Ako to bolo v skutočnosti?
Udelenie milosti Jozefovi Tisovi
"Nám sa podarilo v poslednej dobe zasadiť ľudáctvu, separatizmu a tým, ktorí ich kryjú, niekoľko dôležitých a závažných úderov a rán, predovšetkým v procese s Tisom, kde sa nám ho podarilo obesiť. To bolo skutočne veľké prekvapenie pre celý svet. Po tých skúsenostiach, ktoré s nimi boli, nikdo neveril a nečakal, že by ho obesili a aj naši priatelia sa divili. Ani on sám to nečakal. To hovoria všetci, on určite čakal milosť, nečakali to jeho stúpenci ani demokratická strana. Ale naša strana vedela, že je to jeden z tých zakladateľov hlinkovského hnutia a povedala, že ten chlap musí visieť. To bol veľký úder pre reakciu na Slovensku, pre ľudácke podzemie, posilnilo to autoritu strany a vlády a našej bratskej komunistickej strany na Slovensku zvlášť."
Námestník predsedu vlády Klement Gottwald na schôdzi ÚV KSČ 4. 6. 1947
"Separatistickým živlom na Slovensku bola zasadená ťažká rana popravou Tisa. Presadenie jeho popravy nebolo ľahké. Do poslednej chvíle kolísali i naši českí partneri i prezident!!! Jedine vtedy, keď sme prezidentovi túto otázku postavili veľmi ostro a pohrozili veľkou kampaňou v masách, dosiahli sme väčšiny vo vláde. Slovenskí demokrati do poslednej chvíle boli presvečení, že Tiso popravený nebude, že vláda sa neodváži popravu vykonať."
Generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský na ustanovujúcej schôdzi Informačného byra KS v septembri 1947
Proces sa začal 2.12.1946. Žalobcovia Rigan, Jozef Šujan a Anton Rašla žalovali Jozefa Tisu, Alexandra Macha a v neprítomnosti Ferdinanda Ďurčanského podľa § 2, 3 a 4 nariadenia SNR č. 33/1945 2 b. Predsedom súdneho senátu bol I. Daxner. V ten deň sa zišli predsedníctva ÚV KSČ a ÚV KSS k jednaniu, kterého hlavným bodom bola situácia na Slovensku. V popredí bol sud s Tisom. V Archíve SÚA-AÚV KSČ, fond-AN, D-148, je z tohto zasadnutia tento záznam: V danej chvíli je Tisov proces jednou z najvýznamnejších udalostí v republike, jeho priebehu, správnemu politickému vedeniu a úspešnému ukončenimu musí byť venovaná všetka potrebná pozornosť. Úspešné ukončenie procesu proti Tisovi a spol. bude znamenať citeľnú ranu podzemnej a zjavnej reakcii, prispeje ku konsolidácii pomerov na Slovensku a upevneniu jednoty štátu.
Preto treba:
a) Zajistiť pevnosť obžaloby a súdu
b) Urobiť všetky opatrenia, aby tlačou, rozhlasom a inými prostriedkami bola verejná mienka správne ovplyvnená
c) Pôsobiť k tomu, aby všetky strany NF Čechov a Slovákov boli v otázke Tisovho odsúdenia a vykonania rozsudku nekompromisné
d) Vydať obžalobný spis s najväčšim urýchlením v tlači pre širokú
verejnosť
e) Sledovať pozorne všetku tlač, najmä tlač DS a v prípade pokusov ovplyvniť verejnosť v prospech Tisu a spol. okamžite zasiahnúť.
V SÚA - a ÚV KSČ, fond 02/1, zv. 1, a.j. 55, fond 100/24, zv. 41, a.j. 837 sú kompletné zprávy G. Husáka, ktoré poslal K. Gottwaldovi 30.12.1946 a 3.3.1947. V prvej zpráve Husák píše:
"Proces prebieha hladko, bez zvláštnych prekážok. 21.12. som hovoril so všetkými troma žalobcami (dr. Rigan, dr. Rašla, dr. Šujan). Ich názor je ten, že doterajší priebeh procesu treba považovať za úspech pre nešikovnú a hlúpu Tisovu obranu.
Dohodli sme sa na tom, že po vianociach celý proces prevedie sa koncentrovane s hlavným zameraním na povstanie a činnosť po povstaní, na vraždy a ničenia Nemcov a že obžaloba bude stupňovať svoje vystupovanie v procese tak, aby vo verejnosti do konca procesu bola mienka o zločinnosti Tisu a jeho režimu."
