Teraz som sa tak trošku zamyslel nad tou anketou vy humanisti, ako môžete o poprave povedať, že je správna, keď si tak veľmi vážite ľudský život? (neviem kto ako hlasoval a teraz sa tu určite bude kadekto vyhovárať, že ste nehlasovali za áno) ale aj tak, nedá mi to.
Na to si zvykaj, nič nie je také ako vyzerá a ani humanista nemá nič dočinenia so skutočnou humanitou.
Rozhovor s MuDr. Gabrielom Hoffmannom
KLIATBA VYVOLENÝCH
MuDr. Gabriel Hoffmann je pokrstený Žid, konvertita, ktorý pochopil a srdcom prijal vieru v Spasiteľa Ježiša Krista, na svojich bývalých súvercov však nijako nezanevrel, ale s láskou sa obracia k nim všetkým, aby im povedal pravdu, ktorú 2000 rokov odmietajú. Nevraživosť ortodoxného židovstvavoči kresťanom akoby vyplývala zo skrytého poznania viny, nie však omylu, ale vedomej vzbury voči Bohu. A tak sú novodobé dejiny vyvoleného národa dejinami kliatby, ako to výstižne charakterizuje MuDr. Hoffmann.
MuDr. Hoffmann neustále a s veľkou láskou apeluje na všetkých ľudí dobrej vôle vo svojom národe a citlivo, ale otvorene a s odvahou analyzuje situáciu a smerovanie židovstva. A tak, ako sa jeho novodobé dejiny stali pre Židov ˝dejinami kliatby˝, život MuDr. Hoffmanna sa stal dejinami obety, trpezlivosti a viery.
M ROSA: Pán doktor, akú históriu má konvertovanie vašej rodiny na katolícku vieru?
MUDR. HOFFMANN: Môj otec veľmi rád čítal, a tak veľmi podrobne poznal aj Bibliu, dejiny židovského národa, poznal veľmi dobre obdobie Ježišovho života. Už aj môj dedo bol veľmi tolerantný a naklonený ku katolíckej viere. Otec ako 16-ročný (v roku 1890), keď študoval na žilinskom gymnáziu, vystúpil na jednom žiackom stretnutí a vyhlásil, že on, ako mladý človek, po poznatkoch, ktoré získal, je presvedčený, že Ježiš je jedinou osobnosťou, ktorá môže ľudstvo zachrániť a jedine osobnosť Ježiša môže urobiť židovský národ skromnejším, mierumilovnejším a oddanejším pravej viere. Povedal, že podľa jeho poznania, teda môjho otca, židovstvo už v dobe Kristovej stratilo všetky atribúty jediného vyvoleného národa a Božím národom môže byť iba ten, ktorý uzná Kristove Božstvo.
M ROSA: Aká bola reakcia – myslím zo strany židovských súvercov?
MUDR HOFFMANN: Reakcia zo židovskej strany bola veľmi nepriaznivá, až nepriateľská, a to sa potom dialo stále, až na výnimky. Otec neskôr, už ako lekár, absolvent budapeštianskej fakulty, sa dobrovoľne prihlásil pracovať na Slovensko, čo bol v tej dobe ojedinelý prípad. Dostal sa do Stropkova na východnom Slovensku. Židovskí obyvatelia, napriek tomu, že videli, že nie je pravoverný Žid, prijali ho veľmi vľúdne. Nás, svoje deti, vychovával otec vo viere a vernosti Kristovi. V januári 1915dostal otec dekrét do Sniny, a odvtedy žijeme nepretržite v Snine.
Pri našom príchode sa celá 500-členná židovská komunita tešila, že do Sniny prichádza mladý židovský lekár. Nepoznali ešte otcov vývoj. Ako bolo zvykom, chceli novému členovi židovskej komunity preukázať úctu a pozvali ho do synagógy čítať Tóru. Prišli za otcom s pozvaním, ale on vyhlásil, že veľmi pekne ďakuje, ale že je katolík. Toto proti nemuvyvolalo veľmi negatívnu reakciu. Odvtedy bol takým ˝tŕňom˝ v židovských očiach.
M ROSA: Pán doktor, ako židovská obec postihuje alebo ako sa stavia ku konvertitovi?
MUDR. HOFFMANN: Podľa predpisov Talmudu toho, kto vystúpi zo židovskej obce vyhlási táto komunita za mŕtveho, a to podľa náboženských predpisov, a aj vykoná za neho obrady ako za mŕtveho a s ním aj za nás, všetky jeho deti. Otca ako lekára bojkotovali a radšej chodili do Humenného. Chudobní Židia však otca ku sebe volali.
