hughito napísal:Inak ten článok pre zvedavca prekladal Sedláček, špi*ka českej neonacistickej scény, to už samo o sebe hovorí, odkiaľ vietor fúka.

Hovori to akurat tak o nicom. Opat, uplne nepodstatne kto to prekladal kto to uverejnil a podobne, podstatny je povodny zdroj a ten ak sa nemylim je cerveny kriz.

A prečo je holokaust zákonom chránený ? Ja neviem prečo, ja som ten zákon nespravil.
Možno si to presadili Židia, no vlastne podľa vás určite, keďže sú všemohúci. Načo sa pýtaš ?

Aby si zacal uvazovat a hladal priciny a dovody ktore nechces vidiet z emotivnych dovodov a koli svojmu svetonazoru ktori uz obhajujes len z principu bez nejakych adekvatnych argumentov.

Inak aj môj pradedko, ktorý bol v koncentračnom tábore si asi vymýšľal a po vojne za ním prišlo židovské komando so scenárom, ktorý sa mal naučiť a ktorý potom rozprával...

Pradedko nebol vo vyhladzovacom tábore, bol v nejakom menšom koncentračnom ako zajatý vojak vzbúrenej slovenskej armády.

Aha, takze toto nam ma ako dokazat plyovanie ludi

PS inak zaujimalo by ma preco si nereagoval na tu moju poslednu otazku

A ? Však to je jasné.

Fajn, tak prečo potom dávaš do popredia udalosť, ktorá nijak nevybočuje z rámca zverstiev a ohavností napáchaných počas 2.sv. ? Ako píšeš:
"ale proste žiadna z nich nie je porovnateľná s cieleným, premysleným a chladným vyvražďovaním Židov."

Neviem ale, či to nejak znižuje cenu tých životov a neguje to tie zverstvá.

To nie, každopádne to svedčí o charaktere, tých, ktorí sa na nich priživujú od konca vojny.

To skôr ty zrejme poznáš málo stránok či kníh na túto tému, hoď mi sem jeden absolútny dôkaz proti holokaustu, ktorý sa nevyvrátil.

Máš pravdu, nečítal som všetky knihy na túto tému, nemám na to chuť a hlavne čas. Ale neviem o tom, že by boli vyvrátené tvrdenia o nízkej kapacite krematórií a všeobecne o počtoch preživších a zavraždených, myslím ani jedna strana nepredložila skalopevný dôkaz.

Neviem čo si chcel týmto povedať, samozrejme, že tí čo prežili sa tam nemohli prechádzať a pýtať sa SS-ákov na podrobnosti. Každý videl a zažil niečo iné, niečo iné počul, takže výpovede môžu byť rôzne a nemusia sa vždy zhodovať. Navyše, veľa tých ľudí sa pýtajú teraz, keď už majú svoj vek pamäť nemusí slúžiť.

Tým som chcel povedať, že pokiaľ mohol klamať tvoj dedo, mohli klamať tisíce ďalších, a to čo sa vydáva za dôkazy, spomienky, skutočné zážitky nemusí byť vôbec pravda a mohli byť vymyslené autorom s veľmi bujnou fantáziou. Potom stačilo nájsť takých, ako tvoj dedo, povedať im: toto sa nauč a rozprávaj o tom takto.

Hughito jediná otázka:,, Prečo sa donedávna tvrdilo že zo židov boli vyrábané mydlá ak to nieje pravda, čo už dnes vieme?

Židia niekde v Izraely dokonca pochovávali mydlo s domnením že je to ich príbuzný. Prečo niekto také tvrdenia vypúšťa do éteru a ešte sa ich snaží obhájiť i keď vie že to nieje pravda?

btw : Inak aj môj pradedko, ktorý bol v koncentračnom tábore si asi vymýšľal a po vojne za ním prišlo židovské komando so scenárom, ktorý sa mal naučiť a ktorý potom rozprával... Rolling Eyes

Hovoril ti niekedy niečo o splyňovaní? Pretože môj sa o ničom takom nikdy nezmienil. Hovoril že podmienky boli hrozné, dokonca mám aj jeho fotku s väzenským číslom ale nikdy mi nič také asko splyňovanie nespomenul. Taktiež čo by človek očakával od zajateckých a koncentračných táborov? 3 krát do dňa teplú stravu , izbu, a neviem čo ešte? Zajatecké tábory sú skrátka zajatecké tábory, ani američania sa nesprávali k svojim zajatcom pekne, alebo dokonca žiadnych zajatcov nebrali a rovno ich strieľali.

IvanSk: Ja nechcem nijako prehliadať ani podceňovať iné udalosti, ktoré sa diali, alebo dejú, ale proste žiadna z nich nie je porovnateľná s cieleným, premysleným a chladným vyvražďovaním Židov.
To je fakt a to nezmeníš.

Ale choď pri ukrajinskom hladomore ktorý momentálne neodporúčajú vyšetrovať samotní židia zahynulo od 10 miliónov do 15 miliónov Ukrajincov. Vieš si predstaviť čo je to za smrť zomrieť od hladu? Vieš si predstaviť tie hromady tiel? Hirošima, Nagasaky?
To je podľa teba pekná smrť?
A v minulosti? Koľko krát sa prehnal Turek toľko krát boli povraždené celé dediny a mestá. V minulosti sa s obyvateľtvom nik nehral, rovno to všetko na hlavu povraždili, pobili a mali pokoj.

Jediné + ?
Podľa toho pre koho, pre teba asi žiadne, pre mňa to malo také +, že som videl historický objekt, kde sa niečo dôležité odohrávalo, mal som k tomu výklad, dozvedel som sa nové informácie atď.

Pokiaľ si tam bol len kôli vzdelávaniu sa, nemám žiadne námietky.

Stále mi predhadzuješ niečo o tom, že by sa tam muselo chodiť.
Ja také nič netvrdím, určite to je na dobrovoľnej báze, mňa tam nikto nenútil ísť. Moja mama si nechcela pozrieť ani fotky, ani nejaké postrehy sa jej počúvať nechceli, jej sa to hnusí ako celok, nemá to rada, nechcela by tam ísť.

To sa veľmi mýliš o tej dobrovoľnosti, ministerstvo školstva SR a to nie tak dávno sa rozhodlo, že návštevy Oswienčimu budú povinné.

Tvoja mama sa správa ako normálny človek, neide sa na tie zvertvá pozerať lebo sa jej to hnusí, prečo by si z toho ešte mala robiť poznámky?
A myslím si že ani nemá dôvod, pretože ona za to nemôže tak ako za to nemôžeš ani ty ani tvoja rodina.

Stále tu dávaš do pozornosti iné udalosti, ktoré nie sú tak sledované, no podľa mňa na tom nie je nič nepochopiteľné.
Ako príklad skúsim toto : Pozri sa, máš film, ktorý je dobrý. Má strašnú reklamu, všade sú odkazy na film, bannery atď. Film vidí veľa ľudí, je známy, ľudia ho stále pozerajú a bla bal bla.
Potom je strašne veľa iných filmov, ktoré sú rovnako dobré, alebo viac či menej, podstatné je však to, že nemajú takú reklamu, nie sú tak známe a preto o tom vie iba určitá skupina ľudí.

