nic ma do vasich trapnych flame-ov, ale ty niesi volic byvalej vladnej koalicie?krija napísal: e) volic byvalej vladnej koalicie ma nemoze nicim prekvapit (seth82) a to ci uz s trendom v ruke alebo bez neho. btw. trend so svojou tvrdsou vazbou je snad dobry iba na zabijanie lietajuceho hmyzu!
Správanie sa ministrov + politika na Slovensku
už sa o tomto diskutovalo tuTomasko napísal:co si myslite o tom, ze stat odskodnil rodiny banikov, ja viem, ze je to nestasie pre nich, ale ta bana je sukromna firma a majitel sa na nich vysral... nesmrdi tu predvolebna politika?
http://www.hojko.com/antifico-t47333-3105.html
da sa to takto posudzovať ako to píšeš, samozrejme tiež nie som nadšený, že tragedia v súkromnej firme je odškodnená za peniaze všetkych danových poplatnikov, v prvom rade treba povedať, že tie peniaze by sa mali vynaložiť na dôkladne prešetrenie nešťastia lebo o par mesiacov sa niekto postaví pred kamery a povie, že došlo k zlyhaniu ľudského faktora a bude sa tváriť asi takto
Ja už teraz iba očakávam, kedy nejaký politik navrhne odškodniť tých, čo majú zakúpené letenky zo SkyEurope, to už bude drzosť riadneho kalibru
Fico je populista, neviem co ine sa dalo cakat.. dlhdobo si buduje imidz spravneho moralneho chlapa so socialnym citenim, lebo na to naivni sedliaci na slovensku letia. Je to sice na urovni trapnosti reklamy na praci prasok, ale sam vidis ze napriek skokovemu vyvoju slovenska za poslednych 20 rokov, su ludia este stale hlupucki a lahko manipulovatelni aj takym babrakom ako Robert Fico.
slay o čom to hovoríšslay napísal:..ze napriek skokovemu vyvoju slovenska za poslednych 20 rokov...
btw. k tým hlupučkým ľudom - pravdepodobne išlo o naražku na voličov Fica, na jeho obranu musim napísať, že je obdivuhodne to, že ľudia prejavujú taku podporu tomuto panovi, kedže páni pred nim len sľubovali a klamali, už tí boli populisti s tým rozdielom že sa dostali rýchlo k moci a hned začali kradnuť, pričom Fico ak sa nemýlim bol štyri roky v opozícii a tu pripravil politicku strategiu, nehovorim, že sa teraz nekradne (zavdačovanie sa pomocou pofiderných trendov je predsa politicka odplata za podporu pred voľbami) ale asi nie až tak, ako napr. za Dzurindu, či Mečiara, kedže v preferenciach ma Fico cca. 40 % voličov na svojej strane...
-
Mateq
Medium Professional
- Príspevky: 1187
- Registrovaný: 21 aug 2007, 21:54
- Bydlisko: Trnava, Slovakia
- Kontaktovať používateľa:
Samozrejme, nic ine za tym nehladaj.Tomasko napísal:co si myslite o tom, ze stat odskodnil rodiny banikov, ja viem, ze je to nestasie pre nich, ale ta bana je sukromna firma a majitel sa na nich vysral... nesmrdi tu predvolebna politika?
Treba zohladnit dva fakty, Hornonitrianske bane boli v zisku a ziskove, naviac stat do nich pumpuje dotacie. O odskodnenie sa teda mala postarat firma, zo svojho zisku. Ak by sa tak nestalo, skusol by som aj odskodnenie vladou, ak by o relevantnu sumu bola priskrtena buducorocna dotacia... Takto je to volovina.
http://mesto.sk/prispevky_velke/novaky/ ... 8300.phtml
http://www.pluska.sk/aktuality/31080052 ... sov-6.html
http://hnonline.sk/c1-26093790-banictvo ... ve-dotacie#
-
seth82
Darca
- Príspevky: 8694
- Registrovaný: 20 dec 2004, 23:07
- Bydlisko: http://photosfrom.me
- Kontaktovať používateľa:
Krija, bol by som rad, ak by si mi vysvetlil, o co ti tymto citatom ide. Ja som napisal volic vladnej koalicie, nie volic byvalej vladnej koalicie. Ak ma chces citovat, tak ma cituj a nepouzivaj tu uz zauzivanu tradiciu vkladania pismenok do klavesnice a obracania citatov.krija napísal:
e) volic byvalej vladnej koalicie ma nemoze nicim prekvapit (seth82) a to ci uz s trendom v ruke alebo bez neho. btw. trend so svojou tvrdsou vazbou je snad dobry iba na zabijanie lietajuceho hmyzu!
A ak si to myslel tak, ze narazas na mna ako na darcu zapornej karmy tebe, tak vedz, ze:
a) tato diskusia s kopou samozvanych odbornikov mi za to nestoji.
b) do kariem sa zasadne podpisujem a nemam strach si to s niekym vydebatovat.
c) Trend v Leeds este vychadzat zatial nezacal, teda aspon o tom neviem, takze logicky ho necitam a teda nemam pravo o nom pisat a citovat z neho.
d) za celu moju historiu som daroval 2 zaporne karmy a ani jedna z nich nesla tebe. Dovodom je bod A.
//krija:ok.
Počiatek: Deficit dosiahne 6,3 percenta HDP

hned mi bolo divne, ze chceli robit skrty az v septembri, teraz vidime precoS takýmto výrazným prekročením pravidiel Paktu stability a rastu však podľa Počiatka v súčasnom krízovom období nemá problém ani Európska komisia, preto slovenská vláda nezmení naplánovanú úroveň výdavkov na tento rok.
Mam na mysli skor politicky vyvoj, revoluciu, prichod zapadneho konzumu, volby, strany, populizmus klamstva, privatizacia, pokles zivotnej urovne, narast nezamestnanosti, potom zase halda brutalnych reforiem, hospodarsky rast, penetracia internetom, vyvoj medii, zmena meny, vstup do eu nato osn.. a podobne. to co spominas ty su blbosti a nepochopil si co som mal na mysli. K ficovi a jeho volicom sa vyjadrovat nepotrebujem tam plati co som povedal uz tisic krat..slay o čom to hovoríš skokový vývoj Slovenska možno v číslach sa jednotka zmenila na dvojku ale ako sa to premietlo do života bežných ľudí, ktorí sú krmení rečami, že životná úroven rastie, platy rastú, všetko prechádza modernizáciou, buduje sa infraštruktúra....Toto je populizmus a to tvrdia všetci politici nielen Fico.
Ako klasicky vyd*bany komunista mal fico naplanovane vydavky exponencialne s plynucim casom ku koncu volebneho obdobia aby mohol rozdat svojim spokojnym obcanom co najviac. (aby ich mohol okradnut a nasledne rozhadzat peniaze). Takze teraz sa robko topi v srackach, lebo taki komanci ako on su vladou do dobreho pocasia ked za nich spravi robotu niekto iny, ako nahle treba prinasat co i len minimalne rozhodnutia do hospodarskej politiky statu, tato vlada bezprecedentne zlyhava a zlyhala, nie su schopni nicohohned mi bolo divne, ze chceli robit skrty az v septembri, teraz vidime preco
O a aby som nezabudol, jedine pole kde som im do teraz mohol dat plus bola plynova kriza ako plus diplomacie
A zaverom clanok.. odporucam precitat hlavne velkym socialistom lol
http://cerven.blog.sme.sk/c/203868/Soci ... -tvar.html
-
erytrocyt
VIP
- Príspevky: 3651
- Registrovaný: 10 aug 2006, 11:22
- Bydlisko: Tam dze še muchy obracaju
- Kontaktovať používateľa:
Tento článok písal čech a písal ho o svojej domovine. Ale platí to aj pre slovensko. A ešte aktuálnejšie to bude pred voľbami. Povinné čítanie -
http://www.dfens-cz.com/view.php?cisloclanku=2009080203
http://www.dfens-cz.com/view.php?cisloclanku=2009080203
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Esej o globalizácii – Krach slovenskej cesty
Po páde východného bloku bolo Slovensko vystavené všetkým nástrahám procesu globalizácie. Išlo len o to, ako rýchlo a s akými nákladmi bude naše územie začlenené do globálneho ekonomického priestoru.
