Ujo Marky napísal:To ze ovladali take mnozstvo majetku, je znama vec, nieje to ziadna konspiracna teoria.

V citate hovori o penaznych kruhoch a tajnych spolocnostiach.

Ujo Marky napísal:Nema to nic spolocne s narodnym socializmom, a preto si stale stojim za nazorom ze Tiso nebol nakloneny narodnemu socializmu a neuznaval tuto myslienku.

Tazko povedat, pretoze nie je jasne co si pod tymto pojmom predstavujes. Z napisaneho ale predpokladam ze asi nie toto:

http://sk.metapedia.org/wiki/Slovenský_ ... ocializmus (mozno pre teba o nieco lepsia 'vypovedna hodnota' ?)
http://sk.metapedia.org/wiki/Lomnický_manifest

Ujo Marky napísal:Toto je ovela lepsie ako niaky narodny socializmus

Co to ma znamenat? V akej je to suvislosti s narodnym s. ked je to "lepsie". Pritom netvrdim ze s tym nesuhlasim, je to len inak povedane to co sa hlasa aj v n.s., snad si nemyslis ze ta rovnost bola myslena v dnesnom "multikulturnom" ponimani, ale v ramci naroda.

http://sk.metapedia.org/wiki/Ľudovít_Štúr#O_.C5.BDidoch

Spajanie n.s. vyhradne s jeho nemeckou formou a teda priamo vojnou a holokaustom, tym padom mylne vyvododzovanie dosledkov narodneho s. vseobecne. Obraz n.s. je globalne povojnovou propagandou silne poskvrneny v mysliach ludi preto clovek moze mat nazory do velkej miery zhodujuce sa s touto ideologiou a zaroven byt silnym odporcom pri dotazovani na pojem samotny. S tymto mam osobne skusenosti, je to dost paradox a preto osobne nekladiem doraz na oznacenia alebo symboliku ale myslienky samotne. V tom ja vidim tvoj problem, otvorenost (radikalnost) v niektorych spolocenskych otazkach a asociacia s pan-germanizmom.

ujo marky napísal:Ten citat co tam mas je uplna hovadina

Jednoducho nechapes a nevies co to NS znamena.

A este neodpovedal si mi na moju otazku, ten citat mi rozhodne nestaci.

Všeobecne nemám rád škatuľkovanie preto by som s tým NS brzdil a nepúšťal si ho k telu. Tiež mi neide do hlavy prečo sa slovenský režim pripodobňuje k NS a komu to slúži. Treba si uvedomiť že toto pripodobňovanie niekomu slúži ako zámienka na útoky, to že mal režim na Slovensku prvky NS znamená len toľko, že v tej dobe navonok nemohol byť iný ako krajina ktorá udávala tempo. Navyše prvy NS propagoval Tuka a radikálne krídlo s ktorým Tiso bojoval a ktorý nemal v úcte ani Andreja Hlinku. Tuka dokonca priznal, že jeho cesta a presadzovaie NS na Slovensku neuspelo.

Najprv si terba vyjasniť zákaldnú otázku, čo kto chápe pod národným socializmom. Petože ja po prvé neviem, čo znamená byť sociálny a pod druhé neviem, čo pre niekoho iného znamená byť národný. Pre niekoho znamená byť národný aj to že oslavovuje SNP, pre niekoho je sociálnym dať dôchodcom almužnu, pre iného ich zodrať a z toho šetriť pre tento dôvod nemám rád škatuľkovanie a označovanie sa rôznami pojmami, ktoré ani zďaleka nevystihujú našu podstatu a chrakter. Nie pojem robí človeka ale človek vytvára pojmy. Keď chcem byť sociálny predsa nebudem robiť všetko podľa toho ako to píšu na wikipécii nie? To je ako správať sa podľa pravidiel EMO a nemať v tom ani kúsok zo seba. Takáto uniformita je typický komunistická, slobodomurárska a hlavne nebezpečná, popiera sa tu akýkoľvek individualizmus, vklad človeka do spoločnosti, funguje síce v armáde ale v štáte bude fungovať iba vtedy ak by ste chceli z ľudí urobiť podriadených vojakov, preto sa dnes tak medzi sebou bijeme, pretože práve toto dnešný systém robí - uniformuje. Vytvára skupiny silno naviazané na pojmy ktorým sa ani nedá rozumieť a štve ich proti sebe hoci sa môže stať, že bojujú za tu istú vec, napríklad solidárnosť, prosperitu, slušný život. Záverom si odovedzete na jednoduchú otázku: ,, Ja sa mám prispôosbovať prázdnemu pojmu? Či pojem sa má prispôsobiť mne?".

Z tohto dôvodu som proti akýmkoľvek škatuľkovaniam a pojmom počnúc pravicou a ľavicou.
Ale zas na druhej strane neberte to, že tu zo seba robím niejakú hviezdu (všade bol všetko vie) alebo sa vyťahujem a poučujem Vás, každý má vlastný rozum a ja to rešpektujem. To čo som napísal je len môj názor a môžem sa mýliť.

//autoeditácia príspevku ( 20 Mar 2009, 15:47 )
Ešte jeden postreh aby som to upresnil, neviem ako je to tu s pisateľmi ale ja som si nevšimol žiadne extrémy ani v tejto debate ani iných, pretože pravda nieje extrémom teda zbytočne nech sa nikto nestotožnuje s tým, že je radikál alebo extrémista pokiaľ hlása pravdu a dokáže diskutovať. Keď kritizujeme židov a nechceme aby boli na vysokých postochnieje to extrémizmus je to legitímne právo slovenského národa.

Ide mi hlavne o to aby ste sa nakoniec nestotožnili s myšlienkami, ktoré podávajú médiá a nestali sa tým, čo z nás chcú mať.

Ako to bolo v skutočnosti?

Udelenie milosti Jozefovi Tisovi

"Nám sa podarilo v poslednej dobe zasadiť ľudáctvu, separatizmu a tým, ktorí ich kryjú, niekoľko dôležitých a závažných úderov a rán, predovšetkým v procese s Tisom, kde sa nám ho podarilo obesiť. To bolo skutočne veľké prekvapenie pre celý svet. Po tých skúsenostiach, ktoré s nimi boli, nikdo neveril a nečakal, že by ho obesili a aj naši priatelia sa divili. Ani on sám to nečakal. To hovoria všetci, on určite čakal milosť, nečakali to jeho stúpenci ani demokratická strana. Ale naša strana vedela, že je to jeden z tých zakladateľov hlinkovského hnutia a povedala, že ten chlap musí visieť. To bol veľký úder pre reakciu na Slovensku, pre ľudácke podzemie, posilnilo to autoritu strany a vlády a našej bratskej komunistickej strany na Slovensku zvlášť."

Námestník predsedu vlády Klement Gottwald na schôdzi ÚV KSČ 4. 6. 1947

"Separatistickým živlom na Slovensku bola zasadená ťažká rana popravou Tisa. Presadenie jeho popravy nebolo ľahké. Do poslednej chvíle kolísali i naši českí partneri i prezident!!! Jedine vtedy, keď sme prezidentovi túto otázku postavili veľmi ostro a pohrozili veľkou kampaňou v masách, dosiahli sme väčšiny vo vláde. Slovenskí demokrati do poslednej chvíle boli presvečení, že Tiso popravený nebude, že vláda sa neodváži popravu vykonať."

Generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský na ustanovujúcej schôdzi Informačného byra KS v septembri 1947

Proces sa začal 2.12.1946. Žalobcovia Rigan, Jozef Šujan a Anton Rašla žalovali Jozefa Tisu, Alexandra Macha a v neprítomnosti Ferdinanda Ďurčanského podľa § 2, 3 a 4 nariadenia SNR č. 33/1945 2 b. Predsedom súdneho senátu bol I. Daxner. V ten deň sa zišli predsedníctva ÚV KSČ a ÚV KSS k jednaniu, kterého hlavným bodom bola situácia na Slovensku. V popredí bol sud s Tisom. V Archíve SÚA-AÚV KSČ, fond-AN, D-148, je z tohto zasadnutia tento záznam: V danej chvíli je Tisov proces jednou z najvýznamnejších udalostí v republike, jeho priebehu, správnemu politickému vedeniu a úspešnému ukončenimu musí byť venovaná všetka potrebná pozornosť. Úspešné ukončenie procesu proti Tisovi a spol. bude znamenať citeľnú ranu podzemnej a zjavnej reakcii, prispeje ku konsolidácii pomerov na Slovensku a upevneniu jednoty štátu.