Premietané budú filmy, vypočuté budú vdovy a siroty a predkladané budú písomné dôkazy, ktoré sa podarilo zohnať. Obhajoba Tisu podľa súkromných zpráv chce predviesť asi 60 svedkov. Obžalobcovia sľúbili, že tento počet bude rozhodne restringovaný na procesne nutné minimum, aby sa proces nepredlžoval. Vo verejnosti má proces dobrý ohlas. Po začiatočnej nervozite sa verejnosť ukľudnila a nešikovná Tisova obrana a vystupovanie zapríčinili veľký pokles Tisovej autority v katolíckych vrstvách tým viacej, že klérus dostal od biskupov súkromné pokyny v procese sa neangažovať verejne. Z rôznych zpráv mám ten dojem, že väčšina obyvatelstva počíta s Tisovou popravou a je asi tej mienky, keď je vinný, nech za to pyká. V politických kruhoch demokrati a ľudácke zákulisie naznačujú, že sa budú angažovať za amnestiu. Chcel by som upozorniť ešte na to, že podľa tunajších zákonov rozsudok smrti má byť vykonaný do 48 hodín od vynesenia, ak súd nenavrhol amnestiu na kladné vybavenie. Budú robené pokusy tento termín u nás pretiahnúť. Bolo by preto veľmi dobré, keby v priebehu týchto 48 hodín mohla byť vo vláde vec bezpodmienečne rozhodnutá. Dobrá réžia záverečnej fázy procesu bude mať nesporne veľký politický vplyv na obyvateľstvo.
Na Tvoju (Gottwaldovu) žiadosť zastavili sme vysielanie v rozhlase z pásov nahratých v súdnej sieni. V dokazovacom pokračovaní budú isté časti pre ovplyvnenie obyvateľstva veľmi dôležité, ktoré by podľa mojho názoru mali byť rozhodne z pásov vysielané. Pretože sa nedá vopred určiť, kedy takáto chvíľa bude, bol by som veľmi rád, keby si svoje stanovisko pozmenil a dal mi súhlas k tomu, aby som po porade s obžalobcami mohol sám dať úpravu, kedy a ktorá časť procesu môže sa rozhlasom z pásov vysielať. Je samozrejmé, že by som tento súhlas používal s najväčšou opatrnosťou. O Tvoje vyjadrenie prosím skoro, lebo ma urgujú od súdu i z rozhlasu spoľahliví ľudia."
G. Husák, v.r.
Podľa práva mal prezident uložiť Tisovi milosť
Demokratická strana bola proti udeleniu trestu smrti Jozefovi Tisovi. Proti bola tiež Slovenská Národná Rada. Predsedníctvo SNR sa uznieslo, že rozsudok vráti povereníkovi spravodlivosti. Tak sa i stalo. Povereník navrhol udeliť milosť a predsedníctvo SNR sa jednomyseľne uznieslo predložiť vec vláde. Vláda teda mala slovenský návrh, aby sa odsúdenému milosť udelila!
Vláda však nerešpektovala SNR a prezidentovi Repuliky podala návrh na neudelenie milosti Dr. Tisovi. Vláda týmto konaním, že nerešpektovala rozhodnutie SNR porušila druhú pražskú dohodu z 11. apríla 1946, ktorá upravuje otázku udeľovania milosti prezidentom Republiky. Konala protiprávne.
Ako to bolo v skutočnosti?
(rok 1947 – zápis Jindřicha Jána Macháčka – tajomníka Demokratickej strany v Banskej Bystrici)
Dňa 14. apríla t.r. Národný súd určil termín na zakľúčenie hlavného pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. a to na 15. apríla t.r., na ktorom bol vynesený už známy rozsudok. Dr. Tiso a Dr. Ďurčanský boli uznaní vinnými a odsúdení na smrť, kým vec tretieho obžalovaného Alexandra Macha bola zo zdravotných príčin vylúčená k osobitnému zakľúčeniu. Odsúdený Dr. Jozef Tiso a jeho obhajci podali žiadosť o milosť, adresovanú pánu prezidentovi Republiky, ktorý však milosť neudelil a preto bol rozsudok smrti dňa 18. apríla t.r. vykonaný.
