Multi-kulti
Re: Multi-kulti
dole je dalsi odkaz
http://svobodny2prostor.wordpress.com/2 ... jeho-tvar/
http://svobodny2prostor.wordpress.com/2 ... jeho-tvar/
Re: Multi-kulti
....kto ako hreší, tak aj skončí
....
Re: Multi-kulti
Myšlenková úroveň multikulturalismu
Lidé, kteří nejsou zaslepeni pseudomorálkou politické korektnosti, si stále častěji kladou nad fenoménem islamizace Evropy kacířskou otázku: Není ideologie multikulturalismu nástrojem sebevraždy Západu? Lidem, kteří nejsou zaslepeni mýtem postmoderního relativismu, to však bylo jasné už při jejím vzniku. Praktická destruktivní síla multikulturalismu je jen vnějším výrazem teoretické autodestruktivity relativismu, z něhož ideologie multikulti vzešla.
Dějiny filosofie jsou přeplněny politováníhodnými případy, kdy se filosofové sami vyvracejí. Právě ty až příliš originální myšlenky pravidelně stíhá velká nepříjemnost: neobstojí samy před sebou. Rubem slávy protagonistů novověké filosofie je např. prokazatelná skutečnost, že zatížili následující staletí bludným balvanem rozporného myšlení. Postmoderní relativisté dnes kolem něj pořádají oslavné liturgické tanečky. Příklad?
Normalizovaná rozpornost
Když Václav Bělohradský hřímá proti mravnímu univerzalismu, zdůrazňuje důležitě relativnost všech našich východisek a předpokladů. Když ale pocítí ideologicky nutkavou potřebu vyznat se z kolektivní viny za hanebnosti bílých mužů (kam prý přišli, tam loupili a vraždili), na akcentovaný relativismus rychle zapomíná. Najednou je mravní zákaz krutě nespravedlivého zacházení s člověkem univerzální. Jak tedy Bělohradský smýšlí o obecné platnosti mravních norem? Je možné ho brát vážně? Vždyť o nich tvrdí, že jsou i nejsou obecné. Upadá (nejen) v tomto bodě do nesnesitelné, účelové žvanivosti, v níž se konzistentní myšlenka vytrácí.
Ve stejném stylu, ale s mnohem větší autoritou nás poučuje idol postmodernistů, Martin Heidegger, že nemůžeme hodnotit filosofické směry jako lepší/horší. Neboť každý prý má svou dějinnou nutnost a my nemáme žádné měřítko pro takové posuzování. To ovšem Heideggerovi nebránilo, aby na jiném místě vzýval Hegelovu dialektiku jako nejvyšší dimenzi metafyziky.
Postmodernisté ve svém myšlení rozpornost bezmála normalizovali. Těží z ní však (jak si namlouvají) cennou devízu: smysl pro všepronikající, až na dřeň jdoucí radikální pluralitu; pro jistotu ji mravně přizdobují a zastřešují podivně chápanou tolerancí. Relativistické pojetí hodnot myšlení a jednání totiž logicky vyžaduje, abychom uznali pluralitu veškerých koncepcí a životních forem. Posílá tím do oběhu étos zvýšené citlivosti k jinakosti. Jím je také inspirována teorie a nesena praxe multikulturalismu. Ideálem multikulturalistů je tedy takové politické sjednocení společnosti, které by zároveň chránilo a zvýrazňovalo kvalitu (?) její vnitřní diverzifikace.
Kritici tu poukazují na neúnosné napětí obou pólů multikulturalistického konceptu. Politická jednota vyžaduje podřízení jednomu právnímu řádu, jedné ústavě. Na druhé straně je tu ale požadavek dílčích práv a preferování různých etnicko-kulturních skupin; v tom se tají teoretický problém konzistence multikulturalismu.
Strategií multikulturalistů je vstřícná imigrační politika. Její plody se pak společensky vstřebávají za pomoci takových legislativně – výchovných nástrojů, jakými jsou preferenční přístup k přistěhovalcům a diktát politické korektnosti. Ani tyto účinné prostředky praktického prosazování ideologicko-politických receptů multikulturalistů neunikají kritice.
Nastolit rovnost skrze nerovnost
Preferenční přístup se kritikům jeví jako marný pokus dosáhnout rovnost skrze nerovnost. Jakoby nespravedlnost politiky dvojího metru mohla být cestou k nastolení spravedlnosti. V tomto modelu výsekově-aspektuální, účelové spravedlnosti se ohlašuje chronický defekt levicového myšlení, které v zaujetí pro okázale proklamovanou spravedlnost pravidelně zapomíná na spravedlnost.
Politická korektnost k povážlivému manku lidskosti přidává masivní omezování svobody myšlení a projevu. Pravidla korektního myšlení, chování a vyjadřování byla v západních společnostech nadekretována do všech oblastí veřejného života jako bezmála hlavní pilíř mravnosti. Kdo na tuto hru nepřistoupí, je společensky ostrakizován jako extrémista. Diktatura politické korektnosti tak vytváří atmosféru strachu z hereze a infikuje svobodné západní společnosti patologií, kterou důvěrně známe z dob komunismu. Lidé jsou tlačeni do schizofrenní pozice, v níž musejí myslet a mluvit jinak na veřejnosti a jinak v soukromí.
Monopol na pravdu
V našich poměrech se srovnání politické korektnosti s totalitními praktikami přímo nabízí. Dříve jsme tu měli kádrování podle třídního původu, dnes zvýhodňování podle rasy, pohlaví, sexuální orientace. Dříve legislativně ošetřená nekritizovatelnost té jedině správné ideologie – dnes totéž. Stejně gumové paragrafy: hanobení socialistického zřízení – podněcování k rasové či jiné nenávisti. Dříve zařazení mezi antisocialistické živly, dnes mezi extrémisty/ x-foby. Stejně jako komunisté, i dnešní političtí korektoři si s nenucenou samozřejmostí osobují monopol na pravdu a nárok na uznání své mravní převahy. Pak mohou nenávistně a bez diskuse okřikovat či kriminalizovat oponenty - jako bolševici. Inu, nepřehlédnutelné viry levicového myšlení.
Také veřejné mínění je úslužnými masmédii masírováno ke korektnosti v podobném stylu libozvučně jednohlasé propagandy, jakou pamatujeme z dob nezapomenutelného Rudého práva. K tomu se přidává manipulace skrze spotřební umění. Filmová propaganda, pracující s modelem bílého padoucha, hrdinné policistky a moudrého černého soudce, např. uráží inteligenci stejně zdařile, jako agitky z hluboké totality. Praktiky politických korektorů a klima, které šíří, skutečně evokují poměry reálného socialismu.
