosť, mala sa ho normálne spýtať.

„Vysvetlil, že fotka pochádza z ich spoločných prázdnin v Európe. Ešte som z toho vyšla tak, že som sa až hanbila, že som ho neprávom podozrievala.“

Jana trvala na tom, že si s mužom chce zatelefonovať aj cez video. Raz jej to umožnil: videohovor trval pätnásť sekúnd a obraz bol veľmi nekvalitný. Jana však na monitore naozaj videla belocha, ktorý sa podobal na toho z fotiek.

„Až neskôr som zistila, že existujú aplikácie, ktoré podvodníkovi umožnia vyrobiť si dokonca aj video, pokiaľ má k dispozícii dostatočné množstvo fotiek,“ hovorí Jana.
Ako lákajú peniaze

Scammer po tom, čo vyvolá u obete záujem, priskočí k tomu, že začne požadovať peniaze. Zámienky, cez ktoré to skúša, môžu byť rôzne.

Slovenská polícia zaznamenala napríklad historku, ako údajný vojenský lekár presviedčal ženu, že chce predčasne odísť zo zahraničnej misie. Predtým len musí armáde vyplatiť finančnú náhradu, čo však nemôže urobiť, pretože nemá prístup k svojmu účtu v USA.

„Obeť je následne požiadaná o zaplatenie týchto výdavkov, keďže podozrivá osoba nemá údajne pristúp k svojim peniazom z cudziny, kde vykonáva vojenskú službu. Opakovane ju však ubezpečí, že tie peniaze následne dostane späť,“ hovorí policajný hovorca Slivka.

Tento svoj apel ešte podvodník umocní tým, že obeti povie, že pokiaľ mu pomôže túto prekážku zdolať, nebude mu už nič brániť za ňou priletieť.

„V komunikácií môže byť uvedené, že svoju obeť navštívi na Slovensku, keďže našiel svoju spriaznenú dušu a chce s ňou prežiť vzťah,“ dodáva hovorca.
Falošné prepravné spoločnosti

Ďalší obľúbený trik: scammer presviedča obeť, že potrebuje peniaze na odblokovanie zásielky, ktorú mu niekde zadržali. Na to si vytvára aj rôzne falošné doklady, napríklad od úradov alebo prepravných spoločností.

V jednom prípade, ktorý zachytila slovenská polícia, si údajný vojenský lekár vymyslel, že domov posiela osobné dokumenty, ktoré mu umožnia predčasné ukončenie zahraničnej misie.

„Dokumenty vraj posielal prostredníctvom kuriéra, ale na tureckej colnici mu ich zadržali a žiadali clo vo výške 3200 dolárov. Posielal mi dokonca aj podací lístok, aby som tomu verila,“ citovala polícia jednu z možných obetí.

Častým prípadom je aj to, že podvodník posiela na adresu ženy balík s údajnými cennosťami. Potom obeti príde oficiálne sa tváriaci e-mail od prepravnej spoločnosti, že je potrebné uhradiť clo.

Podvodníci idú podľa polície tak ďaleko, že vytvárajú dokonca webové stránky fiktívnych prepravných spoločností alebo falošné stránky zahraničných bánk.

„Na týchto stránkach môže obeť sledovať informácie o pohybe údajnej zásielky. Taktiež sú tam uvedené upozornenia na nutnosť zaplatiť clo a iné poplatky,“ dodáva policajný hovorca.
„Racio išlo nabok“

Ako to bolo v prípade Jany, ktorá nám porozprávala svoj príbeh?

Podvodník s ňou komunikoval zhruba mesiac. Denne si s ňou písal a telefonoval a následne na ňu vyskúšal trik s odblokovaním zásielky.

Tvrdil jej, že sa chystá za ňou pricestovať na Slovensko. Vraj poslal na jej adresu aj balík, ktorý si potrebuje u nej uložiť.

„Balík sa však zasekol u údajnej logistickej firmy, takže ma poprosil, aby som zaplatila poplatky za odblokovanie, ktoré naskákali až na 10-tisíc eur,“ hovorí Jana.

Ako mohla takej historke uveriť?

Jana hovorí, že bola pod vplyvom emócií, pri ktorých racio ide stranou. „Ukazovala som jeho e-maily aj kamarátke, od ktorej som si požičiavala peniaze. Ani ona v tom nevidela podvod,“ dodáva Jana.
„Asi je to štokholmský syndróm“

Po tom, čo poslala peniaze, profil údajného Erica z Instagramu zmizol. Jana zrazu vedela, že práve prišla o 10-tisíc.

