Kód: Vybrať všetko

Parlament schválil Zmluvu medzi Slovenskom a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a Dohodu medzi Slovenskom a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Tieto dokumenty zavádzajú do nášho vzdelávacieho systému náboženstvo ako povinne voliteľný predmet.

Kód: Vybrať všetko

A čo etická výchova?

Nesúhlasím s názorom, že veriaci zaviedli nám neveriacim, povinné náboženstvo. Veriaci zaviedli náboženskú výchovu sami sebe. Nám neveriacim zaviedli povinnú alternatívu, etickú výchovu. Osobne si myslím, že k náboženstvu neexistuje alternatíva a teda neexistuje ani k predmetu náboženská výchova. Toto tvrdenie vyvoláva vášnivé a nekončiace diskusie a tak hneď na úvod upustím od tejto filozofickej úvahy. Zavedenie náboženskej výchovy vyvoláva aj tak ďalšie otázky.

Prečo bol k náboženskej výchove vôbec zavedený alternatívny predmet?

Nenapadá ma iná odpoveď, ako tá, že tvorcovia zákona mali obavu, že deti, alebo samotní rodičia nie sú dostatočne uvedomelí v oblasti vlastnej viery a pri povinne dobrovoľnom predmete, by mali problém zaistiť dostatočnú účasť, alebo chceli uľahčiť úlohu rodičom, aby nemuseli v tomto ohľade, s svojimi deťmi bojovať. Zaujímavé, že v takom Rakúsku, alebo v Nemecku, veriaci s týmto nemajú najmenší problém.

V týchto krajinách, je náboženská výchova dobrovoľne povinný predmet. Znamená to, že ak je dieťa určitého vyznania a náboženstvo tohto vyznania škola zabezpečuje, tak je pre dieťa povinné. Dnes sa ustupuje aj od tejto striktnej interpretácie a predmet je pre dieťa povinný, iba ak sa na neho prihlásilo. Deti bez vyznania, alebo deti s vyznaním, pre ktoré škola nedokáže zabezpečiť náboženskú výchovu, majú voľno. Býva zvykom, že ak dieťa má voľno, ale chce sa zúčastniť niektorého náboženstva, tak ho nikto nevyhadzuje, ak nevyrušuje. (Moje deti to využívali a písali si tam úlohy z iných predmetov, alebo sa zaujímali o vyučovanie.)

Na Slovensku je náboženstvo povinne voliteľný predmet, kde alternatívami sú náboženské výchovy vyznania, ktoré je škola schopná zabezpečiť a etická výchova. Deti bez vyznania sú tak povinné navštevovať niektorý z týchto predmetov a ak nechcú náboženstvo, musia navštevovať bezobsažný predmet.

Etická výchova – bezobsažný predmet.

K tomu, že etická výchova musí byť bezobsažný predmet, vedie jednoduchá logická úvaha. Ak by etická výchova, bola predmet s obsahom, ktorý dieťa potrebuje, tak ho zákonite potrebuje aj veriace dieťa. Nakoniec aj kvalifikácia potrebná na vyučovanie náboženskej alebo etickej výchovy to dokazuje.

Takže veriaci, nám neveriacim, vnútili bezobsažný predmet a to ešte z tak nízkych pohnútok, ako je obava, že deťom by sa na dobrovoľne voliteľné náboženstvo nechcelo. Ak sa vám to zdá neuveriteľné, tak tu mám ešte ďalšie vysvetlenie. Je tu ešte jedna pohnútka

Príprava na cirkevnú daň.

Neveriaci, pod tlakom rôznych aktivít veriacich, začali volať po odluke cirkví od štátu. Časom k tomu dôjde a s tým bude nutné zaviesť cirkevnú daň, lebo odluka cirkví od štátu, je ukončenie financovania cirkví zo štátneho rozpočtu. Vzniká podobný problém, ako u náboženskej výchovy. Obava, že niektoré cirkvi, by mohli byť ohrozené odlivom veriacim, lebo týmto bude vyrúbená cirkevná daň.

Podobne, ako je to pri náboženskej výchove, v Rakúsku a v Nemecku, je cirkevná daň dobrovoľne povinná. T.j. ak je niekto členom určitej cirkvi, je povinný túto daň platiť.

Pred pár rokmi prebehol rakúskou tlačou prípad Nóra, ktorý sa zamestnal v Rakúsku. Že je veriaci, pred rakúskymi úradmi zatajil a cirkevnú daň posielal neoficiálne domov, do Nórska. Časom, príslušná cirkev v Rakúsku na to došla a milý Nór mal veľké opletačky, lebo porušil zákon.

Na Slovensku dumali naši veriaci, ako vyriešiť tento oriešok a našli riešenie v podobe alternatívnej dane. Vymysleli príspevok na kultúru. Takže neveriaci budú podporovať kultúru a veriaci si budú podporovať svoju zábavku. Lenže ide o prachy a v tomto prípade je veľmi pravdepodobné, že neveriaci nemávnu rukou nad príspevkom na kultúru a ohradia sa dôraznejšie, ako v prípade svojich detí.

Napriek tomu, že moje deti už opustili školské lavice, napriek tomu, že moje deti chodili do škôl mimo územia Slovenska, nemôžem mávnuť rukou nad účelovým a vypočítavým zavedením bezobsažného predmetu na našich školách.

Podobne som proti odluke cirkví od štátu, ak má byť spojená so zavedením nelogického príspevku na kultúru, alebo akejkoľvek inej alternatíve k cirkevnej dani.