Ne horší, jen jiný
Multikulturalisté se často odvolávají na tzv. kulturní relativismus, který přichází s převratnou myšlenkou: nemůžeme říct, že jedna kultura je (třeba z etického hlediska) lepší než druhá; jsou jen jiné. Proč? Protože bychom je posuzovali podle kritérií, která platí jen v naší kultuře.
Tato vyšší moudrost je kanonizovaná na univerzitách; říká se jí etický partikularismus. Z etického partikularismu se vyvinul mravní požadavek zesílené, vyšinuté tolerance. Normální tolerance obsahuje ohled na svobodu toho, kdo se mýlí, ale nezakazuje kritiku samotných omylů. Vyšinutá tolerance relativistů však vyžaduje nekritizovatelnost omylů. Ačkoli se tedy bouří nejen naše mravní cítění, ale i etické myšlení, musíme prý neprominutelně uznat etickou rovnost kultur, jejich hodnotovou nesouměřitelnost, a proto i požadavek vzájemné nekritizovatelnosti.
Toleruj = nekritizuj jiné!
Paradoxem multikulti relativistů však je, že vyšli z etického partikularismu, v němž se popírá obecnost mravních norem, aby nám naordinovali obecné mravní normy: Uznej rovnost všech kultur a podle toho jednej! Toleruj = nekritizuj jiné! Respektuj veškeré mravní obsahy každé kultury! Jakoby tyto imperativy nebyly jen univerzalizovaným myšlenkovým produktem pokleslé, liberálně levicové fáze západní kultury.
Filosofická analýza multikulturalismu nachází celou řadu takových rozporů, schovaných za etizující rétorickou ambaláží. Když se ale rozpory multikulturalismu uvádějí do praxe, nemůže to s ní dobře dopadnout. Multikulturalisté usilují o vytvoření takové společnosti, v níž bude zahrnuta pluralita eticky svébytných, autonomních kultur. Přitom politickou jednotu má garantovat právní řád, jehož normy dodá levicově liberální ideologie multikulturalismu. To znamená, že se od všech občanů různých kultur bude vyžadovat, aby přijali ideály kulturního relativismu: jeho hodnotové zestejnění kultur, i návody a tabu politické korektnosti.
Jinak řečeno: Multikulturalisté věří, že se příslušníci různých kultur beze všeho ztotožní s absurditami jejich ideologie (rozpory plodí absurdity). Věří, že např. vyznavači různých náboženství přistoupí na postmoderní osvětu a budou pokládat své pravdy víry za pouze relativní – platné jen pro ně. Tuto iluzi si mohli multikulturalisté ověřit jen v dílčí konfrontaci s pasivními, „provinilými“ a kulturně nalomenými západními křesťany. U muslimů už tvrdě narážejí; tak se z té šlamastiky zatím vylhávají.
Nakonec multikulturalisté naivně doufají, že příslušníci jiných kultur neprohlédnou jejich rozpory, že jim nedojde, jak si oni sami dopřávají zakázané ovoce nároků na univerzální platnost svých nerelativizovaných vizí a receptů.
Z rozporných teoretických koncepcí tedy multikulturalismus vzešel a v citelných praktických rozporech a konfliktech končí. Není tak úplně nerealistickou představou, že za pár desítek let nastolí islamisté (ať už násilím, nebo demokraticky) v Evropě právo silnějšího a pošlou levicově liberální světlonoše či spíše užitečné idioty do dějin
http://odpor.org/index.php?page=clanky&kat=&clanek=1196
Lidé, kteří nejsou zaslepeni pseudomorálkou politické korektnosti, si stále častěji kladou nad fenoménem islamizace Evropy kacířskou otázku: Není ideologie multikulturalismu nástrojem sebevraždy Západu? Lidem, kteří nejsou zaslepeni mýtem postmoderního relativismu, to však bylo jasné už při jejím vzniku. Praktická destruktivní síla multikulturalismu je jen vnějším výrazem teoretické autodestruktivity relativismu, z něhož ideologie multikulti vzešla.
Dějiny filosofie jsou přeplněny politováníhodnými případy, kdy se filosofové sami vyvracejí. Právě ty až příliš originální myšlenky pravidelně stíhá velká nepříjemnost: neobstojí samy před sebou. Rubem slávy protagonistů novověké filosofie je např. prokazatelná skutečnost, že zatížili následující staletí bludným balvanem rozporného myšlení. Postmoderní relativisté dnes kolem něj pořádají oslavné liturgické tanečky. Příklad?
Normalizovaná rozpornost
Když Václav Bělohradský hřímá proti mravnímu univerzalismu, zdůrazňuje důležitě relativnost všech našich východisek a předpokladů. Když ale pocítí ideologicky nutkavou potřebu vyznat se z kolektivní viny za hanebnosti bílých mužů (kam prý přišli, tam loupili a vraždili), na akcentovaný relativismus rychle zapomíná. Najednou je mravní zákaz krutě nespravedlivého zacházení s člověkem univerzální. Jak tedy Bělohradský smýšlí o obecné platnosti mravních norem? Je možné ho brát vážně? Vždyť o nich tvrdí, že jsou i nejsou obecné. Upadá (nejen) v tomto bodě do nesnesitelné, účelové žvanivosti, v níž se konzistentní myšlenka vytrácí.
Ve stejném stylu, ale s mnohem větší autoritou nás poučuje idol postmodernistů, Martin Heidegger, že nemůžeme hodnotit filosofické směry jako lepší/horší. Neboť každý prý má svou dějinnou nutnost a my nemáme žádné měřítko pro takové posuzování. To ovšem Heideggerovi nebránilo, aby na jiném místě vzýval Hegelovu dialektiku jako nejvyšší dimenzi metafyziky.
Postmodernisté ve svém myšlení rozpornost bezmála normalizovali. Těží z ní však (jak si namlouvají) cennou devízu: smysl pro všepronikající, až na dřeň jdoucí radikální pluralitu; pro jistotu ji mravně přizdobují a zastřešují podivně chápanou tolerancí. Relativistické pojetí hodnot myšlení a jednání totiž logicky vyžaduje, abychom uznali pluralitu veškerých koncepcí a životních forem. Posílá tím do oběhu étos zvýšené citlivosti k jinakosti. Jím je také inspirována teorie a nesena praxe multikulturalismu. Ideálem multikulturalistů je tedy takové politické sjednocení společnosti, které by zároveň chránilo a zvýrazňovalo kvalitu (?) její vnitřní diverzifikace.
