...prosim piste k veciKolizia ciernych dier
Kolizia ciernych dier
Na zaklade vedeckych poznatkov vieme ze o par miliard rokov sa slnko zacne zvecsovat az aj nas pohlti a ked uz zacne dochadzat palivo imploduje....tym padom sa vytvori cierna diera...vo vnutry galaxie je obrovska cierna diera...zo vseobecnych poznatkov dalej vieme ze cierna diera ked pohlti nejake teleso ma vecsiu gravitaciu a sa aj zvecsuje...cize ta diera co je v strede nasej galaxie pohlcuje telesa co su blizko sa zvecsuje...cize raz dojde k tomu ze sa ta diera stretne s tou co bude z nasho slnka....co myslite ze nastane ked sa stretne v nerovnom suboji obria cierna diera zo stredu galaxie proti mensej ciernej diere z nasho slnka ...prosim piste k veci
...prosim piste k veci-
--==[ RA ]==--
Light Professional
- Príspevky: 841
- Registrovaný: 03 mar 2006, 18:07
- Bydlisko: Kosice
- Kontaktovať používateľa:
Re: Kolizia ciernych dier
To čo píšeš sa stáva bežne, aj teraz môže čierna diera v strede galaxie pohlcovať iné diery v jej blízkosti. Nestane sa nič, čierna diera je tiež len hmota a ta bude pohltená veľkou čiernou dierou (zákon džungle 
prežije najsilnejší)
A tiež pokiaľ viem tak nie z každej vyhýnajúcej hviezdy musí vzniknúť čierna diera.
prežije najsilnejší)A tiež pokiaľ viem tak nie z každej vyhýnajúcej hviezdy musí vzniknúť čierna diera.
Re: Kolizia ciernych dier
To máš podľa mňa rovnaké ako obrázok dole 
Ale vážne...myslím si, že je to jeden z najväčších "vesmírnych paradoxov" podobne ako samotná implózia. Mne sa zdá absurdná samotná predstava, že sa niečo zrúti samé do seba
Dúfam, že sa ešte za môjho života podarí urobiť aspoň podobný pokus v CERN-ovom LHC, pretože by ma fakt veľmi zaujímalo čo to bude mať za následok.
Ale vážne...myslím si, že je to jeden z najväčších "vesmírnych paradoxov" podobne ako samotná implózia. Mne sa zdá absurdná samotná predstava, že sa niečo zrúti samé do seba
Dúfam, že sa ešte za môjho života podarí urobiť aspoň podobný pokus v CERN-ovom LHC, pretože by ma fakt veľmi zaujímalo čo to bude mať za následok.- Prílohy
-
Re: Kolizia ciernych dier
nase slnko a cierna diera? sotva 
http://blackholes.stardate.org/resource ... black-hole
ked sa stretnu nepomerne velke, tak z toho nic moc nebude...ak by boli podobne velke tak by to bolo efektne
... cosi sa docitas tu http://www.space.com/scienceastronomy/a ... 20208.html , ovela viac po googleni "black holes merge"
napriklad tu je jedna zaujimava simulacia http://www.newscientist.com/article/dn1 ... n-yet.html
http://blackholes.stardate.org/resource ... black-holeked sa stretnu nepomerne velke, tak z toho nic moc nebude...ak by boli podobne velke tak by to bolo efektne
... cosi sa docitas tu http://www.space.com/scienceastronomy/a ... 20208.html , ovela viac po googleni "black holes merge"napriklad tu je jedna zaujimava simulacia http://www.newscientist.com/article/dn1 ... n-yet.html
Re: Kolizia ciernych dier
Chlapče, užívaj života pokiaľ môžeš, nezaoberaj sa banalitami..
Re: Kolizia ciernych dier
Dovolím si ťa trošku opraviť.