Slovenský model šokovej terapie
Prvá ponovembrová politicko-ekonomická elita sa veľmi skoro rozčesla do dvoch frakcií, presadzujúcich odlišný model ekonomickej transformácie. Prvý, gradualistický, zohľadňujúci ekonomické dosahy na obyvateľstvo, zastával podpredseda vlády Valtr Komárek. Bohužiaľ, presadil sa koncept radikálnej ekonomickej reformy, tzv. šokový model, ktorý vychádzal z poučiek chicagskej monetárnej školy a ktorý v ČSFR presadzovala skupina ekonómov sústredená okolo vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa.
Aj slovenská spoločnosť bola na začiatku deväťdesiatych rokov rozdelená do dvoch antagonistických táborov. (Napokon, tak je to v modifikovanej podobe dodnes.) Prvý tábor (v tom čase menšinový) tvorili predovšetkým liberálne a eurooptimisticky naladené elity, sústreďujúce sa predovšetkým vo VPN (neskôr ODÚ). Vyznávali ekonomický liberalizmus, podľa ktorého všetko vyrieši trh. Vyzývali na minimálne zásahy štátu do ekonomiky s tým, že jediným prípustným regulatívom štátu na ekonomiku je usmerňovanie tokov peňazí na trhu, ktorý môže vykonávať len od politiky nezávislá centrálna banka. To vraj zabezpečí dlhodobé napredovanie ekonomiky i celej spoločnosti. Táto skupina mala na Slovensku (aspoň do roku 1992) značný politický vplyv, a aj keď začala prudko strácať podporu obyvateľstva, ovládala exekutívu a realizovala slovenský model šokovej terapie, ako sa eufemisticky nazval koncept radikálnej ekonomickej reformy. Jej hlavným dôsledkom bola absolútna cenová deregulácia takmer všetkých komodít, čo malo za následok vysokú infláciu, rádovo v desiatkach percent. Následkom toho sa prudko znehodnotili úspory obyvateľstva (štát vlastne okradol občanov o ich úspory) a zároveň sa hlboko znehodnotila naša mena. Tieto okolnosti vytvorili vhodné prostredie na lacný výpredaj národného majetku ľuďom a skupinám neraz spojených so vznikajúcim organizovaným zločinom. Dialo sa tak najmä prostredníctvom tzv. holandských dražieb v procese malej privatizácie. Tak sa postupne začali tvoriť podmienky na lacný výpredaj národného bohatstva zahraničným investorom.
Bezbrehé rabovanie
Hlavným nástrojom rýchlej premeny majetkových pomerov sa stala tzv. kupónová privatizácia. Vďaka nej sa v krátkom čase podarilo zmeniť vlastníctvo niekoľkomiliardového majetku. Podľa niektorých zdrojov to bolo najväčšie prerozdeľovanie majetku na našom území od bitky pri Bielej hore (resp. od stavovských povstaní na Slovensku). Takáto udalosť sa uskutočňuje zväčša raz za desať generácií, a tí, čo boli pri tom, sa zmenili na novodobú vrstvu zbohatlíkov, profitujúcu zo sprivatizovaného majetku počas niekoľkých generácií.
Kontroverznosť a množstvo slabín kupónovej privatizácie boli jej tvorcom jasné hneď na jej začiatku. Okrem rozptýleného vlastníctva akcií, a teda zložitého riadenia sprivatizovaných podnikov to bola predovšetkým nedostatočná ochrana drobného akcionára. Malí DIK-ovia (držitelia investičných kupónov), ako ich vtedy nazývali, boli obetovaní vyššiemu cieľu: zmene vlastníckych pomerov. Dnes vieme, že absolútna väčšina DIK-ov bola v podstate okradnutá. Práve v tomto období sa položili základy mnohomiliardových impérií tzv. finančných žralokov ako sú Penta Group, Dividend Group, J&T, Istrokapitál či Slávia Capital. Tieto spoločnosti dnes kontrolujú to, čo ešte zostalo z niekdajšieho národného majetku v slovenských rukách. Okradnutie miliónov ľudí bolo podľa neoliberálov vraj len nevyhnutným transformačným procesom, ktorý umožnil vznik novej spoločnosti. Vďaka kupónovej privatizácii sa k mnohomiliardovým majetkom dostala úzka skupina ľudí v tzv. IPF (Investičných privatizačných fondoch), vďaka ktorým ovládla množstvo podnikov. Pri ignorovaní záujmov malých akcionárov aj pri relatívne malom akcionárskom podiele (vinou rozdrobenej akcionárskej štruktúry) často stačilo na kontrolný balík 20 percent akcií podniku. Správcovia necelej štvrtiny akcií sa tak začali správať ako absolútni a neobmedzení vlastníci, ignorujúc všetky záujmy (vlastných podnikov a ich zamestnancov, malých akcionárov a podobne) a čo sa dalo, buď rozkradli, alebo „reštrukturalizovali": to čo malo akú-takú cenu, vyčlenili z podniku a výhodne predali, ľudí prepustili, zhrabli desiatky či stovky miliónov a potom zlikvidovali ďalšiu fabriku, kde mali dvadsaťpercentný podiel. Toto bezbrehé rabovanie trvalo prakticky až do konca deväťdesiatych rokov.
Domáca kapitálotvorná vrstva
Samozrejme, v tom čase už platila všeobecne známa axióma, že zmena vlastníckych vzťahov (rozumej privatizácia) je nevyhnutná, je však možné robiť ju tak, aby majetok SR ostal podľa možnosti v slovenských rukách. Preto nová garnitúra po roku 1992 prišla s konceptom domácej kapitálotvornej vrstvy, ktorá mala byť manažérsky kvalifikovaná, podnikavá, filantropická, presadzujúca národnoštátne záujmy, ktorá má navyše ambície stať sa aktívnym a úspešným hráčom v procese globalizácie.
Vychádzalo sa tak trochu z mináčovskej koncepcie plebejského národa. V každom štáte sa prirodzeným ochrancom národnoštátnych záujmov stávala vyššia šľachta. Slovensko historicky disponovalo silnou vrstvou nižšej šľachty (zemianstvom), relatívne úzkou vrstvou strednej a okrem výnimiek u nás absentovala vysoká šľachta. To spôsobilo, že sme sa v histórii stali objektom, nie subjektom dejín, alebo inak, rozhodovali o nás cudzí. Teda novovzniknutá kapitálotvorná vrstva sa mala stať jedným z najvýznamnejších štátotvorných prvkov, pilierom a garanciou aj politicko-ekonomického presadzovania národnoštátnych záujmov.
Tento koncept však zlyhal. Prečo? Predovšetkým pre zlý výber predstaviteľov národnej kapitálotvornej vrstvy. Vo veľmi krátkom čase sa títo ľudia dostali k obrovským majetkom, ktoré neboli schopní efektívne spravovať a zo zisku účinne podporovať národnoštátne záujmy Slovenska (cez podporu súkromných médií či občianskych skupín s vlasteneckou orientáciou). Je však otázkou, či aj v prípade, keby osobnostne, ľudsky a profesionálne nezlyhali, by mali v globalizovanom trhu šancu prežiť. Dnes vieme, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie.