Okrem toho vyslovili na naše hlavy kliatbu, tú, ktorú vyslovili pred Ježišom a ktorá sa uskutočnila. Celé dejiny to potvrdzujú, čo vyslovili sami nad sebou. Dejiny a ľudská spoločnosť sa obrátili proti židovskej pýche a ich predstavám o vyvolenom národe, ale oni si do dnešného dňa nevedia uvedomiť, že privilégium židovského národa ako vyvoleného padlo a že ukrižovali vlastného Mesiáša.
M ROSA: Pán doktor, prečo podľa vášho názoru Židia do dnešného dňa neuznávajú Ježiša Krista a stále očakávajú iného mesiáša?
MUDR. HOFFMANN: Žiaľbohu – je to kvôli tomu židovskému sebavedomiu, pýche a predstavám o vyvolenosti. Každý reálne zmýšľajúci Žid musí cítiť, vedieť, že neexistujú už nijaké argumenty, ani vieroučné ani vedecké, aby Židia zotrvávali vo svojej viere.
M ROSA: Majú slobodomurári svoje korene v židovstve?
MUDR. HOFFMANN: Áno – toto je jasné.
M ROSA: Existujú tzv. ˝sionistické protokoly˝?
MUDR. HOFFMANN: Áno, existujú... Ešte dnes sa očakáva návrat svetovlády do židovských rúk. Čakajú na svoju príležitosť, či už je to liberalizmus, slobodomurárstvo, komunizmus a dokonca i fašizmus. Práve kvôli tomu – a to je ťažko uveriteľné – bol Hitlerov režim nastolený Židmi. Sionisti potrebovali európskych Židov dostať do Svätej zeme. Využili Hitlera, ktorý skutočne spôsobil, že kto mohol, samozrejme, tí bohatší, odišli do Svätej zeme, ale i do Ameriky a Kanady a inde. I z rozhovorov s osobnými dôveryhodnými bývalými súvercami, i z osobných skúseností – mám 90 rokov – ktoré ma presviedčajú, viem, že je to tak.
M ROSA: Prečo potom zahynulo počas holocaustu toľko Židov, keď si to oni sami nepriamo spôsobili?
MUDR. HOFFMANN: To bolo veľké židovské pomýlenie, ohľadne Hitlera, ktorého zrejme celkom neodhadli. To bol pokyn od Pána Boha: Spamätajte sa, kým je čas! Ako som povedal, všetci tí bohatí sa vedeli vykúpiť či ujsť z topiacej sa lode, a ostatných malých súvercov prenechali svojmu osudu.
M ROSA: Takže oni dopredu tušili, keď pomáhali Hitlerovi k moci, že ich nakoniec bude vraždiť?
MUDR. HOFFMANN: Keď sa situácia vyostrila, verili, že budú len vysťahovaní. Hitler ich oklamal. Zaujímavé je to, že aj americkí, anglickí i francúzski Židia pevne verili, že ide iba o vysťahovanie.
M ROSA: Pán doktor, vieme, že aj vy ste boli v koncentračnom tábore. Mohli by ste podrobnejšie opísať, ako ste sa tam dostali a ako to tam vyzeralo?
MUDR. HOFFMANN: Ja svoj pôvod a rod nikdy nezapriem. Hovorím číročistú pravdu. Bol som účastníkom SNP, s ktorým som nikdy nesúhlasil. Boli také okamihy, dni, keď som sám seba klamal, že je to povstanie proti Nemcom. Ako vojak slovenskej armádysom bol poručíkom a veliteľom 20-člennej zdravotnej skupiny, a bol som príslušníkom žilinského pluku pod velením plukovníka Dobrovolského. Keď ten padol, velenie prevzal kapitán Repašský. Povolali nás bez toho, že by sme presne vedeli o čo ide, nevedeli sme, proti komu je to povstanie, či proti Nemcom, proti vlastnému štátu či proti Rusom... Na fronte pri Dolnom Hričove a Žiline sme sa pýtali, proti komu sa máme postaviť do zákopov. Potom nám ohlásili, že nastupujú Nemci. Dostali sme rozkaz ustúpiť, tak sme pripravené vykopané zákopy opustili a dosť neorganizovane sa dostali smerom na Vrútkydo Priekopy. Tam nás znovu postavili do frontovej línie.
Nemci rýchle rozvrátili obranné sily takzvanej slovenskej povstaleckej armády a prenasledovali nás.