Kritici tu poukazují na neúnosné napětí obou pólů multikulturalistického konceptu. Politická jednota vyžaduje podřízení jednomu právnímu řádu, jedné ústavě. Na druhé straně je tu ale požadavek dílčích práv a preferování různých etnicko-kulturních skupin; v tom se tají teoretický problém konzistence multikulturalismu.
Strategií multikulturalistů je vstřícná imigrační politika. Její plody se pak společensky vstřebávají za pomoci takových legislativně – výchovných nástrojů, jakými jsou preferenční přístup k přistěhovalcům a diktát politické korektnosti. Ani tyto účinné prostředky praktického prosazování ideologicko-politických receptů multikulturalistů neunikají kritice.
Nastolit rovnost skrze nerovnost
Preferenční přístup se kritikům jeví jako marný pokus dosáhnout rovnost skrze nerovnost. Jakoby nespravedlnost politiky dvojího metru mohla být cestou k nastolení spravedlnosti. V tomto modelu výsekově-aspektuální, účelové spravedlnosti se ohlašuje chronický defekt levicového myšlení, které v zaujetí pro okázale proklamovanou spravedlnost pravidelně zapomíná na spravedlnost.
Politická korektnost k povážlivému manku lidskosti přidává masivní omezování svobody myšlení a projevu. Pravidla korektního myšlení, chování a vyjadřování byla v západních společnostech nadekretována do všech oblastí veřejného života jako bezmála hlavní pilíř mravnosti. Kdo na tuto hru nepřistoupí, je společensky ostrakizován jako extrémista. Diktatura politické korektnosti tak vytváří atmosféru strachu z hereze a infikuje svobodné západní společnosti patologií, kterou důvěrně známe z dob komunismu. Lidé jsou tlačeni do schizofrenní pozice, v níž musejí myslet a mluvit jinak na veřejnosti a jinak v soukromí.
Monopol na pravdu
V našich poměrech se srovnání politické korektnosti s totalitními praktikami přímo nabízí. Dříve jsme tu měli kádrování podle třídního původu, dnes zvýhodňování podle rasy, pohlaví, sexuální orientace. Dříve legislativně ošetřená nekritizovatelnost té jedině správné ideologie – dnes totéž. Stejně gumové paragrafy: hanobení socialistického zřízení – podněcování k rasové či jiné nenávisti. Dříve zařazení mezi antisocialistické živly, dnes mezi extrémisty/ x-foby. Stejně jako komunisté, i dnešní političtí korektoři si s nenucenou samozřejmostí osobují monopol na pravdu a nárok na uznání své mravní převahy. Pak mohou nenávistně a bez diskuse okřikovat či kriminalizovat oponenty - jako bolševici. Inu, nepřehlédnutelné viry levicového myšlení.
Také veřejné mínění je úslužnými masmédii masírováno ke korektnosti v podobném stylu libozvučně jednohlasé propagandy, jakou pamatujeme z dob nezapomenutelného Rudého práva. K tomu se přidává manipulace skrze spotřební umění. Filmová propaganda, pracující s modelem bílého padoucha, hrdinné policistky a moudrého černého soudce, např. uráží inteligenci stejně zdařile, jako agitky z hluboké totality. Praktiky politických korektorů a klima, které šíří, skutečně evokují poměry reálného socialismu.
Ne horší, jen jiný
Multikulturalisté se často odvolávají na tzv. kulturní relativismus, který přichází s převratnou myšlenkou: nemůžeme říct, že jedna kultura je (třeba z etického hlediska) lepší než druhá; jsou jen jiné. Proč? Protože bychom je posuzovali podle kritérií, která platí jen v naší kultuře.
Tato vyšší moudrost je kanonizovaná na univerzitách; říká se jí etický partikularismus. Z etického partikularismu se vyvinul mravní požadavek zesílené, vyšinuté tolerance. Normální tolerance obsahuje ohled na svobodu toho, kdo se mýlí, ale nezakazuje kritiku samotných omylů. Vyšinutá tolerance relativistů však vyžaduje nekritizovatelnost omylů. Ačkoli se tedy bouří nejen naše mravní cítění, ale i etické myšlení, musíme prý neprominutelně uznat etickou rovnost kultur, jejich hodnotovou nesouměřitelnost, a proto i požadavek vzájemné nekritizovatelnosti.
Toleruj = nekritizuj jiné!
Paradoxem multikulti relativistů však je, že vyšli z etického partikularismu, v němž se popírá obecnost mravních norem, aby nám naordinovali obecné mravní normy: Uznej rovnost všech kultur a podle toho jednej! Toleruj = nekritizuj jiné! Respektuj veškeré mravní obsahy každé kultury! Jakoby tyto imperativy nebyly jen univerzalizovaným myšlenkovým produktem pokleslé, liberálně levicové fáze západní kultury.
Filosofická analýza multikulturalismu nachází celou řadu takových rozporů, schovaných za etizující rétorickou ambaláží. Když se ale rozpory multikulturalismu uvádějí do praxe, nemůže to s ní dobře dopadnout. Multikulturalisté usilují o vytvoření takové společnosti, v níž bude zahrnuta pluralita eticky svébytných, autonomních kultur. Přitom politickou jednotu má garantovat právní řád, jehož normy dodá levicově liberální ideologie multikulturalismu. To znamená, že se od všech občanů různých kultur bude vyžadovat, aby přijali ideály kulturního relativismu: jeho hodnotové zestejnění kultur, i návody a tabu politické korektnosti.
Jinak řečeno: Multikulturalisté věří, že se příslušníci různých kultur beze všeho ztotožní s absurditami jejich ideologie (rozpory plodí absurdity). Věří, že např. vyznavači různých náboženství přistoupí na postmoderní osvětu a budou pokládat své pravdy víry za pouze relativní – platné jen pro ně. Tuto iluzi si mohli multikulturalisté ověřit jen v dílčí konfrontaci s pasivními, „provinilými“ a kulturně nalomenými západními křesťany. U muslimů už tvrdě narážejí; tak se z té šlamastiky zatím vylhávají.
Nakonec multikulturalisté naivně doufají, že příslušníci jiných kultur neprohlédnou jejich rozpory, že jim nedojde, jak si oni sami dopřávají zakázané ovoce nároků na univerzální platnost svých nerelativizovaných vizí a receptů.