Preto treba:
a) Zajistiť pevnosť obžaloby a súdu
b) Urobiť všetky opatrenia, aby tlačou, rozhlasom a inými prostriedkami bola verejná mienka správne ovplyvnená
c) Pôsobiť k tomu, aby všetky strany NF Čechov a Slovákov boli v otázke Tisovho odsúdenia a vykonania rozsudku nekompromisné
d) Vydať obžalobný spis s najväčšim urýchlením v tlači pre širokú
verejnosť
e) Sledovať pozorne všetku tlač, najmä tlač DS a v prípade pokusov ovplyvniť verejnosť v prospech Tisu a spol. okamžite zasiahnúť.

V SÚA - a ÚV KSČ, fond 02/1, zv. 1, a.j. 55, fond 100/24, zv. 41, a.j. 837 sú kompletné zprávy G. Husáka, ktoré poslal K. Gottwaldovi 30.12.1946 a 3.3.1947. V prvej zpráve Husák píše:

"Proces prebieha hladko, bez zvláštnych prekážok. 21.12. som hovoril so všetkými troma žalobcami (dr. Rigan, dr. Rašla, dr. Šujan). Ich názor je ten, že doterajší priebeh procesu treba považovať za úspech pre nešikovnú a hlúpu Tisovu obranu.

Dohodli sme sa na tom, že po vianociach celý proces prevedie sa koncentrovane s hlavným zameraním na povstanie a činnosť po povstaní, na vraždy a ničenia Nemcov a že obžaloba bude stupňovať svoje vystupovanie v procese tak, aby vo verejnosti do konca procesu bola mienka o zločinnosti Tisu a jeho režimu."

Premietané budú filmy, vypočuté budú vdovy a siroty a predkladané budú písomné dôkazy, ktoré sa podarilo zohnať. Obhajoba Tisu podľa súkromných zpráv chce predviesť asi 60 svedkov. Obžalobcovia sľúbili, že tento počet bude rozhodne restringovaný na procesne nutné minimum, aby sa proces nepredlžoval. Vo verejnosti má proces dobrý ohlas. Po začiatočnej nervozite sa verejnosť ukľudnila a nešikovná Tisova obrana a vystupovanie zapríčinili veľký pokles Tisovej autority v katolíckych vrstvách tým viacej, že klérus dostal od biskupov súkromné pokyny v procese sa neangažovať verejne. Z rôznych zpráv mám ten dojem, že väčšina obyvatelstva počíta s Tisovou popravou a je asi tej mienky, keď je vinný, nech za to pyká. V politických kruhoch demokrati a ľudácke zákulisie naznačujú, že sa budú angažovať za amnestiu. Chcel by som upozorniť ešte na to, že podľa tunajších zákonov rozsudok smrti má byť vykonaný do 48 hodín od vynesenia, ak súd nenavrhol amnestiu na kladné vybavenie. Budú robené pokusy tento termín u nás pretiahnúť. Bolo by preto veľmi dobré, keby v priebehu týchto 48 hodín mohla byť vo vláde vec bezpodmienečne rozhodnutá. Dobrá réžia záverečnej fázy procesu bude mať nesporne veľký politický vplyv na obyvateľstvo.
Na Tvoju (Gottwaldovu) žiadosť zastavili sme vysielanie v rozhlase z pásov nahratých v súdnej sieni. V dokazovacom pokračovaní budú isté časti pre ovplyvnenie obyvateľstva veľmi dôležité, ktoré by podľa mojho názoru mali byť rozhodne z pásov vysielané. Pretože sa nedá vopred určiť, kedy takáto chvíľa bude, bol by som veľmi rád, keby si svoje stanovisko pozmenil a dal mi súhlas k tomu, aby som po porade s obžalobcami mohol sám dať úpravu, kedy a ktorá časť procesu môže sa rozhlasom z pásov vysielať. Je samozrejmé, že by som tento súhlas používal s najväčšou opatrnosťou. O Tvoje vyjadrenie prosím skoro, lebo ma urgujú od súdu i z rozhlasu spoľahliví ľudia."
G. Husák, v.r.

Podľa práva mal prezident uložiť Tisovi milosť

Demokratická strana bola proti udeleniu trestu smrti Jozefovi Tisovi. Proti bola tiež Slovenská Národná Rada. Predsedníctvo SNR sa uznieslo, že rozsudok vráti povereníkovi spravodlivosti. Tak sa i stalo. Povereník navrhol udeliť milosť a predsedníctvo SNR sa jednomyseľne uznieslo predložiť vec vláde. Vláda teda mala slovenský návrh, aby sa odsúdenému milosť udelila!

Vláda však nerešpektovala SNR a prezidentovi Repuliky podala návrh na neudelenie milosti Dr. Tisovi. Vláda týmto konaním, že nerešpektovala rozhodnutie SNR porušila druhú pražskú dohodu z 11. apríla 1946, ktorá upravuje otázku udeľovania milosti prezidentom Republiky. Konala protiprávne.


Ako to bolo v skutočnosti?

(rok 1947 – zápis Jindřicha Jána Macháčka – tajomníka Demokratickej strany v Banskej Bystrici)

Dňa 14. apríla t.r. Národný súd určil termín na zakľúčenie hlavného pojednávania v trestnej veci proti Dr. Jozefovi Tisovi a spol. a to na 15. apríla t.r., na ktorom bol vynesený už známy rozsudok. Dr. Tiso a Dr. Ďurčanský boli uznaní vinnými a odsúdení na smrť, kým vec tretieho obžalovaného Alexandra Macha bola zo zdravotných príčin vylúčená k osobitnému zakľúčeniu. Odsúdený Dr. Jozef Tiso a jeho obhajci podali žiadosť o milosť, adresovanú pánu prezidentovi Republiky, ktorý však milosť neudelil a preto bol rozsudok smrti dňa 18. apríla t.r. vykonaný.

Indiskréciou niektorých českých a slovenských časopisov sa stalo, že bola verejne pertraktovaná otázka postupu pri vybavovaní Tisovej žiadosti o milosť. Demokratická strana i náš časopis si dobrovoľne uložili najlepšiu prípustnú rezervu v tejto veci, dobre si súc vedomí zo štátneho hľadiska nepriaznivých dôsledkov v opačnom prípade. Keďže určité kruhy a noviny, ako „Právo lidu“, „Práca“ a iné vyrukovali na verejnosť s tendenčnými a zlomyseľnými informáciami, ktoré skutkový stav skresľujú a to s priehľadnou snahou kompromitovať vedenie Demokratickej strany v očiach jej členstva, nezbúda nám iné, ako odraziť útoky, veci uviesť na pravú mieru a slovenskú verejnosť pravdive informovať, ako to v skutočnosti bolo s otázkou milosti pre Tisu. To je súčasne naša odpoveď na nezodpovedné upodozrievanie predsedníctva SNR i predsedu SNR a DS. Dr. Jozefa Lettricha.

Žiadosť odsúdeného Tisu o milosť vedúci obžalobca navrhol na priaznivé vybavenie. Národný súd sa uzniesol neodporúčať udeliť milosť. Tým bol osud odsúdeného Tisu spečatený, lebo podľa § 19. nar. SNR č. 33/1945 Sb. V znení nar. č. 57/1946 b. nar. SNR po 48 hodinách mala nasledovať poprava. Podľa platného práva nebolo už podkladu, aby sa ktokoľvek otázkou milosti – okrem prezidenta Republiky – zaoberal.

Keďže písomná žiadosť o milosť bola súčasne podaná na viacerých miestach a Národný súd ju postúpil povereníctvu spravodlivosti, hoci nebolo právneho podkladu, predsa sa ňou zaoberali: povereník spravodlivosti, predsedníctvo SNR, vláda i prezident Republiky.

Z predbežných politických porád o veci, ale aj na Predsedníctve SNR dňa 16. apríla t. r. jednoznačne vysvitalo, že sa názory zástupcov Demokratickej a Komunistickej strany v otázke udelenia milosti úplne rozchádzajú.

