pravda. tych hornych 10 000 ich povazuje za nekonecne dobro.eMPiko napísal:Nie kazdy ma vypracovany reflex, ktory zidov vnima ako zlo sveta.
Kto zapríčinil 2. WW
http://www.aktuality.sk/spravy/zahranic ... oze-polsko
//autoeditácia príspevku ( 20 Jun 2009, 13:01 )
http://www.youtube.com/watch?v=6BpENdKqu0U
How the Zionist Network Dragged America into World War I & II
Q & A Session with David Irving on Winston Churchill
Cincinnati Lecture - Summer of 1995
“…I’ve seen stories that Jenny Jerome the mother of Churchill was Jewish, and this has been reported in a Jerusalem newspaper I think a few months ago. I’m obviously looking into that, that she had Jewish blood in her maternal line. Very interesting indeed. I don’t think Churchill was cognizant of that fact, he never mentioned it, but what is interesting are his links to the Jewish community which I’ll go into in a little bit of detail here because they’ve not been gone into by any of the other Churchill biographers for obvious reasons, in particular the main authorized Churchill biographer Martin Gilbert hasn’t gone into it because for the simple reason that he is one himself, and he doesn’t want to harp on that fact.
But the two basic areas of interest to look at in Churchill’s career are the period of the so called wilderness when he resigned from Stanly Baldwin’s cabinet as a minister and for the next ten years until 1939 when he was out of office.
So all he had was his salary as a member of Parliament and his rather pitiful earnings as a journalist and yet somehow he managed to support an enormous country estate which cost a very large sum of money to support with all the gardeners, nurseries, nannies, cooks, and the housekeepers and all the rest of it. He had a private staff of sometimes 20 or 30 people, all supported on his salary as a member of Parliament, which was at that time around $2,000(US) per year.
How did he do it?
Well the answer is that from 1936 onwards he was financed by a little secret pressure group called The Focus [which was led by Zionist Sir Robert Waley Cohen]…” (continue at above Youtube)
Odporucam, ten citovany list hovori za vela..
- "Nemecké požiadavky boli pomerne skromné: začlenenie slobodného mesta Danzig (Gdansk) do Tretej ríše a povolenie výstavby exteritoriálnej diaľnice a železnice, ktorá by spojila Východné Prusko s hlavnou časťou Nemecka," napísal plukovník Sergej Kovaľov z ruského vládneho inštitútu vojenskej histórie. Podľa jeho názoru možno prvé dve nemecké požiadavky voči Poľsku len ťažko označiť za "nepodložené".
//autoeditácia príspevku ( 20 Jun 2009, 13:01 )
http://www.youtube.com/watch?v=6BpENdKqu0U
How the Zionist Network Dragged America into World War I & II
Q & A Session with David Irving on Winston Churchill
Cincinnati Lecture - Summer of 1995
“…I’ve seen stories that Jenny Jerome the mother of Churchill was Jewish, and this has been reported in a Jerusalem newspaper I think a few months ago. I’m obviously looking into that, that she had Jewish blood in her maternal line. Very interesting indeed. I don’t think Churchill was cognizant of that fact, he never mentioned it, but what is interesting are his links to the Jewish community which I’ll go into in a little bit of detail here because they’ve not been gone into by any of the other Churchill biographers for obvious reasons, in particular the main authorized Churchill biographer Martin Gilbert hasn’t gone into it because for the simple reason that he is one himself, and he doesn’t want to harp on that fact.
But the two basic areas of interest to look at in Churchill’s career are the period of the so called wilderness when he resigned from Stanly Baldwin’s cabinet as a minister and for the next ten years until 1939 when he was out of office.
So all he had was his salary as a member of Parliament and his rather pitiful earnings as a journalist and yet somehow he managed to support an enormous country estate which cost a very large sum of money to support with all the gardeners, nurseries, nannies, cooks, and the housekeepers and all the rest of it. He had a private staff of sometimes 20 or 30 people, all supported on his salary as a member of Parliament, which was at that time around $2,000(US) per year.
How did he do it?
Well the answer is that from 1936 onwards he was financed by a little secret pressure group called The Focus [which was led by Zionist Sir Robert Waley Cohen]…” (continue at above Youtube)
Odporucam, ten citovany list hovori za vela..
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
...reports of British concern over German dynamism. Francis Neilson, a former British member of Parliament and author of The Makers of War, presented the viewpoint that England's "old boy network" didn't consider itself up to competing with Germany industrially.
In 1907 the widely respected American diplomat Henry White was instructed to ascertain British views. He met with his friend Arthur Balfour. White's daughter "overheard" one of White's conversations with Balfour as follows (it was probably White's way of not directly violating secrecy pledges):
Balfour: We are probably fools not to find a reason for declaring war on Germany before she builds too many ships and takes away our trade.
White: If you wish to compete with German trade, work harder.
Balfour: That would mean lowering our standard of living. Perhaps it would be simpler for us to have a war... Is it a question of right or wrong? Maybe it is just a question of keeping our supremacy.
zdroj rozhovoru: Allan Nevins, Henry White, Thirty Years of American Diplomacy. New York: Harper Bros., 1930, pp. 257-58
nemci boli ochotni tvrdo pracovat a to nielen pred WWI, ale ako vieme, tak aj pred WWII. odmenou za tvrdu pracu ale nie vzdy zvyknu byt kolace. obcas nou je vojna a smrt. a takto nejak vyzera(lo) peklo na zemi:
Morgenthau Plan
In 1907 the widely respected American diplomat Henry White was instructed to ascertain British views. He met with his friend Arthur Balfour. White's daughter "overheard" one of White's conversations with Balfour as follows (it was probably White's way of not directly violating secrecy pledges):
Balfour: We are probably fools not to find a reason for declaring war on Germany before she builds too many ships and takes away our trade.
White: If you wish to compete with German trade, work harder.
Balfour: That would mean lowering our standard of living. Perhaps it would be simpler for us to have a war... Is it a question of right or wrong? Maybe it is just a question of keeping our supremacy.
zdroj rozhovoru: Allan Nevins, Henry White, Thirty Years of American Diplomacy. New York: Harper Bros., 1930, pp. 257-58
nemci boli ochotni tvrdo pracovat a to nielen pred WWI, ale ako vieme, tak aj pred WWII. odmenou za tvrdu pracu ale nie vzdy zvyknu byt kolace. obcas nou je vojna a smrt. a takto nejak vyzera(lo) peklo na zemi:
Morgenthau Plan
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Operace Unthinkable
Roku 1945 existoval plán spojenců, zvaný Nemyslitelná operace, který se zdá skutečně nemyslitelný, totiž začit třetí světovou válku těsně po skončení války druhé. Měl jí být útok na Rudou armádu a kobercové bombardování ruských měst - něco na způsob Drážďan, kde za jednu noc zahynulo přes 100 000 civilistů.
Všechny generální štáby světa dělají všechny možné i nemožné plány - musí přece vykazovat nějakou činnost. Ale jak se otvírají archivy, dozvídám se, že plán Unthinkable se dostal do vyššího stádia. Připravoval se bleskový útok, který byl naplánován na 1. července 1945. Kdo chce číst v 23 stranách dokumentu Operation Unthinkable: "Russia: Threat to Western Civilization", British War Cabinet, Joint Planning Staff, Final Reports: 22 May 1945, najde fotokopie zde.
Vlastně mne to tolik neudivuje. Slyšel jsem o tom už v dubnu nebo květnu 1945. Udivuje mne spíš to, že se to dokázalo utajit přes 60 let, ani slůvko na veřejnosti. I Rusové radši řečnili o věrném spojenectví a boji za mír, takže nakonec všichni na to zapomněli, ani mně nechce se tomu příliš věřit.
Žil jsem tehdy na jihočeské vesnici, v které nebylo ani jedno radio (nebyla zavedena ani elektrika), nebyla prodejna novin, přesto šeptalo se o plánu války mezi Ruskem a Amerikou. Byli jsme unaveni nekončící válkou a proto doufali jsme, že jde jen o sen nacistů nebo výmysl německé propagandy.
V domku mé tety, kde jsem se narodil, koncem května zabral rodinný pokoj nějaký vyšší ruský důstojník a sestřenice s rodiči spala v kuchyni. Důstojník tudy musel procházet a pokaždé prohodil k rodině pár vlídných slov německy. Měl starý radiopřijimač, kterým se pokoušel chytat Moskvu ; jednou jsme se ho zeptali, zdali slyšel, nebude-li válka s Amerikou. Překvapen, zaváhal, pak nás uklidnil : Nebude, jsou to naši spojenci.
Jenže byli to spojenci zrádní. Konference v Jaltě skončila 11. února a už v noci z 12. na 13. únor 1945 srovnali Drážďany se zemí a brzo poté zničili všechny důležité závody Slovenska a východního Německa, aby nepadly do rukou Rusů. A to navzdory dohodě nepřestoupit linii v Jaltě dohodnutou mezi Stalinem, Rooseveltem a Churchillem.
Už počátkem dubna 1945 (podle jiných zdrojů koncem března) W. Churchill poručil vypracovat konečnou verzi plánu podobnému Hitlerovu plánu Barbarosa : Bez vyhlášení války napadnout Rusy a díky překvapení, teroru a létajícím pevnostem donutit SSSR ke kapitulaci. Anglie předpokládala, že Rusko má počet letadel nepostačující k obraně, materiál zastaralý, v špatném stavu, armáda i národ je vyčerpán.
Útočit mělo 47 anglických a amerických divizí, při účasti Kanady, Polska a Maďarska a za pomoci 12 divizí německých, které britští instruktoři denně cvičili ve Schleswig-Holsteinsku a v jižním Dánsku.
12. dubna zemřel prezident Franklin D. Roosevelt ; Churchill přemlouval jeho nástupce Trumana, naléhal, dokazoval mu, že není nutné dodržovat dohody z Jalty a Teheránu. Truman se však obával, že bude-li Amerika bojovat proti Rusům a navíc sama proti Japoncům, může ztratit milion až dva amerických životů. Kromě generála Pattona, specialisté nedoporučovali útok na SSSR : nezdaří-li se bleskové vítězství, bude obtížné válku skončit (tehdy ještě nebyla vyzkoušena atomová bomba).
Patton prohlásil, že nehodlá se zastavovat na demarkační lince podél Labe, ale že půjde dále na Polsko, odtud na Ukrajinu a Bílou Rus, až do Stalingradu. Rusy nenazýval jinak, než "potomci Džinghischána", které nutno vyhnat z Evropy.
Avšak o plánu se dozvěděl i Stalin a vydal rozkaz vzít útokem Berlín, navzdory dohodě v Jaltě. Wehrmacht byl připraven na ulicích Berlína vytvořit nový Stalingrad. Tato operace stála život 120 000 ruských vojáků, ale zachránila Evropu před novou válkou. Berlín padl už 2. května.
Podle ruského historika Valentina Falina právě tento úspěch udělal na USA takový dojem, že plán Unthinkable, tak jak byl vymyšlen Churchillem, byl zamítnut. Kromě toho, Churchill prohrál anglické volby. Truman později válku s Ruskem zahájil, ale jen studenou.
Podle Falinovy knihy na http://www.x-libri.ru/elib/innet223/00000001.htm
zdroj: http://tnit.fr/book/nemyslitelna.htm
//autoeditácia príspevku ( 05 Aug 2009, 14:55 )
Fašista Franco zachránce Židů
Mohu-li hodně zjednodušit, ekumenismus, proces sjednocení židů s katolíky, vešel v život 9. května 1945, když v důsledku 2. sv. války, vyvolané péčí sionistů, pravoslavní porazili evropské katolíky. Napařili katolíkům "Katastrofu". V Norimberském procese sionisti odsoudili a potrestali především katolíky tím, že jim nahnali strach kvůli katolickým "plynovým komorám" na území katolického Polska, které poručil katolík Hitler.
Stalin byl pravoslavný, proto v procesu v Norimberku udělili pravoslavným minimum, prakticky nic, i masovou popravu v Katyni navěsili na krk Němcům. Přední úkol sionistů tehdy byl přiškrtit katolíky. Gulag coby "světové zlo" pravoslavných a "Stalin druhý Hitler" přišlo na řadu teprve, když sionisti definitivně vyřešili otázku katolicismu. Dnes celý Vatikán je strašák, do kterého místo pilin nacpali marrány.
Ve staré španělštině slovo marrany značí prase, špinavá svině. Jelikož židé, kteří naoko přijali křesťanství, aby nemuseli opustit Španělsko, nejedí vepřové maso, začalo se těmto krypto-židům řikat marrani, v portugalštině marrão. (Ze stejného důvodu latinské slovo Mauri či řecké Moros označovalo mauretánské Berbery, později i muslimy.) Odtud jsou i jména Morgan, Moreau, Moralis, Morgulis, Mordašov, Moršák, Morell, Morcelle, Maure...
Takovým maránem byl i katolík generál Franco, vůdce (caudillo) španělského fašistického státu. Francovo Španělsko byl čistě sionistický plán, ušitý siomudrci.