1. Naše slnko v súlade so scenárom vývoja hviezd hlavnej postupnosti nie je povzbudivá. Po vyhorení vodíka v centrálnej oblasti Slnka (cca o 5 miliárd rokov), bude jeho centrálnu oblasť tvoriť héliové jadro obklopené rozsiahlou vodíkovou atmosférou. Termojadrové reakcie sa zastavia a Slnko sa začne zmršťovať. Tým začne stúpať teplota v jeho vnútri a opäť začne horieť vodík, tentoraz v tenkej vrstve okolo héliového jadra. Teplota vrstvy vodíka vzrastie za krátky čas tak, že tlak žiarenia v nej prevládne nad gravitáciou a vrstva sa začne vzďaľovať od centrálnej oblasti Slnka. Slnka sa stane červeným obrom a bude 1000 ráz jasnejšie a 100 razy väčšie ako dnes. Jeho povrchu bude siahať až po dráhu Zeme. Vzniknutá planetárna hmlovina pohltí zvyšné vonkajšie planéty, ktoré sa ešte nestihli vypariť pri stúpajúcej teplote Slnka. Vonkajší pozorovateľ uvidí na mieste slnečnej sústavy peknú planetárnu hmlovinu a po čase na mieste Slnka bieleho trpaslíka.
Zdroj: Rekordy: Vesmír 1 Slnečná sústava
2. A teraz základná definícia čiernej diery
- najhmotnejšie objekty vzhľadom na svoj rozmer. Je to vlastne objekt s obrovskou gravitáciou.
A teda ak sa zrazia 2 čierne diery, zákonite silnejšia pohltí slabšiu. Pri veľkosti galaxie a množstve hviezd predpokladám, že kolízia čiernych dier, nie je nič výnimočná.
Myslím, že by bolo zaujímavejšie ak by sa zrazili 2 červie diery.
(Viac menej je to to isté čo linkoval Aiden v angličtine)
1. Naše slnko v súlade so scenárom vývoja hviezd hlavnej postupnosti nie je povzbudivá. Po vyhorení vodíka v centrálnej oblasti Slnka (cca o 5 miliárd rokov), bude jeho centrálnu oblasť tvoriť héliové jadro obklopené rozsiahlou vodíkovou atmosférou. Termojadrové reakcie sa zastavia a Slnko sa začne zmršťovať. Tým začne stúpať teplota v jeho vnútri a opäť začne horieť vodík, tentoraz v tenkej vrstve okolo héliového jadra. Teplota vrstvy vodíka vzrastie za krátky čas tak, že tlak žiarenia v nej prevládne nad gravitáciou a vrstva sa začne vzďaľovať od centrálnej oblasti Slnka. Slnka sa stane červeným obrom a bude 1000 ráz jasnejšie a 100 razy väčšie ako dnes. Jeho povrchu bude siahať až po dráhu Zeme. Vzniknutá planetárna hmlovina pohltí zvyšné vonkajšie planéty, ktoré sa ešte nestihli vypariť pri stúpajúcej teplote Slnka. Vonkajší pozorovateľ uvidí na mieste slnečnej sústavy peknú planetárnu hmlovinu a po čase na mieste Slnka bieleho trpaslíka.
Zdroj: Rekordy: Vesmír 1 Slnečná sústava
2. A teraz základná definícia čiernej diery
- najhmotnejšie objekty vzhľadom na svoj rozmer. Je to vlastne objekt s obrovskou gravitáciou.
A teda ak sa zrazia 2 čierne diery, zákonite silnejšia pohltí slabšiu. Pri veľkosti galaxie a množstve hviezd predpokladám, že kolízia čiernych dier, nie je nič výnimočná.
Myslím, že by bolo zaujímavejšie ak by sa zrazili 2 červie diery.
(Viac menej je to to isté čo linkoval Aiden v angličtine)
Re: Kolizia ciernych dier
No čierne diery sú pre mňa obrovský fenomén. Teleso tak hmotné, že vplyvom gravitácie neunikne nič ani svetlo....wow.