Do zajatia som sa dostal nad Banskou Bystricou, na Starých Horách. Nemci nás odviedli do Banskej Bystrice a tam ma odovzdali inej policajnej skupine. Potom ma nemecké poľné žandárstvo odviezlo vlakom do Serede, kde bol medzinárodný nemecký koncenračný tábor. To sa celkom možno nevedelo, ale v týchto koncentračných táboroch mali Židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov. Tak to bolo v Seredi. Tu som sa dostal do pozornosti týchto židovských policajtov, rýchle spoznali, že nie som pravoverný Žid a že mám ˝chybné a závadné˝ predstavy o židovstve.
Spoločne so mnou tam bol jeden rímskokatolícky kňaz, d. p. Bardoš, ktorý žije na Orave, a františkánsky mních d. p. Munk. My traja konvertiti sme sa rýchle našli a spriatelili, čo vyvolalo u židovského veliteľstva veľkú nevôľu. Jedného dňa prišiel židovský policajt: ˝Hoffmann, do veliteľskej budovy!˝ Tak som sa dostavil do ˝regierungsgebeude˝. Bolo tam zhromaždené celé veliteľstvo koncentračných táborov juhovýchodnej Európy na čele s obávaným nacistom obersturmfüfrerom Brunnerom, ktorý bol veliteľom, mal teda na starosti asi 20 koncentračných táborov. Jeho zástupca pre Sereď bol hauptoberstermführer Zimmermann. Až neskoršie som sa dozvedel,, s kým som sa to vlastne stretol. Bol to ten obávaný Simon Wiesenthal, ktorý potom riešil otázku života a smrti Nemcov, ktorí boli po vojne obžalovaní zo zločinov.
M ROSA: Prečo sa Wiesenthal dostal do Serede a čo tam robil?
MUDR. HOFFMANN: Dostal sa tam pod cudzím menom. Všetci významnejší židovskí činitelia mali falošné legitimácie a falošné zamestnania, takže nikto nevedel, kto v skutočnosti sú. Tak aj Wiesenthal mal možnosť dostať sa tam, ako aj opustiť koncentračný tábor. To boli veľmi čudesné praktiky. Dnes je pán Wiesenthal šéfom židovského centra vo Viedni a vo veľkom poľuje na skrývajúcich sa vojnových zločincov. A v koncentračnom tábore (Sereď) on spolu so židovskou samosprávou rozhodoval o živote a smrti židovských väzňov. Do koncentračných táborov sa dostali väčšinou nevinní Židia, no dostali sa tam aj exponenti, Židia, ktorí spolupracovali s gestapom. Tých bol veľký počet.
Pán Wiesenthal sa na týchto osobne zameral a na mieste, priamo v koncentračnom táborenad týmito bývalými spolupracovníkmi Nemcov vynášali rozsudky. Ja som dostal osobitný rozkaz, ako lekár, zavraždiť troch Židov, ktorí boli podozriví zo spolupráce s Nemcami. Všetkých troch som mal smrtiacou injekciou odstrániť. Toto som odmietol.
M ROSA: Ako reagovali na vaše odmietnutie tých vrážd?
MUDR. HOFFMANN: Po porade židovského veliteľstva prišiel mi špeciálne oznámiť rozsudok hlavný rabín Slovenska, ktorý tam bol anonymne ako stolár. Prišiel mi oznámiť: ˝Tak, pán Hoffmann, ste odsúdený pre vaše poburujúce správanie na terst smrti.˝ Trest smrti som však považoval, a to nielen ja, ale takmer všetci nevinní Židia za oslobodenie z obrovských a neúnosných ťažkostí.
M ROSA: Akým spôsobom ste mali vykonať ˝popravu˝ odsúdených?
MUDR. HOFFMANN: Formou podania takzvanej ˝konskej˝ injekcie. V tábore chovali koňa, ktorého telo bolo posypané hnisanými vredmi. Z toho vredu bolo treba vytiahnuť hnis a podať ho ˝pacientom˝.
M ROSA: Ako je možné, že v koncentračnom tábore pre Židov, tábore, ktorého velitelia boli Nemci, Židia oficiálne popravovali Židov, ktorí spolupracovali s Nemcami?
MUDR. HOFFMANN: Boli to konfidenti, na ktorých už Nemcom nezáležalo, pretože ich už absolútne ˝vycicali˝, pretože oni už svoje poprezrádzali a už boli nepotrební.
