Tuto temu zakladam ako reakciu na to, co som zazil pred par dnami na Facebooku. Kamaratka mala status, ze uz sa nejde prezierat a ide zacat chudnut, pretoze sa vraj chce ukazat v lete v tricku bez toho, aby nemusela mat na sebe mikinu. K statusu uz mala zo 20 komentarov, ale necital som ich. Rovno som pridal svoj vlastny s tym, ze je vedecky dokazane, ze ked prestane jest, ze tym prakticky nic nedosiahne, ze treba zacat spravne jest a hlavne treba pohyb. Na to si cely status zmazala. Tak som sa jej spytal, ze preco to spravila, vraj preto, lebo som hnusne komentoval jej status. Opytal som sa preto, ze co tym myslela, tak mi odpisala v takomto style: Chcem zacat behat, ale nemam s kym a este aj prsi. Na posilnovnu nemam peniaze a ostatne sporty nemam s kym robit. Na to som uz radsej nereagoval.

Co si myslite o ludoch, co sa stazuju, ze sa maju zle, ze sa im nieco nepaci, citia nespokojnost, ale absolutne nic nespravia s tym, aby sa mali lepsie??? Miesto toho, aby nieco podnikli pre zlepsenie situacie ci lepsi zivot, tak sa len stazuju a citia, ze je na nich robena krivda, ale mozu si za to sami. Pripada mi to skor ako komplex zo seba same, ale s tym, ze je tam nevola nieco menit. Poznate niekoho vo svojom okoli a ak ano, aky bol naextremnejsi priklad vlastnej nespokojnosti???

Často človek hľadá len výhovorky, prečo TO nejde... no každý je strojcom svojho šťastia - znie to možno ako cliché, ale je to tak. A podľa reakcie, ktorú si opísal,
počítam, že to bude nejaká -nástka...

_________________________________________
´milujem úbožiakov, ktorí sa nevedia ani pod karmu podpísať...

hojko pozná iba -nástky. A tiež si myslím že takéto uvažovanie je choré. Nikto nie je dokonalý a ak majú dosť energie a času na takéto uvažovania, tak nech sa trápia. Ich problém. Ale nie vždy sa s tým niečo dá robiť, poznám ľudí čo športujú aj sa správne stravujú a predsa majú nadváhu alebo sú chudučkí.

Neni to nastka, je to skor studentka a tak na rozhradzovanie moc nema. O tom som ale nechcel. Bezne je mozne stretnut sa s pripadmi, ako ked niekto nema peniaze a brigadu ani robotu si nehlada. Beriem, ked si hlada a nemoze nic zohnat, vtedy si mozno staznosti aj opravnene.

hojko napísal:Neni to nastka, je to skor studentka a tak na rozhradzovanie moc nema. O tom som ale nechcel. Bezne je mozne stretnut sa s pripadmi, ako ked niekto nema peniaze a brigadu ani robotu si nehlada. Beriem, ked si hlada a nemoze nic zohnat, vtedy si mozno staznosti aj opravnene.

cvicit sa da vzdy, len treba chciet, ... proste keby chcela cvici, to je jedno ci sama alebo s niekym, na nete ma aj navody. . . .

mna vie strasne rozhodit ked vidim statusy dievcat ako sa lutuju, ze ako ich kazdy klame, ako je k nim zivot nespravodlivy, ze preco oni..denne citam taketo statusy a to od 20 rocnych dievcat.myslia si ze len oni maju problemy a vyhadzuju to este na fb aby to kazdy videl a polutoval ich.

hojko napísal:Neni to nastka, je to skor studentka a tak na rozhradzovanie moc nema. O tom som ale nechcel. Bezne je mozne stretnut sa s pripadmi, ako ked niekto nema peniaze a brigadu ani robotu si nehlada. Beriem, ked si hlada a nemoze nic zohnat, vtedy si mozno staznosti aj opravnene.