Je zajímavé si všimnout, s kým se r. 1936 potýkal židovský generál Franco v občanské válce. V republikánské armádě totiž bojovali židé z SSSR : Štern, hlavní vojenský poradce u republikánské vlády, Ilja Ehrenburg, Kolcov - Friedland, Smuškevič (dvojnásobný hrdina SSSR), a hrdinové SSSR Abram Abramovič, Pavel Arman... To byli významní rabínové. Proti nim na straně morána Franca bojovala celá ruská Bílá garda.
Ve Španělsku se sešli židé na soubojíček. Vyjasnit si, kdo tam bude poroučet. Nejsmutnější na tom je, že jako obyčejně, kanónenfutrem pro židovské hračky byli Rusové. Ti nejlepší, jako Sěrov, Rodimcev a Mereckov, ba i řadoví vojáci, tam pohřbení, o kterých nikdo nikdy nemluvil... Počítal je vůbec někdo?
Prostě, po 500 letech židé se vrátili do Španělska. Jenže to už byli jiní židé, než ti, které Španěláci vymetli za země. Židé z SSSR byli velkou většinou trockisti. V palici jim strašila teorie permanentní revoluce o "osvobození" celé planety. Připluli do Španělska coby budoucí "Osvoboditelé", do boje je vedl sám neviditelný Trocký ! Ne nadarmo, když si potom Stalin rozebral situaci, všechny hrdiny Občanské války španělské pro jistotu dal postřílet.
Trockisti se vrhli na morány, neuznávaje jeden druhého za svoje lidi. V potyčce zákonně zvítězili moráni, protože za 500 let strádání Španělsko se stalo jejich zemí. Maloburžoazie z Oděsy a Berdyčeva vzala nohy na ramena. Španělsko už 500 let je odměnou - je to cena "potomků ztracených židů".
V řijnu 1940 generál Francisco Franco y Bahamonde se setkal se samotným Adolfem Hitlerem v Hendaye. Beseda nebyla nejsrdečnější. Führer kategoricky žádal, aby caudillo se zúčastnil společné operace "Felix", která spočívala v zachvácení Gibraltaru. Franco se všelijak vymlouval. Druhá žádost byla dovolit německým vojskám průjezd jeho zemí.
Avšak "surový španělský diktátor" kategoricky odmítl i tuto žádost. Hitler prudce přerušil jednání, chladně se rozloučil a nikdy více se s ním nesetkal. Nazval ho "mrzkým židovským kuplířem", křičel, že "cítí v caudillo žida. Ostatně má čistě židovský ksicht, stačí se podívat na jeho nos. Takový nos je příznak židovského původu". Měl-li Hitler nějaké informace, nebo doopravdy čichem rozpoznal židovské kořeny caudilla, historikům není známo.
Jeho vstek však je pochopitelný. Potřeboval suroviny a životní prostor. Kdyby Gibraltar padl do jeho rukou, průběh a možná i výsledek 2. sv. války mohl být zcela jiný. Hitler by netáhl na Moskvu, nýbrž do Afriky. K tomu ho přemlouval Stalin : "jdi na jih". Židovští historikové teď tvrdí, že chytrý Hitler odmítl jeho radu a sám od sebe rozhodl rozšiřovat životní prostor na východ. Pustá lež !
Světová židovská říše Rotschilda nutně potřebovala, aby Hitler táhl na SSSR. Proto Franco dostal příkaz : španělská armáda, která tehdy čítala 1,5 mil. vojáků a právě rozdrtila "Rudou armádu" dobrovolníků, Hitlerovi znemožní cestu na jih. Německý průmysl byl už přeorientován na válečný, nezaměstnaní stáli v plné zbroji a Hitler jiného řešení neviděl, kromě války. Výsledkem byla německá armáda pod Moskvou a 27 milionů zabitých.
Konečná verze plánu "Barbarosa" byla vypracována pod vedením generála F. Pauluse dne 18. prosince 1940. Předpokládala bleskový pád hlavních sil Rudé armády na západě od řeky Dněpr a Západní Dvina, poté okupaci Moskvy, Leningradu a Donbasu s výjezdem na linku Archangelsk - Volha - Astrachán. Cílem měla být Indie - nejcennější poklad Britské říše.
Až do schůzky Hitlera s caudillem, "plán Barbarosa" existoval, ale byl pouze hypotézou na papíře, cvičením, jaké se píšou ve všech generálních štábech, jednak aby se ukázalo, že generálové nepobírají vysoký žold za nic, a zadruhé, čert nikdy neví a lecos se může někdy k něčemu hodit. Podobně i Churchill měl plán napadnout SSSR 1. července 1945, ale Američani nakonec nesouhlasili. Píšu o tom zde.
A vy si myslíte, že některý z historiků někdy srovnal ta dvě data - schůzka Franco-Hitler v říjnu, Barbarosa v prosinci - a zauvažoval, jak jsou spojena? Nikoliv ! To by musel postavit jednání Hitlera nohama vzhůru. Války Světové Židovské Říše nejsou vůbec těmi válkami, o kterých stáda gójů i samotní siomudrci píšou tuny historických knih.
Stalin, stejně jak i Hitler, nenáviděl španělského generála až do smrti. Hitler samozřejmě věděl o podivném jednání spojence, který nařídil svým diplomatům v Maďarsku, Rumunsku, Řecku a kolaborující Francii vydávat pasy židům těchto zemí a usnadňovat výjezd. Franco též zachránil několik tisíc židů z Bergen-Belzen a ze Soluně, nařídil pro židy otevřít španělské hranice. Roku 1940 jich přišlo 40.000, ostatní roky není známo, ale odhad je přes 200 tisíc židů, kteří našli u něho azyl.
Podle zákona státu Izrael, člověk, který před Holocaustem zachránil byť by jen jednoho žida, je posvěcen na "Spravedlivého", dostává zvláštní čestné uznání, jeho čin je zapečetěn při speciálním obřadu, jako zasazení stromku na Aleji Spravedlivých světa. Tedy na počest fašisty Francisco Franco-Bahamonde v Izraeli měl by už dávno kvést celý háj. Proč k tomu nedošlo?
O židovském původu generála se začalo mluvit až po válce, sám Franco to nepopíral. Jméno Franco pochází od městečka v Galicii, které bylo téměř zcela židovské ; jméno jeho katolické matky Pilar Bahamonde y Pardo de Andrade dostala po předcích, znamenitých rabínech Josia a David Pardo. Ostatně moróni byli i předkové z otcovy strany.
Celá Evropa hořela v ohni druhé sv. války, ale Španělsko nebylo ve válce jediný den. Žádná genocida, žádné omezování práv židů. Navíc, na jaře 1941 Franco rozhodným tónem oznámil Hitlerovi, že spolky židů-sefardů v Soluni (Řecko), v Sofii a v Plovdivu (Bulharsko) jsou pod ochranou španělských úřadů coby osoby, jejichž předkové byli svého času nezákonně vyhnáni ze země. Sefardi dostali španělské pasy, klidně přežili válku a do roku 1950 většina z nich odcestovala do Izraele.
Když válka skončila, vojska spojenců do Španělska nevkročila. Proč asi ? Jako předtím židé, k židovi Francovi z Evropy utíkali nacističtí zločinci - vlastně kumpáni sionistů. Franco bez překážek je bleskově přesunoval do Latinské Ameriky.
http://tnit.fr/cs/c105.htm#caudillo
Roku 1945 existoval plán spojenců, zvaný Nemyslitelná operace, který se zdá skutečně nemyslitelný, totiž začit třetí světovou válku těsně po skončení války druhé. Měl jí být útok na Rudou armádu a kobercové bombardování ruských měst - něco na způsob Drážďan, kde za jednu noc zahynulo přes 100 000 civilistů.
Všechny generální štáby světa dělají všechny možné i nemožné plány - musí přece vykazovat nějakou činnost. Ale jak se otvírají archivy, dozvídám se, že plán Unthinkable se dostal do vyššího stádia. Připravoval se bleskový útok, který byl naplánován na 1. července 1945. Kdo chce číst v 23 stranách dokumentu Operation Unthinkable: "Russia: Threat to Western Civilization", British War Cabinet, Joint Planning Staff, Final Reports: 22 May 1945, najde fotokopie zde.
Vlastně mne to tolik neudivuje. Slyšel jsem o tom už v dubnu nebo květnu 1945. Udivuje mne spíš to, že se to dokázalo utajit přes 60 let, ani slůvko na veřejnosti. I Rusové radši řečnili o věrném spojenectví a boji za mír, takže nakonec všichni na to zapomněli, ani mně nechce se tomu příliš věřit.
Žil jsem tehdy na jihočeské vesnici, v které nebylo ani jedno radio (nebyla zavedena ani elektrika), nebyla prodejna novin, přesto šeptalo se o plánu války mezi Ruskem a Amerikou. Byli jsme unaveni nekončící válkou a proto doufali jsme, že jde jen o sen nacistů nebo výmysl německé propagandy.
V domku mé tety, kde jsem se narodil, koncem května zabral rodinný pokoj nějaký vyšší ruský důstojník a sestřenice s rodiči spala v kuchyni. Důstojník tudy musel procházet a pokaždé prohodil k rodině pár vlídných slov německy. Měl starý radiopřijimač, kterým se pokoušel chytat Moskvu ; jednou jsme se ho zeptali, zdali slyšel, nebude-li válka s Amerikou. Překvapen, zaváhal, pak nás uklidnil : Nebude, jsou to naši spojenci.
Jenže byli to spojenci zrádní. Konference v Jaltě skončila 11. února a už v noci z 12. na 13. únor 1945 srovnali Drážďany se zemí a brzo poté zničili všechny důležité závody Slovenska a východního Německa, aby nepadly do rukou Rusů. A to navzdory dohodě nepřestoupit linii v Jaltě dohodnutou mezi Stalinem, Rooseveltem a Churchillem.
Už počátkem dubna 1945 (podle jiných zdrojů koncem března) W. Churchill poručil vypracovat konečnou verzi plánu podobnému Hitlerovu plánu Barbarosa : Bez vyhlášení války napadnout Rusy a díky překvapení, teroru a létajícím pevnostem donutit SSSR ke kapitulaci. Anglie předpokládala, že Rusko má počet letadel nepostačující k obraně, materiál zastaralý, v špatném stavu, armáda i národ je vyčerpán.
Útočit mělo 47 anglických a amerických divizí, při účasti Kanady, Polska a Maďarska a za pomoci 12 divizí německých, které britští instruktoři denně cvičili ve Schleswig-Holsteinsku a v jižním Dánsku.
12. dubna zemřel prezident Franklin D. Roosevelt ; Churchill přemlouval jeho nástupce Trumana, naléhal, dokazoval mu, že není nutné dodržovat dohody z Jalty a Teheránu. Truman se však obával, že bude-li Amerika bojovat proti Rusům a navíc sama proti Japoncům, může ztratit milion až dva amerických životů. Kromě generála Pattona, specialisté nedoporučovali útok na SSSR : nezdaří-li se bleskové vítězství, bude obtížné válku skončit (tehdy ještě nebyla vyzkoušena atomová bomba).
Patton prohlásil, že nehodlá se zastavovat na demarkační lince podél Labe, ale že půjde dále na Polsko, odtud na Ukrajinu a Bílou Rus, až do Stalingradu. Rusy nenazýval jinak, než "potomci Džinghischána", které nutno vyhnat z Evropy.
Avšak o plánu se dozvěděl i Stalin a vydal rozkaz vzít útokem Berlín, navzdory dohodě v Jaltě. Wehrmacht byl připraven na ulicích Berlína vytvořit nový Stalingrad. Tato operace stála život 120 000 ruských vojáků, ale zachránila Evropu před novou válkou. Berlín padl už 2. května.
Podle ruského historika Valentina Falina právě tento úspěch udělal na USA takový dojem, že plán Unthinkable, tak jak byl vymyšlen Churchillem, byl zamítnut. Kromě toho, Churchill prohrál anglické volby. Truman později válku s Ruskem zahájil, ale jen studenou.
Podle Falinovy knihy na http://www.x-libri.ru/elib/innet223/00000001.htm
zdroj: http://tnit.fr/book/nemyslitelna.htm
//autoeditácia príspevku ( 05 Aug 2009, 14:55 )
Fašista Franco zachránce Židů
Mohu-li hodně zjednodušit, ekumenismus, proces sjednocení židů s katolíky, vešel v život 9. května 1945, když v důsledku 2. sv. války, vyvolané péčí sionistů, pravoslavní porazili evropské katolíky. Napařili katolíkům "Katastrofu". V Norimberském procese sionisti odsoudili a potrestali především katolíky tím, že jim nahnali strach kvůli katolickým "plynovým komorám" na území katolického Polska, které poručil katolík Hitler.
Stalin byl pravoslavný, proto v procesu v Norimberku udělili pravoslavným minimum, prakticky nic, i masovou popravu v Katyni navěsili na krk Němcům. Přední úkol sionistů tehdy byl přiškrtit katolíky. Gulag coby "světové zlo" pravoslavných a "Stalin druhý Hitler" přišlo na řadu teprve, když sionisti definitivně vyřešili otázku katolicismu. Dnes celý Vatikán je strašák, do kterého místo pilin nacpali marrány.