M ROSA: Keď sa ešte vrátim k pánovi Wiesenthalovi, ako on v tábore pracoval?
MUDR. HOFFMANN: Vedelo sa, že je poradcom židovského veliteľstva v tábore. Mňa odsúdili na smrť, pretože využili moje odmietnutie tých vrážd, ako aj za to, že som ˝pohoršoval˝ostatných kontaktom s dvoma katolíckymi kňazmi.
M ROSA: Koľko ste strávili v tábore v Seredi?
MUDR. HOFFMANN: Necelý rok.
M ROSA: Aký zažitok v tom tábore bol pre vás najhorší?
MUDR. HOFFMANN: Najhoršie na mňa pôsobili kruté smrte tých Židov, ktorých samotní Židia odsúdili na smrť. Jedného z nich, ktorý bol v podozrení, že spolupracoval s Nemcami, bol tiež židovským súdom odsúdený na smeť a zomrel tým spôsobom, že ho priviazali za nohy ku konskému chvostu a kôň ho potom splašený vláčil po skalách, kým odsúdený nezomrel.
M ROSA: Vy, aj keď ste boli konvertita, za Slovenského štátu ste boli prenasledovaný ako Žid. Ako ste vnímali túto situáciu a ako sa vyvíjala po vojne?
MUDR. HOFFMANN: V roku 1946 sa pomaly povracali Židia z koncentračných táborov do Sniny a okolia, hlavne do Humenného. Vracali sa s pochopiteľnými motívmi pomstychtivosti za holocaust. Tí, čo prišli do Sniny, mali za cieľ rýchle ovládnuťmiestnu milíciu, takže tá sa dostala do ich rúk. V tej dobe bol druhým zástupcom mesta môj brat, právnik, ktorý tiež už ako mladý človek bol naklonený kresťanstvu. Museli sme sa rýchle rozhodnúť, ako usporiadame svoje veci a vzťahy, keď sme počuli, že v Humennom, Vranove, Košiciach a v Prešove sa Židia chovajú veľmi útočne. Proti všetkým aktivistom zo Slovenského štátu v Snine, okolí a takmer na celom východe bol absolútny boj. V prvom rade nemilosrdne pozatvárali všetkých gardistov. Ďalšie hodiny a dni stačili na pozatváranie všetkých ľudákov a potom v nasledujúce dni bol každý Slovák podozrivý zo spolupráce s Nemcami.
M ROSA: Mali ste aj vy nejaké problémy?
MUDR. HOFFMANN: Bol som jediný lekár na 40.000 ľudí. Či chceli alebo nechceli, museli sa so mnou dohodnúť, iného lekára nebolo, takže od aktov pomsty som bol ochránený. Brata som presviedčal: ˝Laco, ty ako druhý muž tu v okrese musíš tu, teraz alebo nikdy, zabrániť násilnostiam˝. Brat bol absolventom Právnickej fakulty Karlovej univerzity a bol silne slovensky cítiaci.Povedal som mu: Teraz alebo nikdy sa musíme postaviť na stranu pravdy a budeš robiť to, čo od teba budem žaidať.˝ Samozrejme prikývol. ˝Tak prvá vec: Rozkážeš miestnej polícii, že nikoho neslobodno zaistiť a zatvoriť – len po súdnom rozhodnutí, a nie podľa ľubovôle miestnych ˝orgánov˝, zástupcov všelijakých agentov milície a podobných elementov.˝ Žiaľbohu je pravdou, že v Snine žilo pred odvlečením 500 židovských občanov. Títo potom využili každú možnosť, aby mali nekontrolovanú moc, aby sa slovenským občanom v Snine, na ktorých padol čo i len tieň podozrenia – pomstili. Mal som tie objektívne skúsenosti, že u židovských občanov v Snine a na okolí nebola dôležitá spravodlivosť, ale pomstychtivosť.
Keď potom môj brat napísal list do Katolíckych novín na obranu arcibiskupa Kmeťka, celé okolie nás vyhlásilo za špinavých zradcov, ktorých trba poriadne poučiť. Brata urobili pisárom a potom smetiarom. Mňa poslali na políciu, ale nemohli mi nič vážne urobiť. Strašne však poškodili moju dcérku, jedinú dcérku, ktorú som potm jedného dňa našiel vo svojej izbe mŕtvu.
M ROSA: Pán doktor, vrátim sa ešte k jednej myšlienke. Povedali ste, že marxizmus je mŕtvy, a zároveň ste knštatovali, že je to forma židovskej moci.