Prekvapujúce možno je, že podvodník s Janou ešte nejaký čas komunikoval. Napísal jej, že v skutočnosti je z Nigérie. Lákal od nej ďalšie peniaze, čo už Jana, prirodzene, odmietla; napriek všetkému mu ešte pár týždňov odpovedala.

„Možno som trpela štokholmským syndrómom, neviem. Pri tom prvotnom písaní odo mňa vydoloval adresu aj číslo telefónu, mala som podvedomý strach s ním prestať komunikovať ,“ hovorí.

Jana si komunikáciu s podvodníkom nafotila a v prípade potreby by vedela dokázať, že sa stala obeťou podvodu. Na políciu sa však neobrátila.

Prečo?

Nemá dôveru, že by jej pomohla – či už pre svoje kapacity, alebo preto, že išlo o podvodníka z Afriky, kde je právna spolupráca značne komplikovaná.

„Neláka ma predstava, že budem vyšetrovateľovi ukazovať svoju osobnú komunikáciu, navyše v angličtine, ktorej možno ani nebude rozumieť. O svojom príbehu chcem hovoriť len preto, aby som varovala iné potenciálne obete,“ vysvetľuje.

Čo na to hovorí polícia?

Dokázali už vyšetrovatelia pomôcť nejakej Slovenke, ktorú okradol africký podvodník, s vrátením peňazí? Hovorca policajného prezídia sa jasnej odpovedi vyhol a poskytol len všeobecné vyjadrenie.

„Niektoré africké krajiny akceptovali Dohovor o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor), čo uľahčuje prístup k počítačovým dátam. Vypátranie páchateľov však sťažuje fakt, že ide o dobre organizované skupiny, ktoré využívajú rôzne online služby, aby sťažili dohľadanie svojej digitálnej stopy,“ dodáva polícia.

Čo radí polícia

Nereagujte na správy od cudzích ľudí. Neposielajte peniaze osobám, ktoré nepoznáte, a nenechajte sa zmanipulovať ich vymyslenými emotívnymi príbehmi.
Neposielajte neznámym ľuďom svoje osobné údaje, údaje o platobnej karte, prihlasovacie údaje do e-mailových schránok, sociálnych sietí, internetbankingu. Nesúhlaste so zasielaním darčekov či balíkov.
Neverte neznámym ľuďom, že si potrebujú požičať peniaze, aj keď pôsobia dôveryhodne. Nevyberajte pre neznáme osoby peniaze zo svojho osobného účtu alebo z bankomatu.
Ihneď po tom, ako zistíte, že ste sa stali obeťou podvodu a neznámej osobe ste zaslali svoje finančné prostriedky, kontaktujte svoju banku so žiadosťou o reklamáciu platby. Bezodkladne kontaktujte políciu na najbližšom útvare Policajného zboru.

Voľba generálneho prokurátoraVysvetľujeme15. októbra 2020 12:15
Vysvetľujeme: Volí sa generálny prokurátor. Prečo je to dôležité a kto je favoritom?
Denník NDenník N
Jozef Čentéš, Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Foto – archív N, TASR a archív SME
Jozef Čentéš, Ján Hrivnák, Tomáš Honz, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Foto – archív N, TASR a archív SME

Vysvetľujeme je nový newsletter Denníka N pre mladých, ktorí nemusia rozumieť tomu, čo sa okolo nich deje, a pre rodičov, ktorí nemusia vedieť, ako sa o tom s nimi rozprávať. Vždy vo štvrtok v ňom rozoberáme jednu dôležitú spoločenskú tému.

Správu vybrali a vysvetlili Tomáš Čorej a Ester Viktória Ziffová
Volí sa šéf prokuratúry
[ Odoberajte e-mailové upozornenia na nové články v rubrike Voľba generálneho prokurátora e-mailom. Aktivujte jedným kliknutím sem. ]

Vláda Igora Matoviča považuje voľbu generálneho prokurátora za jednu zo svojich priorít.

Bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár funkciu opustil začiatkom augusta a dočasne ho nahradila jeho prvá námestníčka Viera Kováčiková. Šéfa prokuratúry bude parlament voliť na schôdzi, ktorá sa začína 24. novembra.

Prinášame vám prehľad všetkých kandidátov a ich navrhovateľov. Ako bude voľba prebiehať a kto má najväčšiu šancu? A prečo je generálny prokurátor taký dôležitý?

V máji predložili vládni poslanci zákon o prokuratúre. K novele mala výhrady prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ju nepodpísala a vrátila naspäť do parlamentu.