Sú to okná do iných svetov? Asi nie... A čo sa stane ak sa stretnú 2? No sedliacky rozum mi hovorí, že väčšia pohltí menšiu
Sú to okná do iných svetov? Asi nie... A čo sa stane ak sa stretnú 2? No sedliacky rozum mi hovorí, že väčšia pohltí menšiu
Re: Kolizia ciernych dier
ja viem ze by vecsia mala pohltit mensiu..ale ta vies ...vesmir je vesmir...tam nikdy nevies co sa moze stat...no a nemyslite ze to co skonci v ciernej diere by teoreticky aj muselo niekde vyjst???...lebo vcera kamos hovoril ze sa to tam vsetko zhustuje...ale ja si myslim ze to niekde musi vyjst...ved zakon zachovania enegrie by to mal potvrdit ne?...ten hoovri ze energia nevznika ani nezanika...len meni formu...
//autoeditácia príspevku (07 Apr 2010, 9:10)
foboss ...kludne ma opravuj ked sa mylim...s kamosom take veci kukame v noci a o tom diskutujeme...takze sa kludne moze stat ze si nieco pomylime...ale ja som mu hovoirl ze zo slnka bude cerveny obor...ale on neee...lebo bude cierna diera
//autoeditácia príspevku (07 Apr 2010, 9:10)
foboss ...kludne ma opravuj ked sa mylim...s kamosom take veci kukame v noci a o tom diskutujeme...takze sa kludne moze stat ze si nieco pomylime...ale ja som mu hovoirl ze zo slnka bude cerveny obor...ale on neee...lebo bude cierna diera
Re: Kolizia ciernych dier
Ale jak, že musí výjsť niekde??? Veď sa neustále zväčšuje hustota, hmotnosť a snáď aj rozmer.. BTW: Máme dostatočné jednotky, ktoré by opísali tlak v "strede" č.d. ?
Ale nevidím dôvod prečo by to malo niekde vychádzať... Jednoducho neviem.
Niečo z wiki dám:
Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času, nazývaného dilatácia času. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976 a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá, že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne.
Len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí.
Pád dovnútra [upraviť]
Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá fotónom, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne.
No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako špagetizácia. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí.
Ale nevidím dôvod prečo by to malo niekde vychádzať... Jednoducho neviem.
Niečo z wiki dám:
Objekty v gravitačnom poli sú predmetom spomalenia času, nazývaného dilatácia času. Tento fenomén bol potvrdený experimentálne pri pokuse s raketou Scout v roku 1976 a berie sa do úvahy napríklad pri GPS systéme. V blízkosti horizontu udalostí sa dilatácia času zvyšuje veľmi rýchlo. Z pohľadu externého pozorovateľa to vyzerá tak, akoby objektu trvalo nekonečne dlhý čas priblížiť sa k horizontu udalostí. Vzdialenému pozorovateľovi sa zdá, že objekt padá stále pomalšie, približuje sa, ale nikdy nedosiahne horizont udalostí. Samotný objekt nemusí ani spozorovať bod, v ktorom prekročí horizont udalostí a z jeho pohľadu sa tak stane v konečnom čase: je to len vlastnosť svetla opúšťajúceho blízkosť čiernej diery, pri ktorej to vyzerá, že objekt nikdy horizont udalostí nedosiahne.
Len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného, a nie je možný návrat svetočiary von cez horizont udalostí.
Pád dovnútra [upraviť]
Predstavte si nešťastného astronauta padajúceho nohami napred smerom do stredu jednoduchej čiernej diery Schwarzschildovho typu (nerotujúca). Čím bližšie sa dostane k horizontu udalostí, tým dlhšie trvá fotónom, ktoré vyžaruje, uniknúť gravitačnému poľu čiernej diery. Vzdialený pozorovateľ uvidí astronautov spomaľujúci sa zostup pri približovaní k horizontu udalostí, ktorý zdanlivo nikdy nedosiahne.
