axXis napísal:a aky rozdiel robis medzi dusou a psychikou?

Dieg0 napísal:A daco taketo?

zaciatok nema zaciatok lebo to by potom nebol zaciatok  bolo by to daco po zaciatku cize by asi nemal existovat ani zaciatok lebo aj ten by musel zacat  a ked neni ani koniec tak v com zijeme ?  v dakom usek deja ktori nikdy nezacal a ani neskoci ?? existueme vobec ?

segenica napísal:Človek má niekedy mnoho myšlienok, ktoré ,,ničia" jeho vnútro - psychiku a niekedy má pocit, že ho nik nechápe, že nevie ako ďalej, že sa to všetko skladá do jednej kopy a nie a nie z nej ubudnúť.

segenica napísal:Človek je len o psychike... Tá nás dokáže povzbudiť, ale aj zničiť. Môžeme tým psychiku považovať za tretiu súčasť každého z nás - t. j. telo, dušu a psychiku ako samostatné ,,časti," ktoré spolu vytvárajú súvislý celok - človeka?
Myslím si, že áno.

d4nt3 napísal:Pointa ludskej existencie, ktorú práve všetci neivne dokazujete, je naparovanie sa ste na smiech, čo tak si konečne priznať,že logickú otázku na každú otázku nenájdete, že to avše filozofovanie je strata času, radšej vypnite PC a chodte žiť, lebo ked váš život, presne ako môj a každého iného skončí, nebude nič. Žiadny mýtus, ktorý si opäť ludia musia vymyslieť, že po smrti budú len a len oni trvať večne všetek prefekcionistický materializmus je na nič, pretože nikdy nič dokonalé nenájdete ....a to nikde.

Takže šup-šup "filozofovia" , vaše bádanie je rovnako zmysluplné ako bádanie chlapa aké je to byť tehotný

V jedno chladné januárové ráno na stanici metra vo Washingtone hral muž na husliach. Hral asi 45 minúť, počas ktorých okolo neho prešlo 2000 ľudí.

Po 3 minútach muž v strednom veku reflektoval hrajúceho hudobníka. Spomalil a zastavil sa na pár sekúnd, ale potom sa opäť rýchlo ponáhľal za svojim cieľom.

O 4 minúty umelec dostal prvý dolár. Hodila mu ho žena do klobúka a bez zastavenia pokračovala ďalej.

Po 6 minútach sa mladý muž oprel o stenu oproti a počúval hudobníka, potom sa pozrel na hodinky a pokračoval ďalej vo svojej ceste.

Po 10 minútach trojročný chlapec zastal, ale jeho matka ho uponáhľane ťahala ďalej. Keď sa dieťa pokúšalo zastaviť oproti hudobníkovi a pozerať sa na neho, matka pritvrdila a dieťa muselo pokračovať v ceste. Toto sa viackrát zopakovalo s deťmi a rodičmi a každý rodič prinútil dieťa pokračovať ďalej.

Po 45 minútach hrania iba 6 ľudí zastavilo na chvíľočku. Asi 20 mu dali peniaze, ale bez prerušenia pokračovali ďalej.

Hudobník vyzbieral 32 dolárov.

Po hodine hrania sa v stanici rozľahlo ticho. Nikto neregistroval, že hudba stíchla. Nijaký aplauz, potlesk, nikto nič nespozoroval.

Nikto v pouličnom umelcovi nespoznal virtuóza. Dvom tisíckam ľudí hral Joshua Bell, jeden z najväčších hudobníkov sveta. Hral najkrajšie a najlepšie pasáže skladieb, ktoré boli kedy napísané. Hral na husliach v hodnote 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým Joshua Bell „vypredal" veľké Bostonské divadlo, kde priemerná hodnota vstupenky bola 100 dolárov.

Joshua Bell hrajúci inkognito v metre bol časťou sociálneho experimentu Washington Post o vnímaní ľudí, o ich vkuse a prioritách.
ZDROJ

PAIN napísal:Co znamena pre vas stastie, stastny zivot ? ... Myslim, ze z odpovede na tuto otazku sa da o clovekovi co to povedat, no tak sa pytam.

PAIN napísal:Co znamena pre vas stastie, stastny zivot ? ...

PAIN napísal:Co znamena pre vas stastie, stastny zivot ?