Indiskréciou niektorých českých a slovenských časopisov sa stalo, že bola verejne pertraktovaná otázka postupu pri vybavovaní Tisovej žiadosti o milosť. Demokratická strana i náš časopis si dobrovoľne uložili najlepšiu prípustnú rezervu v tejto veci, dobre si súc vedomí zo štátneho hľadiska nepriaznivých dôsledkov v opačnom prípade. Keďže určité kruhy a noviny, ako „Právo lidu“, „Práca“ a iné vyrukovali na verejnosť s tendenčnými a zlomyseľnými informáciami, ktoré skutkový stav skresľujú a to s priehľadnou snahou kompromitovať vedenie Demokratickej strany v očiach jej členstva, nezbúda nám iné, ako odraziť útoky, veci uviesť na pravú mieru a slovenskú verejnosť pravdive informovať, ako to v skutočnosti bolo s otázkou milosti pre Tisu. To je súčasne naša odpoveď na nezodpovedné upodozrievanie predsedníctva SNR i predsedu SNR a DS. Dr. Jozefa Lettricha.
Žiadosť odsúdeného Tisu o milosť vedúci obžalobca navrhol na priaznivé vybavenie. Národný súd sa uzniesol neodporúčať udeliť milosť. Tým bol osud odsúdeného Tisu spečatený, lebo podľa § 19. nar. SNR č. 33/1945 Sb. V znení nar. č. 57/1946 b. nar. SNR po 48 hodinách mala nasledovať poprava. Podľa platného práva nebolo už podkladu, aby sa ktokoľvek otázkou milosti – okrem prezidenta Republiky – zaoberal.
Keďže písomná žiadosť o milosť bola súčasne podaná na viacerých miestach a Národný súd ju postúpil povereníctvu spravodlivosti, hoci nebolo právneho podkladu, predsa sa ňou zaoberali: povereník spravodlivosti, predsedníctvo SNR, vláda i prezident Republiky.
Z predbežných politických porád o veci, ale aj na Predsedníctve SNR dňa 16. apríla t. r. jednoznačne vysvitalo, že sa názory zástupcov Demokratickej a Komunistickej strany v otázke udelenia milosti úplne rozchádzajú.
Hoci Demokratická strana od prvého dňa svojho vzniku zrozumiteľne a bezvýhradne odmietala politiku Tisovu, hoci uznávala jeho vinu a nechávala Národnému súdu, aby on objektívne určil spravodlivý trest, predsa sa DS stavala proti jeho poprave. Týmto svojim stanoviskom sa nestotožňovala v žiadnom smere ani s politikou Tisovou, ani nebrala do ochrany samého Tisu. Naopak došlo k nemu po starostlivom uvážení záujmov Republiky, slovenských potrieb po konsolidovaní pomerov, snahy hladko a bez otrasov splniť dvojročný plán a pripraviť návrh novej ústavy. Videla, že by popravou mohli byť tieto dôležité verejné záujmy poškodené. Tento náhľad zdieľalo i mnoho vážnych nepolitických činiteľov, napríklad i katolícka i evanjelická cirkev. Naproti tomu zástupcovia KSS boli bezpodmienečne za výkon trestu smrti na Tisovi.
Predsedníctvo SNR dňa 16. apríla t.r. schádzalo sa za mimoriadnych okolností. Na jednej strane bol to tlak času – iba 36 hodín – informácia, že vláda bude o niekoľko hodín vo veci rokovať, že pán prezident ešte v ten samý deň meritórne rozhodne, potom neznalosť spisov, ani rozsudku Národného súdu na 214 stranách, ktorý bol doručený iba 10 minút pred zasadnutím a na druhej strane zas tlak vyvíjaný hromadnými telegramami a veľkou deputáciou odbojových zložiek, delegáciami osadenstiev, závodov a nebezpečenstvo vážnej politickej krízy z postupu KSS. Za takýchto pomerov nebolo ľahkou vecou nastoliť vláde návrh na milosť zo Slovenska a vyhnúť sa kritickým politickým následkom.
Druhá pražská dohoda z 11. apríla 1946, upravujúca otázku udeľovania milostí prezidentom Republiky i vo veciach zo Slovenska vo svojom I. článku ods. b) doslovne predpisuje, že „prezident Republiky udeľuje milosť i na Slovensku – a to vo veciach patriacich pred ľudové súdy a Národný súd – na návrh povereníka pre pravosúdie, ktorý ho predkladá cez predsedníctvo SNR vláde. – Táto ho vráti predsedníctvu SNR ak má proti návrhu námietky z hľadiska celoštátneho záujmu, inak ho predloží prezidentovi Republiky.“ To je veľmi jasná reč!