Hoci Demokratická strana od prvého dňa svojho vzniku zrozumiteľne a bezvýhradne odmietala politiku Tisovu, hoci uznávala jeho vinu a nechávala Národnému súdu, aby on objektívne určil spravodlivý trest, predsa sa DS stavala proti jeho poprave. Týmto svojim stanoviskom sa nestotožňovala v žiadnom smere ani s politikou Tisovou, ani nebrala do ochrany samého Tisu. Naopak došlo k nemu po starostlivom uvážení záujmov Republiky, slovenských potrieb po konsolidovaní pomerov, snahy hladko a bez otrasov splniť dvojročný plán a pripraviť návrh novej ústavy. Videla, že by popravou mohli byť tieto dôležité verejné záujmy poškodené. Tento náhľad zdieľalo i mnoho vážnych nepolitických činiteľov, napríklad i katolícka i evanjelická cirkev. Naproti tomu zástupcovia KSS boli bezpodmienečne za výkon trestu smrti na Tisovi.

Predsedníctvo SNR dňa 16. apríla t.r. schádzalo sa za mimoriadnych okolností. Na jednej strane bol to tlak času – iba 36 hodín – informácia, že vláda bude o niekoľko hodín vo veci rokovať, že pán prezident ešte v ten samý deň meritórne rozhodne, potom neznalosť spisov, ani rozsudku Národného súdu na 214 stranách, ktorý bol doručený iba 10 minút pred zasadnutím a na druhej strane zas tlak vyvíjaný hromadnými telegramami a veľkou deputáciou odbojových zložiek, delegáciami osadenstiev, závodov a nebezpečenstvo vážnej politickej krízy z postupu KSS. Za takýchto pomerov nebolo ľahkou vecou nastoliť vláde návrh na milosť zo Slovenska a vyhnúť sa kritickým politickým následkom.

Druhá pražská dohoda z 11. apríla 1946, upravujúca otázku udeľovania milostí prezidentom Republiky i vo veciach zo Slovenska vo svojom I. článku ods. b) doslovne predpisuje, že „prezident Republiky udeľuje milosť i na Slovensku – a to vo veciach patriacich pred ľudové súdy a Národný súd – na návrh povereníka pre pravosúdie, ktorý ho predkladá cez predsedníctvo SNR vláde. – Táto ho vráti predsedníctvu SNR ak má proti návrhu námietky z hľadiska celoštátneho záujmu, inak ho predloží prezidentovi Republiky.“ To je veľmi jasná reč!

Pretože nebolo meritórneho návrhu povereníka spravodlivosti k žiadosti o milosť, predsedníctvo SNR sa najprv jednomyseľne dohodlo na postupe. Uznieslo sa, že vráti rozsudok Národného súdu povereníkovi spravodlivosti, aby podľa citovanej dohody podal svoj úradný návrh, ktorý potom zase podľa dohody predloží vláde. Tak sa i stalo. Povereník navrhol udeliť milosť a predsedníctvo SNR sa jednomyseľne uznieslo predložiť vec vláde. Vláda teda mala slovenský návrh, aby sa odsúdenému milosť udelila!

Kvôli pravde a úplnosti treba dodať, že už na samom predsedníctve SNR, ale aj inde sa poukazovalo na to, že tento postup sa nekryje s dovtedajším pokračovaním predsedníctva SNR, ktoré o návrhoch povereníka naviac oproti citovanej dohode ešte i hlasovalo. Takýto názor nič nemení na podstate veci, aby vláda mala slovenský meritórny návrh. Predloženie povereníkovho návrhu sa milosť môže sa považovať alebo za súhlas predsedníctva SNR s ním, alebo za nezaujatie vôbec žiadneho stanoviska. Je zjavné, že tu ide iba o domnienku. Je neodškriepiteľnou vecou, že predloženie povereníkovi úradného návrhu vláde na udelenie milosti je súhlasom aj predsedníctva SNR s návrhom a že k tomu nebolo treba ešte osobitného uznášania.

Keby tento postup mal znamenať nesúhlas, alebo nezáujem na povereníkovom návrhu, muselo by sa predsedníctvo SNR výslovne uzniesť, že síce predkladá povereníkov úradný návrh, ale s ním nesúhlasí, alebo k nemu nezaujíma žiadne stanovisko. To sa nestalo. Preto platí, čo už bolo povedané, že predsedníctvo sa stotožnilo s povereníkovým návrhom na udelenie milosti.

Podobne je bezpodstatná i mienka, že sa práve v danom prípade pozmenil formálny postup, lebo predsedníctvo SNR presne dodržalo pražskú dohodu, ktorá má o tom smerodajné predpisy a potom išlo o riešenie, ktoré umožňovalo vybaviť otázku bez politických následkov.

Úmyselne sme sa podrobne zaoberali uvedenými formálnymi námietkami, lebo ich niektoré politické kruhy použili za zádrapku pre bezohľadné útoky na Demokratickú stranu, na jej predsedu a na predsedníctvo SNR. Zabudli, že sa takýmito povrchnými argumentmi nevymania zo zodpovednosti, ktorú na seba prevzali.

Predsedníctvo SNR skončilo svoju poradu o 16.15 a svoje rozhodnutie hneď dalo na vedomie vláde. Vláda sa zišla o 17. hodine na zasadnutie, na ktorom vo večerných hodinách väčšinou hlasov sa uzniesla navrhnúť pánu prezidentovi, aby milosť Tisovi neudelil. Teda neuzniesla sa vrátiť návrh povereníkov predsedníctvu SNR, ako jej to pražská dohoda predpisuje. Členovia vlády za DS hlasovali za udelenie milosti (23 členov, 17 proti udeleniu milosti, 6 za udelenie milosti, z toho 3 za DS).

Keď sa členovia vedenia DS v Bratislave dozvedeli o stave veci, predseda Dr. Jozef Lettrich v stredu večer dňa 16. apríla t.r. päť ráz súrne telefonicky volal prezidenta Republiky, aby mu mohol tlmočiť stanovisko DS k veci a jeho dôvody. Telefonický odkaz predsedu DS prevzal osobný tajomník pána prezidenta Dr. Škarvan. O tejto veci píšeme len preto, že „Právo lidu“ hovorí o telegrame. Žiaden telegram predsedom DS zasielaný nebol.

Ako je verejnosti už známe, pán prezident milosť neudelil a rozsudok Národného súdu v Bratislave bol vykonaný.

Takto a nie ináč to bolo s otázkou udelenia milosti odsúdenému Tisovi. Nechceli sme to ešte verejnosti oznamovať, rozbíjačské snahy odporcov a nepriateľov DS nás prinútili, aby sme vyšli s pravdou von, nielen kvôli nej samej, ale i pre zachovanie týchto skutočností pre históriu.

http://mozaika.sme.sk/c/2597058/Podla-p ... ilost.html

http://www.sme.sk/cdata/2597058/1.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/2.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/3.jpg

Predsedom zboru poverenikov bol Gustáv Husák. Vláda ale považovala rozhodnutie zboru "iba" za osobný názor Gustáva Husáka.

Inými slovami, bola to prach obyčajná VRAŽDA.

Cerpat argumenty zo Sme sa mi nezda byt v tejto veci vhodne. Resp. sa mi to zda byt nevhodne k argumentacii o akejkolvek vaznejsej veci...Ale netvrdim, ze to, co je napisane, nie je pravda. Len pridavam:

Davnejsie som cital par veci k tomuto procesu..nejake ine info je tu:

Senát Národného súdu sa uzniesol neodporuciť J. Tisovi udelenie milosti. Žiadost obžalovaného a jeho obhajcov o milost naopak podporil povereník spravodlivosti za DS - Ivan Štefánik, ktorý navrhol aby trest smrti bol zmiernený na doživotnú trestnicu, a celý materiál postúpil Predsedníctvu SNR. Mimoriadne zasadnutie Predsedníctva SNR 16. apríla 1947 sa rozhodlo predložit návrh povereníka vláde bez toho, aby zaujalo vlastné stanovisko. S myšlienkou, aby Predsedníctvo SNR nezaujalo stanovisko k návrhu povereníka spravodlivosti o udelení milosti prišiel I. Horváth s odôvodnením, že podla 2. pražskej dohody, Predsedníctvu SNR neprislúchalo rozhodovat o udelení milosti, ale iba predkladat návrhy prezidentovi prostredníctvom vlády.