Ve staré španělštině slovo marrany značí prase, špinavá svině. Jelikož židé, kteří naoko přijali křesťanství, aby nemuseli opustit Španělsko, nejedí vepřové maso, začalo se těmto krypto-židům řikat marrani, v portugalštině marrão. (Ze stejného důvodu latinské slovo Mauri či řecké Moros označovalo mauretánské Berbery, později i muslimy.) Odtud jsou i jména Morgan, Moreau, Moralis, Morgulis, Mordašov, Moršák, Morell, Morcelle, Maure...
Takovým maránem byl i katolík generál Franco, vůdce (caudillo) španělského fašistického státu. Francovo Španělsko byl čistě sionistický plán, ušitý siomudrci.
Je zajímavé si všimnout, s kým se r. 1936 potýkal židovský generál Franco v občanské válce. V republikánské armádě totiž bojovali židé z SSSR : Štern, hlavní vojenský poradce u republikánské vlády, Ilja Ehrenburg, Kolcov - Friedland, Smuškevič (dvojnásobný hrdina SSSR), a hrdinové SSSR Abram Abramovič, Pavel Arman... To byli významní rabínové. Proti nim na straně morána Franca bojovala celá ruská Bílá garda.
Ve Španělsku se sešli židé na soubojíček. Vyjasnit si, kdo tam bude poroučet. Nejsmutnější na tom je, že jako obyčejně, kanónenfutrem pro židovské hračky byli Rusové. Ti nejlepší, jako Sěrov, Rodimcev a Mereckov, ba i řadoví vojáci, tam pohřbení, o kterých nikdo nikdy nemluvil... Počítal je vůbec někdo?
Prostě, po 500 letech židé se vrátili do Španělska. Jenže to už byli jiní židé, než ti, které Španěláci vymetli za země. Židé z SSSR byli velkou většinou trockisti. V palici jim strašila teorie permanentní revoluce o "osvobození" celé planety. Připluli do Španělska coby budoucí "Osvoboditelé", do boje je vedl sám neviditelný Trocký ! Ne nadarmo, když si potom Stalin rozebral situaci, všechny hrdiny Občanské války španělské pro jistotu dal postřílet.
Trockisti se vrhli na morány, neuznávaje jeden druhého za svoje lidi. V potyčce zákonně zvítězili moráni, protože za 500 let strádání Španělsko se stalo jejich zemí. Maloburžoazie z Oděsy a Berdyčeva vzala nohy na ramena. Španělsko už 500 let je odměnou - je to cena "potomků ztracených židů".
V řijnu 1940 generál Francisco Franco y Bahamonde se setkal se samotným Adolfem Hitlerem v Hendaye. Beseda nebyla nejsrdečnější. Führer kategoricky žádal, aby caudillo se zúčastnil společné operace "Felix", která spočívala v zachvácení Gibraltaru. Franco se všelijak vymlouval. Druhá žádost byla dovolit německým vojskám průjezd jeho zemí.
Avšak "surový španělský diktátor" kategoricky odmítl i tuto žádost. Hitler prudce přerušil jednání, chladně se rozloučil a nikdy více se s ním nesetkal. Nazval ho "mrzkým židovským kuplířem", křičel, že "cítí v caudillo žida. Ostatně má čistě židovský ksicht, stačí se podívat na jeho nos. Takový nos je příznak židovského původu". Měl-li Hitler nějaké informace, nebo doopravdy čichem rozpoznal židovské kořeny caudilla, historikům není známo.
Jeho vstek však je pochopitelný. Potřeboval suroviny a životní prostor. Kdyby Gibraltar padl do jeho rukou, průběh a možná i výsledek 2. sv. války mohl být zcela jiný. Hitler by netáhl na Moskvu, nýbrž do Afriky. K tomu ho přemlouval Stalin : "jdi na jih". Židovští historikové teď tvrdí, že chytrý Hitler odmítl jeho radu a sám od sebe rozhodl rozšiřovat životní prostor na východ. Pustá lež !
Světová židovská říše Rotschilda nutně potřebovala, aby Hitler táhl na SSSR. Proto Franco dostal příkaz : španělská armáda, která tehdy čítala 1,5 mil. vojáků a právě rozdrtila "Rudou armádu" dobrovolníků, Hitlerovi znemožní cestu na jih. Německý průmysl byl už přeorientován na válečný, nezaměstnaní stáli v plné zbroji a Hitler jiného řešení neviděl, kromě války. Výsledkem byla německá armáda pod Moskvou a 27 milionů zabitých.
Konečná verze plánu "Barbarosa" byla vypracována pod vedením generála F. Pauluse dne 18. prosince 1940. Předpokládala bleskový pád hlavních sil Rudé armády na západě od řeky Dněpr a Západní Dvina, poté okupaci Moskvy, Leningradu a Donbasu s výjezdem na linku Archangelsk - Volha - Astrachán. Cílem měla být Indie - nejcennější poklad Britské říše.
Až do schůzky Hitlera s caudillem, "plán Barbarosa" existoval, ale byl pouze hypotézou na papíře, cvičením, jaké se píšou ve všech generálních štábech, jednak aby se ukázalo, že generálové nepobírají vysoký žold za nic, a zadruhé, čert nikdy neví a lecos se může někdy k něčemu hodit. Podobně i Churchill měl plán napadnout SSSR 1. července 1945, ale Američani nakonec nesouhlasili. Píšu o tom zde.
A vy si myslíte, že některý z historiků někdy srovnal ta dvě data - schůzka Franco-Hitler v říjnu, Barbarosa v prosinci - a zauvažoval, jak jsou spojena? Nikoliv ! To by musel postavit jednání Hitlera nohama vzhůru. Války Světové Židovské Říše nejsou vůbec těmi válkami, o kterých stáda gójů i samotní siomudrci píšou tuny historických knih.
Stalin, stejně jak i Hitler, nenáviděl španělského generála až do smrti. Hitler samozřejmě věděl o podivném jednání spojence, který nařídil svým diplomatům v Maďarsku, Rumunsku, Řecku a kolaborující Francii vydávat pasy židům těchto zemí a usnadňovat výjezd. Franco též zachránil několik tisíc židů z Bergen-Belzen a ze Soluně, nařídil pro židy otevřít španělské hranice. Roku 1940 jich přišlo 40.000, ostatní roky není známo, ale odhad je přes 200 tisíc židů, kteří našli u něho azyl.
Podle zákona státu Izrael, člověk, který před Holocaustem zachránil byť by jen jednoho žida, je posvěcen na "Spravedlivého", dostává zvláštní čestné uznání, jeho čin je zapečetěn při speciálním obřadu, jako zasazení stromku na Aleji Spravedlivých světa. Tedy na počest fašisty Francisco Franco-Bahamonde v Izraeli měl by už dávno kvést celý háj. Proč k tomu nedošlo?
O židovském původu generála se začalo mluvit až po válce, sám Franco to nepopíral. Jméno Franco pochází od městečka v Galicii, které bylo téměř zcela židovské ; jméno jeho katolické matky Pilar Bahamonde y Pardo de Andrade dostala po předcích, znamenitých rabínech Josia a David Pardo. Ostatně moróni byli i předkové z otcovy strany.
Celá Evropa hořela v ohni druhé sv. války, ale Španělsko nebylo ve válce jediný den. Žádná genocida, žádné omezování práv židů. Navíc, na jaře 1941 Franco rozhodným tónem oznámil Hitlerovi, že spolky židů-sefardů v Soluni (Řecko), v Sofii a v Plovdivu (Bulharsko) jsou pod ochranou španělských úřadů coby osoby, jejichž předkové byli svého času nezákonně vyhnáni ze země. Sefardi dostali španělské pasy, klidně přežili válku a do roku 1950 většina z nich odcestovala do Izraele.
Když válka skončila, vojska spojenců do Španělska nevkročila. Proč asi ? Jako předtím židé, k židovi Francovi z Evropy utíkali nacističtí zločinci - vlastně kumpáni sionistů. Franco bez překážek je bleskově přesunoval do Latinské Ameriky.
http://tnit.fr/cs/c105.htm#caudillo
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
"Nikdy si nesmíme dovolit omlouvat se za to, co jsme provedli Německu."
Winston S. Churchill
http://zpravy24.pantax.cz/2005/02/13.02.05.htm
Zničení Drážďan bylo tak děsivé, že nebylo dost živých, kteří by pohřbívali mrtvé.
Winston S. Churchill
http://zpravy24.pantax.cz/2005/02/13.02.05.htm
Zničení Drážďan bylo tak děsivé, že nebylo dost živých, kteří by pohřbívali mrtvé.
Expert: plány, ktoré sa našli v Berlíne nie sú z tábora smrti
Vedúcvi expert na Auschwitz zdegradoval dôležitosť plánov na bzdovanie vyhlaďovacieho tábora, ktoré sa nedávno našli v Berlíne. Tvrdí, že dokumenty poznali vedci už dávno a nie sú to plány, podľa ktorých sa mali budovať vyhlaďovací tábor.
Profesor Robert van Pelt, medzinárodne uznávaný expert na budovy a konštrukcie Auschwitzu povedal, že na týchto dokumentoch nie je nič nové.
Van Pelt tiež povedal, že pichybuje o autenticite podpisu šéfa SS Heinricha Himmlera. Tak vysoko postavený dôstojník by podobné plány nepodpisoval a žiadne z podobných plánov, ktoré videl takýto podpis nemali.
Van Pelt ďalej uviedol, že spojenie „plynová komora“, ktoré sa nachádzalo na jednom z plánov znamenalo miestnosť na dezinfekciu šatstva pomocou plynu.
Van Pelt vyjadril presvedčenie, že plány nie sú pravé...
Auschwitz expert: Blueprints found in Berlin not of death camp
http://www.haaretz.com/hasen/spages/1035958.html
www.prop.sk
Vedúcvi expert na Auschwitz zdegradoval dôležitosť plánov na bzdovanie vyhlaďovacieho tábora, ktoré sa nedávno našli v Berlíne. Tvrdí, že dokumenty poznali vedci už dávno a nie sú to plány, podľa ktorých sa mali budovať vyhlaďovací tábor.
Profesor Robert van Pelt, medzinárodne uznávaný expert na budovy a konštrukcie Auschwitzu povedal, že na týchto dokumentoch nie je nič nové.
Van Pelt tiež povedal, že pichybuje o autenticite podpisu šéfa SS Heinricha Himmlera. Tak vysoko postavený dôstojník by podobné plány nepodpisoval a žiadne z podobných plánov, ktoré videl takýto podpis nemali.
Van Pelt ďalej uviedol, že spojenie „plynová komora“, ktoré sa nachádzalo na jednom z plánov znamenalo miestnosť na dezinfekciu šatstva pomocou plynu.
Van Pelt vyjadril presvedčenie, že plány nie sú pravé...
Auschwitz expert: Blueprints found in Berlin not of death camp
http://www.haaretz.com/hasen/spages/1035958.html
www.prop.sk
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re:
toto, ale ani z daleka nie je vsetko!
http://lebedad.bloguje.cz/814079-anotac ... za-oko.php
john sack to tusim v tom rozhovore nespomina, ale zidia zriadili dohromady 1255 koncentracnych taborov pre nemcov a poliakov. podla jeho odhadov tam zomrelo za spominane obdobie 1945-1950 okolo 60-80 000 ludi, muzi, zeny, deti a dokonca aj dojcata.
http://en.wikipedia.org/wiki/An_Eye_for ... ns_in_1945
Re: Kto zapríčinil 2. WW
.... Z knihy Zamlčaná pravda o Slovensku, ktorú v roku 1996 vydali MUDr. Gabriel Hoffmann a Priatelia prezidenta Tisu na Slovensku a v cudzine, vyberám na pripomenutie aspoň pár citátov. Ľudia hľadajúci pravdu iste knihu čítali.
