Kód: Vybrať všetko

V Biblii sa môžeme dočítať, že ľudské dcéry obcovali s obrami (pôvod týchto obrov je nejasný, ale Biblia však odlišuje synov božích a dcéry ľudí ). V tomto videl Boh ľudskú neresť a oľutoval, že stvoril na zemi človeka a bol skormútený v srdci a riekol: „Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil“(prvá zmienka o anatómii Božského tela , ktoré teda má srdce ako ľudia ). Nóach však našiel milosť v očiach Hospodinových a dostal inštrukcie na stavu archy. Takisto mu bolo povedané, že má vziať z každého druhu živočíchov po jednom páre a zo všetkých vtákov podľa svojho druhu a plazov podľa svojho druhu po dvoch, aby mohli žiť. Noe urobil tak, ako mu prikázal Boh a v šesťstom roku Noemovho života, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a nebeské struhy sa otvorili. Na zemi pršalo za štyridsať dní a štyridsať nocí a voda prevyšoval o pätnásť lakťov hory,  ktoré pokrývala. Všetko, čo malo v nozdrách dych života zahynulo ( všemohúci Boh však akosi pozabudol na ryby a vodné živočíchy, ktorým takáto potopa určite vadiť nemohla). Po vyše dvesto dňoch bola zem úplne suchá a všetko sa šťastne skončilo. Ak by sa mali kriticky analyzovať čo i základné prvky tohto rozprávania, mohla by z toho byť objemná kniha. Preto bude treba vyzdvihnúť aspoň základné protirečenia. Úvodom treba konštatovať, že podľa tohto rozprávania celé živočíšstvo, žijúce v súčasnosti na Zemi, vrátane človeka, ako aj všetko lietajúce zachránil Noe na svojej bárke. Aký objem živého materiálu musel Noe nalodiť? Dnes poznáme dvadsať miliónov živočíšnych druhov, odhad takých čo nepoznáme je sto miliónov druhov. Z tohto počtu na zemi (a vo „vzduchu“ ) žijúcich druhov je 12 miliónov 435 tisíc druhov ( ak nerátame tie druhy, čo ešte nepozná súčasná veda). Ak rátame, že z každého musel Noe zobrať aspoň jeden pár, ba z čistých zvierat až sedem párov vychádzajú astronomické cifry, teda niečo okolo minimálne dvadsaťpäť miliónov alebo VIAC - živočíšnych jedincov (najrôznejšej veľkosti, od ultramikroskopických vírusov počnúc až po zvieratá veľkosti slona). Ako je možné, že drevená loď , bez kovovej konštrukcie vydržala náklad dvadsaťpäť miliónov menších i väčších zvierat spolu s ich potravou na takmer 250 dní ? Ako toto všetko Noe nahnal, vrátane vtákov, do svojej lode ? Mnohé z týchto druhov žijú výhradne v ďalekých oblastiach, Antarktíde, Austrálii, na americkom kontinente a podobne. Ako sa k nim dostal a ako ich priviezol? Veľká časť baktérií sa neudrží vôbec mimo tela hostiteľa - rovnako ako parazitické hlísty, malária a iné. Z baktérií sem patria iste aj tie čo zapríčiňujú syfilis, týfus, škvrnitý týfus, mor, lepru, tuberkulózu a množstvo ďalších ( ak už nehovoríme o vírusoch, medzi inými o HIV víruse, zapríčiňujúcom AIDS, o detských vírusových infekčných chorôb, atď.). Ak sú dnes tieto medzi nami, jediné vysvetlenie je, že si ich Noe a jeho rodina pravdepodobne naočkovali na seba a tak odovzdali budúcim generáciám. Ľudských pasažierov na loďke bolo málo, na každého z nich by vyšlo mnoho stoviek (ba až tisíce) naočkovaných infekčných chorôb, medzi nimi aj syfilis, lepra, AIDS , mor a podobné! Mohli to „v dobrom zdraví“ prežiť, keď niektoré z týchto chorôb sú ešte aj dnes smrteľné a zabíjajú svoje obete už behom niekoľkých dní ? Tých dvestoštyridsať dní, čo boli na ceste, museli zabezpečiť zásobenie všetkého živého, čo prevážali (viete koľko zožerie jediný slon, alebo africký hroch potravy za deň ? ) Kde to uskladnili, keď bárka bola tak veľká, že by sotva stačila na