VSŽ pochovali dzurindovci
Aby sme neboli priveľmi všeobecní, uveďme dva modelové príklady prístupu veľkoprivatizérov. Ako prvý, do istej miery mediálne a politicky vyfabulovaný, sa uvádzal príklad rezešovskej privatizácie Východoslovenských železiarní, ako druhý, pozitívnejší príklad sa spomínala privatizácia Slovnaftu skupinou Slovintegra, blízkou Slavomírovi Hatinovi, ale aj privatizácia Dusla Šaľa Jozefom Kollárom či Matadoru Púchov Štefanom Rosinom. Ani jedna z týchto privatizácií však neprežila oveľa dlhšie ako dekádu.
Rozoberme si však privatizáciu VSŽ spoločnosťou Manager (ktorú tvorili Rezeš, Smerek, Drábik, Grúber). Táto skupina po získaní kontroly nad spoločnosťou a vytlačení skupiny Ferroinvest, ktorú kontroloval Jozef Hrinko, neskorší spoluvlastník Chemka Strážske, začala s veľkými investičnými akciami. Získala kontrolný balík v Třineckých železiarňach, za 900 mil. Sk kúpila futbalový klub Sparta Praha, skúpila krachujúce železiarne v Diósgyöri v Maďarsku, ktoré nakoniec aj tak skrachovali, stáli však spoločnosť nemalé prostriedky. VSŽ sa pôvodne chcela profilovať ako širokoodvetvový holding s množstvom sektorov; podnikala v bankovníctve (mala významný balík akcií IRB a nakoniec aj manažérsku kontrolu v tejto banke), podnikateľsky sa profilovala aj v médiách, kúpila denník Národná obroda, regionálny denník Korzár, stála za vznikom neúspešného bulvárneho denníka Trhák. Okrem toho expandovala aj do strojárskych podnikov, čo sa však ukázalo ako neveľmi prezieravé.
Hutnícky priemysel je veľmi citlivý na cyklické výkyvy trhu, čo malo za následok, že aj v čase konjunktúry bola ekonomická expanzia VSŽ na hrane únosnosti. Keď sa však pozitívny ekonomický cyklus zastavil, dopyt po oceli a valcovaných výrobkoch klesol, klesla cena ocele a, navyše, vinou poklesu kurzu koruny sa veľmi predražil nákup vstupov (železnej rudy, koksovateľného uhlia a energií). Výsledkom bolo, že sa podnik dostal do problémov. Tie by však neboli fatálne, keby ekonomický pokles nenastal práve v čase striedania politických garnitúr.
To, čo nastalo potom, patrí do „zlatého fondu" ekonomických vlastizrád, ktoré po roku 1998 páchala Dzurindova vláda. S pomocou bánk, ktoré mali v zástave akcie VSŽ, sa pokúsili o vyvolanie cross defaultu, teda umelo vyvolaného krachu tejto fabriky, živiacej štvrtinu až tretinu obyvateľov druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Hyenizmus Dzurindovej vlády nemal hraníc.
Čo bolo ďalej, je všeobecne známe. Nástup krízového manažmentu na čele s Američanom slovenského pôvodu Gabrielom Eichlerom a nakoniec predaj VSŽ americkej spoločnosti U. S. Steel za cenu jedného špičkového hráča v primeradivison. Takto sa skončil jeden pokus o vznik slovenskej kapitálotvornej vrstvy.
Slovnaft v maďarských rukách
Iný bol príbeh privatizácie Slovnaftu. Jednu z najvýznamnejších stredoeurópskych rafinérií sprivatizovala spoločnosť Slovintegra Slavomíra Hatinu. Manažment tohto podniku sa orientoval výlučne na petrochémiu a masívne investoval do rozvoja fabriky. Na rozdiel od manažmentu VSŽ aj ľudsky uniesol svoje nové postavenie (bez prehnaného prepychu a exhibicionizmu). Ako sa však nakoniec ukázalo, náhly pokles hodnoty koruny spôsobil, že aj Slovnaft sa dostal do veľkých problémov so splácaním úverov. Problémy, ktoré nastali, boli však riešiteľné. Ak by už vtedy boli banky v súkromných rukách, iste by prehodnotili splátkový kalendár a aj za cenu vyšších úrokov by nakoniec výkyvy na trhoch manažment podniku zniesol. Táto cesta však bola neschodná, keďže v novej slovenskej vláde od jesene 1998 sedeli ekonomickí vlastizradcovia. Tí cez štátom ovládané úverujúce banky začali vlastníkov (Slovintegra) vydierať, takže ak manažment a vlastníci chceli Slovnaft zachrániť, museli ho dať fakticky znárodniť (vrátiť štátnemu Fondu národného majetku podstatnú časť svojich akcií). Po znárodnení Dzurindova vláda predala získané akcie Slovnaftu za smiešnu cenu maďarskej petrochemickej skupine MOL. Po krátkom čase MOL na čele s Oskarom Világim, podnikateľom blízkym SMK, a najmä Bélovi Bugárovi, ovládol Slovnaft aj manažérsky. Pôvodní vlastníci Slovnaftu boli zatlačení do úzadia. Táto mafiánska akcia predznamenala štýl ekonomickej politiky dzurindovcov počas celého ich osemročného vládnutia.
Bez slovenských majiteľov
Dnes je v podstate nemožné nájsť významnejší slovenský podnik, ktorý by bol vo vlastníctve slovenských majiteľov. Prednedávnom posledný významný slovenský pivovar Topvar skončil pod krídlami globálnej juhoafrickej spoločnosti SAAB Müller, čím sa zavŕšila „konsolidácia" slovenského trhu s pivom - celý ho pohltili dve nadnárodné skupiny - spomenutý juhoafrický koncern a holandský Heineken. Podobná situácia je aj v potravinárskom priemysle, ktorý už dávno vlastnia nadnárodné spoločnosti alebo finanční žraloci. Presne to isté platí aj o „slovenskej" tlači - tú väčšinovo ovládli zahraničné vydavateľské skupiny. Najčítanejší denník na Slovensku, bulvárny Nový Čas, vydáva spolu s ďalšími titulmi švajčiarsky Ringier, denník SME vlastní prostredníctvom spoločnosti Petit Press nemecká Media Group Rheinische Post. Na slovenský trh nedávno vstúpil aj britský investor Daily Mail and General Trust, ktorý cez svoju budapeštiansku pobočku edituje denník Pravda. Je pozoruhodné, že novým majiteľom nie sú dobré ani slovenské tlačiarne: Pravda sa po zmene majiteľa tlačí v maďarskom Györi. Jediným veľkým vydavateľstvom printových médií v slovenských rukách je spoločnosť 7 Plus, s. r. o. Vlastnícke pomery v oblasti tlače kopírujú aj komerčné televízie. Najsledovanejšiu televíziu Markíza vlastní americká spoločnosť CME, televízia JOJ je majetkom finančných žralokov J&T a spravodajskú televíziu TA3 cez skupinu Grafobal ovláda vydavateľský a tlačiarenský magnát Ivan Kmotrík.
Roman Michelko, slovenský prozaik, politológ a publicista. V roku 2006 získal prémiu ceny Ivana Kraska (cena za najlepší literárny debut autorov do 35 rokov).
Po páde východného bloku bolo Slovensko vystavené všetkým nástrahám procesu globalizácie. Išlo len o to, ako rýchlo a s akými nákladmi bude naše územie začlenené do globálneho ekonomického priestoru.