Lepšie by som to ani sám nenapísal. A prečo je podľa teba holokaust tak "sledovaný"? Lebo je to dobrý film alebo preto, že má reklamu? Prečo na Černovú , či vraždenie Salášiovcov a Kúnovcov každý sere lebo o nich ani nevie alebo sú to zlé filmy? Či Slovenský život je menej ako iný?

Toto mi úplne sedí na Auschwitz, je to proste najznámejšie "múzeum" teroru na svete a podľa mňa aj po práve. Málokto vie o hladomoroch na Ukrajine či genocíde vykonanej na Arméncoch.
Ale ja to tým ľuďom ani nezazlievam, človek, ktorý sa o to nezaujíma o to nemá odkiaľ vedieť.
Preto týmto argumentuješ zbytočne.

Práve naopak, sám si si práve uvedomil čo holokaust je. Sám si odhalil, že neide o film ale o reklamu. Sebelepší film môže byť prepadák v zmysle návštevnosti pokiaľ nemá publicitu. Ak by to chcel človek napísať ako mu huba narástla odcituje iného
"Holokaust sa stáva živnosťou(biznisom)". Holokaust to nieje trúchlenie za obeťami aspoň z anšej európskej strany verím že žiadia naozaj smútia za obetami ktoré im boli blízke ale európan smúti aby bol populárny. Čím viac smútime tým populárnejší sme. U nás sa podľa smútenia za holokaust meria aj úroveň humanity toho a iného človeka. Kto smúti a najviac sa búcha do pŕs, či berie na seba vinu, ten je najtolerantnejší najsamlepší a najhumánnejší. U nás sa vedome berie za holkaust vin a dokonca sa k prijatiu zodpovednosti vyzýva aj vládnymi činiteľmi aj televíziami a dokonca aj v školských rozhlasoch. Tu neide o 5 minút ticha za židovské obete, tu ide o 5 minút sebaobviňovania, tak ako keď v kostole ľudia prstom na seba ukazujú a vravia moja vina, moja vina, moja vina.

Toto sa mi nepáči. Nie ucetenie si obetí. Proti tomu aby si mohli židia a nielen oni v pokoji pripomenúť obete holokaustu nič nemám.

Ja necítim, že by sa dávala nejaká kolektívna vina pre bielych za holoakust.
Ani dnešní mladí Nemci s tým samozrejme nemajú nič spoločné. O kolektívnej vine sa možno dalo hovoriť v dobe po vojne.

Zaujímavé, a vidíš nieje to pravda. Nemecko dodnes platí miliardy štátu Izrael ako odškodné za vyvražďovanie židov. Kedy takéto reparácie začne platiť Maďarsko?

Podľa mňa je každý ľudský život rovnocenný ( akurát pre rôznych pedofiloch a beštiálnych vrahov to neplatí, kľudne by som zaviedol trest smrti ).
A prečo je ten holokaust taký chránený ?
Opäť jednoduché, lebo je to proste najznámejšie a hlavne najväčšie "dielo" svetového zla, alebo ako to mám už nazvať.
Ale ja nesúhlasím s tým, keď je niekto zatvorený za názor.
Takýto názor by sa mal verejne vyvrátiť, nie ho trestať, lebo to v konečnom dôsledku len posilňuje tieto skupiny.

Však ja sa nehádam, koho to zaujíma, ok, koho nie, ok.
Ale malo byť súčasťou minimálne učebníc dejepisu. A na výročie ( okrem iných dní ) obetí holokaustu a rasového násilia by som zaradil do vysielanie napríklad nejaké dokumenty či besedy s historikmi na tému.
A mali by sa preberať aj chúlostivé témy ako popieranie holokaustu.

Opäť len skonštatujem že si myslím že si rovnaký ako my ostatní ktorí máme trochu iný názor. Avšak v tvojich slovách vidno ako uvažuješ, priznám sa že ja by som tiež takto uvažoval. Pokiaľ by som niektoré veci nevedel a nevnímal trochu citlivejšie. Ja som sa proste odosobnil od toho strachu ktorý vo mne školy a spoločnosť pestovala. Bol to strach čo i len niečo o židoch vysloviť. Židia u mňa boli posvätní, na nich nebolo možné povedať nič, pretože strašne trpeli za holokasut. To boli tie moje presdudky s ktorými som žil v minulosti. Preto si myslím že spoločnosť tieto presduky pestuje v novej a novej generácii.
Nieje predsudkom len niekoho odsudzovať koli rase ale je predsudkom niekoho kôli rase zbošťovať a nedať na neho dopustiť. V oboch prípadoch je to zaslepenosť.

Čo sa týka tých besied, na besedy by som pokojne zavolal aj revizionistov aby mal každý preistor vyjadriť sa.

Čo sa týka najväčšieho zla na svete kto môže rozhodovať o najväčšom zle? Čo ak najväčšie zlo bolo práve oné zhodenie atómovej bomby. Nechať v jednu sekondu zomrieť toľko ľudí a ďalších nechať zomrieť na chorobu z ožiarenia pri ktorej sa vlastne pomaličky rozkladáte je humus najväčšieho rangu.
Mne to pripadá ako niejaký celosvetový kvíz, v ktorom diváci hlasujú za najväčšie zlo v histórii ľudstva. Prečo by malo byť niejaké zlo väčšie ako to druhé? Keď ti zabijú rodinu, tiež je to pre teba väčšie zlo ako holokaust, inak by si nebol zdravý. Chápanie zla je ostro subjektívne.

hughito napísal:Ale pochop, že to beriem z tej stránky, že to bol priemysel na vraždenie

Cela 2.sv.vojna taká bola...

hughito napísal:Inak toto je fakt na srandu, je zaujímavé, ako dokážete vyťahovať a citovať aj Žida, keď sa to hodí.
Ale keď nie, tak ako argument používate len to, že je to Žid a tým je informácia nedôveryhodná.

Pretože sa nájdu aj židia, ktorý kritizujú svoj kmeň a ak hovorí niečo také aj X nežidov a niekoľky židia, tak citujeme radšej žida, pretože v tomto pripade odpadavaju nejake obvinenia z „antisemitizmu“, „fašizmu“, „nacizmu“ „rasizmu“ a neviem ešte akeho –izmu.

Prečo sa donedávna tvrdilo že zo židov boli vyrábané mydlá ak to nieje pravda, čo už dnes vieme?

Neviem kto a prečo to šíril, ja som sa s takým poznatkom nikdy nestretol. Ani v knihe, ani v nejakom dokumente, ani sprievodca také nič nehovoril.
Používali sa len vlasy a tuk zo Židov tiež, ale na úplne iné dôvody, skôr praktického štýlu.

Hovoril ti niekedy niečo o splyňovaní? Pretože môj sa o ničom takom nikdy nezmienil. Hovoril že podmienky boli hrozné, dokonca mám aj jeho fotku s väzenským číslom ale nikdy mi nič také asko splyňovanie nespomenul. Taktiež čo by človek očakával od zajateckých a koncentračných táborov? 3 krát do dňa teplú stravu , izbu, a neviem čo ešte? Zajatecké tábory sú skrátka zajatecké tábory, ani američania sa nesprávali k svojim zajatcom pekne, alebo dokonca žiadnych zajatcov nebrali a rovno ich strieľali.