S tymi peniazmi to je dobry priklad. Poznam chalana, ktory bol vyse roka nezmaestanay, stazoval sa ako sa nudi, ze nema peniaze a mna prestalo bavit hucat do neho, aby sa rozhybal, aby si nasiel nieco v zahranici ako som to urobil ja... nepomohlo... radsej sedaval v krcme pri a frflal ako je mu strasne zle, ako sa nudi, ako mu chybaju peniaze... mal len to stastie, ze mu ponukli naspat jeho stare miesto z kade ho pre krizu prepustili... ale v dedine je vla takych, ktori ostali len pri tom pive... som rad, ze chodim domov tak zdriedkavo, lebo vydrzat to pocuvat jeden vikend raz za mesiac-dva je pre mna akurat...

jackb napísal:S tymi peniazmi to je dobry priklad. Poznam chalana, ktory bol vyse roka nezmaestanay, stazoval sa ako sa nudi, ze nema peniaze a mna prestalo bavit hucat do neho, aby sa rozhybal, aby si nasiel nieco v zahranici ako som to urobil ja... nepomohlo... radsej sedaval v krcme pri a frflal ako je mu strasne zle, ako sa nudi, ako mu chybaju peniaze... mal len to stastie, ze mu ponukli naspat jeho stare miesto z kade ho pre krizu prepustili... ale v dedine je vla takych, ktori ostali len pri tom pive... som rad, ze chodim domov tak zdriedkavo, lebo vydrzat to pocuvat jeden vikend raz za mesiac-dva je pre mna akurat...

a najlepšie na tom je, že sa na nedostatok peňazí sťažujú v krčme pri pive - na to sa peniaze nájdu vždy...

Každý sa občas môže posťažovať, to hej, ale keď to niekto robí príliš často, tak dávam okamžite Skrýt, na jeho dristy ja zvedavý nie som.
Dohovorenie nech sa snaží a nech aj niečo robí pre zlepšenie je zväčša úplne zbytočné, hold, komu niet rady, tomu niet pomoci.
Keď si nenechá poradiť, ja sa ďalej nestarám.

Kto chce tak mu nevadi , ze je skarede pocasie
Kto nechce hlada dovody preco nie ....
Takym ludom treba servirovat veci na striebornom podnose.
Moj nazor je taky , ze nikdy nic nie je idealne a ani podmienky , avsak najdolezitejsou zlozkou je odhodlanie a pevna vola ...

Keby každý venoval toľko energie riešeniu problému ako sťažovaniu sa nad ním - ľudia by mali oveľa ľahší život.

Podľa mňa existujú dva druhy problémov, nad ktorými sa človek môže sťažovať:
1. Globálne: S tými človek nič neurobí. Je to vec spoločnosti ako takej a jednotlivec ťažko niečo zmení. Sťažovanie typu "Rožky zdraželi!!!" je preto úplné plytvanie energiou. Maximálne sa tak človeku na pár minút uľaví. Ale tie rožky nezlacnejú ajtak.
2. Lokálne: Problémy tohoto typu sa týkajú buď nás priamo (veci, ktoré nás ovplyvňujú, prípadne naše vnútorné problémy, atď.), alebo nepriamo (veci, ktoré sa dejú okolo nás, ovplyvňujú naše okolie a my sme schopní ich efektívne ovplyvniť). Tu človek nemá fňukať - tým si problém ešte zhorší a utvrdí sa v tom, že tento problém je fakt patová situácia a riešenie je v nedohľadne - problém sa prestáva riešiť a človek upadá do ľahostajnosti - ale problém pretrvá.
Lepšia alternatíva je analyzovať si, ako problém vznikol, nájsť efektívne riešenie a ponaučiť sa do budúcnosti. To som opísal ideálneho človeka, ktorý sa dokáže postaviť pred problém s chladnou hlavou.
Oveľa reálnejší je obraz človeka, ktorého problém zasiahne aj emocionálne - tu vznikajú sťažnosti. Je to však negatívne ovplyvnenie. Napríklad prípad hojkovej známej z FB. Problém: Nadváha. Každý by jej povedal: "Začni sa zdravo stravovať a hlavne venuj čas pohybu." To isté by istotne povedala aj ona sama hocikomu inému, ale na samého seba má človek iný meter a naviac keď sa človek nechá rád poľutovať za svoju diétu a heroické snaženie, tak amen-tma.
Inak. Nohy človek má. A chodníky / bežecké trate sú tiež zdarma pokiaľ viem

takito ludia maju nizke sebavedomie. Stazuju sa a cakaju ze sa vyriesi vsetko samo ale takto to nefunguje. K tvojej kamaratke: ed chce schudnut nech zobere bicykel a da kazdy den nejakych 20 km a o mesiac budu prve vysledky. Cvicenim toho vela nedosiahne kedze chce schudnut, skor nejakym tym bicyklovanim, behom, plavanim.

