Potreboval by som poradiť. Mám takú dilemu že či je správne neustále odpúšťať lebo som mnou je to už vážne lebo každému všetko odpustím a niekedy sa mi to aj dosť vypomstí.


Dám vám príklad: Spolužiak mi povedal že po vyučovaný mám počkať na učiteľku že ma vyvolá aby som si opravil známku bolo to pred polročným vysvedčením tak som po vyučovaní ostal čakal som tam sám 45min a učiteľka neprichádzala tak som sa zobral domov. Na druhý den som zistil že ten spolužiak ma oklamal. V ten den sme mali aj dejepis a ked že som bol z triedy najlepší z dejepisu a on bol na prepadnutie tak ma požiadal o pomoc aby som mu pomohol. A ja bez váhania som povedal že mu rád pomôžem bez ohľadu na to že som den pred tím čakal zbytočne na učiteľku 45min a zmeškal som autobus domov.


A teraz neviem či som sa rozhodol správne alebo nie lebo takýchto príkladov by som mohol dat viacej.

No skôr sa necháš využívať, to ani nie je tak o odpúšťaní. Je fajn pomáhať, ale nie za cenu, že on si ešte robí z teba posmech. Iné by to bolo, keby to bol nejaký kamarát.
Na takéhoto by som sa vykašlala.

áno, je to správne. Možno (takmer určite) budeš ty potrebovať doučiť slovenčinu, takže keď môžeš pomôcť pomáhaj. Inak sa ti kamaráti tiež otočia chrbtom keď budeš potrebovať pomoc ty. A to že je *piip* a vystrelil si takto z teba je tvoja naivita. Ak ťa chce učiteľka vyskúškať, tak ti to má sama oznámiť a dohodnúť sa s tebou. A vôbec, skúšanie po hodine? To čo je za kravinu? Má ťa preskúšať na hodine. Nabudúce trošku uvažuj triezvo a nebudeš sa musieť trápiť či odpustiť alebo nie

Toto nie je o odpúšťaní, máš len rád svojich kamarátov a spolužiakov, si ochotným im pomôcť a oni to dokážu zneužiť do takej miery, že si z teba spravia srandu.

Tak ale ja proste neviem povedať nie keď ma niekto požiada o pomoc či radu aj keď u niektorých ľudí som si takmer istý že by mi to nevrátili kebyže potrebujem pomoc ja od nich. A niekedy si to aj vyčítam prečo som taký a prečo nedokážem odolať... ale proste keď mne robí radosť keď viem že niekomu pomôžem.

je to správne ak si chceš nechať celý život stúpať po hlave a dovoliť ľuďom aby sa po tvojom chrbte štverali hore...

V tomto prípade už musím súhlasiť s Makim, že pokiaľ je to ako píšeš a pomôžeš im, aj ked vieš, že oni by sa zachovali úplne inak, tak potom je to na zamyslenie, pretože ťa poľahky zneužívajú a aj keď si si vedomí tejto situácie, nič proti tomu nerobíš. Aby sa ti to neskôr nevypomstilo.

Ale zase u nikoho nemôžem na 100% vedieť že mi nikdy nepomôže aj keď je vysoká pravdepodobnosť ale nie 100%. Ale ako mám niekomu povedať že nepomôžem ty keď on sa bude kvôli tomu trápiť ja neznesiem pohľad na niekoho kto sa trápi alebo je smutní snažím sa mu pomôcť alebo poradiť ako len viem. Aj keď je pravda že to môže vyzerať tak že mi skáču po hlave ale za to že mi nepomohol 3x za sebou neznamená že mi nemôže pomôcť štvrtý krát.

A to, že ti niekto povie, aby si počkal na učíteľku a potom o pár dní žiada od teba pomoc - zdá sa ti to normálne?

Normalne citaty velmi neoblubujem, ale tento jeden sa sem hodi: "Odpúšťam po prvýkrát, nakoľko robiť chyby je ľudské. Odpúšťam i po druhýkrát, pretože sme len ľudia a niekedy potrebujeme viac šancí...Ale po tretíkrát sa môže stať, že budem musieť odpustiť sám sebe, že som dal dvakrát šancu niekomu, kto za to vlastne vôbec nestál."
A co sa tyka toho pomahania: ak si si isty, ze ta len vyuzivaju, tak na nich kasli, zvlast vtedy ak by ta pomoc obmedzovala. Ak nemas nic lepsie na praci, tak ten cas mozes obetovat.

