Ahojte, rozhodoval som sa dlhsie ci sem napisem ale som zufaly, myslel som ze to uz prejde no mylil som sa

, takze vam to podrobnejsie priblizim.
Mam 17 rokov, ked som mal 15, chodil som este na zakladnu skolu a v 8 rocniku k nam do triedy prislo jedno dievca, zo zaciatku som si ju velmi nevsimal, no nieco sa potom stalo, neviem to opisat, bolo to vzajomne, preskocila iskra. Zacali sme chodit von, najprv len ako kamarati, rozpravali sme sa, v skole sme sedeli pri sebe atd. Kazdy to raz zazil

. No postupne sme spolu zacali chodit, lubili sme sa, boli sme stastny. Bola moja prva, ja som to bral trosku inak ako ona. Teraz trochu preskocim, chodili sme spolu no nieco tomu chybalo, vedel som co pride a nakoniec to aj prislo, rozisla sa somnou, kedze to bola moja prva laska bol som uplne nadne, reval som jak decko, proste mi chybala a nechcel som ju stratit. V skole som bol ako mrtvola, snazila sa somnou rozpravat no ja som ju stale nejak odbyl, vyhybal som sa jej na icq, proste som nechcel mysliet na nic. Ona mi napisala a pozvala ma von, vedel som ze ju nieco trapi podla toho ako pisala. Neviem presne ako to bolo no chodili sme spolu znova, je to trochu divne no dokopy sme spolu chodili 3krat a 3krat sme sa rozisli. 3krat to bolo v novembri 2009. Proste uz som vedel ze to znova dopadne tak ako predtym, predsalen zazil som to uz 2krat. Stale som ja jej pytal ze ci mi nechce nieco povedat, proste ked som sa snazil byt snou, na nieco sa vyhovorila, nepisala somnou tak ako predtym, ale len akokeby som bol kamarat no a potom sme sa rozisli. Ja som na nu neprestal mysliet ale dufal som ze to prejde, ved predsa keby sme boli znova spolu, stalo by sa to iste. Bolo to uz v 9. rocniku, no ja som sa prihlasil na inu skolu ako ona, bolo to este vtedy ked sme sa rozisli a vedel som ze ak by som isiel tam kde ona, stale by som ju videl a stale by som na to musel mysliet. Potom sme spolu znova chodili to bolo ten 3.krat no a aj ked som to chcel zmenit uz som nemohol, dufal som ze to nejak pojde ved to nebolo vobec daleko, no kedze to uz skor bolo medzi nami na vahach, rozpravali sme sa a bala sa toho ze co bude snami ked pojdeme na rozne skoly. Vravel som ze ked budeme chciet najdeme si sposob, no ona nas vztah uz dopredu zavrhla bez toho aby tomu dala sancu, mal som pocit ze uz spolu chodime len kvoli tomu lebo ma nechcela ranit a aby som nebol znova ako duch. na strednu som nastupil uz bez nej. Kedze som ju stale lubil a chcel som byt snou, bol som uplne mimo. Aby som to skratil, teraz som uz v 2 rocniku, a aj ked som si chvilu myslel ze uz ma to preslo, znova to namna prislo, nemozem na nu prestat mysliet, sniva sa mi o nej. Chodim von, som s kamosmi, bavim sa no staci aby som bol chvilu sam a znova na nu myslim, pride mi to az chore, ved su to uz takmer 2 roky a ja na nu musim stale mysliet. Aj ked sa mi nejake dievca paci, a snazim sa ju spoznat, proste nie je to ono

, ona bola ina ako tie baby co vidim vsade dookola, aj ked na prvy pohlad sa zdaju mile a mudre, je to kopa pubertiacok ktore len piju, fajcia atd. Akokeby sa za tie 2 roky vsetko uplne zmenilo, ale nie, ona je taka aku by som chcel, proste je to moj typ. Je ina ako ostatne, pacia sa mi jej nazory, je inteligentna a nad vela vecami ktore mi povedala som sa zamyslel ale to ma donutilo len po nej tuzit viac a viac. No ona svoje city nedava velmi najavo, neviem vobec co si mam mysliet, nie je ten typ co kazdemu rozprava o tom co ju trapi, nie je zavisla na niekom, aj kvoli tomu ma pritahuje. Som fakt zufaly, musim na nu mysliet, musim mysliet na to co vsetko by sme robili keby sme boli spolu, kam by sme isli, nemozem to zastavit a aj ked sa snazim nemysliet na nic, stale to pride. Ked ju stretnem, rozbucha sa mi srdce ako na zaciatku, ked to bolo vsetko este take nevinne. Aj keby sme spolu znova chodili, neviem ci by to fungovalo, asi nie ale aj ked si to hovorim, aj ked mozog vie ze by to nefungovalo, srdce si hovori svoje. Neviem co mam robit, neviem ocom sa snou mam rozpravat ked ju stretnem, ved ani netusi ze ju stale lubim a keby to vedela co by si omne pomyslela. Keby som jej to povedal, a ona by mi to necitila tak ako ja, uz by som ju nikdy neuvidel, a to nechcem. Chcem s snou chodit von, chcem ju vidat no co mam robit ked budem snou a ja budem chciet nieco viac ale ona len priatelstvo? Je to medzi nami divne, nechcem aby to skoncilo, kedze som ju velmi zo zaciatku nepoznal tak dobre, ale cim viac som o nej vedel tym viac sa mi pacila, ako dievca, ako clovek. No nemyslel som na to ze ked to medzi nami nebude fungovat, stratim ju ako priatelku ale aj ako kamarata

.
Prepacte za ten dlhy text, no neviem co mam robit

. Mozno sa tu niekto najde kto ma podobnu skusenost a ma aj riesenie, ja som ho nenasiel

.
(Ospravedlnujem sa za pravopisne chyby)