Neviem kde bol tvoj dedko, môj tiež nič o splyňovaní nehovoril.
Dôvod ? Prostý.
Boli tábory dvoch typov, koncentračné ( klasické ) a vyhladzovacie ( tábory smrti ) ako Oswienčim, Belzec, Treblinka a pár ďaľších.
Koncentračných táborov bolo neporovnateľné viac, ale tam sa dostávali hlavne obyčajní zajatí vojaci, partizáni, politickí väzni atď.
Vyhladzovanie boli určené hlavne pre Židov, cigánov a homosexuálov.

Ale choď pri ukrajinskom hladomore ktorý momentálne neodporúčajú vyšetrovať samotní židia zahynulo od 10 miliónov do 15 miliónov Ukrajincov. Vieš si predstaviť čo je to za smrť zomrieť od hladu? Vieš si predstaviť tie hromady tiel? Hirošima, Nagasaky?
To je podľa teba pekná smrť?
A v minulosti? Koľko krát sa prehnal Turek toľko krát boli povraždené celé dediny a mestá. V minulosti sa s obyvateľtvom nik nehral, rovno to všetko na hlavu povraždili, pobili a mali pokoj.

Toto by som už nechal na pokoji, v podstate je každá smrť otrasná, holokaust tohto typu o ktorom sa bavíme bol však len jeden.

Pokiaľ si tam bol len kôli vzdelávaniu sa, nemám žiadne námietky.

Hlavne som to proste chcel vidieť, je to otrasný fenomén, ale je to fenomén.
A samozrejme tie nové poznatky ma tiež zaujímali.
Tu sa dobre hodí porekadlo : Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť ( či čítať ).
Neviem prečo ma tu odsudzujete len preto, že som si dovolil navštíviť Oswienčim.

To sa veľmi mýliš o tej dobrovoľnosti, ministerstvo školstva SR a to nie tak dávno sa rozhodlo, že návštevy Oswienčimu budú povinné.

To fakt ? Tak o tom som nevedel, ďakujem dopredu, za poskytnutie nejakého zdroja.

Tvoja mama sa správa ako normálny človek, neide sa na tie zvertvá pozerať lebo sa jej to hnusí, prečo by si z toho ešte mala robiť poznámky?
A myslím si že ani nemá dôvod, pretože ona za to nemôže tak ako za to nemôžeš ani ty ani tvoja rodina.

Takže logicky vyplýva, že každý, kto tam bol, je nenormálny.
Ona takéto veci proste nemá rada, dokonca nerada pozerá ani na historickí krvavé filmy v telke, takže tak.
A opakujem, pochybujem, že tam chodia ľudia kvôli tomu, že by cítili zodpovednosť za to. To mi príde absurdné.

Lepšie by som to ani sám nenapísal. A prečo je podľa teba holokaust tak "sledovaný"? Lebo je to dobrý film alebo preto, že má reklamu? Prečo na Černovú , či vraždenie Salášiovcov a Kúnovcov každý sere lebo o nich ani nevie alebo sú to zlé filmy? Či Slovenský život je menej ako iný?

Pri všetkej úcte, v Černovej bolo tuším 15 mŕtvych, o tom ostatnom neviem, ale proste, čo sa týka rozsahu, je to neporovnateľné.
Takisto ak mi tu opäť predhodíš hladomor na Ukrajine, je to tiež iná situácia, síce rovnako otrasná, ale iná, bola vykonaná iným spôsobom, nedá sa nato pozrieť, nemôžeš ísť niekam a vidieť to.
To je ten rozdiel. Keby sa to dalo, tak by ľudia chodili aj tam.

Ale určite nepopieram, že je holokaust proste najviac medializovaný, vie o ňom snáď každý.

Práve naopak, sám si si práve uvedomil čo holokaust je. Sám si odhalil, že neide o film ale o reklamu. Sebelepší film môže byť prepadák v zmysle návštevnosti pokiaľ nemá publicitu. Ak by to chcel človek napísať ako mu huba narástla odcituje iného
"Holokaust sa stáva živnosťou(biznisom)". Holokaust to nieje trúchlenie za obeťami aspoň z anšej európskej strany verím že žiadia naozaj smútia za obetami ktoré im boli blízke ale európan smúti aby bol populárny. Čím viac smútime tým populárnejší sme. U nás sa podľa smútenia za holokaust meria aj úroveň humanity toho a iného človeka. Kto smúti a najviac sa búcha do pŕs, či berie na seba vinu, ten je najtolerantnejší najsamlepší a najhumánnejší. U nás sa vedome berie za holkaust vin a dokonca sa k prijatiu zodpovednosti vyzýva aj vládnymi činiteľmi aj televíziami a dokonca aj v školských rozhlasoch. Tu neide o 5 minút ticha za židovské obete, tu ide o 5 minút sebaobviňovania, tak ako keď v kostole ľudia prstom na seba ukazujú a vravia moja vina, moja vina, moja vina.

Určite máš pravdu, ale je to taký jednosmerný názor s veľkou dávkou ( podľa mňa zbytočnou ) negativizmu.
Ja som tam nešiel kvôli takým veciam ako si vypísal a myslím, že kopa ľudí tiež.
Ja by som to napísal takto : Ľudia sú jednoducho zvedaví.
Neverím, že tam chodia ľudia kvôli sebaobviňovaniu.

Zaujímavé, a vidíš nieje to pravda. Nemecko dodnes platí miliardy štátu Izrael ako odškodné za vyvražďovanie židov. Kedy takéto reparácie začne platiť Maďarsko?

No dobre, ale toto sú politické hry, vojnové reparácie, ktoré proste sú.
Ja som mal skôr na mysli, že by niekto obviňoval dnešných Nemcov, že zato môžu a musia sa zato hanbiť, len preto, že sú Nemci.

Opäť len skonštatujem že si myslím že si rovnaký ako my ostatní ktorí máme trochu iný názor

Vychádzame z dosť iných ideológií či iných základov, preto tie názorové nezhody.
S tebou však vo veľa veciach súhlasím, podľa mňa máš rozumné názory ( aspoň vo väčšine veciach ), s niečim nesúhlasím, ale to je úplne normálne.

Ja sa nemám od čoho odosobňovať, ja žiadnych Židov nevnímam, ani ich neľutujem ( obrazne ľutujem tie obete a pozostalých ).
Určite však nesúhlasím s tým, že by si dnes mohli Židia robiť čo chcú a obraňovať to holokaustom. To nemá s vecou nič spoločné a ja som proste voči všetkým takýmto samozvaným autoritám a je mi jedno, akého sú pôvodu, či je to niekto na spôsob Hitlera, alebo niečo na spôsob nejakej židovskej svetovej supervlády ( podľa vás ).