„Keď sa 9.septembra 1941 podarilo Tukovi vo vláde prebojovať rasistický židovský kódex, Tiso podal demisiu. Jeho demisiu predsedníctvo HSĽS neprijalo. V tých časoch traja rabíni (Frieder z Nového Mesta nad Váhom, Unger a dr. Schweiger z Nitry) vyhľadali biskupa Kmeťku za prítomnosti vtedajšieho gen. vikára Nécseyho a žiadali urobiť všetko, aby Tiso zostal prezidentom, pretože po ňom by prišiel Tuka, čo by znamenalo oveľa väčšie nešťastie pre Židov ... Prezident Tiso, židovský kódex nikdy nepodpísal a vyhradil si právo udeľovať výnimky. Jeho výnimkami zachránil okolo deväť tisíc Židov. Proti kódexu protestujú aj slovenskí biskupi memorandom zo 7. októbra 1941. Píšu: ‘Svetonáhľad, podľa ktorého toto nariadenie bolo osnované, je ideológia tzv. rasizmu, ktorá skrýva v sebe nebezpečné bludy‘. Protestuje aj sv. Stolica (Pius XII.) nótou č. 8355-41 z 12. novembra 1941...“
„Šéf politického oddelenia ríšskeho ministerstva zahraničia Woermer v zápise o rozhovore so slovenským vyslancom 25.3.1942 píše: Tukovi sa síce stále darí pretlačiť novej dobe zodpovedajúce zákony, ako napríklad Židovský kódex, avšak Tisovi oddaná väčšina vo vláde šikovným manévrovaním vždy nájde spôsob Tukove plány zmariť.“
„25.mája 1942 Eichmann prisľúbil Tukovi, že sa zo slovenskými Židmi bude zachádzať čo najľudskejšie. No opozícia vo vláde a prezident Republiky (Tiso) nemeškali v diele záchrany... 26. júna 1942 nemecký vyslanec v Bratislave Ludin telegrafoval do Berlína: ‘Výkon odsunu Židov zo Slovenska (na práce do nemeckých fabrík v Poľsku) sa dostal nateraz do mŕtveho bodu. Na základe vplyvu cirkví a korupcie slovenských úradníkov dostalo 35 tisíc Židov mimoriadne preukazy, na základe ktorých nesmú byť evakuovaní.“
„Záchranu Židov organizovali i pápežskí nunciovia, najmä Roncalli (neskorší pápež Ján XXIII.) a Mazzoli v Bulharsku, ktorí využili dobré styky s bulharskou kráľovskou rodinou a zachránili skoro všetkých 25 tisíc bulharských Židov. Menovať ďalej treba Msgr. Cassula v Bukurešti, Msgr. Rottu v Budapešti, Msgr. Burzia v Bratislave a iných. Všetci konali, ako to sami dosvedčili, s vedomím a z príkazu Pia XII. S pápežským súhlasom otvorili dvere kláštorov a iných cirkevných inštitúcií, aby chránili Židov... Z pápežovej iniciatívy, katolícke štáty (dokonca i Francovo Španielsko) prijímali a podporovali židovských utečencov. Na ich výpomoc Pius XII. uvoľnil dva a pol miliardy lír“.
Už ani netreba zdôrazňovať obetavé snahy toľkých slovenských a iných európskych roľníkov, robotníkov, učiteľov, politikov, diplomatov, ktorí pod nemeckým trestom smrti riskovali životy a svoje rodiny, len aby mohli zachrániť Židov, lebo im tak diktovali ich kresťanské duše.
***
Nesmierne zaujímavé sú snahy hore spomenutého rabína Michala Ber Weissmandla, ktorý sa usiloval zachrániť slovenských, ale i iných Židov počas vojny. Jeho kniha bola vydaná v hebrejčine v New Yorku, v roku 1961. Výňatky sú z anglického článku I. Domba o Weissmandlovej knihe s nadpisom: The millions that could have been saved. Weíssmandlove meno mi Googel vyhľadal na tejto web stránke: www.jewsagainstzionism.com.
Toto je reklama na jeho knihu: “Napísaná rabínom Weissmandlom, táto kniha popisuje jeho svedectvo o brutálnej úlohe zionistov, ktorí zabránili zachrániť obete holokaustu.“
„Kronika vojnových rokov 1942 do 1945 rabína M. B. Weissmandla, výstižne pomenovaná Min Hametzar (From the Depths, Z hĺbok). V nej odhalené strašné fakty nie sú dobre známe...Kto si len vie predstaviť hitlerovský holocaust? Kde sú v jazykoch slová, ktoré by to popísali?... Či existujú v jazykoch slová, ktoré presne popíšu konverziu vzácnych Židov do stavu zvierat pripravených na zabitie?“
(Nemec) „Wisliceny bol oddaný prívrženec nacizmu a bol „odborník“ pre riešenie židovskej otázky na Slovensku ako Eichmannov reprezentant v tej oblasti (Európy)... Wisliceny bol hlavný, ríšsky vládca a organizátor transportov. Bol takmer vždy opitý. Opitý alkoholom, ale intoxikovaný krvou, a zdal sa nedostupný...
Rabín Weissmandel, ku koncu 1943, keď už boli dve tretiny Židov zo Slovenska odtransportované ‘na prácu’, zoznámil sa s istým Hochbergom, esesáckym intrigánom a druhým komandantom po Wislicenym. Hochbergov predstavený miloval peniaze a tie už kúpili úľavy pre ľudí – odloženie deportácie... Rozradostený z takého objavu, predebatoval vec s jeho svokrom v Nitre. Svokor uvažoval, že keď táto staromódna metóda môže byť užitočná, tak prečo ju nepoužiť a nezachrániť masy ľudí ... Jednému zo slávnych ľudí v Bratislave, rabínovi Aharonovi Gruenhutovi, podarilo sa získať u Hochberga dôveru v rabína Weissmandla a zaistiť mu s ním tajnú schôdzku. Rabín sa Hochbergovi predstavil ako človek, ktorý má kontakty s rabínskymi kruhmi po celom svete. Ukázal Hochbergovi jeho pas s britským vízom, povedal mu o jeho návšteve Londýna a konferencii, ktorej sa zúčastnil, aby urobil naňho dojem, že je vo vysokom postavení. Potom ho uistil, že na Slovensku má tajné poslanie najvyššej dôležitosti ako reprezentant židovstva v zahraničí, ktoré sa s ním spojilo cez Americkú kanceláriu (joint) vo Švajčiarsku. Títo sú pripravení vyplatiť Hauptsturmbandfuererovi Wislicenému v hotovosti čo si zažiada, ak zastaví transporty Židov na východ (do Poľska)... Tiež mu dal uistenie od Svetového židovstva, že ak natrvalo zastaví odvoz Židov, po vojne, on, aj Wisliceny, budú v bezpečí.... Hochberg sa najprv rozčúlil nad takou ponukou, ale po dlhšom rozhovore zmäkol a povedal, že musí rozprávať s Wislicenym. Po hodinách čakania Hochberg sa vrátil celý vzrušený a oznámil: the deal is done, dohodli sme sa. Wisliceny chce 50 tisíc dolárov a zastaví všetky transporty. Ako prejav dobrej vôle zatiaľ zadrží tri transporty, každý s asi tri tisíc dušami, určené na odchod na budúci utorok, piatok a nasledujúci utorok. Ale v piatok za tým, musí mať v rukách prvú splátku v sume 25 tisíc dolárov. A za sedem týždňov po prvej splátke, ďalších 25 tisíc. Potom už nijaké transporty nebudú. Nemá nijakú ďalšiu podmienku. Ale musíš ukázať, že doláre prídu zo zahraničia, nie od slovenských Židov.“
„Rabín Weissman ponáhľal sa do Nitry aby informoval svojho svokra a začal zariaďovať všetko potrebné. Nitriansky rabín sa potešil možnosti zachrániť toľké životy, ale vyslovil pochybnosti či v ďalekej kancelárii (joint) budú rozumieť ich tragickému postaveniu. Lebo zionistickí vodcovia spolupracujú s kanceláriou môžu mať iné kalkulácie. Ale navrhol spojiť sa s Radou ortodoxných židovských komunít, aj so zionistami a zapojiť do partnerstva tiež neortodoxné skupiny. Spojiť sa tiež s pani Gisi Fleischmanovou, ktorá je v zionistických kruhoch a bola predvojnová reprezentantka kancelárie na Slovensku...
Zionizmus je založený na báze, že spôsob štátnosti aký majú iné národy je aplikovateľný aj na židovstvo. Ako keby nevideli rozdiel medzi národmi sveta a židovstvom! Oni to vidia tak, že Židia si riadia ich osud takou istou cestou a spôsobom ako iné národy. Viera v exil, podľa Nebeského Dekrétu, ako trest za naše hriechy a viera v Nebeské Vykúpenie podľa Vôle nášho Stvoriteľa, pre zionistov neexistuje.“
„Šloime Stern (z Bratislavy) našiel diplomatického kuriéra, ktorý bol ochotný vziať všetky dôležité odkazy do kancelárie v Zurichu. Tiež bol schopný zohnať ohromné množstvo peňazí zo všetkých kútov Slovenska. Tie sa potom na čiernom trhu premenili na 25 tisíc dolárov...
Peniaze určené Wislicenému odovzdali Hochbergovi. Ten prišiel späť so sľubom, že sedem týždňov nevyšle nijaké transporty. Potom čaká ďalších 25 tisíc...“.
„Pani Fleischmanová napísala memorandum do kancelárie Židovskej Agencie. Všetci boli presvedčení, že keď kuriér dopraví ich memorandum, nie 50 tisíc dolárov, ale desať krát 50 tisíc budú mať k dispozícii na túto a podobné záchranné akcie. Isteže Židia po celom svete budú tancovať od radosti keď budú počuť, že sa dvere otvorili do vnútorných kruhov SS, že sa našiel spôsob ako Židov zachrániť.... Určený dátum sa blížil. Toľko peňazí je potrebných! Mnohým ľuďom sa podarilo utiecť z toho pekla v Poľsku do Slovenska a odtiaľ pokračovali do Maďarska a Rumunska, ktoré ešte neboli tak sprocesované nemeckými hordami...Peniaze sú potrebné tiež na rozšírenie pracovných táborov v Seredi, v Novákoch... Tak by neboli vyvezení do Poľska.
Návrat kuriéra nervózne očakávali...
Konečne sa kuriér vrátil. Ale peňazí nič. Ani len listom neodpovedali tie pomocné organizácie! Priniesol iba ústny odkaz, že nemajú čas písať a o pomoci nebola ani len zmienka.... Rabín Weissmandl píše, že všetci sa cítili ako keby sa dom na nich zrútil...“.
„Rabín sám sa podujal napísať list Agencii a do kancelárie v mene rabínov, ktorí zostali na Slovensku. Bol to list plný sĺz a prosenia., ale odpoveď neprichádzala. Stanovený termín ubehol. Požiadali Hochberga, aby poprosil Wislicenyho aby počkal tri - štyri týždne, lebo kuriér mal vo Švajčiarsku nehodu a pobyt v nemocnici spôsobil jeho zdržanie. Wisliceny súhlasil, že počká...
Nakoniec predsa prišiel list z Zurichu, napísaný Sally Mayer, v ktorom ich informovali, že 50 tisíc je veľa peňazí pre takú malú krajinu a ich rozpočet im nedovoľuje poslať nič, a historky o deportáciách a z Poľska sú prehnané. Je vraj typické pre východoeurópskych Židov stále žiadať peniaze. Peniaze prichádzajú z Ameriky a tá nedovolí posielať do nepriateľských krajín nijaké finančné prostriedky. Možno kancelária v Maďarsku im trochu pomôže z fondu, ktorý ešte pred vojnou bol zablokovaný“.
„Rabín Weissmandl a jeho kolegovia prečítali list, ale neboli schopní uveriť, že taký list mohol napísať Žid. Keď si jasne uvedomili obsah listu, ich srdcia sa zastavili.
A to ešte nebol koniec. Prišiel ďalší list, ktorý plne vysvetlil obsah prvého. Ten ich ešte viac umŕtvil a doráňal. To odhalilo bezodnú priepasť do akej rodení Židia môžu padnúť—a za to je zodpovedný zionizmus“.
Toľko z článku I. Domba o Weissmandlových spomienkach.
...
viac tu --
http://www.jarokrupa.sk/basne/41.htm
„Keď sa 9.septembra 1941 podarilo Tukovi vo vláde prebojovať rasistický židovský kódex, Tiso podal demisiu. Jeho demisiu predsedníctvo HSĽS neprijalo. V tých časoch traja rabíni (Frieder z Nového Mesta nad Váhom, Unger a dr. Schweiger z Nitry) vyhľadali biskupa Kmeťku za prítomnosti vtedajšieho gen. vikára Nécseyho a žiadali urobiť všetko, aby Tiso zostal prezidentom, pretože po ňom by prišiel Tuka, čo by znamenalo oveľa väčšie nešťastie pre Židov ... Prezident Tiso, židovský kódex nikdy nepodpísal a vyhradil si právo udeľovať výnimky. Jeho výnimkami zachránil okolo deväť tisíc Židov. Proti kódexu protestujú aj slovenskí biskupi memorandom zo 7. októbra 1941. Píšu: ‘Svetonáhľad, podľa ktorého toto nariadenie bolo osnované, je ideológia tzv. rasizmu, ktorá skrýva v sebe nebezpečné bludy‘. Protestuje aj sv. Stolica (Pius XII.) nótou č. 8355-41 z 12. novembra 1941...“
„Šéf politického oddelenia ríšskeho ministerstva zahraničia Woermer v zápise o rozhovore so slovenským vyslancom 25.3.1942 píše: Tukovi sa síce stále darí pretlačiť novej dobe zodpovedajúce zákony, ako napríklad Židovský kódex, avšak Tisovi oddaná väčšina vo vláde šikovným manévrovaním vždy nájde spôsob Tukove plány zmariť.“
„25.mája 1942 Eichmann prisľúbil Tukovi, že sa zo slovenskými Židmi bude zachádzať čo najľudskejšie. No opozícia vo vláde a prezident Republiky (Tiso) nemeškali v diele záchrany... 26. júna 1942 nemecký vyslanec v Bratislave Ludin telegrafoval do Berlína: ‘Výkon odsunu Židov zo Slovenska (na práce do nemeckých fabrík v Poľsku) sa dostal nateraz do mŕtveho bodu. Na základe vplyvu cirkví a korupcie slovenských úradníkov dostalo 35 tisíc Židov mimoriadne preukazy, na základe ktorých nesmú byť evakuovaní.“
„Záchranu Židov organizovali i pápežskí nunciovia, najmä Roncalli (neskorší pápež Ján XXIII.) a Mazzoli v Bulharsku, ktorí využili dobré styky s bulharskou kráľovskou rodinou a zachránili skoro všetkých 25 tisíc bulharských Židov. Menovať ďalej treba Msgr. Cassula v Bukurešti, Msgr. Rottu v Budapešti, Msgr. Burzia v Bratislave a iných. Všetci konali, ako to sami dosvedčili, s vedomím a z príkazu Pia XII. S pápežským súhlasom otvorili dvere kláštorov a iných cirkevných inštitúcií, aby chránili Židov... Z pápežovej iniciatívy, katolícke štáty (dokonca i Francovo Španielsko) prijímali a podporovali židovských utečencov. Na ich výpomoc Pius XII. uvoľnil dva a pol miliardy lír“.
