Rainbow tebe by sa tiez jeden zisiel aby si sa prebrala zo sna. Ak niekto od seba byva pod 10km a nestuduje na Vyske a zaroven nema turne po Severnej Amerike, tak sa da stretnut kazdy den aspon na hodinu.

rainbow napísal:Patrilo by sa teba nakopať do riti. Očividne si nikdy taký vzťah nezažil

Zobuď sa, SRneC to vystihol.

Ja som napr. taký vzťah zažila, .... "auto nám naburalo do plynu, musím ísť ešte na nákupy, už som na ceste (z 15min sa stali 4 hodiny a to ani nevedel zavolať), išli sme kupovať kone (som sa dozvedela tiež, ked som po hodine meškania zavolala, že kde vlastne je), dokonca keď každý boží víkend opravoval u rodičov nejaké auto, tak som sa ponúkla, že ja ho teda umyjem. No, nezabralo.

So všetkou božskou trpezlivosťou som to vydržala rok, ozaj že rok a to som akurát vtedy bola maturantka, nervy z neho, nervy zo školy.
Paradoxne po roku, keď som to ukončila sa zrazu chcel stretávať, zrazu, že on príde za mnou do NR (to som vtedy začala chodiť na výšku), že poďme hentam a tamtam. Ale to už ozaj bolo neskoro, keďže kým som ešte vládala a snažila sa dačo zachrániť, tak on na to kašlal.

Takže áno, keď si človek NECHCE nájsť, tak si ho nenájde. (netvrdím, že to musí byť každý deň. môže jeden chodiť na týždňovky, na VŠ, dajaké projekty aj cez víkendy, ale r snáď aspoň hodinku, dve si človek vie nájsť, veď pri tom druhom si oddýchne, príde na iné myšlienky, zresetuje hlavu)

//autoeditácia príspevku (10 Jún 2011, 13:44)
Jaj a ešte aby som dodala, chodil síce na týždňovky, ale potom bol 3 dni doma, z toho si vedel na mňa nájsť možno tak hodinu či dve, a aj to až dakedy o desiatej večer, a z takého vzťahu som teda veľa ozaj nemala. Zato na kamarátov si našiel celý boží víkend. A ja som ho nijak neobmedzovala, nech ide, kam chce, ale s tým jeho "ale keby si sa so mnou rozišla, kto by mi zostal". no život je otázkou priorít.
ale kamaráti mu zostali, na mňa si čas teda nevedel nájsť, takže ja som mu nezostala.
Potom nadarmo ma ďalší rok otravoval, že už vie, kde spravil chybu. Na toto som už energiu ani chuť nemala.

Ja som na Vyske druhy rok, frajerka bola tretiacka, potom maturantka bola 180km odomna, cestoval som kazdy vikend domov, doma som maval skusky s dvoma kapelami, niekedy nieco porobit do skoly + vyjst si von s kamaratmi (aj to sa darilo tak na 70%), ktori tiez este len maturovali a este som stihol u frajerky aj spat a byt s nou okolo 8 hodin (bez spania). Tak nech mi nikto nevravi , ze sa to neda.

Ved prvy rok je taky, ze s nim/s nou chces byt stale a ostatne veci su nepodstatne (aj ked nemusia byt vsetky). Co robieva, ked nie ste spolu? Uz ste sa porozpravali?

A uz ste spolu ? Keď ste spol tak málo?

Ragnarok1: Tu je takýto problém - chce Ťa vidieť len keď Ťa potrebuje, opačne to neplatí. Vážny vzťah bez toho, aby jeden človek tomu druhému chýbal a aby obaja nerobili maximum preto aby ste sa mohli vidieť každú voľnú chvíľu. Ste spolu ešte príliš krátko na to, aby ste si nechýbali.
Riešil by som to rozhovorom medzi štyrmi očami s tým, aby Ti presne povedala, prečo s Tebou nechce byť častejšie. Odporúčam použiť presne slovo nechce, nakoľko neverím, že keby chcela, tak by ste neboli spolu častejšie. Akokoľvek je človek zaneprázdnený, keď chce, čas si nájde.
Sám viem o čom hovorím - bývali časy, keď sme sa s manželkou ešte v začiatkoch vídavali len raz do týždňa, cca na pár hodín, no ten čas sme si neskutočne vážili, bolo to pre mňa ako malé vianoce. Stálo neskutočné úsilie tých pár hodín nájsť, no vždy sa to podarilo!
Ak človek chce, tak sa v tomto prípade dá a nikto ma nepresvedčí o opaku.
Zdá sa mi, že holka sa vykrúca a chalan tancuje, ako ona píska. Pokiaľ sa bude vykrúcať aj pri tom rozhovore, alebo bude stále dookola tvrdiť to isté odporúčam spraviť za týmto vzťahom čiaru. Postupom času si určite nájdeš priateľku, ktorá si Ťa bude vážit a bude s Tebou chcieť byť.