Ja som nemal za cieľ posudzovať čo je väčšie a čo menšie zlo, samozrejme, je to individuálne.
Holokaust nemeckého typu je však ojedinelá udalosť a je to jedna z najväčších tragédii ľudstva.

hughito

HEheh no to sa musím zasmiať pretože všetko čo si napísal beriem. Opäť som raz zistil že tu nieto žiadnych tragických morálnych rozporov.




k odkazu, tu je- čo viem tak to už bolo odhlasované.

SNS povinne do Osvienčimu
Vytlačiť E-mail
Domáce udalosti
24.03.2008
Napísal VILIAM ČERNÁK

Ján Mikolaj (minister školstva za SNS)Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) je za povinné exkurzie do koncentračného tábora Osvienčim. Doteraz sú dobrovoľné. Návrh chce v rámci školskej reformy predložiť židovské múzeum a minister školstva s týmto návrhom súhlasí. Podľa denníka Pravda (z 19. 3. 2008) s tým Mikolaj súhlasí po tom, ako jeho rezort čelil mediálnej kritike, že šéf predmetovej komisie pre dejepis Róbert Letz „zmierňuje zodpovednosť prezidenta Jozefa Tisa pri deportáciách“.

S podobným exstrémistickým prístupom, aký má Mikolaj, nedávno pobúril verejnosť francúzsky prezident židovského pôvodu Nicolas Sarkozy, ktorý navrhol, aby si každý školák „adoptoval detskú obeť holokaustu“.

Ivan : No ale to sú len návrhy, je to už nejak uzákonené ?
Ja som ešte nič také nepočul, že by tam museli školáci chodiť povinne.

Aké sú skutočné príčiny Osvienčimského procesu? Strach z národného socializmu, alebo strach z nemeckej hrdosti?

Upozornenie a doporučenie autora článku !
Všetky udalosti, údaje a osoby v tomto článku môžu byť zmanipulované a vymyslené. V článku som vychádzal len z verejne dostupných kníh na slovenskom a českom trhu zaoberajúcich sa históriou nemeckého národa. K tomuto záveru ma priviedli najmä osobné skúseností z verejne prístupnou slovenskou a českou literatúrou vydanou pred rokom 1989.Doporučujem aby si každý v literatúre vydanej pred rokom 1989 pozrel špeciálne to, ako zachytáva udalosti z roku 1968.

Osvienčimský proces
V rokoch 1963-1966 sa vo Frankfurte nad Mohanom konali procesy s bývalými príslušníkmi dozorného personálu z tábora Osvienčim.
I keď odvtedy ubehlo viac ako 40 rokov, svetové masmédia si stále nenechajú ujsť príležitosť s veľkou pompou informovať širokú verejnosť o význame tejto udalosti.
Ako hlavný argument zdôvodňujúci osvienčimský proces sa zväčša uvádza potreba spravodlivého potrestania nacistických zločinov.
Každý kto sa chce ale pokúsiť o pravdivé a komplexné pochopenie významu tohto procesu, musí pozorne sledovať mozaiku jednotlivých historických udalostí tak, aby ich mohol správne a logicky pospájať.

Všeobecne je zaužívane tvrdenie, že bezpodmienečnou kapituláciou nemeckých armád 8. mája 1945 sa skončila nacistická krutovláda a druhá svetová vojna v Európe.
Kapitulácia znamenala pre Nemecko úplne obsadenie cudzími armádami a koniec národne socialistického režimu.
Okamžite po nemeckej porážke sa v rámci politickej premeny začali v krajine uplatňovať opatrenia slúžiace k očisteniu verejného života od národného socializmu (tzv. denacifikácia).
Za počiatky denacifikácie možno považovať norimberský proces z 20 novembra 1945 s údajnými vojnovými zločincami, v ktorom spoločne s členmi najvyššieho vedenia vtedajšieho Nemecka, boli kolektívne obžalované organizácie NSDAP, gestapo, Bezpečnostná služba (SD), SA, SS, ríšska vláda a Vrchné veliteľstvo Wehrmachtu (OKW).
Z pomedzi dvadsaťdva obžalovaných bolo dvanásť odsúdených k trestu smrti, sedem obžalovaných bolo odsúdených k väzeniu v rozmedzí od 10 rokov až doživotie.
Norimberský tribunál ďalej odsúdil ako zločinecké organizácie NSDAP, gestapo, SD a SS.
Po norimberskom procese denacifikácia prebiehala najprísnejšie v americkej okupačnej zóne, kde rovnako ako aj v ostatných zónach museli všetci, ktorých sa to týkalo prejsť potrebnými previerkami. Za definitívny koniec denacifikácie západných zón Nemecka možno považovať rok 1949, kedy boli vydané záverečné denacifikačné zákony (Müller, Krieger, Vollrath, 1995, s 322-324).

Napriek tomu, že hlavným cieľom spojencov po skončení 2. svetovej vojny, bola snaha maximálne očierniť nemecký národný socializmus, už v roku 1946 vzniká Nemecká ríšska strana (Deutche Reichspartei, DRP ), ktorú možno považovať za pokračovateľku NSDAP. V prvých slobodných voľbách do spolkového snemu v roku 1949, napriek sťaženým povojnovým podmienkam (množstvo národných socialistov bolo pozatváraných, utieklo do zahraničia, alebo umrelo v zajateckých táboroch ) DRP získala 1,8 % hlasov čo jej zabezpečilo 5 poslaneckých mandátov s pomedzi celkového počtu z 402 poslancov . V roku 1949 sa od DRP odtrhla Socialistická ríšska strana (Socialistische Reichspartei, SRP), organizovaná na základe vodcovského princípu, verejne propagujúca národný socializmus. Pri voľbách do zemského snemu v roku 1951, SRP získala v Dolnom Sasku 11 % a v Brémach 7,7 % hlasov. V roku 1952 bola však SRP ako nástupnícka organizácia NSDAP Spolkovým ústavným súdom zakázaná. Časť jej prívržencov následne spätne prešla k DRP, ktorá sa v roku 1959 so ziskom 5,1 % v Rýnsku-Falci dostala do zemského snemu.
V roku 1964 došlo v Hannovere zlúčením DRP s rôznymi nacionalistickými skupinami a k vzniku novej Nacionálne demokratickej strany Nemecka (National-demokratische Partei Deutschland, NPD).

V priebehu rokov 1966 až 1969 NPD dosahovala vinikajúce výsledky, keď sa jej podarilo vstúpiť do parlamentov šiestich spolkových krajín. V roku 1969 sa NPD účastnila volieb do Spolkového snemu, v ktorých sa jej podarilo s podporou takmer 1,5 milióna nemeckých voličov dosiahnuť fantastický úspech 4,3 % hlasov(Müller, Krieger, Vollrath, 1995, s 390-391).
Všetko nasvedčovalo tomu, že aj takmer 20 rokov po 2 svetovej vojne sympatie Nemcov k národnému socializmu stále pretrvávajú a to i napriek maximálnym snahám okupačných mocností očierňovať 3. ríšu.
Je tiež známe, že v rokoch 1959- 1960 v Nemecku opäť ožívajú protižidovské nálady, v dôsledku čoho sa na stenách budov objavuje množstvo pokreslených hákových krížov. Šíreniu ideálov 3. ríše medzi mladými Nemcami, nedokázala zabrániť ani premyslená propaganda víťazných mocností.