Slovenský model šokovej terapie
Prvá ponovembrová politicko-ekonomická elita sa veľmi skoro rozčesla do dvoch frakcií, presadzujúcich odlišný model ekonomickej transformácie. Prvý, gradualistický, zohľadňujúci ekonomické dosahy na obyvateľstvo, zastával podpredseda vlády Valtr Komárek. Bohužiaľ, presadil sa koncept radikálnej ekonomickej reformy, tzv. šokový model, ktorý vychádzal z poučiek chicagskej monetárnej školy a ktorý v ČSFR presadzovala skupina ekonómov sústredená okolo vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa.
Aj slovenská spoločnosť bola na začiatku deväťdesiatych rokov rozdelená do dvoch antagonistických táborov. (Napokon, tak je to v modifikovanej podobe dodnes.) Prvý tábor (v tom čase menšinový) tvorili predovšetkým liberálne a eurooptimisticky naladené elity, sústreďujúce sa predovšetkým vo VPN (neskôr ODÚ). Vyznávali ekonomický liberalizmus, podľa ktorého všetko vyrieši trh. Vyzývali na minimálne zásahy štátu do ekonomiky s tým, že jediným prípustným regulatívom štátu na ekonomiku je usmerňovanie tokov peňazí na trhu, ktorý môže vykonávať len od politiky nezávislá centrálna banka. To vraj zabezpečí dlhodobé napredovanie ekonomiky i celej spoločnosti. Táto skupina mala na Slovensku (aspoň do roku 1992) značný politický vplyv, a aj keď začala prudko strácať podporu obyvateľstva, ovládala exekutívu a realizovala slovenský model šokovej terapie, ako sa eufemisticky nazval koncept radikálnej ekonomickej reformy. Jej hlavným dôsledkom bola absolútna cenová deregulácia takmer všetkých komodít, čo malo za následok vysokú infláciu, rádovo v desiatkach percent. Následkom toho sa prudko znehodnotili úspory obyvateľstva (štát vlastne okradol občanov o ich úspory) a zároveň sa hlboko znehodnotila naša mena. Tieto okolnosti vytvorili vhodné prostredie na lacný výpredaj národného majetku ľuďom a skupinám neraz spojených so vznikajúcim organizovaným zločinom. Dialo sa tak najmä prostredníctvom tzv. holandských dražieb v procese malej privatizácie. Tak sa postupne začali tvoriť podmienky na lacný výpredaj národného bohatstva zahraničným investorom.
Bezbrehé rabovanie
Hlavným nástrojom rýchlej premeny majetkových pomerov sa stala tzv. kupónová privatizácia. Vďaka nej sa v krátkom čase podarilo zmeniť vlastníctvo niekoľkomiliardového majetku. Podľa niektorých zdrojov to bolo najväčšie prerozdeľovanie majetku na našom území od bitky pri Bielej hore (resp. od stavovských povstaní na Slovensku). Takáto udalosť sa uskutočňuje zväčša raz za desať generácií, a tí, čo boli pri tom, sa zmenili na novodobú vrstvu zbohatlíkov, profitujúcu zo sprivatizovaného majetku počas niekoľkých generácií.
Kontroverznosť a množstvo slabín kupónovej privatizácie boli jej tvorcom jasné hneď na jej začiatku. Okrem rozptýleného vlastníctva akcií, a teda zložitého riadenia sprivatizovaných podnikov to bola predovšetkým nedostatočná ochrana drobného akcionára. Malí DIK-ovia (držitelia investičných kupónov), ako ich vtedy nazývali, boli obetovaní vyššiemu cieľu: zmene vlastníckych pomerov. Dnes vieme, že absolútna väčšina DIK-ov bola v podstate okradnutá. Práve v tomto období sa položili základy mnohomiliardových impérií tzv. finančných žralokov ako sú Penta Group, Dividend Group, J&T, Istrokapitál či Slávia Capital. Tieto spoločnosti dnes kontrolujú to, čo ešte zostalo z niekdajšieho národného majetku v slovenských rukách. Okradnutie miliónov ľudí bolo podľa neoliberálov vraj len nevyhnutným transformačným procesom, ktorý umožnil vznik novej spoločnosti. Vďaka kupónovej privatizácii sa k mnohomiliardovým majetkom dostala úzka skupina ľudí v tzv. IPF (Investičných privatizačných fondoch), vďaka ktorým ovládla množstvo podnikov. Pri ignorovaní záujmov malých akcionárov aj pri relatívne malom akcionárskom podiele (vinou rozdrobenej akcionárskej štruktúry) často stačilo na kontrolný balík 20 percent akcií podniku. Správcovia necelej štvrtiny akcií sa tak začali správať ako absolútni a neobmedzení vlastníci, ignorujúc všetky záujmy (vlastných podnikov a ich zamestnancov, malých akcionárov a podobne) a čo sa dalo, buď rozkradli, alebo „reštrukturalizovali": to čo malo akú-takú cenu, vyčlenili z podniku a výhodne predali, ľudí prepustili, zhrabli desiatky či stovky miliónov a potom zlikvidovali ďalšiu fabriku, kde mali dvadsaťpercentný podiel. Toto bezbrehé rabovanie trvalo prakticky až do konca deväťdesiatych rokov.
Domáca kapitálotvorná vrstva
Samozrejme, v tom čase už platila všeobecne známa axióma, že zmena vlastníckych vzťahov (rozumej privatizácia) je nevyhnutná, je však možné robiť ju tak, aby majetok SR ostal podľa možnosti v slovenských rukách. Preto nová garnitúra po roku 1992 prišla s konceptom domácej kapitálotvornej vrstvy, ktorá mala byť manažérsky kvalifikovaná, podnikavá, filantropická, presadzujúca národnoštátne záujmy, ktorá má navyše ambície stať sa aktívnym a úspešným hráčom v procese globalizácie.
Vychádzalo sa tak trochu z mináčovskej koncepcie plebejského národa. V každom štáte sa prirodzeným ochrancom národnoštátnych záujmov stávala vyššia šľachta. Slovensko historicky disponovalo silnou vrstvou nižšej šľachty (zemianstvom), relatívne úzkou vrstvou strednej a okrem výnimiek u nás absentovala vysoká šľachta. To spôsobilo, že sme sa v histórii stali objektom, nie subjektom dejín, alebo inak, rozhodovali o nás cudzí. Teda novovzniknutá kapitálotvorná vrstva sa mala stať jedným z najvýznamnejších štátotvorných prvkov, pilierom a garanciou aj politicko-ekonomického presadzovania národnoštátnych záujmov.
Tento koncept však zlyhal. Prečo? Predovšetkým pre zlý výber predstaviteľov národnej kapitálotvornej vrstvy. Vo veľmi krátkom čase sa títo ľudia dostali k obrovským majetkom, ktoré neboli schopní efektívne spravovať a zo zisku účinne podporovať národnoštátne záujmy Slovenska (cez podporu súkromných médií či občianskych skupín s vlasteneckou orientáciou). Je však otázkou, či aj v prípade, keby osobnostne, ľudsky a profesionálne nezlyhali, by mali v globalizovanom trhu šancu prežiť. Dnes vieme, že s najväčšou pravdepodobnosťou nie.
VSŽ pochovali dzurindovci
Aby sme neboli priveľmi všeobecní, uveďme dva modelové príklady prístupu veľkoprivatizérov. Ako prvý, do istej miery mediálne a politicky vyfabulovaný, sa uvádzal príklad rezešovskej privatizácie Východoslovenských železiarní, ako druhý, pozitívnejší príklad sa spomínala privatizácia Slovnaftu skupinou Slovintegra, blízkou Slavomírovi Hatinovi, ale aj privatizácia Dusla Šaľa Jozefom Kollárom či Matadoru Púchov Štefanom Rosinom. Ani jedna z týchto privatizácií však neprežila oveľa dlhšie ako dekádu.