Už ani netreba zdôrazňovať obetavé snahy toľkých slovenských a iných európskych roľníkov, robotníkov, učiteľov, politikov, diplomatov, ktorí pod nemeckým trestom smrti riskovali životy a svoje rodiny, len aby mohli zachrániť Židov, lebo im tak diktovali ich kresťanské duše.
***
Nesmierne zaujímavé sú snahy hore spomenutého rabína Michala Ber Weissmandla, ktorý sa usiloval zachrániť slovenských, ale i iných Židov počas vojny. Jeho kniha bola vydaná v hebrejčine v New Yorku, v roku 1961. Výňatky sú z anglického článku I. Domba o Weissmandlovej knihe s nadpisom: The millions that could have been saved. Weíssmandlove meno mi Googel vyhľadal na tejto web stránke: www.jewsagainstzionism.com.
Toto je reklama na jeho knihu: “Napísaná rabínom Weissmandlom, táto kniha popisuje jeho svedectvo o brutálnej úlohe zionistov, ktorí zabránili zachrániť obete holokaustu.“
„Kronika vojnových rokov 1942 do 1945 rabína M. B. Weissmandla, výstižne pomenovaná Min Hametzar (From the Depths, Z hĺbok). V nej odhalené strašné fakty nie sú dobre známe...Kto si len vie predstaviť hitlerovský holocaust? Kde sú v jazykoch slová, ktoré by to popísali?... Či existujú v jazykoch slová, ktoré presne popíšu konverziu vzácnych Židov do stavu zvierat pripravených na zabitie?“
(Nemec) „Wisliceny bol oddaný prívrženec nacizmu a bol „odborník“ pre riešenie židovskej otázky na Slovensku ako Eichmannov reprezentant v tej oblasti (Európy)... Wisliceny bol hlavný, ríšsky vládca a organizátor transportov. Bol takmer vždy opitý. Opitý alkoholom, ale intoxikovaný krvou, a zdal sa nedostupný...
Rabín Weissmandel, ku koncu 1943, keď už boli dve tretiny Židov zo Slovenska odtransportované ‘na prácu’, zoznámil sa s istým Hochbergom, esesáckym intrigánom a druhým komandantom po Wislicenym. Hochbergov predstavený miloval peniaze a tie už kúpili úľavy pre ľudí – odloženie deportácie... Rozradostený z takého objavu, predebatoval vec s jeho svokrom v Nitre. Svokor uvažoval, že keď táto staromódna metóda môže byť užitočná, tak prečo ju nepoužiť a nezachrániť masy ľudí ... Jednému zo slávnych ľudí v Bratislave, rabínovi Aharonovi Gruenhutovi, podarilo sa získať u Hochberga dôveru v rabína Weissmandla a zaistiť mu s ním tajnú schôdzku. Rabín sa Hochbergovi predstavil ako človek, ktorý má kontakty s rabínskymi kruhmi po celom svete. Ukázal Hochbergovi jeho pas s britským vízom, povedal mu o jeho návšteve Londýna a konferencii, ktorej sa zúčastnil, aby urobil naňho dojem, že je vo vysokom postavení. Potom ho uistil, že na Slovensku má tajné poslanie najvyššej dôležitosti ako reprezentant židovstva v zahraničí, ktoré sa s ním spojilo cez Americkú kanceláriu (joint) vo Švajčiarsku. Títo sú pripravení vyplatiť Hauptsturmbandfuererovi Wislicenému v hotovosti čo si zažiada, ak zastaví transporty Židov na východ (do Poľska)... Tiež mu dal uistenie od Svetového židovstva, že ak natrvalo zastaví odvoz Židov, po vojne, on, aj Wisliceny, budú v bezpečí.... Hochberg sa najprv rozčúlil nad takou ponukou, ale po dlhšom rozhovore zmäkol a povedal, že musí rozprávať s Wislicenym. Po hodinách čakania Hochberg sa vrátil celý vzrušený a oznámil: the deal is done, dohodli sme sa. Wisliceny chce 50 tisíc dolárov a zastaví všetky transporty. Ako prejav dobrej vôle zatiaľ zadrží tri transporty, každý s asi tri tisíc dušami, určené na odchod na budúci utorok, piatok a nasledujúci utorok. Ale v piatok za tým, musí mať v rukách prvú splátku v sume 25 tisíc dolárov. A za sedem týždňov po prvej splátke, ďalších 25 tisíc. Potom už nijaké transporty nebudú. Nemá nijakú ďalšiu podmienku. Ale musíš ukázať, že doláre prídu zo zahraničia, nie od slovenských Židov.“
„Rabín Weissman ponáhľal sa do Nitry aby informoval svojho svokra a začal zariaďovať všetko potrebné. Nitriansky rabín sa potešil možnosti zachrániť toľké životy, ale vyslovil pochybnosti či v ďalekej kancelárii (joint) budú rozumieť ich tragickému postaveniu. Lebo zionistickí vodcovia spolupracujú s kanceláriou môžu mať iné kalkulácie. Ale navrhol spojiť sa s Radou ortodoxných židovských komunít, aj so zionistami a zapojiť do partnerstva tiež neortodoxné skupiny. Spojiť sa tiež s pani Gisi Fleischmanovou, ktorá je v zionistických kruhoch a bola predvojnová reprezentantka kancelárie na Slovensku...
Zionizmus je založený na báze, že spôsob štátnosti aký majú iné národy je aplikovateľný aj na židovstvo. Ako keby nevideli rozdiel medzi národmi sveta a židovstvom! Oni to vidia tak, že Židia si riadia ich osud takou istou cestou a spôsobom ako iné národy. Viera v exil, podľa Nebeského Dekrétu, ako trest za naše hriechy a viera v Nebeské Vykúpenie podľa Vôle nášho Stvoriteľa, pre zionistov neexistuje.“
„Šloime Stern (z Bratislavy) našiel diplomatického kuriéra, ktorý bol ochotný vziať všetky dôležité odkazy do kancelárie v Zurichu. Tiež bol schopný zohnať ohromné množstvo peňazí zo všetkých kútov Slovenska. Tie sa potom na čiernom trhu premenili na 25 tisíc dolárov...
Peniaze určené Wislicenému odovzdali Hochbergovi. Ten prišiel späť so sľubom, že sedem týždňov nevyšle nijaké transporty. Potom čaká ďalších 25 tisíc...“.
„Pani Fleischmanová napísala memorandum do kancelárie Židovskej Agencie. Všetci boli presvedčení, že keď kuriér dopraví ich memorandum, nie 50 tisíc dolárov, ale desať krát 50 tisíc budú mať k dispozícii na túto a podobné záchranné akcie. Isteže Židia po celom svete budú tancovať od radosti keď budú počuť, že sa dvere otvorili do vnútorných kruhov SS, že sa našiel spôsob ako Židov zachrániť.... Určený dátum sa blížil. Toľko peňazí je potrebných! Mnohým ľuďom sa podarilo utiecť z toho pekla v Poľsku do Slovenska a odtiaľ pokračovali do Maďarska a Rumunska, ktoré ešte neboli tak sprocesované nemeckými hordami...Peniaze sú potrebné tiež na rozšírenie pracovných táborov v Seredi, v Novákoch... Tak by neboli vyvezení do Poľska.
Návrat kuriéra nervózne očakávali...
Konečne sa kuriér vrátil. Ale peňazí nič. Ani len listom neodpovedali tie pomocné organizácie! Priniesol iba ústny odkaz, že nemajú čas písať a o pomoci nebola ani len zmienka.... Rabín Weissmandl píše, že všetci sa cítili ako keby sa dom na nich zrútil...“.
„Rabín sám sa podujal napísať list Agencii a do kancelárie v mene rabínov, ktorí zostali na Slovensku. Bol to list plný sĺz a prosenia., ale odpoveď neprichádzala. Stanovený termín ubehol. Požiadali Hochberga, aby poprosil Wislicenyho aby počkal tri - štyri týždne, lebo kuriér mal vo Švajčiarsku nehodu a pobyt v nemocnici spôsobil jeho zdržanie. Wisliceny súhlasil, že počká...
Nakoniec predsa prišiel list z Zurichu, napísaný Sally Mayer, v ktorom ich informovali, že 50 tisíc je veľa peňazí pre takú malú krajinu a ich rozpočet im nedovoľuje poslať nič, a historky o deportáciách a z Poľska sú prehnané. Je vraj typické pre východoeurópskych Židov stále žiadať peniaze. Peniaze prichádzajú z Ameriky a tá nedovolí posielať do nepriateľských krajín nijaké finančné prostriedky. Možno kancelária v Maďarsku im trochu pomôže z fondu, ktorý ešte pred vojnou bol zablokovaný“.
„Rabín Weissmandl a jeho kolegovia prečítali list, ale neboli schopní uveriť, že taký list mohol napísať Žid. Keď si jasne uvedomili obsah listu, ich srdcia sa zastavili.
A to ešte nebol koniec. Prišiel ďalší list, ktorý plne vysvetlil obsah prvého. Ten ich ešte viac umŕtvil a doráňal. To odhalilo bezodnú priepasť do akej rodení Židia môžu padnúť—a za to je zodpovedný zionizmus“.
Toľko z článku I. Domba o Weissmandlových spomienkach.
...
viac tu --
http://www.jarokrupa.sk/basne/41.htm
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Kto zapríčinil 2. WW
GÖRING, ktorý zachraňoval
Zdroj: Mgr. Pavol Matula, PhD., Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava
Praha 16. novembra (Reuters): Československé vyšetrovacie orgány pôsobiace v Nemecku v spolupráci s americkou armádou vypátrali a zatkli Alberta Göringa, brata Hermanna Göringa a bývalého generálneho riaditeľa plzenskej Škody, ktorý tu pracoval počas nemeckej okupácie Československa.
Citovaná správa, ktorá prebehla zahraničnou tlačou koncom roku 1945, síce hovorí o tom, že bol zatknutý brat druhého najmocnejšieho muža v nacistickom Nemecku, ale nič sa z nej nedozvedáme o tom, kto v skutočnosti Albert Göring bol. Šiel v šľapajach svojho staršieho brata ako vojnový zločinec, alebo sa jeho životné osudy uberali úplne inými cestami?
Dvaja bratia - dve cesty
Albert Göring sa narodil v roku 1900 v Mauterndorfe v rodine guvernéra Nemeckej juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia) Heinrichovi Ernstovi Göringovi a Františke Tiefenbrunnovej. Obaja bratia sa od seba značne odlišovali. Zatiaľ čo Hermann so svetlomodrými očami bol odvážny a energický, smutný hnedooký Albert vyzeral tajomne. Jeho nápadná podobnosť s krstným otcom barónom Hermannom von Epenstein, ako aj málo skrývaná náklonnosť Albertovej matky k tomuto rodinnému priateľovi, viedla niektorých pozorovateľov k názoru, že jeho skutočným otcom je Epenstein. Z piatich detí bol „pre krstného otca najobľúbenejším krstňaťom Hermann, ale to len dovtedy, kým sa nenarodil Albert, okolo ktorého sa potom večne točil", spomína neskôr sestra Oľga.
Na rozdiel od Hermanna, ktorý podľahol nacistickej ideológii veľmi skoro, jeho brat Albert nacizmus odsudzoval. Z tohto dôvodu sa s bratom v roku 1930 rozišiel a presťahoval do Rakúska. Uchytil sa vo filmovej spoločnosti Tobis-Sasche, kde sa postupne vypracoval na riaditeľa. Po obsadení Rakúska nacistickým Nemeckom v marci 1938 sa zdalo, že bude mať kvôli svojim protihitlerovským výrokom problémy, avšak Hermann ho pred zásahom gestapa ochránil.
