markus napísal:chore je to ze sa rozkradaju statne peniaze nie to ze sa urcuju rozne priority roznym veciam

hojko napísal: prakticky si nespominam na ziadnu vec z ich vyskumu, hoci spravy sa snazim pozerat pravidelne, citam noviny, citam internetove stranky dennikov, nikde vsak ani zmienka o nejakych uspechoch.

CERN je medzinárodná organizácia, ktorá bola založená skôr ako Európska únia. Buduje sa 56 rokov a dlho trvá kým sa tam dostane nejaká krajina.
Slovenská republika je členom CERN od 1. 7. 1993. Slovensko má v CERN vysoké renomé. Ocenením dobrej slovenskej pozície v CERN bolo aj zvolenie prof. Sitára za viceprezidenta Rady CERN od júla 2007.

http://www.veda-technika.sk/SK/VedaASpo ... -CERN.html

hojko napísal:je to len jeden uspech, ktory mozno spomenut.

• Hovoríte, že sme vo vede porovnateľní s Európou - v čom konkrétne? Ako je na tom Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na http://www.EuropskaUnia.sk »v európskom meradle?

Veľmi dobrí sme v oblastiach ako je materiálový výskum, experimentálna a teoretická fyzika, biomedicínsky výskum, ekológia, informatika, chémia a pod. V týchto vedách sme skutočne dobrí, čo sa dá identifikovať aj v databázach vedeckej literatúry.
Z našich štatistík vyplýva, že v pomere podaných a akceptovaných projektov Rámcových programov EÚ sme 2,5-násobne nad priemerom EÚ, čo je relatívne vysoká hodnota úspešnosti. Dá sa teda povedať, že máme pomerne veľa Rámcových programov EÚ a medzinárodných spoluprác oproti priemeru v Únii. Jedným z faktorov, ktoré k tomu prispeli, je aj kompenzácia dlhodobého nedostatku finančných prostriedkov väčšou pracovitosťou a kreativitou.
Samozrejme, musíme si uvedomiť, že v rámci výziev Rámcového programu je množstvo takých, v ktorých si veľmi ťažko hľadáme parketu. Slovensko je relatívne malá krajina a treba otvorene povedať, že vedeckú špičku nemáme v každej oblasti.

• Ako sa však dá robiť špičkový výskum s nedostatočným vybavením? Nie je vedecká infraštruktúra na Slovensku je v mnohých ohľadoch zastaraná?

Čo sa týka budov v Slovenskej akadémii vied, tak od roku 1989 nebol prakticky- až na jednu výnimku- postavený žiadny nový inštitút. To je katastrofa. Doteraz sme v situácii, že budovy sa len reparujú a aj to nie dostatočne. Ale moderný výskum si vyžaduje čisté priestory, modernú infraštruktúru.
Napríklad keď sme vstúpili do spoločného programu s IBM a pracovník z laboratórií v Zürichu prišiel na jeden ústav SAV, na tridsať sekúnd zmĺkol. Taký zlý stav nečakal. A oni v tom programe mali investovať dva milióny eur. Tu hneď vyvstáva otázka, aká je úroveň vedy pri takej mizernej infraštruktúre.
Naša úspešnosť zapojenia sa do medzinárodných projektov je podmienená aj infraštruktúrou- prístrojovou a personálnou
• Jedným z cieľov novej stratégie EÚ 2020 je, aby členské krajiny vyčlenili na vedu a výskum v priemere tri percentá HDP. Niektoré, medzi nimi aj Slovensko, ale tvrdili, že len samotné zvýšenie prostriedkov nepomôže - potrebná je kvalita, nielen kvantita...