Zdroje sú:

BARNOVSKÝ, M.: Politické súvislosti súdneho procesu s Dr. J. Tisom a spol. In: Historický casopis, roc. 40, c. 4 (1992)

KOŽIAK, Rastislav – NAGY, Imrich (ed.): Acta historica Neosoliensia, tomus 7. Banská Bystrica:Katedra histórie FHV UMB, 2004

Ako je dalej zname, Gottwald uz predtym vyuzil kazdu prilezitost na to, aby ostatne ceske strany vo vlade prescedcil o tom, aby neodporucili prezidentovi udelenie milosti. Uznesenie P SNR samozrejme vylozil vlade ako dalsie vahanie Slovakov. Na rozhodujucej schodzi vlady dokonca zinscenoval vystup so zastupcom partizanskeho zvazu, ktory len uviedol, ze partizani nie su jednotni ohladne toho, ci vykonat, alebo nevykonat trest.

Vrazda to snad bola, ale urcite by som z toho, ze prezident neudelil Tisovi milost nevyvodzoval protipravnost procesu (skor by som zdoraznoval ine okolnosti). Ak sa nemylim, tak Benes by absolutne nebol povinny udelit milost komukolvek, ani keby mu to odporucia vsetci svati...

predpokladam, ze toto:
http://www.sme.sk/cdata/2597058/1.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/2.jpg
http://www.sme.sk/cdata/2597058/3.jpg
su zoscanovane kopie toho prepisu uverejneneho na sme.

„prezident Republiky udeľuje milosť i na Slovensku – a to vo veciach patriacich pred ľudové súdy a Národný súd – na návrh povereníka pre pravosúdie, ktorý ho predkladá cez predsedníctvo SNR vláde. – Táto ho vráti predsedníctvu SNR ak má proti návrhu námietky z hľadiska celoštátneho záujmu, inak ho predloží prezidentovi Republiky.“ ako sa pise v dokumente zo sme- To je veľmi jasná reč! horvath sa mylil!

prezidenta benesa som z tej vrazdy neobvinoval. dokonca ani moj post nijak nenaznacuje, ze by za tou vrazdou bol prave benes. vrazda - adresovane komunistom!!!

Aha, pardon, zdalo sa mi, ze to bolo mierene proti vsetkym, ktori mohli ten proces nejak zasadne ovplyvnit...

V kazdom pripade sa mi nezda, ze by pri rozhodovani o milosti nedoslo k postupu, ktory vymedzovala 2.prazska dohoda. Slo podla mna len o vec interpretacie (ktoru nezvladla SNR a zvladol Gottwald). Este som sa trochu pozrel do tych casopisov:

Bolo prijaté rozhodnutie: "Predsedníctvo SNR v zmysle ustanovenia bodu b) čl. I . Protokolu z 11. apríla 1946 uznáša sa predložiť návrh povereníka spravodlivosti vláde."

Vlada sa na svojom mimoriadnom 78. (tajnom) zasadnuti zisla 16. aprila 1947. Gottwald precital navrh poverenika (zdoraznil, ze je bez stanoviska P-SNR). Gottwald navrhol uznesenie: "Vlada... nedoporucuje, aby sa milost udelila."
Uznesenie bolo schvalene a bolo to...

Je to trochu vytrhnute z kontextu celeho procesu, ale nikdy som nemal pocit, ze by prave toto bola nezakonna cast celeho toho divadla. Zda sa, ze cast autorov sa snazi spisat proces sposobom, ktory v kazdom odstavci spochybnuje zakonnost procesu - najma tych, co si interpretuju zakony na vlastnu past bez naleziteho vzdelania (slovne spojenie - "to je jasna rec" posobi velmi sugestivne a nema v serioznom clanku co hladat).
Skor by som zdoraznil natlak na N sud, pretoze primarne rozhodoval sud. Ale tu uz to zacina byt tazke, pretoze dokazat jednoznacne, ze sud "zavrazdil" je dost tazke... Ma niekto nejake zakulisne info z jednania sudu?

-na procese s tisom sa dokazalo nasledovne, citujem:

"...riešenie židovskej otázky spôsobom prijatým vo vlád. nariadení č. 63/39 Slov. zák. bolo kompromisom, ktorý tajne schválilo židovské stredisko vo Švajčiarsku."

ernest žabkay

pplk. Dr. Rašla bol vojenským sudcom v armáde a bol jedným z tých dôstojníkov, ktorý pobyt na Ukrajine využil k svojmu obohateniu, pre tieto čierne obchody sa dostal pred vojenský súd a len amnestia prezidenta Tisu ho zachránila pred žalárom a degradáciou.

za dobrotu na zobrotu.

Šéfom obžaloby bol neznámy advokát zo Žiliny, židovského pôvodu, Dr. Ľudovít Rigan.

k tomu žabkay tvrdi:

"Ľudovít Rigan pochádza zo starej modranskej evanjelickej rodiny a v procese sa správal ako prokurátor objektívne. Voči Tisovi neporušil zákon a zachoval objektivitu i svojim návrhom na udelenie milosti, hoci dvaja spoluobžalobcovia zaujali opačný postoj."

tazko povedat, kde je pravda.
1. žabkay bol clenom kss (v roku 1946 ho vyhodili a tiso obhajcom podakoval formou listu)

2. mainstream tvrdi, ze vsetci traja zalobcovia sa vyjadrili proti udeleniu milosti.

americania mucili tisa v americkom koncentracnom tabore!

„Dr. Daxner pri vypočúvaní Dr. Murína pokúsil sa v celej šírke rozvinúť všetky udalosti, ktoré súviseli s Tisovým žalárovaním v koncentračnom tábore. Daxner chcel vyprovokovať Tisu, aby rozpovedal do podrobností všetko to, čo sa s ním v americkom koncentračnom tábore robilo. Už aj pri predbežnom vyšetrovaní Dr. Tisu sa pokúšal Daxner vytvoriť z Tisovho utrpenia veľkú protiamerickú senzáciu, chcel poukázať, že ani Rusi nezachádzali so žiadnym katolíckym kňazom tak, ako vraj Američania. Tiso aj počas vyšetrovania odmietal s Daxnerom i inými úradníkmi o tejto veci hovoriť. To, čo sa Daxner dozvedel o Tisovom bití, fliaskaní a kopaní i o tom, že mu chceli v pivnici vytlačiť oči, dozvedel sa od iných a Tiso ani nepoprel, ani nepotvrdil tieto veci. Hovoril, to neboli Američania, to boli maďarskí židia povypúšťaní z nemeckých koncentračných táborov.“ (Čulen K.: Po Svätoplukovi druhá naša hlava, str. 267)

Konštantín Čulen

Nadšenec všetkého, čo bolo americké, ospevovateľ americkej demokracie a amerického chápania slobody a rovnosti sa v zaisťovacom tábore stretáva s druhou stránkou amerického národného charakteru: krutosť, ponižovanie, veľmocenská arogancia a barbarské zaobchádzanie so skutočným domnelým nepriateľom. Čulenove zápisky sú trpkou spoveďou človeka, ktorý vidí svoju vieru v Ameriku zradenú a svoje životné dielo na Slovensku v troskách.

http://www.martinus.sk/?uItem=18675

"Tiso neni "monsignore". Tento titul udeľuje osobne každý pápež a novo nastupujúci pápež musí všetkým monsignorov potvrdiť. Pápež Pius XII. po svojom nastúpení Tisovo menovanie monsignorom (od bývalého pápeža) nepotvrdil. Forniho na to upozornil sám pápež pri jednej z posledných audiencií."

dr. VANĚK v rozhovore s Chargé dAffaires sv. stolice
msgre dr. R. Forni zo dna 16. 4. 1947

Pápež Pius XII. žiadal:
1. Aby Tiso nebol internovaný vo väzení, ale v niektorom kláštore, hoci pod dozorom stráže.

2. Aby Tisovi boli poskytnuté pri súdnom riadení "Dueregards". Pápežský delegát pripojil, že pápež nijako nechce týmito požiadavkami vykonávať vplyv na priebeh procesu.