Záchranca Škodovky
O rok na to, po rozpade ČSR, sa nad mnohými českými podnikmi začali sťahovať mračná. Nemecké koncerny chceli zlikvidovať konkurenciu. Takýto osud mal postihnúť aj Škodove závody, kde bola dosadená nemecká vojenská správa. Vtedy prišiel za riaditeľom správnej rady Vilémom Hromádkom a generálnym riaditeľom Albertom Vamberským dlhoročný zástupca Škody v Rumunsku Bruno Seletzky so spásnym nápadom: „Vymenujte za obchodného riaditeľa pre Balkán Alberta Göringa, brata ríšskeho ministra letectva, ktorý momentálne vedie nemeckú filmovú spoločnosť TobisKlangfilm v Ríme. Albert je Rakúšan a antinacista, pomôže vám." Aj keď sa návrh Hromádkovi a Vamberskému spočiatku veľmi nepozdával, veď o spomínanom mužovi vôbec nič nevedeli, predsa sa ho nakoniec rozhodli osloviť. Albert Göring ponúkanú funkciu prijal. Dokonca začal zastupovať aj Zbrojovku Brno, s ktorou boli Škodove závody v Zbrojnej únii. O pár mesiacov na to sa Škodove závody a Zbrojovka Brno naozaj stali súčasťou veľkého nemeckého koncernu.
Správanie sa nového obchodného riaditeľa pre Balkán bolo naozaj značne odlišné od toho, na čo boli českí zamestnanci u Nemcov zvyknutí. Nikdy ich nezdravil nacistickým „Heil Hitler!", ale radšej používal tradičný pozdrav „Grüss Gott!". Na verejnosti sa neraz kriticky vyjadroval na adresu Hitlera a ďalších nacistov. K Čechom sa choval priateľsky a vždy ich, pokiaľ mohol, varoval pred fanatickými hitlerovcami, či o nich dokonca hovoril ako o zločincoch. Vzhľadom na to, že bol bratom mocného muža Tretej ríše, dostával sa pri rôznych príležitostiach k veľmi cenným tajným informáciám. Týkali sa napríklad názorov najvyšších nacistických pohlavárov, vojenských plánov, zbrojnej výroby a pod. Český odboj mal o ne pochopiteľne záujem. Našťastie, s ich získavaním neboli žiadne problémy, keďže Albert Göring o nich pri rôznych príležitostiach s českými kolegami otvorene hovoril. Stačilo len pozorne počúvať. Názory na to, prečo to robil, sa rôznia. Vilém Hromádka neskôr tvrdil, že Albert ich takýmto spôsobom informoval zámerne, lebo predpokladal, že všetci Česi sú nejakým spôsobom spojení s odbojom. Iní sa domnievali, že sa takto vychvaľoval, čo sa nezdá pravdepodobným, keďže bol známy jeho postoj k nacizmu.
Albert Göring však nezostal len pri slovnom deklarovaní svojho antinacistického postoja. Keď v roku 1940 hrozilo zatknutie riaditeľa brnianskej zbrojovky Jana Morávka, ktorý bol podozrivý zo spolupráce s odbojom, Albert zasiahol. Presunul ho okamžite do bukureštskej pobočky škodovky, a tak ho dostal z dosahu gestapa. Počas vojny Albert služobne cestoval po celej Európe.
Často sa zdržiaval aj vo Viedni, kde sa stal krstným otcom Tatiany Otzoup Guliaeff, dcéry herečky nemého filmu Alexandry Sorinovej a filmového producenta Sergeja Otzoupa, jeho dobrých priateľov. Tatiana si na neho spomínala ako na zábavného muža: „Kedykoľvek sme s ním šli do obchodu na nákup a našiel čo potreboval, pri odchode vždy pozdravil ‚Grüss Gott!', ale ak nejaký tovar chýbal, vyšlo z neho sarkastické ‚Heil Hitler!'." Iný pamätník zasa spomína na historku, ktorá sa odohrala v rumunskej Bukurešti. Dvaja nacistickí oficieri spoznali na balkóne stojaceho Alberta ako brata Hermanna Göringa. Okamžite mu zasalutovali „Heil Hitler!", načo im Albert chladne odvrkol „Vylezte mi na hrb!".
Koncom roka 1941 zatklo gestapo päť vedúcich pracovníkov exportnej firmy Omnipol, ktorá bola súčasťou koncernu Škoda. Za všetkým stál riaditeľ Hans Febrans, príslušník špionážnej služby SD. Uvedení zamestnanci mu prekážali v pochybných finančných transakciách, preto sa ich chcel zbaviť. Boli obvinení zo spolupráce s „nepriateľskou cudzinou", a to na základe fotografie z pražského veľtrhu z roku 1938, kde boli zachytení spoločne s členmi britskej filiálky, pričom jeden z nich bol židovského pôvodu, kvôli čomu emigroval z Nemecka. Albert Göring napísal okamžite list štátnemu ministrovi K. H. Frankovi. Uviedol v ňom, že dôvody na obžalobu sú vymyslené, veď fotografia pochádzala ešte spred vzniku protektorátu. Keď sa po dvoch mesiacoch nič nestalo, vybral sa za Reinhardom Heydrichom, zástupcom ríšskeho protektora: „Pán generál, môj brat, ríšsky maršal, prikázal, aby boli všetky spisy podozrivých poslané na prešetrenie do Berlína alebo aby ste tých ľudí prepustili!" Do mesiaca boli všetci piati na slobode.
Tŕňom v oku nemeckým kolegom však naďalej zostávali českí vedúci predstavitelia závodu, a tak sa v krátkom čase ocitli v ohrození Adolf Vamberský, Josef Modrý a Václav Beneš. Gestapo u nich urobilo domovú prehliadku, kvôli údajnému skrývaniu zbraní. Vamberský sa so žiadosťou o pomoc obrátil na Alberta Göringa, ktorý hneď vycestoval do Berlína a od brata vymohol list pre Heydricha, v ktorom sa vyzdvihujú zásluhy Vamberského pri vedení podniku, zvlášť pokiaľ ide o zbrojnú výrobu. Gestapo sa napokon stiahlo.
„Tento žid nepatrí do koncentráku"
V Nemcami okupovanej Európe však boli v najväčšom nebezpečenstve Židia, medzi ktorými mal Albert Göring mnohých priateľov a známych. O to ťažšie na neho doliehalo stupňovanie násilia a teroru voči nim. Rozhodol sa im preto pomáhať, pokiaľ to len bolo možné. Týkalo sa to najmä získavania cestovných dokladov, bez ktorých z nacistickej Európy nemali ako uniknúť. V rámci týchto aktivít pomohol i Ferencovi Lehárovi, ktorého manželka bola Židovka. Slávny skladateľ mu neskôr venoval skladbu zloženú na jeho počesť. Kvôli záchrane Židov a ostatných prenasledovaných neraz navštívil svojho staršieho brata so slovami: „Hermann, si veľký a mocný muž, a tu je Žid, ktorý je dobrý Žid a v žiadnom prípade nepatrí do koncentračného tábora. Nemohol by si len jednoducho podpísať tento papier?" Ríšsky maršal mu na to väčšinou odpovedal: „To je poslednýkrát, čo to robím. Viac sem nechoď!" O mesiac bol za ním Albert opäť. Takto sa mu podarilo zachrániť desiatky ľudí a to len preto, že Hermannovi „robilo dobre" predvádzať svoju moc pred mladším bratom.
Nie vždy sa však Albert spoliehal na brata. Dostať ľudí z koncentráku sa pokúšal i na vlastnú päsť. Prinajmenšom raz podnikol husársky kúsok, keď poslal do jedného z koncentrákov niekoľko náklaďákov tvrdiac, že potrebuje pracovné sily do podniku. Cesta väzňov, ktorých mu esesáci naložili do áut, netrvala dlhšie ako po najbližší les, kde boli všetci pustení na slobodu. Jeho osobný lekár László Kovács vo svojich memoároch spomína, ako raz pred ním Albert povedal: „Postavím sa Hitlerovi, môjmu bratovi aj celej nacistickej strane." Vzápätí na to založil bankové konto v švajčiarskom Berne, kam prostredníctvom Kovácsa posielal peniaze určené pre Židov utekajúcich do neutrálneho Portugalska.
Gestapo útočí
Aj keď fakt, že bol bratom jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše, vytváral okolo Albertovej osoby ochranný štít, gestapu i ďalším nacistickým mocenským zložkám ležal poriadne v žalúdku. Hľadali preto vhodnú zámienku ako ho odstrániť. Osudným sa mu mala stať jeho záľuba v ženách. Albert Göring mal totiž u nežného pohlavia značný úspech. Dokázal ich zaujať nielen svojím výzorom vysokého štíhleho elegána s čiernymi fúzmi, ale aj ako veselý a vtipný spoločník. Na jednom z večierkov konaných na švajčiarskom konzuláte sa zoznámil s Češkou Miladou Klazarovou a v roku 1942 sa rozhodol, že sa s ňou ožení. Heydrich zúril a dal dokonca rozkaz na vykonanie domovej prehliadky v Miladinom byte. Albert ihneď odišiel do Berlína za Hermannom, ktorý mu vyčítal, že mu stále robí problémy, načo mu jeho mladší brat odpovedal: „Nie som členom nacistickej strany a môžem si robiť čo chcem, zvlášť, keď ide o tie najsúkromnejšie veci." Tento argument Hermann uznal a prikázal Heydrichovi, aby sa do toho nemiešal.
Gestapo sa však nevzdávalo a v útokoch proti Albertovi pokračovalo aj naďalej. Rok po svadbe mu chceli odobrať pas, ale neuspeli. V auguste 1944 sa K. H. Frank sťažoval Heinrichovi Himmlerovi: „Albert Göring je defétista najhoršieho druhu, z Rumunska sa vrátil s hrôzostrašnými správami. Mali by sme ho zatknúť a dopraviť do Berlína." Obávaný Himmler sa však neopovážil siahnuť na brata ríšskeho maršala. O dva mesiace na to už však bola situácia o čosi nebezpečnejšia. Albertova pražská sekretárka Auer von Randensteinová udala vlastného šéfa gestapu, že sa vraj chystá utiecť do Švajčiarska, keďže si vyzdvihol 774 tisíc mariek. „Vedie protištátne reči a asi chystá atentát na svojho brata," dodávala v udaní Randensteinová. Gestapo sa neodhodlalo zasiahnuť samo, a tak Alberta len sledovalo a udanie poslalo K. H. Frankovi. Materiál putoval do centrály ríšskej bezpečnosti RSHA. Odtiaľ sa dostali ku generálovi Bodenschtzovi, blízkemu priateľovi Hermanna Göringa, ktorý zasiahol a udavačská sekretárka bola ako klamárka prepustená.
Keď sa v roku 1944 Albert Göring dozvedel o vyhladzovaní Židov v Poľsku, napísal Hermannovi list, v ktorom proti tomuto zverstvu protestoval. List sa nevysvetliteľným spôsobom dostal do rúk Heinricha Himmlera. Ten dal Alberta zatknúť a Hermanovi trvalo niekoľko dní, kým sa mu brata z väzenia podarilo dostať. Poslednýkrát ho „vyťahoval" z problémov v roku 1945. Na jednej večeri v Bukurešti, kde bol aj nemecký vyslanec Manfred Killinger, Albert pred celou spoločnosťou vyhlásil, že si s vrahom k jednému stolu nesadne. Killinger stál totiž v roku 1922 za zavraždením nemeckého ministra zahraničných vecí Walthera Rathenaua.
Po porážke Hitlera
Po porážke Tretej ríše sa Albert Göring dobrovoľne vydal americkým orgánom v Rakúsku. Pre Američanov bol podľa mena a príbuzenských väzieb automaticky zrelý na obžalobu pred norimberským tribunálom, a tak ho okamžite zatkli. Najprv ho držali vo väznici pre vojnových zločincov, len jedno poschodie nad celou, v ktorej bol umiestnený jeho starší brat. Potom ho previezli do väznice pre civilistov v Darmstadte. Po viac ako roku ho odovzdali československej justícii. Tá ho musela pod tlakom výpovedí svedkov a dôkazov v marci 1947 oslobodiť. Život Alberta Göringa v povojnových časoch nebol najľahší. Jeho priezvisko, ktoré bolo spájané s nenávideným Hermannom, mu spôsobovalo medzi ľuďmi veľa problémov, takže si istý čas ani nevedel nájsť prácu. Zomrel zabudnutý v roku 1966 v Mníchove.
http://www.historickarevue.com/?id=archiv_2007_12_3
Zdroj: Mgr. Pavol Matula, PhD., Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava
Praha 16. novembra (Reuters): Československé vyšetrovacie orgány pôsobiace v Nemecku v spolupráci s americkou armádou vypátrali a zatkli Alberta Göringa, brata Hermanna Göringa a bývalého generálneho riaditeľa plzenskej Škody, ktorý tu pracoval počas nemeckej okupácie Československa.
Citovaná správa, ktorá prebehla zahraničnou tlačou koncom roku 1945, síce hovorí o tom, že bol zatknutý brat druhého najmocnejšieho muža v nacistickom Nemecku, ale nič sa z nej nedozvedáme o tom, kto v skutočnosti Albert Göring bol. Šiel v šľapajach svojho staršieho brata ako vojnový zločinec, alebo sa jeho životné osudy uberali úplne inými cestami?