No z jeho vlastného uhla pohľadu astronaut prekročí horizont udalostí a dosiahne singularitu v konečnom čase. V momente, keď prekročí horizont udalostí, ho nebude možné pozorovať z vonkajšieho vesmíru. V čase pádu by si všimol, že jeho chodidlá, potom kolená a tak ďalej sa dostávajú do zväčšujúceho sa červeného posunu, až kým sa nestanú neviditeľnými. Keď sa približuje k singularite, gradient gravitačného poľa od hlavy k chodidlám sa značne zväčší, bude sa cítiť natiahnutý a nakoniec roztrhnutý slapovými silami: v jeho chodidlách bude cítiť omnoho väčšiu gravitáciu ako v úrovni hlavy. Tento proces je známy ako špagetizácia. Blízko singularity sa gradient stane dostatočne veľkým na roztrhanie atómov. Bod, pri ktorom sa slapové sily stanú zhubnými, závisí od veľkosti čiernej diery. Pre veľmi veľké čierne diery ako napríklad tie v stredoch galaxií, bude tento bod ležať dosť ďaleko od horizontu udalostí, takže astronaut ho môže bezbolestne prekročiť a žiť. Naopak pre malé čierne diery sa tieto slapové efekty môžu stať osudnými oveľa skôr ako sa astronaut priblíži k horizontu udalostí.
Re: Kolizia ciernych dier
takze ked som tomu dobre pochopil o com pochybujem ...ta ked sa niekto dostane do velkej ciernej diery v strede galaxie este moze v nez nejaku dobu zit???
...ta ked sa niekto dostane do velkej ciernej diery v strede galaxie este moze v nez nejaku dobu zit???Re: Kolizia ciernych dier
No ako som to pochopil ja:
1. HORIZONT UDALOSTÍ je hranica (samozrejme myslená, nie nejako zachytiteľná alebo nebodaj viditeľná) za ktorou už svetlo a všetko už nedokáže uniknúť z gravitačného poľa diery.
2. Čím bližšie k horizontu udalostí sa nachádzame, tým väčšmi je časopriestor zakrivený pričom na hranici udalostí z pozície vzdialeného pozorovateľa čas do nekonečna spomaľuje (čiže z pohľadu v.poz. objekt horizont udalostí nikdy nedosiahne) a za hranicou udalostí už stojí (ale to v.poz. "nevidí").
3. Konkrétny astronaut je dlhý 2 m. Ako padá nohami k horizontu udalostí gravitačné pole je väčšie pri nohách ako pri hlave a keďže čas sa pri nohách spomaľuje dochádza k natiahnutiu astronauta. Po tom čo jeho nohy prekročia horizont udalostí - zneviditeľnia sa ale nezmiznú - pretože sa za horizont udalostí z č.d. už nič neprenikne. Za horizntom udalostí už čas stojí.
Celkom nechápem tie slapové sily že čo a ako pri veľkej/malej diere. Je jasné, že pri malej sa tie nohy natiahnu tak, že ho to roztrhne ale prečo k tomu nedôjde pri veľkej celkom nechápem.
1. HORIZONT UDALOSTÍ je hranica (samozrejme myslená, nie nejako zachytiteľná alebo nebodaj viditeľná) za ktorou už svetlo a všetko už nedokáže uniknúť z gravitačného poľa diery.
2. Čím bližšie k horizontu udalostí sa nachádzame, tým väčšmi je časopriestor zakrivený pričom na hranici udalostí z pozície vzdialeného pozorovateľa čas do nekonečna spomaľuje (čiže z pohľadu v.poz. objekt horizont udalostí nikdy nedosiahne) a za hranicou udalostí už stojí (ale to v.poz. "nevidí").