Pretože nebolo meritórneho návrhu povereníka spravodlivosti k žiadosti o milosť, predsedníctvo SNR sa najprv jednomyseľne dohodlo na postupe. Uznieslo sa, že vráti rozsudok Národného súdu povereníkovi spravodlivosti, aby podľa citovanej dohody podal svoj úradný návrh, ktorý potom zase podľa dohody predloží vláde. Tak sa i stalo. Povereník navrhol udeliť milosť a predsedníctvo SNR sa jednomyseľne uznieslo predložiť vec vláde. Vláda teda mala slovenský návrh, aby sa odsúdenému milosť udelila!
Kvôli pravde a úplnosti treba dodať, že už na samom predsedníctve SNR, ale aj inde sa poukazovalo na to, že tento postup sa nekryje s dovtedajším pokračovaním predsedníctva SNR, ktoré o návrhoch povereníka naviac oproti citovanej dohode ešte i hlasovalo. Takýto názor nič nemení na podstate veci, aby vláda mala slovenský meritórny návrh. Predloženie povereníkovho návrhu sa milosť môže sa považovať alebo za súhlas predsedníctva SNR s ním, alebo za nezaujatie vôbec žiadneho stanoviska. Je zjavné, že tu ide iba o domnienku. Je neodškriepiteľnou vecou, že predloženie povereníkovi úradného návrhu vláde na udelenie milosti je súhlasom aj predsedníctva SNR s návrhom a že k tomu nebolo treba ešte osobitného uznášania.
Keby tento postup mal znamenať nesúhlas, alebo nezáujem na povereníkovom návrhu, muselo by sa predsedníctvo SNR výslovne uzniesť, že síce predkladá povereníkov úradný návrh, ale s ním nesúhlasí, alebo k nemu nezaujíma žiadne stanovisko. To sa nestalo. Preto platí, čo už bolo povedané, že predsedníctvo sa stotožnilo s povereníkovým návrhom na udelenie milosti.
Podobne je bezpodstatná i mienka, že sa práve v danom prípade pozmenil formálny postup, lebo predsedníctvo SNR presne dodržalo pražskú dohodu, ktorá má o tom smerodajné predpisy a potom išlo o riešenie, ktoré umožňovalo vybaviť otázku bez politických následkov.
Úmyselne sme sa podrobne zaoberali uvedenými formálnymi námietkami, lebo ich niektoré politické kruhy použili za zádrapku pre bezohľadné útoky na Demokratickú stranu, na jej predsedu a na predsedníctvo SNR. Zabudli, že sa takýmito povrchnými argumentmi nevymania zo zodpovednosti, ktorú na seba prevzali.
Predsedníctvo SNR skončilo svoju poradu o 16.15 a svoje rozhodnutie hneď dalo na vedomie vláde. Vláda sa zišla o 17. hodine na zasadnutie, na ktorom vo večerných hodinách väčšinou hlasov sa uzniesla navrhnúť pánu prezidentovi, aby milosť Tisovi neudelil. Teda neuzniesla sa vrátiť návrh povereníkov predsedníctvu SNR, ako jej to pražská dohoda predpisuje. Členovia vlády za DS hlasovali za udelenie milosti (23 členov, 17 proti udeleniu milosti, 6 za udelenie milosti, z toho 3 za DS).
Keď sa členovia vedenia DS v Bratislave dozvedeli o stave veci, predseda Dr. Jozef Lettrich v stredu večer dňa 16. apríla t.r. päť ráz súrne telefonicky volal prezidenta Republiky, aby mu mohol tlmočiť stanovisko DS k veci a jeho dôvody. Telefonický odkaz predsedu DS prevzal osobný tajomník pána prezidenta Dr. Škarvan. O tejto veci píšeme len preto, že „Právo lidu“ hovorí o telegrame. Žiaden telegram predsedom DS zasielaný nebol.
Ako je verejnosti už známe, pán prezident milosť neudelil a rozsudok Národného súdu v Bratislave bol vykonaný.
Takto a nie ináč to bolo s otázkou udelenia milosti odsúdenému Tisovi. Nechceli sme to ešte verejnosti oznamovať, rozbíjačské snahy odporcov a nepriateľov DS nás prinútili, aby sme vyšli s pravdou von, nielen kvôli nej samej, ale i pre zachovanie týchto skutočností pre históriu.
http://mozaika.sme.sk/c/2597058/Podla-p ... ilost.html
http://www.sme.sk/cdata/2597058/1.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/2.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/3.jpg
Predsedom zboru poverenikov bol Gustáv Husák. Vláda ale považovala rozhodnutie zboru "iba" za osobný názor Gustáva Husáka.
Inými slovami, bola to prach obyčajná
VRAŽDA.