„Britská vláda bola proti vydaniu Tisu, ale napokon vo Washingtone rozhodli, aby bol Tiso vydaný českej vláde. V Prahe prevzal Dr. Tisu Dr. Bohumil Ečer, ten istý Ečer, ktorý mu v októbri r. 1938 v mene brnenského obyvateľstva ďakoval za žilinské rozhodnutie a na rozkaz Dr. Beneša, ktorý Tisovi r. 1935 ďakoval za svoje zvolenie, dal Tisu i všetkých členov vlády sputnať do želiez. ‚Tady máme spoutané samostatné Slovensko‘ – povedal Dr. Ečer.“ (Čulen K.: Po Svätoplukovi..., str. 270 – 271)

beneš na adresu j. tisa:

„Tiso musí byť obesený!“

„Nie som krvilačný, ale bezpodmienečne Tiso musí byť popravený!“

„Dvaja prezidenti nemôžu žiť na území jedného štátu. Jeden musí padnúť. Tiso padne!“

Za milosť pre Tisa sa prihováralo viacero zahraničných osobností napr. veľvyslanec Veľkej Británie Philipp Nichols, predseda SNR Jozef Lettrich, diplomatický zástupca Svätej stolice F. Forni, westminsterský arcibiskup Griffin... Na pražský hrad prišlo spolu 315 žiadostí o milosť pre Tisu, z toho 29 zo zahraničia, ktoré však doposiaľ neboli zverejnené.

"Bolo všeobecne známe, že A. Mach nebol chorý...Oddelenie trestnej veci A. Macha bol iba komplot ako ho zachrániť. Zúčastnilo sa na ňom viac činiteľov vrátane predsedu Daxnera."

ernest žabkay

Stačí???

v prilohe je pamatna 50 ks minca vydana k 5. vyrociu vzniku SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ked si sem dal foto tej mince tak este doplnim ze bolo vyrazenych este 200 000 kusov minci (20 Ks) ked bol Tiso zvoleny za prezidenta.

Linkman napísal:Rubiki - myslím si, že kebyže to Tiso vie tak im asi sotva zaplatí za toto svinstvo. My sme to brali len ako riešenie židovskej otázky. A nevedeli sme o vyvraždovaní.

Silne pochybujem, že by to Tiso schválil keby o tom vedel, že im platíme za to aby ich zabili.

Nesúhlasím s tým, čo si napísal. A čo si potom Tiso myslel, že čo so židmi nemci budú robiť?

Pravda je taká že o vraždení židov sa všeobecne nevedelo. Američania to zistili v niejakom 1944 -tom. U nás boli deportácie po zisteniach a výpovediach utečuvších židov zastavené. Slovenská vláda navrhovala vraždenie dokonca aj preveriť, na čo Nemci reagovali podráždene. Vraj je to len nepriateľská propaganda. Dokonca sme chceli vyslať kontrolu do Poľska aby zistila, ako tam naši židia prebývajú, bohužiaľ toto Nemci nikdy nepripustili. 500 ríšskych mariek sa nikdy neplatilo za splyňovanie, bol to kolonizačný príspevok ktorý mal židom uľahčiť začiatky v cudzej krajine. Židia boli zo Slovenska deportovaní na práce, nie na smrť. Toto bolo riešenie židovskej otázky ale aj toto riešenie bolo z T0ukovej iniciatívy, nie Tisovej. Tiso deporty ani žid. kódex neschvaľoval. No nemohol sa brániť, po salzburskom diktáte bol prakticky odstavený od právomocí Hitlerom a Tuka sa stal predsedom vlády. DR. Tiso v skutočnosti nemal problém ani so židmi ani s luteránmi ani s nikým iným pokiaľ dotyčná osoba preukázala, že chce robiť pre dobro slovenského národa. Je tiež otázne či Tuka vedel o vraždení židov v konc. táboroch podľa mňa to nemohol tiež tušiť, nemyslím si, že by sa mu Hitler vyplakával na pleci o tom čo urobí so židmi.


PO STOPÁCH PRAVDY
Dokumentárny film Slovenského Hnutia Obrody

Každý rok pred 14. marcom sa na Slovensku rozpútava štvavá kampaň médií a pár historikov, ktorí sa snažia očierňovať všetko z obdobia existencie prvej Slovenskej republiky, tak ako to robili komunisti 40 rokov. Vzhľadom na to že tieto dobre platené staré platne sa už nedajú počúvať súdnemu človeku, rozhodli sme sa že natočíme autentické výpovede ľudí, ktorí žili v období prvej Slovenskej republiky a tieto svedectvá zachytíme aj pre ďalšie generácie Slovákov po nás.

Ak máš záujem podporiť našu iniciatívu, neváhaj a kontaktuj nás. DVD filmy sú k dispozícii pre každého, kto sa rozhodne podporiť aktivity Slovenského Hnutia Obrody minimálnou čiastkou 150,63 Sk (5 €).

Kontakt: [email protected]

Mail by mal obsahovať meno a priezvisko, adresu, mobilné číslo, počet kusov.

Mobil: 0908 800 782

Lothrop Stoddard - U prezidenta Tisa

(úryvok z knihy Lotropa Stoddarda “Into the Darkness”)

V ďalšie ráno sme s majorom vyrazili vojenským autom na moje interview s novým slovenským prezidentom. Malá Slovenská republika, nedávno odtrhnutá od bývalého Československa, je technicky nezávislým štátom, aj keď v skutočnosti je nemeckým protektorátom. Fikcia zvrchovanosti sa skrýva v každom detaile. Major i ja sme museli zaslať naše pasy na slovenský konzulát vo Viedni pre víza pre náš jednodňový výlet do “zahraničia”.


Nádherné počasie predchádzajúcich dvoch dní ustúpilo ťažkým mračnám a dažďu. Von z Viedne, k cestou cez podunajskú nížinu bolo k videniu máločo, nerátajúc močiare a premočená zem. Aby nám zbehol čas, dal som sa do debaty s naším vojenským šoférom, ktorý bol nezvyčajným typom – muž dobrého rodokmeňa s útlymi dlaňami a tmavšími, výraznými črtami. Bol som prekvapený zistením, že ide o Nemca od Kaukazu, jedného z pár prežijúcich z prekvitajúcej kolónie založenej dávno počas cárov, no zničenej boľševikmi počas ruskej revolúcie. Utečúc ako malý chlapec, prešiel mnohými krajinami, navrátiac sa nakoniec do svojej dávnej Otčiny, ktorú predtým nikdy nevidel. Zhodou náhod, je zaujímavé, ako často človek v Nemecku stretne takých, ktorí pochádzajú z teutónskej diaspory. Okrem Rakúšana Adolfa Hitlera sa v zahraničí narodili štyria najvyšší nacistickí predstavitelia - Wilhelm Bohle v Británii, Alfred Rosenberg v Rusku, Rudolf Hess v Egypte a Walther Darré v Argentíne.

Z Viedne do Bratislavy je to len hodina cesty autom. Na hlavné mesto je Bratislava situovaná úplne nevhodne. Nachádza sa na severnom brehu Dunaja. Na južnom brehu sa rozprestiera nemecká Ríša, zatiaľčo pár míľ nižšie je maďarská hranica. Bratislava je takto vklinená priamo medzi dva cudzie národy. Je to však stále jediné veľké mesto na Slovensku, takže inej voľby niet. Zvyšok malej krajiny je posiata horami, obývaná jednoduchým, zbožným roľníctvom. Keď som volal v to isté popoludnie ministra zahraničných vecí, okná jeho úradu hľadeli cez rieku priamo na cudziu krajinu. Celkom unikátna situácia.

Okolo poludnia sme došli na medzinárodný most. Na nemeckej strane sme prešli zvyčajnými formalitami pasovej a colnej inšpekcie, spolu s kontrolou peňazí. Aj keď sme mali byť mimo Ríše len pár hodín, museli sme odložiť naše marky a tak opustiť nemeckú pôdu bez peňazí, len s pár drobnými. Našťastie sme mali byť hosťami nemeckého ministra, takže sme sa nemuseli starať o výmenu peňazí za slovenskú menu. Zhodou náhod, bolo šťastím, že sme výlet uskutočnili v tej dobe. Presne tej noci Hitler unikol pred bombovým atentátom v Mníchove, ktorý zabil alebo zranil mnoho jeho starých spolubojovníkov. Preto, po niekoľko dní, bolo pochopiteľné, že každá hranica Ríše bola takmer hermeticky uzavretá.