Odpustat ano, nechat si skakat po hlave nie.

A ako zistím kedy mi niekto skáče po hlave a kedy zase mám odpustiť?

tu by sa hodilo: "Jasne, pomozem ti s dejepisom. Hned po vyucovani.... len si este skocim do bufetu/na wc atd..".
.
a ist domov:)

capo126: Na úvod otázka - o ktorom ročníku akej vzdelávacej inštitúcie sa bavíme?
To, čo si opísal v prvom príspevku nie je o odpúšťaní, je to o tom, že si hlúpo naletel. To sa na školách robí, decká sa jeden ďaň doťahujú a na druhý už spolu kujú pikle proti niekomu inému, prípadne si pomáhajú na písomke. Deti sú hold kruté a ešte nevedia dohliadnuť dôsledky ich činov. Napríklad nemyslím, že Tvoj spolužiak chcel, aby si zmeškal bus. Je Tvoja hlúposť, že si tam čakal, ako trdlo a nešiel za učiteľkou ty sám už po 15min.
Čo sa týka skákania po hlave - ty sám musíš poznať svojich spolužiakov, ty sám musíš vedieť, aké sú osobnosti a čo od nich môžeš čakať. Ale pokiaľ si z Teba niekto notoricky strieľa a robí Ti zle a potom za Tebou príde s prosbou o pomoc a ty mu bez problémov vyhovieš a ešte aj kávičku spravíš, tak to je, akoby si si na chrbát dal veľkú ceduľu s nápisom: "Som submisívny chmuľo a.k.a. kľudne si zo mňa vystreľte, aj tak to nebude mať žiadne následky a ani sa na vás nenahnevám."
Ty sám musíš byť osobnosť a vedieť povedať nie. A pokiaľ Ti vadí niekoho smutný pohľad, tak si spomeň, prečo si mu to nie povedal!

Asertivita a schopnosť povedať "Nie." ... Dá sa súhlasiť s Gotharom, raz-dvakrát dať šancu, potom už nie.

Myslim si ze odpustat ano, ale zase ako komu. Ak to je nejaky grazel v triede, ktory na hodinach nedava pozor, robi zle, sikanuje alebo si z teba robi srandu pokial za normalnych okolnosti (ze nie je pisomka alebo on sam nepotrebuje pomoc) tak by som neodpustil a donutil ho naucit sa na vlastnych chybat to, ze ked si z ludi robi srandu a kasle na nich ked nic nepotrebuje, tak od nich potom neskor nema ocakavat ziadnu pomoc. Jednoducho, ze si spali most. Takze musis odhatnut, aky je to clovek vo vztahu k tebe - ci ti naozaj robi zle, ked nic nepotrebuje, alebo spoluziak, ktory si urobil srandu.

Ja som zase typ cloveka, ktory si neda skakat po hlave a ked vidim ze je niekto vypocitavy a chce aby som mu pomohol, no viem ze on by mne nikdy nepomohol, tak jednoducho sa slusne vyhovorim, ze nemozem.
suhlasim s begbeee-m, skus sa naucit asertivnemu spravaniu a povedat "nie" a slusne to vysvetlit.

Jin je to stredná škola maturitný odbor a bolo to v druhom ročníku.

Podla jedne známej je to tím že je vo mne viacej dobra ako zla. Môže byt na tom niečo pravdy?

viac dobra? no to hej, ale možno to súvisí s tým, že chceš byť proste s každým za dobre a bojíš sa niekoho odmietnuť a ten pocit, že pomáhaš, ti dáva pocit dôležitosti a užitočnosti (čo je fajn, ale nenechaj sa využívať)

Pomáhať je fajn, ale pouvažuj nad tým, kto si pomoc naozaj zaslúži

skor kto o nu naozaj stoji...

fúúú ľudia ja mam teraz vážne dilemu ako ďalej tak ako vravíte kašlať na tých čo za to nestoja a račej sústrediť svoju pozornosť na ľudí na ktorých mi vážne záleží alebo sa snažiť pomôcť všetkým čo môžem aj za cenu že sa mi to nevrátia späť