Prezidentke prekážali predovšetkým možnosti odvolania šéfa prokuratúry. Podľa pôvodnej novely mohli poslanci navrhnúť odvolanie generálneho či špeciálneho prokurátora, ak by svoju funkciu nevykonával riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

To by znamenalo, že o odvolávaní prokurátora by mohli rozhodovať politici hoc aj bezdôvodne, keďže za takúto formuláciu sa dá skryť čokoľvek. Prezidentka to považovala „za neústavné a veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja situácie na Slovensku“.

Poslanci napokon túto vetu vypustili a v septembri zákon s pripomienkami prešiel. Jednou z noviniek je rozšírenie okruhu navrhovateľov.

Ak má niekto záujem o pozíciu generálneho prokurátora, nemôže sa prihlásiť sám. Kandidátov môžu navrhnúť poslanci, ale už aj ministerka spravodlivosti, rada prokurátorov, verejná ochrankyňa práv, Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, právnické fakulty alebo ktorákoľvek profesijná organizácia právnikov vrátane Slovenskej advokátskej komory.

Po ukončení navrhovania kandidátov sa uskutoční ich verejné vypočutie, ktoré sa osvedčilo pri voľbe ústavných sudcov. Potom bude parlament hlasovať, pričom na zvolenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

Šéfom prokuratúry sa stane len v prípade, že ho vymenuje prezidentka.

Čaputová v lete avizovala, že kandidáta nemusí vymenovať, ak na to bude mať závažné dôvody. „No budem citlivo posudzovať všetky okolnosti,“ povedala pre RTVS.

Podľa nového zákona sa o post generálneho prokurátora môže uchádzať aj neprokurátor. Podmienkou je bezúhonnosť (osoba v minulosti nebola odsúdená za úmyselný trestný čin), 15-ročná prax v právnickom povolaní a vek minimálne 40 rokov. V praxi to znamená, že kandidovať môžu aj advokáti, sudcovia či notári.

Opozícia s touto zmenou nesúhlasila a prezývala ju „lex Lipšic“. „Je dopredu jasné, kto sa má na Slovensku stať generálnym prokurátorom,“ povedal v máji Peter Pellegrini (Hlas).

Narážal tým na advokáta Daniela Lipšica, ktorého minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) označil za jedného z kandidátov. Pellegrini mu vyčítal jeho politickú minulosť – bývalý minister spravodlivosti a vnútra, stranícky kolega premiéra Igora Matoviča.

Lenže Lipšic sa generálnym prokurátorom nestane, oznámil to prostredníctvom Facebooku. Zároveň však nevylúčil kandidatúru na špeciálneho prokurátora, ktorého už nemenuje prezidentka.

Kto sa teda uchádza o post generálneho prokurátora? Spoznali sme siedmich kandidátov, pričom ani jedného nenavrhla opozícia (Smer, Hlas a ĽSNS).

Ján Šanta
Súčasný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Navrhol ho poslanec z OĽaNO György Gyimesi.

Je známy najmä prípadom zmenky, v ktorom Špecializovaný trestný súd uznal za vinných Pavla Ruska a Mariana Kočnera a odsúdil ich na 19 rokov. Rozsudok nie je právoplatný, no Najvyšší súd by mal rozhodnúť ešte pred hlasovaním poslancov o generálnom prokurátorovi.

Šanta v minuloročnom rozhovore pre Denník N povedal: „Post generálneho prokurátora je mimoriadne ťažký na osobnú integritu a profesionálne zvládanie veci. Ak sa niekto dostane na takýto post, tak musí odstrihnúť aj tie najmenšie podozrivé väzby, ktoré by aj z hľadiska etiky mohli pôsobiť negatívne. Treba si jednoducho vybrať.“

Tomáš Honz
Šéf oddelenia extrémizmu na Úrade špeciálnej prokuratúry. Navrhla ho poslankyňa z SaS Anna Zemanová.

Stojí za obžalobou Mariana Kotlebu v prípade neonacistických symbolov. Sudkyňa Ružena Sabová v pondelok uznala predsedu ĽSNS neprávoplatne za vinného, na čo Honz povedal: „Je to odkaz pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku, že súdy a prokuratúra sa zastanú ľudí, ktorí sú obeťami extrémizmu, násilia, rasovej nenávisti, fašizmu, neonacizmu.“

Honz dal v minulosti pokyn na vznesenie obvinenia voči Robertovi Ficovi (Smer) za schvaľovanie extrémistických trestných činov Milana Mazureka (ĽSNS).

Jozef Čentéš

Prokurátor generálnej prokuratúry. Dostal sedem nominácií, a to od verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, štyroch právnických fakúlt, komory exekútorov a rady prokurátorov. Čentéš sa už o post šéfa prokuratúry uchádzal. V roku 2011 ho dokonca parlament za vlády Ivety Radičovej zvolil, no prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať. Hoci toto rozhodnutie bolo podľa Ústavného súdu protiústavné, už sa nedalo zvrátiť.