Z rozporných teoretických koncepcí tedy multikulturalismus vzešel a v citelných praktických rozporech a konfliktech končí. Není tak úplně nerealistickou představou, že za pár desítek let nastolí islamisté (ať už násilím, nebo demokraticky) v Evropě právo silnějšího a pošlou levicově liberální světlonoše či spíše užitečné idioty do dějin
http://odpor.org/index.php?page=clanky&kat=&clanek=1196
Re: Multi-kulti
Muhammad Ali o míšení ras - Czech subtitles
Re: Multi-kulti
http://diva.aktuality.sk/clanok/31019/s ... i-je-sexi/
hnusna multi-kulti propaganda. Ved nech sa zacnu obj*bavat s cernochmi, arabmi a podobne, potom ich o pol roka najdeme niekde dobodane v krikoch ako to uz byva...
Re: Multi-kulti
Nechutné ? A ty si kto, aby si to hodnotil ?
Prečítaj si tento odstavec:
Tieto tendencie sú u určitej časti obyvateľstva úplne normálna a očakávané, tak neviem čo sa tu vzrušuješ.
Neviem ako vy, ale keby sa spravil nejaký test, že by sa postavilo vedľa seba x totálne sexi žien a všetky by boli belošky a iba jedna aziatka alebo černoška, tak práve tá by najviac zaujala. Už len z toho titulu, že je iná a tie biele sexi kočky vidíme v podstate denne, resp. často.
Prečítaj si tento odstavec:
Kód: Vybrať všetko
Nežiarlim a nezávidím. Veď napríklad v Ázii som sa cítil ako černoch u nás. Biely Európan je v týchto končinách lákavým exotom. Na dovolenke vo Vietname po mne pokukovali mladé čašníčky či predavačky (nepodpichujte, hádam ich rozoznám od sociálnych pracovníčok). Očividne im imponovala moja výška či vôňa. Keby som sa čo len troška posnažil, mohol by som si vyryť čiarku do bambusu. Rovnako pri dvojročnom pracovnom pobyte na Maldivách som registroval zvýšený záujem očarujúcich miestnych slečien o intímne zblíženie, limitovaný iba mojou vernosťou a prísnymi moslimskými pravidlami. Takže ani na palme mi vrúbik nepribudol. Neviem ako vy, ale keby sa spravil nejaký test, že by sa postavilo vedľa seba x totálne sexi žien a všetky by boli belošky a iba jedna aziatka alebo černoška, tak práve tá by najviac zaujala. Už len z toho titulu, že je iná a tie biele sexi kočky vidíme v podstate denne, resp. často.
Re: Multi-kulti
Alebo aj posledna veta: 
A keby to aj bola propaganda, co podla mna nie je, tak si myslim, ze to vela ludi neovplyvni. Ked niekto chce, tak to skusi, ked nechce tak neskusi a jeden clanok to nezmeni.
ziegel mal by si to aj citat, nie len pisat rozhorcene komentareZlyhá multi kulti aj vo vzťahoch? S pripomenutím zúfalých mamičiek postávajúcich pred zahraničnými ambasádami dávam namiesto odpovede iba tri bodky...
A keby to aj bola propaganda, co podla mna nie je, tak si myslim, ze to vela ludi neovplyvni. Ked niekto chce, tak to skusi, ked nechce tak neskusi a jeden clanok to nezmeni.
Re: Multi-kulti
No podla mna je ten clanok dost ovplyvnujuci, ale nejdem sa s vami hadat kazdy na to ma vlastny nazor
Hughito, tak napriklad ja by som si z tych zien urcite nevybral tu "inu"
btw. Ten clanok som cital
Hughito, tak napriklad ja by som si z tych zien urcite nevybral tu "inu"
btw. Ten clanok som cital
Re: Multi-kulti
Tu sa treba pozerat aj na spolocensky status, niekto chce byt mozno iny a preto si inu vybere.Neviem ako vy, ale keby sa spravil nejaký test, že by sa postavilo vedľa seba x totálne sexi žien a všetky by boli belošky a iba jedna aziatka alebo černoška, tak práve tá by najviac zaujala. Už len z toho titulu, že je iná a tie biele sexi kočky vidíme v podstate denne, resp. často.
Poznam x ludi ktory chu exotiku len zo zvedavosti nie preto ze by chceli zit takym zivotnym stylom. Bohvie jak to bude za 100 rokov, mozno niekoho zvedavost privedie aj k opicam.
-------------------------------
Inak kedze sa tu ohladom ras a ich delenia diskutovalo uz dost tak tu je jedno take celkom presne vysvetlenie http://bratrstvi.net/2011/09/25/pojem-ras/
Re: Multi-kulti
Naozaj bez komentára - ide o pár vymätencov, netreba im venovať ani kúsok záujmu.
Diskusia o multi-kulti v Trnave, odporúčam pozrieť, budete prekvapení mnohými zisteniami, takisto ako ja.
Diskusia o multi-kulti v Trnave, odporúčam pozrieť, budete prekvapení mnohými zisteniami, takisto ako ja.
Re: Multi-kulti
Chcel by som ta poprosit aby si mi skusil strucne vysvetlit tie zistenia lebo vazne sa mi to nechce cele kukat, a ja skusim prekusnut fakt ze moderatora diskusie tam zas robi ta skatula z LPR a vedie jednostrannu diskusiu s clenkou zdivoskej organizciaie IVO (financovana zidom Sorosom) sefredaktrom silno lavicackeho portalu s podozrivim menom a samozrejme s volakym arabom.hughito napísal:Diskusia o multi-kulti v Trnave, odporúčam pozrieť, budete prekvapení mnohými zisteniami, takisto ako ja.
Re: Multi-kulti
Pozri si teda len tú diskusiu, kde sú otázky od študentov pod. typu, ako rôzne tu po fóre (z nášho pohľadu, napr. aj také, ktoré si ty kládol mne a podobne). Tie odpovede, aj od toho Afganca + ďalšieho muslima z publika boli zaujímavé., napr. ohľadom šarie a práva žien v muslimskom svete.
Re: Multi-kulti
ta diskusia bola tak neskutocne jednostranna, ze som to normalne od tej diskusie aj cakal ... holt neprekvapili ma
Re: Multi-kulti
No takze urobil som si tu namahu a pozrel som si tu diskusiu, takze sa vyjadrim k veciam ktore budem povazovat za dolezite resp ktore sme si mozno my dvaja este nevysvetlili.hughito napísal:Pozri si teda len tú diskusiu, kde sú otázky od študentov pod. typu, ako rôzne tu po fóre (z nášho pohľadu, napr. aj také, ktoré si ty kládol mne a podobne). Tie odpovede, aj od toho Afganca + ďalšieho muslima z publika boli zaujímavé., napr. ohľadom šarie a práva žien v muslimskom svete.
