dnes ked som isiel z nakupov, tak som si uvedomil, ze my ked sme boli sopliaci, tak sme pomali aj fukali, len aby voda na okoli zamrzla aby sme mohli hokej hrat. ci sme mali korcule alebo nie, od rana do vecera sme hrali, pomaly sme sa ani najest nesli... zlate casy... teraz konecne zamrzla voda, zadarmo plocha na hokej rovno pod oknami a skoro ani nohy na nom, nikto hokej nehral

pamatam si, ako som sa vzdy dal do branky a hral som sa na svojho velkeho idola Eda Hartmanna, nemal som ani chranice a vzdy som isiel domov fialovy zeleny a inac sfarbeny, raz aj na pohotovost, ked som dostal sajbu do kolena, ale to k tomu patrilo a tesili sme sa z toho, bracho "bol" Jozef Dano a tiez od rana do vecera, kolkokrat sme hrali uplne po tme a domov sme isli pod hrozbou vyorasku az ked nam nestacili ani svetla z lamp

dnesne decka nemaju svojich hokejovych hrdinov, ktorym sa chcu podobat? je mi to troska aj luto, dnes som mal na chvilu slinu si ist zahrat, ale uz to nie je ono, ten entuziazmus uz nema taku silu. sopliaci urcite zalezeni za pocitacmi, naco by sa isli von pocitit co je skutocny zivot...