Rozoberme si však privatizáciu VSŽ spoločnosťou Manager (ktorú tvorili Rezeš, Smerek, Drábik, Grúber). Táto skupina po získaní kontroly nad spoločnosťou a vytlačení skupiny Ferroinvest, ktorú kontroloval Jozef Hrinko, neskorší spoluvlastník Chemka Strážske, začala s veľkými investičnými akciami. Získala kontrolný balík v Třineckých železiarňach, za 900 mil. Sk kúpila futbalový klub Sparta Praha, skúpila krachujúce železiarne v Diósgyöri v Maďarsku, ktoré nakoniec aj tak skrachovali, stáli však spoločnosť nemalé prostriedky. VSŽ sa pôvodne chcela profilovať ako širokoodvetvový holding s množstvom sektorov; podnikala v bankovníctve (mala významný balík akcií IRB a nakoniec aj manažérsku kontrolu v tejto banke), podnikateľsky sa profilovala aj v médiách, kúpila denník Národná obroda, regionálny denník Korzár, stála za vznikom neúspešného bulvárneho denníka Trhák. Okrem toho expandovala aj do strojárskych podnikov, čo sa však ukázalo ako neveľmi prezieravé.
Hutnícky priemysel je veľmi citlivý na cyklické výkyvy trhu, čo malo za následok, že aj v čase konjunktúry bola ekonomická expanzia VSŽ na hrane únosnosti. Keď sa však pozitívny ekonomický cyklus zastavil, dopyt po oceli a valcovaných výrobkoch klesol, klesla cena ocele a, navyše, vinou poklesu kurzu koruny sa veľmi predražil nákup vstupov (železnej rudy, koksovateľného uhlia a energií). Výsledkom bolo, že sa podnik dostal do problémov. Tie by však neboli fatálne, keby ekonomický pokles nenastal práve v čase striedania politických garnitúr.
To, čo nastalo potom, patrí do „zlatého fondu" ekonomických vlastizrád, ktoré po roku 1998 páchala Dzurindova vláda. S pomocou bánk, ktoré mali v zástave akcie VSŽ, sa pokúsili o vyvolanie cross defaultu, teda umelo vyvolaného krachu tejto fabriky, živiacej štvrtinu až tretinu obyvateľov druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Hyenizmus Dzurindovej vlády nemal hraníc.
Čo bolo ďalej, je všeobecne známe. Nástup krízového manažmentu na čele s Američanom slovenského pôvodu Gabrielom Eichlerom a nakoniec predaj VSŽ americkej spoločnosti U. S. Steel za cenu jedného špičkového hráča v primeradivison. Takto sa skončil jeden pokus o vznik slovenskej kapitálotvornej vrstvy.
Slovnaft v maďarských rukách
Iný bol príbeh privatizácie Slovnaftu. Jednu z najvýznamnejších stredoeurópskych rafinérií sprivatizovala spoločnosť Slovintegra Slavomíra Hatinu. Manažment tohto podniku sa orientoval výlučne na petrochémiu a masívne investoval do rozvoja fabriky. Na rozdiel od manažmentu VSŽ aj ľudsky uniesol svoje nové postavenie (bez prehnaného prepychu a exhibicionizmu). Ako sa však nakoniec ukázalo, náhly pokles hodnoty koruny spôsobil, že aj Slovnaft sa dostal do veľkých problémov so splácaním úverov. Problémy, ktoré nastali, boli však riešiteľné. Ak by už vtedy boli banky v súkromných rukách, iste by prehodnotili splátkový kalendár a aj za cenu vyšších úrokov by nakoniec výkyvy na trhoch manažment podniku zniesol. Táto cesta však bola neschodná, keďže v novej slovenskej vláde od jesene 1998 sedeli ekonomickí vlastizradcovia. Tí cez štátom ovládané úverujúce banky začali vlastníkov (Slovintegra) vydierať, takže ak manažment a vlastníci chceli Slovnaft zachrániť, museli ho dať fakticky znárodniť (vrátiť štátnemu Fondu národného majetku podstatnú časť svojich akcií). Po znárodnení Dzurindova vláda predala získané akcie Slovnaftu za smiešnu cenu maďarskej petrochemickej skupine MOL. Po krátkom čase MOL na čele s Oskarom Világim, podnikateľom blízkym SMK, a najmä Bélovi Bugárovi, ovládol Slovnaft aj manažérsky. Pôvodní vlastníci Slovnaftu boli zatlačení do úzadia. Táto mafiánska akcia predznamenala štýl ekonomickej politiky dzurindovcov počas celého ich osemročného vládnutia.
Bez slovenských majiteľov
Dnes je v podstate nemožné nájsť významnejší slovenský podnik, ktorý by bol vo vlastníctve slovenských majiteľov. Prednedávnom posledný významný slovenský pivovar Topvar skončil pod krídlami globálnej juhoafrickej spoločnosti SAAB Müller, čím sa zavŕšila „konsolidácia" slovenského trhu s pivom - celý ho pohltili dve nadnárodné skupiny - spomenutý juhoafrický koncern a holandský Heineken. Podobná situácia je aj v potravinárskom priemysle, ktorý už dávno vlastnia nadnárodné spoločnosti alebo finanční žraloci. Presne to isté platí aj o „slovenskej" tlači - tú väčšinovo ovládli zahraničné vydavateľské skupiny. Najčítanejší denník na Slovensku, bulvárny Nový Čas, vydáva spolu s ďalšími titulmi švajčiarsky Ringier, denník SME vlastní prostredníctvom spoločnosti Petit Press nemecká Media Group Rheinische Post. Na slovenský trh nedávno vstúpil aj britský investor Daily Mail and General Trust, ktorý cez svoju budapeštiansku pobočku edituje denník Pravda. Je pozoruhodné, že novým majiteľom nie sú dobré ani slovenské tlačiarne: Pravda sa po zmene majiteľa tlačí v maďarskom Györi. Jediným veľkým vydavateľstvom printových médií v slovenských rukách je spoločnosť 7 Plus, s. r. o. Vlastnícke pomery v oblasti tlače kopírujú aj komerčné televízie. Najsledovanejšiu televíziu Markíza vlastní americká spoločnosť CME, televízia JOJ je majetkom finančných žralokov J&T a spravodajskú televíziu TA3 cez skupinu Grafobal ovláda vydavateľský a tlačiarenský magnát Ivan Kmotrík.
Roman Michelko, slovenský prozaik, politológ a publicista. V roku 2006 získal prémiu ceny Ivana Kraska (cena za najlepší literárny debut autorov do 35 rokov).