Prva otazka bola mierena na fungovanie multi kulti a ci nezlyhava. To ze tie odpovede boli uplne vyhybave a henten mudrlant zvanil snad o vsetkom moznom tak asi narazal nato ze je to problem globalizacie a otvoreneho sveta, ze multi kulti sa neda vyhnut. Hlupa odpoved, lebo to ze svet je zglobalizovany ekonomicky neznamnea ze tak bude aj socialne a ze zaniknu statne institucie so svojimi hranicami a vnutornymi tradiciami a kulturou. Miesal hrusky s jablkami a to zamerne. Deto aj ta trapna argumentacia toho araba ze nosim oblecenie z ciny z taiwanu a neviem odkial z riti vsade tu neobstoji. To neznamena ze mi to nevieme robit, to znamena ze chyba je v systeme, v ekonomickom systeme. Mensia analogia: je vojna a armada rozda prebitocne jedlo civilistom. Meni sa status toho civilistu na vojka zato ze zjedol jedlo ktore mu dali vojaci? Arab je asi tak blby ze nechape ze moju hrdost na narodnost a rasu neodrzkladluje to ako materialy pouzivam.
Potom pokracuje tradicnym zvalovanim viny na nas, a nasledne na system (ktory ale nas neni). Co sa tyka systemu v tom sa obaja zhodneme ze je zly (ake su priciny to je na inu debatu a tu nato teraz nebude priestor tak o tom inokedy), takze tam sa uz vyjadrovat nebudem. Dalej pokracovli o nejakej politke spoluzitia. Uplna hlupost, lebo to neni vec politiky, to je vec tej skupiny cim je charakteristicka. Cernoch je proste hlupejsi, ma v priemere mensie IQ, v priemere maju mensi celny mozgovy lalok, ine geny, slabsie abstraktne myslenie, vyzsiu hladinu hormonov a testosteronu co sposobuje agresivitu, a tieto aspekty su dedicne
Mozes spravit bars jaku politku ustupky vyhovenia snahy zaclenit ale genetiku nezmenis.
Zbytocne sa o tom bavit lebo tak jak ti styria blbeckovia co tam sedeli rovnako aj ty nechcete pripustit rozdielnost ras ako takych, a nikdy tento fakt neviete vyvratit. Stale hovorite iba o integracii o tom jak su schopny sa zaclenit, ale prosimta kde? Zato ze nejaky cernoch je niekde dokotor? A co ako ma byt? Aj opicu viem naucit sa bicyklovat ale stale to je opica. Tak jak cernoch dedi svoju ciernu plet deti aj dalsie geny ktore tvoria jeho charakteristiku a chovanie, nejake vinimky natom nic nemenia. Pozres na zaznami vaznov v USA prevysuju cernosi, pozres najviac rozpadnute mesta v USA prevyuju cernosi, pozres najneprispobivejsie stvrte opat cernosi
Britania
http://rutube.ru/tracks/4733743.html?v= ... 8be80c1892 USA
jak je to mozne? Preco su tak neprisposobivy? Lebo politikcy system? Lebo my? Jak chces politkcym systemom zmenit cernocha aby nebol cierny alebo cigana aby bol cisto biely? Jak chces politikou zmenit geny? Je to uplne absurdne. Pre viac info staci do googla dat pojem behavioralna genetika.
Dalsim faktom je zaostalost Afriky a argument ze zato moze prostredie ktore malo vplyv na ich vyvoj. Ano moze za to prostredie ale tak isto tu treba brat do uvahy dolezitost slov vplyv na vyvoj. To znamena evolucia. Cernocha ktory je dve tisic rokov dozadu snad vo vsetkych vyvojovych aspektoch nemozme posadit do auta a dufat ze ho bude vediet ovladat. Tak isto ani tlupu cernochov sem nemozme poslat a dufat ze sa nejako sami prisposobia, lebo vychadzame z teorie ze su to rovnaky ludia ako my. Nie, oni nie su rovnaki, evolucne su v zadu a ich vyvoj bol pomalsi, to je realny fakt ktory ani vy sami nepopierate. Preto ucenie ich, snaha integrovat, skoly, internaty to je vsetko polovicate riesenie ktore z dlhodobeho hladiska neprinesie nikdy uspech a ma presne ten isty argumentacny vyznam ako ucit opicu pocitat, ktora aj napriek svojim neuveritelnym schopnostiam vzdy ostava opicou.
Tak isto je chybny argument ze vseci sme iba jedna rasa Homo sapiens. Podla tochto argumentu by bola len jedna rasa psov a to psy. Nie, tak to neni. Aj ludia sa delia na plemena ktore maju svoj charakter, niektore su lepsie v tom niektore zase v inom, niektore su horsie atd atd. Krizenim jak psov kde vznika nejka zmeska psa ktory neni v podstate nicim vinimocnym, je rovnake aj u ludi. Tato integracia napada prave tu ludsku rozmanitost a krasu v odlisnosti. Rozdiel medzi rasami je uplne ocividny a nepopieratelny uz len z toho dovodu ze pojem rasa vobec existuje.
Dalej pokracovali s otazkami ohladom ciganov. Toto je snad nekonecna tema kde si ani z boha tiez nedate povedat a stale dookola tie iste argumenty ako navine je politka, system a stale zase len my. Nasa vina je tu asi iba taka ze sa ich snazime integrovat, ale zbytok je vsetko vina a problem cignaov samotnych. Henten arab povie ze mame najist spolocnu rec. To ma byt vtip? Jak chces s neprisposobivim, hulakajucim, vulgarnym, hlupym a neandrtalnym cignaom najist spolocnu rec? To skor najdem spolocnu rec medzi svorkov simpanzov. Doslova ten arab urazil trpezlivost a utrpenie tisicky slovakov na vychode. Spolocna rec neni mozna a dokazom je realita. Potom henten Havran ci ako sa vola zacne opisovat to svoje asocialne detstvo kde len potvrdil to ze cigani su nachylny k bitkam a inym fyzickym potyckam a uzavre to tym ze netreba kazdeho hadzat do jedneho vreca a ze vsade sa najdu neprisposobivi alebo nejaky vyrastkovia a priklad uvedie Kopciansku v Petrzalke. Ak teda v Petrzalke niedke najdeme cigana tak je to na Kopcianskej, tym opat len potvrdil aky cigani naozaj su.
Ku koncu bola este nejaka otazka ohladom nejakych hypotetickych neprispoobivich, kde zase sme sa dockali odpovedi v najakom zmysle ze nic take neexistuje, ze sa rychlo ucia jazyk. Naucenie sa jazyku neni zaclenienie sa do spolocnosti, to by mali vediet aj nasi styria hrdinovia, a navyse ignoruju fakt ze neprisposobivi su neni len hypoteticky ale su naozaj realny, vid Francuzsko, a najnovsie Londyn. Zlachcovanie ze tam je len par vinimiek tiez nikam nevedie a nijako im to nepomoze.
