beardie napísal:ak necitas noviny, tak si z neho ten jeho "kamarat" robil srandu

SchYzo napísal:Matovic je obycajny saso co len keca..aj v tych jeho novinach co tu chodia do schranok, furt 90% z toho bolo len nadavanie na Fica a zvysok to boli take nerealne "navrhy" akoby ich vymyslal nejaky prvak na osobitke....

Frco napísal:To ma prekvapilo uz par dni po volbach, ze v SaS su nejaki 4 obycajni ludia, o ktorych som nic predtym nepocul. Ja z nich nemam dobry pocit, neviem vysvetlit preco, ale je to tak To snazenie sa podplatit Matovica moze byt kludne aj vymysel strany SaS, aby tak akoze odradili realne podnikatelske kruhy. Ktovie.

Frco napísal:mne sa velmi paci zverejnovanie vsetkeho na internete.
Avsak ten open source, to by bola sice dobra vec, ale kym by sa to ti uradnici naucili...to by museli byt masove preskolenia. A verim tomu, ze niektorym mozno 10 rokov trvalo kym pochopil kde kliknut na start vo windowse, ako poslat email a take zaklady

warezman napísal: Kde pisu o tom, ze chcu zavadzat open source v statnej sprave?

Myslim si, ze je 100x lepsie, ked do politiky vstupi niekto UZ bohaty, na rozdiel od drvivej vacsiny sucasnobyvalych politikov, ktory teraz nejavia znamky financnej tiesne.

IvanSk napísal:
V slovenskom parlamente chudobný človek od revolúcie nesedel.

Všetko je relatívne. Dvanásť percent hlasov z počtu všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili na voľbách, nie je veľa. Lenže v partii, v ktorej aj ten najsilnejší dostal iba pätnásť percent, je to viac ako dosť. Strana SaS bola príliš silná na to, aby pri rozdeľovaní kresiel obišla horšie ako osempercentné KDH. Niet preto dôvodu čudovať sa, že nakoniec musel ustúpiť Ján Figeľ a zvíťazil Richard Sulík.

Hlasy pre SaS boli do veľkej miery hlasmi revolty. Sulíkova strana ich nezískavala len svojím odporom proti vláde Roberta Fica, ale aj tým, že sa vymedzila voči SDKÚ s jej večným predsedom Mikulášom Dzurindom. Čo z toho vyplýva?

Napríklad to, že voliči SaS sú dnes zrejme spokojnejší s novými a neznámymi tvárami, ktoré chce táto strana posadiť na ministerstvá, ako s okukanými kandidátmi, ktorých nominujú ostatní koaliční partneri. Lenže všetko je relatívne. Aj výhodnosť nových tvárí vo vláde.

Komunisti svojho času používali jednoduché pravidlo personalistiky: "kovaný" súdruh mohol putovať po funkciách v podnikoch, úradoch a na ministerstvách úplne nezávisle od toho, či niekedy v živote aspoň zavadil o problematiku daných rezortov. Jeho kvalifikáciou nebolo vzdelanie či skúsenosti, ale jeho "kovanosť".

Priaznivci názoru, že manažér nie je pracovné postavenie, ale životné poslanie, sa asi budú hnevať, ale ich princíp, podľa ktorého šikovný manažér môže putovať naprieč ľubovoľnými rezortmi a všade bude rovnako dobrý, zasa až taký vzdialený od princípu profesionálnych funkcionárov nie je.

Na niektoré ministerské nominácie SaS sa možno pozerať ako na víťazstvo nových tvárí proti "prefláknutým" reprezentantom zvyšku koalície. Alebo ako na víťazstvo princípu "je jedno, či máme na daný rezort odborníkov – voliči nás volili a basta fidli".

A ako na dôkaz, že SaS buď vonkoncom nebola pripravená na vstup do vlády, alebo bola, naopak, pripravená absolútne: to v prípade, že je jej úmyslom riadiť rezorty podľa jednej ideologickej mustry. Potom je totiž naozaj jedno, kto ich bude riadiť na papieri.

V každom prípade aktívny podnikateľ v reklamnom biznise na čele rezortu hospodárstva – to je celkom slušný "zásek". Možno ešte väčší ako komerčný moderátor na čele kultúry. Argumenty poukazujúce na "výkvet", ktorý ponúkala predošlá vláda, v súvislosti s nomináciami SaS nemajú veľký zmysel.

Nielen preto, lebo "tamtí" sú už minulosťou, ale aj preto, lebo "títo" sľubovali okrem iného návrat odbornosti do funkcií. Všetko je relatívne. Len smrť, hlúposť a nenásytnosť sú absolútne.