Podľa Irvinga (1991, s. 43): „ Nakoniec, keď bolo Nemecko porazené, museli...nepriatelia siahnuť k tým najtvrdším opatreniam masových súdov, konfiškácii a vyvlastňovaniu, internáciám a prevýchove, než sa podarilo semeno, ktoré Hitler zasial, vyhubiť.“
Zabrániť takémuto vývoju malo napríklad aj nemecké Spolkové ústredie pre vlastivednú službu , ktoré sa angažovalo v rokoch 1952-1963. Jeho prvoradou úlohou bolo vykonávať politickú osvetu práve medzi mladými Nemcami.
V súvislosti so začiatkom osvienčimského procesu v roku 1963, treba zdôrazniť, že práve v tomto období získava novo založená Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) stále viac priaznivcov a voličov. Keďže sa jednalo o stranu vychádzajúcu z ideálov národného socializmu, bol takýto vývoj zo zahraničia sledovaný s veľkou nevôľou.
Práve tu sa nám objavuje jedna z hlavných príčin uskutočnenia osvienčimského procesu a to opätovný vzostup ideálov národného socializmu v Nemecku po 2. svetovej vojne.

Za hlavnú príčinu takéhoto vývoja v Nemecku možno považovať:
Ochladzovanie vzťahov medzi východom a západom – studená vojna

Geopolitický vývoj po 2. svetovej vojne spôsobil, že východoeurópske krajiny sa postupne dostávajú pod vplyv Sovietskeho zväzu. Práve v porazenom a obsadenom Nemecku sa studená vojna prejavila obzvlášť výrazne. Na území sovietskej okupačnej zóny paralelne so založením Spolkovej republiky Nemecko (SRN), vzniká druhá republika: Nemecká demokratická republika (NDR). V SRN tak stupňujúca protikomunistická propaganda začala pripomínať protiboľševickú propagandu z obdobia 3. ríše. Rovnako treba pripomenúť, že bolo len pár rokov po vojne a tak medzi boli ľuďmi stále živé Hitlerove a Goebelsové výroky o boľševickom východnom nebezpečenstve.

Protiboľševické nálady medzi Nemcami výrazne podporili aj samotné sovietske okupačné úrady, ktoré napríklad už v roku 1948, v období berlínskej blokády, bránili západonemeckým transportom. 24. júna 1948 boli všetky železničné, cestné a o niekoľko dní neskôr tiež vodné cesty do Západného Berlína odrezané. Západné sektory Berlína tak boli odstavené od elektrického prúdu, dovozu uhlia ale aj čerstvého mlieka a ďalších potravín.
Nemecké sebauvedomovanie a idea mučeníkov

Nemecký antiboľševizmus bol tiež výdatne živený novými ukrutnosťami ktorých sa dopúšťali sovietske vojská v Európe ( npr. v Maďarsku v priebehu ľudového povstania z roku 1956, alebo v NDR, keď 17. júna 1953 sovietske vojska krvavo potlačili vzburu nemeckých robotníkov). Verejnosť sa rovnako dozvedá o neznesiteľných životných podmienkach nemeckých zajatcov stále držaných v Sovietskom zväze, pričom Nemci si stále viac začínajú uvedomovať krivdy, páchane po vojne na nevinných nemeckých civilistoch víťaznými spojencami (deportácie, znásilňovanie, rabovanie a vraždenie). Odhaduje sa, že celkovo bolo z pôvodných východonemeckých území a zo susedných krajín vyhnaných približne 12 miliónov Nemcov, z ktorých v dôsledku neľudského zaobchádzania množstvo zahynulo.
Aj na základe takto brutálneho a neľudského zaobchádzania s nevinnými nemeckými civilistami, bola pre mnohých Nemcov reparačná dohoda z 10. septembra 1952 medzi NSR a Izraelom chápaná ako neopodstatnená, keďže vyhnanie z domova, stratu majetku a smrť blízkych považovali za dostatočný trest víťazných spojencov.

O ukrutnostiach víťazov na nemeckom obyvateľstve sa môžeme dočítať v rôznej literatúre. Z hodnoverných správ je zrejmé, že po skončení 2 svetovej vojny, mali napríklad nemecké deti v narýchlo vytvorených českých internačných táboroch horšie podmienky než židovské deti v terezínskom gete. Vo svojej knihe Ján B. Uhlíř a Ján Kalan (2005, s. 185) opisujú dojmy poverenca ČNR Přemysla Pittera, ktorý nevinné nemecké obete zachraňoval v ozdravovniach mimo Prahy. Takto zaznamenal svoje dojmy z internačného tábora vo vinohradskej Raisově škole:
„Otvorilo sa nám peklo, o ktorom okoloidúci občania nemajú tušenie. Viac ako tisíc Nemcov, väčšinou žien a detí, bolo napchatých v školských triedach a pivniciach. Slamy nebolo, museli sedieť na holej zemi. Ani ľahnúť si nemohli. Chorí a zdraví, starci a deti sa tiesnili v neopísateľnej zmesi. Jeden z internovaných, nemecký lekár v špinavej zástere, ukázal na miestnosť v ktorej mohol izolovať aspoň kojencov. Ležia so zvraštenými tváričkami na školských laviciach, len kosť a koža, ako trpaslíči starčekovia... Keď sme deti priviezli a rozložili na trávniku, vychudnuté a apatické, mysleli sme, že máloktoré vydrží. Náš ústavný lekár, sám Žid, ktorý prešiel peklom Osvienčimu a Matthausenu, sa div nerozplakal pri pohľade na tie živé mŕtvolky. , Tak toto sme my Česi dokázali za dva a pol mesiaca, ´zvolal.“.
Rovnako vo svojej knihe opísali neznesiteľné povojnové podmienky nemeckých zajatcov Matthew Hughes a Chris Mann (2000, s. 210-211).