Prejdúc mohutným mostom cez kalný Dunaj, naše auto zastalo pri slovenskej colnej kontrole. Tá netrvala dlho, a o chvíľu sme prechádzali cez mesto na našej ceste k nemeckej vojenskej misii, kde sme sa mali hlásiť. Ľudia na uliciach Bratislavy boli výrazne slovanského typu, so širokými tvárami a vysokými lícnymi kosťami. Slovensko má svoju vlastnú malú armádu, takže som videl aj pár vojakov. Tí ešte stále nosia pôvodné československé uniformy, ktoré sa tak veľmi podobajú americkým, že vyzerali ako naši pešiaci. Všetky vývesné štíty boli v slovenčine. Označenia ulíc boli v slovenčine a nemčine.

Nemci sa zjavne snažili nedráždiť city Slovákov. Zdá sa, že železná päsť bola vložená do dobre padnúcej rukavice. Ich vojenská misia je umiestnená nenápadne, v skromnej vilke v bočnej uličke; rovnako ako vyslanectvo, kde sme zanedlho pricestovali, aby sme sa stretli s diplomatickým predstaviteľom Ríše. Popravde, budova je príliš malá, aby sa v nej minister so svojou početnou rodinou zmestil, preto musí bývať v jednom z bratislavských hotelov.

Minister je bystrý muž, ako musí byť, ak má takýto post zodpovedne zastávať. Je taktiež žoviálnou dušou, ako som čoskoro objavil, keď sme začali vtipkovať. Netrvalo dlho, než sme sa vybrali do hotela na obed. Toto jedlo bolo pre mňa pastvou pre zrak. Slovensko je neutrálnou krajinou, s nadbytkom potravinovej produkcie, prídelový systém je tu neznámy. S akou radosťou sa konzumoval rezeň s omáčkou a zeleninou na masle! Istá muška sa objavila v podobe správy, prinesenej k nášmu stolu, že prezident Tiso možno nebude schopný sa so mnou stretnúť v dohodnutom čase, keďže sa s vedúcimi činiteľmi parlamentu venoval dokončovaniu nového právneho systému Slovenska. Moja tvár musela prezrádzať isté zdesenie, no minister mi na plece položil svoju upokojujúcu ruku. “Nebojte sa,” usmial sa. “Idem k telefónu a presvedčím ho.” Za chvíľu sa vrátil, a usadajúc na stoličku, poznamenal so sprisahaneckým zmurknutím: “Presvedčil som ho.”

Následne som neskoro popoludní utekal od telefonátu s ministrom zahraničných vecí na schôdzku s kňazským prezidentom Slovenska. Novinár v Berlíne mi už vysvetlil, že reverend je veľmi húževnatým politickým operátorom – svätejší než spravodlivý, ako sa vraví. Takže som bol zvedavý.

Interview sa uskutočnilo za podmienok typických pre túto al fresco republiku. Keďže oficiálne sídlo prezidenta ešte nie je hotové, jeho dočasný úrad sa nachádza na druhom poschodí obytného domu. Len stráž pri vchode domu ho odlišovala od ostatných budov v bloku. Ako odpoveď na naše zvonenie nám dvere otvoril malý chlapec. Vystúpil som po kamennom schodisku, zazvonil a okamžite som bol uvedený do jeho prítomnosti.

Prezident bol rovnako neformálny, no v žiadnom prípade neimpresívny. Otec Tiso je mohutnej postavy – veľká hlava, široká tvár, ramená, veľké telo a nohy ako kmene stromov. Typický roľník i vo svojom čiernom kňazskom odeve, je viditeľne zakorenený v pôde.

Prirodzene mi prišli na um mnohé osobnosti slovenského pôvodu v mojej rodnej krajine, takže moja prvá otázka bola, aké má pre nich posolstvo: “Povedzte mojim slovenským bratom v Spojených štátoch, že tuná je všetko v poriadku, že máme znova mier, keď skončila poľská vojna, že zavládol poriadok, a že náš nový štát sa národne vyvinie skrze svoju vnútornú silu. Prosím Slovákov v Amerike, aby neverili mnohým chýrom, o ktorých viem, že o našej situácii kolujú. Jednoducho nie sú pravdivé.”

“Máte na mysli, pán prezident,” opýtal som sa, “správy, že Slovensko je len bábkovým štátom Ríše?”

Otec Tiso sa mlčky usmial. “Ako dlho ste v tejto krajine?” opýtal sa ma..

“Okolo šesť hodín”, priznal som úprimne.

“V poriadku,” odvetil rýchlo. “Zostaňte tu týždeň a precestujte Slovenskom. Potom sa odpoveď sám pre seba dozviete.”

Zdalo sa, že týmto je otázka vyriešená, tak som sa pokúsil o inú cestu: “Ako sa ciele a ideály Slovenska líšia od bývalého Československá, ktorého časťou Slovensko bolo?”

“Naším cieľom,” začal prezident Tiso rozvážne, “je zdokonalenie slovenskej národnosti. Československo bolo založené na fikcii československého národa bez pomlčky – tej drahocennej pomlčky, ktorá nám bola prisľúbená ako rovnocennému členu dvojitého národa. Česi nám nedali možnosť vyjadrenia. Tvrdili, že sme iba zaostalými Čechmi, hoci medzi nami sú hlboké kultúrne rozdiely. Máme svoju vlastnú históriu, jazyk, umenie, hudbu, ľudové piesne. Po stáročia sme toto kultúrne dedičstvo bránili pred cudzími vladármi.. A na týchto hlbokých základoch plánujeme vybudovať náš vlastný národný život.” “Aký druh života?” znovu som protirečil. “Pozrime sa na to z praktického hľadiska. Bude ekonomický rozvoj individualistickým podnikaním, roľníckou rovnosťou či národným socializmom?” Prezident opäť rovážne odpovedal: “Je pravda, že dnes sme prevažne krajinou roľníkov. No rýchly nárast našej populácie činí rozvoj priemyslu urgentnou potrebou. Chceme však, aby priemysel slúžil dobru celého národa – nie iba svojmu vlastnému dobru. Takže môžem povedať, že naším ekonomickým cieľom je náš špeciálny typ národného socializmu založeného na kresťanských princípoch a praxi. Vieme, že kapitálu sa musí umožniť spravodlivá návratnosť, no chceme, aby robotník mal zodpovedajúce živobytie, so zabezpečením pred nezamestnanosťou a nezaslúženou chudobou. Vláda zasiahne do priemyslu, aby veci korigovala – nie riadila.”

Prešiel som k politike. “Nie je pravdou,” opýtal som sa, “že máte zopár slovenských národnostných menšín, predovšetkým Maďarov a Nemcov? Ako s nimi budete zaobchádzať?”

“Venujeme im kultúrnu slobodu,” odvetil prezident.” Budú mať právo používať svoj vlastný jazyk, vzdelávanie a predstaviteľov v parlamente v proporcii k ich voličskej sile.” “

A čo slovenská väčšina?” opýtal som sa. “Aká je tá po politickej stránke?”

“V parlamente je iba jedna slovenská strana,” odpovedal prezident Tiso. “Ide o národnú stranu, až donedávna vedenú naším uctievaným vodcom, nebohým otcom Hlinkom. V nedávnych voľbách boli Slováci jednohlasní, a ďalšie voľby sa uskutočnia po piatich rokoch. V Ústave nie je nič, čo by bránilo vytváraniu nových strán. Len teraz žiadne iné nie sú.”

To povediac, prezident povstal, aby naznačil, že sa musí vrátiť k svojej úlohe budovať národ. “Chytrý človek”, pomyslel som si. “Pozná všetky slová.”