Otazka ktora bola mierena na Iran ma celkom rozveselila, lebo samozrejme pani od zidov teda vlastne od IVO ako pocitva sabesgojka povie ze to je radiklany priklad. Nie to vobec nebol radikalny pripad to bol len nevyhovujuci priklad. V Irane je mensina zidov jak aj tej diskusii bolo potvrdene ktora tam nema absolutne ziadne problemy a s rezimom tam je spokojna. Koniec koncov jej slova vyvratil aj sam arab ked ako prvy na tu otazku odpovedal: "kludne chodte do Iran a povedzte ze ste krestan a nic sa vam nestane". No, a teraz kto klame, arab ci pani od zidov?
Potm tam este odzneli nejake perlicky kde chceli zhodit inteligneciu krajnej pravice s tym ze arab sam vjedol nejaky rozhovor s udajnym skinheadom na temu exsituje nadradena rasa. Pan arab by mal vediet ze, ano, nadradena rasa existuje http://beo.sk/mudre-slovo/716-existuje-nadradena-rasa a samozrejme to ze pojem arijec sice pochadza z Indie ale nereflektuje dnesnu demografiu a pojem arijec je oznacenie pre cloveka vzneseneho, tiez aj svetleho, teda europana
viaci nfo tu http://bratrstvi.net/2011/12/12/indie-d ... rvni-cast/
http://bratrstvi.net/2011/12/17/indie-d ... ruha-cast/
Co sa tyka tej sarie to som uz velmi letmo pocuval, ale asi viem odkial viter fuka a poznam tie argumenty, dokonca tie argumenty poznas aj ty od krestanov. Je uplne jedno ci sa medzi moslimami najdu radikalny a menej radikalny a ze henten si vysvetluje svoje nabozenstvo tak a druhy onak. Tehla a stoporko si tiez svoje nabozenstva diametralne odlisne vysvetluju a aj napriek tomu su to krestania. A toto plati pre vsetky nabozenstva. Pre mna je podstatna ich teoria ktora je jasne dana v ich svatych knihach, a podla tychto knih logicky sudim cele nabozenstvo.
Takze vazne neviem kde boli tie sokujuce zistenia.
Na zaver uz dam len video, je tam v celku zhrnuta logicka argumentacia na nazori extremnej lavice
PS budu tu zrejme gramaticke chyby za ktore sa ospravdlnujem, snad sa z toho vysomaris/te
Re: Multi-kulti
To nemá zmysel sa vôbec baviť s tebou na tieto témy, lebo ty staviaš svoje postuláty na primitívnych videách z youtube, absolútnych nezmyslov, ktoré sú absolútne mimo reality a nejakých vedeckých dôkazov.
Takisto neviem prečo si zvolil opäť len Afriku a černochov, to je opäť obrovská selekcia za tým účelom, aby ti "sadol argument" a aby si mohol použiť primitívne videá z youtube.
Takisto sa mi ľúbi, ako odborníci zo Slovenska, primárne naštudovaný zo zdrojov alá youtube, na vyššom leveli rôzni Šebejovia a pod. magori, vedia oveľa lepšie čo sa deje, ako človek, ktorý priamo na mieste žil a bol tam. Či už súhlasíš alebo nesúhlasíš s Havranom, faktom je, že tam 13 rokov žil, priamo v tých "gettách," kde vznikajú myšlienky na "zakladanie kalifátu." Ja budem veriť človeku, ktorý tam bol a videl, ako to funguje a aj opísal a vysvetlil to, prečo je tam taká sociálna situácia aká je (to priamo súvisí s tým vašim finálnym argumentom ohľadom štatistík).
Nebudem ani reagovať na celý tvoj príspevok, lebo by mi to zabralo zase veľa času a rovnako by sme sa nikam nepohli. A úplne ma dostala tvoja časť textu: áno, existuje nadradená rasa a odkaz na beo. To je na diagnózu, ber to ako odporúčanie.
ColdRain: Chýbal ti tam niekto, kto by produkoval argumenty typu kali a beo ? Inak, podobná diskusia bola pred rokom aj v Blave, bol tam opät Havran, ale ako oponent tam bol Tomáš Zálešák, ktorý mal isté výhrady, ale samozrejme, boli to výhrady rozumné, akademické, nie tieto nonsensy ktoré tu pravidelne produkuje kali.
Keď tak si pozri.
Tu je vidieť tá obmedzenosť tvojho videnia tejto problematiky. Ty v tomto stave vidíš len nejaký gén a dedičnosť černochov. Absolútne obmedzené až stupídne pohľady na komplexný problém, kde existuje X faktorov, ako z jednej, tak z druhej strany. Ty a tebe podobní vidíte len krajne jeden pohľad, nechápete problému, neskúmate ho do hĺbky, nerobíte výskum (ako napr. tá doktorandka), nepoužívate vedecké metodológiu.Tak jak cernoch dedi svoju ciernu plet deti aj dalsie geny ktore tvoria jeho charakteristiku a chovanie, nejake vinimky natom nic nemenia. Pozres na zaznami vaznov v USA prevysuju cernosi, pozres najviac rozpadnute mesta v USA prevyuju cernosi, pozres najneprispobivejsie stvrte opat cernosi
Takisto neviem prečo si zvolil opäť len Afriku a černochov, to je opäť obrovská selekcia za tým účelom, aby ti "sadol argument" a aby si mohol použiť primitívne videá z youtube.
Takisto sa mi ľúbi, ako odborníci zo Slovenska, primárne naštudovaný zo zdrojov alá youtube, na vyššom leveli rôzni Šebejovia a pod. magori, vedia oveľa lepšie čo sa deje, ako človek, ktorý priamo na mieste žil a bol tam. Či už súhlasíš alebo nesúhlasíš s Havranom, faktom je, že tam 13 rokov žil, priamo v tých "gettách," kde vznikajú myšlienky na "zakladanie kalifátu." Ja budem veriť človeku, ktorý tam bol a videl, ako to funguje a aj opísal a vysvetlil to, prečo je tam taká sociálna situácia aká je (to priamo súvisí s tým vašim finálnym argumentom ohľadom štatistík).
Nebudem ani reagovať na celý tvoj príspevok, lebo by mi to zabralo zase veľa času a rovnako by sme sa nikam nepohli. A úplne ma dostala tvoja časť textu: áno, existuje nadradená rasa a odkaz na beo. To je na diagnózu, ber to ako odporúčanie.