Pri príležitosti 65 výročia Pražského povstania bol tiež na internetovej stránke -www.ct24.cz- uverejnený zaujímavý článok k filmu „Zabíjení po česku“, ktorý ukazoval Pražské povstanie v úplne odlišnom svetle ako doterajšia česká a komunistická propaganda:
„Nikdy nezverejnené zábery masových poprav sú drastické. Nemci sú najskôr strieľaní, ťažko zraneným prechádzajú po telách a hlavách nákladné automobily. Podľa historikov k tomu mohol prispieť aj nešťastne formulovaný výrok prezidenta Beneša o právnom vylikvidovaní Nemcov...V Prahe došlo v prvých povojnových dňoch k popravám Nemcov na niekoľkých miestach. K masovej poprave nemeckého civilného obyvateľstva došlo napríklad pred bývalým kinom Bořislavka, kde bolo popravených 42 Nemcov. A práve tuto popravu natočil otec pani Heleny Dvořákové, ako amatérsky kameraman. Filmový materiál však musel uschovať, pretože už v tej dobe bola snaha popravy utajiť a polícia natočené záznamy zabavovala... Najzávažnejšou popravou ale bol masaker v Postoloprtech. Jednalo sa prakticky o civilistov, pretože aktívni účastníci SS a NSDAP až na výnimky utiekli. Vo filme uvidíte, že tam sú aj deti zo zmiešaných manželstiev, ktoré jednoducho skončili v tých jamách,“ povedal k dokumentu jeho autor David Vondráček.“
Americký veliteľ zajateckých táborov vo Francúzku plukovník Henry W. Allard povedal: „Životná úroveň v zajateckých táboroch v zóne ComZ (tylová zóna americkej armády ) bola len o málo vyššia, ale niekedy i nižšia, než boli podmienky v zajateckých táboroch v Japonsku, ktorými prešli americkí vojaci. A bola horšia než v táboroch, v ktorých sústreďovali zajatých spojeneckých vojakov Nemci. “ Takéto hodnotenie dokladali aj svedectvá mnohých nemeckých zajatcov. Medzi najostrejšie patrí rozprávanie Hermanna Blocksdorffa umiestneného v zajateckom tábore v Sinzigu: „Skupiny po desiatich mužov boli umiestnené v otvorenom priestore o veľkosti stredne veľkého obývacej izby. Takto bez strechy nad hlavou, sme boli nútený stráviť celé tri mesiace. Dokonca ani ťažko zranení nedostávali viac než kúsok slamy. Na Rýne často pršalo, niekedy aj celé dni v jednom kuse, my sme však boli stále vonku. Ľudia umierali ako muchy. Potom sme konečne dostali prvý prídel potravín a prisahám Bohu, že neklamem: dostali sme jeden krajec chleba na desať mužov. Každý z neho dostal smiešne malý prúžok. K tomu sme dostali polievkovú lyžičku sušeného mlieka, kávy, sušeného grapefruitového džúsu a jednu lyžičku cukru, to všetko pre desať mužov. Ne jedného tak vychádzal prúžok chleba a čajová lyžička sušených potravín. Tak tomu bolo po celé tri mesiace. Na ich konci som vážil 27 kilogramov.“

Podľa zmluvy o reparáciách sa NSR zaviazala vyplatiť Izraelu v priebehu 20 rokov 3 miliardy mariek, pričom boli tiež uzavreté mnohé ďalšie dohody o nárokoch židovských utečencov žijúcich mimo Izrael. Práve prožidovská politika NSR, pre niektorých Nemcov symbolizovala moc svetového židovstva, pred ktorou ich tak často varoval Adolf Hitler.
V roku 1955 možno pozorovať ďalšiu významnú udalosť nahrávajúcu v prospech nemeckých národných socialistov. Spolkovému kancelárovi Konradovi Adenauerovi sa v tejto dobe, pri návšteve Moskvy podarilo dohodnúť prepustenie údajne posledných zadržovaných 10 000 nemeckých zajatcov. To už však už Sovieti tvrdili aj dva roky predtým, kedy v rámci amnestie po Stalinovej smrti pustili na slobodu 12 000 zadržovaných mužov a žien.

Pre oba režimy, východonemecký aj západonemecký predstavovali nemeckí občania vracajúci sa zo sovietskych zajateckých táborov, značný politický problém. Bolo známe, že v táboroch vládli neznesiteľné podmienky. Znepokojenie verejnosti však spôsoboval fakt, že utrpenie zajatcov neskončilo ani po prepustení. Nemci umierali aj v priebehu povojnových vlakových transportov z Ruska, ktoré trvali dlhé týždne (na ceste do Nemecka zomrelo tisícky väzňov väčšinou hladom).
Práve preto sa vedenie oboch nemeckých štátov zaoberalo varovaním (najmä v NDR), že s príchodom prepustených zajatcov z východu hrozí, príval antiboľševikov, ktorý vzhľadom na prežité útrapy, môžu byť podhubím pre politické posilnenie národných socialistov.
Svet sa však najviac obával, že by sa mohla v Nemecku masovo rozšíriť ideológia národno-socialistických mučeníkov.

K tomu všetkému prišla nemeckým antibolševikom vhod ďalšia udalosť. V priebehu roku 1958 prepuká medzi východom a západom závažná kríza, ktorá v roku 1961 vyústi stavbou berlínskeho múru. Od roku 1949 do 13. augusta 1961 utieklo z NDR na západ 2 686 942 ľudí, pričom ako už bolo naznačené, od nemeckého antiboľševizmu bol už len krôčik k národnému socializmu.
Rovnako sa svet začínal obávať opätovného rastu nemeckého národného povedomia, ktoré podporovali skvelé hospodárske výsledky NSR.
Mnohí z pomedzi Nemcov, ktorý prežili predchádzajúce útrapy vojny s hrdosťou dávali najavo pocit :„Už sme zase niekto“.
Moje zhrnutie

V tomto článku som spomenul z môjho pohľadu niektoré významné faktory a historické udalosti o ktorých si myslím, že výrazne ovplyvnili rozbehnutie osvienčimského procesu:
vzrastajúci politický vplyv extrémne pravicových strán v Nemecku
strach že nemecký antiboľševizmus prerastie v národný socializmus
strach z možného šírenia ideí národno-socialistických mučeníkov
opätovný rast nemeckého národného povedomia
v Nemcoch boli stále živé spomienky na pozitíva nemeckého národného socializmu



O pozitívach nemeckého národného socializmu napríklad napísal aj Christopher Ailsby (2005, s. 189):
„ V pozitívnom svetle musí byť povedané, že nemecké pokroky v technike a medicíne v priebehu tretej ríše spôsobili revolúciu na celom svete. Teroristické zbrane ako V-1 a V-2 boli predchodkyňami rakiet, ktoré vyniesli človeka na Mesiac. V sociálnej oblasti robila NSDAP všetko možné, aby sprístupnila obyčajnému človeku športy, ako napríklad tenis, jazdu na koni či bezmotorové lietanie, do tej doby vyhradené len privilegovaným triedam. Umenie a divadlá pre nich tiež otvorili svoje dvere dokorán. Zaistenie sviatkov a dovoleniek prostredníctvom organizácie „Radosťou k sile“ sa následne odrazilo vo vzniku Butlinových prázdninových táborov vo Veľkej Británii a z balíčkov volných dní sa dodnes teší milióny ľudí (sieť táborov starej Auto Union funguje na Jadrane stále).“

V prípade pozorného sledovania horeuvedených historických udalostí a osvienčimského procesu, je možné, že sa nám odkrývajú niektoré zo zaujímavých manipulačných praktík, presne tak ako nám ich opísal významný poľský publicista Maciej Ilowiecki (2003, s. 80-95) v diele Moc a nemoc médií. Ilowiecki nám vo svojej knihe ponúka prehľad najčastejších mediálnych metód manipulácie.