Keď som prezidentský apartmán opúšťal, bola už noc. No v neutrálnej Bratislave bola noc normálna. Žiadne výpadky prúdu, Ako šťastne som sa cítil kráčajúc, i keď v chladnom daždi, cez dobre osvetlené ulice s vysvietenými výkladmi a pohľadom na ľudí, večerajúcich či zabávajúcich sa v reštauráciách a kaviarňach! Keď ich na chvíľu stratíte, naučíte sa ceniť si i tie najjednoduchšie výdobytky pokoja, aj keď zjavný pokoj môže zakrývať železnú represiu.

http://christianfreeman.wordpress.com/2 ... enta-tisa/

Historik: Pred SNP Beneš zvažoval vznik vojenskej diktatúry
Bratislava 28. augusta (TASR) - Pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) československý prezident Eduard Beneš zvažoval možnosť, že po víťazstve protifašistickej koalície vznikne na Slovensku vojenská diktatúra. Na margo významu Slovenského národného povstania (SNP) to pre TASR pri príležitosti jeho zajtrajšieho 63. výročia povedal historik František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu.

"Československo už vtedy patrilo medzi štáty protifašistickej koalície a Slovensko malo byť jeho súčasťou," reagoval na otázku, či SNP priradilo Slovensko k víťazným mocnostiam.

"Povstanie zmenilo vnútornú váhu slovenskej reprezentácie v československej politike," vysvetlil. Dodal však, že najväčší vplyv mala politická reprezentácia SNP v čase, keď vojensky ovládala územie, neskôr sa oslabil.

Povstanie sa podľa neho rozhodne dá považovať za protest demokratických síl, aj keď vzhľadom na rozsah povstaleckého územia sa dá diskutovať o tom, či išlo o protest celonárodný. "Pochopiteľne, že celoslovenský rozsah povstanie ani na začiatku nemalo, keďže zahrňovalo stredné Slovensko a časť západného a východného. Demokratické úlohy si podľa mňa plnilo - zrušila sa Hlinkova Slovenská ľudová strana a všetky fašistické organizácie," uviedol Cséfalvay, ktorý považuje SNP v prvom rade za vystúpenie proti autoritatívnemu režimu.

Na margo rôznych osobností a prúdov, ktoré sa na SNP podieľali, poznamenal, že od roku 1989 sa v porovnaní s historickou úlohou dostáva trochu do úzadia komunistická súčasť odboja reprezentovaná Gustávom Husákom, Ladislavom Novomestským a Karolom Šmidkem.

Pred rokom 1989 to bolo naopak, komunistickej strane sa v povstaní neprávom prisudzovala vedúca úloha a zvýrazňoval sa aj význam partizánskeho boja na úkor armády.

Dôstojníci, ktorí sa do povstania zapojili, boli podľa Cséfalvaya väčšinou produktom československých vojenských škôl z tridsiatych rokov minulého storočia a ku komunistickým ideálom mali ďaleko. O niektorých sa do roku 1989 takmer nepísalo. "Boli to predovšetkým vysokí armádni predstavitelia, ktorí neskôr emigrovali na Západ. Napríklad Mikuláš Ferienčík, Anton Cyprich. Aj v encyklopédiách sa o nich píše veľmi málo," ilustroval svoj názor príkladom. Kľúčovú úlohu pri vojenskej príprave SNP zohral podľa neho generál Ján Golian. "Stál na čele armády až do októbra, kedy prišiel generál Rudolf Viest a posledné tri týždne on bol veliteľom povstaleckej armády," pokračoval. Podľa Cséfalvaya sa za SNP dá považovať najmä fáza pred obsadením Banskej Bystrice, keď ovládalo územie a uskutočňovalo politickú moc. Po obsadení centra povstania partizáni a časť armády pokračovala až do konca vojny bojom v horách
http://www.sme.sk/c/3460689/historik-pr ... atury.html

//autoeditácia príspevku ( 29 Apr 2009, 13:18 )
PhDr. Anton Hrnko, CSc., o Slovenskom Štáte a Dr. Tisovi.


http://www.ta3.com/sk/reportaze/77399_h ... keho-statu

SNP. Závažné zločiny partizánov 1944 – 1945
Zdroj: Kultúra, ročník VII. - c.13-14/2004

V roku 1944:
- 11. 1. v Kurimke pri Svidníku zastrelili troch žandárov.
- 23. 3. pri Bystričke zastrelili žandára.
- 21. 6. v Reminách (pri Giraltovciach) zavraždili dvoch občanov.
- 15. 7. v Pečovskej Novej Vsi zastrelili policajta.
- 23. 7. pri Rakovčíku zastrelili opravára a žandára
- 9. 8. pri Šarišskom Potoku skupina Čapajev zavraždila štyroch žandárov.
- 10. 8. v Liptovskej Lužnej zabili podnikateľa A. Sojku a jeho šoféra.
-15. 8. v Turčianskej Štiavničke partizáni z brigády M. R. Štefánika zavraždili dvoch občanov.
- 24. 8. v Turanoch zastrelili veliteľa závodnej stráže a pri Gelnici skupina Čapajev lesníka.
- 25. 8. v Hornej Štubni príslušníci br. M. R. Štefánika zastrelili 6 občanov nem. národnosti.
- 26. 8. v martinskej nemocnici zastrelili raneného nemeckého vojaka. Vo Vrútkach v hoteli Slávia zavraždili päť nemeckých poľných žandárov.
- 27. 8. v Brezne zastrelili štyroch občanov (medzi nimi robotník - poslanec Slameň) a nemeckého vojaka a niekoľkých občanov postrelili. Okrem týchto bolo zastrelených asi 11 nemeckých vojakov pravdepodobne vytiahnutých z vlakov. V Sklabini zastrelili štyroch občanov a do polovice septembra ešte vyše sto osôb (116 a viac) nemeckej národnosti, pochované v masových hroboch.
- 28. 8. na nádvorí martinských kasárni bola postrieľaná skupina 24. Nemcov (z toho 3 ženy a dieťa), cestujúca pod vedením dôstojníka W. Otta z Bukurešti.
Toho istého dňa pri Bielom Potoku (pri Ružomberku) bolo zavraždených asi 120 ľudí, medzi ktorými boli civili z Ružomberka - Rybárpoľa a vojaci, ktorých vytiahli z vlakov prechádzajúcich cez Ružomberok.
Nad Liptovskou Lužnou bolo zastrelených 22 obetí.
V Ľubochni zastrelili asi 22 príslušníkov strážneho oddielu tamojšieho detského tábora a telefonistku.
V Liptovskom Sv. Mikuláši zastrelili asi 7 zajatých nemeckých vojakov.
- 29. 8. v Banskej Bystrici zabili asi 5 ľudí
- 30. 8. pri Lipanoch vyhodili osobný vlak, kde zahynulo 8 ľudí a 9 bolo ťažko ranených.
- 31. 8. v Handlovej zastrelili ošetrovateľku.
V Hanušovciach zastrelili 27 zajatých nemeckých vojakov.
Vo zvolenskej nemocnici zastrelili asi 50 Nemcov a na inom mieste 14 Ukrajincov.
- Začiatkom septembra v kúpeľoch Kováčová bolo zastrelených a do masového hrobu hodených asi 20 mužov a 5 žien.
V Lučivnej zastrelili 7 zajatcov.
- 2. 9. z Kunešova, Brezna a z Koštian nad Turcom zastrelili 5 osôb.
- Z Kluknavy, Litmanovej , Budče a Bátoviec zastrelili 8 osôb.
- 5. 9. v Partizánskej Ľupči zastrelili 32 občanov prevažne nemeckej národnosti.
V Heľpe zastrelili 6 občanov nemeckej národnosti, medzi nimi deti 2 a 7 ročné a tehotnú ženu.
V Uhrovci zastrelili lesníka s manželkou, v Hanušovciach riaditeľa školy, v Turčianskych Tepliciach asi 8 ľudí.
- 7. 9. pri Liptovskej Lužnej zavraždili študenta.
- 8. 9. v Liptovskom Michale zavraždili katolíckeho kňaza M. Martinku.
- Od 10. 9. pri Hornej Mičine postrieľali vyše 50 občanov, ktorí sa našli v masových hroboch i s občanmi, ktorých zastrelili Nemci.
- 11. 9. pri Bielom Potoku dal major Vesel zastreliť 4 vojakov za zbehnutie.
- 14. 9. pri Krásnej Novej Vsi umučili 2 osoby a niekoľkých zastrelili.
- 15. 9. v evanjelickom kostole v Lúčkach pri Kremnici zastrelili učiteľa.
- 16. 9. v Dražkovciach pri Martine zavraždili 6. osôb.
V Necpaloch zavraždili 4 osoby.
- 17. 9. pri Sliači na moste cez Hron umučili viac ako 11 ľudí, medzi nimi i katolíckeho kňaza Šaláta.
Na Kunerádskom zámku zavraždili asi 20 osôb.
- 21. 9. pri Sklenom (pri Turč. Tepliciach zavraždili a olúpili 187 tamojších mužov vo veku od 15 do 59 rokov.
Pri Baniach zastrelili asi 17 osôb.
- 22. 9. pri Handlovej zavraždili lesníka a ďalšie 4 osoby.
- 26. 9. zavraždili asi 83 civilistov z z Píli a Veľkého Poľa.
Pohroním prevážali do Banskej Štiavnice v nákladných vagónoch , kde na podlahe bol karbidový prach, asi 400 ľudí (mužov i žien). Viacerých počas cesty postrieľali a do jedného vagóna hodili dokonca odistený granát.
V Banskej Štiavnici zavraždili 2 občanov.
- 30. 9. v Trebichave pri Bánovciach nad Bebravou zavraždili asi 40 osôb.
- 3. 10. pri Krupine zavraždili 5 osôb.
- 6. 10. pri Lieskovanoch vyhodili osobný vlak s robotníkmi. Zahynulo 9 ľudí a 13 bolo ťažko ranených.
V Kremnici zastrelili 3 ženy.
- 7. - 26. 10. zavraždených bolo na viacerých miestach menšie počty osôb.
- 27. 10. na troch miestach pri osade Magurka zavraždili okolo 80 občanov z Kunešova.
- 1. 11. Pri Trstíne pri Trnave vyhodili osobný vlak. Zahynuli 3 ľudia.
- 2. 11. pri Hradišti pod Vrátnom vyhodili tiež osobný motorový vlak. Zahynulo 8 cestujúcich a 8 bolo ťažko zranených.
- 4. 11. pri Dobrej Vode zastrelili lesníka Hirnera.
- 5. 11. pri Šterusiach zastrelili 2 robotníkov a 1 Žida.
- 10. 11. Na kopanici Harušťákovci pri Lubine zavraždili lesníka, jeho manželku a dcéru.
- 17. 11. katolíckeho kňaza Jána Nemca po viacnásobnom olúpení na fare v Lieskovci pri Humennom partizáni zo skupiny Čapajev mučili a pri Giraltovciach surovo zavraždili a hodili do rieky Oľky.
- 18. 11. pri Závade príslušníci skupiny Čapajev zastrelili piatich členov svojej skupiny.
- 20. 11. v Ploskom zavraždili dr. Okoličániho.
- 25. 11. pri Livovskej Hute zavraždili starostu z Kamenice.
- 26. 11. na Ošmeku bolo zavraždili niekoľkých skrývajúcich sa Židov.
- 30. 11. pod Veľkým Chočom zavraždili dvoch bratov učiteľov.
- 8. 12. pri Zuberci zavraždili chatára.
- 10. 12. pri Ladcoch zavraždili 7 Židov. Zranené dievčatko sa zachránilo.
- 25. 12. v Kľaku zavraždili3 občanov.
- v januári až marci 1945 partizáni na viacerých miestach zavraždili a olúpili viac ako 50 osôb.
Okrem spomenutých vrážd sa partizáni dopustili aj ďalších, ktoré sú uvedené v článku Neznáme povstanie (Kultúra č. 13, 14 / 1988). Uvádzať nespočetné lúpeže, mučenia a znásilnenia nie je možné pre ich množstvo a delikátnosť. Žiaľ, aj také bolo povstanie, a aj preto niet čo oslavovať.