MUDR. HOFFMANN: Áno, na ovládnutie sveta. Ale cesta, ktorej sa ani židovský národ nemôže vyhnúť, to je cesta ku Ješižovi Kristovi. Tŕnistá, dlhodobá cesta, ktorou židovský národ musí prejsť.
M ROSA: Pán doktor, aký je váš názorna text apokalypsy vo sv. Písme, v ktorom sa uvádza príchod Antikrista? V niektorých prameňoch sa uvádza, že má pochádzať zo židovského národa...
MUDR. HOFFMANN: Myslím si, že Židia musia prekonať ešte jednu veľkú apokalypsu. Keď nezmenia svoju mentalitu a neovládnu svoje cítenie pomstychtivosti, nenávisti a vyvolenosti, tak príde ešte jeden Hitler, oveľa krutejší ako bol prvý. Sú dve možnosti – pripraviť v tichosti cestu Ježišovi Kristovi, alebo vyhynúť. A verím, že Boh má natoľko rád židovský národ, že ho zachráni, že zvíťazí Ježiš, že veľké skupiny Židov sa pridajú ku kresťanstvu.
M ROSA: Čo povieta, pán doktor, na finančnú moc Rotschildovcov, sieť bánk, slobodomurárov, New Age?
MUDR. HOFFMANN: Je to jedna z foriem, ako sa pokúsiť ovládnuť svet. To sú posledné výhonky tejto snahy. Avšak u Židov aj táto snaha, ako som povedal, musí skončiť hromadným obrátením sa všetkých Židov, alebo jeho koncom, čo však Boh nedopustí, pretože ho chce zachrániť. Ale Židia musia k tomu priložiť svoju dobrú vôľu. A na to ešte nie sú nijako dobre pripravení. Musia ešte prejsť sériu rôznych šokov.
M ROSA: Ako sme o tom s vierou presvedčení, proti silám Antikrista, ktoré sú už vo svete zrejme v tichosti sformované, vystúpila v poslednom čase vo svete Panna Mária. Ako vy cítite túto jej úlohu a ako si predstavujete jej víťazstvo?
MUDR. HOFFMANN: Panna Mária vidí do situácie na celom svete. Ona má rada každého človeka a je ochotná každého, samozrejme aj Žida, ktorý sa na ňu obráti, s láskou zachrániť. Panna Mária ovplyvní vývoj udalostí tak, že židovskí otcovia prídu k poznaniu, že v záujme svojom vlastnom, v záujme svojich detí a vnúčat treba prijať Pannu Máriu ako Matku všetkých živých ľudí. Ako ochrankyňu tých, ktorí úprimne veria, že Ježiš Kristus je jediné riešenie problémov sveta. A tak nebudú mať inú alternatívu ako prijať túto jedinú Cestu viery, pravdy a života.
M ROSA: Pán doktor, čo by ste nakonie radi odkázali svojim bývalým súvercom?
MUDR. HOFFMANN: Ja ako bývalý žid, ale aj ako lekár a ako človek, ktorý chcem žiť a pracovať v intenciách Boha, chem adresovať svojim bývalým súvercom a bratom, ktorých mám nesmierne rád, aby si uvedomili, že niet inej cesty, len prijať Ježiša Krista, ktorého už prijali miliardy ľudí. Aby uznali, že jediná cesta, ktorá vedie k životu, ku spáse našich detí a vnúčat židovských prarodičov, je uznať Ježiša za svojho Spasiteľa a Pannu Máriu za Jeho Nepoškvrnenú Matku.
M ROSA: Čo by ste na druhej strane chceli odkázať katolíkom, mariánskym ctiteľom, ktorí žijú v tejto dobe, ťažkej dobe, ako majú žiť, aby skutočne naplnili Evanjelium?
MUDR. HOFFMANN: Mali by sa zriecť pýchy a namyslenosti, pocitov nepriateľstva, mali by voliť cestu vzájomnej tolerancie. Mali by celkom priľnúť ku Cirkvi, ktorá je nositeľkou nielen náboženskej vieroučnej pravdy, ale aj všeobecného humanizmu, ktorý hlása pokoj, mier a znášanlivosť.
Cesta spolu s Kristom a spolu s celou Cirkvou je jedinou cestou, ktorá prinesie trvalý mier, pokoj a spásu každému z nás.
Zhováral sa: ANTON SELECKÝ
Prevzaté z časopisu M ROSA
krátené
(Tento text uverejnil týždenník ZMENA č. 6/1998, č. 7/1998, č. 8/1998.)
Už nie som sám.
