Približne pred mesiacom som sa po 10 mesiacoch rozišiel s priateľkou. Možno prvá veta vyznieva tak, že iniciátorom toho rozchodu som bol ja, ale na rozchode sme sa dohodli vzájomne. Jej strašne prekážalo, že sa vidíme menej ako na začiatku. Ja som mal však tušenie, že je za tým aj niečo iné. Avšak rozchod som akceptoval aj napriek veľkej láske, ktorú k nej cítim a bral som to ako vyriešenú vec.
Za ten mesiac čo nie sme spolu mi voláva, píše sms-ky ako sa mám a podobne. V utorok sme sa stretli. Povedala mi, že si myslí, že aj tak skončíme nakoniec spolu a, že si ju dokonca života užijem ešte dosť. V práci (brigáduje) mala s kolegyňou rozhovor. Tá sa jej sťažovala, že nemôže nájsť normálneho chlapa na celý život. Bývalá priateľka jej odvetila, že ona takého už našla (tým myslela mňa), ale že momentálne nemôžme byť spolu. Ešte dodala, že si musí niektoré veci uvedomiť. Neviem čo pod tým myslela? Ľúbim ju a v kútike duše ma to potešilo.
Ona však v práci rieši nejakého chalana. Neviem či chce s ním vzťah, alebo je za tým niečo iné. Preto to čo som napísal v odstavci hore beriem dosť rezervovane a úprimne sa priznám veľmi tým slovám neverím. Preto sa snažím nerobiť si žiadne nádeje. Neviem čo tým ona sleduje a nechápem jej správanie. Možno to pochopia skôr ženy, ale pre mňa ako chlapa je to nezmyselné a nepochopiteľné. Nakoniec som jej povedal, že nech si nemyslí, že budem na ňu čakať a keď sa rozhodne vrátiť príijmem ju s otvorenou náručou. Takto to nefunguje.
Chcel som vedieť len váš názor. Čo si o tom myslíte. Ešte dodám vek obaja 24 rokov
... vyprdni sa na nu ... v 24 rokoch uz by mohla chapat, ze chutnu hrat nepotrebuje pred nikym 
..ach radsej nic ..