ColdRain: Chýbal ti tam niekto, kto by produkoval argumenty typu kali a beo ? Inak, podobná diskusia bola pred rokom aj v Blave, bol tam opät Havran, ale ako oponent tam bol Tomáš Zálešák, ktorý mal isté výhrady, ale samozrejme, boli to výhrady rozumné, akademické, nie tieto nonsensy ktoré tu pravidelne produkuje kali.
Keď tak si pozri.
Re: Multi-kulti
Ja uz vazne neviem. Tak ty sem das nazor LPR a nejakych zidovskych organizcazii (teda nieco total neobjektivne) a potom sa ti nepaci ze ja sem dam nejake tebe nevyhovujuce video alebo zdroj. A co prosimta cakas? Kym maju byt konfrontovany ti tvoji na slovo vzati odbornici? Nejakym Zalesakom ktory je v podstate ideologicky rovnakeho smeru ako Havran? To nei diskusia to je len hranie sa na diskusiu, tak isto ak v tom tvojom videu.
Dalej o akej akademickosti to vypravas? Vsak na tom videu mas vsetko podlozene vedecky akademicky a neviem cim vsektym moznym, na beo sa vyjadruje dokonca zid profesor akademik s milion titulmi. Ale ty furt len to je taky zdroj to je hentaky zdroj atd atd...
Ja si dam tu namahu, vypocujem tvoju stranu aj sa vyjadrim k jej obsahu a ty na oplatku moju stranu komplexne odignorujes a naplujes do tvare s tym ze to neni relevantne teda tiez aj nevyhovujuce.
Zas si o mne nemysli ze som tak blby ze tieto tvoje veci neberem do uvahy a kukam sa nato tak kratkozrako, len jedna vec je podstatna ktoru ako vzdy ingorujete, odcitujem
Za predchodcu modernej behaviorálnej genetiky možno považovať Francisa Galtona, ktorý sa venoval výskumu dedičnosti mentálnych vlastností aj správania sa. Došiel k záveru, že jasne dominujú gény a prostredie hrá len doplňujúcu úlohu (hoci nie nevýznamnú). V roku 1869 povedal: „Schopnosti človeka sú odvodené dedične, s presne rovnakými obmedzeniami ako telesný vzhľad a charakteristiky celého prírodného sveta.“
Mas toho plny internet to nie su len take moje frazy, tu to mas aj pekne s obrazkami.
Dalej o akej akademickosti to vypravas? Vsak na tom videu mas vsetko podlozene vedecky akademicky a neviem cim vsektym moznym, na beo sa vyjadruje dokonca zid profesor akademik s milion titulmi. Ale ty furt len to je taky zdroj to je hentaky zdroj atd atd...
Ja si dam tu namahu, vypocujem tvoju stranu aj sa vyjadrim k jej obsahu a ty na oplatku moju stranu komplexne odignorujes a naplujes do tvare s tym ze to neni relevantne teda tiez aj nevyhovujuce.
Ale pouzivam zdravy rozum, ktory vam chyba.Ty v tomto stave vidíš len nejaký gén a dedičnosť černochov. Absolútne obmedzené až stupídne pohľady na komplexný problém, kde existuje X faktorov, ako z jednej, tak z druhej strany. Ty a tebe podobní vidíte len krajne jeden pohľad, nechápete problému, neskúmate ho do hĺbky, nerobíte výskum (ako napr. tá doktorandka), nepoužívate vedecké metodológiu.
Zas si o mne nemysli ze som tak blby ze tieto tvoje veci neberem do uvahy a kukam sa nato tak kratkozrako, len jedna vec je podstatna ktoru ako vzdy ingorujete, odcitujem
Za predchodcu modernej behaviorálnej genetiky možno považovať Francisa Galtona, ktorý sa venoval výskumu dedičnosti mentálnych vlastností aj správania sa. Došiel k záveru, že jasne dominujú gény a prostredie hrá len doplňujúcu úlohu (hoci nie nevýznamnú). V roku 1869 povedal: „Schopnosti človeka sú odvodené dedične, s presne rovnakými obmedzeniami ako telesný vzhľad a charakteristiky celého prírodného sveta.“
Mas toho plny internet to nie su len take moje frazy, tu to mas aj pekne s obrazkami.
Havran len povtrdil moje slova o ciganoch a navyse sa aj priznal ze bol asocialom im poodbny.Či už súhlasíš alebo nesúhlasíš s Havranom, faktom je, že tam 13 rokov žil, priamo v tých "gettách," kde vznikajú myšlienky na "zakladanie kalifátu.
Re: Multi-kulti
Aké LPR ? LPR to organizovala v tom prípade videa, čo som sem posielal prvé. A z LPR tam bola moderátorka, nikto a nič viac. A dobre vieš, že na LPR mám aj názor, ktorý určite nie je pozitívny.
Židovské skupiny ? Švitorí ?
Zálešák rovnakého orientovania ako Havran ? No to určite. Videl si to vôbec ?
Žid profesor môže byť, to však takisto nie je záruka vedeckosti. Plno ľudí so vzdelaním a istým akademickým zázemím má rôzne zaujímavé názory, ako napr. tento o akejsi nadradenej rade. Neviem ako by s tým uspel v nejakej širšej akademickej diskusii - no asi nijak, lebo takéto záležitosti sú absurdné. Takisto istá časť vedcov verí na ID či dokonca ešte primitívnejšie verzie kreacionizmu, takže čo tým chcem povedať je to, že nestačí na "autoritu" len nejaká jedna referencia, alebo jeden profesor, ale celá škála výskumu, článkov a pod.
Podľa mňa moc zdravého rozumu nevyužívaš, resp. tú svoju čas využiješ na to, aby si si selektívne vybral tie veci, ktoré ti vyhovujú. Napr. toto: ..je toho presný výklad. Už ten rok samotný hovorí za seba.
Dnešná moderná psychológia ten vplyv dedičnosť-prostredie berie vo všebecnosti cca 50:50, aj keď samozrejme nájdeš autorov, ktorí sa viac prikláňajú k tomu či onomu. A tu práve vzniká priestor pre selektívnosť dát a faktov. Dá sa spraviť aj jedna pravda, aj pravda úplne opačná, ak sa k tomu pristupuje selektívne.
Napr. istú etapu, zdá sa mi, že išlo o nejaké 30-roky 20. storočia panoval prevládajúci názor, že úplne dominantné je prostredie a výchova. Dokonca jeden lekár, resp. psychológ sa vyjadril v tom zmysle, že dajte mi 10 detí a ja z nich spravím: lekára, učiteľa, futbalistu, zločinca.. Toto bol takisto chybný prístup a ako hovorím, pokiaľ ja viem, tak dnes je ten názor, že to je cca 50:50.