toto je presne ako ked si baby napisu
Vzťah k príležitostnému sexu: nedokážem mať s niekým sex bez lásky

a tr*kaju kde sa da

Cvicit sa da aj zadarmo ... doma, vonku.
Chodit do prirody moze clovek aj sam...prejst sa, ist na svoje oblubene miesto a vypnut. (namiesto toho ludia sedia doma pred telkou).
Behat moze clovek aj sam - ja to tak robim a je to aj lepsie ako behat s dakym a namiesto spravneho dychania kecat.

S takymto postojom u nej ani nema zmysel zacinat cvicit, lebo to zjavne nevydrzi.
Milujem ludi, ktori zacinaju "cvicit" mesiac pred letom a kombinuju to s hladovanim.

Ak sa clovek rozhodne cvicit, tak musi pocitat, ze by to mala byt celkova zmena jeho zivotneho stylu a minimalne na par rokov (v lepsom pripade na cely zivot).

A co si myslim o takychto ludoch?
- ze im chyba pevna vola
- ze im chyba motivacia
- ze im chybaju priatelia, ktori by ich podporili

ono to ma svoj nazov: Alibizmus.

Mala som takú spolužiačku- chúďatko najväčšie zo seba robila. Celý svet bol priam proti nej, všetko bolo zlé a v kuse sa len sťažovala. Mne vôbec nevadí, keď má niekto problém (problém, ktorý ho trápi, potrebuje radu, riešenie, pomoc, vypočuť, čokoľvek), rada vypočujem, pomôžem. Lenže ju všetci v škole vyvolávali, všetci učitelia boli proti nej, nikto ju nemal rád, všetci sa jej smiali a toto počúvať stále dokola, to bola hrôza.
Osobne si myslím, že ak človek chce niečo so sebou spraviť, nejako na sebe pracovať, v niečom sa zlepšiť, nemá za potrebu to rozprávať verejne, max. blízkym ľuďom. Ak sa takto niekto verejne sťažuje, buď čaká poľutovanie alebo utešenie, že všetko je dobré, nič nech nemení.

takí ludia proste su, tiez par poznam, najvacsia obet vsetkeho, vztahovacnost je ich druhe meno, clovek aby snimi bud jednal v rukavickach a len ich utvrdzoval v ich vlastnej dokonalosti vecnym vyhovaranim ich vsetkych problemov a staznosti na samych seba (tie prichadzaju v case ptoreby si pohonit vlastne ego), lebo nic ine neprijmu a kazda akokolvek konstruktivna kritika je utokom na ich jedinecnost a vlastne priamym osobnym utokom s jedinym cielom ich znicit a ponizit ... alebo ich proste jednoducho poslat do kelu a prerusit kontakty lebo sa snimi proste neda

poznam par ludi. myslim ze im ide len o to byt lutovani. robia zo seba chudacikov namiesto toho aby riesili problem. chcu takto svoj problem preniest na spolocnost a ta ho potom riesi. Sam jedinec moze nieco spravit ale chce to pocut od ineho. Nie vsetky pripady su taketo, ale vacsina ano.

Takto "funguje" veľa ľudí.

Niečo im na sebe vadí (často sa jedná o tú váhu, hlavne u žien) ale nevedia spraviť nič preto, aby to zmenili.
Hľadajú rýchle a ľahké riešenia, čo je pri tom nemožné.

Platí tu nasledovné: hľadajú len dôvody prečo nie, prečo to nejde, ale nájsť dôvody prečo áno je ťažšie.

Ľudia by chceli zmeniť svoj život, ale nie sú preto ochotný nič urobiť. Všetko chcú dostať rovno do papule a vedia sa len sťažovať, že oni nemajú tamto a hento, a prečo oni nemôžu mať toto a tamto až je človeku z toho zle. Potom niekoľko rokov stagnujú na tom istom mieste stým, že sa len stále sťažujú aké krivdy sa im stávajú a pritom si nevidia ďalej od nosa a nevidia svoje chyby a chceli by, neviem čo, sa pachtia za niečím a často z toho majú kknsky kkt. To je môj názor ...