Teda začnem ja.
S dievčinou sme sa dali ako sopliaci pred 4 a pol rokom dokopy.Boli sme spolu mesiac a pol ale akosi to neklapalo tak som sa s ňou rozišiel (normálne, že som bol polroka dorevaný ale to je nepodstatné
).Vzťah o ničom, mladé sprosté decká.Po 3 rokoch som sa jej opýtal či to neskúsime znovu.Po nie príliš nadšenom prijatí tohto návrhu obaja štastní vysmiaty jak lečá.Prvý rok ... potom spadli ružové okuliare.Vykrikoval som jej hlúposti ako bývalé sexuálne známosti a tak.Presne na nový rok som opitý akurát o jednej vravel.Ako som bol v Prahe tak sa mi ani neozývala ani nič tak som cítil niečo zlé a nakoniec to prišlo.Vravela, že ma už neľúbi.Za jednu noc preje** 600 kaček na kredite a rozfajčil som sa ako divoch.Nakoniec sme sa stretli v Prahe kde sme sa porozprávali a tak všetko a povedala, že potrebuje čas.Tak som jej ho dal až do minulej nedele keď už som to nezvládol a rozišiel som sa s ňou.Navrhol som jej kamarátstvo s výhodami a prijala ho.Večer mi ale už vravela, že nie.Napriek tomu tam tie výhody boli a teraz (je tomu takmer 2 týždne) s ňou viac menej jednou nohou som jednou nohou nie som.Je to úžasné ale zároveň ten pocit neistoty je taký trpký ale na druhej strane ma posúva vpred.Ja by som etapové vzťahy hodnotil pozitívne.V prvej sme boli úplné somáre obaja.V druhej to bolo celkom fajn až ku koncu.Teraz je to úžasné Ak si myslíte, že je táto téma sprostosť rovno to locknite
