Dobrá téma. Neviem prečo by knihy nemali mať budúcnosť. Síce naozaj dnes knihy číta málokto, ale až taká nízka cifra to IMHO nie je. Mnoho ľudí, čo nič nečítajú v skutočnosti neprečítali vôbec nič - teda nedajú čítaniu ani šancu a nemôžes si predsa obľúbiť činnosť, ktorú si nikdy nerobil. Niekoľkých takých sa mi podarilo presvedčiť, aby si vyskúšali niečo prečítať. No a väčšina z nich už potom s čítaním neskoncovala.
Priznám sa, že sám občas píšem. Nerobím to však pre komerciu, ani s cieľom zarobiť. A vôbec nepremýšľam nad tým, že sa tým jedného dňa budem živiť. Robím to preto, že ma to baví a čítať to dávam len niekoľkým vyvoleným, o ktorých viem, že ich to zaujíma. Tempo písania je rôzne - niekedy sedím za noťasom aj dve hodiny a napíšem sotva pár riadkov, inokedy sú to za rovnaký čas celé strany. Pri písaní musíte mať hlavne chuť a dobrú predstavivosť, iba odhodlanie nestačí.
No a na koniec ešte pár rád, ktoré môžem poskytnúť ostatným.
- Dobre si premyslieť dej ešte pred tým, než sa začne písať. Z improvizácie sa málokedy podaria dobré knihy. Treba mať určenú minimálne hlavnú dejovú líniu. Pri písaní sa jej potom treba držať, v prípade jej modifikácie tomu prispôsobiť aj celý zvyšok textu.
- Mať premyslené charaktery a vlastnosti postáv. Niekde bokom si vypísať dôležité charakterové črty hlavných postáv. Aké sú, čo majú rady, čo nemajú rady, čo robia, aké majú vzájomné vzťahy, čo robili v čase pred opisovaným textom atď.. Samozrejme, čím podrobnejšie, tým lepšie. Pri samotnom písani to
VEĽMI pomôže. Je tak tiež menšia šanca, že Jožko, ktorý na strane 5 bol alergický na pomaranče, si na strane 40 neobjedná pomarančový džús.
- Premyslieť si prostredie. A to podrobne. Ak sa dej odohráva v nejakom vymyslenom svete alebo meste, nie je na zahodenie načrtnúť si mapu. Prostredie poprepájať s postavami - ktorá kde žije/žila a podobne. Dôležitá je aj atmosféra prostredia. Nie je jedno, či sa príbeh odohráva v pokojnom mestečku alebo v meste plnom zločinu.
- Správne časové údaje. Mali by navzájom všetky sedieť. Nech sa nestane, že pozorný čitateľ po prepočte rokov zistí, že Jožkova matka musela Jožka porodiť ako osemročná
- Spätné čítanie. To, čo napíšem, si aj prečítam. Niekoľkokrát. Vždy tak odhalím množstvo gramatických, štylistických, dejových alebo iných chýb.
- Kritika. Je dobré mať niekoho, kto autorovi nakúka spoza pleca a číta, čo píše. Cudzie oko často odhalí chyby, ktoré vlastné prehliadne. Taktiež má vlastný názor na vec (predsa len čitateľ vidí knihu inak, ako jej autor) a veľakrát môže užitočne poradiť.
- Upravovanie, prepisovanie, škrtanie. Žiadna dobrá kniha sa nepodarila bez jedinej chyby. Netreba sa báť upravovať dej. Ale pozor. Jedna úprava väčšinou vyvolá potrebu upraviť niečo ďalšie, takže je potrebné byť všímavý a všetko si pre istotu prečítať znova.
- Trpezlivosť. Bez nej sa spisovateľ nezaobíde. Dobrá kniha nevzniká za jedno popoludnie.
To je všetko, čo mi momentálne prišlo na um. Ak si ešte na niečo spomeniem, doplním