Dvaja bratia - dve cesty
Albert Göring sa narodil v roku 1900 v Mauterndorfe v rodine guvernéra Nemeckej juhozápadnej Afriky (dnes Namíbia) Heinrichovi Ernstovi Göringovi a Františke Tiefenbrunnovej. Obaja bratia sa od seba značne odlišovali. Zatiaľ čo Hermann so svetlomodrými očami bol odvážny a energický, smutný hnedooký Albert vyzeral tajomne. Jeho nápadná podobnosť s krstným otcom barónom Hermannom von Epenstein, ako aj málo skrývaná náklonnosť Albertovej matky k tomuto rodinnému priateľovi, viedla niektorých pozorovateľov k názoru, že jeho skutočným otcom je Epenstein. Z piatich detí bol „pre krstného otca najobľúbenejším krstňaťom Hermann, ale to len dovtedy, kým sa nenarodil Albert, okolo ktorého sa potom večne točil", spomína neskôr sestra Oľga.
Na rozdiel od Hermanna, ktorý podľahol nacistickej ideológii veľmi skoro, jeho brat Albert nacizmus odsudzoval. Z tohto dôvodu sa s bratom v roku 1930 rozišiel a presťahoval do Rakúska. Uchytil sa vo filmovej spoločnosti Tobis-Sasche, kde sa postupne vypracoval na riaditeľa. Po obsadení Rakúska nacistickým Nemeckom v marci 1938 sa zdalo, že bude mať kvôli svojim protihitlerovským výrokom problémy, avšak Hermann ho pred zásahom gestapa ochránil.
Záchranca Škodovky
O rok na to, po rozpade ČSR, sa nad mnohými českými podnikmi začali sťahovať mračná. Nemecké koncerny chceli zlikvidovať konkurenciu. Takýto osud mal postihnúť aj Škodove závody, kde bola dosadená nemecká vojenská správa. Vtedy prišiel za riaditeľom správnej rady Vilémom Hromádkom a generálnym riaditeľom Albertom Vamberským dlhoročný zástupca Škody v Rumunsku Bruno Seletzky so spásnym nápadom: „Vymenujte za obchodného riaditeľa pre Balkán Alberta Göringa, brata ríšskeho ministra letectva, ktorý momentálne vedie nemeckú filmovú spoločnosť TobisKlangfilm v Ríme. Albert je Rakúšan a antinacista, pomôže vám." Aj keď sa návrh Hromádkovi a Vamberskému spočiatku veľmi nepozdával, veď o spomínanom mužovi vôbec nič nevedeli, predsa sa ho nakoniec rozhodli osloviť. Albert Göring ponúkanú funkciu prijal. Dokonca začal zastupovať aj Zbrojovku Brno, s ktorou boli Škodove závody v Zbrojnej únii. O pár mesiacov na to sa Škodove závody a Zbrojovka Brno naozaj stali súčasťou veľkého nemeckého koncernu.
Správanie sa nového obchodného riaditeľa pre Balkán bolo naozaj značne odlišné od toho, na čo boli českí zamestnanci u Nemcov zvyknutí. Nikdy ich nezdravil nacistickým „Heil Hitler!", ale radšej používal tradičný pozdrav „Grüss Gott!". Na verejnosti sa neraz kriticky vyjadroval na adresu Hitlera a ďalších nacistov. K Čechom sa choval priateľsky a vždy ich, pokiaľ mohol, varoval pred fanatickými hitlerovcami, či o nich dokonca hovoril ako o zločincoch. Vzhľadom na to, že bol bratom mocného muža Tretej ríše, dostával sa pri rôznych príležitostiach k veľmi cenným tajným informáciám. Týkali sa napríklad názorov najvyšších nacistických pohlavárov, vojenských plánov, zbrojnej výroby a pod. Český odboj mal o ne pochopiteľne záujem. Našťastie, s ich získavaním neboli žiadne problémy, keďže Albert Göring o nich pri rôznych príležitostiach s českými kolegami otvorene hovoril. Stačilo len pozorne počúvať. Názory na to, prečo to robil, sa rôznia. Vilém Hromádka neskôr tvrdil, že Albert ich takýmto spôsobom informoval zámerne, lebo predpokladal, že všetci Česi sú nejakým spôsobom spojení s odbojom. Iní sa domnievali, že sa takto vychvaľoval, čo sa nezdá pravdepodobným, keďže bol známy jeho postoj k nacizmu.
Albert Göring však nezostal len pri slovnom deklarovaní svojho antinacistického postoja. Keď v roku 1940 hrozilo zatknutie riaditeľa brnianskej zbrojovky Jana Morávka, ktorý bol podozrivý zo spolupráce s odbojom, Albert zasiahol. Presunul ho okamžite do bukureštskej pobočky škodovky, a tak ho dostal z dosahu gestapa. Počas vojny Albert služobne cestoval po celej Európe.
Často sa zdržiaval aj vo Viedni, kde sa stal krstným otcom Tatiany Otzoup Guliaeff, dcéry herečky nemého filmu Alexandry Sorinovej a filmového producenta Sergeja Otzoupa, jeho dobrých priateľov. Tatiana si na neho spomínala ako na zábavného muža: „Kedykoľvek sme s ním šli do obchodu na nákup a našiel čo potreboval, pri odchode vždy pozdravil ‚Grüss Gott!', ale ak nejaký tovar chýbal, vyšlo z neho sarkastické ‚Heil Hitler!'." Iný pamätník zasa spomína na historku, ktorá sa odohrala v rumunskej Bukurešti. Dvaja nacistickí oficieri spoznali na balkóne stojaceho Alberta ako brata Hermanna Göringa. Okamžite mu zasalutovali „Heil Hitler!", načo im Albert chladne odvrkol „Vylezte mi na hrb!".
Koncom roka 1941 zatklo gestapo päť vedúcich pracovníkov exportnej firmy Omnipol, ktorá bola súčasťou koncernu Škoda. Za všetkým stál riaditeľ Hans Febrans, príslušník špionážnej služby SD. Uvedení zamestnanci mu prekážali v pochybných finančných transakciách, preto sa ich chcel zbaviť. Boli obvinení zo spolupráce s „nepriateľskou cudzinou", a to na základe fotografie z pražského veľtrhu z roku 1938, kde boli zachytení spoločne s členmi britskej filiálky, pričom jeden z nich bol židovského pôvodu, kvôli čomu emigroval z Nemecka. Albert Göring napísal okamžite list štátnemu ministrovi K. H. Frankovi. Uviedol v ňom, že dôvody na obžalobu sú vymyslené, veď fotografia pochádzala ešte spred vzniku protektorátu. Keď sa po dvoch mesiacoch nič nestalo, vybral sa za Reinhardom Heydrichom, zástupcom ríšskeho protektora: „Pán generál, môj brat, ríšsky maršal, prikázal, aby boli všetky spisy podozrivých poslané na prešetrenie do Berlína alebo aby ste tých ľudí prepustili!" Do mesiaca boli všetci piati na slobode.
Tŕňom v oku nemeckým kolegom však naďalej zostávali českí vedúci predstavitelia závodu, a tak sa v krátkom čase ocitli v ohrození Adolf Vamberský, Josef Modrý a Václav Beneš. Gestapo u nich urobilo domovú prehliadku, kvôli údajnému skrývaniu zbraní. Vamberský sa so žiadosťou o pomoc obrátil na Alberta Göringa, ktorý hneď vycestoval do Berlína a od brata vymohol list pre Heydricha, v ktorom sa vyzdvihujú zásluhy Vamberského pri vedení podniku, zvlášť pokiaľ ide o zbrojnú výrobu. Gestapo sa napokon stiahlo.
„Tento žid nepatrí do koncentráku"
V Nemcami okupovanej Európe však boli v najväčšom nebezpečenstve Židia, medzi ktorými mal Albert Göring mnohých priateľov a známych. O to ťažšie na neho doliehalo stupňovanie násilia a teroru voči nim. Rozhodol sa im preto pomáhať, pokiaľ to len bolo možné. Týkalo sa to najmä získavania cestovných dokladov, bez ktorých z nacistickej Európy nemali ako uniknúť. V rámci týchto aktivít pomohol i Ferencovi Lehárovi, ktorého manželka bola Židovka. Slávny skladateľ mu neskôr venoval skladbu zloženú na jeho počesť. Kvôli záchrane Židov a ostatných prenasledovaných neraz navštívil svojho staršieho brata so slovami: „Hermann, si veľký a mocný muž, a tu je Žid, ktorý je dobrý Žid a v žiadnom prípade nepatrí do koncentračného tábora. Nemohol by si len jednoducho podpísať tento papier?" Ríšsky maršal mu na to väčšinou odpovedal: „To je poslednýkrát, čo to robím. Viac sem nechoď!" O mesiac bol za ním Albert opäť. Takto sa mu podarilo zachrániť desiatky ľudí a to len preto, že Hermannovi „robilo dobre" predvádzať svoju moc pred mladším bratom.
Nie vždy sa však Albert spoliehal na brata. Dostať ľudí z koncentráku sa pokúšal i na vlastnú päsť. Prinajmenšom raz podnikol husársky kúsok, keď poslal do jedného z koncentrákov niekoľko náklaďákov tvrdiac, že potrebuje pracovné sily do podniku. Cesta väzňov, ktorých mu esesáci naložili do áut, netrvala dlhšie ako po najbližší les, kde boli všetci pustení na slobodu. Jeho osobný lekár László Kovács vo svojich memoároch spomína, ako raz pred ním Albert povedal: „Postavím sa Hitlerovi, môjmu bratovi aj celej nacistickej strane." Vzápätí na to založil bankové konto v švajčiarskom Berne, kam prostredníctvom Kovácsa posielal peniaze určené pre Židov utekajúcich do neutrálneho Portugalska.
Gestapo útočí
Aj keď fakt, že bol bratom jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše, vytváral okolo Albertovej osoby ochranný štít, gestapu i ďalším nacistickým mocenským zložkám ležal poriadne v žalúdku. Hľadali preto vhodnú zámienku ako ho odstrániť. Osudným sa mu mala stať jeho záľuba v ženách. Albert Göring mal totiž u nežného pohlavia značný úspech. Dokázal ich zaujať nielen svojím výzorom vysokého štíhleho elegána s čiernymi fúzmi, ale aj ako veselý a vtipný spoločník. Na jednom z večierkov konaných na švajčiarskom konzuláte sa zoznámil s Češkou Miladou Klazarovou a v roku 1942 sa rozhodol, že sa s ňou ožení. Heydrich zúril a dal dokonca rozkaz na vykonanie domovej prehliadky v Miladinom byte. Albert ihneď odišiel do Berlína za Hermannom, ktorý mu vyčítal, že mu stále robí problémy, načo mu jeho mladší brat odpovedal: „Nie som členom nacistickej strany a môžem si robiť čo chcem, zvlášť, keď ide o tie najsúkromnejšie veci." Tento argument Hermann uznal a prikázal Heydrichovi, aby sa do toho nemiešal.
Gestapo sa však nevzdávalo a v útokoch proti Albertovi pokračovalo aj naďalej. Rok po svadbe mu chceli odobrať pas, ale neuspeli. V auguste 1944 sa K. H. Frank sťažoval Heinrichovi Himmlerovi: „Albert Göring je defétista najhoršieho druhu, z Rumunska sa vrátil s hrôzostrašnými správami. Mali by sme ho zatknúť a dopraviť do Berlína." Obávaný Himmler sa však neopovážil siahnuť na brata ríšskeho maršala. O dva mesiace na to už však bola situácia o čosi nebezpečnejšia. Albertova pražská sekretárka Auer von Randensteinová udala vlastného šéfa gestapu, že sa vraj chystá utiecť do Švajčiarska, keďže si vyzdvihol 774 tisíc mariek. „Vedie protištátne reči a asi chystá atentát na svojho brata," dodávala v udaní Randensteinová. Gestapo sa neodhodlalo zasiahnuť samo, a tak Alberta len sledovalo a udanie poslalo K. H. Frankovi. Materiál putoval do centrály ríšskej bezpečnosti RSHA. Odtiaľ sa dostali ku generálovi Bodenschtzovi, blízkemu priateľovi Hermanna Göringa, ktorý zasiahol a udavačská sekretárka bola ako klamárka prepustená.
Keď sa v roku 1944 Albert Göring dozvedel o vyhladzovaní Židov v Poľsku, napísal Hermannovi list, v ktorom proti tomuto zverstvu protestoval. List sa nevysvetliteľným spôsobom dostal do rúk Heinricha Himmlera. Ten dal Alberta zatknúť a Hermanovi trvalo niekoľko dní, kým sa mu brata z väzenia podarilo dostať. Poslednýkrát ho „vyťahoval" z problémov v roku 1945. Na jednej večeri v Bukurešti, kde bol aj nemecký vyslanec Manfred Killinger, Albert pred celou spoločnosťou vyhlásil, že si s vrahom k jednému stolu nesadne. Killinger stál totiž v roku 1922 za zavraždením nemeckého ministra zahraničných vecí Walthera Rathenaua.