Takéto tvrdenia sú pochopiteľné keď nie sú dostatočné finančné zdroje na podporu vedy a výskumu. No nemôžeme očakávať rapídne zlepšenie vedy a jej postavenia a tiež výsledky, keď do toho nič nevložíme. Naša krajina je dlhodobo na chvoste vo financovaní vedy, to si treba uvedomiť. Viete, tento problém sa neriešil prakticky už dvadsať rokov, takáto zlá situácia bola za každej vlády. Buď sme prijímali euro, alebo sme reštrukturalizovali banky alebo bola kríza, alebo transformácia čohokoľvek- veda bola vždy odsunutá na vedľajšiu koľaj. Som však presvedčený, že pri jej dostatočnom financovaní by sme mohli v blízkej dobe očakávať aj požadovanú kvalitu.
• EÚ ale navrhuje, aby dve tretiny financií na vedu a výskum pochádzali zo súkromných zdrojov. To na Slovensku predstavuje pomerne veľký problém - aj Slovenská akadémia vied je vo veľkej miere platená zo štátneho rozpočtu. Ako sa dá riešiť, aby sa viac financií presúvalo zo súkromnej sféry?

To je ďalší problém. Ambícia stratégie EÚ 2020 sa u nás dá dosiahnuť len veľmi ťažko, keď si uvedomíme, že deväťdesiat percent kapitálu, teda privátneho sektora na Slovensku, tvoria nadnárodné spoločnosti. Tie si samozrejme držia svoje výskumné kapacity vo vlastných krajinách. Táto situácia vznikla už pri privatizácii. Veľkým spoločnostiam neboli pri ich vstupe kladené žiadne podmienky, ktoré by ich zaviazali k zakladaniu výskumno-vývojových centier na Slovensku. Typickým príkladom je KIA, ktorá si napriek veľkým investíciám a samozrejme aj dotáciám na Slovensku a v Čechách výskumno-vývojové centrum postavila v Nemecku.
Aj rokovanie s veľkými priemyselnými „hráčmi“ na Slovensku je zložité, pretože slovenskí reprezentanti musia všetko konzultovať s centrálou v zahraničí. Spravidla sa potom podpora aplikovaného výskumu u nás slušným spôsobom odmietne. Je to presne o tom, že fabrika sa dá premiestniť, ale vedomosti ostávajú.
Podpora výskumu sa nedá očakávať ani od zvyšných desať percent našich domácich firiem, ktoré zväčša ledva prežívajú, lebo nedostali žiadne úľavy, žiadne bonifikácie.
Musíme si uvedomiť, že financovanie SAV sa síce každoročne mierne zvyšovalo, ale v prepočte na zamestnanca dostávali akadémie vied v Čechách a Maďarsku trojnásobne viac. Rozpočet SAV na rok 2010 činí 65 miliónov eur, na budúci rok to však bude zrejme menej. Pritom do niektorých veľkých zahraničných firiem na Slovensku tiekli miliardy a miliardy korún. Viete, cielené investície do vedy prinášajú aj ekonomický benefit. Napríklad v oblasti materiálového výskumu dosahujeme vynikajúce výsledky. Otázkou je, prečo sa využívajú hlavne v zahraničí a nie doma.
Viete, veda je beh na dlhé trate. Nemôžete očakávať, že na investícii vo výške povedzme stotisíc eur o tri roky zbohatnete. To tak nejde. Jeden z najväčších problémov, ktorý v tejto súvislosti vnímame je nestabilita celého grantového systému. Chýba nám kontinuita, nemôžeme sa na nič spoľahnúť, mať dlhodobé vízie...
A je smiešne uvažovať, že transfer pôjde aj za málo peňazí a že sa bez nástrojov, ktoré by mali existovať, dosiahne stav, ktorý je v zahraničí. Za týchto podmienok sa nemôže dosiahnuť.

• Ako sa dá prekonať politická neochota?