Prehľad niektorých často používaných metód mediálnej manipulácie podľa Ilowieckeho:
Zamlčovanie nepohodlných informácii
Zverejňovanie neoverených informácii
Zámerné obvinenie (Používa sa na očierňovanie politických protivníkov a iných nevhodných osôb alebo inštitúcii a to aj na základe neoverených informácii.)
Manipulácia pomocou titulkov a perexov (Využitie toho, že ľudia si ľahko zapamätajú titulok, bez toho aby si prečítali celý text. Samotný titulok však môže byť zavádzajúci.)
Metóda prekrytia (Jej prvoradým cieľom je odvrátiť pozornosť ľudí od témy alebo problému, tým že sa danú tému pokúšajú prekryť inou, údajne zaujímavejšou informáciou.)
Metóda zdanlivých autorít (Masmédia nám umelo vytvárajú novú autoritu schopnú ovplyvňovať verejnú mienku, čo pre ne nie je problém, autoritou sa odrazu stáva propagovaná a často ukazovaná osoba. )

Cieľom môjho článku nie je vôbec spochybňovať, schvaľovať, alebo ospravedlňovať holokaust, ale chcem v ňom len ukázať čitateľovi všetky významné udalosti ktoré predchádzali osvienčimskému procesu. Z môjho pohľadu možno tento proces pokladať za výsmech spravodlivosti, hlavne ak sa údajný nacistický zločinci takmer 20 rokov od skončenia 2. svetovej vojny mohli beztrestne pohybovať na slobode. Aj preto si myslím, že prvoradým cieľom tohto procesu bola snaha zahraničia a vtedajšej vlády NSR, využiť manipulačnú metódu -Metódu prekrytia, k diskreditácii národného socializmu a k manipulácii s verejnou mienkou. Aj známy slovenský politológ, profesor Rastislav Tóth (2005, s 13) vo svojej knihe Úvod do politických vied napísal: „...všetci politici- novátori, ktorí vytvárajú nové režimy, ...staré musia dostať do postavenia zlých systémov, nehodných človeka.“

Ako som už uviedol, práve v dobe osvienčimského procesu si národný socializmus medzi Nemcami opäť nachádzal množstvo priaznivcov. Pred svetom prezentovaný argument, zdôvodňujúci osvienčimský proces ako spravodlivé potrestanie nacistických vojnových zločinov nie je postačujúci. Hlavne ak si položíme otázku: „Kde bola spravodlivosť celých 18 rokov, keď mnohí nacistickí zločinci mohli v NSR zastávať dobre platené a významné funkcie?“.
Aj preto si myslím, že hlavnou úlohou tohto procesu bolo najmä:
Zníženie nemeckého národného povedomia po 2. svetovej vojne a zabránenie ďalšieho šírenia idei nemeckých mučeníkov, s cieľom nahradiť ich pocitmi viny a výčitiek
Maximálna diskreditácia ideálov národného socializmu tak, aby už v Nemecku v budúcnosti nehrozila jeho politická rehabilitácia.



Ohľadne osvienčimského procesu si tiež myslím, že dôležitú úlohu v ňom zohral karierizmus. Je známe, že v NSR po druhej svetovej zastávali mnohí bývali pohlavári 3. ríše naďalej vážené zamestnania a zodpovedné miesta. Vzhľadom na ľudskú povahu, je viac než isté, že rôznym nižšie postaveným úradníkom len vyhovovalo, pokiaľ udaním a diskreditáciou svojich nadriadených dostali možnosť získať ich dobre platené miesta.
Reakciou nemeckého obyvateľstva na osvienčimský proces

V knihe Dějiny Německa jej autori Helmut Müller, Karl Friedrich Krieger a Hanna Vollrath (1995, s. 383-384) opisujú reakcie nemeckého obyvateľstva na Osvienčimský proces takto: „
Reakcia obyvateľstva na nový stret s nedávnou minulosťou boli veľmi rozdielne. Mnoho ľudí reagovalo s úprimným zdesením a rozpakmi, niektoré rozsudky súdu boli pre nich možno veľmi nízke, požadovali tvrdé tresty, ďalšie vyšetrovanie a trestné stíhanie doposiaľ nepostihnutých zločincov. Požadovali za neudržateľné, aby medzi nimi naďalej žili nepoznaní a nepotrestaní ľudia (a bola ich celá rada), zastávajúci mnohokrát dokonca vážené zamestnania a zodpovedné miesta, ktorí sa predtým podieľali na zločinoch tretej ríše. Iní boli toho názoru, že za udalosťami nacistickej minulosti je potrebné urobiť konečne tlstú čiaru. A ešte ďalší hovorili dokonca o neustálom „kalení do vlastného hniezda“, ktoré musí skončiť. Našli sa i takí ktorí sa odvážili tvrdiť, že zločiny páchané na Židoch, Poliakoch a Rusoch, na cigáňoch a duševne chorých vôbec neexistovali, že sú len výmyslom víťazných mocností, aby pokorili nemecký národ a mohli ho pred svetom obviniť. Pojem „osvienčimská lož“ bolo na svete. V týchto rokoch získava novo založená pravicová radikálna Nacionálne demokratická strana Nemecka (NPD) stále viac priaznivcov a voličov, čo bolo v zahraničí sledované pozorne a s obavami.“
Budúcnosť Nemecka ?

Ani v dnešnom globálnom svete si masmédia nenechajú ujsť príležitosť predhodiť Nemcom filmy, dokumenty a správy, pripomínajúce im ich vinu za údajnú smrť veľkého množstva Židov. Výsledkom tohoto procesu je, že mnohí z Nemcov sa vzdávajú svojej národnej identity, tradícii a kultúry, pričom svoju krajinu s nadšením otvárajú ideálom multikultúrnej spoločnosti a iným škodlivým vplyvom. Je zaujímavé sledovať, ako je pocit nemeckej viny svetovými masmédiami stále živený a to i napriek tomu, že od skončenia 2 svetovej vojny ubehlo viac ako 50 rokov. Otázkou zostáva či sa Nemci dokážu v budúcnosti postaviť pre národ zničujúcemu procesu multikultúry a seba obviňovania?

Použitá literatúra
Uhlíř, J.,B. a Kalan, P.: Praha v stínu hákového kříže. Praha: Ottovo nakladatelství, 2005.
Müller, H., Krieger K., F. a Vollrath, H.: V.: Dějiny Německa .Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1995.
Hughes, M. a Mann, Ch.: Hitlerovo Německo. Praha: Columbus, spol. s. r. o., 2002.
Ilowiecki, M. a Zasepa, T. : Moc a nemoc médií. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 2003.
Courtois, S., Werth N., Panné J., Paczkowski A., Bartošek K., Margolin J.: Čierna kniha komunizmu. Bratislava: vydavateľstvo Agora, 1999.
Marseille, J. a Laneyrie-Dagenová, N.: Dejiny sveta. Bratislava: Mladé letá, 1997.
Irving, D.: Hitlerová válka a válečná stezka let 1933-1945. Brno: nakladateľstvo JOTA, s.r.o.,2005
Tóth, R., Horváth, P., Brhlíková, R., Krno, S., Dřízová, E.: Úvod do politických vied. Bratislava: Smarad pedagogické nakladateľstvo, s.r.o., 2005.
Ailsby, Ch.:Třetí říše- den po dni. Praha: Nakladatelství Naše vojsko, s.r.o., 2005
2010-5-5. Zabíjení po česku: drastické záběry vraždění německých civilistů. In: ct24.cz [cit. 2010-6-5]
Dostupné na: http://www.ct24.cz/domaci/89000-zabijen ... civilistu/