3. Konkrétny astronaut je dlhý 2 m. Ako padá nohami k horizontu udalostí gravitačné pole je väčšie pri nohách ako pri hlave a keďže čas sa pri nohách spomaľuje dochádza k natiahnutiu astronauta. Po tom čo jeho nohy prekročia horizont udalostí - zneviditeľnia sa ale nezmiznú - pretože sa za horizont udalostí z č.d. už nič neprenikne. Za horizntom udalostí už čas stojí.
Celkom nechápem tie slapové sily že čo a ako pri veľkej/malej diere. Je jasné, že pri malej sa tie nohy natiahnu tak, že ho to roztrhne ale prečo k tomu nedôjde pri veľkej celkom nechápem.
Re: Kolizia ciernych dier
Všetko uvidíme a možno aj pochopíme, ak vstúpime do takej diery. Let's Go!
Let's Go!-
qwerty-xyz
Re: Kolizia ciernych dier
Rad8) napísal:Všetko uvidíme a možno aj pochopíme, ak vstúpime do takej diery.
zaujima ma to dost, ale nedopisal by som sa, tak si len chlapci predstavte zeby ste do velkej cernej diery zobrali nejaku kocku a mali by ste tam radovanky "nekonecne dlho" alebo by ste sa ocitli v inj casti vesmiru, podla mna su dve verzie, bud vas cierna diera vyhodi do inej dimenzie, teda funguje ako brana, portal, alebo len zerie vsetko rad za radom a ked sa poriadne nazerie proste zmizne, doplni si stavy kedy sa uz gravitacna sila v nej zacne zmensovat ap roste sa vypari....Re: Kolizia ciernych dier
Vypariť sa len tak sama od seba nemôže...qwerty-xyz napísal:
Re: Kolizia ciernych dier
Lebo v malých č. d. je väčšia gravitácia. Ten kto sa pozerá, tak to možno ani neuvidí, že ho roztrhne, lebo tam je všetko spomalené. Ja už dávno budem vcucnutá č. d. a ten druhý ma možno bude ešte vidieť ako do nej padám. /dúfam že je to tak/Celkom nechápem tie slapové sily že čo a ako pri veľkej/malej diere. Je jasné, že pri malej sa tie nohy natiahnu tak, že ho to roztrhne ale prečo k tomu nedôjde pri veľkej celkom nechápem.
Slapové sily sa zmenšujú čím sa č. d. zväčšuje.
Čierne diery sa vyparujú, ale nie až tak že by úplne zmizli
. Toto ešte nikto nedokázal. Na to je vesmír asi príliž "mladý".Re: Kolizia ciernych dier
bud je na to vesmir este mlady alebo my ako ludstvo sme este hlupy na to aby sme pochopili zakony vesmiru....inak osm prekvapeny ako sa to tu rozbeho...pravdupovedat som to vobec necakal...ocakaval som 3-4 posty a ze ma potom niekto ob*ebe...
Re: Kolizia ciernych dier
odporucam Vesmir v orechovej skrupinke od Hawkinga.
Zo Slniecka cierna deira nebude. ako bolo spomenute vyssie ma na to malu hmotnost. v zasade zaverecne stadium hviezdy zalezi od jej hmotnosti. do 1,4 hmotnosti Slniecka skonci ako biely trpaslik (neskor sa zmeni ochladnutim na cierneho), od 1,4 do 2.2 hmotnosti Slnka sa z nej stane neutronova hvieza a ak hmotnost prekroci 2.2 vtedy vznikne cierna diera. velmi zaujimave su systeme kde jedna hviezda je obor alebo nadobor a druha hviezdicka je napr trpaslik. za urcitych okolnosti dochadza k prenosu hmoty z obra na trpaslika a dochadza k vybuchom (oznacujem pojmom novy)
co sa tyka vyparovania ciernych dier (tvrdi hawking, dokaz zatial chyba) tak mozne to je. cim bude cierna diera hmotnejsia tym jej to dlhsie potrva. ale ako vravim je to teoria chyba pozorovanie.