//autoeditácia príspevku ( 14 Sep 2009, 11:12 )
o ivan napisal velmi trefny kometar, no nemozem vas o nho pripravit
Väčšina sa mýli
Hovorí sa, že najväčším problémom demokracie je, že väčšina sa väčšinou mýli. Neviem, či je to pravda, viem však o jednom prípade, kde sa väčšina mýli celkom iste. Z medzinárodného prieskumu, ktorý bol uskutočnený v 11 krajinách EÚ, USA a Turecku, vyplynulo, že 58 % ľudí na Slovensku si myslí, že na ozdravenie ekonomiky by vláda mala míňať ešte viac peňazí ako míňa, tretina ľudí si myslí, že míňa tak akurát. Iba štyri percentá si myslí, že míňa priveľa. Slovenskí respondenti boli zo všetkých zúčastnených krajín najrozhadzovačnejší. Tento výsledok je zlou správou pre Slovensko, zlou správou pre takmer všetkých jeho obyvateľov, a teda zlou správou aj pre väčšinu tých 91 % ľudí, ktorým sa zdá dnešné vládne míňanie akurátne alebo dokonca primalé. Mýlia sa a mýlia sa vo svoj vlastný neprospech. Som presvedčený, že keby sa podobná otázka položila ekonomickým odborníkom, výsledok by bol presne opačný. Dnešná politika rozhadzovania a plytvania bude prospešná len pre niekoľko desiatok, maximálne stoviek ľudí, ktorí sa na netransparentných verejných zákazkách nabalia a zabezpečia na dlho do budúcnosti. Krátkodobo bude možno výhodná pre niekoľko desiatok tisíc ľudí vo verejnom sektore, kde nedochádza k úsporám (napríklad na platoch), a vo firmách, ktoré dostanú vďaka vyšším verejným výdavkom viac práce. Aj títo ľudia však na túto politiku celkovo doplatia. Väčšina ľudí dopláca už dnes a bude ešte viac doplácať v budúcnosti. Výsledkom rozhadzovačnej, korupčnej a klientelistickej politiky Ficovej vlády je enormné zvyšovanie dlhu, ktorý budeme v budúcnosti splácať nielen vo forme vyšších verejných výdavkov, ale aj vo forme vyšších daní, vyšších úrokov, menšej tvorby nových pracovných príležitostí, v horších verejných službách v sociálnej sfére, zdravotníctve, školstve, atď. Je zaujímavé, že pokiaľ ide o ich vlastné peniaze, ľudia chápu, že v čase krízy je potrebné ešte starostlivejšie obracať každé euro a šetriť, aby bola rezerva a zábezpeka do neistej budúcnosti. K verejným zdrojom majú omnoho laxnejší vzťah, rozhadzovanie a plytvanie ich netrápi. Mýlia sa, aj to sú ich peniaze. Výsledky prieskumu vysvetľujú, ako je možné, že Ficova popularita je stále vysoká napriek rozkrádaniu a rozhadzovaniu verejných zdrojov, aké nemá v novodobých dejinách Slovenska obdobu. Už niekoľko mesiacov je zjavné, že Robert Fico vedie slovenskú ekonomiku po maďarskej ceste, tristné je, že väčšina mu pritom tlieska. Predpokladám, že ho to povzbudí a zaradí vyššiu rýchlosť. Dovidenia v Maďarsku, súdruhovia.
s ivanovho blogu haha
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
pre istotu sa ozval znovu ten pravy (slay, teraz nemam namysli teba).slay napísal:ivan napisal velmi trefny kometar, no nemozem vas o nho pripravit
//autoeditácia príspevku ( 15 Sep 2009, 14:26 )
z diskusie pod miklosovym clankom:
MIKLOŠOVA VEĽPIESEŇ
Ja som Mikloš a ty nie,
len ja mám správne myslenie.
Moja vôľa preto zneje:
Kto je chudák, ten nech neje!
Nech sa neučí, kto nemá na školu,
veď mne retardi oči nekolú!
Zatvorím na Východe o pár škôl viac,
tak vyrovnaný rozpočet bude na mesiac!
A pacienti na kieho frasa
chcú sa liečiť znova – zasa?
Zatvorím špitály a operačky!
Vytiahnem rozpočet z ďalšej sra_čky!
Potravín ceny k nebesám
vynesiem národu len ja sám.
A kým dôchodci sa spamätajú,
nech v obchodoch Ameriku majú.
Zahľaden uprene do mrakov,
dusiac slovenských „mamtákov“,
urobil zo Slovenska Ameriku.
Žial latinskú, biedou až po Mexiku!
Memorandum prvej ponovembrovej
generácie slovenskej mládeže
15.09.2009
Do odovzdania Memoranda prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi ostáva už len vyše 60 dní. Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže je dokument vydaný z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989. Opisuje stav v spoločnosti po roku 1989, mapuje chyby, no predovšetkým vyzýva k zmene...
Autorom Memoranda ostáva už len vyše 60 dní do jeho predloženia prezidentovi SR spolu s podpisovými hárkami, ktoré je možné stiahnuť na ich stránke.
My,
prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže,
prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie života našich dní:
1. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevníma 17. november 1989 ako „…prudký, zásadný a násilný vnútorný obrat v ústredných hodnotách a mýtoch spoločnosti, v jej politických inštitúciách, spoločenskej štruktúre, vodcovstve, správe činností a jej spôsobe konania”
2. , a teda 17. november 1989 rovnako nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život.
3. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúre a v ekonomickom postavení obyčajných slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy zabudlo. A napokon, vieme dnes naisto povedať, že zavedením eura nepokračovali politické elity len v ďalšej fáze „krádeže na národe a slušnom človeku“ ?!
4. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky (et alii).
5. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizované a dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou.
6. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku, pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“. Ak má byť vravieť pravdu nie korektným, teda nesprávnym, potom je v tejto chorej spoločnosti vojnou mier a dva plus dva sú päť. Domnievame sa, že skutočná demokratická spoločnosť, by sa riadila Voltairovým výrokom: „I keď s vami nesúhlasím, urobím všetko preto, aby ste váš názor mohli vyjadriť.“
7. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje poľutovanie a zároveň hlboké znepokojenie nad stavom slobody a súkromia v našej vlasti, keď prijatím novely Trestného zákona v pomyselnom boji proti extrémizmu, prišlo k priamemu ohrozeniu slobody a súkromia jednotlivcov a skupín v prospech politických machinácií a v úmysle zakonzervovania súčasnej štátnej moci proti prípadnej sociálno-politickej zmene, omnoho radikálnejšej, než bola tá zo 17. novembra 1989, napriek tomu, že článok 32, tretieho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vraví: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
8. Bude teda slovenská spoločnosť hľadať Pravdu a Slobodu, alebo opäť raz vytiahneme „kladivo na čarodejnice“ ?
9. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta umelé vytváranie a posilňovanie pojmového šumu v definíciách nacionalizmu, extrémizmu, terorizmu, antisemitizmu a xenofóbie médiami a politickými špičkami, pretože sa domnievame, že definície týchto pojmov sa konštruujú na politickú objednávku a ich skutočným účelom je zdiskreditovať a trestno-právne postihnúť angažovanosť politických oponentov súčasného režimu. Znepokojujeme sa, že nastúpivším tempom erózie zdravého rozumu bude v budúcnosti i kritika slanosti vôd Červeného mora považovaná za prejav rasovej neznášanlivosti a antisemitizmu...
10. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa z toho dôvodu obáva vzniku nových totalitných štátov v euro-atlantickom civilizačnom priestore, čomu nasvedčuje personálne i materiálne posilňovanie represívnych zložiek štátnej moci, investovanie obrovských finančných prostriedkov do „policajtov nového svetového poriadku“, ktorí nemajú už viac „pomáhať a chrániť“, ale „poslúchať a brániť“ staronových vodcov nového svetového poriadku, tak, ako to popisuje vo svojich dielach napríklad slovutný britsko-poľský sociológ Zygmunt Bauman.
11. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje morálnu podporu ťažko skúšaným srbským rodinám v utečeneckých táboroch; odmietame a so smútkom v duši za hanebné považujeme podieľanie sa Slovenskej republiky počas vlády Mikuláša Dzurindu na bombardovaní Kosova povolením preletu smrtiacich „spojeneckých bombardérov“ NATO a hanbíme sa preto za podiel Slovenskej republiky na vytvorení humanitárnej katastrofy na Balkáne. Odmietame rešpektovať nezávislosť Kosova, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva a žiadame okamžité a bezpodmienečné prinavrátenie územia Kosova Srbsku!
12. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže je odhodlaná pred zhubným vplyvom multikulturalizmu chrániť, ďalej zachovávať a predávať ďalším generáciám svoje kultúrno-duchovné dedičstvo, ktoré je úzko späté nielen s našim slovanským pôvodom, ale i s kulnúrno-historickým vývojom špecifického regiónu strednej Európy. Odmietame akýkoľvek kultúrno-duchovný nátlak na zmenu našich slovanských a kresťanských hodnôt – ak sme si ešte vôbec nejaké uchovali..
13. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže bude strážiť a brániť suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky pred akýmikoľvek neopodstatnenými územnými autonomistickými tendenciami či zahraničnými vojensko-politickými intervenciami podobnými tej boľševickej z 21. augusta 1968 s nasadením vlastných životov.
14. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech.
15. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe (et alii).
16. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok, i za cenu, že sa pán Dušan Čaplovič bude tváriť, že opak je pravdou.
17. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, ktoré boli práve týmto vyššie uvedeným idiotizmom zdevastované do takej miery, že sa spolu so slovutným moravským sociológom a ekológom Janom Kellerom obávame, aby už vôbec nebolo neskoro hasiť to, čo iní vo svojej chamtivosti, ale v našom mene zapálili!
18. Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého spoločensko-ekonomicko-ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime nikdy vzdať!
19. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je načase sa hýbať vpred!
Žiadame rektorov všetkých slovenských vysokých škôl a tú intelektuálnu elitu nášho národa, ktorej ešte záleží na budúcnosti našej krajiny, aby k svetonázorovým východiskám prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže zaujali svoje stanovisko.
V Nových Zámkoch, 25. 08. 2009 prijali:
Igor Cagáň, za verejné zhromaždenie: .................................................
Peter Legény, za seba ako korektor: .................................................
Radomír Veselý, za OR Slovenského Hnutia Obrody: .................................................
Peter Basala, za Nové slobodné Slovensko: .................................................
Radovan Novotný, za Nové slobodné Slovensko: .................................................
Maroš Ambróz, za Odbor mladých matičiarov Košice: .................................................
Jozef Andráš, za Odbor mladých matičiarov Košice: .................................................
HUNTINGTON, S. P. : Political Order in Changing Societies. New Haven : Yale University Press, 1968, s. 264, ISBN
http://www-8.vlada.gov.sk/data/files/1087.rtf
Odvolávame sa na Normana G. Finkelsteina: Průmysl holocaustu. Dokořán, 2007, 152 str., ISBN 8073630680.
Kto chce memorandum podporiť má možnosť aj v Piatok 18. septembra v Košiciach.
generácie slovenskej mládeže
15.09.2009
Do odovzdania Memoranda prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi ostáva už len vyše 60 dní. Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže je dokument vydaný z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989. Opisuje stav v spoločnosti po roku 1989, mapuje chyby, no predovšetkým vyzýva k zmene...
Autorom Memoranda ostáva už len vyše 60 dní do jeho predloženia prezidentovi SR spolu s podpisovými hárkami, ktoré je možné stiahnuť na ich stránke.
My,
prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže,
prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie života našich dní:
1. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevníma 17. november 1989 ako „…prudký, zásadný a násilný vnútorný obrat v ústredných hodnotách a mýtoch spoločnosti, v jej politických inštitúciách, spoločenskej štruktúre, vodcovstve, správe činností a jej spôsobe konania”
2. , a teda 17. november 1989 rovnako nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život.
3. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúre a v ekonomickom postavení obyčajných slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy zabudlo. A napokon, vieme dnes naisto povedať, že zavedením eura nepokračovali politické elity len v ďalšej fáze „krádeže na národe a slušnom človeku“ ?!
4. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky (et alii).
5. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizované a dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou.
6. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku, pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“. Ak má byť vravieť pravdu nie korektným, teda nesprávnym, potom je v tejto chorej spoločnosti vojnou mier a dva plus dva sú päť. Domnievame sa, že skutočná demokratická spoločnosť, by sa riadila Voltairovým výrokom: „I keď s vami nesúhlasím, urobím všetko preto, aby ste váš názor mohli vyjadriť.“
7. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje poľutovanie a zároveň hlboké znepokojenie nad stavom slobody a súkromia v našej vlasti, keď prijatím novely Trestného zákona v pomyselnom boji proti extrémizmu, prišlo k priamemu ohrozeniu slobody a súkromia jednotlivcov a skupín v prospech politických machinácií a v úmysle zakonzervovania súčasnej štátnej moci proti prípadnej sociálno-politickej zmene, omnoho radikálnejšej, než bola tá zo 17. novembra 1989, napriek tomu, že článok 32, tretieho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vraví: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
8. Bude teda slovenská spoločnosť hľadať Pravdu a Slobodu, alebo opäť raz vytiahneme „kladivo na čarodejnice“ ?
9. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta umelé vytváranie a posilňovanie pojmového šumu v definíciách nacionalizmu, extrémizmu, terorizmu, antisemitizmu a xenofóbie médiami a politickými špičkami, pretože sa domnievame, že definície týchto pojmov sa konštruujú na politickú objednávku a ich skutočným účelom je zdiskreditovať a trestno-právne postihnúť angažovanosť politických oponentov súčasného režimu. Znepokojujeme sa, že nastúpivším tempom erózie zdravého rozumu bude v budúcnosti i kritika slanosti vôd Červeného mora považovaná za prejav rasovej neznášanlivosti a antisemitizmu...
10. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa z toho dôvodu obáva vzniku nových totalitných štátov v euro-atlantickom civilizačnom priestore, čomu nasvedčuje personálne i materiálne posilňovanie represívnych zložiek štátnej moci, investovanie obrovských finančných prostriedkov do „policajtov nového svetového poriadku“, ktorí nemajú už viac „pomáhať a chrániť“, ale „poslúchať a brániť“ staronových vodcov nového svetového poriadku, tak, ako to popisuje vo svojich dielach napríklad slovutný britsko-poľský sociológ Zygmunt Bauman.
11. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje morálnu podporu ťažko skúšaným srbským rodinám v utečeneckých táboroch; odmietame a so smútkom v duši za hanebné považujeme podieľanie sa Slovenskej republiky počas vlády Mikuláša Dzurindu na bombardovaní Kosova povolením preletu smrtiacich „spojeneckých bombardérov“ NATO a hanbíme sa preto za podiel Slovenskej republiky na vytvorení humanitárnej katastrofy na Balkáne. Odmietame rešpektovať nezávislosť Kosova, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva a žiadame okamžité a bezpodmienečné prinavrátenie územia Kosova Srbsku!
12. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže je odhodlaná pred zhubným vplyvom multikulturalizmu chrániť, ďalej zachovávať a predávať ďalším generáciám svoje kultúrno-duchovné dedičstvo, ktoré je úzko späté nielen s našim slovanským pôvodom, ale i s kulnúrno-historickým vývojom špecifického regiónu strednej Európy. Odmietame akýkoľvek kultúrno-duchovný nátlak na zmenu našich slovanských a kresťanských hodnôt – ak sme si ešte vôbec nejaké uchovali..
13. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže bude strážiť a brániť suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky pred akýmikoľvek neopodstatnenými územnými autonomistickými tendenciami či zahraničnými vojensko-politickými intervenciami podobnými tej boľševickej z 21. augusta 1968 s nasadením vlastných životov.
14. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech.
15. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe (et alii).
16. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok, i za cenu, že sa pán Dušan Čaplovič bude tváriť, že opak je pravdou.
17. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, ktoré boli práve týmto vyššie uvedeným idiotizmom zdevastované do takej miery, že sa spolu so slovutným moravským sociológom a ekológom Janom Kellerom obávame, aby už vôbec nebolo neskoro hasiť to, čo iní vo svojej chamtivosti, ale v našom mene zapálili!
18. Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého spoločensko-ekonomicko-ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime nikdy vzdať!
19. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je načase sa hýbať vpred!
Žiadame rektorov všetkých slovenských vysokých škôl a tú intelektuálnu elitu nášho národa, ktorej ešte záleží na budúcnosti našej krajiny, aby k svetonázorovým východiskám prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže zaujali svoje stanovisko.
V Nových Zámkoch, 25. 08. 2009 prijali:
Igor Cagáň, za verejné zhromaždenie: .................................................
Peter Legény, za seba ako korektor: .................................................
Radomír Veselý, za OR Slovenského Hnutia Obrody: .................................................
Peter Basala, za Nové slobodné Slovensko: .................................................
Radovan Novotný, za Nové slobodné Slovensko: .................................................
Maroš Ambróz, za Odbor mladých matičiarov Košice: .................................................
Jozef Andráš, za Odbor mladých matičiarov Košice: .................................................
HUNTINGTON, S. P. : Political Order in Changing Societies. New Haven : Yale University Press, 1968, s. 264, ISBN
http://www-8.vlada.gov.sk/data/files/1087.rtf
Odvolávame sa na Normana G. Finkelsteina: Průmysl holocaustu. Dokořán, 2007, 152 str., ISBN 8073630680.
Kto chce memorandum podporiť má možnosť aj v Piatok 18. septembra v Košiciach.
Pozývame Vás na protestný pochod a zhromaždenie pod názvom "Za budúcnosť našich detí"
Zhromaždenie sa uskutoční v piatok 18. septembra 2009 v Košiciach. Zraz účastníkov bude pred železničnou stanicou o 17:00 hod. Odtiaľ sprievod vyrazí smerom do centra mesta a zastaví sa až na Námestí slobody kde bude program pokračovať.
Účel zhromaždenia:
2.1. Poukázať na neistú budúcnosť detí mladej slovenskej v novovznikajúcich policajných štátoch v euro-atlantickom civilizačnom priestore;
2.2. Pripomenúť si násilnícke správanie sa totalitnej štátnej moci spred roka 1989;
2.3. Nájsť paralely medzi (17.) novembrom 1989 a (8.) augustom 2009;
2.4. Vyjadriť morálnu podporu ľuďom dobrej vôle žijúcim v oblastiach s vysokým výskytom kriminality, násilností a neprávia, a to hlavne na východnom Slovensku
2.5. Postaviť sa proti zastrašovaniu v akejkoľvek podobe;
2.6. Povzbudiť mladých na duchu a poskytnúť im víziu slobodného a pokojného života do budúcnosti;
2.7. Prijatie Memoranda prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže
-
MakeFake
Spammer
- Príspevky: 978
- Registrovaný: 11 aug 2008, 13:33
- Bydlisko: EU
- Kontaktovať používateľa:
Smutne je na tom to, ze sam Gasparovic bol v KSS.
========
Hnus. Nasa vlada nema problem prijat cinskych komunistov, ktory okupuju Tibet a moslimske oblasti a este ignoruje to, ze Cinania mlatia Slovakov.
A ked na Slovensku ukaze Dalajlama, predstavitel Tibetu, ktoreho okupuje a vykoristuje Cina, cloveka, ktory siri mier a musi zit v exile tak nikto s vlady sa neobjavi... Hnus... nasej vlade su prednejsie cinske krvave peniaze...
Aj nas do roku 1918 okupovalo Madarsko, tak mala byt povinnost myslim si nasej vlady, hlavne SNS aby prijali Dalajlamu a podporili ho.
FREE TIBET!!!
========
Kód: Vybrať všetko
Mikolášik je rozhorčený, že nik z vlády neprijal dalajlámu
BRATISLAVA. Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) je rozhorčený, že minulý týždeň žiadny člen slovenskej vlády neprijal duchovného vodcu Tibetu - dalajlámu.
"Stará dobrá slovenská ľudová múdrosť – hosť do domu, Boh do domu vláde Roberta Fica zjavne nič nehovorí. Maďarského prezidenta nechali nedávno otočiť sa na našich hraniciach na päte, hosťa z Tibetu, dalajlámu síce pustili, ale všetci najvyšší ústavní činitelia ho ignorujú," vyhlásil v rozhovore pre agentúru SITA Mikolášik.
Europoslanec pripomenul, že Nobelov výbor nenásilný odpor tibetského duchovného vodcu proti čínskej okupácii ocenil v roku 1989 Nobelovou cenou. "V máji 1949 sa Komunistická vláda Číny totiž rozhodla obsadiť Tibet, vychádzajúc z toho, že kedysi boli obidva štáty súčasťou mongolskej ríše. Čínska ľudová armáda vtrhla do hlavného mesta Lhasy a zaviedla brutálny režim, ktorý znamenal pre 1,2 milióna Tibeťanov smrť.
Keď bol po desiatich rokoch okupácie dalajláma z domova nútený utiecť, na náhornú plošinu sa rútili čínske tanky. Z indického exilu sa potom musel prizerať, ako Peking pri budhistických kláštoroch otvára verejné domy. Kedykoľvek sa však niekto zo súčasných mocných do tejto veľkej ríše vypraví, zatvára pred týmto všetkým oči," kritizoval Mikolášik.
Podľa Mikolášika o ľudských právach v tomto komunistickom štáte "zdvorilo“ mlčíme vraj preto, lebo "čínskeho draka" netreba dráždiť, najmä keď ide o obchod. "Ťažko pritom možno nájsť konkrétny obchodný projekt, ktorý by Čína zrušila z dôvodu kritických vyjadrení predstaviteľa iného štátu na ich adresu," zdôraznil.
Tibetský exilový vodca bol na druhej návšteve SR . Prevzal si tu Medzinárodnú cenu Jána Langoša, s ktorým sa stretol pri prvej návšteve Slovenska pred deviatimi rokmi. Zišiel sa aj s opozíciou, vládna koalícia reagovala na pozvánky Nadácie Jána Langoša zdôraznením princípu jednej Číny a Tibetu ako jeho integrálnej súčasti. Predseda európskeho výboru parlamentu Milan Urbáni z ĽS-HZDS dodal, že aj keby nebol v koalícii, ktorá sa s dalajlámom nestretáva, pozvanie by neprijal, pretože vyznáva iné hodnoty ako dalajláma.
A ked na Slovensku ukaze Dalajlama, predstavitel Tibetu, ktoreho okupuje a vykoristuje Cina, cloveka, ktory siri mier a musi zit v exile tak nikto s vlady sa neobjavi... Hnus... nasej vlade su prednejsie cinske krvave peniaze...
Aj nas do roku 1918 okupovalo Madarsko, tak mala byt povinnost myslim si nasej vlady, hlavne SNS aby prijali Dalajlamu a podporili ho.
FREE TIBET!!!
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
prazdne kecy a opat prizvukujem: toho praveho!MakeFake napísal:...
bol tu na slovensku dalajlama niekedy v minulosti?
ano! bol.
kedy?
v roku 2000!
kto bol v tedy vo vlade?
aj kdh!
kolko clenov vlady sa s nim vtedy stretlo?
jeden! (dobre 1:0 pre "modrych")
kto?
pal csaky (a vsetci si vieme predstavit preco asi-rovnake "poziadavky" v roznych kutoch tohto sveta)
edit 22:30 neformalne sa s dalajlamom stretol pred 9 rokmi aj ivan miklos.