tiso bol popraveny preto lebo to potrebovali komunisti.. nemal cas nic ani vysvetlit ani objasnit. .cize to bola ucelova poprava... popraveny jednoznacne NEMAL byt!

Netvrdím že partizani boli všetci boli spravodliví bojovníci, mnohý z nich sa dopúštali zverstiev na bezbranných, ale v poslednom čase sa na Slovensku stalo modne poukazovať na partizanov len vo zlom svetle pričom nacisticke zverstvá sa dostávaju do pozadia.....

molotov356 napísal:Netvrdím že partizani boli všetci boli spravodliví bojovníci, mnohý z nich sa dopúštali zverstiev na bezbranných, ale v poslednom čase sa na Slovensku stalo modne poukazovať na partizanov len vo zlom svetle pričom nacisticke zverstvá sa dostávaju do pozadia.....

lenze na Slovensku nacisti robili len odvetne akcie za utoky na Nemcov, alebo na ich transporty a organizovali deportacie zidov a Zidov, ktori uz viac neboli po ochranou prezidenta v.d.p. Tisa, plus komunistov, ktori v prevaznej miere za Povstanim stali.
o nacistickych zverstvach mozno nieje nutne hovorit, lebo kazda dedina ma pamatnik rodakov zabitych v Povstani, ale videl si niekde, hlavne v regionoch kde zili Nemci, co len tabulku na pamiatku zabitych civilov?
Je snad Nemec iny clovek ako Slovak? Nezasluzia si nevinne obete vojny rovnake meranie dejin?

jackb napísal:lenze na Slovensku nacisti robili len odvetne akcie za utoky na Nemcov, alebo na ich transporty a organizovali deportacie zidov a Zidov, ktori uz viac neboli po ochranou prezidenta v.d.p. Tisa, plus komunistov, ktori v prevaznej miere za Povstanim stali.
o nacistickych zverstvach mozno nieje nutne hovorit, lebo kazda dedina ma pamatnik rodakov zabitych v Povstani, ale videl si niekde, hlavne v regionoch kde zili Nemci, co len tabulku na pamiatku zabitych civilov?
Je snad Nemec iny clovek ako Slovak? Nezasluzia si nevinne obete vojny rovnake meranie dejin?

Ja netvrdím že nieje potrebne poukazovat na zločiny partizanov ale tvrdím že v posledom čase sú partizáni na Slovensku poukazovaný ako zločinci babraci a dostava sa im čoraz menej ucty......Dalej v SNP neboli vačšinou komunisti je to len zauživane tvrdenie ktoré je klamlivé....
A ak podľa teba su Nemecke trestne akcie a transporty niečim zanabatelnym oproti partizanskym zločinom potom si bud nacista alebo nevieš čo pišeš....

molotov356 napísal:Ja netvrdím že nieje potrebne poukazovat na zločiny partizanov ale tvrdím že v posledom čase sú partizáni na Slovensku poukazovaný ako zločinci babraci a dostava sa im čoraz menej ucty......Dalej v SNP neboli vačšinou komunisti je to len zauživane tvrdenie ktoré je klamlivé....
A ak podľa teba su Nemecke trestne akcie a transporty niečim zanabatelnym oproti partizanskym zločinom potom si bud nacista alebo nevieš čo pišeš....

pisal som, ze je to zanedbatelne? bolo to nieco s cim sa dalo pocitat. ved to nebola jedina ani prva velka partizanska akcia na svete.
partizani vsak neboli ani hrdinovia rovni Bohu. plienili, vrazdili civilov a tym sa zaradili medzi zlocincov, a Povstanie zarucilo "len" fakt, ze nas nebrali ako porazenu krajinu, ale inak jeho akteri sposobili len smrt nevynnych.

jackb napísal:lenze na Slovensku nacisti robili len odvetne akcie za utoky na Nemcov, alebo na ich transporty a organizovali deportacie zidov a Zidov, ktori uz viac neboli po ochranou prezidenta v.d.p. Tisa, plus komunistov, ktori v prevaznej miere za Povstanim stali.

A toto som mal ako pochopit napisal si že robili LEN odvetné akcie......
Mysliš si že zapadný spojenci nezabijali tiež civilov ??? V každej armade sa najdu taky ktory maju v zabijani bezbrannych zaľubu taka je vojna. Lenže podla mna bolo v Nemeckych vojskach až priliš vela takýchto vrahov. Ja netvrdím že partizani boli hrdinovia a zle nerobili, ja tvrdím že je na nich poukazovane priliš v zlom svetle. SNP malo svoj vyznam aspon sme Slovaci ukázali že ak chceme vieme za svoje aj bojovať....