Po porážke Hitlera
Po porážke Tretej ríše sa Albert Göring dobrovoľne vydal americkým orgánom v Rakúsku. Pre Američanov bol podľa mena a príbuzenských väzieb automaticky zrelý na obžalobu pred norimberským tribunálom, a tak ho okamžite zatkli. Najprv ho držali vo väznici pre vojnových zločincov, len jedno poschodie nad celou, v ktorej bol umiestnený jeho starší brat. Potom ho previezli do väznice pre civilistov v Darmstadte. Po viac ako roku ho odovzdali československej justícii. Tá ho musela pod tlakom výpovedí svedkov a dôkazov v marci 1947 oslobodiť. Život Alberta Göringa v povojnových časoch nebol najľahší. Jeho priezvisko, ktoré bolo spájané s nenávideným Hermannom, mu spôsobovalo medzi ľuďmi veľa problémov, takže si istý čas ani nevedel nájsť prácu. Zomrel zabudnutý v roku 1966 v Mníchove.
http://www.historickarevue.com/?id=archiv_2007_12_3
Re: Kto zapríčinil 2. WW
Reakcia na diskusiu v http://www.hojko.com/jozef-tiso-a-slove ... 6-525.html pretože sme boli OT.
Mimochodom Charkovská továreň bola známa výrobou tankov a vyprodukovali sa tam prototypy A-20,A-30 a A-32(neskôr T-32). Značenie A mali všetky ruské prototypy a nie len tie v charkove a mali ich aj čisto pásové tanky ktoré diaľničnými byť nemohli.
Ja osobne som čerpal s knihy Tanky od Jiri Macouna, ale to si toho nájdeš aj sám dosť napr:
Toto som hladaľ asi 5minút
http://en.wikipedia.org/wiki/BT_tank
http://www.historyofwar.org/articles/we ... ombat.html
http://ww2db.com/vehicle_spec.php?q=177
http://sk.wikipedia.org/wiki/T-34
http://www.t34.estranky.sk/stranka/t-34-_vseobecne_
Il2 nikdy ani nebol konštruovaný na boj s nepriateľom zo vzduchu, bol to strmhlavý bomardér, niečo ako nemecká šťuka. A opakujem v čase invázie do ZSSR sa toto lietadlo ešte nepoužívalo.kali520 napísal:Vsak o tom som hovoril ze bol urceny na podzemne ciele. Lenze zrazu ked museli celit utokom zo vzduchu sa Stalin dosral a zacal davat rozkazy nech sa Il-2 vyraba opat ako dvojmiestny.
Ten tank bol s pásmi normálne použiteľný, v čase vojny bol už ale zastaralý. Zhodenie pásov malo byť na pohyb po diaľnici a pásy si nosil zo sebou pretože sa nečakalo že boj bude prebiehať na cestách.kali520 napísal:Caro toho BT malo byt prave to ze zhadzuje tie pasy a bojuje bez nich. S pasmy ten tank bol k nicomu.
Ibaže oni neboli na žiaden útok pripravený, tam sa nič nedialo, oni tam proste sušili a nudili sa celé dni.Útočné postavenie alebo byť pripravený na ofenzívu vyzerá inak, rozhodne nemáš tanky po parkoviskách odparkované aj s lietadlami a keď ťa daný nepriateľ napadne tak opetuješ paľbu. Keď Japonci napadli Pearl Harbour USA na nich strielaľo a to ani netušili že s nimi bude vojna. Ak teda ZSSR vedelo že vojna bude prečo ani nevedeli či môžu strieľať a prečo väčšina tankov ani nemala palivo a takých detailov je milión, to rozhodne nevyzerá ako pripravenosť na ofenzívu.kali520 napísal:No samozrejme dalo sa to cakat ked sa chystali na utok a zrazu sa musia branit, co je natom nelogicke? Ked ty chces ist niekoho zbit o kom si myslis ze je uplne nic oproti tebe a zrazu on ti taku vylepi ze padnes na zem tak tiez budes v takom soku ze nebudes vediet ci sa bit utekat alebo sa s nim dohadovat.
Ja nepochybujem že pán Suvorov tam má zdrojov dosť ale práve tie kľúčové chýbajú. Väčšina sú jeho osobné skúsenosti alebo tvrdí že do materíalov nahliadol ako dôstojník KGB, ale ako na potvoru sú tie materíaly tajné takže smola. Alebo sa nachádzajú na miestach ktoré sú tajné.kali520 napísal:No teraz drzim v ruke tu knihu a pouzitej literatury tam je cez 4 strany, dufam ze ti sem nemusim vsetko prepisovat.
Suvorov v svojej knihe tvrdi ze po patrani po tomto A sa dostal do vyrobne lokomotiv Charkove v strojarenskom zavode c. 183. kde veterani zavoda tvrdia ze index A je oznacenie pre autostradu. Mimo to by si mohl uviest ty zdroj tvojho tvrdenia.
Mimochodom Charkovská továreň bola známa výrobou tankov a vyprodukovali sa tam prototypy A-20,A-30 a A-32(neskôr T-32). Značenie A mali všetky ruské prototypy a nie len tie v charkove a mali ich aj čisto pásové tanky ktoré diaľničnými byť nemohli.
Ja osobne som čerpal s knihy Tanky od Jiri Macouna, ale to si toho nájdeš aj sám dosť napr:
Toto som hladaľ asi 5minút
http://en.wikipedia.org/wiki/BT_tank
http://www.historyofwar.org/articles/we ... ombat.html
http://ww2db.com/vehicle_spec.php?q=177
http://sk.wikipedia.org/wiki/T-34
http://www.t34.estranky.sk/stranka/t-34-_vseobecne_
Re: Kto zapríčinil 2. WW
Jasne ze nebol. To dvojmiestne delenie malo byt urcene nato ze prvy pilot riadi lietadlo bombarduje a podobne ale ten druhy ma obranne ulohy krije zadnu hemisferu oblohy pred utokmi nepriatelskych stihacov. Preco sa potom vyrabalo len ako jednomiestne?Rubiki napísal:Il2 nikdy ani nebol konštruovaný na boj s nepriateľom zo vzduchu, bol to strmhlavý bomardér, niečo ako nemecká šťuka. A opakujem v čase invázie do ZSSR sa toto lietadlo ešte nepoužívalo.
Presne tak necakalo, ale aj napriek tomu sa tento tank vo velkom vyrabal. Preco ked na obranu mali ovela lepsie tanky?Ten tank bol s pásmi normálne použiteľný, v čase vojny bol už ale zastaralý. Zhodenie pásov malo byť na pohyb po diaľnici a pásy si nosil zo sebou pretože sa nečakalo že boj bude prebiehať na cestách.
No nebolo to celkom tak. Uz som spominal tu ciernomorsku flotilu, 5 vojenskych okruhov a intenzivne zhormazdovanie tam vsetkeho co vedelo bojovat od letiska, tankov az po ponorky a najma 27 mechanizovany zbor ktory bol hned nasledne po utoku rozpusteny, opat otazka preco? Sam nepopieras ze tam boli, ale hovoris ze boli sokovany z utoku. Jasne ze boli, kto by nebol ked sa chysta niekoho znicit a zrazu na neho vystreli ten dotycny prvy. Je to presne take iste ako to s tou bitkou.Ibaže oni neboli na žiaden útok pripravený, tam sa nič nedialo, oni tam proste sušili a nudili sa celé dni.Útočné postavenie alebo byť pripravený na ofenzívu vyzerá inak, rozhodne nemáš tanky po parkoviskách odparkované aj s lietadlami a keď ťa daný nepriateľ napadne tak opetuješ paľbu. Keď Japonci napadli Pearl Harbour USA na nich strielaľo a to ani netušili že s nimi bude vojna. Ak teda ZSSR vedelo že vojna bude prečo ani nevedeli či môžu strieľať a prečo väčšina tankov ani nemala palivo a takých detailov je milión, to rozhodne nevyzerá ako pripravenosť na ofenzívu.
Cerpal aj z mohych ruskych knih a archivov.Ja nepochybujem že pán Suvorov tam má zdrojov dosť ale práve tie kľúčové chýbajú. Väčšina sú jeho osobné skúsenosti alebo tvrdí že do materíalov nahliadol ako dôstojník KGB, ale ako na potvoru sú tie materíaly tajné takže smola. Alebo sa nachádzajú na miestach ktoré sú tajné.
Re: Kto zapríčinil 2. WW
Obrana bombardérov je bežná takýmto spôsobom, Il2 sa vyrábal v 2 verziách ale prečo by to mal byť zrovna jasný dôkaz toho že ZSSR pánovalo útočiť skôr a hlavne keď v dobe barbarosy bolo tých lietadiel zopár a ktovie či vôbec boli na západnej hranici ZSSR.kali520 napísal:Jasne ze nebol. To dvojmiestne delenie malo byt urcene nato ze prvy pilot riadi lietadlo bombarduje a podobne ale ten druhy ma obranne ulohy krije zadnu hemisferu oblohy pred utokmi nepriatelskych stihacov. Preco sa potom vyrabalo len ako jednomiestne?
V dobre otvorenia východnej fronty sa tanky typu BT už nevyrábali, oni už dosluhovali a v čase ich výroby by si v rusku hladaľ len tažko niaké lepšie tanky. V čase keď ty vravíš že mali lepšie tanky tak oni ich naozaj mali, ale ich počet bol mizerný. To bolo to prezbrojovanie ktoré tam prebiehalo, nahrádzali staré novými. Nemôžeš povedať že prečo sa vyrábali keď malilepšie tanky.... Oni lepšie tanky v dobe výroby modelov BT nemali.kali520 napísal:Presne tak necakalo, ale aj napriek tomu sa tento tank vo velkom vyrabal. Preco ked na obranu mali ovela lepsie tanky?
Je rozdiel mať to tam a mať to tam pripravené. Kde inde mali asi tie jednotky držať? V tej dobe bola vojna v európe, kde inde by si tie jednotky dal ty?kali520 napísal:No nebolo to celkom tak. Uz som spominal tu ciernomorsku flotilu, 5 vojenskych okruhov a intenzivne zhormazdovanie tam vsetkeho co vedelo bojovat od letiska, tankov az po ponorky a najma 27 mechanizovany zbor ktory bol hned nasledne po utoku rozpusteny, opat otazka preco? Sam nepopieras ze tam boli, ale hovoris ze boli sokovany z utoku. Jasne ze boli, kto by nebol ked sa chysta niekoho znicit a zrazu na neho vystreli ten dotycny prvy. Je to presne take iste ako to s tou bitkou.
Pokúsim sa ti priblížiť stav vtedajšej červenej armády. Tanky ktoré vtedy mali boli prakticky nepoužiteľné, nemali k nim súčiastky, mechanikov, servisov. To tam proste stálo 3roky niekde na lúke a bolo to pokazené. Základná vec pre armádu bolo delostrelectvo a velitelia delostrelectva sa vyjadrili že nemali ani ťahače delostrelectva k dispozícii. Ako by ich asi dostali na západ. Takisto doprava paliva, vycvičenosť vojsk a toho sú milióny čo sa dá menovať. ZSSR by určite zaútočili ale v 41 na to nemali a oni to veľmi dobre vedeli, neni proste armáda ako armáda. Nemci pri prechode ruskom nachádzali na poliach pokazenú techniku a ľahko ju opravili a používali. Armáda ZSSR v tej dobe a jej stav to je téma na dlhý odborný článok. Ale jednoducho sa dá povedať že to bola hrôza a oni to o sebe vedeli do žiadneho útoku by sa nepúštali.
On určite čerpal aj s archívou a neviem čoho všetkého ale on sám vraví že niektoré zdroje sú tajné alebo ich jediné exempláre sú na tajných miestach. A práve jeho dedukcia ktorá je tu prezentovaná mi vadí, povedať že ZSSR chcelo útočiť lebo BT mali možnosť zhodiť pásy.Tvrdiť že A20 bol diaľničný aj keď to tak nebolo a na základe toho zase povedať že to je jasný znak agresie.
Re: Kto zapríčinil 2. WW
Tak vsetko sa to posralo tou zmluvou ze Nemecko malo zaplatit vojnove skody, zrusit armadu a tak dalej. Pritom 1 svetovu nezacali nemci. Nemci su silny a hrdy stat a vzdy boli. Neviem kto bol taky sprosty ze si myslel ze nemci si nechaju len tak srat na hlavu. Ved tou zmluvou sa im vysmiali do tvare.
Re: Kto zapríčinil 2. WW
ja som rad ze teraz mozem natukat do klavesnice zopar slovicok a nie diskutovat o takychto absurdnostiach 
Re: Kto zapríčinil 2. WW
Byť hrdý znamená v nemeckom ponímaní nerešpektovať druhý názor, národnosť a človeka aspoň v 2. WW tak tomu bolo.BlowBack napísal:Tak vsetko sa to posralo tou zmluvou ze Nemecko malo zaplatit vojnove skody, zrusit armadu a tak dalej. Pritom 1 svetovu nezacali nemci. Nemci su silny a hrdy stat a vzdy boli. Neviem kto bol taky sprosty ze si myslel ze nemci si nechaju len tak srat na hlavu. Ved tou zmluvou sa im vysmiali do tvare.