Koronavírus16. decembra 2020 20:32
Kúpim si kapra v sobotu? Vyzdvihnem si objednaný tovar? Smiem ísť na chatu či dať dieťa do škôlky? (Otázky a odpovede)
Veronika FolentováVeronika Folentová
Lucia OsvaldováLucia OsvaldováRia GehrerováRia Gehrerová
Foto - tasr
Foto – tasr

Od soboty 19. decembra od 5.00 hodiny bude na Slovensku platiť zákaz vychádzania. Na čo platia výnimky?

[Darujte na Vianoce predplatné Denníka N, už od 19,90 €. Zobraziť ponuku.]

Odkedy a dokedy platí zákaz vychádzania?

Zákaz vychádzania sa zavádza v sobotu 19. decembra o 5:00 ráno. Podľa uznesenia vlády je zákaz vychádzania platný do 29. decembra, keď sa končí núdzový stav. Koalícia je pripravená presadiť v Národnej rade predĺženie núdzového stavu a tým aj lockdown minimálne do 10. januára.

Čo to znamená, že máme vytvoriť bubliny?

Vláda odporúča ľuďom, aby sa počas vianočných sviatkov medzi sebou veľmi nenavštevovali a strávili Vianoce v malej bubline najbližšej rodiny. Sviatky môžu spoločne stráviť ľudia maximálne z dvoch domácností – ak rodičia žijú v Košiciach, ale ich dcéra pracuje v Bratislave, na sviatky sa členovia rodiny môžu spojiť do jednej bubliny. Starých rodičov, ktorí žijú v Poprade, by už táto rodina navštíviť nemala – ide totiž o tretiu domácnosť.

Môžem počas sviatkov cestovať do práce do iného okresu?

Áno, jednou z výnimiek zákazu vychádzania je cesta do a zo zamestnania a cesta na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej podobnej činnosti a cesta späť. Obmedzenie pohybu medzi jednotlivými okresmi v sprísnených pravidlách nie je.

Kúpim si aj po sobote vianočný stromček a kapra?

Áno, výnimka zo zákazu vychádzania platí aj na cestu za kúpou živého vianočného stromčeka v exteriéri a kúpu rýb v exteriéri.

Mám zaplatenú lyžovačku, môžem vyraziť na svah?

Áno. Na lyžovačku platí výnimka, podľa podpredsedu vlády Štefana Holého z Kollárovej strany Sme rodina ide o individuálny šport v exteriéri. Pred lyžovačkou musíte absolvovať test, ktorý nie je starší ako 72 hodín, môže byť antigénový aj PCR. Týka sa to aj detí od desať rokov. Ak budete na lyžovačke týždeň, musíte si urobiť test každé tri dni. Maximálna kapacita kabínkovej lanovky je jedna osoba, spoločne môžu nastúpiť len členovia domácnosti.
Lyžovanie v Tatrách. Foto – TASR

Môže ísť moje predškolské dieťa v pondelok do škôlky?

Áno. Neplatí to však pre všetky škôlky. O ich otvorení rozhoduje samospráva. Tá zistí, aký je záujem rodičov a podľa toho rozhodne o otvorení.

Budú školy od 21. decembra zatvorené alebo sa niečo mení?

Nemení sa. Školy budú mať prázdniny od 21. 12. do piatka 8. januára, najskôr sa v prípade dobrej epidemiologickej situácie žiaci začnú učiť prezenčne 11. januára.

Na Silvestra mám objednanú chatu, môžem ísť?

Áno, ale len s členmi vašej domácnosti alebo z druhej domácnosti, s ktorou máte vytvorenú bublinu. Zakázané sú chaty či oslavy, kde budú členovia viac ako dvoch domácností.

Môžem byť na Vianoce s rodinou, ktorá žije v inom meste?

Áno, pokiaľ s členmi tejto domácnosti vytvoríte jednu bublinu. V praxi to teda znamená, že syn, ktorý pracuje v Trebišove, môže prísť na sviatky k svojim rodičom do Bardejova, strýko z Púchova by však už nemal túto rodinu počas sviatkov a zákazu vychádzania navštíviť.

S partnerom žijeme v spoločnej domácnosti, on aj ja máme svojich rodičov v iných mestách. Môžeme navštíviť cez sviatky oboch?

Nie, na základe sprísnených pravidiel si páry budú musieť vybrať, ku ktorým z rodičov prídu na sviatky na návštevu.

Budem môcť ísť na Polnočnú omšu?

Áno. Výnimkou zo zákazu je aj cesta za účelom účasti na bohoslužbe alebo na náboženskom úkone. Aké pravidlá budú platiť v kostole, zatiaľ nie je jasné, má ich určiť vo vyhláške hlavný hygienik. Aktuálne platí, že kostol môže byť zaplnený najviac na polovicu svojej kapacity. Ľudia majú pri sedení dodržiavať rozstupy.

Budú otvorené kaderníctva?

Služby ako kozmetika či kaderníctvo môžu byť otvorené do tohto piatka. Od soboty 19. decembra platí lockdown a zákaz vychádzania a tieto služby nemajú výnimku.

Mám chatu v inom okrese, môžem tam odísť na sviatky s rodinou?

Áno. Jednou z výnimiek zo zákazu vychádzania je aj cesta za účelom rekreácie s členmi domácnosti do nehnuteľnosti určenej na rekreáciu. Na tejto chate môžu okrem členov jednej domácnosti byť aj členovia druhej domácnosti (teda napríklad rodinná chata rodičov a detí, ktoré bývajú v inej, ale spoločnej domácnosti)

Môžem ísť na vianočné výpredaje?

Povianočné výpredaje, ktoré bývajú tradične v prvý deň po sviatkoch (27. 12), tento rok nebudú. Otvorené budú len potraviny, drogéria, lekáreň či chov produkty. Obchody s oblečením či so športovými potrebami ostanú pre lockdown zavreté minimálne do 10. januára. Aj v hypermarketoch by mal byť podľa podpredsedu vlády Štefana Holého obmedzený predaj nepotravinového tovaru.
Tento rok sa v decembri výpredajov nedočkáte. Foto – TASR

Keď nemôžem pracovať na home office, môžem ísť do práce?

Áno. Vláda odporúča, aby čo najviac firiem umožnilo zamestnancom pracovať z domu. Ak to však možné nie je, cesta do práce, ale aj na výkon podnikania je medzi výnimkami zo zákazu vychádzania.

Môžem ísť zaviesť dieťa do školy?

Áno. Od pondelka však budú školy zatvorené, ale ak by zákaz vychádzania prekrýval školské dni, aj počas jeho platnosti budú môcť ísť deti do školy a rodičia ich tam môžu odviesť.

Môžem ísť aj medzi sviatkami k lekárovi?

Áno, výnimku má aj cesta k lekárovi či do nemocnice kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti, preventívnej prehliadky alebo plánovanej zdravotnej starostlivosti. Môže ísť s vami aj sprevádzajúca osoba. Výnimka zo zákazu vychádzania sa vzťahuje aj na návštevu lekárne.

Ktoré obchody budú otvorené?

Uznesenie vlády menuje, čo smie byť otvorené:

Predajne:

potravín,
liekov a zdravotníckych prostriedkov,
hygienického tovaru,
drogériového tovaru,
krmív a ďalších potrieb pre zvieratá,
zabezpečenie starostlivosti o deti,
zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá,
doplnenie pohonných hmôt,
novín a tlačovín,
očnej optiky.

Povolená je aj cesta do banky, poisťovne, do servisu bicyklov.

Musím mať pred návštevou blízkych test?

Nie, test nie je povinný. Vláda však odporúča, aby ľudia dodržali pred stretnutím s príbuznými 7-dňovú izoláciu alebo sa dali testovať.

Je dovolená cesta na test aj počas zákazu vychádzania?

Áno, aj na cestu na test, či už PCR alebo antigénový, platí výnimka zo zákazu vychádzania.

Môžem ísť na pohreb počas zákazu vychádzania?

Áno. Cesta na pohreb a z neho je medzi výnimkami. Takisto aj cesta na svadobný obrad alebo na krst. Má ísť o obrady blízkych osôb.

Môžem ísť cez sviatky do prírody len v rámci okresu, kde žijem?

Nie. Uznesenie uvádza medzi výnimkami zo zákazu vychádzania pobyt v prírode aj individuálny šport v prírode, a to bez obmedzenia na jeden okres.

Môžem ísť do Česka navštíviť rodinu?

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) potvrdil, že cestovanie do zahraničia je povolené s tým, že pri návrate naďalej platí povinnosť karantény či testu. Korčok zároveň vyzval ľudí, aby svoju cestu do zahraničia zvážili.

Budem môcť ísť po objednané darčeky na poštu?

Áno, cesta na poštu, ale aj do zásielkovne či do iných výdajných miest je možná aj počas zákazu vychádzania. Dovolená bude aj cesta do výdajných miest obchodov. Ak si teda objednáte tovar z obchodu, môžete si ho vyzdvihnúť na výdajnom mieste aj v čase, keď už bude musieť byť obchod zatvorený.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžem chodiť za mamou, o ktorú sa starám, no žije inde ako ja?

Áno. Cesta kvôli starostlivosti o blízku osobu či príbuzného patrí medzi výnimky. Rovnako je povolená aj cesta dieťaťa a jeho rodiča pri striedavej starostlivosti.

Môžem ísť venčiť psa?

Áno. Nebude platiť ani pravidlo, že venčenie môže byť len sto metrov od bydliska.

Môžem ísť navštíviť starú mamu do zariadenia sociálnych služieb?

Áno. Ak chcete ísť za blízkym do zariadenia, postupujte podľa nasledujúcich bodov:

Overte si, či zariadenie nie je v karanténe. Ak je, návštevy sú zakázané.
Na návštevu môžete prísť, len ak budete mať negatívny PCR alebo antigénový test nie starší ako 24 hodín. Ak test nemáte, otestujú vás priamo v zariadení.
Stretnutie môže trvať maximálne hodinu, musí byť vo vyhradených priestoroch pre návštevu a celý čas musíte mať na tvári rúško.
Medzi jednotlivými návštevami musí byť priestor pre návštevy vydezinfikovaný a nesmú v ňom byť ďalší klienti.
Napriek usmerneniu ministerstva práce môže mať každé zariadenie iný režim, overte si preto, či zariadenie, v ktorom je vaša blízka osoba, nemá iné pravidlá.

Môj otec žije v zariadení sociálnych služieb. Môžeme si ho vziať na Vianoce domov?

Áno, ak nemal za posledných 10 dní pozitívny antigénový test a nie je v karanténe.

V čase, keď bude bývať vo vašej domácnosti, však nesmiete chodiť na návštevy a ani návšteva k vám. Odporúča sa, aby sa celá rodina pred príchodom človeka zo zariadenia otestovala.

Po skončení návštevy by sa mal človek do zariadenia vrátiť s negatívnym antigénovým alebo PCR testom nie starším ako 24 hodín. Ak ho nebude mať, v zariadení ho otestujú. Tieto odporúčania zverejnilo ministerstvo práce, ale každé zariadenie môže mať nastavené svoje vlastné pravidlá. Vopred si overte, aký režim má zariadenie, v ktorom je váš blízky.

20. decembra 2020 13:29
Prokurátor Kysel: Mafiu z 90. rokov nahradila mafia v polícii
Monika TódováMonika Tódová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

O post šéfa špeciálnej prokuratúry sa chce uchádzať aj Peter Kysel.

[Darujte na Vianoce predplatné Denníka N, už od 19,90 €. Zobraziť ponuku.]

Peter Kysel v rozhovore hovorí:

prečo sa podarilo rozkryť mafiu v polícii;
ako prokuratúra rokuje s kajúcnikmi;
ako sa zmenilo rozhodovanie o väzbách;
prečo chce kandidovať za špeciálneho prokurátora.

Je to pravda, že už na Úrade špeciálnej prokuratúry nestíhate?

Áno, cítime, že sme personálne poddimenzovaní. Na oddelení organizovanej kriminality, kde som zaradený, aj na oddelení ekonomickej kriminality máme väčšinou rozsiahle spisy, z ktorých potom ešte vypadávajú ďalšie spisy, v závislosti od toho, ako sa vyvíja dôkazná situácia. Momentálne nestíhame. Na našom oddelení sme šiesti prokurátori, z toho kolega Turan ide k 31. 12. do dôchodku, kolega Novocký išiel na európsku prokuratúru a spisy neubudli – práve naopak, v posledných mesiacoch len pribúdajú. Otvorili sa všetky kauzy ako Očistec, Babylon, Božie mlyny, Judáš a z toho vychádzajú nové skutky, ktoré bude treba rozrábať a realizovať. Vyžaduje si to, samozrejme, vyššiu náročnosť. Nový generálny prokurátor nám sľúbil, že sa bude snažiť podporiť urýchlenie výberových konaní.

Takže sa netreba báť, že pre nedostatok prokurátorov sa veci nebudú poriadne vyšetrovať?

Stíhame to, ale s oveľa vyšším nasadením. Môžem ubezpečiť všetkých, že kauzy budú oddozorované a urobíme pre to maximum. Už je bežné, že ľudia pracujú aj cez víkendy. Momentálne je to dosť vyčerpávajúce.

Cítite nejaké zadosťučinenie?

Určite sme pri výkone dozoru videli, že niektoré veci išli z hľadiska policajnej praxe veľmi zvláštne. Mohli sme ovplyvniť to, čo sme mali na stole, ale nie to, čo robí niekto iný. Viacerí kolegovia signalizovali, že niektoré veci idú pomaly, iným tempom, ako sme boli naučení. To, čo sa teraz odhalilo pri týchto kauzách, je vysvetlenie. Mnoho ľudí, ktorí boli zaradení v pozícii vyšetrovateľov alebo operatívnych pracovníkov, zneužívalo systém tak, že vypaľovali jednotlivé subjekty. Došli sme ku kurióznej situácii. Podarilo sa nám pozatýkať a odsúdiť väčšinu zo starých zločineckých skupín, organizovaný zločin zrodený v 90. rokoch minulého storočia – sýkorovcov, piťovcov, takáčovcov, na východe adamčovcov, okoličányiovcov, na juhu šátorovcov. Celý priestor vypaľovania podnikateľských subjektov však vlastne nahradila mafia v polícii, možno aj v prokuratúre, v justícii – je to všetko otázka ďalšieho dokazovania a budem rád, ak sa nám to podarí rozpliesť. Aspoň to, na čo budeme mať dôkazy. Lebo niekedy vidíme isté prvky protiprávnosti, to však nemusí stačiť.

K obviňovaniu všetkých funkcionárov, prokurátorov alebo sudcov pristupujeme s veľkou dávkou opatrnosti, stále zvažujeme, či tam nie je motív – poviem na hocikoho, aby som sa zachránil. Zatiaľ to môžem vylúčiť.

Prečo?

Objektívne je tých výpovedí momentálne tak veľa, že ich vieme kontrolovať. Vidíme, či sa dá výpoveď overiť inou výpoveďou, či klame, v akom rozsahu, dopĺňame to dokazovaním.

Nedeje sa to len na základe jednej výpovede kajúcnika, ako sa niektorí snažia naznačiť?

Určite nie. Vždy výpovede overujeme, aby to nebol výstrel do tmy. Predsa len ide o obvinenie človeka bez ohľadu na to, v akom bol exponovanom postavení. Je to obvinenie zo závažnej trestnej činnosti, v tomto prípade korupcie až v treťom odseku, kde hrozí 10 až 15 rokov, čo je skutočne vysoká trestná sadzba. Dávame pozor na to, aby dôkazy boli overené, aby sme mohli povedať, že nestojíme na výpovedi jedného človeka, ktorý sa rozhodol ponúknuť orgánom činným v trestnom konaní nejaký príbeh, aby sám seba zachránil. Zo strany obhajoby je to častá argumentácia.

Zákon pripúšťa možnosť benefitu pre spolupracujúceho obvineného, je to úplne bežné v celej Európe, nemáme nič výnimočné oproti iným krajinám. Ťažko môžeme čakať, že o závažnej trestnej činnosti typu korupcia na najvyšších miestach alebo organizovaný zločin bude vypovedať čestný človek. Taký tam nemá čo robiť. Takúto trestnú činnosť môže odkrývať iba osoba zvnútra, ktorá ju páchala a bola buď políciou prichytená, alebo ohrozená ostatnými kumpánmi. Vtedy sa snaží vypovedať a zachrániť svoju existenciu.
Foto N – Vladimír Šimíček

Ste si takto istý aj pri obvinení Milana Lučanského? Tento prípad dozorujete vy osobne a viacerých jeho obvinenie prekvapilo, keďže nastúpil po Tiborovi Gašparovi a zdalo sa, že situácia v polícii sa zlepšila.

K tomu, ako vidím dôkazy, sa konkrétne nemôžem vyjadrovať. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že dôkazná situácia na vznesenie obvinenia bola, tak ako aj v iných prípadoch, úplne dostačujúca. Bude otázkou ďalšieho vyšetrovania, či sa preukáže opak a či dôjde k podaniu obžaloby.

Ako vnímate vyjadrenia opozičných politikov, že ide o politickú objednávku?

Takéto vyjadrenia filtrujem. Pokiaľ budeme mať dôkazy k členom akejkoľvek politickej strany, budeme konať. Nerozlišujeme páchateľov podľa straníckej príslušnosti, ale postupujeme len v zmysle dôkazov. Politická objednávka nemá v trestnom konaní čo robiť a vylučujem, že by ktorýkoľvek prokurátor nášho úradu takto postupoval. Vnímam to len ako vyjadrenia politikov, ktorí majú svoju stratégiu robenia politiky. Možno je to pre nich výhodné z nejakého dôvodu, ktorý nebudem posudzovať. Som profesionál v trestnom konaní a hľadím si svojich dôkazov. Ak som presvedčený, že vec ja na podanie obžaloby, tak ju podám a je na súde, aby rozhodol, či dôkazy boli kvalitné alebo nie.

Prečo bol Ľudovít Makó prepustený na slobodu? Je to adekvátne, keď bol v rámci celej zločineckej štruktúry tak vysoko?

Do konkrétnosti ísť nechcem, je to svedok, ktorý vypovedá aj v kauze, ktorú dozorujem, a aj v mnohých ďalších. Sú to stále živé trestné veci. Vždy treba posudzovať, či nám osoba, ktorá spolupracuje, poskytuje oveľa viac dôkazov, ako by sme poznali, keby nevypovedala. Hodnotíme, či osoba vypovedá sama, v akom štádiu vypovedá, či sú jej informácie overiteľné. Či má takáto osoba zostať vo väzbe, je na posúdení, či poskytuje spoločnosti svojimi výpoveďami taký benefit a je vďaka tomu možné rozkryť trestnú činnosť ďalšieho množstva osôb, a to aj takú, ktorá bola páchaná evidentne dlhší čas.
Prečítajte si
V kauze Judáš sa už ako istota pre mafiu spomína aj sudca Púchovský

Pristupujete v týchto kauzách aj k inštitútu zaistenia majetku? Makó a aj ostatní obvinení si zatiaľ ďalej môžu užívať majetok, ktorý získali obrovskou trestnou činnosťou.

Majetok sa zaisťuje predovšetkým pre nároky poškodeného. Pri korupcii alebo zločineckých skupinách konkrétny poškodený nie je, ide o verejný záujem. Tu môžeme majetok zaisťovať až vtedy, keď existuje dôvodná obava, že by sa tento majetok mohol zmenšovať. Mnohé z osôb, ktoré sme aj doteraz stíhali, nemali majetok na svoju osobu, je evidovaný napríklad cez rôzne spoločnosti. Od budúceho roka prichádza zmena zákona, ktorá nám umožní zaistiť majetok hneď pri vznesení obvinenia, toto vítame. K tomu, kto a či má zaistený majetok, sa konkrétne teraz nebudem vyjadrovať. Je to všetko vecou vyšetrovania.

Bernard Slobodník ako jediný odovzdal pri svojom priznaní 200-tisíc eur, ktoré získal na úplatkoch. To sa vám už niekedy stalo?

Skôr nie. Väčšinou sa úplatok potom odčerpal danej osobe pri ukladaní peňažného trestu, ktorý sa ukladal v predpokladanej výške úplatku. Osobne evidujem možno dva prípady, keď došlo k odovzdaniu peňazí nadobudnutých úplatkom, išlo však o podstatne nižšie sumy v stovkách a určite nie v tisícoch eur.

Ako vnímate sumy, ktoré sa spomínajú v uzneseniach o vznesení obvinenia? Bolo naozaj bežné, že policajní funkcionári poberali paušál od mafie vo výške 10- alebo 15-tisíc eur mesačne?

Stretávali sme sa s tým pri klasických zločineckých a organizovaných skupinách, ktoré poskytovali takzvanú ochranu pre podnikateľov, aby mohli nerušene podnikať. Určite je to prekvapivé, keďže mali takýmto spôsobom postupovať ľudia, ktorí mali plniť funkciu vyšetrovateľov, operatívcov a ktorí mali zabezpečovať čistotu zákona a postihovať osoby, ktoré páchajú trestnú činnosť. Je to aj zahanbujúce a nepríjemné – konštatovať, že ľudia v špecializovaných zložkách začali páchať koristnícku trestnú činnosť. Na druhej strane cítim satisfakciu, že stále nám fungujú všetky princípy trestného konania. Vieme to zadokumentovať, vyšetrovať a postihovať.

Čo spustilo pád celého systému?

Polícia je o dosť aktívnejšia a vyhľadávacia činnosť a zadováženie dôkazov je na inej úrovni ako predtým. Rozkrývanie klasickej násilnej organizovanej kriminality sa darilo aj predtým, ide o vyšetrovateľov na veľmi vysokej úrovni, ktorí pracovali ťažko a poctivo. Odhaľovať korupciu je ťažké, pretože z nej majú profit obe strany. Dostali sme sa k tomu cez organizovaný zločin. Cez to, že boli obvinené osoby z gangu takáčovcov a využili možnosť spolupracovať a vypovedať. Nepochybne cítiť aj zmenu v spoločnosti a polícia ide do vecí veľmi razantne. Nie je potrebné ich do práce naháňať. Samozrejme, má to aj nedostatky spôsobené predchádzajúcimi rokmi. Polícii vyložene chýba dobrá analytická činnosť a oddelenie, ktoré by dokázalo zobrať jednotlivé údaje do databáz a porovnávať ich. Zostáva to na vyšetrovateľovi a operatívcovi, čo brzdí samotnú realizáciu.

Považujete Moniku Jankovskú za spolupracujúcu obvinenú? Práve pred vami vypovedala na Úrade špeciálnej prokuratúry deväť hodín.

Áno, bola tu, je to pravda. Náš rozhovor bol o tom, či je ochotná poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti, ktoré sú mimo jej trestného konania. Reagovali sme na jej snahu a nerozoberal som s ňou jej konanie, pretože to mi neprináležalo, jej prípad nedozorujem. Dnes je už všeobecne známe, že nejaké informácie poskytla. To, či ju budeme považovať za spolupracujúcu obvinenú, je otázka konania, kde je obvinená.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ona sama oslovila orgány činné v trestnom konaní, že sa chce stretnúť a poskytnúť informácie. Je jej snaha úprimná?

To teraz nebudem hodnotiť. Za spolupracujúceho obvineného môžeme považovať iba takú osobu, ktorá sa priznáva k trestnej činnosti, ktorá sa jej kladie za vinu, a taktiež nám pomáha objasňovať aj nejakú inú závažnú trestnú činnosť. Uvidíme, aký bude vývoj dôkaznej situácie a či jej priznanie bude možné považovať za úplné.

Zvonku sa to javí, že špekuluje a prikrášľuje svoju účasť napríklad aj v kauze zmenky. Je to pri kajúcnikoch bežné?

Áno, viackrát som sa stretol s takým postojom, že osoba, ktorá sa rozhodla priznať a spolupracovať, urobila priznanie na 50-60 percent a poskytla skutočne významné dôkazy do iných vecí. A potom nakoniec, keď už povedala jedno, tak neskôr povedala aj druhé. Tak sme sa dostali na 90 percent. Niekedy sa to vyvíja. Osoby z takzvaného starého podsvetia síce páchali trestnú činnosť tak, že išlo o brutálne a nechutné skutky, ale keď sa rozhodli, že budú spolupracovať, tak boli rovní a hovorili. Toto je iná trestná činnosť. Korupcia nie je lámanie kostí a vyžaduje si to iný spôsob rozmýšľania. Každá osoba, ktorá bola vo vysokom postavení a dopúšťala sa korupcie, bude kalkulovať, čo povie orgánom činným v trestnom konaní. Veď od výšky úplatku sa odvíja výška trestnej sadzby a môže sa od toho odvíjať aj peňažný trest. Ak napríklad hovoríme o prijímaní úplatku v treťom odseku, tak obligatórne pripadá do úvahy aj trest prepadnutia majetku. Je to významný faktor, ktorý tieto osoby pri priznaniach budú zvažovať. Pokiaľ máme sumu dôkazov, ktorú považujeme za takú silnú, že vieme podať obžalobu, a osoba, ktorá chce spolupracovať, sa nepriznáva v celom rozsahu, nemôžeme hovoriť o spolupracujúcom obvinenom. Spolupráca znamená, že osoba vypovedá všetko – všetky trestné činy, pri ktorých bola.

Jankovská chcela byť na Vianoce doma, prepustí ju prokuratúra na slobodu?

Je to predčasná otázka. Mnoho osôb chcelo byť na Vianoce doma, je to bežná požiadavka. Na to vždy odpovedám, že záleží na dôkazoch. Pokiaľ som kedykoľvek rokoval s nejakou osobou, vždy som hovoril, že miera spolupráce je určite dôvodom na úvahy o výške trestu, ale nemusí byť vždy dôvodom aj na prepustenie z väzby.

Čo ak niečo vyrokujete a súdu sa to nebude zdať spravodlivé?

Vždy, keď som viedol rokovanie, tak som každému povedal, že viem garantovať istý benefit s tým, že ak ideme do dohody o vine a treste, tak konečné slovo má vždy súd. Každého vždy poučím, že trest, ktorý ponúkam, bude musieť byť schválený. Stalo sa to však len minimálne, že nám súd neschválil navrhovaný trest.

Ako ste vnímali Trnku a Kováčika? Poznali ste ich ešte z vojenskej prokuratúry.

Trnka bol vždy žoviálny, kamarátsky, až ľudový. Niekedy to až nezodpovedalo postaveniu prokurátora alebo generálneho prokurátora. Keď som prišiel na tento úrad, už som s Trnkom do kontaktu neprichádzal. Zodpovedal som sa špeciálnemu prokurátorovi. Dušana Kováčika poznám zhruba od roku 1998. Postupom času bolo badať posun v riadiacich aktoch, pretože mnoho kolegov sa sťažovalo, že im zrazu zobral spis a už ho nevideli. Mne do dokazovania nezasahoval, ale niektorým jeho otázkam som niekedy nerozumel. Snažil som sa mu nikdy nepovedať viac, ako bolo treba.

To isté hovorili aj vyšetrovatelia Gorily. Niektoré veci sa mu snažili zatajiť, aby ich nezmaril.

S vyšetrovateľmi sme si užili veľa pikantérií. Napríklad keď sme prišli na to, že NAKA-tok v skutočnosti slúži na to, že z neho nekontrolovateľne unikajú informácie, pokiaľ ide o operácie. Často sa preto doň nahadzovali nič nehovoriace prezývky alebo označenia, aby sa nepritiahla pozornosť, že má byť realizácia voči konkrétnej osobe. Často boli za to tí vyšetrovatelia aj popoťahovaní, že prečo to nepovedali, že tam je aj ďalšia osoba. Vtedy hovorili, že to vyplynulo z dokazovania. Objektívne sa to oplatilo. Pokiaľ sme to tak nerobili, tak hlavní podozriví často zadržaní neboli.

Prišli ste niekedy s Kováčikom do konfliktu?

Zobral mi jednu vec, ale nechcem o tom hovoriť. Je to súčasť vyšetrovania, ktoré sa momentálne vedie. Máme teraz dôkaznú situáciu, ktorá nám to rozkrýva.

Boli ste niekedy disciplinárne potrestaný?

Bol som potrestaný v roku 2015 napomenutím a toto konanie je už zahladené. Išlo objektívne o moje pochybenie z návalu práce. Prešvihol som o dva dni lehotu väzby. Osoby išli von z väzby, ale boli to všetko osoby, ktoré boli dohodnuté ísť na dohodu o vine a treste. Jeden šiel potom aj do výkonu trestu a ostatní dostali podmienky.

Prečo chcete kandidovať za špeciálneho prokurátora?

Sme asi oprávnene terčom spoločnosti, že máme stíhaného špeciálneho prokurátora, dokonca za trestnú činnosť, ktorú sme mali postihovať. Je to zahanbujúce. No ja by som chcel poukázať na to, že je tu veľa prokurátorov, ktorí drú každý deň a robia si svoju prácu poctivo. Mám 15 rokov skúseností a myslím si, že svojím príkladom by som aj ostatných mohol strhnúť k tomu, že naša práca sa dá posunúť ďalej a vidieť výsledky. Bol by som rád, keby sme boli jeden kolektív, ktorý sa navzájom dopĺňa. Toto nie je práca pre sólových hráčov.

Do rady prokurátorov vás nominovali kolegovia. Ak rada navrhne niekoho iného, napríklad Jána Šantu, budete sa snažiť, aby vás navrhol iný subjekt?

Ja osobne žiadne také kroky nepodnikám. Ak si ma niekto všimne a navrhne ma, tak by ma to určite potešilo, ale ja nemám kontakty na žiadne autority, ktoré by ma mohli navrhnúť.

Kandiduje aj Daniel Lipšic. Neberiete to tak, že je to už dopredu dohodnuté, a vidíte v kandidatúre zmysel?

Áno, vidím. Daniel Lipšic je odborník, ktorý pôsobí v advokácii, a mnoho jeho káuz je aj na našom úrade. Stále si však myslím, že máme mať možnosť vyberať aj z prokurátorov, najmä tých, ktorí pôsobia na úrade a majú nejaké výsledky. Spĺňam podmienky na kandidatúru a bude to o tom, kto presvedčí poslancov.

Už bol obvinený poslanec Žiga, môžu pribudnúť aj ďalší politici. Nebol by úrad dôveryhodnejší, keby ho neriadil bývalý politik?

Rešpektujem zákon. Je možnosť, aby to bola aj osoba z neprokurátorského prostredia, je tam zákonné obmedzenie, koľko rokov nemôže pôsobiť v politike, toto Daniel Lipšic spĺňa. Viem, že politici si myslia, že prokuratúru treba otvoriť, ja s tým súhlasím, na druhej strane riadiaci prokurátor je niečo úplne iné ako robiť politiku. Myslím si, že špeciálny prokurátor by mal byť prirodzený líder, prvý medzi rovnými a určite je to ťažšie pre človeka, ktorý nepôsobil v prokurátorskom prostredí.

Na druhej strane vám poslanci vyčítajú, že ste neboli schopní konať sami, keď sa ukazovali podozrenia voči Trnkovi a Kováčikovi, a každého kandidáta na generálneho prokurátora sa aj na vypočutí pýtali, prečo mlčal. Prečo ste vy mlčali?

Rozmýšľal som nad tým, keď som tie otázky počúval, a s mnohými odpoveďami kolegov som súhlasil. Objektívne nemôžem zaujať relevantné stanovisko k tomu, čo robil môj šéf, pretože som jeho spisy nevidel. Evidujem, čo píšu noviny a že zvláštne vyzerá, keď niekto nevie vysvetliť, prečo zastavil stíhanie v nejakej veci. Komunikácia by mala byť taká, aby o tom verejnosť nemala pochybnosti. Ako prokurátor v systéme som nemohol robiť verejné výzvy smerom k nadriadenému, to sa nedá.

Prečo nedá? Keď vidíte, že si vkladá na účet 200-tisíc eur v hotovosti, tak by sa predsa mohlo postaviť 20 prokurátorov a povedať, že toto je už príliš, nie?

Opäť to bola informácia, ktorá prešla médiami, a nikto z nás nevidel žiadny dôkaz. Iba sme boli upovedomení o tom, že sa nejaké šetrenie deje. Ako prokurátor sa nemôžem vyjadrovať k veci, ktorú neriešim. Jedna vec je, že to vo mne vzbudilo nejaký tieň podozrenia, na druhej strane som mal dostatok spisov, ktorým som sa venoval na sto percent. Mohol som len dúfať, že dôjde k nejakej zmene. Bola to úplne iná situácia, keď došlo k dôkaznej situácii, že bol obvinený a rozhodovalo sa o jeho väzbe. Vtedy sme ho už vyzvali na odstúpenie.

Skončilo sa zatýkanie na Úrade špeciálnej prokuratúry Kováčikom?

K tomu by som sa nerád vyjadroval, ale dúfam, že áno. Samozrejme, pokiaľ akýkoľvek dôkaz takéhoto charakteru bude, tak som presvedčený, že ten prokurátor, ktorý to bude dozorovať, bude postupovať v zmysle zákona.

Je vaše prokurátorské sebavedomie už dostatočné na to, že keď napríklad táto vláda nevydrží, tak všetky kauzy budú pokračovať?

Som presvedčený, že budú pokračovať bez ohľadu na to, aká tu bude vláda. Stále fungujeme podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. Toto nie je začatie trestného stíhania vo veci, došlo ku konkrétnym vzneseným obvineniam s väzobným následkom. Suma dôkazov je taká, že tie kauzy jednoducho musia pokračovať.

Ste už na úrade natoľko poučení, že ak by vám niekto z nadriadených bezdôvodne zasahoval do práce alebo zobral spis, tak sa verejne ozvete a budete sa brániť?

Všetci sa učíme zo životných skúseností. Aj na úrade sme debatovali o tom, že by sme mali vytvoriť systém, aby bolo verejne zaevidované, ak dôjde k odobratiu spisu. Niekedy je, samozrejme, prerozdeľovanie spisov nevyhnutné. Môže sa stať, že prokurátor dostane extrémne ťažkú kauzu, ktorá si vyžaduje viac úsilia. Odoberanie spisov bez dôvodu by však malo byť minulosťou.
Foto N – Vladimír Šimíček

Zmenilo sa aj rozhodovanie o väzbe. Už sa to nedeje v Banskej Bystrici, ale v Pezinku a pribudli sudcovia, ktorí rozhodujú. Cítite to?

Presun do Pezinka je značná časová úľava a zrýchľuje to celé konanie. Keď som zatýkal skupinu, ktorá mala 12-14 osôb a robili sa domové prehliadky v 25 objektoch, tak to z hľadiska lehoty bolo na knap. Určite je aj lepšie, keď slúži viac sudcov. Keď boli len štyria, tak mali strašne veľa vecí, pretože každý mesiac boli v službe. Každý sudca má aj istú rozhodovaciu prax a bolo vidieť a cítiť, že rovnaká suma dôkazov u niektorého sudcu bola dostatočná a u niektorého zrazu nedostatočná.

Cítite zmenu aj na Najvyššom súde? Vy sám ste ako dozorový prokurátor sýkorovcov zažili, ako vám Harabin v senáte bezdôvodne rušil doživotné rozsudky pre najťažších mafiánov a nerešpektoval ani stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu.

Také konanie som predtým nikdy nezažil – ako pri sýkorovcoch. Ak tam aj boli sudcovia, ktorých rozhodnutia boli mimo akéhokoľvek práva, tak aspoň dodržiavali dekórum správania. Prejav doktora Harabina bol poľutovaniahodný až dehonestujúci. Aby niekto dvíhal kľúče a hádzal ich na stôl, pokiaľ sudca spravodajca číta dôkazy, tak to je úplne neprimerané. Nehovorím o skákaní do reči predsedovi senátu a nemožnosti toho človeka zastaviť. To bolo niečo nevídané. Zvykli sme hovoriť, že najnepredvídateľnejšie rozhodnutia sú práve zo strany Najvyššieho súdu. Teraz si dovolím povedať, že obmena Najvyššieho súdu je citeľná, senáty sú konzistentné a rozhodujú predvídateľným spôsobom.

Peter Kysel (49)

Narodil sa v Banskej Bystrici. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Na prokuratúru nastúpil v roku 1999 ako právny čakateľ. Od roku 2000 bol najskôr vojenským obvodným prokurátorom v Banskej Bystrici, neskôr na vojenskej prokuratúre v Bratislave. Od 1. decembra 2005 je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Zaradený je na oddelení organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality. Dozoroval kauzy viacerých zločineckých skupín, teraz dozoruje napríklad kauzu Milana Lučanského a spol. Viacerí prokurátori ho nominovali pred radu prokurátorov, aby ho navrhla ako kandidáta na špeciálneho prokurátora.

Fond obnovy EÚKoronavírusNewsfilter22. decembra 2020 19:09
Logo Newsfilter Denníka NNewsfilter: Kolabujú nemocnice, trasovanie nakazených aj politická zodpovednosť Sme rodina
Denník NDenník N
Zdravotníci na covidovom ARO trenčianskej nemocnice. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zdravotníci na covidovom ARO trenčianskej nemocnice. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Pribúdajú chorí ministri i popierači, len Holý zo Sme rodina sa tvári, že sa tu zabávame. 2. Katolícka cirkev na Slovensku dala darček aj liberálom. 3. Bruselu sme poslali našu predstavu, ako chceme použiť miliardy navyše

Leaseplan logo FlexiPlan – krátkodobá mobilita bez viazanosti. Nevlastnite! Jazdite. LeasePlan (inzercia)

Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Pribúdajú chorí ministri i popierači, len Holý zo Sme rodina sa tvári, že sa tu zabávame

Hneď na úvod to najhoršie, čo sa o stave pandémie na Slovensku dnes môžete dozvedieť (citát je od prezidentky Zuzany Čaputovej): „Na stretnutí v Prezidentskom paláci mi jeden z prítomných vedcov k prognózam hospitalizovaných povedal, že už je to jedno, že už to nie je dôležité, pretože sme všetky hraničné stavy prekročili“.

Vedeli ste si pred rokom predstaviť, že naše zdravotníctvo bude na kolenách bez toho, aby tu bola vojna? Samozrejme, toto nikomu ani len nenapadlo.

Mimochodom, do konca roka sa v nemocniciach očakáva tritisíc chorých s covidom.
Zachráň sa, kto môžeš!

Z rovnakej kategórie je nová vyhláška úradu verejného zdravotníctva, ktorá v podstate priznáva, že systém trasovania kontaktov ľudí pozitívnych na covid-19 definitívne skolaboval. Ak ste potrebovali dôkaz, že je naozaj veľmi zle, tento berte vážne.

Nenechajte sa pomýliť. Toto nie je nadužívanie slova kolaps, ale situácia na Slovensku dva dni pred Vianocami 2020. Tá je taká vážna, že aj napriek plošne povoleným bohoslužbám už v šiestich okresoch pochopili, že sú nezodpovedným rizikom a Vianoce-Nevianoce, regionálni hygienici ich zakázali.

Hygienici doteraz museli obvolať kontakty pozitívne testovaných, aby ich upozornili na možné riziko. Lenže nakazených je už toľko (dnes 2663 PCR a 6925 pozitívnych AG testov), že nie je v silách štátu pokračovať v doterajšej praxi. Odteraz sa budeme viac spoliehať na to, že sa pozitívni budú takzvane samotrasovať. Teda, že okruh svojich kontaktov obvolajú sami.
Chorí ministri i popierači

Vláda má ďalšieho pozitívneho. Je ním minister financií Eduard Heger. Stav ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského sa zároveň zhoršil tak, že skončil v nemocnici. Našťastie, nie je na prístrojoch.

Sanitka prišla aj po covidového popierača Jozefa Banáša. Aj jeho korona zložila tak, že už nemohol zostať doma.
Štefan Holý nezaprie, že je od Kollára

Sme rodina je naozaj chyba v systéme, nie politická strana. Takúto nezodpovednú skvadru by ste inde hľadali ťažko.

Ukázalo sa, že vicepremiér Holý bol pred ôsmimi dňami v Británii za rodinou. V povinnej karanténe očividne nebol, pretože sa na verejnosti pohyboval aj v čase, keď ju mal podstúpiť. Na otázku, či mal aspoň negatívny PCR test, zasa už dva dni neodpovedá. Poslal len všeobecnú odpoveď, že sa riadi všetkými predpismi, ale na opakovanú otázku, či to znamená aj negatívny PCR test, nič nehovorí.

Buď ho má, ale v takom prípade neodpovedá úplne nezmyselne, alebo sa testovať nedal a v tom prípade je to trestuhodné, pretože mohol vystaviť riziku nákazy celú vládu.
2. Katolícka cirkev na Slovensku dala darček aj liberálom

Vo veľmi krátkom čase slovenská katolícka cirkev, konkrétne hovorca KBS Martin Kramara, vydala dve zásadné stanoviská, ktoré by mali oceniť aj jej odporcovia.

Najskôr to 8. decembra bolo vyhlásenie biskupov k očkovaniu proti covid-19. KBS sa v ňom jasne postavila za vakcináciu a veriacim vysvetľovala, prečo je potrebná a v súlade s vieroukou. Text vyvracal napríklad aj šíriace sa spochybňovanie etiky očkovania, pretože vakcíny vraj majú pôvod v tkanivách odobratých nenarodených detí. Cirkev to urobila zrozumiteľným spôsobom, akoby sa vyvracaniu hoaxov venovala roky.

A teraz krátko pred Vianocami sa biskupi prostredníctvom Kramaru vyjadrili aj k dôveryhodnosti médií, pričom jasne menovali tie, ktorým podľa nich chýba – Gloria.tv, Christianitas, Aliancia za nedeľu, Svetlo sveta (s poznámkou, že ho zdieľajú Hlavné správy), Infovojna, Slobodný vysielač, Bádateľ a nakoniec Zem a Vek.

Prvé štyri čitateľom liberálnych novín povedia len málo. Ich cieľovou skupinou sú len veriaci. Zato druhá polovica sa úplne zhoduje so zoznamom dezinformačných médií, o ktorých pravidelne informuje aj Denník N.

Prečo ich KBS kritizuje. Čiastočne z rovnakých príčin ako my – pre šírenie nezmyslov. Tieto médiá však spochybňujú aj autoritu aktuálneho pápeža, ktorý je podľa nich príliš liberálny. Jeho kritikou, samozrejme, podrývajú u časti veriacich aj autoritu cirkvi.

Čo KBS hovorí o Denníku N. Menovite vôbec nič. Len veľmi všeobecne hovorí, že „liberálne médiá“ nemôžu byť považované za smerodajné v otázkach viery. Ťažko proti tomu protestovať. Platí to rovnako ako fakt, že rímskokatolícka cirkev nie je smerodajná v otázkach liberalizmu či liberálnej demokracie ako takej. Toto konštatovanie zo stanoviska KBS teda nie je nič, pre čo by sa bolo s autormi treba prieť a spochybňovať užitočný zvyšok textu.

Ten podľa Kramaru vznikol aj preto, lebo zmätení veriaci sa aj na neho pod vplyvom dezinformačných médií obracali s otázkou, čo si vlastne majú myslieť napríklad o očkovaní. Kramara a KBS im teda radia, aby vyššie spomínané médiá brali v s rezervou (nehovoria, že ich nemajú vôbec sledovať, aby neboli podozriví z cenzúry) pretože, hoci sa tvária, že hoci „navonok vystupujú kresťansky, ba odhodlane katolícky, môžu byť v skutočnosti takisto nespoľahlivé“.

Čo máme spoločné. „Liberálne médiá“ a katolícka cirkev sa teda zhodnú, aj keď čiastočne z iných dôvodov, že je tu skupina médií, ktorá škodí spoločnosti, pretože úmyselne šíri lži. To, že sa asi nikdy nezhodneme napríklad v otázke interrupcií, je celkom prirodzené. Naším cieľom by malo byť dokázať aspoň civilizovane diskutovať. Je fajn vedieť, že aj podľa KBS sa to so šarlatánmi a trollmi nedá.
3. Bruselu sme poslali našu predstavu, ako chceme použiť miliardy navyše

Slovensko (a všetky ostatné členské krajiny EÚ) má čas do apríla, aby sme sa s Bruselom dohodli, ako použijeme miliardy eur z Plánu obnovy. Ten vznikol ako reakcia na krízu spôsobenú koronavírusom a má nám všetkým v Európe pomôcť čo najviac obmedziť ekonomické škody a vyhnúť sa spoločenským otrasom, ktoré by mohli vyvolať.

Konkrétne my sme do Bruselu práve štyri mesiace pred krajným termínom poslali návrh na čerpanie dodatočných 5,84 miliardy eur, ktoré nie sú súčasťou štandardného sedemročného rozpočtového obdobia. Toto číslo si treba dobre zapamätať a používať ho, ak narazíte na niekoho, kto vám bude tvrdiť, že nie Únia, ale Čína či Rusko počas pandémie pomáhali najviac.

Hoci necelých šesť miliárd začneme čerpať najskôr koncom roka 2021, je to úplne iný vesmír ako zopár lietadiel s rúškami, za ktoré sme Pekingu aj tak zaplatili. Samozrejme, vďaka aj za to, ale čísla nepustia.

Bruselu sme teraz od ministra financií Eduarda Hegera poslali materiál, v ktorom je vymenovaných päť oblastí, na ktoré by sme peniaze chceli použiť:

– Zelené Slovensko – 1,9 miliardy eur

– Lepšie vzdelanie pre každého – 850 miliónov

– Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko – 700 miliónov

– Efektívny štát a digitalizácia – 945 miliónov

– Zdravý život pre každého – 1,45 miliardy

(Podrobnejšie čísla nájdete v našom krátkom texte alebo na stránke ministerstva financií, na ktorej konci nájdete aj pdf s podrobnými informáciami.)

Ak Únia náš plán odsúhlasí, veľká časť tejto sumy pôjde na infraštruktúrne projekty, ako sú modernizácia železníc, obnova budov či modernizácia nemocníc. Všetko sú to veľmi potrebné záležitosti, ale vôbec nie revolučné. Len vďaka nim by sa Slovensko nemodernizovalo v tom slova zmysle, aký očakávame od historickej príležitosti, ako je táto.

Do Bruselu však ministerstvo financií posiela aj svoje závery na reformy a úpravu politík, na ktoré by bez týchto peňazí nebola politická odvaha.

Je prakticky nulová šanca, že Európska komisia náš návrh prijme bez výhrad. Určite nám ho o pár týždňov vráti na dopracovanie, ale to neznamená, že to bude nejaká dráma. Pri takomto veľkom balíku peňazí je automatické, že riešenie nevznikne hneď na prvý pokus a Bratislava s Bruselom o návrhu priebežne aj tak komunikujú. Je preto reálna šanca, že do apríla bude mať Slovensko svoj plán hotový.
Jednou vetou:

4. V pondelok PCR testy potvrdili 2663 prípadov koronavírusu, otestovali 13 289 vzoriek, zdravotníci urobili aj 79 835 AG testov, pozitívnych bolo 6925, nezaznamenali úmrtie.

5. Ministerstvo hospodárstva zrušilo nákup antigénových testov, žiadny z uchádzačov nesplnil podmienky, ktoré si určilo ministerstvo zdravotníctva.

6. V okresoch Senica, Svidník, Stropkov, Ružomberok a Liptovský Mikuláš zakázali bohoslužby.

7. Norbert Bödör chcel ochrániť Roberta Fica pred kompromitujúcim videom, pomáhala mu pri tom aj polícia, tvrdí vo výpovedi Ľudovít Makó.

8. Situácia na Najvyššom súde je kritická, hrozí kolaps, upozornil predseda súdu Ján Šikuta, sudcovský stav je podľa neho kriticky poddimenzovaný a prístup občana k spravodlivosti ohrozený.

9. Advokátska komora nesúhlasí s rušením členstva v profesijných komorách, ktoré sa objavilo medzi návrhmi Richarda Sulíka v takzvanom druhom „kilečku“.

10. Bratislavský Volkswagen v stredu zastaví výrobu, dôvodom je celozávodná dovolenka do 6. januára, čiastočnú odstávku plánuje aj martinský závod na výrobu komponentov.
Zaujímavé články:

Netolerujme to. Veď takto nehovorí (verejne) ani Kotleba. Treba ešte ďalší argument?

Andrej Bán o vulgárnom jazyku premiéra. (dennikn.sk)

Aspoň o siluetu lídra, ktorý, i keď nepobozkaný politickými múzami, požíva akúsi základnú dôveru a nepudí k ľútosti a posmechu, táto realita prosí priam kolenačky.

Peter Schutz o premiérovi. (sme.sk)
FB status:
Čísla, čísla, čísla
Ak niekto doteraz pochyboval, ako funguje dobrovoľné testovanie, po posledných dňoch má o čom uvažovať.
V Trenčíne, v centre jedného z momentálne najviac postihnutých okresov, cez víkend pretestovali antigénovými testami cca. 44 % populácie svojho mesta nad 10 rokov, ak by sa brala do úvahy len populácia medzi 10 a 65 rokov, tak to bolo 57 %. 560 pozitívnych predstavuje cca. 2,6 % testovaných. To je veľmi zaujímavé číslo, pretože mnohí by asi čakali viac. Predsa len pri plošnom testovaní v novembri sa našli okresy, kto bola pozitivita testov aj oveľa viac ako 3 %.
Tu sa však testovalo len jedno mesto a pár priľahlých obcí, nie celý okres. Nie je to asi prekvapenie, ale najvyššie čísla pri plošnom testovaní vychádzali na dedinách a nie v mestách. Niekto si povie, že dediny sú malé, no ale tie percentá sú vo všeobecnosti nízke, a 20 infikovaných z jednej obce dokáže poriadne zamávať aj okresnými číslami.
Vzniká tak čiastočne očakávaný paradox, že infekcia sa šíri najmä tam, kde je viac prepojená spoločnosť blízkymi kontaktami. A tie nie sú až tak v TESCU, ale najmä u susedov v kuchyni. Tam si treba dávať viac pozor.
Ale o inom som chcel. O dobrovoľnom testovaní. A že o ňom netreba pochybovať. V Trenčíne, takmer v ohnisku incidencie PCR prípadov na Slovensku, sa našlo cca. 2,6 % pozitívnych Ag testov. Ale na celom Slovensku sme dnes zreportovali takmer 80 000 Ag testov a z nich až šokujúcich takmer 7000 bolo pozitívnych, čo je, a teraz si držte klobúk, takmer 8,7 %.
Viac ako trikrát viac ako v horiacom Trenčíne. A teraz go and figure.
Hovorí to o tom, že dobrovoľne sa chodia testovať tí, čo sú aj najpravdepodobnejšie infikovaní. V Trenčíne bolo percento tak nízke kvôli tomu, že bola tak vysoká účasť. Percento pozitívnych sa tak príliš riedilo ľuďmi, ktorým vyšiel negatívny test, a aj to tušili, ak by nebola kampaň, testovať by sa nešli. Na druhej strane v rámci Slovenska nie je 80 000 až tak veľa testov a tak tam chodia najmä tí, čo to potrebujú. A od ktorých potrebujú aj ostatní, aby tam išli.
Takže je možné, že dobrovoľné testovanie nielen dokáže prilákať veľa ľudí v ohniskách, ako teraz v Trenčíne, ale aj v celej populácii plošne aj najmä tých najpravdepodobnejšie čerstvo infikovaných.
Existuje ale aj jedno iné veľmi pesimistické vysvetlenie, ktoré však dúfam nie je pravdivé, aj keď čiastočne ten efekt môže byť prítomný. Totiž, je možné, že Trenčín je z hľadiska PCR pozitivity jeden z najviac postihnutých okresov, ale má už teraz relatívne menší počet čerstvých infekcií, t.j. antigénové testy ich nevedia nájsť tak veľa. Zato na Slovensku sa pomerne plošne objavuje veľa miest, kde je tých čerstvých infekcií veľmi veľa, aj keď tam PCR čísla zatiaľ nevybuchli.
Bolo by to o dosť inak, ako pri 1. kole celoplošného testovania. Ale kto vie, možno sa odvtedy niečo principiálne zmenilo. Ak by to tak bolo, je to ešte oveľa aleže oveľa horšie, ako sme si mysleli a nemocnice nemajú žiadnu šancu, ani keď zreprofilizujú strechy.
A ešte sa to dá vysvetliť aj tým, že sú v akcii aj testy značky RapiGen a potom sa ich výsledkom nedá príliš dôverovať. Niekde sa ten milión testov, čo sme kúpili, musí použiť. Možno teraz prichádza ich (nevhodná) chvíľa. Tam by to však tiež bolo prekvapenie, lebo tieto testy majú tendenciu byť viac falošne negatívne ako falošne pozitívne.
Ak sa naopak viac používa Abbott, tak to zase môže vysvetliť nárast zo 6 na 8 percent pozitivity aj bez zmeny vlastností testovanej vzorky.
Že je tých vysvetlení veľa? Že to je príliš zložité? Presne na to potrebujeme dobré (lepšie) dáta a ich poriadnu analýzu. Aby sme vedeli rozlíšiť, ktorý zo scenárov je ten reálny.
Citát:
Ak je pravdou, čo tvrdí vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia, súd konštatuje obludnosť zistení.

Špecializovaný trestný súd o prípade Milana Lučanského a akcii Judáš
Odkaz MMŠ:
Prečítajte si
Odkaz MMŠ: O úplne novom type filantropie, keď miliardárka MacKenzie Scottová rozdáva plnými hrsťami bez byrokracie a veľmi rýchlo
Posledné slovo Braňa Bezáka:

Podozrievavosť voči liberálnej demokracii a náchylnosť na magické myslenie sa medzi katolíckymi veriacimi aj klérom vyskytujú v nezdravej miere.

O dobre očkovania a zle konšpiračných médií však slovenskí biskupi prehovorili oveľa jasnejšie ako mnohí politici.

Nám katolíkom sa neraz podarilo stáť na nesprávnej strane dejín.

V historickej kapitole o pandémii sa to, chvalabohu, nestane.

Pán Boh zaplať za to, otcovia biskupi.

Milan Lučanský31. decembra 2020 11:55
Páni politici, väzba Milana Lučanského bola rozhodnutím nezávislého súdu
Ján MazákJán Mazák
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Aké dôvody by napísal Špecializovaný trestný súd v prípade, ak by nevzal Milana Lučanského do väzby? Ako by vysvetlil jeho prepustenie zo zadržania?

Autor je predseda súdnej rady

Zachytil som názor. Nejeden. Venujme sa tomu, či generál Milan Lučanský vo výslužbe, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, mal alebo nemal byť vo väzbe.

Povrchnosť a krutá účelnosť takého náhľadu na problém smrti človeka ma viac ako zarazila. Nehovoriac o politických výkrikoch. Nevhodných a skutočne až na úrovni ľudského hyenizmu.
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]

Pokúsim sa o vysvetlenie, ako sa tí, ktorí otvárajú otázku, či niekto patril do väzobnej cely alebo nie, mýlia. A keby len boli v omyle. Oni vedome eskalujú napätie, ktoré prirodzene vzniklo a ešte aj zosilnelo po oznámení o smrti Milana Lučanského.
Väzba nie je slovenský výmysel

V predrevolučných 80. rokoch som päť rokov rozhodoval o väzbách, podmienečných prepusteniach, zmenách vo výkone trestu odňatia slobody. Ako námestník predsedu mestského súdu pre trestný úsek som dosť času trávil vo väzniciach a v ústave pre výkon väzby. Nič radostné, avšak výsostne užitočné povolanie. Veľa poznatkov a skúsenosti z tohto obdobia.

Nepamätám si štatistiky. Viem s určitosťou, že pokusy o skončenie života vo väzbe aj vtedy boli síce výnimočné, nie však zriedkavé. Dokonca sa o tom dosť aj písalo.

Azda prekvapím, ale v tej dobe, nielen dnes, existoval, vďaka akademikovi Štefanovi Lubymu, zákon, ktorý ukladal štátu odškodniť toho, kto bol vo väzbe nezákonne. Za predpokladu, prosím, to podčiarkujem, že bol trestným súdom v konečnom dôsledku oslobodený spod obžaloby, prípadne trestné stíhanie bolo zastavené.

Väzba je skutočne drastický prostriedok. Zavše nevyhnutný, aby obvinený neutiekol, nemaril vyšetrovanie, prípadne nepokračoval v páchaní trestnej činnosti.

Ale som si istý, že mi neukážete žiaden systém trestnej justície, ktorý by nemal poruke väzbu na to, aby dosiahol účel spravodlivého potrestania ozajstných páchateľov zločinov.

Takže, ak slovenské súdy vezmú niekoho do väzby, tak konajú iba tak, ako aj ich partneri v Európe, vo svete a v každej spoločnosti, ktorá sa chce efektívne chrániť pred marením výkonu trestnej spravodlivosti.
Možno skúmať väzbu po dobrovoľnom odchode obvineného zo života?

Nie, trikrát nie. V právnom štáte nie je mysliteľné, aby niekto, kto bol vzatý do väzby, mohol byť bránený a chránený proti takému zabezpečovaciemu opatreniu po jeho dobrovoľnom odchode zo života. Najmä nie politikmi a jednotlivcami, ktorí jeho rozhodnutie nebyť na svete chcú zneužiť. Bohvie načo.

Milan Lučanský bol vzatý do väzby rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu. Zo šokujúcich dôvodov, ktoré sme mohli čítať a vnímať predovšetkým v kontexte bujnejúcej korupcie v policajnom zbore. Skvele napísaných, vysvetlených a vylučujúcich pochybnosti o tom, že väzba je nevyhnutná na dosiahnutie účelu Trestného poriadku.

V takých situáciách sa stále pýtam: Aké dôvody by napísal Špecializovaný trestný súd v prípade, ak by nevzal Milana Lučanského do väzby? Ako by vysvetlil jeho prepustenie zo zadržania? Traja najbližší ho usvedčovali z ťažkých korupčných praktík. Právom alebo s cieľom uľahčiť si svedomiu a uniknúť tvrdému trestu? Je to jedno. Pretože v takej situácii trestný súd musel pridržať obvineného vo väzbe, aby sa objektívne dali preskúmať výpovede jeho spolupáchateľov bez rušivých momentov.
Zákonnosť väzby nemá súvis s jej výkonom

Vyšetriť okolnosti smrti Milana Lučanského je príkaz dňa. Nielen v jeho prípade. Smrť v „base“ totiž nerozlišuje medzi významnými a obyčajnými obvinenými. Verte či neverte, ale všetky úmrtia sa vo väzenstve skúmajú dôsledne. Bol som pri tom ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti. Štandard vo väzenstve.

Skúmanie okolností, ktoré umožnili obvinenému si vziať život, určite nemajú zásadný súvis s jeho izolovaním od vonkajšieho sveta. Najmä ak boli postavené na vážnych obvineniach. Môžu viesť len k tomu, že vo výkone väzby, možno, zlyhal niektorý z kontrolných mechanizmov. Vec na vyšetrenie. Výsledky nevieme, a preto o nich je každá špekulácia zbytočná.
P.S. Rozhodol by som rovnako

Ak by som bol v talári trestného sudcu v prípravnom konaní, povinného posudzovať návrh prokurátora na vzatie do väzby obvineného Milana Lučanského, tak by som, podľa známych faktov z trestného spisu, rozhodol rovnako ako Špecializovaný trestný súd.

Bez ohľadu na to, že ozaj súcitím s jeho rodinou. Som dokonca ľudsky nešťastný z toho, že taký pevný chlap sa rozhodol uniknúť zo života bez boja o to, či je alebo nie je skutočne vinný. Uvidíme.

Milan Lučanský31. decembra 2020 11:55
Páni politici, väzba Milana Lučanského bola rozhodnutím nezávislého súdu
Ján MazákJán Mazák
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Aké dôvody by napísal Špecializovaný trestný súd v prípade, ak by nevzal Milana Lučanského do väzby? Ako by vysvetlil jeho prepustenie zo zadržania?

Autor je predseda súdnej rady

Zachytil som názor. Nejeden. Venujme sa tomu, či generál Milan Lučanský vo výslužbe, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, mal alebo nemal byť vo väzbe.

Povrchnosť a krutá účelnosť takého náhľadu na problém smrti človeka ma viac ako zarazila. Nehovoriac o politických výkrikoch. Nevhodných a skutočne až na úrovni ľudského hyenizmu.
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]

Pokúsim sa o vysvetlenie, ako sa tí, ktorí otvárajú otázku, či niekto patril do väzobnej cely alebo nie, mýlia. A keby len boli v omyle. Oni vedome eskalujú napätie, ktoré prirodzene vzniklo a ešte aj zosilnelo po oznámení o smrti Milana Lučanského.
Väzba nie je slovenský výmysel

V predrevolučných 80. rokoch som päť rokov rozhodoval o väzbách, podmienečných prepusteniach, zmenách vo výkone trestu odňatia slobody. Ako námestník predsedu mestského súdu pre trestný úsek som dosť času trávil vo väzniciach a v ústave pre výkon väzby. Nič radostné, avšak výsostne užitočné povolanie. Veľa poznatkov a skúsenosti z tohto obdobia.

Nepamätám si štatistiky. Viem s určitosťou, že pokusy o skončenie života vo väzbe aj vtedy boli síce výnimočné, nie však zriedkavé. Dokonca sa o tom dosť aj písalo.

Azda prekvapím, ale v tej dobe, nielen dnes, existoval, vďaka akademikovi Štefanovi Lubymu, zákon, ktorý ukladal štátu odškodniť toho, kto bol vo väzbe nezákonne. Za predpokladu, prosím, to podčiarkujem, že bol trestným súdom v konečnom dôsledku oslobodený spod obžaloby, prípadne trestné stíhanie bolo zastavené.

Väzba je skutočne drastický prostriedok. Zavše nevyhnutný, aby obvinený neutiekol, nemaril vyšetrovanie, prípadne nepokračoval v páchaní trestnej činnosti.

Ale som si istý, že mi neukážete žiaden systém trestnej justície, ktorý by nemal poruke väzbu na to, aby dosiahol účel spravodlivého potrestania ozajstných páchateľov zločinov.

Takže, ak slovenské súdy vezmú niekoho do väzby, tak konajú iba tak, ako aj ich partneri v Európe, vo svete a v každej spoločnosti, ktorá sa chce efektívne chrániť pred marením výkonu trestnej spravodlivosti.
Možno skúmať väzbu po dobrovoľnom odchode obvineného zo života?

Nie, trikrát nie. V právnom štáte nie je mysliteľné, aby niekto, kto bol vzatý do väzby, mohol byť bránený a chránený proti takému zabezpečovaciemu opatreniu po jeho dobrovoľnom odchode zo života. Najmä nie politikmi a jednotlivcami, ktorí jeho rozhodnutie nebyť na svete chcú zneužiť. Bohvie načo.

Milan Lučanský bol vzatý do väzby rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu. Zo šokujúcich dôvodov, ktoré sme mohli čítať a vnímať predovšetkým v kontexte bujnejúcej korupcie v policajnom zbore. Skvele napísaných, vysvetlených a vylučujúcich pochybnosti o tom, že väzba je nevyhnutná na dosiahnutie účelu Trestného poriadku.

V takých situáciách sa stále pýtam: Aké dôvody by napísal Špecializovaný trestný súd v prípade, ak by nevzal Milana Lučanského do väzby? Ako by vysvetlil jeho prepustenie zo zadržania? Traja najbližší ho usvedčovali z ťažkých korupčných praktík. Právom alebo s cieľom uľahčiť si svedomiu a uniknúť tvrdému trestu? Je to jedno. Pretože v takej situácii trestný súd musel pridržať obvineného vo väzbe, aby sa objektívne dali preskúmať výpovede jeho spolupáchateľov bez rušivých momentov.
Zákonnosť väzby nemá súvis s jej výkonom

Vyšetriť okolnosti smrti Milana Lučanského je príkaz dňa. Nielen v jeho prípade. Smrť v „base“ totiž nerozlišuje medzi významnými a obyčajnými obvinenými. Verte či neverte, ale všetky úmrtia sa vo väzenstve skúmajú dôsledne. Bol som pri tom ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti. Štandard vo väzenstve.

Skúmanie okolností, ktoré umožnili obvinenému si vziať život, určite nemajú zásadný súvis s jeho izolovaním od vonkajšieho sveta. Najmä ak boli postavené na vážnych obvineniach. Môžu viesť len k tomu, že vo výkone väzby, možno, zlyhal niektorý z kontrolných mechanizmov. Vec na vyšetrenie. Výsledky nevieme, a preto o nich je každá špekulácia zbytočná.
P.S. Rozhodol by som rovnako

Ak by som bol v talári trestného sudcu v prípravnom konaní, povinného posudzovať návrh prokurátora na vzatie do väzby obvineného Milana Lučanského, tak by som, podľa známych faktov z trestného spisu, rozhodol rovnako ako Špecializovaný trestný súd.

Bez ohľadu na to, že ozaj súcitím s jeho rodinou. Som dokonca ľudsky nešťastný z toho, že taký pevný chlap sa rozhodol uniknúť zo života bez boja o to, či je alebo nie je skutočne vinný. Uvidíme.

Milan Lučanský31. decembra 2020 17:11
Bola to naozaj samovražda? (Otázky a odpovede k Milanovi Lučanskému)
Monika TódováMonika Tódová
Veronika PrušováVeronika Prušová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Prečo bol v cele sám? Čo je to kolúzna väzba? Čo je pravda na statuse Fedora Flašíka? Smrť Milana Lučanského spustila smršť dezinformácií a niektorí už neveria ani tomu, že sa zabil sám.
Bola to samovražda? Zverejnia kamerové záznamy?

Milan Lučanský spáchal samovraždu tak, že sa obesil na teplákovej bunde. Najzásadnejší dôkaz je kamerový záznam z chodby, ktorý ukazuje, že v tom čase v cele nikto iný nebol. Kamerový záznam z cely neexistuje a ani nemôže. Zákon nedovoľuje monitorovať obvineného 24 hodín, ak nejde o disciplinárny trest alebo chráneného svedka. To nebol prípad Lučanského.

Bývalý policajný prezident na samovraždu využil moment medzi kontrolou a výdajom stravy. Išlo asi o desať minút (medzi 16.30 a 16.40). Keď nereagoval na to, ako mu podávajú stravu cez okienko, príslušníci ZVJS okamžite otvorili celu a začali ho oživovať. Kamerové záznamy z chodby majú k dispozícii vyšetrovatelia aj prokuratúra, verejnosť ich zatiaľ nevidela. Na celé vyšetrovanie dohliada generálny prokurátor Maroš Žilinka, tomu dôveruje aj opozícia, ktorá ho s koalíciou volila. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pochybovať o tom, či šlo o samovraždu.

Video: Milan Lučanský je mŕtvy. Aké boli proti nemu dôkazy a ako sa ho zastávali Fico a Kaliňák
Autorka: Martina Koník
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Nemohol mu predsa len niekto pomôcť? Robert Fico alebo Igor Matovič?

Nie. V oboch prípadoch ide o scestné a konšpiračné predstavy, ktoré sa zneužívajú v politickom boji. V Zbore väzenskej a justičnej správy (ZVJS) fungujú prísne bezpečnostné opatrenia a s celou situáciou prišlo do kontaktu príliš veľa policajtov, prokurátorov, príslušníkov ZVJS alebo lekárov. Určite by sa našiel niekto, kto by o tom prehovoril pod vlastným menom.

Zásadná vec je aj to, že pochybnosť o tom, či išlo o samovraždu, nevyslovila ani Lučanského rodina a ani jeho obhajcovia, ktorí majú k dispozícii všetky lekárske správy. „Bezpochyby smrť človeka je ľudská tragédia, a to vždy a aj keď ide o osobu obvineného vo výkone väzby. Ale vymýšľanie či domýšlanie toho, k čomu došlo, je neadekvátne, treba počkať na závery vyšetrovania,“ povedal dozorový prokurátor Peter Kysel.
Čo je to kolúzna väzba a prečo bol v cele sám?

Lučanský bol v takzvanej kolúznej väzbe. Znamená to, že prokurátor aj súd sa obávali, že by mohol pôsobiť na spoluobvinených alebo svedkov alebo iným spôsobom mariť dôkazy. Ak je obvinený v kolúznej väzbe, má umožnený kontakt len so svojím obhajcom. Všetky ostatné kontakty vrátane kontaktu s rodinou môže mať len s povolením prokurátora. Ak k takýmto kontaktom príde, môžu byť monitorované.

„Je praxou, že ak to podmienky ústavu umožňujú a ide o obvineného, ktorý je vo väzbe z dôvodu kolúznej väzby, umiestňuje sa samostatne. Tak to bolo aj v tomto prípade,“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.
Nemohol byť už predchádzajúci incident spred dvoch týždňov pokusom o samovraždu?

Mohol, ale to už asi nezistíme. Lučanský osobne špeciálnej komisii aj prokurátorom povedal, že sa nešťastne zranil pri cvičení. Keď sa to stalo, vec prešetrovali generálny prokurátor, špeciálna komisia ministerstva spravodlivosti aj lekári či psychológ. Všetci prípad uzavreli s tým, že naozaj išlo o zranenie pri cvičení.

Na pokus o samovraždu neukazujú ani lekárske správy. Tie rovnako vyvracajú konšpiračné reči o tom, ako Lučanského vo väznici dobili. Lekárske správy zatiaľ neboli oficiálne zverejnené, majú ich k dispozícii príslušné inštitúcie. Agresívny postup zo strany príslušníkov je ťažko predstaviteľný. Strážcovia by obzvlášť v mimoriadne sledovanom prípade bývalého policajného prezidenta vedeli, že keby sa na to prišlo, okamžite by prišli o prácu a hrozilo by im trestné stíhanie. Okrem toho, žiadnu bitku nehlásil ani sám Lučanský, ani jeho obhajca.

Napriek tomu nie je vylúčené, že Lučanský sa naozaj mohol pokúsiť zabiť už pred dvoma týždňami a následne sa mu podarilo oklamať okolie, že to tak nebolo. Lučanský bol dušou operatívec, prešiel policajným výcvikom, psychologickými testami a poznal väzenské prostredie. Aj to mu mohlo pomôcť zakryť samovražedné sklony. (O tom, ako odhodlanie spáchať samovraždu nemusí odhaliť ani psychiater, v rozhovore hovorí aj psychiater Peter Breier.) Práve pre takéto špekulácie mal Lučanský pre istotu preventívne sprísnenú kontrolu a v cele ho pozerali v intenzívnejšom intervale, ako je bežné – každú polhodinu.
Čo je pravda na informáciách, ktoré sa objavili na Facebooku, že Lučanský spadol v nemocnici z vozíka?

Denník N disponuje lekárskym záznamom, ktorý hovorí, že Lučanský bol v Ružomberku prijatý na kliniku na účely chirurgickej liečby a bola mu vykonaná endoskopická dekompresia očnice vpravo v celkovej anestézii, čo znamená chirurgické zníženie tlaku v očnici v dôsledku zakrvácania. Zo správy vyplýva, že Lučanský mal pomliaždenie oka a okolitých tkanív so zakrvácaním do očnice, čo mohlo spôsobovať dvojité videnie a ochrnutie zrakového nervu. „Pacient sa pred očným vyšetrením počas sadania si na vozík prevrátil dozadu a udrel si oblasť záhlavia,“ píše sa v správe. Privolané neurochirurgické konzílium nariadilo pre istotu vyšetrenie CT. Nález bol negatívny, teda Lučanský sa pri tomto páde nijako vážne nezranil.
Mohol vo väznici telefonovať? Mal povolené návštevy? Robili sa vo veci úkony? Boli porušované jeho základné ľudské práva?

Tieto pochybnosti otvoril na tlačovej besede bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podľa ktorého Lučanského základné ľudské práva boli porušované. Podľa ministerstva spravodlivosti bol Lučanský pri prijímaní do väzby poučený o svojich právach a povinnostiach vrátane možnosti požiadať orgány činné v trestnom konaní (OČTK) o súhlas telefonovať a prijímať návštevy. „Poučenie pán Lučanský podpísal, pričom pri nástupe do väzby nevyužil možnosť požiadať o súhlas telefonovať a prijímať návštevy.“

Keď bol Lučanský v nemocnici v Trenčíne, zbor väzníc ho iniciatívne znovu upozornil na možnosť požiadať, aby mu bolo umožnené telefonovať s manželkou. „Odpoveď OČTK (NAKA) na jeho žiadosť bola doručená do ústavu v Prešove dnes (31. 12. 2020) s tým, že OČTK neudelili tento súhlas,“ potvrdilo ministerstvo spravodlivosti.

Keď sa Lučanský pokúsil o samovraždu, jeho manželke dovolili navštíviť ho. „Manželke bol umožnený kontakt v nemocnici od nočných hodín, pričom podľa informácií dozorujúceho prokurátora pri jeho lôžku zotrvala aj počas nasledujúceho dňa,“ vyhlásila prokuratúra.

Ani samotný Lučanský, ani jeho obhajca predtým žiadne porušovanie základných ľudských práv v súvislosti s väzbou nenamietali. Podali iba sťažnosť proti vzatiu do väzby. Lučanský spáchal samovraždu ešte skôr, ako o jeho sťažnosti rozhodol Najvyšší súd. V samotnej veci sa podľa dozorového prokurátora Petra Kysela robili predovšetkým úkony operatívneho charakteru súvisiace so vznesením obvinení v celej kauze Judáš. „Tu nemožno hovoriť o porušovaní ľudských práv, tieto boli obmedzené len primeraným spôsobom práve pre jeho umiestnenie v tzv. kolúznej väzbe,“ povedal dozorový prokurátor. Lučanského naposledy obhajca navštívil 23. decembra.
Prečo bol vo väzení až v Prešove?

Nie je to nič mimoriadne. V prípade zločineckých skupín alebo viacerých obvinených sa prokuratúra vždy snaží o taktické umiestnenie do väzníc, aby spolu jednotliví obvinení nemohli komunikovať. Na takéto rozhodnutie má prokurátor plné právo.

Lučanský nebol z Bratislavy, žil v Martine, rodinu mal aj v Poprade. Reči Roberta Kaliňáka, že mu tak bola znemožnená obhajoba, sú takisto absurdné. Lučanský si sám zvolil obhajcu Matúša Bereseckého. To, že chcel najprv Evu Mišíkovú alebo Daniela Lipšica a tí ho odmietli, neznamená, že nemal právo na obhajcu. Mišíková vysvetlila, že Lučanského odmietla obhajovať, lebo nezvládala cesty do Prešova a neposkytla by mu tak adekvátnu právnu pomoc. Odmieta však tvrdenia, že by tým boli porušené jeho práva na obhajobu. To by sa stalo, ak by obhajcu nemal a ani by mu ho nepridelil štát. Lipšic Lučanského odmietol, lebo obhajoval Bernarda Slobodníka, ktorý proti nemu vypovedá.
Sú dôkazy proti Lučanskému silné? Naozaj musel ísť do väzby?

Lučanský bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku v dvoch skutkoch, za čo hrozí 10 až 15 rokov za mrežami. Proti Lučanskému vypovedá nielen jeden kajúcnik, ale viacerí vrátane jeho bývalých kolegov. Uvádza to aj Špecializovaný trestný súd v rozhodnutí o jeho vzatí do väzby.

Podľa výpovedí svedkov navyše Lučanský telefonoval obvinenému Františkovi Böhmovi a hovoril mu, či a kedy má prísť na Slovensko, aby sa vyhol väzbe, a aj obvinenému Bernardovi Slobodníkovi, keď zistil, že sa rozhodol spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade takýchto podozrení je ťažko predstaviteľné, ako by súd odôvodnil to, keby Lučanského do väzby nevzal, pretože to spĺňa všetky podozrenia vo veci možného ovplyvňovania spoluobvinených a marenia vyšetrovania. Je preto aj veľmi pravdepodobné, že Najvyšší súd by dôvodnosť Lučanského väzby potvrdil. Ako bývalý policajný prezident si musel byť dôkaznej situácie voči sebe vedomý. Viac o dôvodoch rozhodnutia súdu si môžete prečítať tu.
Prečítajte si
Páni politici, väzba Milana Lučanského bola rozhodnutím nezávislého súdu
Ak bol vinný, prečo prišiel sám z Chorvátska?

Lučanský od vyšetrovateľa vedel, že mu vzniesli obvinenie a zrejme predpokladal aj to, že príde k jeho zadržaniu – keďže sa tak stalo aj v prípade ostatných spoluobvinených. Ak by výzvu vyšetrovateľa neakceptoval a na výsluch v dohodnutý čas by neprišiel, vyhlásili by po ňom pátranie a vydali by európsky zatýkací rozkaz, prípadne i medzinárodný zatykač. Bolo by otázkou času, kedy by ho zatkli a vydali na trestné stíhanie na Slovensko. V rámci EÚ dnes už problém s vydávaním do domovských krajín nie je. Problém je, ak by sa mu podarilo uniknúť do štátov, s ktorými dohody o vydávaní nemáme. To je však v čase pandémie a obmedzených možností na cestovanie málo pravdepodobné. Ak by sa mu to podarilo, musel by žiť v prísnom utajení na úteku.
Naozaj mal covid?

Lučanského blízky rodinný príslušník mal pri testovaní v Chorvátsku pozitívny test. Podľa vtedy platných pravidiel tak mal aj Lučanský zostať v karanténe, keďže s ním bol v blízkom kontakte. Z toho dôvodu sa aj jeho väzobný výsluch uskutočnil cez videohovor tak, že Lučanský síce bol v budove súdu, ale vo vedľajšej miestnosti ako ostatní. Jeho test bol v čase rozhodovania súdu negatívny.
Čo bude s jeho majetkom?

Lučanského stíhanie sa po jeho smrti v zmysle zákona zastaví. V prípade jeho majetku prebehne dedičské konanie a majetok zostane rodine. Vyšetrovanie voči ostatným siedmim obvineným (Norbert Bödör, Daniel Čech, Marián Kučerka, Peter Gašparovič, Boris Beňa, Ladislav Vičan, Jozef Rehák) v kauze Judáš bude pokračovať.
Čítali ste status Fedora Flašíka? Čo je na tom pravda?

Bývalý pokladník Smeru Fedor Flašík zverejnil na Facebooku konšpiráčnú teóriu, podľa ktorej Daniel Lipšic tlačil na výsluchu na Lučanského, aby vypovedal proti Robertovi Ficovi alebo Robertovi Kaliňákovi. Lipšic naozaj bol na výsluchu Lučanského – ako obhajca obvineného Beňu. Lučanský však vypovedal iba spontánne a po tejto časti výsluchu odmietol odpovedať na otázky vyšetrovateľov aj obhajcov. Na tomto výsluchu bol prítomný aj jeho obhajca Beresecký, viacero operatívcov – ak by k niečomu takému došlo, potvrdili by to. Nikto to pod svojím menom nehovorí a Lučanský sa na žiadne nezákonné postupy nesťažoval ani následne počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Lipšic podal na Flašíka trestné oznámenie.
Prečo informáciu o jeho smrti zverejnila ako prvá Denisa Saková zo strany Hlas?

Zrejme preto, lebo sa ju dozvedela skôr, ako správu o smrti Lučanského oficiálne potvrdilo ministerstvo spravodlivosti médiám. Saková mohla byť v kontakte s Lučanského rodinou a mohla mať na to súhlas.
Nedalo sa samovražde zabrániť? Koľko samovrážd sa stane vo väznici ročne?

Ak sa niekto naozaj rozhodne spáchať samovraždu, je aj podľa vedenia ZVJS napriek snahe ťažké tomu zabrániť. A to napriek tomu, že väzni nemajú pri sebe ostré predmety, šnúrky od topánok alebo opasky. Stalo sa už aj to, že sa väzeň obesil na plachte.

Tento rok sa doposiaľ pokúsilo spáchať samovraždu 41 odsúdených a obvinených. Z toho boli dokonané tri pokusy. V prešovskej väznici, kde bol Lučanský, zaznamenali osem pokusov o samovraždu, ani jedna nebola dokonaná. V roku 2019 ZVJS eviduje 27 pokusov o samovraždu a štyri samovraždy dokonané.

HokejMS20 v hokeji25. decembra 2020 9:40
Ten 16-ročný Gretzky hrá s rozumom tridsiatnika. Po zápase s našimi už nič nebolo ako predtým
Štefan BuganŠtefan Bugan

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Mal šestnásť rokov, na drese ešte nosil len jednu deviatku a vážil 72 kíl, o dvanásť menej ako v čase najväčšej slávy.

Wayne Gretzky bol počas Vianoc 1977 mladý chlapec, ktorý sa ocitol na turnaji s o tri roky staršími hráčmi. Nečakal, že na majstrovstvách sveta do 20 rokov vôbec bude hrať. Myslel si, že sviatky strávi s rodinou v Brantforde v Ontáriu.

Keď sa 25. decembra zobudil 650 kilometrov od domova v Montréale, prišlo mu smutno. „Ten deň som začal tým, že som desať minút plakal. Prvý raz som totiž nebol na Vianoce doma,“ povedal pre TSN.

Večer nastúpil na zápas proti Československu a po ňom už nikdy nič nebolo ako predtým.

„Navždy si budem pamätať, ako sedím u strýka na prvý sviatok vianočný v roku 1977 a v celoštátnej televízii ide zápas Kanada – Československo. Už dlhšie som o Gretzkom počúval a čítal si články. Vtedy som ho však prvýkrát videl hrať. Rovnaké to bolo pre mnoho ďalších Kanaďanov,“ spomína v Knihe Road to Gold od Marca Spectora renomovaný kanadský hokejový komentátor Bob McKenzie.

Zápas proti Československu v tejto knihe označujú za predstavenie najlepšieho hráča histórie kanadskému publiku.
Myslí ako 30-ročný, žasol komentátor

„Ak ste nevideli, čo v tom zápase stváral, vyhľadajte si to na youtube. Bolo šialené, ako pretancoval cez celý československý tím,“ hovorí McKenzie.

„Bol taký malý a chudý. Vyzeral, že tam vôbec nepatrí, ale len do momentu, keď na ľad hodili puk. Odvtedy už dominoval. Celý zápas jednoducho ovládol. Bola to šou Wayna Gretzkého.“

Priamo na ľade sledovali túto šou aj šiesti Slováci – Anton Šťastný, Marián Bezák, Dárius Rusnák, Ján Jaško, Vladimír Urban a Anton Krajčovič.

Kanada vyhrala 9:3, Gretzky strelil tri góly a pridal tri asistencie. Po jednej mimoriadnej gólovej akcii televízny komentátor poznamenal: „Máme tu 16-ročného hráča s myslením 30-ročného profesionála.“

Gretzkého krásny gól proti Československu

Takto si na prvé momenty s Gretzkým spomína jeho spoluhráč Steve Tambellini:

„Hrali sme počas šampionátu s Rusmi. Sedel som na striedačke so spoluhráčmi z útoku Curtom Fraserom a Stanom Smylom. Zrazu Gretzky strelil gól a len sme sa na seba nechápavo pozreli. Chalanom som povedal: ‚Toto bol asi najlepší gól, aký som kedy videl.‘ V šestnástich dokázal veci, aké nevedel žiadny zo starších hráčov na turnaji.“
Neveril, že bude v tíme

Majstrovstvá sveta do 20 rokov sa konajú od roku 1974. Prvé štyri ročníky boli neoficiálne a Kanada na ne neposielala najsilnejší tím, ale víťazné družstvo z juniorského Memorial Cupu.

Na prvý oficiálny ročník pod hlavičkou IIHF sa rozhodla zostaviť najsilnejší tím. V lete 1977 pripravila kemp pre 43 najlepších hráčov do 20 rokov. Gretzky sa do tohto výberu nedostal.

Mesiac pred šampionátom sa robila nominácia znova a v nej Gretzky už nechýbal. Miesto sa mu uvoľnilo aj vďaka zraneniu Billa Derlaga, ktorý si zlomil nohu.

Gretzkého sledovali skauti od ôsmich rokov a hovorilo sa o ňom ako o najlepšom mladom hráčovi od čias Bobbyho Orra.

Napriek tomu bol presvedčený, že si na šampionáte nezahrá. Mimo ľadu bol plachý a spoluhráčom hovoril, že na prípravu ho zavolali len preto, aby nazbieral skúsenosti.

„Povedal mi, že nemá šancu dostať sa do tímu,“ spomína jeho vtedajší spoluhráč Craig Hartsburg pre CBC.

Gretzky mal napokon v kanadskom tíme pozíciu prvého centra. Pôvodne na nej mal hrať Bobby Smith, ale zranil si oko.

Nikto však nespochybňoval, že najmladší hokejista hrá v prvom útoku. „Neviem, či ho v každom zápase vyhlásili za najlepšieho hráča, ale rozhodne ním bol. Myslením bol výrazne pred nami,“ hovorí Tambellini.

Len siedmi Kanaďania v histórii hrali na šampionáte dvadsiatok už ako 16-roční. Okrem Gretzkého aj Eric Lindros, Sidney Crosby, Connor McDavid, Jason Spezza, Jay Bouwmeester a Bill Campbell, ktorý sa ako jediný z týchto hráčov nestal hviezdou NHL.

Celkovo sa na turnaji predstavilo 57 hráčov vo veku 16 rokov. Viac ako päť bodov na turnaji však získali len 17-bodový Gretzky a 11-bodový Čech Robert Reichel v roku 1988. Tretí Crosby uhral v šestnástich rokoch len päť bodov.

Slovák Marián Gáborík strelil v šestnástich tri góly. Viac gólov dosiahli len Gretzky (8) a Mario Lemieux (4). Ďalší štyria hráči dali po tri góly.

Rozhovor so 16-ročným Gretzkým
Prečo nemal deväťdesiatdeviatku?

Gretzky preslávil číslo 99. Od roku 2000 ho v NHL na jeho počesť nesmie nikto nosiť.

V šestnástich však po tomto čísle netúžil. Čísla vyššie ako tridsať neboli veľmi bežné a Gretzky chcel nosiť deviatku ako jeho detský idol Gordie Howe. V reprezentácii do dvadsať rokov mu to dovolili, z čoho mal veľkú radosť.

V jeho klube Soo Greyhounds v Ontario Hockey League totiž toto číslo patrilo Brianovi Gualazzimu.

Ten sa nikdy nedostal do NHL, no deviatku mal skôr a bol starší. Nebol dôvod, aby ju prepustil začiatočníkovi. Gretzky preto chvíľu v klube nosil devätnástku a neskôr štrnástku.

V tom čase Phil Esposito a Ken Hodge v NHL vyriešili rovnakú dilemu po trejde z Bostonu do New Yorku Rangers číslami 77 a 88.

Tréner Muzz McPherson preto navrhol Gretzkému číslo 99. Odohral s ním celú svoju kariéru v NHL a získal 2857 kanadských bodov v 1487 zápasoch základnej časti. V play-off pridal ďalších 382 bodov v 208 zápasoch.

Pred vyradením mali číslo 99 v NHL len piati ďalší hráči.

V sezóne 1934/35 ho nosili až traja hokejisti Montréalu – Joe Lamb, Desse Roche and Leo Bourgeault. Ako prvý ho mal Lamp, no počas sezóny prestúpil, tak si ho vzal Roche. Lenže potom skončil aj on a číslo zostalo Bourgeaultovi.

V sezóne 1980/81 s číslom 99 odohral tridsať zápasov Rick Dudley za Winnipeg Jets. Počas 187 zápasov ho mal na sebe Wilf Paiement z Toronta. Naposledy si ho obliekol 6. marca 1982. Odvtedy toto číslo na drese nemal a už ani nebude mať v NHL nikto iný ako Gretzky.
Gretzky žiaril, ale titul získal Fetisov

Gretzky sa na majstrovstvách sveta dvadsiatok stal najproduktívnejším hráčom turnaja. Hoci nazbieral v šiestich zápasoch osem gólov a deväť asistencií, jeho tímu sa nedarilo.

„Spomínam si, aký talentovaný tím mala Kanada a ako málo z neho vyťažila,“ povedal pre Montreal Gazette novinár Ron Reusch, ktorý pracoval 40 rokov pre televíziu CTV a komentoval aj zápas proti Československu.

„Gretzky bol chudý chlapec s neuveriteľnými rukami. Robil na ľade také veci, že ste už vtedy vedeli, že sa stane velikánom. Hrali s ním ďalšie budúce hviezdy NHL Ryan Walter, Mike Gartner či Bobby Smith. Nemali veľmi dobrého brankára, ale s tým útočným talentom mohli a mali prevalcovať všetkých.“

Kanada zdolala Československo aj v druhom zápase, tentoraz 6:3. Rovnakým výsledkom si poradila s USA a Nemcom naložila 8:0.

Tesne však prehrala kľúčové zápasy so Sovietskym zväzom (2:3) aj Švédskom (5:6) a na turnaji skončila tretia. Sovieti porazili vo finále Švédov 5:2, Československo skončilo štvrté.

Jej súperi mali tiež vysokú kvalitu, veď najlepším obrancom turnaja sa stal legendárny Viačeslav Fetisov a s najlepším útočníkom Gretzkým boli v all-star tíme v útoku budúce hviezdy NHL – Švéd Mats Näslund a Slovák Anton Šťastný.

Na sklamanie Kanada zareagovala tým, že na ďalšie tri šampionáty dvadsiatok opäť poslala len víťazov Memorial Cupu.

Až pred šampionátom 1981/82 vytvorila svoj juniorský program a získala prvý z rekordných osemnástich titulov.

Bronzoví juniori? Traja už skončili, jednému hrozilo ochrnutie

Osudy hráčov
Rozhovor s Bokrošom

Väčšina sa živí hokejom.

30. dec 2020 o 11:43 Juraj Berzedi

Slovenskí hokejisti, ktorí v roku 2015 získali bronz na MS do 20 rokov.
Slovenskí hokejisti, ktorí v roku 2015 získali bronz na MS do 20 rokov. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+213

BRATISLAVA. Skvelý brankár, spoľahlivá defenzíva, výnimočný útočník a výborná partia. To boli hlavné faktory, ktoré priviedli slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta dvadsiatok až k bronzovým medailám.

Bolo to pred šiestimi rokmi.

„V tíme sme mali tri veličiny – Martina Réwaya, ktorý bol lídrom mužstva, fantastického brankára a Petra Cehlárika,“ hodnotil bývalý hokejista Jozef Golonka.

„Veľa práce spravil Réway, najviac sa mi však páčil 17-ročný obranca Erik Černák,“ doplnila ďalšia hokejová legenda Igor Liba.

Na šampionát vtedajší tréner reprezentácie Ernest Bokroš zobral dvadsiatich hráčov a troch brankárov.

Väčšina z nich sa dnes živí hokejom.

Sú medzi nimi hráči NHL, dokonca aj víťaz Stanleyho pohára. Ale aj takí, ktorí s vrcholovým hokejom skončili. Dobrovoľne i nútene.

Čo robia a kde hrávajú bronzoví medailisti z roku 2015?
Z troch brankárov dvaja skončili

Hrdinom tímu bol brankár Denis Godla, ktorého vyhlásili za najužitočnejšieho hráča šampionátu.

Bol tiež najlepším brankárom turnaja a dostal sa aj do All star výberu.

Godla bol vtedy brankárom Slovana Bratislava, za ktorý odchytal aj štyri zápasy v KHL. Po sezóne odišiel do fínskeho Hermesu, kde sa stal najlepším brankárom druhej ligy.
Súvisiaci článok Baník z neho nebude. Godla podriadil všetko hokeju, škola šla bokom Čítajte

V ďalších troch ročníkoch chytal najvyššiu fínsku súťaž za KalPa Kuopio. Vlani bol v Kladne a momentálne pôsobí v Litvínove.

Je súčasťou reprezentácie, bol na dvoch seniorských majstrovstvách sveta. Na šampionáte v Kodani 2018 sa do bránky nedostal, o rok neskôr v Košiciach odchytal dva víťazné zápasy.

Na juniorskom šampionáte mu kryl chrbát Dávid Okoličány, ktorý po turnaji chytal jednu sezónu v prvoligových Michalovciach.

Potom s hokejom skončil.

Tretím brankárom bol Daniel Gibl, ktorý chytal v Martine, neskôr skúšal šťastie v tretej švédskej lige.

Svoju poslednú sezónu odchytal predvlani za prvoligovú Dubnicu.
V článku sa dozviete

v ktorých kluboch pôsobia jednotliví hráči,
ktorý hráč sa zviditeľnil viac mimo ľadu ako na ňom,
prečo Martin Réway nevyužil svoj veľký potenciál,
ktorý hráč bol istý čas nezvestný.

Pri hokeji mu hrozilo aj ochrnutie

Necelý rok po šampionáte skončil s hokejom aj obranca Marco Hochel. Už na turnaji mal ťažkosti s chrbticou, ktorým zo začiatku nepripisoval veľkú dôležitosť.

Keď bolesti neustupovali, išiel na vyšetrenie. Diagnóza bola nemilosrdná: prasknutý stavec a poškodené platničky.

Aj tak sa nevzdával.

Niekoľko mesiacov bral injekcie a v ďalšej sezóne nastúpil v šiestich zápasoch za Žilinu. Po jednom z tvrdých nárazov sa však platničky poškodili ešte viac.

„Bolesť mi vystreľovala do nôh. Lekári mi povedali, že ak budem pokračovať s hokejom, hrozí mi ochrnutie,“ načrtol Hochel.

Do úvahy prichádzala operácia, bola by však veľmi riskantná.

Hoci hokej pre neho znamenal veľmi veľa, nechcel preň obetovať zdravie a riskovať ešte väčšie následky.

„Doteraz som poznal len hokej, nič iné. Teraz ostalo prázdno. Nedá sa to ani vysvetliť,“ vravel Hochel pár mesiacov po definitívnom konci kariéry.
Načítavam video...
Réwaya brzdili zranenia i životospráva

Ofenzívnou hviezdou juniorského výberu bol kapitán Martin Réway. Na turnaji strelil štyri góly a pridal päť asistencií.

„Bol úžasný. Vedel stmeliť kolektív, povzbudiť, ale aj zakričať, keď bolo zle,“ naznačil jeho spoluhráč Pavol Skalický.

Réwayovi, ktorého draftoval Montreal, predpovedali odborníci žiarivú budúcnosť. Šikovného útočníka však brzdili zranenia i zlá životospráva.

Už v Sparte Praha ho v nasledujúcej sezóne po bronzovom šampionáte vyradili z kádra, hoci bol v klube najproduktívnejším hráčom.
Súvisiaci článok Bokroš: Réway bol najväčší talent. Rodina ovplyvnila jeho zmýšľanie Čítajte

Svoje zručnosti potom ukázal vo švajčiarskom Fribourgu (mal priemer viac ako bod na zápas) a sezónu uzavrel na seniorských majstrovstvách sveta v Petrohrade.

V siedmich zápasoch mal jedinú asistenciu.

Odvtedy sa v reprezentácii už neobjavil a začal sa jeho hokejový pád. Celú ďalšiu sezónu vynechal.

Oficiálne pre problémy so srdcovým svalom a imunitným systémom.

Po roku skúsil nováčikovský kemp Montrealu a päť zápasov odohral v AHL za Laval Rocket. Potom však požiadal Montreal o rozviazanie zmluvy.

Sezónu dohral v Slovane v KHL.

V ďalšom ročníku sa trápil v druhej švédskej lige, vlani sa nepresadil v Kladne. Pomocnú ruku mu podali v Poprade, ale zmluvu s ním už nepredĺžili.

V súčasnosti pôsobí v Košiciach, za ktoré v 18 zápasoch strelil dva góly a pridal sedem asistencií.
Najväčšou hviezdou je Erik Černák

Traja hokejisti z bronzového juniorského tímu si už zahrali v NHL. Ako prvému sa to podarilo Petrovi Cehlárikovi. Štyri sezóny bol súčasťou Bostonu.

V NHL zaň odohral 40 zápasov s bilanciou päť gólov a šesť asistencií.

„Potrebujem nájsť rovnováhu v mojej hre. S tým sa doteraz trápim,“ priznal predvlani Cehlárik.
Súvisiaci článok Je ako Ivan Drago. Aká bola Černákova cesta k Stanleyho poháru? Čítajte

V zámorí hrával najmä vo farmárskej AHL za Providence, kde patril k najproduktívnejším hráčom.

V Bostone to však potvrdiť nedokázal.

Pred touto sezónou odišiel do švédskeho Leksandu, kde žiari po boku krajana Mareka Hrivíka.

V NHL si buduje pozíciu aj obranca Christián Jaroš. Za tri sezóny odohral za Ottawu 73 zápasov. A už trikrát si zahral aj na seniorských majstrovstvách sveta.

Zrejme najväčšou hviezdou z bronzovej dvadsiatky je Erik Černák. V Tampe sa vypracoval na elitného defenzívneho obrancu a v minulej sezóne získal aj prestížny Stanleyho pohár.

S klubom nedávno podpísal nový trojročný kontrakt s priemerným zárobkom 2,95 milióna dolárov za sezónu. Má našliapnuté na skvelú kariéru.
Cez Nové Zámky až do Bostonu

Ďalším adeptom na NHL je Róbert Lantoši. Po juniorskom šampionáte pôsobil dve sezóny v nižších švédskych súťažiach.

Po návrate na Slovensko hral za Nové Zámky, ale výraznejšie zaujal až predvlani v Nitre. Skvelú sezónu zavŕšil v reprezentácii na domácom šampionáte.

Vlani napredoval v AHL, keď za Providence strelil 11 gólov a pridal 20 asistencií. V tejto sezóne sa rozohral v Nitre, až kým si ho Boston nevyžiadal do prípravného kempu.

Do seniorskej reprezentácie sa prepracovali aj ďalší bronzoví juniori. Pavol Skalický si zahral až na troch svetových šampionátoch.

Tri roky hral v KHL za Slovan a posledné dve sezóny pôsobil v Mladej Boleslavi. Vlani sa so 45 kanadskými bodmi stal lídrom klubovej produktivity.

A svoje kvality ukazuje aj v súčasnosti vo fínskom klube Lukko Rauma, kde v 19 zápasoch získal 15 kanadských bodov.
Róbert Lantoši v drese HK Nitra.
Róbert Lantoši v drese HK Nitra. (zdroj: Henrich Mišovič - TASR)
Dvaja si zahrali na olympiáde

Na šampionáte v Košiciach i na olympiáde v Pjongčangu si zahral Matúš Sukeľ, ktorý sa z Liptovského Mikuláša prepracoval do Slovana, za ktorý si zahral v KHL.

Posledné dve sezóny pôsobí v Sparte Praha.

Na olympijskom turnaji si zahral aj Matej Paulovič. Pomohla mu k tomu famózna sezóna v Nitre, kde žiaril po boku Michala Krištofa.

Neskôr odišiel do českej extraligy, hral za Hradec Králové, teraz pôsobí v Pardubiciach.
Kde hrávajú bronzoví juniori z roku 2015?

Martin Réway (Košice),
Dávid Šoltés (Michalovce),
Peter Cehlárik (Leksand),
Mislav Rosandič (Liberec),
Róbert Lantoši (kemp Bostonu),
Patrik Koyš (Žilina),
Pavol Skalický (Lukko Rauma),
Erik Černák (Tampa Bay),
Matúš Sukeľ (Sparta Praha),
Michal Kabáč (Banská Bystrica),
Matúš Holenda (Nové Zámky),
Matej Paulovič (Pardubice),
Christián Jaroš (Ottawa),
Branislav Pavúk (Liptovský Mikuláš),
Patrik Bačík (Slovan Bratislava),
Dominik Rehák (Žilina),
Radovan Bondra (Zvolen),
Dominik Jendroľ (Detva),
Samuel Petráš (Slovan Bratislava),
Denis Godla (Litvínov),
Marco Hochel (skončil s hokejom),
Dávid Okoličány (skončil s hokejom),
Daniel Gibl (skončil s hokejom).

V Česku pôsobí aj obranca Mislav Rosandič. Tri sezóny hral za Hradec Králové, teraz je v Liberci. Za reprezentáciu už odohral 30 zápasov, ale na vrcholný turnaj sa zatiaľ nedostal.

V reprezentácii odohral tri zápasy aj obranca Patrik Bačík. Je hráčom Slovana, za ktorý odohral štyri sezóny v KHL.

V klube ostal aj po návrate do extraligy.

Odchovancom Slovana je tiež útočník Samuel Petráš. V mladosti si vyskúšal KHL, sezónu pôsobil v druhej najvyššej ruskej súťaži a posledné tri roky je opäť na Slovensku.

Po dvoch sezónach vo Zvolene sa vrátil do Slovana.
Bondra je najproduktívnejší vo Zvolene

V slovenskej extralige pôsobí aj Dávid Šoltés, ktorý si osemkrát zahral aj za seniorskú reprezentáciu.

Štyri sezóny hral v rodných Košiciach, predvlani získal titul s Banskou Bystricou a aktuálne je v Michalovciach.

V pätnástich zápasoch získal trinásť bodov.

K najmladším hráčom bronzového výberu patril Radovan Bondra, ktorý si neskôr zahral ešte na ďalších dvoch juniorských šampionátoch.

Šťastie skúšal v zámorí, kde hrával tretiu najvyššiu súťaž ECHL a v dvoch zápasoch si vyskúšal aj AHL.

Vlani sa vrátil na Slovensko.

Bol v Slovane, teraz pôsobí vo Zvolene, kde je s dvanástimi gólmi i asistenciami najproduktívnejším hráčom.

Obranca Michal Kabáč hrával za Martin i Liptovský Mikuláš. Ostatné štyri sezóny je v Banskej Bystrici, s ktorou získal dva slovenské tituly.
Bol nezvestný a hlavou rozbil televízor

Stabilným extraligovým obrancom je aj Matúš Holenda, ktorý hrával v rodnom Trenčíne a šancu v prípravných turnajoch dostával aj v reprezentácii.

V predminulej sezóne si však zranil koleno a vlani odohral len štyri zápasy za prvoligovú Považskú Bystricu.

V súčasnosti sa snaží reštartovať kariéru v Nových Zámkoch.

Hokejom sa živí aj obranca Dominik Jendroľ, ktorý dlhé roky hráva za Detvu. Viac sa však zviditeľnil mimo ľadu.

V apríli 2017 bol nezvestný a bolo po ňom vyhlásené pátranie, keďže ho blízki nevedeli nájsť. Inokedy sa zase objavil na kontroverznom videu, na ktorom hlavou rozbil televízor.

Obranca Branislav Pavúk vymenil po šampionáte až osem klubov. V súčasnosti pôsobí v Liptovskom Mikuláši.

Za prvoligovú Žilinu hráva Patrik Koyš, ktorý bol v sezóne 2016/2017 so 41 bodmi najproduktívnejším hráčom Martina. Trikrát si zahral aj za reprezentáciu.

Jeho spoluhráčom v Žiline je aj Dominik Rehák, ktorý si v mladosti zahral desať zápasov za Slovan v KHL.

Čítajte viac: https://sport.sme.sk/c/22563616/co-robi ... ml?ref=tab

Bokroš: Réway bol najväčší talent. Rodina ovplyvnila jeho zmýšľanie

Osudy hráčov
Rozhovor s Bokrošom

Najväčší progres urobil Skalický.

30. dec 2020 o 11:45 Juraj Berzedi

Ernest Bokroš.
Ernest Bokroš. (Zdroj: Jozef Jakubčo SME)
Písmo:A-|A+1543

Pre jedných je kontroverzný, pre iných výnimočný. Slovenskú juniorskú reprezentáciu viedol osem rokov.

Jeho najväčším úspechom bol zisk bronzových medailí na majstrovstvách sveta v roku 2015.

Za šesť rokov sa z viacerých neznámych mladíkov stali hviezdy. Sú však aj takí, ktorí nenaplnili svoj potenciál.

„V športe je nepísané pravidlo - nie je umenie vyhrať, ale vyhrávať,“ naznačil hokejový tréner ERNEST BOKROŠ.
V rozhovore sa dozviete:

prečo ho ľudia kvôli Černákovi kritizovali
ako vníma, že v aktuálnom výbere sú traja 16-roční hráči
prečo bola najväčším dôvodom Réwayovho neúspechu rodina
ktorý hráč urobil od roku 2015 progres, aký od neho nečakal

Z 23 hráčov, ktorí získali bronzové medaily na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov v roku 2015, sa v súčasnosti dvadsiati živia hokejom. Čo si o tom myslíte?

Ako trénera ma to nesmierne teší. Možno to bude znieť ako samochvála, že som vybral hokejistov, ktorí takmer všetci fungujú v profesionálnom hokeji. Boli aj ročníky, z ktorých sa len veľmi málo hokejistov presadilo. Toto bol vskutku vydarený ročník.

Čím si to vysvetľujete?

V športe je nepísané pravidlo - nie je umenie vyhrať, ale vyhrávať. Mali sme dobrý týždeň, kvalitné majstrovstvá, ale umenie je uplatniť svoj talent a predať ho v kluboch, čo sa mnohým chlapcom podarilo.

Po obrovskom úspechu po nich siahli viaceré seniorské kluby. Chlapci dostali príležitosti, ktoré dokázali využiť. Základom bol tímový úspech, z ktorého ťažili aj jednotlivci.
Súvisiaci článok Bronzoví juniori? Traja skončili s hokejom, jednému hrozilo ochrnutie Čítajte

Najvýraznejšiu kariéru zatiaľ majú Erik Černák, Peter Cehlárik a Christián Jaroš, ktorí si už zahrali aj v NHL. Povedali by ste to už pred šiestimi rokmi?

Vždy je to o hráčoch, aké majú ciele, čo chcú dosiahnuť. Nie všetci sú rovnakí, ale už v mladom veku bolo vidieť, že majú jasno vo svojej kariére. Vedeli, čo chcú robiť v živote.

Hoci boli mladí, bolo to na nich cítiť. Ale aj u ďalších som videl cieľavedomosť, pracovitosť a chuť podriadiť všetko hokeju. Toto je vzorka, ktorá to dotiahla na najvyšší stupeň.

Černák bol na juniorskom šampionáte štyrikrát. Pri jeho prvej nominácii, keď mal šestnásť, vám ľudia vyčítali, že ste ho zobrali. Ako to vnímate s odstupom času?

Bolo to takto.

Keď som zobral na turnaj extrémne mladého hráča, ľudia vykrikovali, že to bolo na základe protekcie. Bol to protekčný hráč. Keď som ho zase nezobral, zabíjal som hokejový talent.

Či som urobil tak, alebo tak, stále prišla kritika. To nie je dobré.

Musíme vyťahovať mládežnícke klenoty a dávať im šancu. Boli aj turnaje, kde aj Erik Černák urobil chyby, a veľké. Kto ich však nerobí? Treba mať s nimi trpezlivosť, pracovať, a potom vám to vrátia. Pozrite, kde je teraz.

Aj v súčasnom slovenskom výbere sú traja šestnásťroční hráči - obranca Šimon Nemec a útočníci Filip Mešár a Juraj Slafkovský. Ako sa vám pozdávajú?

Vnímam to hlbšie. Nepáči sa mi, že sa stále hovorí len o týchto troch hráčoch. Áno, treba to pomenovať, buďme radi, že tam máme takéto talenty.

“

Martin Réway? Je to môj súkromný názor, ktorý často opakujem, ale väčší talent som v mládežníckom hokeji nevidel.„

Ernest Bokroš, hokejový tréner

Ale v doterajších zápasoch urobili veľa práce aj iní hráči, ale o niektorých som za týždeň nepočul ani slovo.

Neznamená to, že keď je niekto mladší o dva či tri roky, mal by dostávať taký veľký mediálny priestor a hráči, ktorí makajú, priestor nemajú. Tento ročník je veľmi tímový.

Najväčším talentom na šampionáte 2015 bol Martin Réway, ktorého v kariére brzdili zranenia i zlá životospráva. Prečo nedokázal naplno prejaviť svoj veľký potenciál?

Je to môj súkromný názor, ktorý často opakujem, ale väčší talent som v mládežníckom hokeji nevidel. Už vtedy sme hovorili, že je to len na ňom.

On rozhodne, či bude hrať v NHL, KHL, českú či slovenskú ligu alebo bude mať v hokeji problémy. Najväčšiu príčinu vidím v jeho rodinných pomeroch.

Nemal dobrý rodinný základ, v ktorom by ho niekto denne podporoval. V tomto smere to mal chlapec náročné. To ovplyvnilo jeho správanie, zmýšľanie a s tým prišli aj negatívne veci. Chýbala mu rodina.

Je pozitívne, že stále hrá hokej?

Pozitívne je, že veľa ľudí ho stále vníma ako vynikajúceho hokejistu. Už dlhšie s ním nie som v kontakte. Neviem, ako je nastavený do života. Musí si uvedomiť, že všetko sa raz skončí a bola by škoda tento talent premrhať.

Som rád, že mu určití ľudia dávajú príležitosť, či už to bolo v Poprade, alebo teraz Košiciach. Pracujú s ním, majú s ním trpezlivosť a verím, že im to hokejovo vráti.

Ktorý z hráčov z bronzovej dvadsiatky urobil taký progres, aký by ste pred šiestimi rokmi ani nečakali?

Pavol Skalický. Bol to neznámy mladík, ktorého som vytiahol z prvoligovej Spišskej Novej Vsi. Chlapec hrával v oslabeniach, v ktorých sme boli druhým najlepším tímom celého turnaja.

Teraz funguje v kvalitných európskych súťažiach a je o neho záujem. Väčšinou sa chválime chlapcami, ktorí dávajú góly, ale na turnaji sme mali aj hokejových robotníkov, ktorých by som tiež ocenil.

Traja hráči z vtedajšieho výberu už nehrajú hokej. Okrem dvoch brankárov skončil pre zranenie obranca Marco Hochel. Aké je to, keď nútene skončí mladý hráč?

To je osud. Nikto nevieme, aký bude náš zdravotný stav. Aj preto vždy pijeme na zdravie. Praje si ho každý človek, či je to športovec, alebo nešportovec. Ak človek nemá zdravie, nemôže sa tešiť z ničoho. Je mi ľúto každého mladého športovca, ktorý je pripravený na aktívny život a musí ho predčasne prerušiť.

Čítajte viac: https://sport.sme.sk/c/22564162/ernest- ... k-u20.html

Rozhovory28. decembra 2020 12:45
Poliaci nič o Slovensku nevedia, chcem to zmeniť, hovorí Weronika Gogola. O Slovensku napísala reportážnu knihu
Miloš KrekovičMiloš Krekovič
Weronika Gogola. Foto N - Tomáš Benedikovič
Weronika Gogola. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Poľský katolicizmus je ako nosiť celý život ťažký kameň. Keď som prišla na Slovensko, konečne som cítila, že si môžem vydýchnuť,“ hovorí v rozhovore poľská spisovateľka žijúca na Slovensku.

Mladá poľská spisovateľka už roky žije na Slovensku, no stále žasne nad rozdielmi medzi Poliakmi a Slovákmi. Napísala preto knihu reportáží o Slovensku, kde Poliakom vysvetľuje, v čom sa od nich líšime, aké sú tri slovenské moria a čo to bol mečiarizmus. „Dlho som si myslela, že môj muž bol čudný, keď si ako osemročný písal rozprávky o Mečiarovi a Kováčovi. Až neskôr som pochopila, že to bolo bežné, také boli vaše deväťdesiate roky,“ hovorí Weronika Gogola.

V rozhovore hovorí aj o tom, prečo sa jej na Slovensku páči viac než v Poľsku a či sú horší naši alebo ich fašisti.

Ako dlho žijete na Slovensku?
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Bude to päť rokov. Prišla som sem ako študentka z Krakova, chcela som ísť niekam na študijný pobyt. V ponuke bol Záhreb, Praha, no ja som si vybrala, že pôjdem do Prešova.

Prečo práve Prešov? Nič proti nemu, je to pekné mesto, ktoré má čo ponúknuť, ale veľa zahraničných študentov tam nechodí. Ak si majú vybrať, idú radšej do Prahy.

Mne bolo hneď jasné, že nechcem ísť do Prahy, ale do Prešova. Zbláznila som sa do toho mesta, keď ma tam raz pozvali na konferenciu. Neviem, čím to bolo, asi atmosférou, ktorú Prešov má.

Páčilo sa mi, že v ňom cítiť dotyk s čímsi východným, žijú tam gréckokatolíci, písala som diplomovku o Rusínoch, všetko mi to do seba zapadalo. Keď som neskôr prišla bývať na Slovensko, chcela som žiť v Košiciach či v Prešove. Ani mi nenapadlo, že skončím v Bratislave.

Stala sa z vás pravoverná východniarka.

To som bola asi vždy. Len som spätne zistila, že Prešov nie je úplne najlepšie miesto, ak sa chcem naučiť rozprávať po slovensky. Všade znelo nárečie a mala som pocit, že slovenčina je taká jednoduchá reč! Šariština nemá ďaleko od poľštiny, moja dedina je cez kopec, takže som mala pocit, že čokoľvek poviem, v Prešove mi rozumejú. To, že slovenčina nie je celkom šariština, mi docvaklo v Bratislave, keď ľudia nie vždy úplne rozumeli tomu, čo im hovorím.

Na Slovensku sa vám páči?

Áno, chcem tu zostať žiť. Som k Slovensku kritická, ale keď si spočítam výhody a nevýhody, mám ho radšej ako Poľsko. Voľnejšie sa mi tu dýcha. Mám Slovákov rada, obľúbila som si váš humor.

Typický Poliak v zahraničí vždy dáva najavo, že je niečo viac, ironicky komentuje krajinu, ktorú teoreticky prišiel spoznávať, rád hovorí, aké by to bolo, keby to bolo v Poľsku. Poliaci sú egomaniaci zahľadení do seba, Slováci sú otvorenejší.

Ako sa tá otvorenosť Slovákov prejavuje?

Jeden príklad za všetky: Poliakom znie slovenčina smiešne. Moja mama zbožňuje slovo „uterák“, vždy sa na ňom smeje. Slováci sa zase rehocú na poľštine. Obom národom znie jazyk tých druhých ako roztomilé žvatlanie. Rozdiel je v tom, že Slováci sa na rozdiel od Poliakov dokážu do inej perspektívy vcítiť. Keď poviete Slovákovi, že jeho reč Poliakom znie „ňuňuňu“, zoberú to s údivom či pobavením. Skúste však povedať Poliakovi, že jeho jazyk znie smiešne Slovákom. Odsekne vám, že to nie je možné: slovenčina je tá smiešna reč, nie poľština! Znie to ako banalita, ale vidno z toho, v čom sme odlišní. To mi chýba na Poliakoch: sebairónia a schopnosť porozumieť perspektíve, ktorá nemusí byť taká ako vaša.

O čom ešte svedčia rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou?

Zoberte si feminatíva. Na jednej strane ma tým slovenčina vytáča. S manželom bojujem o neprechyľovanie, nechcela som, aby naša dcéra mala vo svojom priezvisku koncovku „-ová“.

Na druhej strane oceňujem slovenské feminatíva pre povolania. Poľština ženské formy povolaní nepozná a nechce ich akceptovať, hoci sa v niektorých historických obdobiach používali. V poľštine je „prezidentka“ urážka, správne má byť „pani prezident“. Z jazyka vidíme, že kým Poľsko je patriarchálna, Slovensko je zase viac matriarchálna spoločnosť.

Matriarchálna? Máte taký dojem?

Netvrdím, že nemáte na Slovensku patriarchát. Odlišnosti v kultúre však naše reči odzrkadľujú. Poliaci napríklad nie náhodou nehovoria „materinský“ jazyk a krajina, ale „otčina“ a „otcovský jazyk“. Rodové odlišnosti vidno aj pri nadávaní. Keď chce Slovák vyjadriť niečo veľmi nedobré alebo niečo, čo je, naopak, výborné, použije vulgarizmus na ženské pohlavie. V poľskom jazyku sa všetky vulgarizmy odvodzujú od pohlavia muža.

Prečo ste sa rozhodli napísať o Slovensku reportážnu knihu?

Poliaci o Slovensku dokopy nič nevedia, vnímajú ho na základe predsudkov. V Poľsku žiadne knihy o Slovensku nevychádzajú. Novinári o ňom síce píšu, zvýšený záujem bolo cítiť po vražde Jána Kuciaka a po prezidentských voľbách. Zuzanu Čaputovú vám Poliaci reálne závidia.

Niektorí však o vás píšu dosť povrchne. Vytočilo ma, keď si jeden popredný poľský týždenník v inak serióznom texte dovolil formuláciu, že vaša prezidentka je „Marína spod Tatier“ (Marína je družka Jánošíka v kultovom poľskom televíznom seriáli – pozn. red.).