Marián Mišun

zelovoc napísal:jj, pekne. aj ked sami zda dost divne a nebezpecne odsudit niekoho za vlastny nazor aj ked je hocijaky. najme teraz ked sme tu mali aferu s karikaturami. ze vraj sloboda prejavu. a toto je co? sloboda prejavu zomrela asi po 2. vojne

si zle visvetluješ pojem sloboda prejavu sloboda prejavu znamena ja môžem sem napisať že J.Slota sa správa ako hlupák a nemôže sa mi nič stať to je sloboda prejavu ale nie to že poviem že nieaky narod rasu a skupinu naboženstiev treba vihladiť to nemôžeš povedať alebo propagovať o tom je demokracia ja môžem mať presvečenie ake chcem ale nemôžem siahnuť na tvoje práva chapeš? nemôžem napr teba zabiť preto že maš napriklad ine naboženstvo lebo ty si slobodný človek je to tvoje pravo mať ake kolvek naboženstvo ale musiš brať ohlad na všedkych ostatnych jednotlivcov skupiny či menšiny proste jednoducho si slobodny len do tej mieri pokial neomedzuješ iných to je sloboda prejavu a demokracia nie že môžem robyť všedko čo chcem toto si treba uvedomiť

http://odpor.org/index.php?page=clanky&kat=&clanek=1226

Jürgen Graf - Dva rozhovory

citroniq84 napísal: si zle visvetluješ pojem sloboda prejavu sloboda prejavu znamena ja môžem sem napisať že J.Slota sa správa ako hlupák a nemôže sa mi nič stať to je sloboda prejavu ale nie to že poviem že nieaky narod rasu a skupinu naboženstiev treba vihladiť to nemôžeš povedať alebo propagovať o tom je demokracia ja môžem mať presvečenie ake chcem ale nemôžem siahnuť na tvoje práva chapeš? nemôžem napr teba zabiť preto že maš napriklad ine naboženstvo lebo ty si slobodný človek je to tvoje pravo mať ake kolvek naboženstvo ale musiš brať ohlad na všedkych ostatnych jednotlivcov skupiny či menšiny proste jednoducho si slobodny len do tej mieri pokial neomedzuješ iných to je sloboda prejavu a demokracia nie že môžem robyť všedko čo chcem toto si treba uvedomiť

mylis sa, ty nemozes napisat ze Janko Slota je hlupak, pretoze by ta mohol zazalovat za urazku na cti. Mozes napisat ci povedat, ze si myslis, ze Janko je hlupak [podla mna nieje hlupy, je az bars inteligentny hajzlik]

jedna vec je, ked niekto nabada na vrazdu a druha vec je, ak niekto hovori o udalostiach spred 70 rokov, ze sa stali inak nez si vsetci myslime. to je kur*a rozdiel.
kazdopadne netusim naco sem pleties vrazdy ak sa bavime o nazoroch a ne-slobode prejavu. tak isto netusim ako mozem niekoho obmedzit ak poviem ze biela je biela a cierna je cierna.

@hughito: naco sa podla teba ten tuk pouzival? velmi by ma to zaujimalo. a to ze im strihali vlasy, malo tiez svoje dovody a bud rad, ze im tie vlasy strihali. zeby kvoli hygiene? hmm...

Ivan, robiť zo židov jediné tragické obete druhej svetovej vojny, je rovnaký nezmysel ako banalizovať nacistické zverstvá. Môj dedo sa ako partizán, tiež dostal do nemeckého zajatia. A povedal mi rôzne veci, tiež ho možno nikto neplynoval ani z neho nespravil mydlo, dokonca ani netrpel hrozným hladomorom, ale zažil zase iné veci. Každopádne jeho kamarát, sused z domu oproti, mal inú skúsenosť a domov ho doviezli myslím s váhou niečo nad 40 kg. Takže paušalizovať sa tu naozaj nedá.


.. a Kali pchať do toho národný socializmus je zase úplná ignorancia ľudského utrpenia. Nihoko, naozaj nikoho, počas celej druhej svetovej nezaujímal nejaký izmus. Všetko je to len hlúpe divadlo, v ktorom ty, človek 21 storočia dnes hľadáš nejaké východisko.

zelovoc: Ty o čom točíš ?

.. a Kali pchať do toho národný socializmus je zase úplná ignorancia ľudského utrpenia. Nihoko, naozaj nikoho, počas celej druhej svetovej nezaujímal nejaký izmus. Všetko je to len hlúpe divadlo, v ktorom ty, človek 21 storočia dnes hľadáš nejaké východisko.

Pchat do coho? A ktoreho ludkseho utrpenia?

kali: Napíš sem, o čo vlastne ide dnes nejakým aktuálnym popieračom, revizionistom ? Čo si globálne myslia ? Že.. ?

hughito napísal:kali: Napíš sem, o čo vlastne ide dnes nejakým aktuálnym popieračom, revizionistom ? Čo si globálne myslia ? Že.. ?

Tam som daval rozhovor s jurgenom grafom on bude vediet lepsie jak ja.

Inak teraz reagujes konkretne naco? Ci len tak sa pytas aby rec nestala?

Len tak, aby reč nestála, ale áno, máš pravdu, musím si nájsť čas na to prečítanie rozhovoru.

//autoeditácia príspevku (09 Okt 2011, 10:48)
Tak a je to: no za prvé musím napísať, že ja som proti akýmkoľvek zákonom, ktoré by zakazovali akýkoľvek názor, teda aj takýto. Takisto som toho názoru, že s takýmito ľuďmi sa treba konfrontovať priamo a pokojne aj na akademickej pôde, aj keď im to pridá na dôležitosti, ale ak sa to nedeje, tak im to prospieva ešte viac, lebo môžu to využívať ako argument o nejakej konšpirácii.

Za druhé: ten človek v podstate tvrdí, že holokaust nebol, spochybňuje počty a celkovo píše, že mŕtvi boli len v dôsledku ťažkej práce alebo podobných záležitostí.

K tejto téme treba naštudovať túto knihu: http://www.elegenda.sk/knihy/nabozenstv ... olokaustu/

Je tam vysvetlené, prečo sa historici alebo akademici stránia nejakej diskusie s týmito ľuďmi (aby im nedodávali legitimitu), ďalej je tam opísaná metodológia týchto prác, kus po kuse vyvrátené všetky základné tvrdenia revizionistov od tých prvých až po posledných + sa tam autorka vyjadruje k tomu, prečo sa rozhodla spraviť tento krok a akokeby vystúpiť z tej ignorácie.

Je tu aj jeden kvalitný slovenský blog, kde sú taktiež vyvrátené rôzne revizionistické bludy. http://sviecka.blogspot.com/

hughito napísal:kali: Napíš sem, o čo vlastne ide dnes nejakým aktuálnym popieračom, revizionistom ? Čo si globálne myslia ? Že.. ?

Tu je to este celkom lepsie vysvetlene http://www.vzdelavaci-institut.info/?q= ... caustu.pdf

alebo http://www.vzdelavaci-institut.info/?q= ... caustu.pdf

No comment

http://www.theatlantic.com/infocus/2011 ... st/100170/

slay neblázni, veď to sú výmysly.