Viac otvor oči, lebo máš zúžený priezor a nevidíš a tým pádom si ani neuvedomuješ politický kontext.
Kód: Vybrať všetko
Až príliš veľa „káuz“, ktoré otvorila súčasná opozícia, sa v poslednom čase ukazuje ako v tom lepšom prípade neodôvodnená hystéria, v tom horšom ako zákerný zámer sfalšovať skutočnosť. Ja sám som si už navykol byť zdržanlivý, ak vypukne nejaký škandál, lebo jednak viem, že každá aféra trvá na Slovensku tri dni a jednak mám skúsenosti, že fakty sa až príliš často napokon ukážu v úplne inom svetle. Dnes som presvedčený, že poslankyňa Blahová brutálnym spôsobom zneužila svoje postavenie a pošpinila mnohých nevinných ľudí. Toto všetko sa nemuselo stať, keby na Slovensku platila tak v politike ako aj žurnalistike stará zásada rímskeho práva „audiatur et altera pars“ (nech je vypočutá aj druhá strana). Trápi ma, kam upadá súčasná slovenská žurnalistika, lebo napriek zovšeobecňujúcim pohŕdavým odsudkom je to ťažká a dôležitá práca – ak sa robí poctivo. Myslím si, že jej súčasný stav je okrem iného daný aj tým, že tu neexistujú rešpektované a vplyvné novinárske organizácie, ktoré by nielen chránili práva novinárov, ale aj autoritatívnejšie určovali etické normy v tejto profesii. Namiesto silných stavovských organizácií tu pôsobia mediálne gangy niektorých agresívnych jednotlivcov, ktorí už dávno nerobia žurnalistiku, ale nátlakový politický aktivizmus a nemajú záujem hľadať pravdu, ale len zničiť politického protivníka. Ale toto je niečo, čo by v záujme vlastného dobrého mena mali odmietnuť sami novinári. Žiaľ, nerobia to a namiesto sebareflexie zametajú také kauzy ako nahrávky redaktorov RTVS s dôkazmi o ovplyvňovaní zo strany opozičných politikov pod koberec a dva týždne márnomyseľne riešia premiérove vulgárne výroky na ich adresu (čo bol, mimochodom, premiérov zámer a premyslený ťah, ako odpútať ich pozornosť od dôležitých vecí).
A keď už hovoríme o RTVS... Už dva týždne nás médiá zamestnávajú príbehom „krehkej kvetinky“ Zuzky, ktorá sa stala symbolom boja proti netransparentnosti na ministerstve ovládanom temnými silami... Prepáčte mi ten cynizmus, ale nepáči sa mi, ako niektorí novinári a nátlakové skupiny manipulujú s verejnou mienkou a podsúvajú verejnosti predstavy, ktoré o to menej korešpondujú s realitou, o čo viac sú emotívne. Nepochybujem o dobrom úmysle dievčiny a už vôbec nepodceňujem problémy s transparentnosťou a korupciou (zvlášť v prípade tejto vlády). Ale pochybujem o čistých úmysloch Transparency International a niektorých médií. Spravodajské hry Gabriela Šípoša sú málokedy nestranné a aj v tomto prípade to bol on, kto tlačil na Zuzanu Hlávkovú a Pavla Szalaia niekoľko mesiacov, aby z toho urobili veľkú kauzu (hoci oni vôbec neboli presvedčení o tom, že by s tým mali ísť pred kamery). Pripomeňme si, že v štáte, v ktorom ročne unikajú miliardy na korupciu, niekto upriami pozornosť na niekoľko desiatok tisíc použitých na propagáciu Slovenska. A ja súhlasím s tými, ktorí poukazujú na to, že to bola skvelá propagácia: na tom galavečeri som bol a bol som nesmierne hrdý na to, že sme Európe ukázali to najlepšie, čo v nás je, to jedinečné, čím prispievame k svetovej kultúre. Môžete ma utĺcť čapicami, trvám na tom, že na niektorých veciach by sa šetriť nemalo a že toto boli solídne vynaložené peniaze. Vieme, z čoho tu robíme škandál? Bavíme sa tu o 32 000, ktoré rozdelili medzi 26 špičkových umelcov poberajúcich vo svete také honoráre, že za tento nemuseli ani vstať z postele. Hovoríme tu o zverejňovaní údajov, ktoré ministerstvo nie je povinné urobiť. A hoci si myslím, že to urobiť mohlo a malo, pripadá mi šialené, aby sme dva týždne šikanovali umelcov, ktorých si veľmi vážim, aby všetkým škodoradostným a závistlivým ľuďom prezradili, čo za to dostali. Tomu hovorím slovenská malosť.
Na druhej strane, RTVS, ktorá stojí spolu s denníkom Sme a N na čele mediálneho ťaženia proti ministerstvu zahraničných vecí, sa akosi zabudla pochváliť, že jej galakoncert bol ešte drahší a odmeny pre umelcov ešte vyššie: http://spravy.pravda.sk/…/412054-verejnopravna-televizia-u…/ A hoci ide o inštitúciu, ktorú platíme z našich daní, v tomto prípade Transparency International nedostalo záchvat spravodlivosti, ale cudne mlčí. Prečo? O charaktere a politickej zaujatosti Gabriela Šípoša už dlhší čas nemám žiadne ilúzie, ale v tomto prípade je zaujímavejší fakt, že právnik Transparency International Pavel Nechala je súčasťou prípravného tímu novej strany opozičného poslanca Miroslava Beblavého (ktorý sa v kauze ministerstva výrazne angažuje).
Nemám žiadne pochybnosti o netransparentnom a korupčnom spôsobe vládnutia kabinetu premiéra Fica. Ale nemám rád, keď nátlakové skupiny zaťahujú obyvateľstvo do svojich falošných účelových hier, ktoré skresľujú realitu, bezdôvodne očierňujú ľudí, ktorí pre túto krajinu niečo vykonali a šíria v celej spoločnosti skepsu, znechutenie a nedôveru. To nie sú tí, ktorí dokážu pohnúť Slovensko vpred. To nie sú tí, na ktorých by sme sa mali spoliehať.