Ešte k tomu ostatnému: aby si sa necítil urazený, že ty si si poctivo pozrel môj materiál a ja tvoj nie.
Ja som to sem posielal hlavne kvôli tým veciam ohľadom šárie, práva žien v islamskom svete a pod. Ide o to, že my naozaj vieme veľmi málo o ich kultúre, náboženstve, informácie máme sprostredkované, často možno aj tendenčné a tým vzniká plno predsudkov.
Napr. o kresťanstve vieme relatívne veľa, poznáme ich svätú knihu, máme ju na polici, poznáme kresťanov priamo, máme ich v rodinách, máme tu kostoly a podobne. A aj v takomto prípade napr. taký tehla povie, že mi kresťanstvu nerozumieme a nechápeme ho (v tomto prípade my ako ateisti).
Tak som tak zamyslel nad tým a proste ktohovie, ako to je. Aj ja som mal vedomosti o šárii také, že to je proste nejaký úplne beštiálny stredoveký právny rád, informácie o nej som čerpal kedysi tuším z českej wikipédie. Hentomu moslimovi prišiel taký pohľad úplne smiešny a zrejme o tom asi vie naozaj viac, ako ja alebo ty. Takisto tá záležitosť toho, že my vnímame moslimov ako jednoliaty homogénny celok, čo je absurdnosť, také niečo vôbec nie je - v podstate môžeme nájsť analógiu opäť u kresťanov.
Možno som mal hneď vypichnúť, že primárne narážam na tieto veci a nie na debatu o multikulturalizme ako takom, lebo tú sme tu my dvaja už riešili x-krát a proste sa na tom nezhodneme.
Židovské skupiny ? Švitorí ?
Zálešák rovnakého orientovania ako Havran ? No to určite. Videl si to vôbec ?
To je hranie sa na akademickú záležitosť. Video na youtube, aj keď tam je akože nejaká referencie, ma na hony ďaleko od akademickosti. Takisto dopredu viem, ako mieru selekciu autor vykonal, keď niečo pod. robil.Dalej o akej akademickosti to vypravas? Vsak na tom videu mas vsetko podlozene vedecky akademicky a neviem cim vsektym moznym, na beo sa vyjadruje dokonca zid profesor akademik s milion titulmi. Ale ty furt len to je taky zdroj to je hentaky zdroj atd atd...
Žid profesor môže byť, to však takisto nie je záruka vedeckosti. Plno ľudí so vzdelaním a istým akademickým zázemím má rôzne zaujímavé názory, ako napr. tento o akejsi nadradenej rade. Neviem ako by s tým uspel v nejakej širšej akademickej diskusii - no asi nijak, lebo takéto záležitosti sú absurdné. Takisto istá časť vedcov verí na ID či dokonca ešte primitívnejšie verzie kreacionizmu, takže čo tým chcem povedať je to, že nestačí na "autoritu" len nejaká jedna referencia, alebo jeden profesor, ale celá škála výskumu, článkov a pod.
No prepáč, ale video o černochoch som od teba videl už min. 5 krát, takže 6-krát sa mi to pozerať nechcelo.Ja si dam tu namahu, vypocujem tvoju stranu aj sa vyjadrim k jej obsahu a ty na oplatku moju stranu komplexne odignorujes a naplujes do tvare s tym ze to neni relevantne teda tiez aj nevyhovujuce.
Podľa mňa moc zdravého rozumu nevyužívaš, resp. tú svoju čas využiješ na to, aby si si selektívne vybral tie veci, ktoré ti vyhovujú. Napr. toto:
Kód: Vybrať všetko
Za predchodcu modernej behaviorálnej genetiky možno považovať Francisa Galtona, ktorý sa venoval výskumu dedičnosti mentálnych vlastností aj správania sa. Došiel k záveru, že jasne dominujú gény a prostredie hrá len doplňujúcu úlohu (hoci nie nevýznamnú). V roku 1869 povedal: „Schopnosti človeka sú odvodené dedične, s presne rovnakými obmedzeniami ako telesný vzhľad a charakteristiky celého prírodného sveta.“Dnešná moderná psychológia ten vplyv dedičnosť-prostredie berie vo všebecnosti cca 50:50, aj keď samozrejme nájdeš autorov, ktorí sa viac prikláňajú k tomu či onomu. A tu práve vzniká priestor pre selektívnosť dát a faktov. Dá sa spraviť aj jedna pravda, aj pravda úplne opačná, ak sa k tomu pristupuje selektívne.
Napr. istú etapu, zdá sa mi, že išlo o nejaké 30-roky 20. storočia panoval prevládajúci názor, že úplne dominantné je prostredie a výchova. Dokonca jeden lekár, resp. psychológ sa vyjadril v tom zmysle, že dajte mi 10 detí a ja z nich spravím: lekára, učiteľa, futbalistu, zločinca.. Toto bol takisto chybný prístup a ako hovorím, pokiaľ ja viem, tak dnes je ten názor, že to je cca 50:50.
Ešte k tomu ostatnému: aby si sa necítil urazený, že ty si si poctivo pozrel môj materiál a ja tvoj nie.
Ja som to sem posielal hlavne kvôli tým veciam ohľadom šárie, práva žien v islamskom svete a pod. Ide o to, že my naozaj vieme veľmi málo o ich kultúre, náboženstve, informácie máme sprostredkované, často možno aj tendenčné a tým vzniká plno predsudkov.
Napr. o kresťanstve vieme relatívne veľa, poznáme ich svätú knihu, máme ju na polici, poznáme kresťanov priamo, máme ich v rodinách, máme tu kostoly a podobne. A aj v takomto prípade napr. taký tehla povie, že mi kresťanstvu nerozumieme a nechápeme ho (v tomto prípade my ako ateisti).
Tak som tak zamyslel nad tým a proste ktohovie, ako to je. Aj ja som mal vedomosti o šárii také, že to je proste nejaký úplne beštiálny stredoveký právny rád, informácie o nej som čerpal kedysi tuším z českej wikipédie. Hentomu moslimovi prišiel taký pohľad úplne smiešny a zrejme o tom asi vie naozaj viac, ako ja alebo ty. Takisto tá záležitosť toho, že my vnímame moslimov ako jednoliaty homogénny celok, čo je absurdnosť, také niečo vôbec nie je - v podstate môžeme nájsť analógiu opäť u kresťanov.
Možno som mal hneď vypichnúť, že primárne narážam na tieto veci a nie na debatu o multikulturalizme ako takom, lebo tú sme tu my dvaja už riešili x-krát a proste sa na tom nezhodneme.