vybrali ste si velmi blby objekt vesmiru... tu proste sedliacky rozum nestaci a neplati
Zo Slniecka cierna deira nebude. ako bolo spomenute vyssie ma na to malu hmotnost. v zasade zaverecne stadium hviezdy zalezi od jej hmotnosti. do 1,4 hmotnosti Slniecka skonci ako biely trpaslik (neskor sa zmeni ochladnutim na cierneho), od 1,4 do 2.2 hmotnosti Slnka sa z nej stane neutronova hvieza a ak hmotnost prekroci 2.2 vtedy vznikne cierna diera. velmi zaujimave su systeme kde jedna hviezda je obor alebo nadobor a druha hviezdicka je napr trpaslik. za urcitych okolnosti dochadza k prenosu hmoty z obra na trpaslika a dochadza k vybuchom (oznacujem pojmom novy)
co sa tyka vyparovania ciernych dier (tvrdi hawking, dokaz zatial chyba) tak mozne to je. cim bude cierna diera hmotnejsia tym jej to dlhsie potrva. ale ako vravim je to teoria chyba pozorovanie.
vybrali ste si velmi blby objekt vesmiru... tu proste sedliacky rozum nestaci a neplati
Re: Kolizia ciernych dier
ono nas to len tak napadlo
-
qwerty-xyz
Re: Kolizia ciernych dier
ha! no vidite ze sa moze aj vyparovat, teda je nato teoria. tak ako nemoze existovat donekonecna.Si to zoberte, keby existovala furt tak za tych X rokov co vesmir funguje by tu bolo uz kolko ciernych dier? Jedna vedla druhej, a keby sa zozrali vasou teoriou a zvacsovali by sa tak by tu boli ne take borovitanske cierne diery a zrali by kadeco ine este vacsou rychlostou, a nakoniec co? ostala by tu jedna velka cierna diera, DOKEDY? hm? na furt? somarina. Kludne moze byt tak ze cierna diera bud po case zmizne alebo sa z nej spravi dalsia hviezda, ked sa vesmir zmrstuje tak kam by sa zmrstil? do ten brutal najvacsiej ciernej diery ktora by ostala? Hm, potom by sa kludne mohlo stat ze cely priestor vesmiru by bola jedna velka cierna diera, a ked by sa zacal zmrstovat, teda diera by zrala sama seba tak by ku koncu eeeeeeeeb ho a mame dalsi velky tresk, "par" rockov a mozme sa na fore hadat znova lebo podla mna to bude bezat zase tak isto, isto to nebude bezat len v inej dimenzii, alebo paraelnom vesmire.Re: Kolizia ciernych dier
Ja som zas čítala o nejakej Chandrasekharovej hranici a podľa nej sa to určuje, či zo slnka bude č.d. / neutron star / black dwarf, ale to je asi to isté.
Keď sa 2 č.d. pohlcujú, tak vtedy je to vyparovanie.
Tých č.d. veľa nebude, lebo trpaslíkov je vo vesmíre až 75 % aj naše Slnko má "nábeh" na trpaslíka, ale to je ešte sci-fi, ešte bude red giant.
To, čo píše Qwerty, tak to je také sci-fi, že my sa toho už nedožijeme, aj keby to bola pravda, nás to nemusí zaujímať. A vesmír sa nezmršťuje, ale rozpína.
Keď sa 2 č.d. pohlcujú, tak vtedy je to vyparovanie.
Tých č.d. veľa nebude, lebo trpaslíkov je vo vesmíre až 75 % aj naše Slnko má "nábeh" na trpaslíka, ale to je ešte sci-fi, ešte bude red giant.
To, čo píše Qwerty, tak to je také sci-fi, že my sa toho už nedožijeme, aj keby to bola pravda, nás to nemusí zaujímať. A vesmír sa nezmršťuje, ale rozpína.
A presne to je ten kameň úrazu, lebo č.d. "nemajú vlasy" nedá sa z nich skoro nič vyčítaťje to teoria chyba pozorovanie