Mám taký problém so vzťahmi. Nikdy som nebola nejako obletovaná chalanmi( napriek tomu že mám viac kamarátov ako kamarátiek a lepšie sa cítim v ich spoločnosti) a nemala som šťastie v láske. No od 17tich rokoch sa to zlepšilo asi v tom,že ten kto chcel mňa som nechcela ja a naopak. V 18-ke (teraz) počasu leta sa stalo asi to,že som sa zoznámila s ďalšími ľuďmi- ku kamarátom pribudli ďalší ich kamaráti. Začali sme chodiť von a spoznávať sa. Postupom času som začala zisťovať že majú o mňa viacerí záujem...
Ale keďže som v tom nevidela zmysel začať si vzťah tak som im nedala šancu. Jednoducho boli tam isté dôvody prečo to s niekým nemôžem skúsiť a takisto strach vstúpiť do vzťahu ktorý mám asi stále. Takto som odmietla asi 5tich chalanov...
Neskôr som na opekačke spoznala ďalších dvoch ľudí, z ktorých sa mi jeden chalan zapáčil. Myslím, že aj ja jemu, keďže som mu napísala a vzápätí o deň sme išli von. Rozumeli sme si a bavili sme sa. Zopakovali sme to asi ešte 6x, počas písania a osobných stretnutí sme sa dostali aj k rozobratiu nás- či neskúsime niečo viac.
Dohodli sme sa že to spolu skúsime no ja som zaváhala a povedala som že radšej nie, no neskôr som si to rozmyslela..Neriešili sme to a šli sme von- napr. boli sme na bielej noci, neskôr aj s jeho kamarátmi a bolo mi veľmi super. Do polnoci sme boli spolu von, autom ma hodil domov, no pusa neprišla. Nasledujúce ráno sme si o tom písali, napísal mi že mu bolo dobre, ale aj že je kretén, zato že ma nepobozkal. Chvíľu sme si ešte písali a o tri dni sme išli narýchlo von a cestou domov mi začal hovoriť ako to vidí on s nami...
Povedal, že by to vo vzťahu so mnou nefungovalo. Že to tak jednoducho cíti. Povedal mi aj pár nezmyselných dôvodov... Ja som to nevzala veľmi dobre, no po dni ako sme si písali mi už bolo lepšie. Dohodli sme sa že sa stretneme ešte raz a poviem mu k tomu aj niečo ja, keďže vtedy som akosi nemala chuť. No svoje rozhodnutie nezmenil, napriek tomu že som mu povedala či nechce počkať.
Nemyslela som to tak že na neho tlačím, len že či nechce byť kamarát a ak tam bude neskôr cítiť viac tak to vyskúšame.
Povedal že nemá zmysel čakať. Dohovárali mu aj kamaráti, no on ich nepočúva, riadi sa podľa seba. Tak som to nechala tak.
A mám tu ďalší problém, môj veľmi dobrý kamarát s ktorým som "sa riešila" minulé leto mi napísal, že mám stále šancu, i keď už nie tak jednoduchú akú som mala. Ide o to že môžem mať vzťah s ním, pretože ho mám veľmi rada, rozumieme si, poznáme sa dlhšie a máme aj viac spoločných záujmov....
No ja stále niečo cítim k tomu chalanovi , ktorý ma odmietol, nie je to láska, len asi také očarenie ním. A keď mi neustále píše tak sa toho neviem zbaviť. Hovorí, že von budeme chodiť už len ako partia s jeho kamarátmi. A chalanovi ktorý o mňa stojí, ktorý sa kvôli mne sklamal, a má ma rád napriek môjho odmietnutiu- jemu nedokážem znova ublížiť tým, že by som mu dala šancu. Nemôžem si s ním začať len preto, že mi to nevyšlo s ním. Nechcem mu znova ubližíť, alebo sklamať ho neskôr...Navyše teraz som v maturitnom ročníku a o rok by som chcela ísť na výšku do BA takže neviem či ma zmysel začínať si s niekým teraz....Neviem čo mám robiť, či mám počkať na to že možno chalan zmení rozhodnutie tým že budeme chodiť spolu von ako partia a spozná ma viac alebo mám počkať a skúsiť to neskôr s mojim dobrým kamarátom.... Ďakujem za hocijaké rady