K svojej minulosti sa Čentéš vyjadril aj v rozhovore pre Denník N: „Pre mňa sa príbeh s bývalým prezidentom Gašparovičom skončil 4. decembra 2014 mojím víťazstvom na Ústavnom súde, ktorý konštatoval porušenie mojich ústavných práv na prístup k verejnej funkcii. Rozhodnutím Ústavného súdu sa skončil jeden veľký príbeh. Teraz sa odohráva iný príbeh, keď sa uchádzam o funkciu generálneho prokurátora. Viem, že poslanci Národnej rady môžu prihliadnuť vo vzťahu k mojej osobe na minulosť, ale rozhodujúce bude, či ich presvedčím počas vypočutia na ústavnoprávnom výbore.”

Rastislav Remeta
Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry. Navrhli ho dvaja poslanci za OĽaNO – Igor Hus a Ján Krošlák.

Remeta je predsedom etickej komisie generálnej prokuratúry, ktorá sa kriticky postavila proti bývalému šéfovi prokuratúry Dobroslavovi Trnkovi.

„Mojou víziou je najmä nevyhnutný a nekompromisný reštart činnosti prokuratúry,“ uviedol.

Ján Hrivnák
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Nominovala ho Právnická fakulta Trnavskej univerzity.

Hrivnák neúspešne kandidoval v roku 2010 a je známy kritickým postojom voči špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. V diskusii Denníka N ho za vhodného kandidáta označila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

„Chcem, aby nastala zmena, ktorú môžem z pozície generálneho prokurátora zabezpečiť,“ povedal k svojej kandidatúre.

Maroš Žilinka
Riaditeľ ekonomického odboru Úradu špeciálnej prokuratúry. Nominovala ho Slovenská advokátska komora a poslankyňa Sme Rodina Petra Hajšelová. Predtým mu vyjadrila podporu aj ministerka spravodlivosti.

Podľa sprostredkovateľa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Zoltána Andruskóa si mal Žilinkovu vraždu objednať Marian Kočner. Vo veci prípravy prokurátorovej vraždy je obvinená Alena Zsuzsová.

Juraj Kliment
Jediný neprokurátor – sudca Najvyššieho súdu. Nominoval ho riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.

Podľa Vozára sa Kliment na Najvyššom súde postavil praktikám Štefana Harabina a jeho senát odsúdil bývalých ministrov Slovenskej národnej strany Mariana Janušeka a Igora Štefanova v kauze nástenkového tendra.

Kliment v rozhovore pre Denník N povedal: „V rámci vymožiteľnosti práva, ale hlavne nastolenia elementárnej spravodlivosti prezentovanej ako ‚padni, komu padni‘ teraz môžeme spraviť kvalitatívny skok.“

Kto má najväčšiu šancu. Od minulého týždňa sa spomína predovšetkým Žilinka a Kliment.

Kliment má cez Lipšica blízko k Igorovi Matovičovi a hlavne spĺňa predstavu, že nejde o prokurátora, ktorého dlhoročné vzťahy na generálnej prokuratúre by mu bránili v upratovaní inštitúcie.

S Klimentom však nesúhlasia poslanci SaS Alojz Baránik a Ondrej Dostál, podľa ktorých v prípade Cervanová odsúdil za vraždu študentky medicíny nevinných ľudí. Prekáža im aj to, že spolupracoval s Petrom Tóthom, dôverným priateľom Mariana Kočnera.

Žilinka sa zasa pozdáva hnutiu Sme rodina Borisa Kollára, v koalícii preto ostáva všetko otvorené. Vládni poslanci opakujú, že si chcú počkať na verejné vypočutia a rozhodnúť sa podľa nich.

Prečo je to dôležité. Generálny prokurátor je jedným z najvyššie postavených ústavných činiteľov v štáte. Ukážkou, aké má silné postavenie, bol Dobroslav Trnka.

Keď sa stal v roku 2004 generálnym prokurátorom, prepustil z väzby podnikateľa Jozefa Majského. Prokuratúra totiž funguje na hierarchickom princípe (nadriadenosti a podriadenosti), generálny prokurátor má veľkú moc pri každom trestnom konaní.

Generálny prokurátor vydáva pokyny záväzné pre ostatných prokurátorov, ale aj policajtov. Navyše má k dispozícii inštitút takzvaného mimoriadneho dovolania – možnosť odvolať sa proti niektorým právoplatným rozhodnutiam súdu.

Kurilovská dodala, že je zároveň kľúčový v „predsúdnom trestnom konaní“ – konaní pred hlavným pojednávaním. Môže v ňom zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta.