Soňa Peková sa mýli o pôvode koronavírusu, mutáciách aj vakcínach. Nie je skutočnou vedkyňou, reaguje vedec z SAV
Otakar Horák
18 - 25 minút

Slovenská a česká dezinformačná scéna žije novými vyjadreniami molekulárnej biologičky Sone Pekovej z Tilia Laboratories, ktoré poskytla v nedávnom rozhovore pre týždenník Reflex.

Peková povedala, že nový koronavírus je umelo modifikovaný a upravený tak, aby infikoval ľudí, a že nové varianty vírusu nie sú potomkami pôvodného kmeňa z Číny.

Molekulárna biologička povedala aj to, že sa nedá zaočkovať, lebo sa obáva možných nežiaducich účinkov mRNA vakcín o 5 až 10 rokov.

Uvedené a ďalšie vyjadrenia Pekovej sme overili. Vychádzali sme z dostupnej vedeckej literatúry a oslovili sme päť vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave a zo Slovenskej akadémie vied.

Pekovej sme 9. februára zaslali otázky; ak odpovede prídu, do článku ich doplníme.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Oslovení odborníci:

virológ Juraj Kopáček: vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV;
molekulárny imunológ a biochemik Vladimír Leksa: laboratórium molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV a Medicínska univerzita vo Viedni;
biochemik Jozef Nosek: Katedra biochémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave;
molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes: vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku UK v Bratislave;
neuroimunológ Norbert Žilka: riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a vedecký riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience.

Do Vianoc mala pandémia zmiznúť

Peková sa ku covidu vyjadruje prakticky od počiatku pandémie.

Prvý raz na seba upozornila v marci 2020, keď hovorila, že v Česku odmietli jej PCR test na detekciu koronavírusu, hoci bol podľa nej lacnejší a jednoduchší ako iné testy.

Nákup jej testov zvažovalo aj Slovensko, no ukázalo sa, že majú horšiu kvalitu ako konkurencia. Preto z obchodu zišlo, informoval v máji Denník N.

Prečítajte si
Prečo sa Soňa Peková mýli? Jej testy majú nedostatky, podľa vedca z SAV šíri konšpiračné teórie

V júni Peková povedala, že „žiadna druhá vlna nebude“ a covid-19 do Vianoc zmizne. „Nespráva sa ako sezónne respiračné ochorenie. Preženie sa populáciou a nazdar.“

O tom, že vírus do Vianoc zmizne, hovorila aj 5. októbra 2020, teda zhruba dva a pol mesiaca pred sviatkami. „O nejakej druhej vlne epidémie by som vôbec nehovorila, možno by som hovorila o druhej vlne hrôzy, ktorá sa púšťa na obyvateľov,“ povedala v diskusii časopisu Reflex.

Podľa nej bola pandémia v tom čase „jednoducho preč“. „Možno reagujem prehnane optimisticky, ale podlieham dojmu, že nevidím nikoho, kto by mi umieral pod rukami alebo by vyžadoval nejakú intenzívnu starostlivosť,“ dodala.

V čase, keď Peková poskytla tento rozhovor, čiže 5. októbra 2020, sa vo svete registrovalo 35,52 milióna potvrdených prípadov covidu. V Česku to bolo takmer 86-tisíc a na Slovensku skoro 13 500.

Hoci Peková ohlasovala v októbri koniec pandémie, ktorá podľa nej do Vianoc zmizne, 9. februára 2021 bolo vo svete skoro 107 miliónov potvrdených prípadov covidu. V Česku ich bolo vyše milióna a na Slovensku skoro 266-tisíc.
Pandémia sa do Vianoc neskončila, napriek predpovediam Sone Pekovej. Zdroj – Our World in Data

Stúpali aj úmrtia. V čase, keď Peková poskytla spomenutý rozhovor, sa vo svete registrovalo niečo vyše milióna úmrtí s covidom a na covid. V Česku bolo 758 a na Slovensku 55 mŕtvych.

No 9. februára 2021 sa v súvislosti s covidom vo svete registrovalo 2,34 milióna úmrtí, v Česku skoro 17 500 a na Slovensku 5 382.
Potvrdené úmrtia na covid a s covidom na milión obyvateľov – svet, Česko a Slovensko. Hoci druhá vlna nemala podľa Pekovej prísť, úmrtia v zime rapídne pribúdali. Zdroj – Our World in Data
Post hoc racionalizácia

Od počiatku pandémie nadbieha Peková vkusu dezinformačného publika. Viackrát povedala, že nový koronavírus nemá prírodný pôvod, v rozhovore pre Český rozhlas sa vyjadrila, že nové vakcíny sa robia iba preto, „aby sa niečo robilo a ľudia neboli vydesení“, a pre konšpiračný časopis Zem a vek v tejto súvislosti hovorila o „masírovaní ľudí“ a „farmaceutickej loby“.

Napriek tomu, že Pekovej predpovede o vývoji pandémie vôbec nevyšli a nepotvrdili sa ani iné vyjadrenia, časopis Reflex ju opäť pred pár dňami oslovil, takže dezinfoscéna ožila.

V rozhovore Peková povedala, že jednotlivé kmene sa na seba podobajú, ale „nejde o potomkov prvého vírusu“. „Je to niečo iné,“ dodala. Aj preto považuje svoje tvrdenia o tom, že vírus do konca roka 2020 zmizne, za platné. Pôvodný vírus podľa nej zmizol a nahradili ho nové varianty, čo nemohla predpovedať.

Lenže predpovedať to mohla, keďže Peková povedala aj to, že už v septembri prevažoval nový variant koronavírusu, ktorý označila za „ostrejšieho kokeršpaniela“.

Ak tu bol „ostrejší“ variant v septembri, ako vraví Peková, ťažko mohla na jeseň predpovedať skorý koniec pandémie, ak pôvodný kmeň označila v porovnaní s tým novým len za „miernejšieho čuvača“.

Ide o neúspešnú snahu, ako sa dodatočne vyviniť z tvrdení z roku 2020, že „žiadna druhá vlna nebude“, covid-19 do Vianoc zmizne a ochorenie sa do konca roka 2020 „preženie populáciou a nazdar“.
Nie sú potomkami pôvodného vírusu?

Dôležitejšie je Pekovej tvrdenie, že nové varianty nie sú potomkami pôvodného vírusu z čínskeho Wu-chanu, lebo ide „o niečo iné“.

Lenže vedci oslovení Denníkom N hovoria, že to nie je pravda. „Jednotlivé varianty majú skoro všetko spoločné, líšia sa zopár písmenkami,“ hovorí biochemik Jozef Nosek z UK v Bratislave, ktorý sa zaoberá výskumom genómu.

Genóm, čiže celý genetický zápis nového koronavírusu, tvorí okolo 29 900 „písmen“ alebo báz (adenín, guanín, cytozín a uracil). Nosek vysvetlil, že pôvodný čínsky kmeň a britský variant sa líšia len o niečo viac ako 30 písmenami.

Molekulárny biológ Tomáš Szemes z UK v Bratislave, ktorý sa tiež venuje sekvenovaniu genómu, povedal, že aj „najvzdialenejšie varianty nového koronavírusu sa líšia na úrovni do 40 písmen“, čo je z celého genómu zhruba 0,1 percenta. Vyjadrenie Pekovej, že nové varianty predstavujú „niečo nové“, preto nesedí.
Obrázok slovenských variantov nového koronavírusu z databázy Nextstrain. Oranžové bodky zodpovedajú britskému variantu (20I/501Y.V1 je iné označenie pre B.1.1.7). Zdroj – Nextstrain

Navyše mnohé varianty koronavírusu majú zhodné mutácie. „Britský, juhoafrický, brazílsky aj japonský kmeň majú spoločnú mutáciu D614G. Britský, juhoafrický a brazílsky variant majú spoločnú dôležitú mutáciu N501Y. Mnohé nové rozšírené varianty majú spoločnú aj mutáciu E484K,“ povedal o spoločných znakoch naprieč variantmi Szemes.

Podľa Noseka možno postupné zmeny v genóme vírusu „krásne vystopovať“. Evolúciu vírusu môžeme sledovať takmer v reálnom čase, vďaka čomu padá predstava, že každý variant je nový a upravený, ako si myslí Peková.

Aj virológ Juraj Kopáček z SAV hovorí, že jednotlivé varianty vírusu sa na seba „extrémne podobajú“. Vedec pripomenul, že „mnohé varianty majú rovnaké mutácie, aj keď vznikli na iných kontinentoch“.

Imunológ Vladimír Leksa je tiež jednoznačne presvedčený, že „dnešné varianty sú odvodené z pôvodného variantu“. Hoci majú nejaké mutácie navyše, stále ide o ten istý vírus, vraví vedec z SAV a dodáva: „Rovnako aj dnešná Peková je odvodená od tej jarnej – má zopár mutácii navyše, ale mýli sa presne tak ako pred rokom.“

Nové varianty koronavírusu sú teda potomkami pôvodného čínskeho vírusu z Wu-chanu, o čom svedčia bohaté analýzy genómu uložené v databázach Gisaid a Nextstrain.
Je umelo upravený?

Peková v rozhovore povedala aj to, že vírus považuje za umelo modifikovaný. „Je upravený, aby infikoval ľudí,“ dodala.

Experti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú akurát vo Wu-chane, kde sa nákaza koncom roku 2019 objavila prvý raz. Šéf tímu WHO Peter Ben Embarek v utorok povedal, že podľa najnovších zistení má nový koronavírus pravdepodobne prírodný pôvod a jeho hostiteľom mohli byť netopiere. Únik z laboratória označil Embarek za vysoko nepravdepodobný.
Na snímke Peter Ben Embarek z WHO, únik koronavírusu z laboratória označil za vysoko nepravdepodobný. Foto – TASR/AP

Biochemik Nosek považuje únik z laboratória za teoreticky možný, no povedal, že pre to v súčasnosti neexistujú žiadne dôkazy, a dodal, že „mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy“.

Dnešné technológie síce umožňujú aj umelé vytvorenie vírusu, no ani pre to nemáme v tejto chvíli žiadne dôkazy, hovorí vedec. „Prikláňam sa k verzii, že vírus na nás preskočil zo zvierat,“ vraví Nosek a dodáva, že prírodný pôvod mal aj SARS-CoV z roku 2002 až 2003 a MERS-CoV, ktorý sa objavil o desať rokov neskôr.

Umelý pôvod nového koronavírusu vylúčilo aj viacero štúdií. Zrejme najväčšiu pozornosť si získala tá z marca 2020, ktorú uverejnil časopis Nature Medicine.

Vedci sa v nej zamerali na S proteín, ktorým sa nový koronavírus viaže na ľudské bunky. Podľa autorov štúdie to nový koronavírus robí tak dokonale, že nemôže ísť o výsledok umelého zásahu.

Ukázalo sa totiž, že počítačové simulácie ponúkajú také riešenia, ktoré ani zďaleka nedokážu viazať vírus na ľudskú bunku tak dobre ako reálny koronavírus.

Ak by bol vírus naozaj výsledkom umelého zásahu, potom by vedci siahli po riešení, ktoré im ponúkajú počítačové algoritmy, no tie nie sú vôbec také účinné, ako riešenie vyvinuté evolučnými procesmi.

„V syntetickej biológii sa – pri príprave živých systémov s nejakou novou vlastnosťou – genetické zmeny dizajnujú bežne,“ povedal v minulosti pre Denník N genetik Ľubomír Tomáška. Dodal však, že pri úpravách, aby sa vírus lepšie dostával do ľudskej bunky, nevieme celkom predpovedať, ako to ovplyvní jeho životný cyklus. „Urobiť taký zásah, aby som vedel predpovedať, ako sa bude vírus správať v ľudskej populácii, je prakticky nemožné,“ povedal Tomáška, ktorý je vedúcim Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Prečítajte si
Vytvorili ho v laboratóriu? Nie, koronavírus má prirodzený pôvod, vraví slovenský genetik

Podľa molekulárneho biológa Szemesa nový koronavírus „určite nie je umelo upravený“. Podľa neho sme skôr svedkami „očakávateľnej evolúcie vírusu“.

Vieme napríklad, že niektoré mutácie vznikli v pacientoch, ktorí sa na covid dlhodobo liečili. V ich tele došlo k selekčnému tlaku, na čo vírus zareagoval istými zmenami. „V priamom prenose sme mohli pozorovať nové mutácie, ktoré sme predtým nepoznali, nedá sa však povedať, že plne rozumieme ich vplyvu na patogenézu,“ dodal Szemes.

V podobnom duchu sa vyjadril aj virológ Kopáček. Predstavu o zásahoch do vírusu označil za „ojedinelý názor“, ktorý je v rozpore s konsenzom, ktorý panuje vo vedeckej komunite. Pekovej vyjadrenia o zásahoch do vírusu označil za „lacné“.
Zoslabne?

Podľa Pekovej nový koronavírus mutuje extrémne rýchlo, postupne zoslabne a zmizne.

Biochemik Nosek pripustil, že ide o jednu z možností, no z veľmi širokého spektra. „Zatiaľ nevieme, ako to dopadne.“

Napríklad vírus pravých kiahní tu bol niekoľko storočí a nezoslabol. Ak by ho ľudstvo vďaka masívnej vakcinačnej kampani v roku 1980 nevyhubilo, zabíjal by stále.

Nosek vyvracia aj tvrdenie o extrémne rýchlej mutácii nového koronavírusu. Dosiaľ je známe, že nový koronavírus hromadí zhruba 1,5 až dve mutácie za mesiac. „Napríklad vírusy chrípky mutujú oveľa rýchlejšie,“ dodáva biochemik z UK.

Nový koronavírus nemutuje rýchlejším tempom preto, lebo súčasťou jeho výbavy je enzým (odborne: proofreadingová exoribonukleáza nsp14-ExoP), ktorý opravuje chyby vznikajúce pri kopírovaní genómu. „Keď vznikne chyba pri replikácii, opraví si ju,“ dodáva Nosek.

Možné zoslabovanie vírusu vysvetľuje evolučná teória – „cieľom“ vírusu je replikovať sa. Ak by však svojho hostiteľa okamžite zabil, nemal by sa ako preniesť na iného človeka.

Koronavírusu preto vyhovuje, ak nie je mimoriadne agresívny a smrteľný, ale „slabší“, lebo v takom prípade môže infikovať čo najviac ľudí.

K mutáciám vírusu v genóme dochádza náhodne, hoci správnejšie je povedať, že tieto zmeny sú „indiferentné“. To znamená, že k nim nedochádza s nejakým cieľom – vo víruse sa nedejú preto, aby človeku či inému hostiteľovi ublížili alebo pomohli. Proste sa len dejú.

Náhodne sa preto môžu vyselektovať aj také mutácie, ktoré spôsobia, že vírus bude mať väčšiu infekčnosť či smrtnosť. „Mutácie vznikajú v dôsledku náhody,“ potvrdzuje molekulárny biológ Szemes a dodáva: „S vírusom bojujeme, vyvíjame naň teda tlaky. Tie zrejme viedli k tomu, že sa momentálne vyselektovali infekčnejšie a smrteľnejšie varianty.“

Prečítajte si
Veľký prehľad vakcín: ako chránia pred mutáciami, aké sú účinné a koľko ich EÚ objednala
O vakcínach

Peková sa obáva dlhodobého bezpečnostného profilu mRNA vakcín a má strach z nežiaducich účinkov, ktoré môžu nastať o päť až desať rokov. „Ak má niekto 30, môže to byť riziko,“ hovorí a dodáva, že sa očkovať nedá.

Podľa imunológa Leksu sa prípadné vedľajšie účinky vakcíny prejavia buď okamžite, alebo do pár týždňov, maximálne mesiacov.

„Písať o vedľajších účinkoch vakcín po 10 rokoch je nekorektné, lebo sa to nedá dokázať,“ hovorí Leksa. „V princípe čokoľvek, čo sa počas tých 10 rokov stane, človek ako Peková môže vyhlásiť za následok vakcíny,“ konštatuje imunológ.

Podľa neho vytvára takáto rétorika priestor pre nové hoaxy o vakcínach, podobne ako bol ten, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Táto nepravda bola opakovane vyvrátená v štúdiách, do ktorých zapojili státisíce detí.

Podľa Leksu by Peková mala dôkladnejšie zvažovať svoje slová a „nehovoriť na verejnosti špekulácie“. Keďže si neuznala ani chyby, ktorých sa v minulosti o pandémii dopustila, vedec nepovažuje Pekovú sa „skutočnú vedkyňu“.

Neuroimunológ Norbert Žilka z SAV povedal, že mRNA sa v tele rozpadne pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní. Preto nie je možné, aby v tele pretrvávala dlhodobo a o niekoľko rokov spôsobila vážne nežiaduce účinky. „Päť až desať rokov od očkovania už samotná vakcína nebude v tele prítomná. Zostane tam len imunitná reakcia, ktorú vakcína vyvolala,“ hovorí Žilka.

Vedec priznáva, že možné, hoci málo pravdepodobné komplikácie v budúcnosti, by mohli súvisieť so zvýšenou citlivosťou na ochorenie. „Podobný jav sme pozorovali pri očkovaní proti vírusu horúčky dengue,“ vraví vedec. Žilka ubezpečil, že tento jav sa v súčasnosti sleduje v predklinických aj klinických skúšaniach, „ale zatiaľ sa nič podobné neobjavilo“.

Leksa sa na rozdiel od Pekovej určite zaočkovať dá. „Je ešte mladá a asi nemá zdravotné problémy, tak usúdila, že sa nedá zaočkovať. Mohla si to síce nechať pre seba, ale má na to právo, kým nie je očkovanie povinné.“ Vedec odporúča očkovanie všetkým, „ktorí si chcú chrániť zdravie, chcú chodiť do školy, divadla či na festivaly“.

Zaočkovať sa dá aj neuroimunológ Žilka. „Poznám mechanizmus, ako fungujú vakcíny, a viem, že je to vhodný tréning pre môj imunitný systém.“ Podľa neho pramenia obavy z očkovania často z nedostatku informácií či nevedeckých úvah o nebezpečenstve vakcín. „Očkovaním chcem chrániť nielen vlastné zdravie, ale aj zdravie ľudí, u ktorých vakcína nemusí byť dostatočne účinná, pretože ich imunitný systém už nie je dostatočne vitálny.“

Budú vakcíny fungovať?

Peková vyjadrila v rozhovore pre Reflex obavu, že vakcíny nemusia na nové varianty koronavírusu fungovať. „Niekto síce tvrdí, že jeho vakcína bude fungovať aj na britský kmeň, ale ja si o tom dovolím pochybovať,“ dodala.

Uvedená námietka je legitímna, vo vedeckej komunite však panuje väčší optimizmus.

Zatiaľ nie sú známe výsledky z reálnych podmienok pri britskom či brazílskom variante, ale laboratórne testy vakcíny od Pfizeru/BioNTechu ukázali, že chráni aj proti týmito kmeňom.

Pre-print (nerecenzovaná štúdia) vedcov z Univerzity v Texase zverejnený minulý týždeň v databáze bioRxiv ukázal, že po užití vakcíny od Pfizeru a BioNTechu došlo k menej ako dvojnásobnému poklesu protilátok. To naznačuje, že vakcína je proti juhoafrickému variantu stále účinná.

Moderna zistila, že jej vakcína funguje aj na britský variant a telo produkuje dostatok protilátok, aby sa mu ubránilo. V prípade juhoafrického variantu však došlo k poklesu protilátok, čo môže podľa spoločnosti naznačovať „skorší pokles imunity“.

Podľa vedcov, ktorých oslovil magazín Science, pokles protilátok neznamená, že vakcína nebude vôbec účinkovať. Imunita nie je binárna, vraví vedec Jeremy Farrar z Wellcome Trust a pre Science dodáva: „Nie je to tak, že sa zrazu zapne alebo vypne.“ Virológ Trevor Bedford (Fred Hutchinson Cancer Research Center) však priznal, že predpokladá istý pokles účinnosti vakcíny.

Keďže vírus neustále mutuje, je možné, že raz vznikne variant, ktorý zníži účinnosť vakcín výrazne. Preto biochemik Nosek hovorí, že by sa mal „urýchliť očkovací program“, aby sme vírusu nedali šancu.

Aj v prípade, že by sa objavil nový variant, na ktorý by mRNA vakcíny nefungovali, nešlo by o neprekonateľný problém, myslí si Žilka. Vedci by podľa neho dokázali promptne zareagovať vývojom novej očkovacej látky. „Do pár mesiacov môže byť na scéne nová vakcína mRNA, ktorá bude riešiť nový variant rezistentný na predchádzajúcu vakcínu,“ povedal nedávno neuroimunológ pre Denník N.

Pfizer/BioNTech magazínu Science potvrdil, že podobne ako Moderna pracujú na tom, aby vedeli promptne zareagovať na situáciu, že „budúce varianty SARS-CoV-2 nebudú odpovedať na aktuálne vakcíny“.

To isté robí aj americká spoločnosť Novavax, ktorá vyvíja vakcínu na báze proteínu. Výsledky tretej fázy štúdie zverejnené koncom januára hovoria, že vakcína Novavaxu má v priemere 89-percentnú účinnosť. Na britský kmeň bola o trochu menej účinná (86 percent proti 96 percentám na originálny variant). V Južnej Afrike, kde takmer všetky prípady predstavoval juhoafrický variant, bola účinnosť 60 percent.

Pripomeňme, že napríklad účinnosť vakcíny proti chrípke sa pohybuje do 60 percent. Uvedené čísla o účinnosti vakcín proti koronavírusu preto možno považovať za vysoké.

Reportáž o vyjadreniach Sone Pekovej. Zdroj – YouTube/CNN Prima News

Blud nevyvrátiš

Výhrady k vyjadreniam Pekovej majú aj v Česku. Prezident Českej lekárskej komory Milan Kubek hovorí v súvislosti s jej názormi o bludoch. „Psychiatri hovoria, že blud nevyvrátiš,“ povedal Kubek pre CNN Prima News. „Čo pani doktorka povedala, v tom sa vždy pomýlila,“ dodal český lekár.

Imunológ Václav Hořejší z Karlovej univerzity pre televíziu povedal, že nemáme žiadne dôkazy o umelej výrobe koronavírusu. Petr Arenberger, riaditeľ fakultnej nemocnice Kráľovské Vinohrady, divákov CNN Prima News uistil, že vakcíny fungujú aj na britský variant koronavírusu.

Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte prosím na [email protected].

včera 11:20
Pracovali sme aj na Pente a J&T. Imrecze ma zo šéfa analytikov degradoval na otvárača rampy na hranici s Ukrajinou
Andrej Bán
František Imrecze, Pavol Lehotský a Ľudovít Makó. Foto N – Tomáš Benedikovič a Andrej Bán, TASR
František Imrecze, Pavol Lehotský a Ľudovít Makó. Foto N – Tomáš Benedikovič a Andrej Bán, TASR

Pavol Lehotský bol námestníkom a šéfom analytikov na Kriminálnom úrade finančnej správy (KÚFS) za čias Františka Imreczeho, ktorého nedávno zadržala NAKA.

Lehotský v rozhovore hovorí aj o tom:

ako niektorých kolegov presunuli z Bratislavy do Michaloviec a rozobrali oddelenie analytikov;
ako ich predtým monitorovali autá s kamerami a ako im videli do počítačov;
o tom, aké prekážky mali colníci pri kontrole áut a ako tam bolo zrazu menej psov na odhaľovanie cigariet a drog;
aj o akcii Kasa a odhalení falošných bločkov s miliónovými únikmi na daniach.


[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Za akých okolností a kedy ste sa začali pracovať pre KÚFS?

Pôvodne som pracoval od roku 2000 na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru v Bratislave, kde sa robia znalecké posudky. Nakoľko som sa nevedel v tom čase dostať z Bratislavy do Košíc, hľadal som možnosti inej práce. Aj v prvom aj v druhom prípade som sa do KÚFS dostal na základe pohovorov. V rokoch 2003 až 2008 som bol v dočasnej štátnej službe na Colnom kriminálnom úrade. Potom som odtiaľ odišiel a robil som pre mestskú časť Košice – Nad jazerom.

Medzitým sa CKÚ premenoval, pretransformoval po organizačných zmenách na Kriminálny úrad finančnej správy. Na KÚFS som nastúpil v roku 2012, v roku 2013 ma prezident finančnej správy František Imrecze vymenoval do pozície námestníka analytického odboru KÚFS.

Čo bolo vašou náplňou práce?

Venovali sme sa v prevažnej miere analytickej činnosti pre kolegov na základe ich operatívneho rozpracovania v colnej a daňovej oblasti.

K akým firmám viedli stopy?

Mnohokrát viedli stopy k spoločnostiam z prostredia finančných skupín, ale aj menších firiem. Na základe rôznych prístupov a využitia analytických nástrojov sme často vedeli preukázateľne odsledovať stopy ekonomických daňových podvodov. Čas rozpracovanosti bol rôzny, vždy však záležalo od dôslednosti vyhodnotenia toho-ktorého „podvodu“. Najväčšie prípady, ktoré sme mali rozpracované, doteraz neboli ukončené. V rámci našej práce sme sa vedeli dopracovať k veľmi zaujímavým dôkazom. Mnohé podvody boli rafinované.

Išlo o nadmerné odpočty DPH?

Áno, boli to vratky.

Mali ste rozpracovanú aj Pentu a J&T?

Áno, mal som spolu s niektorými kolegami rozpracovanú Pentu aj J&T. Avšak všetky podklady ostali na KÚFS a pravdepodobne sa na nich nepokračovalo.

V akom stave rozpracovanosti ste to už mali?

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Niekedy natrafíte na takú informáciu, že zo dňa na deň sa môže podať podnet na trestné stíhanie, inokedy musíte na tom pracovať aj pol roka.

Voči Pente a J&T ste začali trestné stíhanie?

Nie, zo dňa na deň sa udiali vtedy veľké personálne zmeny na základe pokynu vtedajšieho prezidenta FS Imreczeho. Niektorí kolegovia, ktorí na prípadoch so mnou pracovali, boli presunutí na základe organizačných zmien z Bratislavy na Colný úrad Michalovce, respektíve radšej odišli do civilu, aby neboli odlúčení od rodiny – manželky a detí. Nahradili nás ľudia, ktorí možno dovtedy ani nevedeli, že existuje KÚFS.

To, že vás odvolali, súvisí podľa vás s vplyvom finančných skupín vo finančnej správe?

Takéto vedomosti som v tom čase nemal. Preto nemôžem povedať, že to súviselo presne s tým. Určite to však bolo preto, čo robil KÚFS za éry riaditeľa Jozefa Luterána (predchodca Ľudovíta Makóa – pozn. red.). Mali sme celoslovenskú pôsobnosť, najväčšie kauzy sa týkali Nitry, Bratislavy, ale aj iných okresov v rámci Slovenska.
Prečítajte si
Ako daniari vyhodili ľudí, ktorí chceli vyšetrovať dépeháčkarov

Na základe čoho ste rozpracovali finančné skupiny?

Spomínané finančné skupiny som rozpracoval na základe rôznych informácií, ktoré mi boli podané, aj z lyžiarskeho prostredia. Následne boli overené aj na základe mojej analytickej činnosti. Nakoľko som do Bratislavy v tom čase dochádzal na týždňovky, ostával som dlhšie v práci, a teda som sa v pokoji mohol venovať danej problematike. Pracoval som s databázami finančnej správy.

O aké databázy išlo?

O štandardné, ku ktorým som mal v tom čase prístup. V tom čase, nakoľko sme boli „žiaci“ a výbery boli pre nás zdĺhavé, sme požiadali o výber spoločností s vratkami nad určitú sumu riaditeľstvo FS v Banskej Bystrici. Urobili to pre nás. Neviem prečo, ale skrsla mi vtedy v hlave myšlienka pozrieť sa na väčšie firmy a spoločnosti.

Čo ste zistili?

Zoznamy, ktoré nám boli predložené, sme si rozanalyzovali. Postupne, ako sme ich vedeli plnohodnotne využívať, sme zistili, že sú tam značné rozdiely.

Vy sám ste cítili tlak zo strany Penty a J&T?

V tom čase ani nie, lebo sme to mali našťastie všetko rozpracované. Tlak by mohol prísť až potom, keď by to bolo dokončené. To sme však nestihli, ako som spomínal. Všetky spisy sme nechali rozpracované. Čo sa dialo s nimi potom, to už neviem.

Čo ste si pomysleli, keď bol nedávno zaistený pri akcii NAKA najprv šéf KÚFS Ľudovít Makó, neskôr aj bývalý šéf finančnej správy František Imrecze?

Pri Makóovi som si povedal, že konečne, už dávno mal byť. Nakoľko nebol odborník na svojom mieste. Mal som isté informácie. Z viacerých strán mi bolo povedané, s kým sa stretáva.
Ľudovít Makó
Na snímke eskorta privádza bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v sobotu 19. septembra 2020. Foto – TASR

Tušili ste, že Makó by mohol byť zapojený aj do násilnej trestnej činnosti?

To nie, skôr to boli podozrenia inej povahy. Že sa zametajú stopy v systéme. Keď náš tím v KÚFS rozpustili, tak mi pri stretnutí Imrecze, Makó a vedúca personálneho odboru FS ponúkli na výber dve možnosti. Buď pôjdem pracovať do Košíc na pobočku KÚFS, odkiaľ pochádzam. To som videl ako taktický pokus ma odsunúť. Druhá možnosť bola, že sa stanem vedúcim oddelenia informatiky. Imrecze aj Makó sa vyjadrili, že som jediný z troch námestníkov, ktorému dali na výber z troch miest. Ozaj veľkorysé…

Na to som povedal oproti mne sediacemu pánovi Imreczemu, že ďakujem za ponuku, ale treba sa aj pozrieť na tú skutočnosť, že som dotiahol do úspešného konca Akciu Kasa, čo boli daňové podvody obrovského rozsahu s registračnými pokladnicami. Nedostal som za to ani desať centov odmeny.

Obidve ponuky ste odmietli?

Nie, ponuku na vedúceho oddelenia informatiky som prijal. S tým, že som tam bol iba jeden, možno dva mesiace. Tesne pred odvolaním nás, troch námestníkov, boli všetky personálne tabuľkové pozície pre približne sto ľudí umelo „presunuté“ na colný úrad do Michaloviec. To bola príprava na to, aby nám po odvolaní ponúkli iné miesto. Inými slovami, chceli sa nás zbaviť. Pričom nám dali smeny dennú, nočnú a dva dni voľna. Ja som z Košíc, ale kto už len bude dochádzať z Bratislavy na týždňovky do Michaloviec?

To bola čistá likvidácia analytikov, nielen z Bratislavy, aj z regiónov. Vyvrcholilo to tým, že značné množstvo ľudí išlo do civilu. Aj z pobočiek v Banskej Bystrici s Košiciach.

Najskôr sa mňa a mojich ľudí chceli zbaviť. Z ôsmej platovej triedy ma degradovali do tretej, z postu námestníka analytického odboru ma dali na pozíciu referenta, otváral som rampu na hraničnom priechode s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.

Počkajte, chcete povedať, že vás nechali fyzicky otvárať rampu?

Presne tak. Mohol som sa iba smiať, bol som vtedy najlepšie platená sekretárka vo finančnej správe, nakoľko mi dorovnávali plat…

Čo hovorili na to vaši kolegovia na hranici?

Nikto z nich nevedel, za akých okolností som bol odvolaný. Nepýtali sa a nebol z mojej strany ani dôvod o tom rozprávať. Boli rôzne šumy, tie som si nevšímal. Keď som nastúpil na Colný úrad Michalovce, tak vtedajší vedúci pobočky Vyšné Nemecké mi doslova povedal: pán Lehotský, vy nebudete robiť nič, iba dvíhať rampu. Bol som potom, až do môjho ukončenia služby vo finančnej správe, jeden z radových colníkov, na výstupe zo Slovenska.

V roku 2004 daroval čínsky prezident Rudolfovi Schusterovi ako prezidentovi skener na monitoring áut, ktoré prechádzali cez Vyšné Nemecké. Mám informácie, že sa zvykol záhadne kaziť, čo umožnilo pašerákom previezť kontraband. Čo o tom viete?

Ťažko mi k tomu čosi povedať. Bol tam určite zámer. Musíme sa opýtať, odkiaľ sa k nám pravidelne pašujú cigarety a iný tovar. Najmä z Ukrajiny. Mali sme na priechode aj halu na rozoberanie podozrivých áut. Najprv fungovala, potom ju nečakane zavreli. Doslova ju rozobrali.

Prečo?

To sa pýtam aj ja. Iste to nebola náhoda. Mali sme ako colníci tipy, ktoré autá by mohli nelegálne prevážať tovar. Určite aj za mojich čias prešlo veľa áut, ktoré sme neodhalili. Poviem tak, dobrý psovod vie zistiť, či jeho pes označil drogy. Je zaujímavé, že najprv boli na hranici psi na drogy aj na cigarety. Keď som bol potom „za odmenu“ otvárať rampu, psovodi tam chodili iba zriedkavo.
Prečítajte si
Za hranicou je Ukrajina: od jantáru vo vagónoch po umelého diviaka plného cigariet

Zdroje z radov colníkov na ukrajinskej hranici mi hovoria, že sa boja rozoberať podozrivé autá, lebo ak tak urobia v prípade drahej limuzíny a nič sa nenájde, jej majiteľ ich zvykne žalovať za poškodenie auta a škodu im zosobnia. Bolo to tak aj za vašich čias?

Je to tak. Sú si vedomí, že drahé autá nemajú radšej rozoberať. S bývalým kolegom sme na zmene zastavili autobus, ktorý viackrát do týždňa prechádzal cez hranicu. A ozaj náhodne sme našli v zadnej časti, pri motore, skryté bandasky s naftou.

Colníci mi vraveli aj o prerobených nádržiach na výrazne väčší objem paliva, ktoré na Ukrajine lacno kúpili a u nás predávali…

To sa robilo tiež, v nádržiach mohli mať aj ukryté cigarety.

Uvažovali ste, že z finančnej správy odídete?

Nie. Nechcel som sa vzdať. A tiež mi bol pol roka vyplácaný plat námestníka.

Myslíte si, že išlo o zámerné ochromenie činnosti KÚFS, aby sa nevyšetrovali isté veci?

Vtedy som to tak nevidel. S oneskorením dnes poviem, že určite áno. A pritom, ešte dlho potom sa Imrecze a Makó prezentovali na vyšších fórach našimi výsledkami.

Bolo to motivované aj politicky, teda že sa nevyšetrovali firmy blízke Smeru?

To neviem povedať. Za Smeru nás prijali a za Smeru nás aj odvolali. Dôvodom bol skôr výkon práce, možno sme neboli „ustrážiteľní“.
František Imrecze a Ľudovít Makó (vpravo). Foto – TASR

Cítili ste od týchto dvoch nadriadených tlak, aby ste niektoré prípady nevyšetrovali?

Nie, s Makóom som sa stretol iba dvakrát v živote; keď sa prišiel pri menovaní do funkcie predstaviť a keď som bol odvolaný Imreczem. Toho som videl osobne asi trikrát, na pracovných poradách, najmä v súvislosti s Akciou Kasa. Imrecze určite o mne podrobne vedel, najmä keď bolo potrebné ísť neskôr obhajovať finančnú správu v rámci tejto akcie na súd do Banskej Bystrice.

Čím ste s kolegami analytikmi Imreczemu a Makóovi podľa vás tak ležali, ako sa hovorí, v žalúdku?

Asi tým, že sme našli veci, ku ktorým sme sa nemali dostať. Napríklad, keď sme mali podozrenie, že bol pozmenený zoznam daňových subjektov, žiadali sme tieto informácie z Banskej Bystrice. Konkrétne: bol vyhotovený zoznam niekoľkých spoločností, s vratkami, a pri dôslednom prekontrolovaní sme následne zistili, že niektoré spoločnosti sa v zozname nenachádzajú. Pravdepodobne preto sme im prekážali.

Nemohli sme kontrolovať všetky subjekty. Aj na to sme prišli iba náhodou, keď sme si robili interné porovnávania a vyšli nám firmy, ktoré nám v zozname subjektov chýbali. Automaticky tak boli pre nás podozrivé.

Vysvetlili vám nadriadení, prečo tie firmy zo zoznamu odstránili?

Nie. Vtedy sme mali tri prístupy do ich daňových databáz. S tým, že som požiadal pre KÚFS väčšie množstvo prístupov, aby ho mal každý analytik. V reakcii na to mi všetky, aj tie tri, na mesiac znemožnili. Nakoniec nám horko-ťažko ostal jeden prístup.

Cez ten jeden prístup ste sa mohli dostať aj k firmám, ktoré niekto zo zoznamu vymazal?

Áno, mohol. Mali sme však pre celý KÚFS iba jeden prístup, čo nám výrazne komplikovalo prácu. Dôvod? Povedzme si to na rovinu. Lepšie sa kontroluje jeden prístup, jeden login ako tri alebo dvanásť.

Nadriadení kontrolovali, kto sa do systému prihlásil, keďže po vstupe ostávala digitálna stopa?

To neviem, ale mohli to kontrolovať, ak by chceli. Ak dokážete v informatike správne vyhodnocovať login, tak viete, čo si kto v akom čase pozeral. Preto sa dá zistiť, kto koho lustroval. Všetko je v systéme zaznamenané.

Mali ste voči Imreczemu a Makóovi od začiatku podozrenia?

Ani nie. Ale keď už išli chýry, že budeme odvolaní, tak možno dva týždne nás pravidelne sledovalo podozrivé auto s kamerou, vždy iné. Prichádzali ráno okolo piatej, šiestej, kameru nastavili priamo na vchod. Monitorovali pracovníkov pri zadnom vchode do KÚFS. Ako pracovníci špeciálnej jednotky sme teda boli monitorovaní.

Kto vás monitoroval?

To neviem. Keď som išiel večer s niekým do kaviarne, všimol som si, že pri vedľajšom stole nás počúva a sleduje neznámy chlapík, čo sedel pri malom pive. To bolo samozrejme nápadné.

Neopýtali ste sa ho, kto to je?

Nie, vtedy som to nebral do úvahy, vyhodnotil som to až neskôr. V hlave máte rôzne myšlienky…

Myslíte, že vás sledovali na príkaz Imreczeho?

Skôr na príkaz Makóa.

Makó chcel odstaviť Imreczeho?

Áno. Usiloval sa cez vtedajšie politické špičky dostať sa na čelo FS.

Vedeli ste, že Makó je vlastne nominantom Norberta Bödöra a Tibora Gašpara?

Možno to kolegovia vedeli, ale ja nie. Poviem ešte niečo. Keď ma odvolali z postu námestníka, prišla inšpekcia FS. Obsadili celú zasadačku, kde si povyberali všetky spisy a hľadali veci v priestoroch KÚFS s tým, že ich šéf pán Kaplan kričal: Hľadajte, niekde to tu musí byť. Neviem, čo presne hľadali. Ešte za môjho pôsobenia ako námestníka nasadzovala inšpekcia systém na kontrolu počítačov, na skenovanie ľudí. Na jednej porade vedenia FS som to napadol, aby bolo zaznamenané, čo, kto a kedy kontroluje. Namietal som, že to nesmie fungovať tak, že ktosi v mojom mene odošle nejaký email. Na to mi šéf inšpekcie povedal: Asi už vieme, na ktorý počítač sa máme zamerať. Povedal som mu, že mu nechám aj svoje heslo, aby to mali bez problémov. Usiloval som sa v tom čase chrániť aj iných ľudí, nielen kolegov na KÚFS, aby nemohol ktokoľvek v mojom mene pracovať na mojom počítači a pozmeniť dáta. Nepodarilo sa mi to. Mohli nás kontrolovať viditeľne, ale aj skryto, teda tak, že sme nemali šancu zistiť, či niekto robí na našich počítačoch.

Vašou kolegyňou bola aj Anna Bilecová, ktorá pre podozrenia z krytia daňových podvodov musela po voľbách v roku 2020 krátko po svojom menovaní opustiť funkciu vedúcej služobného úradu ministerstva vnútra. Ako si na ňu spomínate?

Áno, pani Bilecovú poznám. Robila a možno ešte aj robí na pobočke KÚFS ako vyšetrovateľka. Nestretávam sa s ňou. Skôr som s ňou bol v kontakte, keď som pracoval na hranici Vyšné Nemecké ako na KÚFS (Bilecová bola aj vedúcou kontroly na Daňovom úrade Michalovce – pozn. red.).
Prečítajte si
Cez čiaru: pašerácke tunely, kamióny, drony, vrtuľníky a lietadlá na ukrajinskej hranici

O čo išlo pri Akcii Kasa?

Bol to podvod, ktorý spočíval v pozmeňovaní bločkov z registračných pokladníc. Na oboch boli všetky údaje totožné – okrem tovaru, ceny a dane. Na jednom, ktorý dostal zákazník, bola uvedená výrazne vyššia cena, teda aj daň, na druhom, ktorý išiel do účtovníctva firmy, nižšia. Napríklad mám doteraz odloženú fotokópiu dvoch bločkov. Na jednom bol tovar za 21 eur, na druhom fiktívny tovar s cenou 60 centov.

To sa robilo v masovom meradle?

Áno, týkalo sa to všetkých registračných pokladníc s označením modelového radu FM-41. Mohlo ich byť približne 1700, presné číslo si už nepamätám. Určite sa tak dali falšovať bločky aj z iných pokladníc, to nikto nepreveroval. Mali sme informácie, že to robia servisné strediská cez rôzne USB kľúče a prístupy. Išlo o jednoduchú vec, zámenou USB rozbočovača vo fiškálnom module, kde by sa to malo všetko nahrávať. Transakcie si potom upravovali manuálne. To sme zistili tak, že sme pri tej-ktorej registračnej pokladnici zobrali z odpadkového koša povedzme 120 bločkov a zistili sme ich pozmeňovanie, vypočítal som, v akej výške to mohlo byť.

Príklad: mali sme bloček cena tovaru, za ktorý zaplatí zákazník 21,79 eura. A potom druhý bloček cena tovaru, ktorý prizná podnikateľ vo výške 0,60 eur. Zisk bol teda 21,19 eura. Ak predpokladáme, že za deň je vyhotovených sto pokladničných dokladov a vynásobíme ho počtom otvorených dní, tak prídeme k celkom slušnej sume. 21,19 x 100 x 310 = cca 660.000 eur.
Podvodné USB vstupy a kasa. Foto – archív P. Lehotského
Dva bloky z toho istého momentu na iné sumy. Foto – archív P. Lehotského

Ako ste prišli na to, že by sa čosi také, teda falšovanie bločkov z registračnej pokladnice, mohlo diať?

Poviem iba toľko, že to bolo operatívne rozpracované.

V akej výške mohli byť na jednej pokladnici úniky na daniach?

Asi milión eur za rok. A takých pokladníc bolo asi tisícsedemsto. Čiže úniky mohli byť vo výške viac ako miliarda eur za rok. A toto som robil vo svojom voľnom čase, po pracovnej dobe, nebolo to v náplni mojej práce. O toto ma poprosili ako súdneho znalca v odbore informatiky kolegovia z KÚFS z Bratislavy. Bol som prvý, kto na to prišiel.

Ako vás za to odmenili nadriadení?

Zlatým padákom, vyhodili ma. Po istom čase som napísal Imreczemu ďakovný list, ani mi neodpovedal. Strieborné medaily dostali kolegovia z Banskej Bystrice.

Keby vám dnes ponúklo nové vedenie finančnej správy návrat do KÚFS, išli by ste?

Ak by mi zaručili nezávislosť a možnosť si vybudovať svoj tím, tak áno. Ale to by už bola úplne iná kapitola.

Reakcia spoločnosti Penta Investments:

Nadpis rozhovoru a aj jeho samotný obsah považujeme za hrubo manipulatívny a ohradzujeme sa voči tvrdeniam, ktoré tam zaznievajú a majú sa týkať našej spoločnosti. Bez toho, že by respondent uviedol akékoľvek konkrétne fakty, naznačuje, že našu spoločnosť preveroval v dôsledku podozrenia z ekonomických daňových podvodov. Nemáme žiadne informácie o takýchto podozreniach a ani o tom, že by KÚFS alebo akýkoľvek iný štátny orgán vykonával voči našej spoločnosti spomínané preverovanie.

Sme presvedčení, že ak Pavol Lehotský čokoľvek v tomto smere preveroval, tak išlo o informáciu na úrovni klebety a za klebetu a ohováranie považujeme aj samotný rozhovor a jeho nadpis. Zásadne sa ohradzujeme voči tomu, že dochádza k vyslovovaniu takýchto podozrení bez toho, aby boli uvedené konkrétne skutočnosti a boli by opreté o konkrétne kroky zo strany príslušného štátneho orgánu.

Pavol Lehotský navyše uvádza, že finančné skupiny (rozumej Pentu a J&T) preveroval na základe podnetu, ktorý mal „z lyžiarskeho prostredia“. Ako je známe, naša spoločnosť nepodniká v cestovnom ruchu a ani v lyžiarskych areáloch, preto sa toto jeho podozrenie či preverovanie nemohlo vzťahovať k Pente. Naša skupina si dôsledne plní daňové povinnosti a patrí medzi najväčších platiteľov daní na Slovensku. V posledných 5 rokoch zaplatila skupina Penta na dani z príjmu do slovenského štátneho rozpočtu viac ako 150 mil. eur.

Stanovisko skupiny J&T:

J&T nikdy neovplyvňovala prácu finančnej správy a odmieta akékoľvek špekulácie, ktoré by mohli vyplynúť z výpovedí pána Lehotského.

Skupina J&T a spoločnosti, ktoré boli a sú jej súčasťou, zaplatili počas svojho pôsobenia na rôznych daniach a poplatkoch miliardy korún a stovky miliónov eur. Ako subjekt podnikajúci v bankovom sektore niekoľkých krajín je pod oveľa dôkladnejšou, niekoľkostupňovou, kontrolou než akýkoľvek iný podnikateľský subjekt. A to vrátane samotných majiteľov.

Preto špekulácie o tom, že by obchádzaním daňových zákonov majitelia J&T ohrozili skupinu, ktorú za vyše 20 rokov vybudovali, sú jednoducho absurdné, čo musí byť zrejmé každému súdne uvažujúcemu čitateľovi.

,,To, čo reprezentuje názov J&T, sú spoločnosti, ktoré sú vo významnej miere správcami peňazí pre viac ako milión občanov Slovenska, významnými správcami majetku štátu a vo veľkej miere tiež reprezentujú významné investície na trhu mimo SR v spolupráci s najväčšími finančnými inštitúciami na svete.

Preto vyprodukovať nadpis evokujúci v čitateľovi, že sme sa mali podieľať na trestnej činnosti, bez náznaku akéhokoľvek konkrétneho opisu problému považujem za veľmi neprofesionálne, poškodzujúce dennú prácu stoviek ľudí a poškodzujúce spoločenský záujem,“ povedal Patrik Tkáč, jeden zo zakladateľov J&T.

Vianočný zápas v Zlíne? „Šupa“ zlomil súperovi nos a Franto Bombic to dorazil, spomína po rokoch s úsmevom Jiří Heš

S Duklou získal majstrovský titul. Počas pôsobenia v Trenčíne sa mu narodili obaja synovia. Jiří Heš si podmanil tribúny. Hokejový elegán zo Zlína na časy strávené na Sihoti dodnes spomína s láskou a úctou.

11. feb 2021 o 4:00 Martin Jurčo

Majstrovské oslavy z roku 2004 v podaní Jiřího Heša (vľavo) a Tomáša Starostu.
Majstrovské oslavy z roku 2004 v podaní Jiřího Heša (vľavo) a Tomáša Starostu. (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+0303

Pri vašom mene svieti titul z Právnickej fakulty Karlovej univerzity. Vo vašich časoch nebolo práve bežné, že hráči mysleli aj na budúcnosť a študovali. Boli ste natoľko uvedomelý?

Takto by som sa na vec nepozeral. Obe činnosti ma bavili. Jedna bola doplnkom druhej. Keď som študoval na Karlovej univerzite, hral som za pražskú Slaviu. Nerobilo mi problém venovať sa dvom veciam súčasne. Jedna vec bola relaxom od tej druhej. Potreboval som vyčistiť hlavu od hokeja, tak som sa venoval študijným povinnostiam a opačne.
Napísali sme V Nemecku Karjalainen vystúpil z komfortnej zóny, so Salzburgom precestoval svet Čítajte

Vždy som bol hladný po vedomostiach. A tých chalanov, ktorí študovali, nebolo práve málo, iba sa tým nepochvália. Celá rada hokejistov z mojich čias sú inžinieri, či magistri.

Kedysi sa hokejisti príliš nezaoberali budúcnosťou aj preto, že žili prítomnosťou. Dokázali si šport užívať, zarobiť slušné peniaze a život bol pre nich jednoduchší. V súčasnosti je situácia iná. Podmienky sa zhoršili.
Napísali sme Košičania nám dodnes neveria, že sme ich hráčov „nekúpili“, spomína jubilant Piovarči Čítajte

Zatiaľ, čo vy ste sa pripravovali na skúšky, spoluhráči mohli sedieť v kaviarni, alebo naháňať dievčatá. Nerobili si z vás žarty?

Ja som pre zmenu mohol naháňať ženy v škole. Aj to bola možnosť. (smiech)

Nenadobudol som dojem, že by som niečo zameškal. Mimochodom. Od 18 rokov som s jednou ženou a veľmi spokojný.

Inak, čo sa týka zábavy, tej som si užil dosť. Ide o veľké množstvo zážitkov so spoluhráčmi.

Záverečné štátnice som robil počas pôsobenia v Znojme. Namiesto toho, aby som si šiel po tréningu ľahnúť, tak som bol štyri hodiny venovať študijným povinnostiam. Na večernú spoločnú akciu so spoluhráčmi som už bol opäť k dispozícií.

Vtedy to tak fungovalo, kto neprišiel na spoločnú akciu, tak ho tím postupne vyradil. Takých však nebolo veľa. Nikto nemusel nikoho nútiť.

V roku 2002 ste z českej najvyššej súťaže prišli na Slovensko do Dukly Trenčín. Tá už v tom čase nebola pod krídlami ministerstva obrany. Nemali ste dojem z kroku vzad, keďže naša liga nedosahovala kvality tej českej?
AJ TOTO SA V ČLÁNKU DOČÍTATE

Ako to bolo so snímaním imaginárneho klobúka smerom k fanúšikom

Aký bol tréner Dušan Gregor, ktorý ako posledný získal s Duklou majstrovský titul

Prečo bol Jiří Heš taký produktívny

Ako sa doberali Paľo Demitra s Mariánom Gáboríkom

Ako vnímal semifinálovú prehru v lockoutovej sezóne so Slovanom

Aké zážitky nám prezradil

A mnoho iného...

Nesúhlasím s vami. Česká extraliga tiež nemala všetky tímy na kvalitatívne rovnakej úrovni. Rozdelil by som ju na tri časti – hornú, strednú a spodnú.

Na Slovensku bolo vtedy viacero dobrých tímov. Okrem stálic ako Trenčín, Košice, Slovan, sa vždy niekto pridal. To znamenalo určitú porciu výborných duelov.

Samozrejme, v Česku tých zápasov na najvyššej úrovni bolo o niečo viac.

Pôvodom som zo Zlína, čo je možno sedemdesiat kilometrov. Aj to zavážilo v otázke rozhodovania. Ešte zo socializmu si pamätám, že Dukly mali vysoký kredit. Ako tá jihlavská, tak i tá trenčianska.

V tých rokoch sa s mužstvom pripravovali aj hráči, ktorí mali namierené do NHL ako Mariánovi Hossa s Gáboríkom, či Paľo Demitra.

Zžil som sa s prostredím. Prišiel na to ako ľudia v meste milujú hokej a žijú s ním. Zamestnanci klubu hokej robili na veľmi vysokej úrovni.

V Trenčíne sa vám darilo herne i bodovo. Pravidelne ste sa dostávali do All stars tímu súťaže. Bolo to najlepšie obdobie vašej kariéry?

Ťažko sa to hodnotí. Každá etapa kariéry bola svojim spôsobom výnimočná. Určite šlo o vynikajúce obdobie. So Znojmom a Slaviou som postúpil medzi českú elitu. Dres „zošívaných“ mi pomohol nakuknúť do reprezentácie. V Dukle som získal titul a mal možnosť si počas výluky zahrať s vynikajúcimi hokejistami zo svetovej špičky.

Počas bohatej kariéry ste získali jediný titul práve v drese Dukly. Aká bola sezóna 2002/2003?

Celkovo štyri roky, ktoré som na Sihoti strávil, bola super jazda. Tá majstrovská bola výnimočná. Všetko fungovalo od prvého do posledného okamihu.

Do každého zápasu sme nastupovali s myšlienkou, že vyhráme. Takto sme žili dva roky. Vedeli sme jednoducho, že z ľadu odídeme ako víťazi. Všetci sme sa navzájom podporovali a dôverovali si.

Tvorili sme skvelú partiu. Vzájomne sme sa podporovali a užívali si všetko, čo bolo spojené s našim tímom. O tom svedčí aj stretávka spred možno troch rokov na čele s trénerom Dušanom Gregorom. Aj po toľkých rokoch sme si mali čo povedať.

Svojim synom vštepujem myšlienku, že všetky tie zážitky okolo hokeja sú tvorené z kolektívneho ducha. To inde nezažijú. Veľmi rád na časy v Trenčíne spomínam. Nedávno mi niekto poslal video z osláv, tak sme celá rodina zasadli pred televízor a pozerali.

Hlbokú ryhu ste zanechali medzi fanúšikmi. Čím to môže byť?

Neviem v čom to je. Aj môj vzťah voči fanúšikom bol v Dukle vrelý. Všetko fungovalo. Robili sme na ľade rôzne scénky. Ich to bavilo.

Viete, ale ono sa to celé vie obrátiť, ak veci nefungujú podľa predstáv. Trenčín nie je Los Angeles, kde by sme sa stratili. Stačí jeden pokazený zápas a všetko sa mohlo otočiť. O tom však nechcem hovoriť.

Trenčiansky fanúšik bol temperamentný a vnímavý. Hokeju sa rozumel. Hru si dokázal neuveriteľne užívať.

Niekedy nám aj naložili, ale to k tomu patrí. Vo výlukovej sezóne NHL sme vyhrali dva či tri zápasy po sebe iba o gól. Ľudia vtedy pískali. Nevedeli pochopiť, prečo Gáborík, Hossa a Demitra nedajú hetrik len tak zo šatne.

Pamätným bolo snímanie imaginárneho klobúka smerom k fanúšikom.

Spomínam si. Bolo to najmä smerom ku kotlu. Po zápase bola bežnou tradíciou, že diváci vyvolávali hráčov zo šatní po menách.

Vtedy som si dal dolu prilbu a uklonil som sa im z vďačnosti za podporu v stretnutí. Vzniklo to spontánne. (smiech)

Pôsobenie v Trenčíne bolo pre vás špeciálne ešte v jednom smere. Narodili sa vám obaja synovia.

Presne tak. V roku 2005 prvý syn Lukáš. K jeho narodeniu sa viaže aj príbeh. Mali sme odletieť na turnaj Super six do Petrohradu. Manželka mala za úlohu neporodiť v priebehu turnaja, pretože som chcel byť pri pôrode. Samozrejme, malý sa pýtal na svet v deň odletu. Takže som nenasadol do lietadla s tímom, ale docestoval som až neskôr.

O dva roky neskôr som uháňal do zlínskej pôrodnice opäť k pôrodu mladšieho syna Jakuba. Pôsobenie v Dukle bolo veľmi plodné. (smiech)

So skvelými rokmi v Dukle sa určite spájajú aj vtipné spomienky. Povedzte pár z tých publikovateľných.

Veľmi dobre sa mi hralo s Frantom Bombicom. Boli sme zohratá dvojica. Pred bránkou som sa napríklad začal s protihráčom poštuchávať. Zrazu prešiel cez protihráča „vlak naložený pieskom“ a zmlátil ho. Mal som čo robiť, aby som sa mu uhol.

Na vianočný zápas sme šli do Zlína. V tretej minúte Marcel Hanzal pri naoko nevinnom pošťuchovaní zlomil protihráčovi nos. Následne sa do celej situácie pripojil aj spomínaný Franto. A bolo veselo. (smiech)

S Vencom Králom sme vydali rozhovor „Stávkokazy z Trenčína“. V nákupnom centre sme sa odfotili s pohárom. Akože trénujeme, ako preberáme Stanleyho pohár v NHL. A vojdeme sa do každého platového stropu. Optimálne sme chceli hrať niekde na Havaji, hoci tam žiadne hokejové mužstvá nie sú, ale je tam pekné počasie. Nikto sa nám ale zo zámoria neozval. Asi ten náš rozhovor nečítali. (smiech)

Vo voľných chvíľach sme so spoluhráčmi Petrom Přikrylom, Vencom Králom a ďalšími hrávať hry do počítačovej herne. Ešte v noci som sa potom zobudil zo stranu, že na mňa spoza rohu strieľa prikrčený „King“ alebo beží divoký „Bingo“.

Vo výlukovej sezóne vznikol aj pamätný ufón, ktorý sa spája so zápasmi proti Slovanu do dnes.

Víťazstvo 10:1 na Slovane a k tomu famózny gól Paľa Demitru. Spomínate si?

Na to sa nedá zabudnúť. Paľo si dal hokejku medzi nohy a prekonal Rybára. Vtedy gólman belasých hovoril, že si na puk siahol. Na to Paľo Demitra oponoval, že keby sa ho dotkol, tak nedostane gól.

Bol to duel, v ktorom nám vyšlo všetko a súperovi nič.

V tíme ste mali superhviezdy NHL. Medzi Gáboríkom a Demitrom fungoval špeciálny vzťah. Mimoriadne sa doberali. Bavili tým celú kabínu?

Majo Gáborík hovoril Paľovi Demitrovi, aby mu poslal poriadnu nahrávku. Ten odpovedal, že neexistuje zlá prihrávka, iba zle nakorčuľovaný hráč.

Stále sa medzi sebou doťahovali.

S takými hráčmi bol hokej jednoduchý. Napríklad „Brambor“ povedal, aby mu „Demo“ puk len jednoducho nastrelil do pásma, on už nejako ten gól strelí. A tak sa aj stalo. Puk dokorčuľoval a skóroval.

Ich pôsobenie aj s Majom Hossom bolo fantastické. Po každom tréningu sme ešte zostali na ľade a hrali hry. Napríklad streľbu o kofolu. Hoci sa tá sezóna neskončila majstrovským titulom, pre nás všetkých bola ich prítomnosť obrovským zážitkom.

Mali veľkú sebadôveru. Oni nepochybovali, že to čo robia, robia správne.

Semifinálové vypadnutie v sezóne 2004/2005 so Slovanom bral Pavol Demitra ťažko. Vnímali ste krivdu zo strany rozhodcov aj vy?

Séria bola do určitej miery ovplyvnená pôsobením známych hráčov z NHL. Cítil som, že to, čo sa deje, nie je voči nám fér.

Šport vie byť občas aj nespravodlivý. Môžeš dať do hry všetko a predsa to nemusí vyjsť. Všetci sme vnímali, že rozhodcovia robia divné a nevyvážené rozhodnutia.

Nechcem, aby to vyznelo, že sa sťažujem. Chyby patria k hokeju a aj rozhodcovia sú iba ľudia. My sme ich pôsobenie vnímali citlivo.

V majstrovskej sezóne mužstvo viedol ambiciózny a rázny tréner Dušan Gregor. Ako ste vychádzali?

„Tiger“ nechal kabínu žiť svojim životom. Vytipoval si hráčov, ktorí za jeho víziou šli sami. Podporovali jeho myšlienky a všetko fungovalo.

Samozrejme, bol veľmi rázny. Emócie dokázal ventilovať a nahlas vysvetľovať. My sme ho brali ako autoritu.

Mužstvo nie je zložené iba z hráčov prvej alebo druhej lajny. Máte tam aj tých z tretej alebo štvrtej, čo tak veľa nehrajú. Ak oni začnú podrývať ostatných, kolektív nefunguje a na úspech môžete zabudnúť. Všetci musia byť súčasťou tímu.

Dušan všetko dokázal ustriehnuť.

Na obrancu ste boli mimoriadne produktívny. Bavila vás úloha takmer falošného útočníka?

V podstate áno. Cítil som, že moje pôsobenie má zmysel a môžem sa naplno realizovať.

Nedával by som toľko gólov, keby nám dobre nefungovala formácia ako celok. Len tím dokáže jednotlivcov vytiahnuť hore. Hral som s výnimočnými hráčmi. Mohol som sa spoľahnúť na Jana Zlochu, Romana Kukumberga, či Marcela Hanzala, že ma v útoku podporia a keď sa vysuniem na hrot, oni zostanú vzadu.

A taktiež sme sa mohli spoľahnúť na výborných gólmanov Mira Hálu a Petra Přikryla. Držal som sa občas hesla, že kto bráni, neverí brankárovi. (smiech)

Čítajte viac: https://mytrencin.sme.sk/c/22594299/via ... i-hes.html

Kičura osobne manipuloval tender na respirátory: Prišiel a vynadal celej výberovej komisii, píše prokurátor
Miro KernMIRO KERN

Kajetán Kičura. Foto – TASR
Kajetán Kičura. Foto – TASR
Proti bývalému predsedovi štátnych hmotných rezerv a kamarátovi Roberta Fica vypovedajú viacerí svedkovia, štátu údajne spôsobil päťmiliónovú škodu a hrozí mu 15 rokov väzenia.

V polovici marca 2020 bolo krátko po voľbách, ktoré vyhralo OĽaNO – a Smer a jeho nominanti v štátnych inštitúciách vedeli, že končia vo funkciách. Na Slovensku sa objavili prvé prípady ochorenia na covid-19 a celá spoločnosť si začínala uvedomovať, že pandémia zmení naše životy.

Napriek zmeneným politickým pomerom a mimoriadnej situácii nominant Smeru a predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR Kajetán Kičura drzo a s rizikom, že sa na to hneď príde, manipuloval tendre na nákup zdravotníckych pomôcok, ako respirátory, chirurgické rúška či ochranné rukavice a obleky. Vyplýva to zo zistení špeciálnej prokuratúry.

Matovič začínal práve u Kičuru
Kičura je preto obvinený z machinácie pri verejnom obstarávaní a z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu ku Kičurovej väzbe, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že mu za tendre na zdravotnícke pomôcky hrozí 10 až 15 rokov väzenia, keďže štátu údajne spôsobil škodu až za päť miliónov eur. Hoci ho v súvislosti s tendrom obvinili ešte minulý rok, podrobnosti o ňom neboli známe.

Proti Kičurovi v kauze zákaziek pre firmu Lacorp za takmer 35 miliónov eur vypovedá najmenej sedem rôznych svedkov. Ide s veľkou pravdepodobnosťou najmä o jeho podriadených. Ich mená pre anonymizáciu uznesenia nie sú verejné.

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Ide o zmluvu, ktorá sa preberala hneď v prvý deň nástupu novej vlády – premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa totiž hneď po vymenovaní vybral na štátne hmotné rezervy za Kičurom na kontrolu a ten sa na tlačových besedách hneď verejne strápnil, keď nevedel, či od firmy Lacorp kúpil 200-tisíc alebo štyri milióny rýchlotestov.


Prečítajte si
Kičuru už vypočúvala NAKA, na tlačovke kričal a žiadal Matoviča, aby ho konečne odvolal
Nový premiér si tento zmätok vychutnával ako ukážku neschopnosti a korupčného správania. „Považujeme jeho (Kičurovo – pozn. red.) konanie za nehospodárne, nie v súlade s verejným záujmom, priamo ohrozujúce verejný záujem a priamo ohrozujúce zdravie obyvateľov,“ povedal Matovič už deň po tom, ako sa stal predsedom vlády.

„Upozorňujem pána premiéra, nech váži slová,“ odkazoval Kičura späť s nepriamou vyhrážkou voči premiérovi, že v zákone sú aj „trestné činy proti republike“. Na tlačovke miestami kričal a vyzýval Matoviča, nech už ho konečne odvolá z funkcie, čo premiér cez víkend oznámil. „On mi dal pečiatku priateľa Roberta Fica a ako taký musím byť mediálne zarezaný.“

Už v pondelok Kičuru v súvislosti s nákupom ochranných prostriedkov pre štát aj s kúpou bytov v centre Bratislavy vypočúvala NAKA, nasledovalo odvolanie a onedlho aj zadržanie a väzba.

Diktoval zmeny v zmluve
Uznesenie prokurátora teraz do nákupu vnáša nové informácie, ktoré potvrdzujú, že to bola Kičurova kauza. Svedkovia podľa prokurátora potvrdili angažovanosť Kičuru a bývalého riaditeľa OMRaPZ (jeden zo šéfov odborov na rezervách) pri uzatvorení kúpnych zmlúv so spoločnosťou Lacorp.

Stalo sa to napriek tomu, že „touto spoločnosťou ponúkané zdravotnícke pomôcky nespĺňali potrebné špecifikácie, a napriek tomu, že zástupca spoločnosti predložil neúplnú, chaotickú a predovšetkým cenovo nevýhodnú ponuku“, píše sa v uznesení.

Svedkovia navyše vypovedajú, ako jeden z obvinených prišiel na zasadnutie výberovej komisie „a expresívnym spôsobom so zvýšeným hlasom sa vyjadril, že komisia nemá riešiť detaily (technické parametre), ale je nutné, aby bol tovar vysúťažený a zmluva uzatvorená s Lacorpom“. Jedna zo svedkýň opisovala aj to, ako sa upravovali kúpne zmluvy v prospech Lacorpu a konkrétne úpravy jej diktoval priamo Kičura.


Kajetán Kičura pri zatýkaní. Foto – FB polície
Jedného z uprednostňovaných uchádzačov zasa podľa výpovede iného zamestnanca rezerv zavolali na priame rokovanie, hoci nepredložil žiadnu ponuku, a ďalší svedok zasa prehovoril o tom, ako vyraďovali iné ponuky.

„Aj svedok xxxxxxxx potvrdil, že niekedy okolo 15. 3. 2020, keď bolo priame rokovacie konanie (PRK) s xxxxxxx, zastúpená xxxxxxxx, prišiel na toto PRK osobne aj predseda – xxxxxxx (Kičura – pozn. red.), ktorý bol nespokojný a vynadal celej komisii, že nechcú odporučiť xxxxxxxx ako dodávateľa,“ píše sa v anonymizovanom uznesení.

Dalo sa kúpiť lacnejšie a nie od schránkových firiem
Prokurátor si teda myslí, že Kičura „bez relevantného prieskumu trhu, napriek tomu, že existovala možnosť obstarať zdravotnícky materiál spĺňajúci potrebné špecifikácie za rádovo nižšie ceny, a to od obchodných spoločností pôsobiacich v danom segmente dlhé roky“, podpísal kúpne zmluvy so „schránkovými spoločnosťami“, v ktorých prospech sa osobne angažoval.

Kičura je okrem manipulácie tendra na zdravotnícke pomôcky obvinený aj z korupcie pri nákupe špeciálnej techniky. Vo vyšetrovacej väzbe je od apríla minulého roka. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman však práve uznesením z 11. februára rozhodol, že by ho už mali z väzby prepustiť. Keďže prokurátor sa odvolal, zostane v nej do rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Bývalý predseda hmotných rezerv všetky obvinenia odmieta. „Uviedol, že tak, ako sú on a jeho rodina mediálne ostrakizovaní aj zo strany najvyšších vládnych predstaviteľov, tak takto nebol spoločensky zlikvidovaný ešte žiadny človek v SR,“ píše sa v uznesení. Vypovedal aj, že u jeho rodičov bola vykonaná domová prehliadka a jeho otcovi pri zadržaní zlomili dve rebrá. „Jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval, až musel byť hospitalizovaný, pričom počas hospitalizácie sa infikoval ochorením covid a nakoniec zomrel.“

Sudca Pulman rozhodnutie o prepustení zdôvodnil tým, že polícia a prokuratúra už vykonali všetky podstatné dôkazy a neobáva sa ani ovplyvňovania svedkov Kičurom.

Nový predseda štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf (SaS) však firme Lacorp celú sumu zákazky nevyplatil a súdi sa s ňou.


Kajetán Kičura s Robertom Ficom. Foto – TASR
Bývalý predseda hmotných rezerv je obvinený aj z toho, že bral úplatky za zákazky špeciálneho materiálu od firmy ZVS Holding v rokoch 2012 až 2018. Peniaze, ktoré mu poskytoval riaditeľ zbrojárskej firmy Miroslav Solava, chodili ako fingované splátky pôžičiek.

Na úplatkoch takto podľa vyšetrovateľov zobral celkovo 220 680 eur. Malo ísť o odmenu za zákazky pre zbrojársku firmu v celkovej hodnote zhruba 2,6 milióna eur a týkali sa predovšetkým špeciálneho vojenského materiálu. Peniaze dostával cez účet svojho otca Rudolfa, šéf hmotných rezerv bol však disponentom tohto účtu. Na účte boli vedené ako splátky pôžičky či vrátenie pôžičky. Pôžička bola podľa polície fingovaná.

Ficov kamarát
Kajetán Kičura je osobným priateľom predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý ho aj na miesto šéfa hmotných rezerv ešte v roku 2012 presadil. Predtým bol radovým sudcom okresného súdu. Tak ako Fico, aj Kičura kandidoval za sudcu Ústavného súdu, koalícia Smer, SNS a Most-Híd ho však v parlamente nezvolila.

Fico sa Kičuru dodnes otvorene zastáva. „Možno odpadnete z toho, čo teraz poviem, ale zainteresovaní jasne hovoria: Neexistujú žiadne dôvody na to, aby tento človek sedel vo väzbe,“ vravel Fico vo videu minulé leto a tvrdil, že aj sudca Špecializovaného trestného súdu potvrdil, že neexistuje žiadny dôvod na obvinenie z korupcie.

„Ale potom prichádza básnická otázka: Kto naberie statočnosť a v tejto mediálnej a politickej atmosfére si dovolí prijať zákonné rozhodnutie a pána Kičuru pustí z väzby von?“ pýtal sa predseda Smeru.

22. februára 2021 13:08
Akcia Mýtnik
Prečo je Brhel vo väzbe: Z obáv, že získa cudzie občianstvo a bude riadiť úradníkov finančnej správy
Miro KernMiro Kern
Foto – TASR
Foto – TASR

Jozef Brhel krátko pred zadržaním previedol na syna 3,7 milióna. Sudkyni tvrdil, že zarába 2500 eur mesačne.

Oligarcha Jozef Brhel, ktorý je už od 5. februára vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, by mohol ovplyvňovať svedkov, a keďže žije často v zahraničí, mohol by získať cudzie štátne občianstvo a vyhnúť sa stíhaniu na Slovensku.

Takto vysvetľuje vzatie do väzby jedného z najmocnejších ľudí z pozadia Smeru sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová. V rozhodnutí o väzbe opisuje aj ďalšie dôvody, prečo podnikateľ zatiaľ zostáva vo väzbe.

Brhel sa prihlásil polícii sám po tom, ako zadržala bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, jeho brata Petra Brhela, riaditeľa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu a konateľku firmy Allexis Janu Rovčaninovú. Podľa obvinenia mali ako organizovaná skupina manipulovať tendre na finančnej správe tak, aby ich zákazky získala Allexis alebo firmy, ktoré určili brhelovci.

Podľa prokurátora Jozef Brhel odišiel zo Slovenska, keď sa dozvedel o vyšetrovaní. „Po vznesení obvinenia ho nebolo možné kontaktovať, a to ani na telefónnom čísle, ktoré orgánom činným v trestnom konaní poskytol syn obvineného, pričom po úkonoch vykonaných s obv. xxxxxxxx, ktorý sa rozhodol spolupracovať s OČTK, obv. xxxxxxx (Jozef Brhel) opustil územie Slovenskej republiky a mal sa nachádzať na xxxxxxxx (Kanárskych ostrovoch – pozn. red.),“ píše sa v anonymizovanom uznesení súdu, ktorý Denník N získal v rámci infozákona.
Prečítajte si
Brhel ide do vyšetrovacej väzby, nepomohla mu ani hospitalizácia na psychiatrii
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Prokuratúra uvádza, že sa Brhel pravidelne zdržiava v zahraničí, „čo v spojitosti s hrozbou vysokého trestu, ako aj jeho dobrým finančným zázemím vytvára odôvodnený predpoklad úteku pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom“.
Milióny previedol na syna

Sudkyňa s uvalením útekovej väzby súhlasila. Stotožnila sa s obavami prokurátora. „Skutočnosti vyplývajúce z dôkazov i z výpovede obvineného svedčia o tom, že obvinený a jeho rodina disponuje hnuteľným, nehnuteľným majetkom i dostatočným zdrojom finančných prostriedkov, čoho dôkazom je prevod sumy 3.700 000,-€ na účet syna obvineného,“ píše sudkyňa.

Podľa Ruženy Sabovej túto sumu Brhel poslal synovi 18. januára 2021. Jeho syn 26. januára celú sumu previedol na iný účet. Bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a ďalších podozrivých v kauze Mýtnik zadržali len o tri dni neskôr – 29. januára.
Prečítajte si
Imreczeho zadržali za zmanipulované tendre, ktoré dohodovali v Širokého hoteli

Jozef Brhel sa podľa uznesenia pred súdom k svojim majetkovým pomerom odmietol vyjadriť. „Je podnikateľom, no vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav dlhodobo nie je v postavení štatutárneho orgánu v žiadnej spoločnosti. Je zamestnanec spoločnosti xxxxxxx s mesačným príjmom okolo 2 000,- 2 500,- eur,“ vypovedal.

Časopis Forbes pritom majetok Jozefa Brhela a jeho rodiny v roku 2019 odhadol na 200 miliónov eur a medzi najbohatšími Slovákmi ho zaradil na 18. miesto.

„I keď sa pred súdom odmietol vyjadriť k majetkovým pomerom svojej rodiny, možno dôvodne usudzovať, že v zahraničí on a jeho rodina užívajú na dlhodobé bývanie im prináležiacu nehnuteľnosť,“ píše sudkyňa.

Vlastníctvo nehnuteľnosti podľa nej môže poskytnúť základ nielen na trvalé usadenie sa v inom štáte, ale i základ na zmenu občianstva, čo by nezvratne mohlo ovplyvniť existenciu podmienok na vydanie obvineného na trestné stíhanie v prípade dožiadania štátu, v ktorom by sa obvinený usadil.

„Jeho vek 58 rokov a proklamované zdravotné ťažkosti na jednej strane a hroziaci trest na strane druhej takúto obavu z úteku umocňujú,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie.
Jozef Brhel. Foto – reprofoto YouTube

Úteková väzba je pre obvinených obvykle oveľa väčší problém ako takzvaná kolúzna väzba, ktorá sa nariaďuje z obavy z ovplyvňovania svedkov. Kým dôvody kolúznej väzby sa často skončia, keď sa skončí vyšetrovanie a svedkov už polícia vypočuje, úteková väzba môže trvať až do vynesenia právoplatného rozsudku.

Brhel je obvinený z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a z prijímania úplatku. Hrozí mu desať- až 15-ročný trest, pretože podľa prokurátora spolu s ďalšími obvinenými spôsobili štátu škodu za viac ako 42 miliónov eur.

Táto suma vyplýva zo súčtu štátnych zákaziek od finančnej správy pre firmu Allexis podnikateľa Michala Suchobu, ktorého Interpol zadržal minulý týždeň v Spojených arabských emirátoch. Polícia tvrdí, že na Allexis mal vplyv aj Brhel a že tam mal dokonca majetkové záujmy.
Člen organizovanej skupiny

Aj pre jeho vplyv v IT biznise a údajné kontakty na finančnú správu sudkyňa uvalila na Jozefa Brhela aj kolúznu väzbu. Prokurátor o ňu žiadal, pretože bol podľa neho členom organizovanej skupiny, ktorá pôsobila a vyvíjala protizákonnú činnosť dlhší čas, „pričom pri jej páchaní dochádzalo k deľbe úloh, koordinovanému postupu jednotlivých obvinených, ktorí sa navyše dopĺňali, aby došlo k jej úspešnému dokonaniu“.
Prečítajte si
V čom všetkom bol Brhel? Získal najviac solárneho biznisu a Fico pre neho pretláčal aj ďalšie miliardové Gabčíkovo

Prokurátor sa obáva, že by oligarcha mohol ovplyvňovať svedkov vďaka svojmu „značnému vplyvu“ na Imreczeho a preto, že mal výrazný vplyv na finančnú správu a rozhodovanie pri verejných obstarávaniach.

„Zo vzájomných vzťahov medzi obvinenými osobami vyplýva dostatočne odôvodnená obava, že by sa mohli v rámci trestného konania koordinovať, dohodovať vzájomný postup a navzájom upravovať svoje výpovede a tým mariť vyšetrovanie, ako aj zabezpečovanie dôkazov v trestnom konaní,“ píše prokurátor a odvoláva sa na výpovede viacerých svedkov, ktorí hovorili o Brhelovom vplyve na finančnú správu.

Sudkyňa teda vzala Brhela do väzby aj z obáv z ovplyvňovania svedkov. „Obavu z kolúzneho správania súd nachádza i v autorite osobnosti obv. xxxxxxx (Jozefa Brhela), v jeho predchádzajúcom vplyve na funkcionárov a zamestnancov FS, ktorý nepochybne uplatňoval a v záujme eliminácie dosahov tohto trestného stíhania na svoju osobu mohol by uplatňovať najmä na zamestnancov FS, ktorí zostali po zmene vlády v roku 2020 na svojich pracovných pozíciách.“

Sabová píše, že za Brhelom do jeho kancelárie dochádzal Imrecze i ďalší zamestnanci finančnej správy.

Sudkyňa však nevyhovela žiadosti prokurátora na väzbu z obáv z pokračovania v trestnej činnosti. „Obava z jeho pokračovania v predmetnej trestnej činnosti je eliminovaná i novým zložením politického spektra vo vedení štátu, do štruktúry ktorého obvinený nepatrí a o ktorom sa predpokladá, a dáva sa nádej, že naň ani nemá dosah.“

Jozef Brhel pred súdom odmietol, že by sa podieľal na protizákonnej činnosti. Odmietol väzby na Allexis aj to, že bol súčasťou delenia IT zákaziek. Sľúbil, že ak ho prepustia, povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a splní a dodrží obmedzenia, ktoré mu uložia. Sudkyňa sľubu neuverila.

Tvrdí, že poistenkou Dôvery sa stala podvodom, a chce odísť. Poisťovňa jej to nedovolí, verí svojej zamestnankyni
Karol Sudor
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Erika Klimová odmieta byť poistenkou Dôvery proti svojej vôli. Poisťovňa s tým nesúhlasí. Prihlášku vraj podpísala koncom septembra na železničnej stanici v Bratislave. V tom čase však bola doma mimo hlavného mesta.

Keď 19-ročná vysokoškoláčka Erika Klimová z Rovinky v decembri minulého roka dostala poštou informáciu, že od januára 2021 sa stáva klientkou zdravotnej poisťovne Dôvera, ostala zaskočená. Dovtedy bola poistená v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a ani jej nenapadlo, že by to mala meniť. Je presvedčená, že sa stala obeťou podvodu.

S mamou Andreou najskôr volala do call centra Dôvery v snahe objasniť si, z akého dôvodu obdržala uvítací list aj kartičku poistenky. „Bolo nám povedané, že dcéra podpísala prihlášku osobne na stanici a istá pani z Dôvery ju zadala do systému. Meno pracovníčky nám poisťovňa neprezradila.“

Erika trvá na tom, že ide o lož. „Nikdy som nič také nepodpisovala a nebola som v žiadnom kontakte s Dôverou ani s jej zamestnancami.“
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

PR špecialista poisťovne Dôvera Matej Štepianský Denníku N odpísal, že „prihláška s údajmi pani Eriky Klimovej na zmenu zdravotnej poisťovne bola podpísaná dňa 30. septembra 2020 a po podpise bola odovzdaná kópia prihlášky tak, ako je to bežné, teda v súlade s predpísaným postupom“.

Posledný septembrový deň je zároveň posledným dňom, keď možno poisťovňu zmeniť. Zamestnankyňa Dôvery podľa Štepianskeho trvá na tom, že „poistenka prihlášku vlastnoručne podpísala na železničnej stanici v Bratislave a bola poučená o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z podpisu prihlášky“.

Niečo tu však nesedí – Klimová má svoje denné povinnosti zapísané v kalendári. V ten deň sedela doma v Rovinke a pracovala s počítačom, čo vie preukázať. Že sa z dediny nikam nepohla a nebola na žiadnej železničnej stanici v Bratislave, podľa nej dokazuje aj služba Google maps timeline v jej mobilnom telefóne.
Podpisy sa nezhodujú

Dôvera Erike po emailovej sťažnosti odporučila podať „vlastnoručne podpísanú žiadosť o storno poistenia z dôvodu neoprávneného prepoistenia. Ak obdržíme takúto žiadosť, skontrolujeme podpisy na prihláške a na žiadosti. Podľa toho rozhodneme“.

Erikinu mamu Andreu odpoveď nahnevala. „Storno neuznali. Ako dôvod pracovníčka telefonicky uviedla, že podpis na prihláške a podpis na storne sa nezhodujú. Inými slovami, podpis podvodníka na prihláške sa nezhoduje so skutočným podpisom mojej dcéry, teda obete podvodu, na storne. To je však logické, veď ide o dve rôzne osoby. Dôvera nám tým vlastne dala najavo, že prepis môže zrušiť iba samotný podvodník, čo je absurdné.“

V písomnom vyjadrení poisťovne už je len všeobecne uvedené, že prihlášku odmietla stornovať z dôvodu nesplnenia podmienok na odmietnutie potvrdenej prihlášky v zmysle zákona. Zaujímavé je, že poisťovňa ani v odpovedi Erike, ani v stanovisku pre Denník N neargumentuje, že podpisy na prihláške a na žiadosti o storno sa zhodujú.

„Aby toho nebolo málo, niekoľkokrát sme si na telefonickej linke Dôvery, kde sa hovory nahrávajú, od pracovníčky vypočuli urážlivé slová v zmysle, že dcéra sa v nej určite poistila, len na to zabudla. Toto pracovníčka v telefóne zopakovala štyrikrát, čo považujeme za nehorázne,“ vysvetľuje Andrea Klimová.

Jej dcéra situáciu odmieta akceptovať, a tak proti neuznaniu storna podala námietku. Na výsledok musí čakať. Keďže je presvedčená, že ide o podvod, zaslala aj trestné oznámenie na generálnu prokuratúru.

Podať môže aj podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten však v praxi nie je spôsobilý posúdiť, či podpis na prihláške patrí alebo nepatrí poistenke, pretože úrad nevykonáva znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu. Erika by si teda musela zaobstarať znalecký posudok na vlastné náklady a až následne sa domáhať určenia neplatnosti prihlášky.

Úrad pre dohľad podľa mailovej odpovede, ktorú zaslal Klimovej, nie je oprávnený stornovať riadne a včas podanú platnú prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne, ani stornovanie takejto prihlášky zdravotnej poisťovni nariadiť.
Dôvera verí svojej zamestnankyni

Zdravotná poisťovňa sa zatiaľ v spore ustúpiť nechystá. Ako si môže byť istá, že nejde o podvod, keď poistenka jasne odmieta, že by čokoľvek podpísala? „Na základe interného preverovania a prihlášky, ktorá mala všetky potrebné náležitosti vrátane čísla občianskeho preukazu, a na základe vyjadrenia našej zamestnankyne,“ píše Matej Štepianský z Dôvery.

Dôvera trvá na tom, že sa nepotvrdili podozrenia o neoprávnenom prepoistení, preto ani nemá legitímny dôvod na storno prihlášky. „V prípade, že sa Erika Klimová obráti na orgány činné v trestnom konaní, ktoré majú pri preverovaní jej tvrdení širšie možnosti ako zdravotná poisťovňa, poskytneme im všetku potrebnú súčinnosť.“

PR špecialista dodáva, že ak orgány činné v trestnom konaní nakoniec zistia, že Klimová bola neoprávnene prepoistená, Dôvera to bude rešpektovať. „S pani Klimovou sme komunikovali a komunikujeme, jej podnet sme okamžite riešili. Mrzí nás, ak si z komunikácie s nami odnesie negatívnu skúsenosť.“

Erika Klimová vraví, že arogantné správanie Dôvery ju neodradí. „Ak nepomôže ani trestné oznámenie, najneskôr v septembri tohto roka sa hlásim späť do VŠZP tak, aby to platilo od 1. januára 2022.“

Podozrenie na podvodné prepoistenie nie je prvým. Dôvera v minulosti taký prípad priznala a prepustila jedného zamestnanca. Tento rok Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou evidoval 236 podnetov súvisiacich s prepoistením. Tridsať sa týkalo Dôvery a 206 ďalšej súkromnej poisťovne Union.

Autor je členom Učenej spoločnosti SR, pôsobí vo Virologickom ústave SAV

Je to len úvaha, ale vychádza z mojich skúseností. Po prvé, bol som odborným posudzovateľom na registráciu očkovacej látky proti chrípke pre ŠÚKL a viem presne, čo registrácia očkovacej látky či lieku znamená.

A po druhé, bol som v minulosti na viacmesačnom študijnom pobyte, ešte ako mladý virológ, v Ústave mikrobiológie, epidemiológie a imunológie N. F. Gamaleja v Moskve, kde bol Sputnik V neskôr vyvinutý.

Žiadosť o registráciu očkovacej látky je veľmi podrobný – vyše tisícstranový dokument –, ktorý treba predložiť schvaľovacej agentúre, ktorá ho v prvom kole posunie vybraným odborným, nezávislým posudzovateľom.

VYPNÚŤ REKLAMU

Dokument obsahuje veľmi podrobný opis všetkých krokov, ktoré si vývin a výroba očkovacej látky vyžadujú. Od veľmi prísneho dodržiavania Správnej laboratórnej praxe až po údaje o testoch každej chemikálie či akejkoľvek látky, ktorá sa na vývine a výrobe očkovacej látky podieľa.

K dokladom patria všetky laboratórne protokoly, záznam o každom laboratórnom zvierati, ktoré do pokusov vstupuje a podobne vrátane chemikálií. Prílohu tvorí výrobný reglement, skladovanie a systém podávania.

“Ak som potreboval čistú chemikáliu, musel som si ju doniesť z Virologického ústavu SAV.„
To ruský výrobca predsa neodovzdá agentúre EMA. Z viacerých dôvodov, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že som na uvedenom pracovisku pôsobil.

Je pravda, že to bolo ešte za totalitného režimu, ale veľké zmeny neočakávam. Pochybujem, že tam niekto kontroluje Správnu laboratórnu prax, pochybujem, že sú dodržiavané prísne pravidlá pre chov laboratórnych zvierat a čistota používaných chemikálií.

VYPNÚŤ REKLAMU

To je len niekoľko maličkostí, ktoré som tam nikdy nezažil. Ak som potreboval čistú chemikáliu, musel som si ju doniesť z Virologického ústavu SAV. A neboli to len vzácne chemikálie, ale aj taký obyčajný lúh sodný.

Tieto údaje nemôže dôveryhodne ruská strana poskytnúť. Správne povedala pani riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová, že kompletnú dokumentáciu na registráciu nemajú a očkovaciu látku nemôžu kvalitne posúdiť.

Ospravedlňujem sa, keď sa mýlim, ale vychádzam z vlastných skúseností a zo súčasného faktu, že ruský minister zahraničia Lavrov dokáže zatajiť a poprieť aj skutočnosť, že nos medzi jeho očami je jeho vlastný.

10. marca 2021 17:15
Očkovanie proti koronavírusu
Premiér zatiahol do sporu o Sputnik manžela šéfky ŠÚKL. Baťová hovorí, že jej chodia nenávistné správy
Vladimír ŠnídlVladimír Šnídl
Súčasný úradník ÚHP Radoslav Baťo, premiér Igor Matovič a riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová. Foto - N/Archív Z.B
Súčasný úradník ÚHP Radoslav Baťo, premiér Igor Matovič a riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová. Foto – N/Archív Z.B

Zamestnancom ŠUKL začali v súvislosti so Sputnikom chodiť nenávistné správy. Manžel riaditeľky ústavu Baťo aj týmto vysvetľuje svoju agresívnu reakciu smerom k premiérovi, ktorý podľa neho útoky nepriamo priživuje.

Nákup vakcín Sputnik V, ktorý premiér Igor Matovič (OĽaNO) obhajoval záchranou životov, sa posunul do novej roviny. Jeho súčasťou už nie je len spor v koalícii, ale aj vynášanie súkromnej, hoci vulgárnej komunikácie, a tiež verejný tlak na riaditeľku Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzanu Baťovú, ktorá vakcínu posudzuje.

Matovič v utorok do tohto sporu zatiahol Baťovej manžela. Bývalý novinár Radoslav Baťo pracuje na ministerstve financií.

Premiér využil agresívny štýl, ktorým Baťo na svojom Facebooku odpísal štátnej tajomníčke ministerstva zdravotníctva Jane Ježíkovej a použil tiež vulgárnu správu, ktorú mu Baťo následne adresoval. Screenshoty tejto komunikácie zverejnil Matovič v utorok podvečer a večer na svojom facebookovom profile ako súčasť odkazu Baťovej.

Pre tento krok sa Matovič rozhodol potom, ako sa riaditeľka ŠÚKL ospravedlnila predsedníčke dozornej rady EMA za premiérov status, v ktorom spochybnil pracovné nasadenie európskej agentúry.

Potom začal na Facebook písať Igor Matovič. „Chcem sa týmto verejne ospravedlniť štátnej tajomníčke ministerstva zdravotníctva Jane Ježíkovej za mimoriadne primitívne slová manžela riaditeľky Štátneho ústavu pre kontrolu liečív (ŠÚKL) Zuzany Baťovej. Verím, že jej blízky rodinný vzťah sa žiadnym spôsobom neprejaví na postoji ŠÚKL k vakcíne Sputnik V,“ uviedol premiér.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

„Tlaky sú neprijateľné“

Baťová na otázky Denníka N zareagovala, že svoju prácu chce ona aj jej kolegovia naďalej robiť bez politických vplyvov.

„Akékoľvek politické tlaky v snahe ovplyvniť hodnotenie neregistrovanej vakcíny Sputnik V, o ktoré sme boli požiadaní ministerstvom zdravotníctva, považujeme za neprijateľné,“ odpísala.

Reagovala okrem iného aj na otázku, či môže vyvrátiť premiérove pochybnosti ohľadom nezávislého posudzovania ruskej vakcíny.

ŠÚKL sa momentálne podieľa na kontrole šarže ruských vakcín, ktoré pred desiatimi dňami doviezol Matovič na Slovensko. Popri tom sa venuje aj svojej štandardnej práci, ktorou je kontrola liekov.

„Štátny ústav pod mojím vedením bude naďalej pokračovať v zabehnutej odbornej práci. Cieľom mňa ako aj zamestnancov ŠÚKL-u, s ktorými tvoríme zohratý profesionálny tím, je hodnotiť a dohliadať na bezpečnosť, kvalitu a účinnosť registrovaných liekov,“ dodala Baťová.
Premiér vs. šéfka ŠÚKL

V skutočnosti sa tento príbeh plný emócií začal oveľa skôr. Zuzana Baťová, ktorú do funkcie menoval ešte v roku 2016 minister Tomáš Drucker (Smer, neskôr Dobrá voľba), dávala s predstihom najavo, že jej ústav nemá kapacitu plnohodnotne posúdiť bezpečnosť vakcín.

„Posudzovanie vakcíny je pre expertov vrchol kariéry. My sa špecializujeme na generické lieky a na nové liečivá, ktoré sú chemicky syntetizované, nejde teda o biologické liečivá a vakcíny,“ hovorila už v januári.

Po nákupe Sputnika V v Rusku, ktorý Matovič využil na politický marketing, keď spravil tlačovú konferenciu na letisku pred dávkami Sputnika, Baťová dala najavo, že ruská vakcína by sa nemala používať bez súhlasu Európskej liekovej agentúry (EMA).

Začiatkom marca to povedala aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá si šéfku ŠÚKL pozvala do paláca práve pre ruské vakcíny.

„Stretla som sa dnes s riaditeľkou Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzanou Baťovou, ktorá opätovne skonštatovala, že očkovanie neregistrovanou a nepreverenou vakcínou považuje za veľmi rizikové,“ upozornila prezidentka minulý týždeň.

Matovič s prezidentkou nemá najlepšie vzťahy, Čaputová jeho spôsob manažovania pandemických opatrení opakovane kritizovala.

Spor o Christu

V utorok sa spor začal po tom, ako Igor Matovič ráno adresoval familiárne ladený facebookový status „šéfke EMA“ Christe Wirthumerovej-Hocheovej, ktorá tiež dala najavo, že by členské štáty mali s používaním Sputnika počkať dovtedy, kým neprejde európskou registráciou.

„Milá Christa, všetci by sme boli veľmi radi, aby ste si v EMA na nasledujúce mesiace zmenili pracovnú dobu na 24 hodín denne a 7 dní v týždni – a neschvaľovali tak nové vakcíny tri mesiace,“ písal Matovič.

Christa Wirthumerová-Hocheová v skutočnosti nie je šéfkou agentúry, ale predsedníčkou jej dozornej rady. Baťová jej krátko po Matovičovom statuse adresovala verejné ospravedlnenie v mene ŠÚKL.

„Riaditeľku ŠÚKL-u veľmi mrzí vyjadrenie pána premiéra smerom k predsedníčke dozornej rady EMA a zároveň riaditeľke rakúskej liekovej agentúry. Doktorka Christa Wirthumerová-Hocheová je uznávanou odborníčkou a mnohokrát v rôznych situáciách pomohla a poradila mne osobne i ŠÚKL-u,“ napísal ústav.

Baťová v tomto vyjadrení zároveň zareagovala aj na Matovičovu poznámku smerujúcu k nedostatočnému pracovnému tempu v EMA. „Verím, že dnešné vyjadrenie pána premiéra bolo výsledkom neznalosti procesov a neznalosti pracovného nasadenia expertov z celej EÚ, ktorí od začiatku pandémie pracujú 24 hodín denne bez ohľadu na to, či sú Vianoce, sviatky alebo nedele,“ dodal ústav na facebookovej stránke.

O niekoľko hodín neskôr prišiel už výpad Matoviča smerom k Baťovej, v ktorom využil facebookovú komunikáciu jej manžela.

Baťová: Čelíme útokom

Na pozadí tohto sporu sa odohrávajú ešte ďalšie veci, ktoré zatiaľ na verejnosť neprenikli. Baťová a niektorí zamestnanci jej ústavu sú v poslednom čase osobne napádaní pre svoju prácu. Riaditeľka za tým vidí práve vášne, ktoré vyvolal nákup ruskej vakcíny.

„Musím, žiaľ, povedať, že zo strany určitej časti verejnosti čelím ja i ďalší zamestnanci ŠÚKL-u v spojitosti s vakcínou Sputnik V stupňujúcim sa osobným útokom a nenávistným e-mailom. Chceme však všetkých ubezpečiť, že ŠÚKL koná na základe dôkazov a zamestnanci ústavu pod mojím vedením budú naďalej smerovať svoj čas a expertízu do nezávislého hodnotenia liekov,“ dodala Baťová.

Jej manžel aj týmito útokmi vysvetľuje svoju reakciu na premiéra. Matovičovi v utorok v súkromnej správe napísal, aby sa jeho manželkou prestal zaoberať. Použil pritom veľmi expresívne výrazy.

„Moju manželku si do huby neber, ty zbabelé psychopatické h*vno,“ napísal premiérovi v správe.

Pre Denník N Baťo povedal, že mu prekážalo, že Matovič svojimi prejavmi vytvára pôdu pre ďalšie útoky na ŠÚKL. Navyše na to využíva jeho polosúkromnú odpoveď štátnej tajomníčke Ježíkovej, ktorú mohli vidieť len Baťovi priatelia na Facebooku.

„Premiér použil moju súkromnú komunikáciu na nepriame vydieranie vysokej štátnej úradníčky,“ hovorí Baťo, ktorý dobre pozná prácu premiéra nielen zvonku ako dlhoročný novinár a šéfredaktor ekonomického týždenníka Trend, ale aj ako poradca, ktorý mal na úrade vlády svoju kanceláriu. Pracoval totiž pre premiérku Ivetu Radičovú, neskôr jeho poradcovské služby využíval prezident Andrej Kiska a neskôr sa podieľal na predvolebnej kampani PS/Spolu.

Po tom, ako Matovič zverejnil jeho súkromnú správu, Baťo ešte pritvrdil. Večer na svojom profile napísal status pre priateľov, v ktorom zverejnil premiérovo mobilné číslo – na pozadí ikoniek s exkrementmi.
Trestné oznámenie na premiéra

Bola forma, ktorú zvolil, primeraná?

Baťo odpovedá, že podľa neho ide o nepodstatnú otázku. Za podstatné považuje, že Matovič využil jeho komunikáciu, ktorá nebola určená pre verejnosť. V stredu preto podal aj trestné oznámenie pre „porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy“.

„Premiér porušuje zákon a zverejňuje súkromnú komunikáciu. Nevidím najmenší dôvod rozoberať jej formu. Nech je forma akákoľvek, nedáva to premiérovi právo používať ju na vyvíjanie nátlaku smerom k štátnej úradníčke,“ hovorí Baťo.

Sám Matovič, ktorý glosoval Baťovu prudkú reakciu slovami „mimoriadne vysoká úroveň komunikácie“, používal nie veľmi odlišný slovník aj vo verejných prejavoch. Vlani v septembri zaútočil na publicistu Mariána Balázsa za jeho komentár v Denníku N, v ktorom spomenul aj „finančnú negramotnosť pani Pavlínky“ – s odkazom na premiérovu manželku, ktorá vložila peniaze do zmeniek skupiny Arca.

„Tento primitív sa v roku 2016 silou-mocou tlačil na kandidátku OĽaNO, silou-mocou chcel byť v prvej päťke (…). Tento status by som nenapísal, ak by si dilinko neobtieral svoju papuľu do mojej Pavlínky,“ napísal premiér na Facebooku smerom k Balázsovi.
Krajčí k výrokom Baťa

Štátny ústav pre kontrolu liečiv podlieha ministerstvu zdravotníctva, ktoré vedie Matovičov kolega Marek Krajčí, o ktorého politickom prežití teraz práve rokujú vládne strany. Denník N poslal ministerstvu otázky, či má riaditeľka Baťová ich dôveru, a ako Krajčí vníma roztržku medzi premiérom a jej manželom.

„Bolo by veľkou chybou, keby sme pri posudzovaní dôvery voči konkrétnej osobe namiesto odborných a manažérskych zručností zohľadňovali výroky jej rodinných príslušníkov,“ odpísala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

K odpovedi pripojila ešte nasledujúcu vetu: „Každá žena si zaslúži úctu a rešpekt, v súkromí a aj na verejnosti“.

Z kontextu nie je jasné, či tým ministerstvo reagovalo na Baťovu útočnú odpoveď smerom k štátnej tajomníčke Ježíkovej, ktorej napísal „zalez, odkiaľ si vyliezla“. Alebo či tým reagovalo na Matovičov status smerom k predsedníčke dozornej rady EMA.
Šéf ÚHP: Vidím etický prešľap

Ďalšia otázka je, čo bude s Baťovej manželom, toho času štátnym zamestnancom. Do Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, kde má na starosti komunikáciu, nastúpil vlani na jeseň. Je tak podriadeným ministra za OĽaNO Eduarda Hegera, čo je ďalší premiérovi blízky človek.

Bude mať roztržka s premiérom vplyv na jeho ďalšie pôsobenie?

„Mojou úlohou je odpovedať na otázky novinárov a starať sa o to, aby výstupy ÚHP boli zrozumiteľne komunikované smerom navonok. Na toto miesto som urobil konkurz a rád by som v tejto práci pokračoval,“ odpovedá Baťo.

Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kiss Denníku N povedal, že v Baťovej komunikácii vidí etické pochybenie, zároveň však obhajuje aj jeho právo na súkromnú komunikáciu. Čo s ním bude ďalej, zatiaľ Kiss nepovedal.

„Na ÚHP sa držíme zásady, že rozhodnutia majú byť založené na poctivej a dátami podloženej diskusii. Štátni zamestnanci, rovnako ako politici, by mali dbať na jej korektnú a slušnú formu. Zároveň veríme, že aj štátni zamestnanci majú právo na vlastný názor a ochranu súkromia. S Radovou prácou som vecne spokojný, jeho pochybenie vnímam v etickej rovine a ďalšie kroky voči nemu dôsledne zvážim,“ odpovedal Kiss.

10. marca 2021 11:31
Milan Lučanský
Riaditeľ NAKA Zurian: Do poslednej chvíle som veril, že Milan vysvetlí, aké sú to hlúposti
Monika TódováMonika Tódová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Branislav Zurian hovorí, že keď vystupoval ako styčný dôstojník medzi políciou a Slovenskou informačnou službou, nemohol vedieť, že námestník SIS Beňa to rovno posúva mafii.

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian v rozhovore hovorí aj o tom:

aký mal vzťah s Milanom Lučanským,
o ich spoločnej práci na prípadoch Mikuláša Černáka,
ako funguje spolupráca polície a SIS,
ako vysvetľuje stretnutie s Borisom Beňom a o vyšetrovaní Ľudovíta Makóa
aj či zostáva v polícii.

Ste jediný z bývalého policajného vedenia, ktorý nesedí vo väzbe. Ako sa vám to podarilo?

To vyzerá, ako keby to pomaly bol problém, že niekto nie je trestne stíhaný. Vždy som postupoval zákonne, či už v práci, alebo vo svojom živote, a nikdy som neprekročil hranice. A je to aj tým, že som sa nestretával s osobami, o ktorých som mal informácie, že môžu páchať trestnú činnosť.

Aké to podľa vás je pre policajta, keď ho zavrú?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Musí to byť ťažké. Aj pre tých, ktorí sa domnievali, že trestnú činnosť nepáchali, a veľmi ťažké to musí byť aj pre tých, ktorí vedia, že ju páchali, a mysleli si, že im na to neprídu. Neviem si predstaviť situáciu, že by po mňa prišli policajti, podriadení, s tým, že som podozrivý alebo už rovno obvinený z trestnej činnosti.

Ako berú policajta v base spoluväzni? Má to horšie alebo, naopak, má ešte nejaký rešpekt?

V base neexistujú kamarátstva. Vo výkone väzby sú policajti oddelení od páchateľov z civilu. Nepredstavujte si to tak, že obvinení policajti sedia v cele s obvinenými vrahmi.

Ako ste sa zoznámili s Milanom Lučanským?

Bolo to približne v roku 2001 pri jednom prípade na východnom Slovensku. Išlo o ozbrojenú lúpež. Bol som mladý kriminalista, operatívec na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove. Všetky stopy z lúpeže smerovali na stredné Slovensko. Starší kolegovia ma vtedy zobrali do Martina na stretnutie s policajtom, ktorý nám mal pomôcť pri objasňovaní lúpeže. Na toto stretnutie prišiel Milan Lučanský. Videl som ho vtedy prvýkrát a stretnutie vo mne zanechalo veľký dojem. Bral ma ako seberovného policajta, hneď nás dal do obrazu, vytypoval možných páchateľov, objekty, kde by sa mohla vec z lúpeže nachádzať. Vtedy som si povedal, že by som chcel niekedy takto vystupovať a mať takú autoritu.

Podarilo sa lúpež objasniť?

Áno. Milan asi po týždni zavolal staršiemu kolegovi, čo zistil, a na základe toho sme lúpež objasnili.

Kedy ste sa stretli znovu?

Keď vznikol úrad boja proti organizovanej kriminalite. On bol funkcionárom v Banskej Bystrici, ja som bol radový operatívec v Košiciach. Keď vznikol tím na objasňovanie trestnej činnosti Mikuláša Černáka, tak si ma spolu s ešte jedným kolegom vytypoval a začali sme bližšie spolupracovať. My sme mali na starosti trestnú činnosť na východe a oni na strednom Slovensku.

To bol prípad, ktorý sa vám takisto podarilo objasniť vďaka spolupracujúcim obvineným, však?

Áno, boli tam spolupracujúci obvinení, vtedy to ešte len začínalo a jeden z prvých, ktorý spolupracoval, bol Surový (Černákov zabijak Slavomír Surový, pozn. red.).

Časom čelila polícia kritike, že v celej veci nikdy nebol potrestaný Ján Kán, hoci bol tiež členom skupiny, ale len Černák, proti ktorému Kán vypovedal.

S Kánom som nikdy neprišiel do kontaktu. Riešil som vraždy na východnom Slovensku, a ako prebiehali úkony so spolupracujúcimi obvinenými na strednom Slovensku, presne neviem, ale bola to taktika vyšetrovateľa. A nie je to len vec policajta, ale aj prokuratúry. Tie veci by sa nikdy nepodarilo objasniť, keby neboli spolupracujúci obvinení a keby ich výpoveď nebola verifikovaná a podporená inými dôkazmi. Dnes to funguje rovnako. Nevidím za tým nič zlé. Nemôže to však, samozrejme, stáť len na výpovedi spolupracujúceho obvineného.

Ako ste sa dozvedeli, že aj Milan Lučanský môže mať problémy pri vyšetrovaní posledných káuz?

O týchto problémoch som ani len netušil. Samozrejme, že som s ním bol v kontakte, aj keď odišiel z polície, často sme si telefonovali, prišiel za mnou do Popradu, trávili sme spolu veľa času, ale o tomto sme sa nikdy nerozprávali. Prvýkrát som zostal prekvapený, keď mi zavolala jedna osoba z Popradu, že jej volal novinár Mego z portálu Topky a povedal jej, aby tento týždeň pozerala správy, že bude zadržaný Lučanský. Bolo to v nedeľu večer, lebo som akurát cestoval do Bratislavy. Hneď v pondelok som si zavolal vyšetrovateľov a oznámil som im, aká informácia je v prostredí. Oni ma požiadali, aby som telefonicky kontaktoval generála Lučanského a spýtal sa ho, či môže vo štvrtok prísť na výsluch, čo som hneď urobil. Milan povedal, že s tým nemá problém, že je v zahraničí, v stredu má testy a hneď po teste sadne do auta a príde. Na druhý deň bol za mnou vyšetrovateľ, či by som mu mohol dať na Milana telefónne číslo, že už s ním bude komunikovať len on. Tak som mu ho dal.

Keď ste s Lučanským volali, tak už ste obidvaja vedeli, že dôjde aj k jeho zadržaniu?

Do poslednej chvíle som veril, že Milan dvoma vetami vysvetlí, že ide o hlúposti. Vôbec som nemal informácie o tom, kto a čo proti nemu vypovedá.

Ako vnímate Lučanského obvinenie?

Veľmi ťažko. Považoval som ho za veľkého bojovníka proti zločinu a bol to pre mňa šok, že práve jeho obviňujú z takýchto vecí. Môžem vychádzať len z medializovaných informácií a je tu pre mňa stále priveľa otáznikov. Cítim sa však v tomto prípade zaujatý, preto ho odmietam aj akokoľvek komentovať. Stále rešpektujem prezumpciu neviny.

Brával vás Lučanský na stretnutia? Mali ste taký vzťah, že ste všetko ako policajti robili spolu?

Nie, hoci veľa ľudí si to myslí. Vôbec to tak nebolo. Keď som dostal ponuku ísť robiť do NAKA, nebol som si istý, či na to mám, či to chcem. Milan mi dal asi týždeň-dva na rozmyslenie. Napokon som mu povedal, že by som rád prišiel, ale že sa nechcem politicky zašpiniť a že nebudem chodiť na žiadne oslavy, narodeniny a meniny, lebo to neuznávam. Milan sa len smial a rešpektoval to. Povedal, samozrejme, že mám svoj rozum a že si to nastavím, ako budem chcieť. Prišiel som do Bratislavy a nikoho som tu nemal, len Milana. Fungovalo to tak, že hocikedy večer mi zavolal, že ideme na kávu, väčšinou do malej reštaurácie, ktorá je za bytovkou, kde bývam. Milan sa najedol, ja som si dal čaj alebo kávu a to bolo všetko. Sem-tam sme išli ešte do jednej vinárne v centre mesta. Raz som bol na oslave jeho päťdesiatky na Bôriku, ale odišiel som odtiaľ prvý. Nevyhľadávam spoločnosť mnohých ľudí.

Nemohlo to byť tak, že vás chcel od toho všetkého chrániť?

S odstupom času si to tak môžem vysvetľovať a je to možné.

Na jednej strane sú vaši najlepší vyšetrovatelia, ktorí hovoria, že bol podozrivý z korupcie, na druhej strane vaše priateľstvo. Ako sa s tým vyrovnávate?

Keď bol Milan zadržaný a obvinený, sám vyšetrovateľ mi povedal, že sa mu ťažko počúvalo to, čo spolupracujúci obvinení vypovedali. Aj on sám mal z Milana pocit, že takto vyzerá správny policajný prezident. Nie je to teda len môj pohľad. Samozrejme, svojim vyšetrovateľom plne dôverujem, pracujú s výpoveďami kajúcnikov, sami si tie informácie nevymýšľajú.
Prečítajte si
Lučanského usvedčuje aj kolega Paksi, na úplatkoch podľa neho zobral pol milióna eur

Prečo by si Norbert Paksi a František Böhm o Lučanskom vymýšľali?

Neviem. Böhma som vôbec nepoznal, ani som sa s ním nikdy nestretol. Paksiho (bývalý zástupca riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností, pozn. red.) som videl možno desaťkrát, väčšinou v jeho kancelárii. Keď bol nejaký problém medzi jeho a mojím úradom, tak som to bol riešiť. Nikdy som ho nepovažoval za silnú osobnosť, skôr za slabocha. Pôsobil ako ustráchaný a utiahnutý chlapec.

Vedeli ste, že mal luxusné auto, že ponúkal Lučanskému zlaté hodinky alebo investičné zlato a že teda môže disponovať väčším majetkom, ako je plat takéhoto policajta?

O aute som vôbec nevedel, nevedel som ani to, kde býva. O hodinkách som vedel, to mi Milan rozprával. Tesne pred tým, ako odchádzal z polície, chcel dať policajtom nejaký spomienkový dar. Paksi mu vraj doniesol hodinky s tým, že by ich vedel vybaviť v nejakom počte a bolo by tam aj venovanie. Milanovi sa páčili, keď mu však Paksi povedal sumu, tak ho vraj vyhodil z kancelárie, z čoho bol Paksi vystresovaný. Milan dal potom vyrobiť mince s venovaním za pár eur.

Prečo podľa vás Lučanský držal Paksiho vo funkcii, keď tušil, čo je zač?

Keď mi Milan hovoril o tých hodinkách, tak som mu povedal, že mal Paksiho dávno vyhodiť. On mi na to povedal, že nemôže, lebo o to, aby ho nechal vo funkcii, ho požiadal Milan Krajniak kvôli Danovi a aj Kali. Lebo im vraj kontroloval čísla.

Táto odpoveď vám prišla uveriteľná?

Vedel som, že sa hovorilo o tom, že ministri si v rámci nejakých dohôd posúvajú vyvolených funkcionárov na lístočku, prišlo mi to vtedy uveriteľné.

Ak by to tak bolo, nemal sa tomu Lučanský vzoprieť, keď videl, že Paksi je problém a že je tam dokonca kvôli tomu, aby ministrom z každej vlády kontroloval odpočúvané čísla?

Vtedy som to tak nevyhodnocoval. Ani Lučanský nemal informácie, že Paksi reálne tie čísla pre niekoho kontroloval.

Prečo? Lebo tu všetci poslúchate politikov?

Ja určite nie a neviem o tom, že by Milan poslúchal politikov. Paksiho poznal, ešte keď bol prvý viceprezident, nebol s ním po pracovnej stránke žiadny problém, tak asi vyhodnotil, že nie je potrebné ho vymeniť. Vtedy sme nemali tie informácie, ktoré máme teraz.

Je tu možnosť, že vám to povedal preto, lebo sa len chcel vyhovoriť, a v skutočnosti bral od Paksiho peniaze, tak ako o tom Paksi a Böhm vypovedali.

Ako som poznal Milana, myslím si, že by od Paksiho nikdy nič nezobral. Nemyslím si, že by mu tak dôveroval, že by od neho čokoľvek zobral. Ale neviem, aký mali vzťah, predo mnou o Paksim nikdy v tejto súvislosti nerozprával. Nejde mi do hlavy veľa vecí.

Lučanský spáchal samovraždu. Ak bol nevinný, prečo by podľa vás nepočkal, kým sa to na súde ukáže?

Neviem na to odpovedať. Milana som poznal ako veľmi silnú osobnosť. Nemal problém postaviť sa proti hocikomu. Tento moment si neviem vysvetliť.

Bývalý námestník šéfa SIS Boris Beňa vypovedá, že informácie o vyšetrovaní Ľudovíta Makóa mal od vás. Keby vás teraz preto obvinili a keby vás zadržali, nebránili by ste sa tak, ako by to len išlo?

Určite by som sa bránil. Som typ, ktorý nevie prehrávať. Stál som asi v tom rade, kde sa rozdávala sila bojovať. Nešiel by som ako ovečka s celým stádom do košiara a pobil by som sa o spravodlivosť. Takéhoto som poznal aj Milana, no neviem, čo sa odohráva vo vnútri človeka.

S Beňom vás zoznámil Lučanský?

Boris Beňa bol šéfom inšpekcie, keď som bol v roku 2011 nútený odísť do civilu. Vtedy nastúpilo nové vedenie ministerstva vnútra a nielen voči funkcionárom, ale aj radovým policajtom nastali rôzne perzekúcie. Neskôr som zistil, že za všetkým bol vtedajší prvý policajný viceprezident Vaľo. Beňa, samozrejme, nemal chuť sa tým zaoberať a pripadal mi lojálny vtedajšiemu vedeniu ministerstva. Nemal som k nemu žiadny vzťah. Prvýkrát som ho videl naživo u Milana v kancelárii, keď mal Milan narodeniny alebo meniny. Vtedy ešte nebol námestníkom SIS, mal v službe inú funkciu.

Vtedy ste sa zoznámili?

Nie. Keď som ho tam zbadal, zavrel som dvere a odišiel som preč. Krátko nato mi Milan povedal, aby som bol profesionál, urobil za všetkým hrubú čiaru a zoznámil sa s ním. Zorganizoval stretnutie, kde sme si podali ruky a vymenili si telefónne čísla. Milan chcel, aby som bol styčný dôstojník medzi službou a NAKA. Prvýkrát som sa potom s Beňom stretol v Eurovei, kde mi rozprával, ako ho mrzí, čo sa udialo, ale mňa to už nezaujímalo, keďže som urobil hrubú čiaru.
Riaditeľ NAKA Branislav Zurian sa k Jankovskej nedostal. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo znamená byť styčný dôstojník medzi službou a Policajným zborom?

Aby sa nestretávali všetci policajti so všetkými príslušníkmi SIS, tak je na to styčný dôstojník polície, ktorý si vymieňa so styčným dôstojníkom SIS informácie.

Aj teraz ste styčným dôstojníkom?

Áno som.

Ako presne vyzerá spolupráca polície a SIS? Viem, že keď išli obviniť a zadržať Kočnera pre kauzu zmenky, tak ho krátko predtým nesledovala polícia, ale SIS. Tá aj zistila, že chce ujsť do zahraničia, a vďaka tomu sa ho podarilo zadržať skôr.

Ku konkrétnym prípadom sa nemôžem vyjadrovať, pretože ma viaže mlčanlivosť. A vtedy, keď zadržiavali Kočnera, som ešte v NAKA nerobil. Polícia však úzko spolupracuje so SIS.

Dlhé roky polícia SIS veľmi nedôverovala. Napríklad Jaroslav Spišiak zastával teóriu, že je lepšie, ak v službe o ničom nevedia, lebo všetko pokazia, prípadne uniknú informácie.

Nie je to tak, že my informujeme SIS o pripravovanej akcii. To nikdy. Skôr si vymieňame informácie. Vedeli napríklad, že vyšetrujeme trestnú činnosť sudcov, a povedali, že aj oni k tomu majú nejaké informácie, a poskytli nám ich.

Aký ste mali vzťah s Beňom? Dôverovali ste mu?

Dôveroval som mu ako funkcii. Mal previerku na prísne tajné, ako ju mám aj ja, a oprávnené osoby sa medzi sebou môžu rozprávať o všetkých veciach. Samozrejme, nepredpokladáte, že tá oprávnená osoba to povie neoprávnenej osobe, a už vôbec nie, že to povie tej, na ktorej robíte.

Ako ste vnímali Ľudovíta Makóa?

Nikdy som ho nevnímal ako čestného človeka. Osobne sme sa nikdy nestretli, čo som rád. Boli informácie o tom, že pravdepodobne pácha trestnú činnosť.

Takže ste tieto informácie mali aj vy, nielen novinári.

Prišiel som sem v auguste 2018 a prvú informáciu o ňom som ako riaditeľ protizločineckej jednotky priniesol v septembri. Išlo o to, že existuje istá skupina ľudí, ktorá údajne vydiera nejakého podnikateľa na západnom Slovensku. Hneď som zabezpečil daného podnikateľa, prijali sme trestné oznámenie, robili sme prvé úkony na zadržanie týchto osôb. Medzi nimi figuroval aj Makó. Akcia však v tom čase nebola úspešná, lebo som nevedel, aká osoba sedí vo vedľajšej budove – myslím Paksiho –, a nevedel som, že má taký vzťah s Makóom a všetko mu povie.

To hovoríme o kauze Bopal, ktorá je už teraz súčasťou kauzy Judáš.

Áno, hneď ako bol Makó zadržaný, povedal som vyšetrovateľom, aby otvorili tento spis a venovali sa mu, a teraz sa to už podarilo preukázať. Dokonca tam vyskočil aj Beňa, čo som v tom čase naozaj nevedel.

Ako prebehol váš rozhovor s Beňom o Makóovi?

Jeden večer mi Beňa volal a spýtal sa, či sa môžeme pracovne stretnúť. Dohodli sme sa na nasledujúci deň. Na stretnutí mi povedal, že mu Noro [Paksi] povedal, že robíme príslušníka SIS. Reagoval som prekvapene. Nato mi povedal meno daného príslušníka, čo je asi stále utajovaná skutočnosť. Bol som dosť pohoršený a spýtal som sa, či to myslí vážne, že tento človek je ich príslušníkom.

Chcete povedať, že Makó bol príslušníkom SIS?

Nemôžem to potvrdiť.

Beňa vypovedá, že ste mu povedali, že „bolo začaté trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy, kde mal ako podozrivý vystupovať pán Makó a ITP (odpočúvanie) bolo nasadené na neho a spoločne aj ďalšie štyri osoby”. Bolo to tak?

Nie. Keď som nastúpil za riaditeľa NAKA, tak prvé, čo som obmedzil, bolo, že ako riaditeľ nemám prístup k ITP, hoci v minulosti to tak fungovalo. Mne sa to nezdalo zákonné a zrušil som to. Nemám predstavu o tom, koho vyšetrovatelia odpočúvajú. K osobe, na ktorú sa Beňa pýtal, som povedal, že je v našom operatívnom záujme dva roky, a myslel som práve kauzu Bopal. Povedal som mu to ako styčný dôstojník medzi políciou a službou a nepredpokladal som, že on ako námestník SIS niečo povie neoprávnenej osobe.

Beňa hovorí tiež to, že ešte pred tým, ako ste sa stretli, volal policajnej viceprezidentke Maškarovej. Tá mu podľa neho povedala, že „niečo sa pravdepodobne deje, ale nemá konkrétnu vedomosť, o aký prípad ide, vie len, že NAKA si žiadala kapacity na nasadenie ITP“, a odporučila mu, aby skontaktoval vás. Čo na to hovorí Maškarová?

Hovorí, že je to klamstvo a nerozumie tomu, prečo Beňa takto očierňuje ju aj mňa.

Nehovoríte to vy a Maškarová len preto, lebo by ste mohli byť disciplinárne stíhaní, prípadne aj trestne, za to, že ste Beňovi vyzradili utajované skutočnosti?

Nebudem to komentovať, pretože som k danej veci odovzdal úradný záznam policajnému prezidentovi a ten mi ešte nedal spätnú väzbu, ako vec hodnotí, a z médií viem, že sa o to zaujíma aj minister vnútra. Na vysvetlenie môžem uviesť, že aj teraz majú NAKA a SIS spoločne rozrobených niekoľko prípadov. Na stretnutiach, kde sa o týchto prípadoch rozprávame, sa zúčastňujú nielen policajti, príslušníci SIS, ale napríklad aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Nikto z nás však nepredpokladá, že niekto pôjde za zločineckou skupinou a bude rozprávať o tom, čo na stretnutí bolo alebo na koho sú ITP. Aj keby to stretnutie prebehlo tak, ako hovorí Beňa, tak on bol vtedy oprávnenou osobou s previerkou na prísne tajné.

Prečo by si to Beňa pamätal inak ako vy?

Neviem, čo je jeho motívom. Asi sa chce dostať z výkonu väzby.

Na to nepotrebuje o tomto klamať.

Neviem. Nech povie celú pravdu aj o Makóovi. Nech povie, čo mi hovoril o tom, o čo ho ktorý politik v súvislosti s Makóom žiadal, a podobne. Pre jeho výpoveď som naňho podal trestné oznámenie.

Beňa vás kontaktoval pre prípad prípravy vraždy vyšetrovateľa Čurilu. Makó chcel vedieť, či ho vyšetrujete. Naozaj chystal Makó túto vraždu?

Nemôžem hovoriť detaily, stále sa to vyšetruje. Bol som to ja, kto vyšetrovateľovi a jeho rodine zabezpečoval ochranu, keď som sa o tom dozvedel. Vyšetrovateľ chcel dať na nejaký čas deti mimo trvalého bydliska, ale ja som mu povedal, že musia byť ako rodina pohromade, a skryl som ho.

Čo si myslíte o tom, že Makó je na slobode?

Mám na to svoj názor, budem však rešpektovať rozhodnutie prokurátora. Makóa považujem za jedného z najväčších zločincov, ktorý sa držal hesla „buď si hráč, alebo sráč“. V jeho prípade bol tým hráčom po zadržaní asi dve hodiny.
Ľudovít Makó pred rozhodovaním o väzbe. Foto – TASR

Je správne, ak je súčasťou dohody s prokurátorom aj to, že spolupracujúceho obvineného prepustia z väzby ešte v čase, keď naplno beží vyšetrovanie a existujú kolúzne dôvody väzby? Nemalo by im ako ústupok stačiť už len to, že dostanú nižší trest, ale až po tom, čo vypovedajú pred súdom?

Bolo to rozhodnutie prokurátorov, nie policajtov.

Böhm po prepustení na slobodu spáchal doma samovraždu. Ako ste to vnímali?

Zle. Navždy už v tejto kauze zostane otáznik, či peniaze dával, v akej výške a komu. Povedal to po vznesení obvinenia a bude záležať na súde.

Prečo ste mu nezaistili legálne držané zbrane?

Je vedené stíhanie na inšpekcii a budem musieť počkať na závery, kto zlyhal. Generálny prokurátor videl pochybenie dozorujúceho prokurátora a rátam s tým, že zistia pochybenie aj na inšpekcii.

Vyšetrovatelia majú toho veľa, ledva stíhajú, nemali ste na toto dohliadnuť aj vy ako riaditeľ NAKA?

Táto pracovná skupina má všetok servis, od kopírovania cez motorové vozidlá až po výsluchové miestnosti. Každej ich požiadavke je vyhovené. Veľmi rád by som im pripomenul aj to zaistenie zbraní, ale samotný kontrolný mechanizmus v tejto veci nastavil policajný prezident a dozorový prokurátor tak, že žiadny funkcionár NAKA nevie, čo táto pracovná skupina robí.

Vynechali vás z toho aj pre váš vzťah s Lučanským?

Neviem na to odpovedať, môžem sa iba domnievať. Myslím, že s vyšetrovateľmi mám profesionálny vzťah, ale nechcem do rozhodnutia policajného prezidenta nijako zasahovať.

Niektorých policajtov, ktorí robia na prípade, mohlo pobúriť, keď ste si po Lučanského smrti dali na Facebook vašu spoločnú fotografiu. Ako keby ste tým povedali, že veríte jemu a nie policajtom, ktorí ho obvinili.

Nemyslím, že by to takto hodnotili. Našu fotku som si na Facebook nedal pre nesúhlas s postupom vyšetrovateľov, s kauzou Judáš nemala absolútne nič spoločné; išlo o prejav úcty, piety a spomienky na svojho najlepšieho priateľa.

Pred voľbou policajného prezidenta sa neustále objavovali rôzne anonymy, zoznamy, kto je Bodörov človek, kto je Lučanského človek. Je v polícii vojna?

To si nemyslím. Je to slabosť tých, ktorí sa nevedia podpísať pod svoj názor. Neprišiel som na NAKA budovať kamarátske vzťahy, ale pracovať. Ku všetkým policajtom sa správam rovnako a všetci majú u mňa otvorené dvere.

Aký bol posledný anonym, ktorý na vás prišiel?

Že pracujem na tom, aby padla táto vláda, a nejakí ľudia mi za to posielajú peniaze. Ani som ich nepoznal.

Chcete, aby padla vláda?

O politiku sa veľmi nezaujímam a je mi jedno, kto vládne. Politika nie je čistá.

Akým majetkom disponujete?

Mám trojizbový byt v Poprade, ktorý som kúpil v roku 2009. V Bratislave užívam služobný byt ministerstva vnútra, ktorý po mojom odchode zostane ministerstvu. Mesačne za to platím 180 eur. Zamiloval som si Tatry a chcel by som si kúpiť v jednej obci pod Tatrami dom. Snažím sa vybaviť hypotéku a predať byt a verím tomu, že mi to vyjde.

Boli ste niekedy v pivnici Radošina?

Nikdy. V Poprade také nemáme.

Dôverujú vám minister a policajný prezident?

Nevyslovili mi nedôveru, tak si myslím, že mi dôverujú.

Zostávate v polícii?

Som na životnej križovatke, ale cítim sa ako poctivý policajt, ktorý zasvätil službu boju proti zločinu, a rozhodne neodídem v čase, keď sú na mňa takéto výpovede alebo anonymy.
Branislav Zurian (42)

Pochádza z Banskej Bystrice. Začínal ako policajt v bratislavskej Petržalke, neskôr pôsobil na kriminálke v Poprade, v Prešove aj na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Od augusta 2018 bol riaditeľom protizločineckej jednotky NAKA a v máji 2019 sa stal šéfom celej NAKA. Národnej kriminálnej agentúre zostal šéfovať aj po zmene vlády.

10. marca 2021 17:06
Koronavírus
Matovičov okrúhly stôl s vedcami priniesol silné návrhy, doteraz ich nikto nezaviedol
Veronika FolentováVeronika Folentová
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Opatrenia, ktoré mali zvýšiť motiváciu dodržiavať opatrenia, zatiaľ neplatia.

Časť vedcov, ktorí sa v posledný februárový týždeň zúčastnili na rokovaniach zvolaných premiérom Igorom Matovičom na potlačenie pandémie, je sklamaná, že mnohé z ich odporúčaní zostali len na papieri. Iniciatíva Veda pomáha, ktorej členovia tiež boli za okrúhlym stolom na úrade vlády, v utorok vyhlásila, že vláda ich opatrenia síce vzala na vedomie, ale dodnes ich ani len nekomunikovala verejnosti.

Premiér navrhol stretnutie s vedcami 22. februára v čase mimoriadne nepriaznivých štatistík obetí covidu i počtu hospitalizovaných. Naznačil, že je to výsledok nefungujúcich opatrení, ktoré takisto navrhli vedci, teda lockdownu a COVID automatu. „V prvom rade chcem počúvať a vedci majú hľadať odpovede, prečo opatrenia nezaberajú,“ oznámil v ten deň premiér.

V tom čase mnohí vedci ešte ani nemali oficiálnu pozvánku za okrúhly stôl. Nakoniec prišlo na úrad vlády 21 odborníkov z konzília odborníkov a z iniciatívy Veda pomáha. V nedeľu 28. februára, teda po štvordňovom maratóne rokovaní, vydal úrad vlády zoznam desiatich oblastí, ktoré by sa mali zmeniť, aby sa situácia zlepšila. Žiadnu tlačovku ani iné verejné vystúpenie k tomu nemal premiér ani minister zdravotníctva.

Odvtedy ubehlo desať dní a mnohé z opatrení navrhnutých vedcami stále nie sú zavedené, hoci ich vláda vzala na vedomie a poverila ministerstvá ich realizáciou.

Už o deväť dní sa pritom skončí núdzový stav a s ním aj zákaz vychádzania. Blíži sa aj 21. marec, čo bol dátum, ktorý vyšiel z okrúhleho stola ako hraničný: buď dovtedy zaberú opatrenia, alebo sa zavedie tvrdé obmedzenie pohybu, zastavenie výroby a uzavretie krajiny.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Viaceré opatrenia neplatia

Jedno z najdôležitejších odporúčaní vedcov bola finančná motivácia dodržiavať opatrenia. Mal sa zaviesť covidový príplatok, ktorý by motivoval na striktné dodržiavanie karantény pre všetkých členov domácnosti. Mali sa zvýšiť kompenzácie výpadku príjmu, napríklad cez vyššiu pandemickú PN a OČR.

Ani jeden z týchto príplatkov doteraz neexistuje. Mali sa tiež zaviesť kompenzácie ekonomického dosahu opatrení na zamestnávateľov na čas obmedzenia činnosti alebo uzatvorenia. Aj keď minister hospodárstva Richard Sulík predkladal kompenzačný zákon, na vláde sa o ňom nerokovalo. Prebieha totiž koaličná kríza a pravidelné rokovanie vlády sa neuskutočnilo.

Okrem toho odborníci žiadali aj obmedzenie dostupnosti škôlok a škôl – len pre deti rodičov, ktorí musia chodiť do práce. Ani toto odporúčanie sa však neprejavilo v praxi, vláda nechala na rozhodnutí zriaďovateľov, či a pre koho školy sprístupnia.

Zatiaľ sa na školách a vo firmách nerobia ani sľubované samotesty a minister zdravotníctva musí vysvetľovať, či nakúpil milióny testov na samotestovanie alebo na ďalšie plošné testovanie. Samotesty sa mali distribuovať aj do domácností, ani to sa však nestalo.

Odborníci na rokovaní s premiérom odporučili aj úpravu stratégie testovania. „Zacieliť testovanie na osoby s príznakmi, na osoby v ohniskách a v potenciálnych ohniskách – napríklad pracoviská, školy,“ znelo odporúčanie vedcov. Lenže po desiatich dňoch sa celé Slovensko okrem troch okresov stále testuje každý týždeň, lebo na viaceré činnosti, ako je cesta do práce, návšteva pošty či banky alebo v čiernych okresoch aj cesta do prírody, treba 7-dňový test.

Odborníci odporúčali aj sprísnený režim na hraniciach. Chceli zaviesť podmienku 72-hodinového testu pre vstup na Slovensko pre pendlerov zo susedných krajín – najlepšie s možnosťou testovania priamo na hraničnom priechode. To ani po desiatich dňoch neplatí.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí v utorok priznal, že nevie presadiť takéto sprísnenie cez vládu a cez hlavného hygienika. Ten sa bráni, že v takej zásadnej otázke, ktorá sa dotkne veľkého počtu osôb, je potrebná súčinnosť ostatných rezortov.

Jedna z mála oblastí, kde došlo od okrúhleho stola k viditeľnému posunu, sú policajné kontroly dodržiavania opatrení. V týždni od 1. do 7. marca nasadila polícia do intenzívnych kontrol o päťtisíc policajtov viac a skontrolovala 80-tisíc ľudí. Podľa policajnej hovorkyne odhalili takmer 8500 priestupkov a deliktov a udelili vyše 6800 pokút.
Veda pomáha: Sme sklamaní

S odstupom desiatich dní však vedci neskrývajú svoje sklamanie z miery, akou vláda zapojila ich odporúčania do života. „Pred desiatimi dňami sme na úrade vlády dohodli medzi iniciatívou Veda pomáha, konzíliom odborníkov a vybranými ministrami 10 okruhov opatrení na zlepšenie situácie. Z nich sa však väčšina ešte ani nezačala realizovať. Nenachádzam teda dôvody na optimizmus pre najbližšie týždne,“ povedal ekonóm Martin Šuster, ktorý bol súčasťou rokovaní odborníkov s premiérom.
Prečítajte si
Za oponou rokovaní odborníkov s premiérom: riadil ich aj jeho asistent, emócie boli najmä pri plošnom testovaní

„Sme veľmi sklamaní, že hoci spoločné odporúčania odborníkov vláda schválila, doteraz reflektovala len malú časť týchto návrhov a mnohé z opatrení ani nekomunikovala verejnosti,“ píše vo vyhlásení Veda pomáha.

Vedci preto vyzvali predsedu vlády, aby vláda začala bezodkladne uskutočňovať spoločne dohodnuté opatrenia s jasným určením termínov a metodiky vyhodnotenia ich účinnosti. „Upozorňujeme, že navrhované opatrenia dokážu dostatočne ovplyvniť situáciu na Slovensku len s oneskorením,“ tvrdia vedci.

9. marca 2021 17:35
Vedec po rokoch upozornil, ako sociologička a šéfka strediska pre ľudské práva Porubänová vykradla jeho prácu
Mária BenedikovičováMária Benedikovičová
Silvia Porubänová. Foto – TASR
Silvia Porubänová. Foto – TASR

Plagiátorstva sa v minulosti dopustila aj sociologička Silvia Porubänová. Jej vtedajší zamestnávateľ Inštitút pre výskum práce a rodiny musel v roku 2006 poškodeného autora odškodniť. Porubänová dnes hovorí, že pri použití diela išlo o jej neporiadnosť a ľahkomyseľnosť.

Keď rakúska ministerka práce Christine Aschbacherová v januári odstúpila z funkcie po vypuknutí svojho plagiátorského škandálu spojeného s titulom zo Slovenskej technickej univerzity, známa sociologička Silvia Porubänová dostala v relácii TA3 Tak takto? otázku aj o tomto prípade pri hodnotení papalášizmu vládnych politikov.

„Akým spôsobom by malo toto ovplyvniť náš prístup k takým veciam, ako je plagiátorstvo, odpisovanie diplomových prác, s čím majú naši páni politici masívny problém?“ pýtala sa jej moderátorka.

Porubänová na otázku priamo neodpovedala. Hovorila, že je o prípade rakúskej političky málo informácií a ako ju prekvapilo, že Aschbacherová ako ministerka práce získala titul na škole technického zamerania. „Je to veľmi neprehľadné a nepochopiteľné pre nás,“ komentovala v televízii Porubänová.

Sociologička, ktorú médiá často oslovujú a je známa z obrazovky, mala tiež v minulosti problémy pre kopírovanie cudzích myšlienok. Po rokoch na to upozornil výskumník, ktorého dielo o zahraničnej migrácii rozsiahlo skopírovala. Inštitút pre výskum práce a rodiny, kde Porubänová pracovala, mu preto musel v roku 2006 vyplatiť aj odškodné 40-tisíc korún a spornú publikáciu stiahnuť.

V súčasnosti Porubänová šéfuje Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva (SNSĽP).
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Predtým bola osem rokov riaditeľkou štátneho Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Vlani v lete ju minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) nahradil Romanom Jochom, ktorý je známy svojimi ultrakonzervatívnymi názormi.
Ako pochybila

Plagiátorstva sa dopustila ešte ako pracovníčka Inštitútu pre výskum práce a rodiny, keď zodpovedala za výskumný projekt o integrácii cudzincov na Slovensku. Ministerstvo práce naň v roku 2005 dalo zo štátneho rozpočtu 585-tisíc korún (podľa inflačnej kalkulačky dnes približne 27-tisíc eur). Výsledkom bola 47-stranová výskumná štúdia s názvom Imigračný fenomén v kontexte sociálnej inklúzie, do ktorej Porubänová vyše polovice textu odpísala z inej publikácie.

Išlo o vtedy novú knihu Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy, spoločenské súvislosti, ktorú napísal Boris Divinský. Porubänová bola recenzentkou tejto Divinského publikácie.

Hoci do svojej práce z nej použila celé odseky, na mnohých miestach aj celé strany, ani raz ju neodcitovala. Nespomenula ju ani v použitej literatúre.

Keď na to Divinský náhodou prišiel, požadoval od Porubänovej nápravu. Dielo musel inštitút stiahnuť a nanovo vydať upravenú verziu s už doplnenými citáciami v súlade s autorským zákonom. Aby sa vyhli súdu, Porubänová aj inštitút v septembri 2006 zaslali Divinskému ospravedlnenie a dohodli sa na finančnom odškodnení 40-tisíc korún (dnes hodnota asi 1760 eur). Porubänová peniaze inštitútu potom postupne splácala.
Zneužitá publikácia o migrácii od Borisa Divinského. Reprofoto N
Majú byť plagiátori vo funkciách?

Nezávislý expert na problematiku zahraničnej migrácie Divinský vraví, že sa po rokoch rozhodol upozorniť na Porubänovej prešľap, pretože sa o plagiátorstve čoraz viac hovorí a je potrebné zaoberať sa tým, či vo funkciách majú byť plagiátori.

„Keďže posledné mesiace médiá správne kriticky upozorňujú na konkrétne príklady plagiátorstva osôb vo vysokých riadiacich funkciách, zdá sa mi logické nastoliť otázku, či by v tejto funkcii nemal byť človek s vysokým morálnym kreditom a nie ten, čo sa dopustil rozsiahleho plagiátorstva, čiže privlastnil si duševnú prácu niekoho iného bez jeho súhlasu,“ tvrdí o Porubänovej Divinský.

Porubänovú koncom septembra zvolili za výkonnú riaditeľku Slovenského národného strediska pre ľudské práva na tri roky.

Prípad rakúskej političky Aschbacherovej, členky Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), opäť potvrdil, ako západné štáty na rozdiel od Slovenska považujú plagiátorstvo za vážny prehrešok, pre ktorý sa z funkcií odchádza. Z postu ministerky práce abdikovala okamžite po zverejnení kauzy.

Keď u nás vlani vyšlo najavo, že premiér Igor Matovič (OĽaNO) a predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) získali tituly za plagiátorské práce, podvod zľahčovali a odstúpiť odmietli. Funkciu neopustil ani minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorý takisto vyštudoval vďaka pochybnej diplomovej práci. V minulosti pritom vyzývali usvedčeného plagiátora Andreja Danka z SNS, aby na čele Národnej rady skončil.

Video: Toto všetko odpísal premiér z kníh od slova do slova (autorky: Mária Benedikovičová, Martina Koník)

Premiérov magisterský titul sa opäť dostal do pozornosti v januári tohto roka po škandále rakúskej političky. Pár dní predtým začal platiť zákon, podľa ktorého sa plagiátor môže sám vzdať podvodom nadobudnutého titulu. Matovič sa titulu nezriekol, hoci to vlani sľúbil. Vyhovoril sa, že bude postupovať ako minister školstva Gröhling.

Divinský hovorí, že by sme nemali tolerovať plagiátorov vo funkciách. V prípade Porubänovej sa zároveň pýta, „či má riadiť inštitúciu zameranú na ochranu práv niekto, kto v minulosti zámerne a premyslene právo inej osoby porušil, hoci ide ‚iba‘ o autorské právo“.
Prečítajte si
Matovič sa vzdá titulu, len ak to spraví Gröhling. Čo hovoria politici a rektori po odchode rakúskej ministerky (anketa)
Porubänová: Postavila som sa k tomu čelom

Porubänová reagovala, že pred pätnástimi rokmi sa k svojej chybe postavila čelom „kompletným a bezodkladným vyriešením tak, ako bolo požadované – zapracovanie citácií, ospravedlnenie a finančné vyrovnanie“.

„Uvedomila som si definitívne a jednoznačne, že pri práci s akýmkoľvek textom, aj pokiaľ nejde o diplomovú prácu či knižnú publikáciu, ale dajme tomu podkladovú štúdiu pre interné potreby, treba byť dôsledný a precízny, nepodľahnúť zvodom presvedčenia, že akékoľvek slovné spojenie je všeobecne známa a ‚verejná floskula‘. Svoje vtedajšie konanie dnes vnímam kriticky, priamo povedané, ako neporiadnosť a ľahkomyseľnosť,“ uviedla Porubänová.

SNSĽP, ktoré dnes vedie, funguje od roku 1994. Zo zákona má dozerať na ochranu ľudských práv a posudzovať dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Ročný rozpočet má necelý milión eur.

Kedysi bol v tomto úrade so sídlom v bratislavskom Starom Meste viedol predsedom správnej rady bývalý poslanec Smeru Anton Martvoň a po ňom sekretárka výkonného riaditeľa Katarína Szabová. (Opravené o 12.09)

Správnej rade strediska sa takmer rok nedarilo zvoliť novú výkonnú riaditeľku po Szabovej. Podarilo sa to až v septembri 2020, keď uspela Porubänová.

Jej protikandidátkou bola Zuzana Števulová, vyštudovaná právnička, ktorá sa dlhodobo venuje ľudským právam a zahraničnej migrácii. Jej meno vo verejnosti rezonovalo, keď v roku 2015 poukázala na tvrdý zákrok policajtov v záchytnom tábore Medveďov, za čo proti nej začal brojiť vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru. Kaliňák vtedy požiadal úrad vysokého komisára OSN, aby vymenil Ligu za ľudské práva vedenú Števulovou za inú organizáciu.

Počas výberového konania Števulovej vyčítali najmä to, že sa angažovala v strane Progresívne Slovensko. Števulová kandidovala za koalíciu PS/Spolu v roku 2020 do parlamentu zo 14. miesta.

Zuzana Števulová bola ešte na začiatku minulého roka predsedníčkou správnej rady SNSĽP. Pred parlamentnými voľbami sa funkcie vzdala a odôvodnila to tak, že nechce, aby úradu škodilo jej zapojenie do predvolebnej kampane.

Po tom, ako sa PS/Spolu nedostali do parlamentu a Správna rada SNSĽP naďalej nedokázala zvoliť nového šéfa, Števulová kandidovala na post šéfky úradu.

O tento post prejavila záujem aj Porubänová, a to po tom, ako ju minister Krajniak zosadil z pozície riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Keď Porubänová uspela vo výberovom konaní, po 24 rokoch úplne odišla z ministerstva práce. Pre Plus jeden deň povedala, že končí pre „ideologický spor“, napríklad kritizovala, že sa už nesmie na ministerstve práce používať spojenie rodová rovnosť, ale rovnosť žien a mužov.

„V tej chvíli sa javila ako dobrá voľba. Bolo potrebné, aby stredisko začalo robiť, čo zo zákona má. Navyše úrad bez vedenia? To nie je dlhodobo udržateľné,“ hovorí o voľbe člen správnej rady strediska Kálmán Petőcz.

Vraví, že on nemal problém podporiť ani Števulovú, pretože je odborníčkou na ľudské práva a jej angažovanie sa v mimoparlamentnej strane Progresívne Slovensko nepovažoval za diskvalifikujúce, pokiaľ by sa vzdala straníckych funkcií.

O Porubänovej plagiátorstve doposiaľ nevedel. „Ak sa naozaj dopustila plagiátorstva, na najbližšom zasadnutí správnej rady ju môžeme požiadať o vysvetlenie,“ uviedol v januári Denníku N Petőcz, ktorý je bývalým diplomatom a predsedom Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku.

Petőcza do správnej rady strediska nominovala prezidentka Zuzana Čaputová, vystriedal v nej práve Števulovú, ktorá bola nominantkou Andreja Kisku.
Silvia Porubänová v roku 2016 dostala od ministra práce Jána Richtera zlatú medailu pri príležitosti Svetového dňa sociálnej spravodlivosti. Foto – TASR

Petőcz očakáva, že stredisko pod vedením Porubänovej začne napĺňať poslanie, na ktoré bolo zriadené, a bude zvyšovať povedomie o ľudských právach, dohliadať na dodržiavanie antidiskriminačného zákona vrátane poskytovania právnej pomoci, aktívne sa vyjadrovať k ľudskoprávnym kauzám a aj takto približovať ľuďom túto problematiku.

Porubänová tvrdí, že sa rozhodla o funkciu uchádzať, lebo zamestnancov strediska paralyzovala dlho neobsadená pozícia riaditeľa a v očiach odbornej aj laickej verejnosti bola takáto situácia hazardom s dôveryhodnosťou. Myslí si, že renomé strediska v minulosti utrpelo najmä pre politizáciu správnej rady a niektorých riaditeľov. „Bola som oslovená a rozhodnutie kandidovať som zvažovala práve s ohľadom na šancu prinavrátiť stredisku potrebnú dôveryhodnosť a verejnú viditeľnosť.“

Kým zastávala post riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ako nominantka ministerstva práce bola členkou Správnej rady SNSĽP. V momente, keď ju zvolili za šéfku strediska, minister Krajniak (Sme rodina) nominoval na toto uvoľnené miesto v správnej rade Romana Jocha.

„Považujem za správne, že riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorý sa venuje výskumu a analýze globálnych rodinných a sociálnych politík, reprezentuje ministerstvo práce v SNSĽP,“ odpísal Krajniakov tlačový odbor.
Nový riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny Roman Joch. Foto N – Vladimír Šimíček

Joch k tomu povedal, že jeho vymenovanie bolo v kompetencii ministra. „Tematike ľudských práv sa venujem dlhodobo.“ Na hodnotenie Porubänovej je podľa neho príliš skoro. „Je to energická dáma, do práce sa pustila odhodlane, takže očakávam, že bude mať veľa úspechov.“

Rozhodnutie ministra Krajniaka nominovať Jocha do strediska Porubänová nehodnotí, hovorí, že jej to neprináleží. Dodáva, že doposiaľ nebol Joch voči nej nekorektný ani nepriateľský. „Som si istá, že to platí aj opačne. Vedie v súčasnosti inštitúciu, ktorú som predtým viedla ja, a iste nepatrím k ľuďom, ktorým je vlastné ‚po mne potopa‘! Nepálim mosty, nemôže mi nezáležať na osude takmer celoživotného pracoviska, kolegov a kolegýň, ktoré si vážim. Každý ich úspech pod vedením kohokoľvek iného ma bude úprimne tešiť.“

včera 17:39
FirmyKoronavírus
Slovenský pokus o vývoj vakcíny sa zmenil na hľadanie protilátkovej liečby covidu
Zuzana VitkováMartina Kláseková
Laboratórium, v ktorom sa vyvíjajú vakcíny. Zdroj – Axon Neuroscience
Laboratórium, v ktorom sa vyvíjajú vakcíny. Zdroj – Axon Neuroscience

Slovenská firma Axon Covidax, ktorá chcela vyvinúť vakcínu proti covidu-19, mení svoj hlavný zámer. Chce vytvoriť protilátkovú liečbu pre ľudí postihnutých koronavírusom.
Firma má na výskum peniaze aj od drobných investorov, financie jej stále posiela podnikateľ Mario Hoffmann.

Zhruba rok po tom, ako slovenská firma Axon Covidax začala s vývojom vakcíny proti koronavírusu, mení svoj cieľ. Pri výskume vírusu identifikovali neutralizačné protilátky, ktoré chcú využiť pri protilátkovej terapii.

„To dnes dáva zo strategického a komerčného pohľadu možno väčší zmysel ako vakcína, ktorá je pozadu oproti konkurencii,“ hovorí CEO spoločnosti Axon Neuroscience Michal Fresser.

Firma je však iba v úvodnom štádiu vývoja nového lieku. Má za sebou predklinickú fázu a koncom roka chce začať testovať protilátky na ľuďoch v spolupráci s nemeckou firmou, ktorej meno zatiaľ taja.
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

To, či jej produkt bude bezpečný a účinný aj v ľudskom organizme, sa teda zatiaľ nedá povedať.

Výhodou oproti konkurentom, ktorých protilátky sú už na trhu, má byť forma podania. Miesto pichnutia do žily by sa mala inhalovať. Vývoj vakcíny by mal pokračovať súbežne.
Zbierajú peniaze od investorov

Firma Axon Covidax, ktorú vlastní a v súčasnosti aj dotuje podnikateľ Mario Hoffmann, robí výskum, ktorý je dôležitý. Peniaze naň však skúša získavať aj od drobných investorov. Od októbra spustila verejnú výzvu na upisovanie akcií.

S investormi sa chce v budúcnosti podeliť o zisky, ak by ich firma niekedy dosahovala. Ak sa tak nestane, jej spolumajitelia o svoju investíciu prídu.

Axon chce získať od ľudí 40 miliónov eur, svoje akcie stále predáva, vydávať ich chce až do októbra tohto roku.

Spoločnosť zatiaľ nechce komentovať, koľko investorov z radov drobných akcionárov získala. Hovorí, že touto cestou dostala pár stotisíc eur, jej bežný chod stále financuje jej hlavný donor. Nedostatok financií podľa Fresssera v tejto fáze nepociťujú.

Vedia, že v ich branži je postupné získavanie zdrojov krok za krokom bežné. Väčší záujemcovia sa objavia vtedy, keď by vedeli ukázať hmatateľný pokrok smerom na trh.

Čo je protilátková terapia: Protilátková terapia, na ktorú teraz Axon presmeroval svoj hlavný záujem, je relatívne nová forma liečby covidu-19. Koncom minulého roka sa začala používať v USA, v EÚ ju ako prvé schválilo Nemecko.

Na Slovensku sa zatiaľ nepoužíva. No je možné, že sa to zmení, lebo koncom februára Európska lieková agentúra (EMA) odporučila na schválenie dva protilátkové produkty od americkej firmy Regeneron. Začiatkom marca pribudli ďalšie dva od kanadsko-americkej koprodukcie firiem AbCellera Biologics/Eli Lilly.

Tieto protilátkové terapie sú určené pre ambulantných pacientov s covidom-19 v začiatkoch ochorenia, ktorí nepotrebujú doplnkový kyslík, a podávajú sa vnútrožilovo. V pokročilých štádiách infekcie je vírus už väčšinou v pľúcach, kde spôsobuje silné zápalové reakcie.
Posudok EMA hovorí, že aj keď účinnosť látok vyžaduje ďalší výskum, „doterajšie výsledky naznačujú, že kombinovaná liečba znížila u pacientov vírusovú záťaž viac ako placebo“. Výsledky zároveň naznačujú, že pri takejto liečbe klesá počet hospitalizácií súvisiacich s ťažkým priebehom covidu-19.
Liečbu takzvanou pasívnou imunizáciou podstúpil počas infekcie koronavírusom napríklad Donald Trump. V čase, keď sa nakazil, takáto liečba ešte nebola schválená americkou liekovou agentúrou (FDA). Aj preto si vyslúžil kritiku, keď po vyliečení priebeh ochorenia zľahčoval, keďže bežní ľudia k experimentálnej liečbe nemali prístup.

Ako funguje protilátková terapia?

Liečba protilátkami funguje ako dočasná výpomoc pre nezaočkovaný imunitný systém. Pri infekcii mu totiž trvá niekoľko dní, kým začne tvoriť svoje vlastné protilátky.

Ak sa infikovanému človeku podajú protilátky, ktoré sú vyrobené umelo, okamžitá imunita mu dokáže pomôcť vírus zničiť. Na rozdiel od očkovania si pri takej liečbe organizmus nezapamätá, ako sa má správať, ak sa s koronavírusom stretne opäť.

Takáto liečba je jednorazová. „Úlohou protilátok je zablokovať väzbu vírusovej častice na povrch bunky. Tým zablokujú množenie. V okamihu, keď sa skončí ich úloha, organizmus protilátky zdegraduje,“ hovorí neuroimunológ a vedecký riaditeľ spoločnosti Norbert Žilka, ktorý je zároveň riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV.
Norbert Žilka je neuroimunológ a vedecký riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience. Zdroj – archív N. Ž.
Silná konkurencia

Podobne ako v prípade vakcín, aj pri protilátkovej terapii sa bude musieť Axon predbiehať s konkurenciou. Predstavitelia spoločnosti však hovoria, že koronavírus tu pravdepodobne bude ešte dlho a infekciám sa úplne nevyhneme, hoci budú mnohí ľudia zaočkovaní. A tak majú na úspech viac času v porovnaní s vývojom vakcíny.

Momentálne sú hlavnými výrobcami protilátkovej terapie spoločnosti Regeneron/Eli Lilly/AbCellera Biologics. Ďalšie firmy po celom svete sa snažia prísť s porovnateľnými produktmi – podobne ako pri pretekoch vo vývoji vakcíny, čo priznávajú aj slovenskí vedci z Axon Neuroscience.
Odlíšia sa inhaláciou

Axon tvrdí, že vyvíja liek, ktorý by sa mal inhalovať. To by mala byť jeho výhoda. Doteraz schválené protilátkové terapie sa podávajú vnútrožilovo a v nemocnici. Ľahšie podávanie by mohlo byť ľuďom v začiatku ochorenia prístupnejšie a podľa vedcov aj efektívnejšie.

„Podľa štúdií je v takomto prípade (vnútrožilového podania – pozn. red.) priepustnosť do dýchacích ciest nízka. Takže potrebujete dávať pacientom vysoké dávky do krvi. Naša stratégia je podávať protilátky ústnou alebo nazálnou formou, podobným prístrojom ako pre astmatikov, ktorým sa protilátky dostanú v počiatočných fázach ochorenia práve tam, kam treba,“ hovorí Fresser.

Súčasné protilátkové produkty na trhu sú navyše izolované z pacientov, ktorí ochorenie covid-19 prekonali, a neskôr sú umelo syntetizované v laboratóriu. Technológia, ktorú chce využívať Axon Neuroscience, je výroba protilátok z myší.

„Tento proces je časovo náročnejší. No keďže myš nie je infikovaná, ale imunizujeme ju len takzvaným obalovým proteínom vírusu, vytvárajú sa protilátky, ktoré majú lepšie funkčné vlastnosti ako protilátky vytvorené človekom, ktorý ochorenie prekonal,“ hovorí Žilka.
Foto – Axon Neuroscience
Ako ďaleko je Axon s výskumom

Pri protilátkovej terapii je Axon rovnako ďaleko ako pri vývoji vakcíny. Teda na konci predklinických skúšaní, ktoré účinnosť protilátok skúmajú laboratórne – mimo živého organizmu.

Výskum protilátok: Žilka tvrdí, že predklinická časť ukázala, že protilátky, ktoré vyvinuli, sú účinné. „Pred nami je výroba, ktorá potrvá niekoľko mesiacov, medzičasom nás čaká stretnutie s regulačnými orgánmi, s ktorými sa budeme rozprávať o tom, čo treba dokončiť, aby sme mohli vstúpiť do prvej fázy klinického skúšania“, vysvetľuje Žilka.

Výsledky predklinického výskumu budú podľa Žilku publikovať v odbornom časopise v priebehu najbližších týždňov. Osloviť chcú aj Nature.

Na ľuďoch by chceli svoj produkt začať testovať koncom roka, čo aj pri zrýchlenom schvaľovaní počas pandémie posúva použitie inhalátorov s protilátkami u bežnej populácie ďaleko do roka 2022.

To, ako bude v tom čase zdravotnícka kríza vyzerať, koľko ľudí bude zaočkovaných a či sa neobjavia ďalšie varianty vírusu, sa momentálne nedá predpovedať. Rovnako ako výsledky klinických skúšok. Tie vedci plánujú realizovať v Nemecku a podľa Fressera o nich už rokujú s nemeckým regulačným orgánom.

Vakcína proti covidu-19: Aj tu je spoločnosť na konci predklinického skúšania. Látku čakajú tri kolá skúšania na ľuďoch a schvaľovanie liekovou agentúrou. To je aj pri najoptimistickejších scenároch, aké sa podarili už používaným vakcínam, proces na minimálne trištvrte roka.

O vývoj vakcíny sa momentálne spolu s nimi snaží 182 spoločností (z toho 14 na podobnom peptidovom základe) v rovnakej fáze vývoja. Vo fáze klinických testov je ich 79 (tri peptidové).

Axon vyvíja vakcínu založenú na báze peptidov, čo sú krátke časti bielkovín. Kandidátska vakcína, ktorú navrhli, v sebe nesie informáciu o častiach vírusu potrebných na jeho množenie. Očkovacia látka tieto zraniteľné miesta „ukáže“ imunitnému systému, ten si podľa nej nastaví výrobu protilátok a pri reálnej infekcii zabráni vírusu vstúpiť do bunky.

Ako vyzerá bežné klinické skúšanie vakcín (na ľuďoch)

fáza – skúšanie na veľmi malom počte dobrovoľníkov so zameraním na dávkovanie, základnú imunitnú odpoveď a bezpečnosť;
fáza – skúšanie účinnosti a bezpečnosti na desiatkach dobrovoľníkov;
fáza – kontrola na desaťtisícoch dobrovoľníkov, pričom spravidla polovica účastníkov dostáva placebo (neúčinnú kontrolnú látku) a polovica vakcínu;
fáza – sledovanie účastníkov štúdie po schválení vakcíny, overovanie účinku vakcíny na zaočkovanej verejnosti z hľadiska sily a trvácnosti imunitnej ochrany, prípadná identifikácia veľmi zriedkavých nežiaducich účinkov, ktoré sa môžu prejaviť len pri miliónoch zaočkovaných ľudí.

Čo by mal o Covidaxe vedieť drobný investor:

Drobný investor, ktorý sa rozhodne investovať svoje úspory do firmy vyvíjajúcej nové lieky, by mal myslieť na to, že jej úspech je neistý. Neistý je teda aj možný výnos z takejto investície či udržanie hodnoty.

Odhliadnuc od úsilia a zámeru vedcov, ktorí lieky vyvíjajú, úspech bude závisieť od viacerých premenných. Nie všetky vedia sami ovplyvniť. Firma sama uznáva, že predklinické a klinické údaje sú často náchylné na rôzne interpretácie a analýzy. A mnoho spoločností, ktoré sa domnievali, že ich kandidáti na produkty dosiahli uspokojivé výsledky v predklinických štúdiách a klinických skúškach, nezískali povolenia na uvedenie svojich produktov na trh.

Ak by sa aj vakcína ukázala ako účinná a bezpečná, firma sa musí vedieť dohodnúť s nejakým farmaceutickým partnerom na jej komercializácii. Predaj je mimo jej vplyvu, závisí napríklad aj od toho, ako vládne orgány či zdravotné poisťovne stanovia krytie a adekvátne úrovne úhrady pre takýto produkt. Alebo si jednoducho iba vyberú ďalší od konkurencie.

Jedna akcia, za ktorú investor zaplatí tisíc eur, má nominálnu hodnotu jedno euro. Ak firma nájde investorov, ktorí by upísali celých plánovaných 40 miliónov eur, títo držitelia získajú len 20 percent na základnom imaní firmy.
Väčšinu by mal Axon Neurosience, ku ktorému sa hlási Mario Hoffmann. Navyše podiely sa budú ďalej riediť, ak by neskôr pristúpil ďalší partner.
Akcie nemajú hlasovacie práva, sú listinné na meno, nebude sa s nimi obchodovať na žiadnej burze, ich likvidita bude nízka.
Už v prospekte cenných papierov Axon predpokladal, že peniaze, ktoré zbiera od ľudí, pôjdu aj na rozšírenie výskumu diagnostických riešení a terapeutických látok pre ďalšie infekčné choroby a ich testovanie.

4. marca 2021 17:46
Dlhý covid
Koronavírus
Je unavený, bolí ho hlava a nevie sa sústrediť. Michal trpí dlhým covidom, hoci ochorenie malo mierny priebeh
Otakar HorákOtakar Horák
Pred covidom bol Michal zdravý, neliečil sa na žiadne choroby a športoval. Má 35 rokov. Ilustračné foto – Andrik Langfield/unsplash.com
Pred covidom bol Michal zdravý, neliečil sa na žiadne choroby a športoval. Má 35 rokov. Ilustračné foto – Andrik Langfield/unsplash.com

Michal B. sa lieči v piešťanskom centre, v ktorom vytvorili program pre liečbu pacientov s dlhým covidom. Súčasťou liečby sú aj masáže, respiračná fyzioterapia, spirometrický dychový tréning či terapia v hyperbarickej komore.

Michal B. prekonal covid v decembri 2020. Pred Vianocami symptómy ochorenia ustúpili, no v januári sa zdravotné komplikácie vrátili. „Bol som unavený a prakticky stále ma bolela hlava. Začali mi vypadávať slovíčka a zle sa mi sústreďuje,“ hovorí Michal.

Keď problémy pretrvávali dlhšie, Michal šiel na PN. „Najprv som si myslel, že sa z toho vyspím a nejako to prekonám, ale potom som musel uznať, že takto to ďalej nejde.“

Michal trpí tým, čo sa označuje ako dlhý covid či postcovidový syndróm.

V Česku určili, že o dlhý covid ide v prípade, ak zdravotné problémy spôsobené covidom trvajú tri mesiace a dlhšie. Podobne je to aj v Británii.
Prečítajte si
Dlhý covid sa týka do 10 percent pacientov, postihuje aj zdravých či športovcov, vraví český lekár
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Do 10 percent chorých s dlhým covidom

Odhaduje sa, že dlhým covidom trpí do 10 percent chorých. Štúdia z Lancetu z januára 2021 ukázala, že až 76 percent hospitalizovaných pacientov má prinajmenšom jeden príznak ochorenia šesť mesiacov od nástupu symptómov.

Na Slovensku dosiaľ evidujeme viac ako 314-tisíc prípadov nákazy covidom. To znamená, že dlhým covidom môže u nás trpieť až 30-tisíc ľudí.

Pacienti s dlhým covidom najčastejšie hovoria, že ich trápia pneumologické ťažkosti, únava a bolesti hlavy. Ale vyskytovať sa môže aj horúčka, strata čuchu či iné komplikácie.
Na Slovensku budú asi desaťtisíce ľudí s dlhým covidom. Zdroj – Our World in Data
Hyperbarická komora

Michal B. sa momentálne lieči v Piešťanoch v neurorehabilitačnom centre Adeli, kde spustili liečbu dlhého covidu.

„Rozhodujúcim argumentom, prečo ísť do centra, bola pre mňa liečba v hyperbarickej komore,“ hovorí Michal.

Počas terapie pacienti vdychujú 100-percentný čistý kyslík v prostredí s vyšším tlakom, ktorý zodpovedá hĺbke asi 10 až 20 metrov pod hladinou vody. „Procedúra zlepšuje metabolizmus v bunkách,“ povedal pre Denník N Erkin Dzhamanbaev. Lekár sa špecializuje na internú medicínu a anestéziológiu a je autorom programu na liečbu dlhého covidu v centre Adeli.

„Fyziologické účinky dýchania kyslíka v pretlaku komory spočívajú predovšetkým v tom, že tlak kyslíka vo všetkých orgánoch a tkanivách sa niekoľkonásobne zvýši a kyslík preniká krvnou plazmou do miest, kam sa pri bežnom tlaku nedostane. Bunkový metabolizmus tak funguje efektívnejšie,“ povedala o účinku terapie na organizmus Inna Durda, lekárka z piešťanského centra.
Dychové či pohybové cvičenia

Súčasťou liečby sú aj masáže, respiračná fyzioterapia, spirometrický dychový tréning či meditácia, aromaterapia a zvuková terapia. „Rehabilitácia pomáha všetkým systémom a orgánom v tele vrátiť ich funkčnosť. Respiračnou fyzioterapiou a fyzioterapiou hrudníka pomáhame uľahčovať vykašliavanie hlienov z pľúc a posilňujeme dýchacie svaly. Masážou chceme docieliť flexibilitu a elasticitu svalov, šliach a kĺbov, ale stimulujeme aj sekundárne dýchacie svaly,“ vysvetlil lekár Dzhamanbaev.

Namiesto rýchleho a plytkého dýchania klientov učia, aby dýchali zhlboka. Rýchle a plytké dýchanie môže viesť až k respiračnej alkalóze, pri ktorej rastie pH krvi. Medzi príznaky javu patria búšenie srdca alebo kŕče. Ak má pH krvi správnu hodnotu, organizmus pracuje správne a zlepšuje sa metabolizmus, dodáva Dzhamanbaev.

Dychové a pohybové cvičenia používajú aj v prvom českom postcovidovom centre, ktoré vzniklo pri Fakultnej nemocnici v Hradci Králové.

„Pohyb je naša prirodzenosť. Ak si vezmeme etiológiu ochorenia, je dôležité udržať sa vo fyzickej aktivite a správnom okysličení. Vo fáze, keď pacienti prekonajú najväčšiu dýchavičnosť a už sa dokážu hýbať, používame na akútnom lôžku rehabilitačné pomôcky a dychové cvičenia. Ak sa ľudia nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby (malé krvné zrazeniny – pozn. red.) aj veľké tromby,“ povedal v tejto súvislosti lekár Michal Kopecký z hradeckého centra.
Krvné zrazeniny

V tele neexistuje orgán, ktorý by covid nemohol postihnúť. Patomechanizmus ochorenia nie je v tejto chvíli úplne známy, no ako o jednej z možností sa uvažuje o tvorbe krvných zrazenín, ku ktorým dochádza v dôsledku nadmernej aktivácie imunitného systému.
Keďže sa krvná zrazenina môže vytvoriť prakticky kdekoľvek, postihnutý nemusí byť iba mozog. Mnohé štúdie opísali poškodenie pľúc, pečene, obličiek a ďalších orgánov. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ak sa vám v cieve zrazí krv, daná časť orgánu, ktorá je cievou vyživovaná, bude poškodená. Nebude mať dostatok živín. Môže ísť o obličky, mozog, ale aj o akýkoľvek iný orgán,“ povedal nedávno pre Denník N lekár a vedec Peter Celec z UK v Bratislave.

Uvedený mechanizmus by vysvetľoval, prečo je dlhý covid spojený s takým širokým spektrom zdravotných komplikácií. Štúdie už opísali poškodenie pľúc, pečene, obličiek a mnohých ďalších orgánov.

Štúdia z časopisu Brain opísala prípad pacientky s covidom, ktorá začala vo vlastnom dome vidieť opice a levy. Bola dezorientovaná a agresívna a bola presvedčená, že jej manžela vymenili za dokonalého dvojníka (Capgrasov syndróm).
Je mladý a zdravý, aj tak má dlhý covid

Lekár Dzhamanbaev povedal, že dlhodobé následky covidu sa vonkoncom netýkajú len hospitalizovaných pacientov, ale aj osôb s miernym priebehom. „Sú prípady, že pacienti mali dlhodobé následky až šesť mesiacov, hoci mali iba mierny priebeh ochorenia,“ dodal.

To je aj prípad Michala B. Pred ochorením bol zdravý, neliečil sa na žiadne choroby a športoval. Má 35 rokov. Po prekonaní ochorenia ho s istým odstupom začali trápiť problémy s koncentráciou, vypadávanie slov aj únava.

Dlhodobú únavu pacientov s covidom by mohlo vysvetľovať napríklad poškodenie pľúc. Zjazvenie pľúcneho tkaniva totiž vedie k menšej výkonnosti.

V júnovom článku z časopisu JAMA vedci opísali 143 pacientov, ktorých liečili v nemocnici v Ríme. Autori zistili, že 53 percent z nich sa sťažovalo na únavu a 43 percent na dýchavičnosť v priemere aj dva mesiace od začiatku symptómov.

Michala trápi aj búšenie srdca. „Predtým som nevnímal, že mám srdce, ale teraz mám niekedy pocit, že mi vyskočí z hrude.“ Pacient sa necíti zle neustále. „Bolesti nemám 24 hodín denne. Niekedy sa cítim niekoľko hodín úplne dobre, ale potom sa stane, že to na mňa doľahne ešte tvrdšie.“

Predtým, než sa Michal prihlásil do centra Adeli na liečbu dlhého covidu, navštívil svojho všeobecného lekára aj špecialistov, pneumológa či kardiológa. „Každý zo špecialistov prirodzene vnímal svoj výsek a sústredil sa na konkrétne príznaky, ktorým sa venuje. To však nevyrieši problém, ktorý ich spôsobuje,“ hovorí Michal.

Aj preto privítal vznik špecializovaného programu na dlhý covid, kde k liečbe pristupujú komplexne. „Multidisciplinárny prístup garantuje rehabilitáciu všetkých systémov ľudského organizmu,“ dodáva Dzhamanbaev.
Prečítajte si
Aj keď pandémiu potlačíme, zostanú tisíce pacientov s dlhým covidom. Mesiace ich bude trápiť únava či bolesti hlavy
CovidHelper

Liečbu dlhého covidu spustili aj v košickom Centre fyzioterapie a vzdelávania Physioplus.

Pomoc pri dlhom covide poskytuje aj stránka CovidHelper.sk. Návštevník vyplní dotazník o svojom zdravotnom stave a osobných charakteristikách, na základe ktorých algoritmus vyberie odporúčania ušité priamo na daného človeka.

Od minulotýždňového spustenia mala stránka cez 50-tisíc návštev. Tisíce ľudí vyplnili dotazník, aby dostali odporúčania o domácej liečbe alebo dlhom covide.

Na projekte robila aj neurobiologička Dominika Fričová z Neuroimunologického ústavu SAV či Adriana Šimková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo dospelých.