Mam frajerku sme spolu 2 roky, ale ide o to ze som sa snou pred vcerom rozisiel:.
Nedokazem jej uz viac verit. Asi pred pol rokom sa mi priznala ze sa bozkavala s druhym, myslim zeby som to bral v pohode keby to nebol chala v style "nieco ako prva a nesplnena laska" urcite to pozna kazdy. ale nejako som sa cez to prehrizol len som jej povedal ze si nezelam aby sa snim stretavala, pisala a podobne. a tak to bolo aj v pohode az do teraz i ked po pravde ked som nebol snou sem tam sa stalo ze som rozmyslal co robi a take veci (lebo niesme s jednehio mesta) a ci nieje nahodou nim, taka normalna paranoia
a tak trval este ten rozhovor/hadka tak ze sme sli spat a rano to pokracovalo stym ze som sa snou rozisiel. i ked viem ze ju lubim ale take nieco nezvladam .
ale stym ze som este vecer snou telefonoval a tak zeby to neskoncilo ze sa spolu nebudeme bavit a tak podobne. dnes som sa za nou zastavil i ked som nemal cestu vobec okolo lebo som mal pocit ze to treba este doriesit. a tak som sie za nou ona ma presviedcala aby som snou ostal ze ma lubi ze teraz by si urcite vybrala mna ale ze nemoze mi zarucit ze pocase sa jej ten pocit nevrati znova.
a tak som jej poveedal ze to nevydrzim takto fungovat ze chcem definitivny koniec. samozrejme nastal plac a tak podobne. no a odisiel som
strasne mi chyba lebo to bola zenska ktora mi vyhovovala vo vsetko uzasne sme sa doplnali vedela mi pomoct. zapasovala aj medyi ludi s ktorymi chodim von a tak vsetci ktory nas poznali tak tvrdili ako k sebe pasujeme a tak no ale uz teraz to je jedno.
V sobotu musim ale este ist po nu doskoly lebo sa nema ako dostat domov takze sa musim snou znova stretnut ale neviem ci to zvladnem lebo ten pocit ked som pri nej je uzasny ale viemm ze sa musim snou rozist.