Možno to vyznie blbo ale som zvedavý. Uvediem príklady.

1.
Rozvod s dievčaťom, boli sme spolu pol roka. Podviedla ma, ja som to chcel ukončiť, ale potom som to ľutoval a dodnes sa s tým neviem zmieiť. Nad každou zápornou zmenou rozmýšľam, prečo sa to stalo mne, prečo práve ja.


2.
Rozvod s dievčaťom, boli sme spolu 3 roky. Podvádzala ma dlhodobo, nakoniec mi kamarát povedal, čo to stvára. Pomyslel som si, že život ide ďalej. Ja mám po troch dňoch inú priateľku, žijem si s ňou a na bývalú nemyslím.


Týmito príkladmi nechcem poukázať len na lásku, ale na úmrtie blízkej osoby, prepustenia z práce a podobne. Tak ako beriete zmeny?

_______________________________________
Osobne sa pokladám skôr za variantu 2., keďže nič ma na mieste nepriklincuje a ajtak budem robiť len to, čo ma zaujíma a čo ma proste baví.

zmena je vacsinou vyzva tak ju treba zvladnut najlepsie ako sa da

prvé momenty 1 a potom 2. Dĺžka časového intervalo po ktorý zotrvávam v jednotke je priamoúmerna závažnosti situácie.

No to pravdaže, že sa nad tým zamyslíš na istú dobu, ale dlhšie ako hodina to predpokladám nebýva.

javatar napísal:zmena je vacsinou vyzva, tak ju treba zvladnut najlepsie ako sa da

pod toto sa podpisem, tiez som pred 2 rokmi cosi kdesi pohaluzil a teraz som velmi rad, ze to tak vlastne dopadlo

zmena v zivote moze byt aj pozitivna a kedze tvoja anketa je ladena vylucne na negativne zmeny v zivote, nezostava mi nic ine len oznacit moznost "ine"

Skôr to bola možnosť jedna, no potom nastal zlom a úplne sa mi zmenila životná filozofia. Predtým som zvykol lamentovať a rozpitvávať otázku "Prečo ja?".
Teraz sa riadim heslom: Ak nejde o život, ide o hovno. Lamentovanie a sťažovanie sa nad niečím, čo sa tým nedá zmeniť je tá najzbytočnejšia vec na svete a keby sme aspoň polovicu energie, ktorú teraz vkladáme do lamentovania, predtým vynaložili na riešenie problému, vôbec sa to nemuselo prihodiť. Ak sa stane niečo, čo už neovplyvním nebudem nad tým rumádzgať, skôr sa tomu budem nabudúce snažiť vyvarovať. Ak sa dá. Ja viem, že život občas prinesie udalosti, nad ktorými ľudia proste lamentujú a mútia (smrť v rodine, rozchod/vod a podobné veľké udalosti). No nakoniec aj tak...život ide ďalej.

BiGTomEE napísal:No to pravdaže, že sa nad tým zamyslíš na istú dobu, ale dlhšie ako hodina to predpokladám nebýva.

Omyl, niekedy to zvykne trvať dlhšie ako aj pár týždňov ba aj mesiacov možno aj dlhšie..
Závisí od závažnosti problému, či aj dĺžky vzťahu, ale čo je najpodstatnejšie od lásky voči danej osobe..
Obyčajní ľudia, ktorí sa zaľúbia celým srdcom sa zvyknú dlho trápiť, aj keď by ako chceli na to zabudnúť..

Keď sa tak spätne pozriem, tak nejakých radikálnych zmien som asi moc nezažil. Samozrejme, nejaké boli a najlepší prístup je podľa mňa akceptovať zmenený stav vecí a racionálne naň reagovať. Čiže, najviac sa asi blížim k druhej odpovedi.

niesu iba negativne zmeny ... a na kazdej negativnej sa takmer vzdy da najst nejake pozitivum (okrem roznych umrti mladych, zdravych vitalnych a perspektivnych ludi a pod.) ...

podvadzala ta priatelka ? bud rad ze si ju nechal - chodit nadalej s kur*ou nemozes potrebovat ... kor, ked je vsade vokol tolko krasnych, inteligentnych, osamelych, ale hlavne SNAD INYCH zien ...
prepustili ta z prace ? dobry stimul zacat na sebe makat, byt lepsi, vykonnejsi, nasjt pracu ktora ti viac vyhovuje a mozes v nej excelovat atd. atd. ...

ja osobne zmeny neznasam ...ja som taky konzervatívec ze to az boli ... Samozrejme ze bez zmien to nejde ..no ja som taky ze ja svoj stereotypny zivot milujem ...kazdy den by som chcel zit rovnako ...cez leto do obeda letne prace a poobede bicyklovačka ...som ja pohodlný

"J*bal to skoro mŕtvy pes do čreva" tak nejak...tuším Rytmusov výrok.

no snazim sa to brat skôr tak ze zivot ide dalej ....samozrejme ze ma to trapi ale viem ze raz bude dobre

BiGTomEE napísal:No to pravdaže, že sa nad tým zamyslíš na istú dobu, ale dlhšie ako hodina to predpokladám nebýva.

cize, ked ti krachne po troch rokoch vztah, tak hodinu popremyslas, kde sa stala chyba, preco k tomu doslo a potom to hodis za hlavu a siroky usmev na tvari. Hold, to ti mozeme vsetci len ticho zavidiet...

Vek na 3 ročný vzťah nemá, má myslím 15 alebo 16 rokov.
Po pravde si neviem ani ja predstaviť ako by som sa zachoval keby mi krachol tak dlhý vzťah. Ale momentálne sa nad tým ani nezamýšľam. Myslím že väčšina mi dá za pravdu že hľadať si v sedmnástich neaky vážny vzťah nemá moc zmysel (aspoň podľa mňa)

pryja napísal:cize, ked ti krachne po troch rokoch vztah, tak hodinu popremyslas, kde sa stala chyba, preco k tomu doslo a potom to hodis za hlavu a siroky usmev na tvari. Hold, to ti mozeme vsetci len ticho zavidiet...

Nemal som ešte rozpadnutý vzťah, nie to ešte trojročný. Vystačím si ja aj sám

A back k téme.

Nikdy neľutujte to čo ste spravili alebo sa udialo lebo všetko ma svoje dôvody a možno len tam ten hore vie prečo je to tak ako to je Život je zmena , aj keď niekedy to býva dosť kruté... (poznám z vlastnej skúsenosti)

Zmeny ktoré nastali od októbra 2010 mi poriadne pomiešali celé priority, aj voľný čas čo som mala, ale hodnotím to tak že ak by sa teraz stalo niečo našim, už viem čo robiť, kam volať a ako sa o nich postarať... a hlavne od vtedy riešim veľa vecí s chladnou hlavou, čo predtým som nerobila...

Hmm..keďže modelová situácia sa mi prednedávnom stala..a boli sme spolu pomerne dlho...tak v tejto veci chcem aby to bola 2ka..ale nedokážem zabudnúť tak rýchlo a v slabších chvíľkach to na mňa príde..a k iným negatívnym zmenám..ak to nie je niečo,čo neohrozuje môj život a moje plány,resp. na nich závažne nevplýva,tak potom sa to snažím brať tak,že nikdy nie je tak zle aby nemohlo byť ešte horšie..trochu ma to trápi,ale potom si uvedomím,že život ide ďalej..a posnažím sa poučiť z chýb..

Načo sa učiť z vlastných chýb keď sa im môžeš vyhnúť pripravenosťou(Myslím to tak že si fakt vyrovnaný človek zo všetkým , len škoda že takých ľudí je pomenej )