Chcela som napísať kompendium, základy pre Poliakov, aby sa im ľahšie rozumelo Slovensku. Nie som si istá, či bude kniha príťažlivá pre slovenských čitateľov. Možno si prečítajú kapitolu o troch slovenských moriach – Jadrane, Balatone a Zemplínskej šírave –, ale či ich zaujme rekapitulácia toho, čo bol mečiarizmus, to si dopredu netrúfam odhadnúť.

Aké Slovensko predstavíte Poliakom?

V knihe bude veľa histórie aj politiky. Poliaci si napríklad zo Slovákov uťahujú, že nemali vlastných kráľov ani šľachtu. Preto som napísala kapitolu O slovenskom kráľovi, ktorého sa bál celý svet. Začína sa tým, ako dal Róbert Fico postaviť sochu Svätopluka na hrade.

Nechcem rýpať, Svätopluk však nebol úplne kráľ.

Pochopiteľne, mala to byť provokácia. Píšem o Svätoplukovi alebo Pribinovi, ktorých chceli Slováci pri tvorbe dejín umelo povýšiť na kráľov, aby si kompenzovali komplexy z chýbajúcej šľachty.

Nadväzujem na to príbehom kaskadéra Vladimíra Furdíka, skutočného kráľa slovenského šoubiznisu, ktorý všade rozpráva, ako stvárnil postavu Nočného kráľa v Hre o tróny – seriáli, ktorý pozná celý svet. A pritom Furdík akoby túto svoju popularitu vôbec neriešil. To sa mi páči, je to také slovenské a v niečom je to sympatické.

Čo sa z vašej knihy ešte dozvie poľský čitateľ?

Ďalší obľúbený pohŕdavý argument Poliakov je, že ste nikdy poriadne nebojovali. Keď namietnete, že ste mali SNP, vysmejú vás, že to nič nebolo, Poliaci mali samé povstania, jedno krvavejšie ako druhé!

Najmä mladí Poliaci často nevedia ani takú vec, že Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Poľština označuje Maďarsko aj Uhorsko výrazom Węgry a Królestwo Węgierskie, takže nám splývajú do jedného konštruktu, Poliak chápe „uhorské“ automaticky ako „maďarské“. Táto nevedomosť je ešte paradoxnejšia, lebo súčasťou Rakúsko-Uhorska kedysi bývala časť dnešného Poľska. Hoci na druhej strane platí, že v okolí Krakova prevažoval rakúsky vplyv nad uhorským – okrem guláša sa nijako neodrazil v poľskej kuchyni, Budapešť bola veľmi ďaleko a ľudia chodievali za nákupmi skôr do Viedne alebo do Ľvova. Možno aj preto si Poliaci myslia, že dejiny Uhorska sú dejinami Maďarska a že v nich Slováci nič neznamenali.

Ďalšia vec, ktorá ma zaujala, je rozdielny spôsob, ako krajiny pristupujú k tomu, že sú agrárne. Slovensko si svoju rurálnosť pripúšťa a snaží sa s ňou vyrovnať. O nič menej agrárne než Slovensko je Poľsko, väčšina obyvateľov žije v meste jednu či dve generácie. Poliaci si však pestujú mýtus o meštianskej tradícii, ktorá im bráni vidieť, kto naozaj sú.

Zvláštne je, že Poliaci tak málo vedia o Slovensku, keď o Čechoch vedia toho veľa, radi o nich čítajú v novinách aj v knihách. „Pepíkom“, ako ich familiárne volajú, sa venuje celá odnož reportážnej školy na čele s populárnym Mariuszom Szczygiełom.

Poliaci sú čechofili, Čechov si idealizujú ako národ, ktorý má mestskú kultúru a svojrázny humor. Slovenskom sa nezaoberajú, pozerajú naň zvrchu, nezdá sa im ničím zaujímavé.

Keď sa raz Mariusza Szczygieła pýtali, prečo tak málo píše o Slovákoch, povedal, že Slováci ho neinšpirujú, pretože sú Poliakom – na rozdiel od Čechov – až príliš podobní.

Podľa vás sa mýli?

Áno, veď ste od nás úplne odlišní. Poliaci to nevidia, myslia si, že ste ako oni, že ste napríklad podobne jednoliati rímski katolíci. Redaktor mojej knihy nechcel veriť, keď som písala o tom, akú máte pestrosť vierovyznaní. Musela som doložiť štatistky, koľko máte evanjelikov. V Poľsku okrem malej oblasti pri Tešíne nie sú takmer žiadni evanjelici.

Skutočnosť je pritom taká, že v Poľsku je podiel rímskych katolíkov osemdesiat, na Slovensku iba šesťdesiat percent. Tento rozdiel je citeľný, to hovorím ako Poľka, ktorá pochádza z bigotného kraja okolo Krakova. Poľský katolicizmus je ako nosiť celý život ťažký kameň. Keď som prišla na Slovensko, konečne som cítila, že si môžem vydýchnuť.

Tak veľmi vám odľahlo?

Áno. Na Slovensku vás cirkev nesleduje, nevyskakuje z chladničky, nezasahuje vám tak veľmi do života. Poliaci odmalička vyrastajú v silnom pocite hriechu. Do hlavy im vtĺkajú, že telo je niečo hriešne, za čo by sa mali hanbiť. Nie je to len môj pocit, že postoj Slovákov k nahote je zdravší. Vidno to na kúpaliskách. Mám kamarátku, ktorá je Slovenka, dlho žila v Poľsku. Prekvapilo ju, ako sa Poliaci a Poľky hanbia pri prezliekaní do plaviek – mala pocit, že to nie je v poriadku. Na Slovensku som sa s niečím takým nestretla ani medzi katolíkmi.
Weronika Gogola. Foto N – Tomáš Benedikovič

Odkiaľ sa berú nesprávne predstavy Poliakov o Slovensku?

Možno, že aj z obrazu, akým sa Slovensko v zahraničí prezentuje. Zoberte si podujatia Slovenského inštitútu vo Varšave, väčšinou ide o tradičný folklór. Nič proti folklóru, sama ho zbožňujem, ale medzi Poliakmi sa ten obraz fixuje, iné Slovensko nemajú kde vidieť.

Kultúrna výmena medzi nami nefunguje, ale o to čulejšie sú pohraničné kontakty. Mohli sme to pozorovať teraz cez pandémiu, keď Slováci z Oravy či Bardejova našli spôsob, ako obísť zákaz osláv a svadieb – spravili ich kúsok za hranicami v Poľsku.

Je pravda, že pohraničné kontakty fungujú, ľudia si však podľa nich vytvárajú skreslené obrazy o susedoch. Okresy na oboch stranách hranice sa podobajú, aj mentalita v mojej poľskej dedine na Podhalí (región na juhu Poľska ležiaci pod severnými svahmi Vysokých Tatier – pozn. red.) je veľmi blízka mentalite Oravčanov. A pretože Poliaci chodia najviac do Tatier a na Oravu, žijú v mylnej predstave, že celé Slovensko je také ako Orava.

Presuňme sa k politike a bližšie do súčasnosti, v knihe celú kapitolu venujete mečiarizmu. Čo priemerný Poliak tuší o tom, kto bol Vladimír Mečiar? Vedeli ste niečo o ňom vy počas deväťdesiatych rokov, keď ste vyrastali v poľskej dedine?

Priznám sa, že som o ňom nevedela nič. O mečiarizme som sa prvýkrát dozvedela na filmovom festivale v Banskej Štiavnici. Premietali tam dokument o Mečiarovi a jeden kamarát medzi rečou spomenul, že Slovensko nemalo ďaleko od bieloruského scenára. Prekvapil ma, nevedela som, o čom hovorí. Keď som sa začala témou bližšie zaoberať, zaujalo ma, ako veľmi politika pôsobila na deti. Najmenší ňou boli vyslovene nasiaknutí.

Preto som sa rozhodla, že na začiatku kapitoly o mečiarizme odcitujem slová môjho terajšieho manžela z doby, keď mal osem rokov a Slovensku vládol Vladimír Mečiar.

Ako malé dieťa napísal toto: „Mečiar je premiér vlády. Dúfam, že onedlho už nebude. Komunizmus už nevráti. Mečiar bojuje ako vojak revolverom. No Kováč ho prepichne šabľou ako mravca. Bugár má šabľu, meč a guľomet. Šabľa je spravodlivá, guľomet a revolver sú nespravodlivé. Mečiar má revolver a Kováč má meč.“ Rozpísal sa aj o Petrovi Weissovi: „Peter Weiss je veľký rozdiel od Mečiara. Je dobrý, ale najlepší zasa nie je.“

Toto písal ako súčasť slohového cvičenia?

Písal to do zošita, ktorý nazval Malá kniha politikov a Mečiara, zabával sa takto počas dovolenky v Chorvátsku. Sú tam rôzne príbehy: ako Michal Kováč stretol žraloka, rýmy o Keltošovej či vymyslený rozhovor s premiérom.

Keď mi zošit ukázali manželovi rodičia, vravela som si: „Bože, čo to bolo za dieťa?“ Až neskôr som pochopila, že to bola bežná vec. Aj Tereza Nvotová vo filme Mečiar hovorí o tom, že sa zvykli hrávať na Mečiara, keď boli deti. Zaujali ma aj „deti republiky“, ktorými sa Mečiar ako pravý diktátor rád obklopoval.

Chcela som, aby kniha vysvetlila Poliakom, že mečiarizmus je čiastočne dôvodom, prečo súčasné Slovensko vyzerá, ako vyzerá. Myslím tým aj takú očividnú vec, ako sú chodníky a cesty. V Poľsku sú opravené, u vás rozbité, lebo ste si eurofondy rozkradli. Chcela som, aby Poliaci vedeli, že všetky problémy dnešného Slovenska majú korene v deväťdesiatych rokoch.

Napadá vám ešte niečo, k čomu majú iný prístup Poliaci a Slováci?

Napríklad folklór. Na Slovensku je cítiť v každodennom živote. To sa mi páči. Na druhej strane mi prekáža ten umelý folklór, aký si prisvojili komunisti pred rokom 1989. V Poľsku s ním robili komunisti to isté, no neskôr sa umelci začali s folklórom viac hrať a experimentovať. Už v raných deväťdesiatych napríklad goralskí muzikanti nahrávali albumy s reggae hudobníkmi z Jamajky. Zaujímavých projektov z folklóru vzniklo v Poľsku veľa, na Slovensku je ich menej, okrem Kataríny Málikovej tu vládne skôr zakonzervovaná postsocialistická podoba toho, ako má folklór vyzerať.

Na Slovensku má folklór auru čohosi nedotknuteľného, no podľa mňa by bolo dobre, keby ste našli odvahu ho dekonštruovať. Na druhej strane ten autentický, živý folklór je viac prítomný v bežnom živote a to sa mi páči.

Celú kapitolu venujete Maďarom na Slovensku. Je to niečo, čo môže zaujímať Poliakov?

Určite áno. Poliaci síce menšiny majú, ale tie sa strácajú v naratíve o Poľsku ako jednoliatom etnickom monolite, čo je ďalší rozdiel oproti Slovensku. Áno, spolužitie s menšinami môže byť konfliktné, no spoločnosť bez menšín o niečo prichádza. Poľsko je etnicky príliš jednoliate, jedinou početnejšou menšinou sú Ukrajinci a Rusíni nazývaní Lemkovia. Od kamaráta, ktorý pochádza z poľského mestečka Przemyśl pri hraniciach s Ukrajinou, viem, že sa mnoho Ukrajincov za svoj pôvod hanbí. Keď idú na vysokú školu povedzme do Krakova, hanbia sa v jednoliatej komunite študentov priznať k tomu, že majú ako pravoslávni Vianoce inokedy ako ostatní. Na Slovensku som si nič také nevšimla. Mám kamarátov, ktorí sú Maďari, gréckokatolíci, pravoslávni či evanjelici a nikto nič nerieši.

Teraz mám pocit, že si vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi idealizujete.

Slovenskí Maďari so mnou možno nebudú súhlasiť, mám však dojem, že spolužitie Slovákov s menšinami nie je v bežnom živote problematické. Konflikty sa pokúšajú vyvolávať politici, aby mohli spoločnosť polarizovať. Je veľmi pohodlné hodiť svoje zlyhania na nejakého nepriateľa a je fakt, že na pestrom Slovensku nepriateľa vytvoríte ľahko: politici nemusia vyťahovať utečencov, máte veľa menšín. Lenže v bežnom živote nevraživosť nie je taká hmatateľná. Rodín, kde je niekto Maďar či gréckokatolík, máte tak veľa, že si môžete jeden z druhého uťahovať, no nikdy to neprerastie reálne do konfliktu.

Na Slovensku sa mi páči aj to, že sa nehanbíte hovoriť s prízvukom. V Bratislave bežne počuť záhoráčtinu či východniarčinu. V Poľsku, keď prídem do Varšavy, sa mi smejú, že zaťahujem, pritom doma sa nerozprávame nárečím, mám len svojský prízvuk. V Poľsku sú všetci príliš rovnakí, no vy máte na Slovensku toľko menšín, že aj keby vás chceli politici zglajchšaltovať, technicky sa im to nemôže podariť.
Weronika Gogola. Foto N – Tomáš Benedikovič

Je rozdiel medzi slovenským a poľským nacionalizmom?

V Poľsku o Kotlebovi a slovenských fašistoch často píše reportér Ziemowit Szczerek. Poľsko na tom pritom vôbec nie je lepšie. Kotleba aj priznal, že preberá od poľských fašistov spôsoby. To, čo bolo u vás 17. novembra, že vyšli na námestia extrémisti, aby ukradli odkaz Nežnej revolúcie, to sa v Poľsku deje už dlho každý rok. Vždy 11. novembra na náš sviatok nezávislosti pochodujú ulicami neonacisti a slušní ľudia sa boja vychádzať.

Slovensko síce má za sebou neslávnu dobu slovenského štátu, ale potom už nikdy nedošlo k takému silnému spojeniu katolíckej cirkvi a fašistov, aké je stále prítomné v Poľsku.

V Poľsku to na jeseň napriek pandémii vrelo, prichádzali odtiaľ správy o masívnych demonštráciách. Súhlasíte s názorom, že s najnovším pokusom ešte viac sprísniť pre ženy prístup k interrupciám to Jarosław Kaczyński prestrelil a odštartoval vlastný pád?

Súhlasím. Kaczyński sa prerátal, keď si myslel, že ľudia cez pandémiu nevyjdú na námestia. Očakával, že občania budú protestovať na Facebooku, ale nie to, že pôjdu robiť revolúciu do ulíc.

Kaczyński nečakal ani to, že bude protestovať také množstvo katolíckych žien. Chcel spoločnosť rozdeľovať bájkami o feministkách, ktoré každý druhý mesiac otehotnejú a chodia na potraty, lebo nechcú deti. Vôbec si neuvedomil, čo od žien žiada. Sprísnenie interrupcií neznamená len to, že žena má donosiť dieťa s Downovým syndrómom. Podľa nových zákonov musí donosiť poškodený plod, ktorý nemá mozog, dieťa sa narodí mŕtve a podobne. Množstvo takých potratov pripadá na veriace ženy, pretože tie menej ako iné ženy používajú antikoncepciu a sú častejšie tehotné. Kaczyński nečakal, že aj ony budú protestovať.
Prečítajte si
Poľská príručka kopania vlastných hrobov

Vašu knihu o Slovensku uzatvára reportáž z Trenčína. Boli ste na pohrebníckom veľtrhu, kde hrobári z Vyšehradskej štvorky súťažili, kto rýchlejšie vykope hrob.

Kapitola o hrobároch uzatvára knihu ako pekná metafora toho, čím ste vy aj my, čím je stredná Európa. Na jednej strane máme rozdielne komplexy. Poliaci z veľkej, Slováci z malej krajiny. Na druhej strane máme spoločný komplex Stredoeurópanov. Čo vlastne tá stredná Európa znamená? Je to taký pojem vytvorený pre chudákov ako my, aby sme mali aspoň voľačo, keďže všetko podstatné a dôležité sa dávno odohráva v úplne inej dimenzii, totiž medzi Východom a Západom. Tento silný komplex „bytia medzi“ naše krajiny spája.

Na súťaži v kopaní hrobov organizátori zdôrazňovali, aké je Trenčín výnimočné mesto – nachádza sa presne v strede Európy. Toto isté o sebe tvrdia desiatky miest v Poľsku či na Ukrajine. Takže predsa máme čosi spoločné. Že máme stredov Európy veľa: každý ten svoj.

Weronika Gogola (1988)

Poľská spisovateľka a prekladateľka. Vyštudovala ukrajinistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Za svoj prvý román Po troškách získala prestížnu poľskú cenu Conrad a nomináciu na cenu Nike. Chystá sa jeho preklad do slovenčiny. Napísala knihu reportáží o Slovensku, ktorá vyjde v Poľsku v roku 2021. S manželom a dcérou žije v Bratislave, prekladá do poľštiny slovenských autorov.