jeden väčší kurín .Opísaná veľkosť korábu 300x50x30 = 5030 lakťov kubických ( v metroch nie celá polovica = 2500m3 ). Kto kŕmil tých dvadsaťpäť miliónov až tridsať miliónov drobných i väčších zvieratiek každý deň a kto odstraňoval ich trus? Niektoré pozemské i lietajúce zvieratá sa navzájom požierajú ( napríklad tiger, krokodíl, orol, požierajú iné živočíchy, atď.), preto ak ich chcel v bezpečí zachrániť pre budúce generácie, musel ich izolovať v klietkach. Kde toľko klietok vyrobil a kde ich umiestnil ? Kde nabrala holubica čerstvú olivovú ratolesť, keď predtým neostalo na povrchu zeme nič, všetko bolo zatopené (za osem mesiacov olivovníky dávno zahynuli ). Keď konečne Pán dal rozkaz Noemovi, aby vyviedol všetky druhy živočíšstva, aby sa množili a naplnili zem, ako ich dopravil Noe za polárny kruh (ľadové medvede, tučniaky ), alebo do Austrálie (klokany). No napokon je tu hlavný problém a to je inbreeding, teda rozmnožovanie druhu krížením z jedného páru jedincov, alebo medzi blízkymi pokrvnými príbuznými v mnohých generáciách za sebou nie je možné, pretože dochádza k degenerácii, neplodnosti potomstva a zániku rozmnožovacieho reťazca. 
Každý racionálne zmýšľajúci jedinec musí uznať, že vyššie opisované udalosti, ktoré nám predostiera Biblia jednoducho nie sú možné. Svoje vysvetlenie to však má. Isté je, že geologický prieskum, ktorý dnes v podmienkach modernej vedy má neodškriepiteľné výsledky, nepreukázal za posledných šesť tisíc rokov žiadne potopy väčších rozmerov (tobôž nie svetové). Teda mytologické povesti o potope, ktoré nie sú ojedinelé a existovali už dávno pred napísaním Biblie sa zakladajú na menších lokálnych záplavách (ktoré zanechali stopy, umožňujúce odhadnúť aj zanedbateľné škody, ktoré pôsobili). Ak pri týchto boli vôbec nejaké ľudské obete, tak boli minimálne. Ak berieme do úvahy biblický údaj, že potopa vznikla, keď mal Noe 600 rokov, môžeme tento údaj prerátať na náš letopočet : Podľa genealógie Noe sa narodil 1056 rokov po „stvorení sveta“. Ak mal v čase potopy šesťsto rokov, potom potopa bola v r. 2400 pred n. l. V tom čase Egyptská civilizácia bola v plnom rozkvete, čo je historicky dokázané. A tu sa práve dostávame k podstate veci: Postava Noema (ktorá je zrkadlovým obrazom postavy Utnapištima) a celé rozprávanie o potope je prevzaté  z Gilgamešovho eposu, ktorý sa tradoval v Mezopotámii (patrí do toho aj rozprávanie o stavbe lode, ako sa nalodili zvieratá, o vypustení vtákov na konci potopy, ba dokonca aj črta o dúhe - všetko toto je v Gilgamešovom rozprávaní o potope). Gilgamešové mýty kolovali dávno predtým, než starí Hebrejci napísali Bibliu. Toto všetko nám ukazuje jednu vec. Pisatelia Biblie (semitské kmene, ktoré nám dali tri najväčšie náboženstvá, hlásajúce jedného boha – kresťanstvo, judaizmus a islam) sa inšpirovali inými, staršími predstavami o vzniku sveta a života. Jasnú analógiu je vidieť napríklad s mýtom o stvorení Enuma Eliš, ktorý vznikol v Mezopotámii. Rôzne veci týkajúce sa potopy prebraté z Eposu o Gilgamešovi zrejme tiež nebudú náhodné. Podobné prvky sa taktiež vyskytujú už v egyptskej, gréckej či nórskej mytológií. Dokonca i neprirodzene dlhý vek predpotopných patriarchov opísaných v Biblii (dožívali sa bežne niekoľko stovák rokov, Matuzalem sa dožil najviac, až  969 rokov) je mýtom, ktorý bol prebratý z legendárnych babylonských fikcií. Tieto mýty prebrali Židia, ktorí boli v babylonskom exile a mierne ich poupravovali (jeden zo sumerských kráľov sa dožil 65 000 rokov, čo bolo aj pre autorov Biblie trocha moc)