Je to skôr nepochopenie než neochota. Napríklad, náš zákon o podpore vedy a výskumu je v porovnaní so zahraničím tak zbytočne detailný, že zväzuje ruky prakticky všetkým. Takže tu je potrebné urobiť aj základnú legislatívnu prácu, vytvoriť rámec kompatibilný s Európou a potom bude systém podpory a realizácie vedy a výskumu fungovať lepšie. Neviem však, či sa nám to podarí, keď sa ruší aj Rada vlády pre vedu a techniku.
Pamätáte sa na privatizáciu bánk? O tom sa nikdy nehovorí. Viete koľko do nich štát nalial peňazí? Keby sa tieto miliardy použili na rozvoj vedy a výskumu, tak sme dnes na tom oveľa lepšie. A tieto financie slúžili len na to, aby sa banky ozdravili a potom predali.
Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na http://www.EuropskaUnia.sk »bolo v 90-tych rokoch v katastrofálnej situácii. Vtedy sa jeho predstavitelia zhodli na tom, že jediné čo môže krajinu posunúť dopredu, je vzdelanie a výskum. A dnes sa ukazuje, že mali pravdu. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa Fínsko zaraďuje medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Na to, aby sme nasledovali ich príklad však nie sme pripravení. Musíme šíriť osvetu a presviedčať, hovoriť o tom. Musíme pozdvihnúť spoločenské postavenie vedy. Musíme byť aktívni a neustále presviedčať o potrebe vedy a výskumu.
"Pred dvadsiatimi rokmi sme identifikovali jeden gén proteín, ktorý by mal pomáhať, a už napomáha, v diagnostike a liečbe agresívnych ťažkých nádorov. Až teraz sa náš poznatok dáva do praxe. Musíme si uvedomiť, že čas je extrémne dlhý a to platí prakticky pre všetky vedy. Veda je beh na dlhé trate, je iluzórne si myslieť, ak dnes dám milión korún do nejakého projektu, v priebehu dvoch rokov ho vyriešim a na tretí rok sa mi ten milión vráti. Takto to nefunguje," povedal predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek.
To, že občania nevidia výsledky slovenskej vedy, je podľa šéfa SAV problémom aj samotných vedcov. "My sa snažíme popularizovať vedu, bežia rôzne seriály či besedy."
Bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Vladimír Báleš pripomína, že na vedcov začína negatívne dopadať najmä skutočnosť, že na výskum majú k dispozícii hromadiace sa zastarané prístroje.
"Dobré etablované firmy si u nás neobjednávajú výskum. Povedia: Máte zastaraný park. Radšej si dáme tie roboty urobiť v zahraničí," povedal.

Pastorek pripomína, že slovenská veda vyváža poznatky do zahraničia. Doma o nej nikto netuší.
Podľa Mičietu by slovenských vedcov mnoho razy prijali do veľkých riešiteľských kolektívov aspoň v rámci Európy. "Keď ale zistia, aká je naša štátna dotácia, ten bazálny prísun peňazí, jednoducho povedia: Prepáč, nemáš milión eur. Môžeš sa s nami prejsť po labákoch, ale spolupracovať s nami nemôžeš. To je ten problém, domáce spolufinancovanie," podotkol.

"Robia rozhodnutia, ktoré nám môžu ukradnúť budúcnosť, lebo veda žije práve v budúcnosti. Nemáme víziu, kam sa máme pohnúť. Vezmime si príklad zimného štadiónu, peniaze naň vynaložené by odfinancovali krásne laboratórne centrum napríklad na výskum rakoviny," povedal.
Predseda SAV dopĺňa, že od času, kedy nastúpila nová vláda nebola na projekty vypísaná prakticky žiadna výzva. "Ako sa môžu eurofondy míňať, keď nie je vypísaná výzva? My ten operačný program neriadime, my sme tu na to, aby sme tie peniaze zmysluplne vyplnili a posilnili slovenskú vedu. To máte ako v živote, na to treba dvoch," dodal.

http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/in ... vat-015713

hojko napísal:Okrem toho sa to deje priamo vo Svajciarsku, nie u nas.

hojko napísal:financujme len tie spickove pracoviska..