Ahojte mám takú dilemu s mojou najlepšou kamarátkou. Poznáme sa už rok, zo začiatku klasicke obyčajné kamarátstvo, potom sme sa zblížili a chodievali častejšie spolu von až sa to dostalo do štádia kedy som sa ja do nej zaľúbil a povedal som jej to na rovinu. Ona mi odpovedala že chce byť len mojou kamarátkou a že nechce sa vôbec viazať. Tak ja som to síce s ťažkosťami ale predsa prijal. Tak sme pokračovali v kamarátení, no časom začali pribúdať dlhšie objatia, dlhšie spoločne strávený čas, prvé blbnutie ako kusanie pri objatí do krku od nej až to vyvrcholilo raz malou pusou. Na druhý krát po tom sme sa stretli a neskutočne vášnivý večer sme zažili (ale nespali sme spolu). A takéto kamarátenie trvá už takmer 4mesiace. Ja by som to aj posunul už do vzťahu, veď skoro všetci naši známi nám vravia či spolu fakt nechodíme.
No ona stále nechce aj keď mi povie v krásnych cvhíľkach že ma ľubi...ale ja tomu moc ešte neverím že ma skutočne ľubi.
A problém je ešte taký, že je tu jeden chalan, ktorého ona chce (mne tvrdí že už nie) ale keď sú spolu tak je z neho namäkko. On ju kedysi odmietol ale ona stále dobiedza za ním a on ju neustále odmieta. A keď už ako tak na neho zabudla, tak medzi nami sa to vyvinie vždy tak krásne že skoro sa ideme dať dokopy, ale vtom jej on napíše, resp. sa stretnu a pomotá jej hlavu a ona automaticky odomňa cúvne.
Ja to nikam netlačím, nechávam to na ňu nech si teda vyberie či mňa, kde sa cíti veľmi šťastná somnou, alebo jeho...kdež to on je proste krásny a namakaný chalan podľa nej....proste vysnívany chalan jej.
Chcem sa teda opýtať, či mám čakať kým sa baba rozhodne koho si vyberie, lebo podľa mňa somnou čaká na to kedy sa on uvedomi a príde za nou a daju sa dokopy

... ale potom prečo keď ju odmietnem aj ja niekedy s ňou ísť von je z toho fakticky nešťastná plače a je nadne keď sa nevidíme napr. pár dní...čiže tiež som jej neni ľahostajný.